Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som si urobil niekoľko poznámok. Kto predkladá tento zákon? No v prvom rade by som očakával, že predložia ju strany, ktoré majú napísané sociálna demokracia. A takýto zákon neprišiel. A viete, čo je sociálna demokracia? To je to, že pomáhame tým najmenej, ktorí majú najmenej peňazí, ktorí trpia tou chudobou. A zatiaľ všetky zákony, ktorými sme sa snažili pomôcť či jednorodičom, alebo iným, prichádzajú práve z opozície a my nemáme vzadu napísané, že sme sociálna demokracia, ale my sme sociálna demokracia. My sa na ňu nehráme, to je ten rozdiel v tomto prípade. Takže absolútne s tebou súhlasím, že táto téma by nemala byť téma opozície a koalície, my už potrebujeme nájsť veľmi rýchle riešenia, tak ako si povedala.
A čo chcem podčiarknuť, že všetko, čo sme urobili a predložili ako Progresívne Slovensko tu v parlamente, bolo na základe a postavené na dátach. Ohrození chudobou, zabezpečenie základných potrieb, čo sa týka možnosti zľavy z poplatkov z daní za nehnuteľnosti alebo iných, to všetko bolo postavené na dátach, ako vieme pomôcť tým jednorodičom. Čo prišlo z koalície? Absolútne nič.
Takže ešte raz na záver podčiarkujem, niekto sa tu hrá na sociálnu demokraciu a niekto tu politiku sociálnej demokracie aj robí. Ďakujem.

108-2
Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať.
Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny.
A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach.
V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani Kolíkovej k jej reči. Ja by som chcel dodať to, že prečo práve toto plénum, prečo práve opozícia podporuje to hrdinstvo Ukrajiny, je to, keby si predstavme, že sme v roku 1938 a keby sa nám neobrátila chrbtom vtedy Veľká Británia a Francúzsko, možnože tá história nemusela pokračovať tak, ako pokračuje, kedy v 1938 sme boli samostatný štát, sme podporovali vtedy nacistické Nemecko, sme zaútočili spoločne či na Poľsko, či na Sovietsky zväz a tak ďalej a tak ďalej, však všetci poznáme tú históriu. Víťazi píšu tú históriu. Ale keď skončila tá vojna, keď skončila II. svetová vojna, až vtedy sa objavili tie zverstvá či Nemecka, alebo či Ruska, ktoré boli páchané práve počas tej vojny. Rôzne koncentračné tábory na oboch stranách. Potom to, čo urobil Sovietsky zväz Ukrajine na najbližších desať a ešte aj predtým, čo urobil, proste tá história píše o tom, že aké zverstvá v minulosti ten Sovietsky zväz a dneska Rusko robí. Len, žiaľ, jedna krajina sa z toho poučila a druhá nie.
A opäť, my sa tu bavíme o tom, že niektorí predstavitelia vládnej koalície prekrúcajú tie fakty. A s tým mám problém, že lebo vzniká tým pádom nejak, nejaký spôsob tej propagácie, tej nenávisti v tej spoločnosti, ktorá hecuje tých ľudí, ale vy vedome a teraz hovorím akože o vládnej koalícii, klamete tých ľudí. A s týmto ja mám morálny problém proste, lebo ja by som bol rád, keby tu vystúpili poslanci z vládnej koalície, aby povedali, že proste že vojna je, vojna je zlá. Ja súhlasím s vami, ale agresor je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, len z tohto miesta na záver by som povedal, že Rusko či vyhrá, alebo prehrá túto vojnu, všetci budú porazení.
