Videokanál klubu

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som na úvod z môjho vystúpenia k návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády poverenej vedením rezortu kultúry pani Martine Šimkovičovej vyzval predstaviteľov vládnej koalície, aby sa zmierili s výsledkami volieb. Opakovane tu predstavitelia koalície používajú floskulu, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb. A prejavom toho, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb má byť údajne to, že my vás kritizujeme. Aj dnes tu zaznelo a nie raz z úst predstaviteľov koalície, že návrh na odvolanie ministerky kultúry, pani Šimkovičovej sme predložili preto, lebo sa nevieme zmieriť s výsledkami volieb. No ale v skutočnosti je to úplne naopak, to vy sa neviete zmieriť s výsledkami volieb, lebo tie výsledky volieb znamenali, že ľudia, voliči nejako rozhodli, zvolili si svojich zástupcov na štyri roky a áno, vy ste sa dohodli na zostavení vlády, vládnete a budete vládnuť, pokiaľ sa nerozhádate zase nejako ako pán Huliak s pánom Dankom alebo niekto iný s niekým iným, na to máte mandát.
Ale aj my sme dostali mandát. A súčasťou nášho mandátu je, že vás ako opozícia máme kontrolovať, máme kritizovať, máme upozorňovať na vaše prešľapy, pýtať sa vás, kritizovať vás v parlamente, kritizovať vás v médiách, kritizovať vás na námestiach, to môžu robiť aj tí, čo nemajú mandát od voličov, je to úplne legitímne, klásť vám nepríjemné otázky a predkladať návrhy na vyslovenie nedôvery tým členom vlády, ktorí zlyhali a ktorí nemajú byť na miestach, na ktorých sú. Na to my máme mandát. To sú výsledky volieb a ja vás chcem požiadať, aby ste výsledky volieb rešpektovali.
Lebo keď vy spochybňujete naše právo navrhovať odvolanie člena vlády, tak tým spochybňujete vôľu voličov, ktorú vyjadrili tak, že máme tu viac ako 30 opozičných poslancov v parlamente, a teda môžeme takéto návrhy predkladať.
K samotnému návrhu na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery pani ministerke Šimkovičovej by som za poslanecký Klub strany Sloboda a Solidarita, chcel povedať, že stotožňujeme sa s týmto návrhom, viacerí z nás sú pod týmto návrhom podpísaní a budeme ako poslanecký klub SaS hlasovať za vyslovenie nedôvery pani ministerke.
Stotožňujeme sa aj s tým tvrdením alebo názorom, že pani ministerka Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou kultúry. Bolo to zjavné úplne na začiatku a opakovane to potvrdzuje. Bolo to zjavné už pri tom prvom návrhu na odvolanie. Bolo to zjavné v auguste. A v prípade iného rezortu by možno tie dôvody vychladli, a teraz keď po dvoch mesiacoch, o dva mesiace neskôr, ako bol daný ten návrh, tak možnože by sme hovorili už o nejakých neaktuálnych veciach, ale pani ministerka je schopná každý deň, každý týždeň dodávať nové a nové argumenty, pre ktoré by mala byť odvolaná.
Rád by som povedal aspoň niektoré z nich, ktoré v poslaneckom Klube SaS považujeme za dôležité, ktoré sa v mnohom prekrývajú s tým, čo hovorili kolegyne z Progresívneho Slovenska a ktoré sú zhodné alebo prekrývajú sa s tými, ktoré vyslovujú predstavitelia kultúry, napríklad tí, ktorí sú združení v iniciatíve „Otvorená kultúra!“. To sú tí sorosovci, ako nás tu poúčajú predstavitelia vládnej koalície.
Nebudem sa príliš, príliš rozvádzať tie argumenty, sú, sú známe. Medzi tie dôvody určite patria čistky v rezorte kultúry. Mnohí vedúci pracovníci boli účelovo odvolaní, a to i v prípadoch, kedy svoju prácu vykonávali s mimoriadnymi objektívne merateľnými výsledkami. Desiatky zamestnancov ministerstva kultúry boli prepustené, a to napriek tomu, že vykonávali odbornú, vysokokvalifikovaná prácu bez nedostatkov a je aj vysoký predpoklad, že budúci rok budú tie čistky pokračovať ďalej, keďže tento rok už boli vyčerpané prostriedky na odstupné.
