Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu obšírnu odpoveď. A ja som veľmi rada, že ste potvrdili to, že nehrozí nám žiadna atómová, plynová a, predpokladám, že teda ani ropná kríza, tak ako to predikuje premiér. A teda chcela by som sa vás opýtať, že či, že či nepovažujete za cynické, že vydierame momentálne Európsku komisiu teda s týmto plánom REPower, že nepristupujeme ku klasickému vyjednávaniu, ale takýmto spôsobom vydierame podporu toho 18. balíka, ako to povedal teda aj pred vami pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ja len aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, tak to, čo ja som komunikovala na našom výbore, že teda sú nejaké informácie, tak oni nepochádzali zo žiadnych tajných služieb, ani, ja neviem, od Marťanov, ale z takých médií ako sú napríklad Politico alebo Euractiv, ktoré teda už dlhodobo komunikovali, že napríklad by sa malo jednať o niekoľko bánk, ruských bánk, ktoré by mali byť vyňaté zo systému SWIFT, alebo že opäť ďalšie opatrenia, čo sa týka tieňovej flotily, tak preto som sa na to pýtala.
No ale ja sa teším teda, že ste potvrdili to, že Slovensko, a teda či už vy alebo pán premiér, že budete mať ten konzistentný postoj, ktorý ste mali aj doteraz, a síce, že Slovensko bude podporovať sankcie, kým nebudú poškodzovať ekonomické a hospodárske záujmy tak, ako je to napísané aj v PVV, tak ako ste to teda aj doteraz či už v stanoviskách, ktoré my máme na výbore, alebo vôbec pri tých hlasovaniach dokazovali, a teda že to uznesenie, ktoré sa prijalo minulý týždeň, tá dankovčina, je v podstate na nič, pretože aj tak budete postupovať tak ako doteraz. Tak som len veľmi rada teda, že ste to potvrdili.
Čo sa týka pozície Progresívneho Slovenska, tak myslím si, že to je, samozrejme, zrejmé. My sankcie podporujeme, pretože ich považujeme za efektívne a keďže Rusko rozumie iba jednému jazyku, a to je práve tá sila, a to povedala aj predsedníčka Európskej komisie, tak momentálne my by sme určite nešli do žiadneho vydierania Komisie, ani do lámania tej európskej jednoty, pretože to je to, čo momentálne potrebujeme. Ale ja by som vás teda poprosila aj o odpoveď na doplňujúcu otázku, a síce, že či si teda pán premiér včera alebo predvčerom, keď mal to vyjadrenie k 18. balíku, nepomýlil 18. sankčný balík práve s tým plánom Európskej komisie, o ktorom ste aj vy hovorili, s tým REPower, lebo on práve hovoril, že má nastať na Slovensku nejaká kríza z dôvodu nedostatku energií, ale o tom nie je ten sankčný balík.

.

.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem, pani ministerka, že ste merali cestu do parlamentu, lebo teda na výbore pre kultúru a médiá sme vás nevideli už rok, tak je to milé vás vidieť aspoň v pléne, kde teda ste sa pokúsili odpovedať na tie otázky.
Ja som vás veľmi pozorne počúvala, aj som sa snažila riadiť vašimi radami a skúsila som si to v tej hlave tak nejak, viete, ale stále mi to úplne nevychádza, lebo, ako správne hovoríte, tak zákony nie sú ľahké letné čítanie a ja vám prečítam ten zákon, na ktorý ste sa odvolávali. Ten zákon hovorí: „Ministerstvo kultúry zabezpečuje osobitnú ochranu predmetov kultúrnej hodnoty v období mimoriadnej situácie, krízovej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v období 12 mesiacov po ich ukončení a v období 12 mesiacov po prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti." Neviem, možno nám vysvetlíte, ktorá z týchto situácií nastala, že sa ministerstvo kultúry rozhodlo takto konať.
Ale ešte by som teda sa chcela spýtať, lebo na to ste mi neodpovedali, že kto dnes nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za tú bustu, lebo podľa zákona je to stále múzeum, ktoré ho má v zbierkach, ale my dnes ani nevieme, kde tá busta je a je očividne pod ochranou ministerstva vnútra. To znamená, že keď tá busta zmizne z toho miesta, kde dnes teraz je, kto ponesie tú trestnoprávnu zodpovednosť a či ju ponesiete vy, keď ste protiprávne poverili zamestnanca ministerstva kultúry, aby ju z tej zbierky, kde patrila, prevzal.
Ďakujem pekne.