To si povedzme úprimne. Už tam zomrelo ozaj že desiatky tisíc ľudí na oboch stranách, ale v tomto prípade Ukrajina nie je agresor. A to, čo spôsobilo Rusko, je to, že napr. ďalšie štáty ako Fínsko a Švédsko vstúpilo do NATO. A tieto štáty sa pripravujú na vojnu s Ruskom. Oni sa reálne pripravujú. Predvčerom vyšla správa, že Nemecko začína budovať milióny bunkrov. To sú dosť veľké varovania na to, že nemôžeme, a apelujem teraz na vás, milá vládna koalícia, neklamte tých ľudí, neklamte vašich voličov, začnite im hovoriť pravdu, poďme sa baviť o tom, že ktorý návrh zákona je horší, lepší, ale morálne ich neklamte. Je to zlé a môže to dopadnúť ešte horšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dubovický, ja ti nechcem brať teda ilúzie, ale podľa mňa toto uznesenie skončí ako všetky tie, či už teda uznesenia, alebo dobré návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z tejto strany, lebo na to bude nejaká výhovorka. Ale ja by som chcela vedieť teda, že keď sa tu aj páni poslanci z koalície tak zavzdušňovali, že však aj oni sami pomáhajú a konkrétne teda pán Lešo, tak nechápem, že keď pomáhate, ako potom môžte hlasovať proti takýmto uzneseniam, alebo proti sankciám na Rusko, keď sami veľmi dobre viete, že čo tie ruské drony, ruské rakety na tom území spôsobujú.
Veď nikto tu nehovorí, že vy ste proste na tej strane nejaká zloba, diabli alebo neviem čo, veď my to uznávame, že napr. vy keď hovoríte, že teda pomáhate že humanitárnu pomoc alebo zdravotnícku, a potom prečo sa na tom klube nezastanete toho, že áno, tie obete tam skutočne sú a poďme vyslať takéto politické gesto. Ja to na tom nechápem, že vy jak pomáhate, tak je to správne, je to ľudské, je to legitímne a potom keď prídete k tomu hlasovaniu, tak prečo to nekorešponduje s tou vašou reálnou akciou, s tým, čo robíte? To je na tom podľa mňa to smutné.
Takže ja by som bola rada, že keď vás vyzývame teda k tomu, že však preukážme ľudskosť, tu sa jedná o nevinné obete, tak aby ste skutočne aj hlasovali v súlade s tým, ako žijete a čo robíte, keď teda máte takéto aktivity, ktoré skutočne tým ľuďom pomáhajú. Že myslím si, že okrem toho, že ste človek, tak ste aj teda politik a aj tu je tá vaša zodpovednosť, nielen to, čo robíte tam. Ale hovorím, však je to správne, je to sympatické, je to ľudské, len musí sa to odraziť aj na tom hlasovacom zariadení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, milé kolegyne, takto asi pred týždňom som tu stál kvôli uzneseniu, kde sme chránili záujmy Ruska, myslím, záujmy hospodárske a minulý týždeň ste si chválili uznesenie, kde nejakým spôsobom ideme podporovať naďalej Ruskú federáciu. Ale dovoľte mi hneď na úvod povedať, že je mi opäť veľmi smutno z toho, že takéto uznesenia nechodia práve z koalície. Takéto uznesenia, ako sú momentálne toto, že bránime susedský štát, prichádzajú práve od opozície. A dovoľte mi povedať, že ja mám za to, že nejakým spôsobom robíte aj vlastizradu na vlastnom národe. A robíte to len kvôli vašemu dobru, kvôli ničomu inému. Bolo tu ikskrát dneska povedané, že budujete si haciendy, budujete si podniky, lietadielko sem, lietadielko tam, však prečo nie? Ale čo ste reálne urobili pre túto krajinu za posledných 15 rokov? Za posledných 15 rokov vlády SMER-u ste neurobili pre nich nič, žiaľ.
A potom prichádzate s tým, že ideme podporovať opäť Rusko. Prichádzate s vedomými klamstvami o tom, že ako my, slovenský národ, ekonomicky trpíme, lebo oslabujeme našu ekonomiku, oslabujeme ekonomiku práve kvôli tomu, že máme sankcie voči Rusku.
A dovoľte mi trošku posunúť tento príbeh ďalej, možnože budete vedieť, predpokladám, že asi nie, že momentálne po Slovensku koluje sanitka, ktorá sa volá Oxana. Kto vie, alebo nevie, na tieto sanitky sa vyzbierali dobrovoľníci cez webový portál Donio, áno, bol som aj jeden z tých dobrovoľníkov, ktorí sme k tomu prispeli, aby táto sanitka pomohla či vojakom, či civilistom na vojne na Ukrajine. A viete, čo sa stalo s tou sanitkou? Bola zničená, a zároveň v tejto sanitke zomreli ďalší štyria ľudia a všetko boli civilisti. Takže toto je vaše Rusko, toto je krajina, ktorú podporujete.