Viacerí umelci a viaceré umelkyne, kultúrne a občianske zoskupenia sa dostali pod paľbu osobných, lživých a zákerných útokov od osôb v hierarchicky nadradenom vzťahu. A tieto útoky sú ako súkromné, tak aj verejné a viacerí zamestnanci organizácií zriaďovaných ministerstvom kultúry čelia zastrašovaniu, vyhrážkam a šikane na pracovisku. Vedenie rezortu sa súkromne i verejne vyhráža jednotlivcom, ktorí sa odmietajú podriadiť nimi preferovanej ideologickej perspektíve.
Vedenie rezortu opakovane deklaruje neposkytnutie podpory tým jednotlivcom a subjektom, ktorí sa napríklad hlásia alebo majú nejaký vzťah k sexuálnym menšinám, ale i široko definovanej skupine žiadateľov – v úvodzovkách – vybočujúcich z normálu, hoci takéto konanie je protizákonné. Reálnym príkladom je napríklad zrušenie predstavenia s LGBTI tematikou, ktoré malo byť súčasťou queer festivalu v Bratislave.
Vedenie rezortu svojou nekompetentnosťou spôsobilo znefunkčnenie podporenej finančnej schémy Obnov si svoj dom, čím zastavilo financovanie obnovy pamiatok a vystavilo ľudí pracujúcich v tejto oblasti hrozbe ekonomického kolapsu. Tam je to číra nekompetentnosť. Ja chápem, že máte ideologické predsudky, že musíte nejako ventilovať svoju nevraživosť voči LGBT ľuďom, voči tomu, čo vnímate ako nejaké progresívne alebo liberálne sprisahanie, ale toto je čisté babráctvo. Manažérsky nezvládnuté legislatívne zmeny paralyzujú fungovanie verejnoprávnych fondov, rovnako legislatívne zmeny umožňujú účelové a netransparentné obsadzovanie riadiacich pozícií v kultúre bez uvedenia dôvodu pri, pri odvolávaní.
Neodborné zásahy do fungovania kultúrnych fondov, ale i vedenia inštitúcií výrazne ohrozujú zahraničné spolupráce a vytvárajú reputačné škody slovenskej kultúre, nielen v zahraniční, ale znižujú kvalitatívne štandardy aj pre domáce publikum. Verejnoprávnu RTVS ste pretvorili na štátnu STVR. Práca ľudí v spravodajstve STVR je cenzurovaná. Personálne pracovné výkony ľudí v kultúre, ako napríklad divadelné predstavenia či dramaturgie výstav verejne napádajú a narúšajú politickí reprezentanti súčasnej koalície s cieľom cenzorsky do nich zasahovať a ministerstvo kultúry alebo vedenie ministerstva kultúry sa proti takýmto zásahom nedokáže ohradiť. Do vedenia inštitúcií sa dostávajú nekompetentné osoby, ktoré neodbornými rozhodnutiami narúšajú ich riadny chod. Vedome alebo z nevedomosti bránia odbornému pracovnému výkonu pracujúcich a neschopnosťou nastaviť udržateľné smerovanie dostávajú zamestnancov do sociálnej a ekonomickej neistoty, a ľudia pracujúci v oblasti kultúry a umenia a kreatívneho priemyslu trpia dlhodobým podfinancovaním sektora, tá situácia sa nekompetentnými rozhodnutiami namiesto riešenia ďalej zhoršuje. Pracovníci v kultúre sú odkázaní na nedôstojné pracovné podmienky a ich zotrvanie v oblasti kultúry častokrát stojí na ich vnútornom hodnotovom nastavení a presvedčení o zmysluplnosti ich práce.
K dnešnému dňu boli odvolaní riaditelia Slovenskej národnej knižnice, Bibiany, Kunsthalle, RTVS, Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie, šéfdirigent Košickej filharmónie, Slovenského národného múzea, momentálne čelí odvolávaniu a radikálnemu prepúšťaniu aj Pamiatkový úrad.