No, mňa veľmi mrzí, že tu pán minister nie je pri tak dôležitej téme, o ktorej aj sám často rád rozpráva. A na jednej strane my sme teda privítali, že minulý týždeň stiahol tento zákon z rokovania, keďže sa tak predišlo trošku tomu, aby sa tu prijal nejaký trošku deformujúci pozmeňovák od kolegov z HLAS-u, na druhej strane však treba dodať, že predlžovaním prijatia tejto novely sa naozaj vytvára priestor pre rôznu kreativitu a teda v tom najhoršom zmysle slova. A ja by som teda očakávala, že pán minister urobí maximum pre to, aby vyslal signál, že kritická infraštruktúra ostane uchránená, a teda máme ochranu vody aj v ústave, len teda že škoda, že teda vláda na to lepšie nereflektuje a nesnaží sa naozaj kritickú infraštruktúru ochraňovať. A ja by som sa možno pani ministerky opýtala, že ako vnímate to, čo ste teraz počuli teda o situácii vo vodárenstve, predsa len ide o verejný a národný záujem, tak verím, že možno na to máte nejaký názor.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Aj sa chcem poďakovať, že sa tejto téme veľmi hlboko a dôkladne venujete už roky. Zároveň by som mala teda doplňujúcu otázku, že aké je možné teda urobiť ešte kroky v tejto chvíli, aby sme vlastne zamedzili tomu, aby sa stalo alebo naplnilo to, na čo aj vystríha alebo proti čomu vystríha teda Najvyšší kontrolný úrad?

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému.
Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby na to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ak mi pán Ledecký odpustí, tak zostanem v téme, ale využijem to, aby som dokončila možno to dôležité, čo som ešte chcela povedať k tým národnostným školám. A ja len spomeniem pani Lilla Farkas, to je odborníčka na problém segregácie, Maďarka, ktorá nedávno publikovala text a konštatovala, že je veľmi potrebné pozorne sledovať všetky iniciatívy na zriadenie menšinových škôl, ktoré prichádzajú od väčšinových inštitúcií alebo spoločností, pretože tento trend nie je len u nás, ale je aj v zahraničí. A hovorí o tom, že rómske menšinové vzdelávanie je často len zámienkou na nezákonnú segregáciu, najmä keď mu chýba autonómia a kontrola zo strany komunity, akú majú školy slúžiace tradičným či bohatším menšinám.
Zároveň chcem povedať, že aj stredisko, národné stredisko pre ľudské práva urobilo taký posudok vlastne k tomuto zámeru k národnostným školám a považujú to tiež za problematické, a to najmä z hľadiska súladu s § 8a antidiskriminačného zákona, a zaoberajú sa aj otázkou vymedzenia dočasných vymeriavacích opatrení, pretože tým sa ministerstvo školstva oháňa, a hovoria, že implementácia by nemala byť teda ohraničená žiadnymi časovými jednotkami, ale dosiahnuteľnými stanovenými cieľmi, čo vyplýva aj so zákonom ustanovenej podmienky primeranosti týchto opatrení.
A len na dôvažok, aj Európska komisia sa už vyjadrila k tomuto zámeru a hovorí, že školy národnostných menšín sa nesmú používať ako prostriedok na obchádzanie práva Európskej únie a diskrimináciu rómskych detí. Myslím si, že toto stanovisko je jednoznačné a verím, pán verejný ochranca práv, že sa budete v prípade nutnosti touto témou zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.