Doveľte mi ešte povedať, že pár týždňov, pardon, pár mesiacov dozadu ste, kritizovala vládna koalícia zbierku za muníciu pre Ukrajinu, že my sme tí vojnoví štváči, že my podporujeme práve tú Ukrajinu, že Ukrajina sa má prestať brániť. Toto vám nepripadá ako nonsence? My asi podporujeme, my by sme ako celý národ, ako opozícia, ako aj koalícia, mali podporovať Ukrajinu, aby sa vedele efektívne brániť. Aby ten Rus tu nikdy už neprišiel a nieže by sme museli čakať niekoľko desiatky rokov, aby odišiel. Je to hanba vôbec, že vy neviete hodnotovo a morálne sa postaviť na tú správnu stranu. Je mi z toho smutno. A bolo tu niekoľkokrát povedané, že Ukrajina chce mier. Ukrajina chce prímerie. Európska únia chce mier. Ale aj Ukrajina má svoje podmienky. Chce, aby sa vrátili naspäť tých desiatky tisíc detí, ktoré boli unesené. Prednedávnom vyšiel príbeh jednej babky, kde sa jej vrátil vnuk.
Žiaľ, rodičia zomreli pri bombovom útoku, ale vrátil sa jej vnuk po niekoľkých mesiacoch z Ruska a spoveď tohto vnuka bola taká, že prebiehala tam dosť masívna mašinéria, aby nejakým spôsobom konvertoval k Rusku. Ale nakoniec sa vrátil naspäť v rámci výmeny.
Ale toto sa deje, deti tam, tie ukrajinské deti, ktoré prichádzajú do Ruska, páchajú samovraždy. Hovoria vám to rôzne organizácie, že toto sa tam deje a vám je to jedno.
Neviem, či poznáte, ale v Prešove existujú dobrovoľní aktivisti, ktorí pravidelne chodia pomáhať, respektíve nosia, nosia civilné, civilné potreby pre Ukrajincov. A primárne ich nosia do domov, kde žijú už iba siroty. A keď chcete, po tejto schôdzi ja vám ukážem fotky prešovských dobrovoľníkov, že ako vyzerá taký dom pre siroty. Je ich tam stovky a žijú v takých skromných podmienkach a sú rady, keď prídu dobrovoľníci z Prešova a že im donesú keks alebo iné veci. Vy sa neviete poďakovať ani slovenským občanom, ktorí reálne pomáhajú a zachraňujú tieto obete.
(Reakcia z pléna.) Ja sa pozerám celý čas na koalíciu, žiaľ, tu nikto nesedí z koalície. (Reakcia z pléna.)
(Zaznievanie gongu.) Ale ja pozerám celý čas na ľavú stranu. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím vás, nevykrikujte, pán poslanec, nevykrikujte, prihláste sa s faktickou, môžete reagovať na rečníka.
(Potlesk.)

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Dámy a páni, vládna koalícia tvrdí, viete ja by som sa rád pozeral dopredu, len predo mnou nie je žiaden koaličný poslanec, tak sa pozerám na ľavú stranu, lebo tu sedia traja. Tvrdíte, že sa na Ukrajine nič nedeje, že je tam nejaký lokálny konflikt, alebo už som dokonca po poslednom mojom predstavení tu v pléne dostal desiatky a stovky výhražných správ o tom, že bolo ikskrát vyvrátené, že to, čo sa udialo v Buči je klamstvo, že je to už overená informácia. Ale vy ste sa ešte ani za toto nevedeli postaviť a ignorujete fakt, čo je smutné, že sa vedie voči Rusku a voči predstaviteľom Ruska trestný súd v Haagu. Vy to ignorujete. Vy ignorujete dôkazy, ktoré sú nazbierané za posledné roky. Prečo? Ja chcem veriť tomu, že ak sa bude hlasovať o tomto uznesení, a verím tomu, že budete za, že na septembrovej schôdze prídete s ďalším uznesením, kde budeme odsudzovať útoky, ktoré sa udiali za posledné týždne v Kyjeve, Charkove, Odese a v ďalších mestách, kde zomreli desiatky až stovky ľudí.