Takto zlé to naozaj už dávno nebolo. Niektorí sa domnievajú, že takto zlé to za jeden rok pôsobenia jedného ministra alebo ministerky v kultúre ešte nikdy nebolo. Ja som už dosť starý na to, aby som si pamätal všetkých ponovembrových ministrov kultúry, pár mesiacov pôsobiacim Ladislavom Chudíkom počínajúc, Agnesom Snopkom, ktorý položil základy fungovania kultúry slobodnej a demokratickej spoločnosti, pokračujúc, a pani ministerkou Šimkovičovou končiac. A ak by sme v tej minulosti hľadali nejaké vzory, podľa ktorých pani ministerka postupuje a ku ktorým sa svojím pôsobením približuje, tak asi najviac sa jej pôsobenia podobá na pôsobenie ministrov kultúry za HZDS z druhej a tretej vlády Vladimíra Mečiara, teda Dušana Slobodníka a Ivana Hudeca. Aj ich pôsobenie bolo poznačené ideológiu, vtedy to bola ideológia nacionalizmu, spochybňovania tých zmien, ktoré prišli s novembrom ’89, a boli tam aj také milé podobnosti.
Pánovi ministrovi Slobodníkovi sa nepáčila básnička, ktorú napísal s narážkou naňho básnik Ľubomír Feldek, no tak ho zažaloval, tak ako teraz pani ministerka ide žalovať alebo ide dávať trestné oznámenie na pána Hvoreckého. A súdy dali za pravdu pánovi ministrovi a nakoniec až Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že Slovenská republika nemala právo postihnúť Ľubomíra Feldeka za ten vyslovený názor, ktorý bol ostrý, tvrdý, a tiež tam prirovnával Dušana Slobodníka k fašistovi, narážajúc na jeho minulosť v Hlinkovej mládeži.
Uvidíme, ako dopadne trestné oznámenie pani ministerky na, na pána Hvoreckého, ale myslím si, že ak nie skôr, a verím, že skôr, tak najneskôr na tom Európskom súde pre ľudské práva dostane... teda dostaneme odpoveď, že sloboda prejavu v tomto prípade má prednosť.
Alebo minister kultúry Ivan Hudec v tretej vláde Vladimíra Mečiara asi je to inšpirácia pre pani ministerku kultúry ako odmieta dialóg s kultúrnou obcou, ako tvrdošijne presadzuje svoje záujmy, odmieta akúkoľvek kritiku a odmieta napríklad poskytovať rozhovory štandardným médiám.
A keď som hovoril o tom, že pani ministerka každým dňom, každým týždňom dodáva nové a nové dôvody pre to, aby jej bola vyslovená nedôvera, tak jeden z najvážnejších problémov je likvidácia verejnoprávneho média, verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska a jej nahradenie štátnou televíziou. A nielen, že si toto silou, väčšinou bez, bez, bez riadneho zdôvodnenia a za použitia nekorektnej argumentácie napríklad voči bývalému generálneho riaditeľovi RTVS Ľubošovi Machajovi koalícia, koalícia presadila, teraz to ide dokonať, doteraz nie je skompletizovaná Rada STVR, funguje STVR v provizóriu a v tej časti Rady STVR, ktorá má pôvod ministerstve kultúry, a teda ktorá bola v rukách ministerstva kultúry, je jedným zo zástupcov štátu alebo ministerstva a pán Machala, generálny tajomník služobného úradu, spoluautor a hlavný presadzovateľ, presadzovateľ toho zákona, čím dochádza k úplnému prepojeniu, prepojeniu výkonnej moci a údajne verejnoprávneho média, ťažko ho označovať za verejnoprávne médium v takejto situácii.
Členovia štrajkového výboru Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu upozornili v septembri na možný konflikt záujmov pri vymenúvaní Lukáša Machalu do, do Rady STVR. Dovolím si zacitovať: „Štrajkový výbor Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu žiada o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente, dôvodom sú vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo ministerstvo kultúry, ich vymenovanie považujeme za právne napadnuteľné a neakceptovateľné, výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom, ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčania výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol z jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR, zákon si tak pripravil aj sám pre seba, nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhšie po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v Slovenskej demokracii nepredstaviteľný.
Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy.
Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej list. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s Európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti spolu s ním pôsobili v rôznych organizáciách.
Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra Plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za „potkana“.
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov.
Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR,“ bol členom odboru zvláštnych činností STVR Marek... „bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhula, pričom meno Marek Marhula sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu.
Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia.“
Aj na základe týchto informácií som interpeloval pani ministerku, že či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Odpoveď od pani ministerky je, samozrejme, že považuje za korektný a transparentný ten výber, a v spôsobe výberu členov Rady STVR nevidí konflikt záujmov. Argumentuje tým, že ani jeden z dvoch zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorí boli členmi výberovej komisie nie je v priamej línii podriadený generálneho tajomníka služobného úradu Lukaša Machalu, takže je vlastne všetko v poriadku.
Ďalej argumentuje tým, že, že z členov rady, piatich členov rady, alebo teda komisie iba dvaja zamestnancami ministerstva kultúry, zvyšných troch členov komisie vymenovala ministerka kultúry tak, ako to stanovuje smernica, ktorou sa upravuje postup výberového konania na členov Rady STVR, z čoho vyplýva, že v komisii bola prevaha osôb externého prostredia, čiže asi je to úplne v poriadku a je úplne korektný, transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov postup, že sa členom rady stal ministerkou kultúry vymenovaný pán Lukáš Machala, zhodou okolností generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry.
Druhá vec, ktorá ma zarazila, je, že účelové zmeny zákonov o verejnoprávnych fondoch, či už Audiovizuálnom, alebo Fonde na podporu umenia, ktoré tu prešli na návrh pána poslanca Michelka, s ktorými akože ministerstvo kultúry nemá nič spoločné, iba ich podporuje, tak spravili ste fintu, dali ste to ako poslanecký návrh, potom ste, potom ste dali rozsiahly pozmeňovák, ktorý bol ďalekosiahlejší, obsiahlejší a zásadnejší ako samotný návrh, a jedna zo zmien je, že ste rozšírili počet členov audiovizuálnej... Rady Audiovizuálneho fondu aj Fondu na podporu umenia tak, aby v ňom mali prevahu zástupcovia ministerstva, a vy ste si tam dali prechodným ustanovením, že ministerka vymenuje tých nových členov Rady Audiovizuálneho fondu do 15. augusta. No a v septembri, v septembri ešte neboli, ešte doteraz nie sú vymenovaní všetci, aj tí, čo boli vymenovaní, boli, boli vymenovaní neskôr, tak som sa spýtal pani ministerky, teda účelovo ste zmenili zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste v Rade Audiovizuálneho fondu mohli mať väčšinu, dali ste si prechodné ustanovenie, že, že do 15. augusta vymenujete tých chýbajúcich členov rady. Sami ste si nastavili podmienky a potom ste nestihli termín, ktorý ste si sami určili.
Tak som sa spýtal interpeláciou, že prečo pani ministerka nedodržala zákonom stanovenú lehotu, podľa ktorej mala členov Audiovizuálneho fondu vymenovať do 15. augusta, a dostal som odpoveď, že všetkých členov rady Audiovizuálneho fondu sa v tomto termíne, teda do 15. augusta 2024 nepodarilo vymenovať z dôvodu prísnych kritérií, ktoré vyplývajú zo zákona o Audiovizuálnom fonde, a tie prísne kritériá sú, že za člena rady možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie aspoň 2. stupňa, má najmenej 3-ročnú odbornú prax v oblasti podľa ods. 1. No tak ak sú toto mimoriadne prísne kritériá...
Potom tam v odpovedi pani ministerka spomína, s čím, s akými inými funkciami je to členstvo nezlučiteľné, napríklad generálny tajomník služobného úradu to nemôže byť, ešte šťastie, keby to tam nebola, táto podmienka, tak už by sme tam určite mali pána Lukáša Machalu vymenovaného, a potom, čo nemôže člen rady vykonávať, napríklad funkciu v orgánoch politickej strany alebo, alebo politického hnutia, nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa o finančné prostriedky a tak ďalej, ďalej že je to v zmysle zákona o... ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výkonom verejnej funkcie...
