Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Musím povedať teda, že od rána, odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá. Ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie, ostrovčeky nádeje, ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity. A ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že by sme sa aj lepšie spoznali a že by sme si boli tak trošku bližšie a možno, nehovorím, že so všetkými, ale možno by sme si boli bližšie a že by sme tak nejak akože vedeli nájsť tú debatu.
Tak to skúsim teda, hej? Som progresívec, som Petržalčan, som farmár, som psíčkar, som vegán, som environmentalista, som publicista, som dobrovoľník, som syn, brat, strýko, som váš kolega, som člen LGBTI komunity, muž môjho muža, ale pre mnohých z vás som nejaká kultúrno-etická otázka. Ja teda úplne úprimne že mám dosť jasno v tom, že kto som a možno keby niektorí a niektoré z vás v sebe našli kúsok empatie, tak možno keby ste prišli a spýtali ste sa nielen mňa, ale aj iných LGBTI ľudí, tak by sme možno k sebe mali bližšie a možno by sme nemali ani túto diskusiu. Možno by ste presne vedeli, ako a čím žijeme, ako nám prípadne viete pomôcť k dôstojnejšiemu, k rovnejšiemu životu, takému aspoň sčasti ako má majoritná spoločnosť. Neboli by sme pre vás žiadna otázka, ani kultúrna, ani etická, ani žiadna iná. Vedeli by ste, že sme živé, cítiace osoby so svojimi túžbami, s emóciami, s cieľmi a videli by ste, že sme presne takí istí, ako ste vy.
Ale nie. Ja som dnes počul v tomto pléne rečniť pána podpredsedu parlamentu, pána Danka, ktorý nás tak konštantne nazýva títo ľudia. Nie je jediný, samozrejme. Títo ľudia sme pre viacerých z vás, ktorí aj o nás tak trochu chcete rozprávať, ale neviete vlastne ako a je vám to celé také akože nepríjemné, okúňate sa, tak akože ošívate sa, že ako o nás vlastne hovoriť, lebo je vám to vlastne trošku nepríjemné, tak pre vás sme títo ľudia, ľudia, s ktorými sa nejako treba vysporiadať, niekam nás prípadne odpratať, hodiť na nás nejakú čiernu deku, nech nás nevidno, nech neotravujeme, nech stále na seba neupozorňujeme. Títo ľudia. Koľkí z vás ani neviete vysloviť gay, lesby, bisexuáli, transrodové osoby. Pre vás sme jednoducho títo ľudia. Niečo medzi kultúrno-etickou otázkou a ukazovacím zámenom. Paráda. Jednoducho radosť žiť.
Pán podpredseda Danko teda dnes rečnil a okrem toho teda, že sme títo ľudia, fasa, tak povedal, a to ma celkom tak prekvapilo, to bolo aj zaujímavé, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť párom rovnakého pohlavia. On, samozrejme, povedal mnoho ďalších vecí, ale teda zaznela aj táto veta. Vďaka za to. Ja som tak celkom akože vďačný, ak tento zámer alebo ten záujem je úprimný. Škoda, že túto diskusiu tak neriadene, pustením balónika, chce otvoriť najmenší koaličný partner po štyroch vládach SMER-u, pričom pre SNS to teda nie je tenkrát poprvé vo vláde. A najmä ak tento balónik vypúšťa, keď celý civilizovaný svet má absolútne jasno v právach párov rovnakého pohlavia. A má v tom jasno už pomerne dosť dávno. Ale okej, radšej neskoro ako nikdy. Vďaka za to, ak je ten záujem úprimný. Ale zároveň musím dodať, že ťažko tomu veriť, že tento záujem môže byť úprimný, keď podporíte pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorým chcete zakázať právne uznanie dúhových rodín.
Pán Danko dnes tiež povedal, a to ma teda úplne prekvapilo, citujem: "Poďme sa rozprávať, ako pomôcť transrodovým ľuďom." Mňa naozaj prekvapilo, že to vôbec vyslovil a bol som v šoku teda, že to vyslovil aj pomerne citlivo, ale naozaj ma to prekvapilo. No opäť, ja mám naozaj ťažký pocit, že môžem uveriť, že tento záujem je úprimný, ak zvažujete, že podporíte pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedol zákaz právnej zmeny pohlavia. Teda ak schválite ten pozmeňovák, tak transrodoví ľudia si už nebudú môcť zmeniť svoje meno, priezvisko, svoje rodné číslo v dokladoch a pohlavie už vôbec nie.
Ak ste sa dnes pýtali, viacerí ste sa pýtali, špeciálne som si zapamätal pána Hazuchu, že komu konkrétne táto zmena ústavy ublíži, no tak verte, že nielenže tá zmena ústavy, ak teda prejde, ublíži, už táto diskusia, ktorá sa tu dnes vedie, ubližuje. Ubližuje konkrétnym ľuďom, ubližuje dúhovým rodinám, ubližuje intersexosobám, ktoré ako keby ste ani nevideli, ubližuje transrodovým osobám, ubližujete nám LGBTI komunite, ubližujete a ublížite, ak novelizujete Ústavu Slovenskej republiky.
A verte mi, že je naozaj veľmi ťažké uveriť predkladateľom, keď na jednej strane hovoria, že ústavnou zmenou sledujú nejaký dobrý zámer, hej? Ale zároveň tiež hovoria, že rešpektujú dôstojnosť všetkých. Ja stále hľadám ten dobrý zámer. Dobrý zámer koho? Čo je dôstojné na tom, že chcete vedome komplikovať život konkrétnym ľuďom už v beztak komplikovaných životných situáciách?