A, dámy a páni, a môžem s vami súhlasiť, že bolo to tu povedané, že ešte týždeň pred vypuknutím vojny medzi Ukrajinou a Ruskom niektorí čelní predstavitelia vlády, vtedy opozície SMER-u, tvrdili, že Ukrajina, pardon, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí. A potom súhlasím s pánom poslancom Krúpom, ako povedal, že tu bolo niekoľko dní ticho. Áno, bolo tu ticho, bolo na Facebooku ticho, bolo všade ticho, lebo nedošli noty. Nečakali to, neboli asi o tom informovaní. A trvalo to, sa mi zdá, že na sociálnych sieťach k tejto téme aj mesiac.
A očakávam, že vládna koalícia nielenže podporí toto uznesenie, ale že rozšíri toto uznesenie o civilné obete v Mariupole, kde zomrelo vyše tisíc žien a detí v tej koncertnej miestnosti. Vyše tisíc ich tam zomrelo. Že vám nie je hanba, že neviete prísť s niečím takým vy. Kde sú vaše hodnoty? Ja môžem súhlasiť s tým, že ako opozícia alebo medzi stranami máme určité nezhody v niektorých názoroch, samozrejme, je to prirodzené, ale celá opozícia v tomto má jasný morálny kompas, čo vy nemáte.
Ďakujem. 36-2 Horecký, Ján, poslanec NR SR
Učí to našich ľudí, že keď si silný, máš zbraň a máš prevahu, môžeš všetko. Ale tak ako povedal kedysi Silvester Krčméry, vy máte moc, my máme pravdu. A pravda o tejto vojne je, že za jedno mŕtve dieťa nestáli tie výhrady a podozrenia, ktoré mal agresor Putin voči slobodnému, nezávislému ukrajinskému národu.
Dovolím si pripomenúť, keď sa vzdali Ukrajinci jadrových zbraní, tak to bolo na základe garancie nedotknuteľnosti ich hraníc. Tu sa ukazuje a je to edukácia, ako treba postupovať nielen do vnútra našej krajiny, ale aj v medzinárodnom práve. Keď máš zbrane, máš prevahu, môžeš všetko. Naozaj to bude tak, alebo to bude tak, ako sa postavil Silvester Krčméry. S týmto naratívom sa nehrajme, toto nie je hodné politikárčenia. Keby komukoľvek z nás zomrelo malé dieťa, verím, že by ste zmenili názor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, milé kolegyne, takto asi pred týždňom som tu stál kvôli uzneseniu, kde sme chránili záujmy Ruska, myslím, záujmy hospodárske a minulý týždeň ste si chválili uznesenie, kde nejakým spôsobom ideme podporovať naďalej Ruskú federáciu. Ale dovoľte mi hneď na úvod povedať, že je mi opäť veľmi smutno z toho, že takéto uznesenia nechodia práve z koalície. Takéto uznesenia, ako sú momentálne toto, že bránime susedský štát, prichádzajú práve od opozície. A dovoľte mi povedať, že ja mám za to, že nejakým spôsobom robíte aj vlastizradu na vlastnom národe. A robíte to len kvôli vašemu dobru, kvôli ničomu inému. Bolo tu ikskrát dneska povedané, že budujete si haciendy, budujete si podniky, lietadielko sem, lietadielko tam, však prečo nie? Ale čo ste reálne urobili pre túto krajinu za posledných 15 rokov? Za posledných 15 rokov vlády SMER-u ste neurobili pre nich nič, žiaľ.
A potom prichádzate s tým, že ideme podporovať opäť Rusko. Prichádzate s vedomými klamstvami o tom, že ako my, slovenský národ, ekonomicky trpíme, lebo oslabujeme našu ekonomiku, oslabujeme ekonomiku práve kvôli tomu, že máme sankcie voči Rusku.