Ja neviem, čo sú toto za náročné, náročné podmienky, že ministerstvo kultúry nevie nájsť človeka, ktorého by tam, by tam dosadilo, a teda uzatvára pani ministerka, že troch nových členov rady, pána Nižňanského, pani Prágerovú a pani Štepanovičovú som vymenovala do funkcie dňa 5. 9., čiže tri týždne po termíne, ktorý stanovil zákon, ktorý ste si sami schválili, po dôkladnom zvážení všetkých zákonných predpokladov na výkon tejto funkcie vo verejnoprávnej inštitúcii. V súčasnosti má Rada Audiovizuálneho fondu 12 členov a zostávajúceho člena pani ministerka vymenuje v čo najkratšom čase, hneď ako nájdeme kandidáta, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, bezodkladne ho vymenuje.
Tak už sme v sklze, koľko, už dva mesiace sme v sklze a nemáme ešte kompletnú Radu Audiovizuálneho fondu.
A posledná, tretia interpelácia, ktorú som v rovnakej chvíli adresoval pani ministerke, a týka sa toho druhého z fondov, ktorý ste účelovo upravili opäť v rámci toho balíku pána poslanca Michelka, s ktorým akože ministerstvo nič nemá, a pýtal som sa na to, prečo bol z funkcie odvolaný Ján Hrkút z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia. A spýtal som sa to preto, lebo Ján Hrkút bol za člena Rady Fondu na podporu umenia vymenovaný pani ministerkou Šimkovičovou na základe tej účelovej novely pána poslanca Michelka. Jediná známa vec, ktorou sa previnil, je, že chodil na zasadnutia Rady Fondu na podporu umenia, že tí ostatní členovia rady, ktorých tam nominovala pani ministerka, bojkotovali a nechodili na, na zasadnutie rady, a tento napriek tomu, že ho pani ministerka vymenovala, tak tam chodil. No tak som sa spýtal, že aké boli dôvody jeho odvolania, a dostal som veľmi zaujímajú odpoveď, ktorú, teda je stručná, takže ju prečítam.
„Váš osobný záujem o kultúru a dianie v nej ma nesmierne teší. Čo sa týka odvolania Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, určite ste zachytili, že Národná rada Slovenskej republiky najskôr v máji tohto roku a následne v júni prelomením veta vtedajšej pani prezidentky schválila novelu zákona o Fondu na podporu umenia. Do platnosti vstúpila 1. augusta 2024. V zmysle nej, konkrétne § 5 ods. 1 ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva ministerka kultúry, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov, piatich členov vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na ministerstve kultúry Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Vzhľadom na uvedené bolo teda tak menovanie, ako aj odvolanie Jána Hrkúta v mojej kompetencii, ktorú som ako ministerka využila.“ Bodka.
Tak ja som sa spýtal, aké boli dôvody a dostal som teda síce stručnú odpoveď, ale bezobsažnú, lebo tam nie je, nie je uvedený žiadny dôvod. Ja som nespochybňoval, že je to v kompetencii pani ministerky, len som sa spýtal, že prečo. Prečo, keď niekoho vymenuje, tak, tak ho vzápätí odvolá, keď jediným známym previnením je, že zúčastňuje sa zasadnutí Rady Audiovizuálneho fondu, čo je vlastne ten dôvod, pre ktorý tam bol vymenovaný, lebo členovia Rady Fondu na podporu umenia, pardon, členovia Rady Fondu na podporu umenia sú vymenovaní do funkcie preto, aby sa zúčastňovali zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia, nie aby zasadnutia rady bojkotovali.
Úplne záverom, naozaj sa chcem ohradiť voči tomu nenávistnému tónu, voči tomu hrubému, hrubému vyjadrovaniu zo strany predstaviteľov vládnej koalície aj zo strany pani ministerky. Opäť ohradzujú sa predstavitelia koalície, že ako strašne sa predstavitelia opozície alebo voliči opozície vyjadrujú na, na adresu pani ministerky, ja som tu zatiaľ žiadne hrubé vyjadrenie zo strany poslankýň alebo poslancov opozície, ktoré sa vyjadrovali k pani ministerke, nezaregistroval. Zaregistroval som kritiku, ktorá je úplne namieste, ale z jej strany som zaregistroval slová ako pijavice, mafia, a to nie na adresu opozičných poslancov, na adresu ľudí z kultúry, ľudí z umenia, to sú pijavice, to sú, to sú mafia. Čiže dobre, tak vmietnete niečo také politickému oponentovi, my sme to povinní zniesť, aj keď je to hrubé a nemalo by sa takto, aj na adresu z ľudí kultúry.