Slovami premiéra Fica v diskusii o zmene ústavy odznelo toho mnoho, ale okrem iného povedal, že do ústavy sa dostane to, čo je normálne. A pritom, opravte ma, ak sa mýlim, to, čo je normálne, v ústave už dávno máme. To, čo je normálne, máme konkrétne teda v ústave v čl. 13, kde sa píše, citujem: "Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona." Ale zároveň to, čo je normálne, máme tiež v čl. 18, kde sa veľmi jasne píše o práve na dôstojnosť, ktoré sa považuje za základný princíp ochrany ľudských práv. No a potom je tam čl. 1 ústavy, kde sa píše, že Slovenská republika je demokratický právny štát, ktorý rešpektuje ľudské práva a základné slobody. Toto je normálne. Normálne vo všetkých slušných vyspelých demokraciách, v krajinách, ktoré rešpektujú každého a každú, všetkých ľudí bez rozdielu. V krajinách, kde politici a političky netriedia ľudí ako na separačnej linke na občanov prvej, druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej kategórie. Netriedia ľudí, lebo sa rozhodli, lebo teraz sa im to hodí, lebo môžu, lebo sa im chce, lebo si myslia, že tak to nejako má byť. Lebo krehkou väčšinou a bez širokej spoločenskej diskusie chcú rozhodnúť o tom, čo je normálne a podľa dnešnej diskusie v tomto pléne sa ešte aj prikrývajú nejakým pofidérnym prieskumom verejnej mienky pofidérnej prieskumnej agentúry. Nehnevajte sa, ale naozaj? Na toto sme si mali akože zvyknúť v tejto diskusii, že takto to budete robiť, že vy si objednáte prieskum nejakej pofidérnej verejnej prieskumnej agentúry a to budete dávať pomaly ešte do dôvodovej správy, že to je ono, to je ten dôvod, prečo to ideme meniť? Perfektné. Výborné. Gratulujem vám.
Ale ešte raz. To, čo je normálne, už v ústave máme. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Toto je normálne, kolegovia, kolegyne, v civilizovanej spoločnosti. Čiže tí z vás, ktorí zvažujete, že pri hlasovaní podporíte novelizáciu ústavy, tým pádom slovenskej verejnosti hovoríte niečo také, ako pred zákonom sú si rovní a právo na rovnakú ochranu zákonom majú iba tí, ktorí povieme my. Nikto iný. My sa rozhodneme, kto má právo na ochranu. My a nikto iný. Viete, ono je nekonečne únavné a otravné a boľavé a nechutné, že vôbec stále sme objektom riešenia. Že počúvame, akí sme, čo chceme a že vôbec niečo si dovoľujeme chcieť, čo môžeme, čo nemôžeme, že sme zneužívaní na vytĺkanie lacných politických bodov a že toto celé musíme konštantne počúvať vždy, keď sa niekto rozhodne, že práve teraz potrebuje si trošku nahnať v prieskumoch nejaké body, že to padá, tak to ideme vylepšiť. Je to ubližujúce a hlavne je to perfídne, keď od navrhovateľov počúvame, ako na jednej strane tieto škodlivé zmeny navrhujú, a zároveň tvrdia, že rešpektujú ľudskú dôstojnosť. A že určite ale garantovane nikomu nechcú nijako ublížiť, nikdy v živote nechcú nikomu ublížiť. A pritom celé to, čo robíte a ako o tom rozprávate, ako to prezentujete, je ubližujúce a predsa to robíte. Robíte to vedome. Vedome ubližujete a možno aj ublížite, ak táto novela prejde.
Nikomu touto novelou nepomôžete, iba ublížite. A najviac zo všetkého ublížite tej najmenšej možnej menšine zo všetkých menšín na Slovensku, a nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najmenšou možnou menšinou zo všetkých menšín sú transrodové osoby. Mňa by naozaj úprimne zaujalo, keďže mám viacero ľudí, s ktorými som v kontakte pravidelnom z tejto komunity, že či ste sa vôbec aspoň s jednou transrodovou osobou ako navrhovatelia, navrhovateľky rozprávali, či ste sa vôbec stretli, pýtali ste sa, počúvali ste aktívne. Ja o tom naozaj úprimne, úprimne pochybujem.
Čl. 14 ústavy, už budem končiť, čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu práv menšín. A preto, ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodových ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo všetkých menšín. Zameriavate sa na ani nie 1 % populácie, a pritom trans ľudia nie sú dôvodom, prečo sú na Slovensku drahé potraviny. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo na Slovensku padajú mosty a v nemocniciach padajú plafóny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo ľudia na Slovensku tak kriticky majú nedostupné bývanie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo slovenskí žiaci a slovenské žiačky zlyhávajú v čitateľskej, či matematickej gramotnosti. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je naša krajina tak fatálne zraniteľná a nepripravená na dopady klimatickej zmeny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo pol milióna ľudí žije v obciach bez dobudovaných vodovodov a poldruha milióna ľudí v obciach bez dobudovanej kanalizácie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je vybúchaná PP-ačka a tak ďalej a tak podobne. Trans ľudia naozaj nie sú dôvodom, prečo štyri Ficove vlády po takmer dvoch desaťročiach nedokážu krajinu opravovať, rozvíjať, budovať tak, aby Slovensko prosperovalo.
Kolegovia, kolegyne, ak hľadáte dôvody, prečo Slovensko v roku 2025 naozaj nie je úspešným príbehom, tak ja neviem.
Vážení navrhovatelia, vážené navrhovateľky, mrzí ma to, ale naozaj sa zameriavate na zlé 1 % populácie. Skúste napríklad u seba (Potlesk.)