A dovoľte mi trošku posunúť tento príbeh ďalej, možnože budete vedieť, predpokladám, že asi nie, že momentálne po Slovensku koluje sanitka, ktorá sa volá Oxana. Kto vie, alebo nevie, na tieto sanitky sa vyzbierali dobrovoľníci cez webový portál Donio, áno, bol som aj jeden z tých dobrovoľníkov, ktorí sme k tomu prispeli, aby táto sanitka pomohla či vojakom, či civilistom na vojne na Ukrajine. A viete, čo sa stalo s tou sanitkou? Bola zničená, a zároveň v tejto sanitke zomreli ďalší štyria ľudia a všetko boli civilisti. Takže toto je vaše Rusko, toto je krajina, ktorú podporujete.
Doveľte mi ešte povedať, že pár týždňov, pardon, pár mesiacov dozadu ste, kritizovala vládna koalícia zbierku za muníciu pre Ukrajinu, že my sme tí vojnoví štváči, že my podporujeme práve tú Ukrajinu, že Ukrajina sa má prestať brániť. Toto vám nepripadá ako nonsence? My asi podporujeme, my by sme ako celý národ, ako opozícia, ako aj koalícia, mali podporovať Ukrajinu, aby sa vedele efektívne brániť. Aby ten Rus tu nikdy už neprišiel a nieže by sme museli čakať niekoľko desiatky rokov, aby odišiel. Je to hanba vôbec, že vy neviete hodnotovo a morálne sa postaviť na tú správnu stranu. Je mi z toho smutno. A bolo tu niekoľkokrát povedané, že Ukrajina chce mier. Ukrajina chce prímerie. Európska únia chce mier. Ale aj Ukrajina má svoje podmienky. Chce, aby sa vrátili naspäť tých desiatky tisíc detí, ktoré boli unesené. Prednedávnom vyšiel príbeh jednej babky, kde sa jej vrátil vnuk.
Žiaľ, rodičia zomreli pri bombovom útoku, ale vrátil sa jej vnuk po niekoľkých mesiacoch z Ruska a spoveď tohto vnuka bola taká, že prebiehala tam dosť masívna mašinéria, aby nejakým spôsobom konvertoval k Rusku. Ale nakoniec sa vrátil naspäť v rámci výmeny.
Ale toto sa deje, deti tam, tie ukrajinské deti, ktoré prichádzajú do Ruska, páchajú samovraždy. Hovoria vám to rôzne organizácie, že toto sa tam deje a vám je to jedno.
Neviem, či poznáte, ale v Prešove existujú dobrovoľní aktivisti, ktorí pravidelne chodia pomáhať, respektíve nosia, nosia civilné, civilné potreby pre Ukrajincov. A primárne ich nosia do domov, kde žijú už iba siroty. A keď chcete, po tejto schôdzi ja vám ukážem fotky prešovských dobrovoľníkov, že ako vyzerá taký dom pre siroty. Je ich tam stovky a žijú v takých skromných podmienkach a sú rady, keď prídu dobrovoľníci z Prešova a že im donesú keks alebo iné veci. Vy sa neviete poďakovať ani slovenským občanom, ktorí reálne pomáhajú a zachraňujú tieto obete.
(Reakcia z pléna.) Ja sa pozerám celý čas na koalíciu, žiaľ, tu nikto nesedí z koalície. (Reakcia z pléna.)
(Zaznievanie gongu.) Ale ja pozerám celý čas na ľavú stranu. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím vás, nevykrikujte, pán poslanec, nevykrikujte, prihláste sa s faktickou, môžete reagovať na rečníka.
(Potlesk.)