Pani ministerka alebo teda jej GTSÚ dávajú trestné oznámenia na Michala Hvoreckého za jeho názor, že pani ministerka je neofašistka alebo na iniciátorov petície a výzvy za odstúpenie pani ministerky. Vy sa tu dovolávate slobody slova, a pritom dávate trestné oznámenia na svojich kritikov za ich názor.
Takto sa to nerobí. (Potlesk.)

Pán podpredseda Danko, no ďakujeme k tomu priznaniu ohľadom mikrofónov. My sme to tušili, ale tak ako dobre je to takto počuť naživo. (Smiech v sále.)
A k vášmu vystúpeniu by som chcel povedať, že ľudia nekvíkajú, ľudia hovoria. A teda keď sa tu dožadujeme slušnosti, tak skúsme sa slušne vyjadrovať. A vy ste tu hovorili, že vaši koaliční kolegovia by nemali zbytočne predlžovať diskusiu, lebo tá diskusia je zbytočná. No škoda, že ste si nezobrali sám zo seba ponaučenie ešte predtým, ako ste pristúpili k mikrofónu, lebo aj vy ste tú diskusiu úplne zbytočne predĺžili. Nepovedali ste nič k veci, iba ste urážali opozíciu, pohoršovali ste sa nad tým, že niekto tu vnáša LGBTI témy do politiky, a pritom tým, kto vnáša LGBTI témy do politiky a zneužíva ich, ste práve vy. A opäť ste to predviedli aj vo svojom vystúpení. A zdá sa vám únavné, že tu diskutujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády. Ale to je práca poslancov, to je súčasťou práce poslancov a nemuseli sme o tom rokovať dnes. Stačilo by, ak v auguste, keby v auguste, keď sme dali ten návrh, bola o tom Národná rada rokovala, a už to mohlo byť prerokované. Nie my sme oddialili rokovanie o tomto bode, vy ste oddialili rokovanie o tomto bode. Tak sa teraz nepohoršujte nad tým, že si robíte svoju robotu, a zhodou okolností vy vediete schôdzu.
Keby ste neodvolali pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady alebo keby ste rešpektovali koaličnú zmluvu a zvolili si predsedu Národnej rady, tak by ste sa mohli striedať piati. Je to opäť len vaša zodpovednosť, že sa tu striedate traja.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá všeobecne a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.)
Môj kamarát hovorí, že piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný a... Ale nie, naozaj. Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať. Koniec koncom som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj mýliť a alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že... čo ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však konečne som sa aj reálne podpísal a aj takto a po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku. Minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm a toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosť a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým, tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci, aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás, všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi zmyslel toho žalmu 27 a... a... Ale čo stalo, že pán minister, vy ste ho z tej basy vytiahli.? Ja teda použije taký slovník jednoduchší, vy tam budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu a dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, proste ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy už to mohol mať za sebou, prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka, by mu odbudlo z toho, takže... Aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také že ako, aj by som to aj zjednodušil, a ja akože nie som právnik, si môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože, alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme, a nie sme asi sami a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám neberiem, ani vlastne zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých, neviem koľko rokov, neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, že tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil, a viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám v Bratislave, jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci sa ľutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. Ja som bol jediný v Bratislave, čo sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre... (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne. Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ –„Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde, v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej. Ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať. To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom), neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol. Hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na to príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to, jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní, hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím, aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné než je... aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to tí Čiňania, plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld., či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká, toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v lul-lo, myslíte si, že toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo mu, niekto mu povie, najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety, ja neviem čo, a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. My teraz o toto prichádzame, kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že, ja už budem končiť, pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika. Hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo to všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky, ale viete, to mi príde také urážajúce, že naozaj to je taká argumentácia pre simplexných, že proste nejaká hrozne nepoctivá, Hej, čiže ja by som nehovoril, že tak klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita.