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Dámy a páni, vládna koalícia tvrdí, viete ja by som sa rád pozeral dopredu, len predo mnou nie je žiaden koaličný poslanec, tak sa pozerám na ľavú stranu, lebo tu sedia traja. Tvrdíte, že sa na Ukrajine nič nedeje, že je tam nejaký lokálny konflikt, alebo už som dokonca po poslednom mojom predstavení tu v pléne dostal desiatky a stovky výhražných správ o tom, že bolo ikskrát vyvrátené, že to, čo sa udialo v Buči je klamstvo, že je to už overená informácia. Ale vy ste sa ešte ani za toto nevedeli postaviť a ignorujete fakt, čo je smutné, že sa vedie voči Rusku a voči predstaviteľom Ruska trestný súd v Haagu. Vy to ignorujete. Vy ignorujete dôkazy, ktoré sú nazbierané za posledné roky. Prečo? Ja chcem veriť tomu, že ak sa bude hlasovať o tomto uznesení, a verím tomu, že budete za, že na septembrovej schôdze prídete s ďalším uznesením, kde budeme odsudzovať útoky, ktoré sa udiali za posledné týždne v Kyjeve, Charkove, Odese a v ďalších mestách, kde zomreli desiatky až stovky ľudí.
A, dámy a páni, a môžem s vami súhlasiť, že bolo to tu povedané, že ešte týždeň pred vypuknutím vojny medzi Ukrajinou a Ruskom niektorí čelní predstavitelia vlády, vtedy opozície SMER-u, tvrdili, že Ukrajina, pardon, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí. A potom súhlasím s pánom poslancom Krúpom, ako povedal, že tu bolo niekoľko dní ticho. Áno, bolo tu ticho, bolo na Facebooku ticho, bolo všade ticho, lebo nedošli noty. Nečakali to, neboli asi o tom informovaní. A trvalo to, sa mi zdá, že na sociálnych sieťach k tejto téme aj mesiac.
A očakávam, že vládna koalícia nielenže podporí toto uznesenie, ale že rozšíri toto uznesenie o civilné obete v Mariupole, kde zomrelo vyše tisíc žien a detí v tej koncertnej miestnosti. Vyše tisíc ich tam zomrelo. Že vám nie je hanba, že neviete prísť s niečím takým vy. Kde sú vaše hodnoty? Ja môžem súhlasiť s tým, že ako opozícia alebo medzi stranami máme určité nezhody v niektorých názoroch, samozrejme, je to prirodzené, ale celá opozícia v tomto má jasný morálny kompas, čo vy nemáte.
Ďakujem. 36-2 Horecký, Ján, poslanec NR SR
Učí to našich ľudí, že keď si silný, máš zbraň a máš prevahu, môžeš všetko. Ale tak ako povedal kedysi Silvester Krčméry, vy máte moc, my máme pravdu. A pravda o tejto vojne je, že za jedno mŕtve dieťa nestáli tie výhrady a podozrenia, ktoré mal agresor Putin voči slobodnému, nezávislému ukrajinskému národu.
Dovolím si pripomenúť, keď sa vzdali Ukrajinci jadrových zbraní, tak to bolo na základe garancie nedotknuteľnosti ich hraníc. Tu sa ukazuje a je to edukácia, ako treba postupovať nielen do vnútra našej krajiny, ale aj v medzinárodnom práve. Keď máš zbrane, máš prevahu, môžeš všetko. Naozaj to bude tak, alebo to bude tak, ako sa postavil Silvester Krčméry. S týmto naratívom sa nehrajme, toto nie je hodné politikárčenia. Keby komukoľvek z nás zomrelo malé dieťa, verím, že by ste zmenili názor.
Ďakujem.

14-2
A neviem si predstaviť, ako by to teda vyzeralo u nás a keby sa to týkalo tu našich rodín. A preto nechápem, prečo neviete v sebe nájsť kúsok ľudskosti na to, aby sme tu prijali napríklad takéto uznesenie, ako momentálne prišlo zo strany predkladateľov z SaS. To je veľmi ťažké pre vás, akože skutočne sa postaviť za nevinné obyvateľstvo? Však to nie je, že si musíte podať ruku so Zelenským, ktorého tak neznášate. To je, že postavíme sa, odsúdime civilné obete vojny. To si myslím, že každý človek by mal byť toho schopný.