A už len úplne, úplne na koniec. To, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť. Ja ani, prísne vzaté, neviem, práve preto vám hovorím, že nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som čítal od pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, Potupa 3, s mojou farmou vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a kde a načo, čo je vlastne na konci, hej.
Videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, tej dobrej. On, on to, niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier ako štát, že nebol. Ja, ja naozaj, že sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme, je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej. Musíš mať známosti, ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi, alebo jak sa to povie, o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, že tú, áno, dosažitelnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Tak to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.

Vážený pán... (Reakcia z pléna.) Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrtej vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaný na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády, alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácii, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica.
Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrtej Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta a príslušnosti Slovenska k Západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu, nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielenže im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu, spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľa, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy.
A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu. A nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov, ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr.
Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojím kolegom z vlády pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby, keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď, keď, rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru, a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii, oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti.
A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery, bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii, zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto, samozrejme, nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný, či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod, a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania.
V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácii, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto... s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli.
A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie.
A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon.
Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci, sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku... úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné napríklad aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro... v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu, a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a resp. i zrušenie verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé, politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci s ministerstvom spravodlivosti.
Ten tretí zásadný problém pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má opäť aj súvislosť pôsobením ministerstva spravodlivosti, je spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach.
Tu je, samozrejme, že hlavný diel zodpovednosti na premiérovi Ficovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a slávna politika na štyri svetové strany, nerozlišovanie, kam Slovensko patrí a čo je pre Slovensko dôležité v medzinárodných vzťahoch. To usmievanie sa a priateľské správanie k Putinovmu Rusku, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a, naopak, spochybňovanie Ukrajiny a útočenie na Ukrajinu, alebo teda včera naposledy pán premiér Fico obhajoval v podstate komunistický čínsky režim, keď ja som sa ho pýtal na, na, na jeho cestu do Číny v súvislosti s výrokmi pána splnomocnenca Kotlára, ktorý hovorí o tom, že covid vírus bol umelo vytvorený, a teda aj vypustený, že ako sa to, či sa neobáva, že to poškodí, poškodí jeho cestu do, do Číny, tak pán premiér Fico sa teda otvorene priznal k tomu, že ten čínsky komunistický režim je vlastne v poriadku, lebo veď Čína je veľká, tak, tak oni tam potrebujú takýto režim, tam, tam by nefungovala demokracia ako u nás. To je teda veľmi, veľmi silné od politika demokratickej krajiny, a aj keď sú politici demokratických krajín, ktorí neotvárajú témy ľudských práv pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej Číny, takto otvorene sa prihlásiť k tomu, že komunistický režim je v poriadku, to sa mi zdá dosť výnimočné.
No ale aj na tomto poli zohráva svoju nie pozitívnu rolu pán minister spravodlivosti Susko, lebo jeho novela Trestného zákona bola významným zdrojom problémov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, bola predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií, bola dôvodom, prečo tá novela bola niekoľkokrát novelizovaná a opravovaná, lebo jediné, na čo táto vláda počúva, je kritika zo strany Európskej únie, navyše taká kritika, pri ktorej hrozia nejaké finančné sankcie, strana eurofondov, pozastavenie vyplácania eurofondov, to je to ešte, na čo sú ochotní súčasní vládni predstavitelia počúvať. Keď to s tým nie je spojené, tak, tak ich to nezaujíma, a či už ide o kritikov z radov odbornej verejnosti, alebo, alebo z radov opozície, alebo zo strany médií, alebo aj zo strany Európskej únie, keď to nemá ten charakter, že, že hrozí nejaké pozastavenie peňazí z Európskej únie, tak to nie je, nie je problém. Viď reakcia ministerstva spravodlivosti a aj celej vlády na Správu Európskej únie o stave právneho štátu v Slovenskej republike, ktorá keby zaznela zo strany, zo strany konšpiračných médií alebo nejakých extrémistov, ten tón by som tomu rozumel, ale zo strany štátnych orgánov, ako je ministerstvo spravodlivosti, úplne neprimerané.