Ja by som už skutočne chcela vyzvať toto plénum, aby sme sa začali správať ako parlament členskej krajiny EÚ alebo NATO, aby sme sa konečne začali správať ako parlament tej demokratickej časti sveta. Skutočne takéto politické signály, ktoré by sme mali vyslať ku nášmu susedovi a ešte o to viac je to nepochopiteľné, že Ukrajina je náš sused, to sa nedeje iks-tisíc kilometrov od nás. Keď to vedia, takéto uznesenia, prijať Nemci, Briti, Francúzi, Dáni alebo ďalšie krajiny, ktoré ani nemajú tú vojnu priamo na hranici, tak prečo nie my? Odpovedzte si na to sami. My nevieme prijať jediné jedno uznesenie, ktoré by sa postavilo, opakujem, za civilné obete vojny, či už toto ukrajinské, my sme taktiež v klube PS predkladali obdobné uznesenie k 3. výročiu vojny, ktoré sa do veľkej miery inšpirovalo uznesením, ktoré tu už parlament prijal a veľká časť toho parlamentu bola zložená aj z poslancov vtedy, ktorí tu momentálne sedia, uznesenie, ktoré sa zároveň opieralo o stanoviská vlády, čiže vy ste nemali jeden jediný dôvod toto uznesenie nepodporiť a predsa. No a minulý týždeň ste zhodili zo stola aj ten návrh o tom, aby sme sa tu nebavili teda len o Ukrajine, čo nám neustále vyhadzujete na oči a čo taktiež využívate ako nejaký pseudoargument na to, že prečo už viac nechcete sa baviť alebo teda diskutovať o tom, čo sa deje na Ukrajine, lebo nikto sa tu nezaujíma o to, čo sa deje v Gaze. Keď ste mali na to možnosť, tak čo ste spravili? Opäť farizejsky, nebudeme sa o tom baviť teraz, budeme sa o tom baviť možno o dva mesiace. Celý svet momentálne reaguje na to, čo sa deje v Gaze a my tu nie sme schopní si povedať, že poďme o tom aspoň diskutovať. Však potom už nemusíte stlačiť za na to uznesenie, ale aspoň by to tu odznelo. A ja si niekedy skutočne kladiem otázku, že či, či je toto vôbec, ja neviem, relevantný orgán zastupujúci ľudí v tejto krajine, pretože to, čo sa tu prijíma, vravím, to je skutočné bláznovstvo. A niekedy sa tak pýtam sama seba, že kam som sa to dostala, ale rozšírila by som sa asi, rozšírila by som to asi na to, že kam sme sa to dostali v tejto spoločnosti, že vravím, dnes tu prešiel zákon o hmyze, čo je normálne že hoax. Na každej schôdzi sa tu bavíme o interrupciách, ale nevinné obete vojny, to nie, načo.
Čo sa týka tej situácie na Ukrajine, tak momentálne čo som si pozerala teda posledné čísla, tak hovoria, že ku 30. aprílu 2025 bolo zranených cez 45-tisíc obyvateľov. Opäť, to sú len číslo čisto civilných obetí a 13-tisíc mŕtvych. A špeciálne teda toto uznesenie, ktoré predkladajú kolegovia z SaS, reaguje na tie dve hrozné udalosti, a síce v Krivom Rihu a v Sumy. Viete asi, prečo si ich teda prezident Putin vtedy vybral, pretože za prvé sa začalo hovoriť o prímerí, ktoré Ukrajina od začiatku podporuje, ktoré žiada, na ktoré pristúpila či už teda v tých rokovaniach so Spojenými štátmi, alebo vôbec s európskymi partnermi a tesne na to, keď sa začalo o prímerí hovoriť, tak Vladimír Putin zintenzívnil útoky na civilné obyvateľstvo a špeciálne teda aj na rodisko ukrajinského prezidenta Zelenského. Jedno z tých miest je Sumy. Viete, čím je Sumy momentálne, nechcem to povedať, že zaujímavé, ale prečo sa o Sumy hovorí, okrem teda týchto, tohto nechutného útoku na civilné obyvateľstvo? Pretože za hranicami, tesne ako je Sumy, momentálne čaká 50-tisíc ruských vojakov. A viete si predstaviť asi, načo tam stoja. A my nevieme vyslať z tohto parlamentu ani len taký signál, že čo sa tam predtým stalo, je podľa nás odsúdeniahodné. Zároveň teda toto uznesenie malo byť akousi výzvou pre premiéra Fica, aby necestoval 9. mája do Moskvy ako teda jediný európsky líder, žiaľ, stalo sa. To už nezmeníme. Je to obrovská medzinárodná hanba, ktorá teda Slovensko ešte viac uvrhla do izolácie, pretože tí naši európski partneri toto skutočne nevedeli pochopiť a nehnevajte sa, kolegovia, ale ja som sa veľmi hanbila, keď sme prijímali napríklad ministerku pre európske záležitosti z Dánska a keď jeden váš kolega, nebudem menovať ktorý, zo strany SMER, tam začal hovoriť, že čo vám vadí na tom, že premiér ide suverénne do Moskvy, keď teda Moskva pácha takéto veci. Nevadí vám to, čo robilo Nemecko? Neviete odsúdiť to, čo robilo Nemecko počas druhej svetovej vojny? To akože vážne ideme toto porovnávať? Ja neviem o tom, že by Nemecko momentálne niekoho okupovalo, že by útočilo raketami na Dánsko alebo na kohokoľvek iného a že mali by sa takéto veci, to už potom spadáme do takého ačohentizmu, že ja neviem, kde sa až môžeme zastaviť. Máme tu žiakov hore na balkóne, pozdravujem, zo základnej školy. Tak možno by nám mohli povedať, že kto bojoval v púnskych vojnách.
Tak poďme teraz sa rozhádať, európske krajiny, na tom, že vlastne vy ešte nesiete zodpovednosť za tie púnske vojny, tak teraz by sme mali s vami prerušiť obchodné styky. Lebo porovnávať druhú svetovú vojnu a súčasnosť, respektíve legitimizovať to, čo sa deje v súčasnosti s tou druhou svetovou vojnou, tak nehnevajte sa, ale tam absentuje akákoľvek logika. Rusko očividne, a dokázalo to aj v týchto dvoch prípadoch, ale aj v tých ďalších útokoch, pretože ja verím tomu, že máte doma televízor, keď už niektorí nemáte mobilné telefóny, ale že vidíte, čo sa deje, že za ten posledný mesiac a pol, dva mesiace, počas ktorých Ukrajina neustále volá po prímerí, tak Rusko robí čo? Presný opak. Zintenzívnilo útoky na civilné obyvateľstvo. A ja skutočne nevidím, akým spôsobom sa dá odôvodniť to, že už neútočia napríklad teda na energetickú infraštruktúru, lebo taká bola dohoda, ale že útočia na pôrodnicu, včera Odesa, na zdravotnícke zariadenia a mali sme tu podobné uznesenie aj pred rokom, že útočia na školy, na kultúrne zariadenia, na detské ihriská. Tak vás prosím, keď tu máme momentálne túto možnosť, aspoň takýmto spôsobom odsúdiť ako parlament, ešte stále dúfam, demokratického sveta, toto neľudské konanie, niečo, čo je vojnový zločin, tak to urobme. A bez výhovoriek. Ak si chcete povedať, že je to kultúrno-etická otázka, lebo je to rozhodovanie o živote a smrti, tak nech sa páči. Ale urobme to. Je to skutočne našou morálnou a politickou povinnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, ako ste povedali, mali sme tu, mali sme tu taký piatoček, posledný piatok. Ako ste povedali, obrazne povedané, štyria sme tu, ale, ale boli celý čas, teda miestami aj doslova štyria. Ja, kolega Viskupič, kolega Jakab a pán poslanec Hajko. Ale boli tu viacerí a aj sa zapájali. A áno, aj pán minister si to tu odsedel a musím povedať aj to, že to jeho jedno vystúpenie, na ktoré sa teda nedalo reagovať, ale, ale bolo, bolo v princípe korektné a on v podstate nenamietal tie veci, ktoré, ktoré sme, ktoré sme tu povedali a povedal aj takú vec, že odmieta demagógiu, čo ho teda beriem, beriem za slovo. A tá, tá škoda alebo to, čo sa stalo, už sa neodstane len tak, tak to je za nami, ale čo ešte stále môžeme urobiť, je začať, je začať napravovať tie veci. A teda môže to urobiť vláda, ktorá má na to nástroje v rukách.