Čiže máme tu tri zásadné veci pre Slovensko. Právny štát, liberálna demokracia a naša príslušnosť k Západu. Štvrtá Ficova vláda ich za prvý rok svojho pôsobenia poškodila a spochybnila nebývalým spôsobom a pán minister spravodlivosti Boris Susko sa na všetkých troch týchto spochybneniach životných záujmov Slovenskej republiky a ich občanov podieľal významným spôsobom.
Keby nebolo nič iné, tak toto je dôvod preto, aby ako minister spravodlivosti skončil.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Ja si dovolím vrátiť k tej časti, kde ste spomínali restoratívnu justíciu, a treba sa tu k tomu vracať, nie, ten návrh tej hanebnej trestnej novely nie je restoratívna justícia. Restoratívna justícia vyzerá inak. Toto je paškvil. Restoratívna justícia musí mať aj nejakú primeranosť, samozrejme, aj otvorenia tých alternatívnych trestov a otvorenia väzníc a musia byť k tomu ľudia, ktorí dohliadajú na výkon trestu. A takíto tam nie sú. Nie sú tam vzájomné opatrenia, ktoré by, áno, nabádali aj k tomu, aby bola nahradená škoda. Veľmi správne ste na to poukázali. A treba sa k tomu vracať. Jednoducho toto nie je restoratívna justícia. Je klamstvo, že táto novela bola prijatá kvôli restoratívnej justícii. Je to klamstvo. Jednoducho vyzerá inak, inak bola pripravovaná, zobral sa z toho paškvil a ja som zvedavá nakoniec, ako sa pánovi ministrovi podarí k tomu mať aj nejakých ľudí. Hovorím nejakých, pretože na to, aby to bola riadna restoratívna justícia, tak treba prinajmenšom sto až dvesto ľudí do systému, ktorí budú dohliadať nad výkonom trestu, osobitne pri takomto obrovskom rozsahu otvorenia brány väzníc.
Takže ďakujem pekne, že ste na to upozornili, a treba na to upozorňovať, lebo nie je to restoratívna justícia.
Ďakujem pekne.

... ktoré by išiel minister spravodlivosti urobiť? O žiadne. Ale jednoducho ten stav je neudržateľný. Keď sa vám nepáči reforma, ktorú som začala, nech sa páči, tak akú ide robiť minister spravodlivosti? Zatiaľ urobil iba reformu trestnej politiky pre záchranu vašich ľudí. Ale čo urobil pre ľudí?! Čo urobil? Ani pri tej reforme trestnej politiky sa nepostaral, aby pri tom prepúšťaní na slobodu tu boli ľudia, ktorí dbajú nad výkonom trestu. Nepostaral sa. Neviem o jednom človeku vlastne, o ktorých by sa navýšili títo ľudia.
Aká reforma sa tu udeje v súvislosti s dohľadom nad výkonom trestu? Nič o nej nevieme. Áno, je tu dôležitá reforma, mala by sa udiať. Nič o nej nevieme. Nemôžem predsa robiť reformu tak, že ju postavím, aby sa moji ľudia, aby unikli pred spravodlivosťou, a nič neurobím pre to, aby iní, ktorí tam teda majú ostať na základe tých zvoľnených pravidiel, tak aspoň aby sa nad tými novými pravidlami, niekto aby sa o ne staral, že sú dodržiavané. To ste neurobili. To neurobil minister spravodlivosti.
Jednoducho ten stav verejných financií vieme spoločne, že je neudržateľný. Ak nebudú ministri robiť reformy vo svojich vlastných rezortoch, aby sa efektívne poskytovala služba, aby sa efektívne ľudia dostávali, keďže sa bavíme o justícii, rýchle rozhodnutia, kvalitné rozhodnutia. Bez reforiem to nepôjde. Nepôjde to bez toho, aby sme mali sudcu, ktorý sa venuje napríklad iba rodinnému právu. Takisto ako keď si idete operovať oči, tak chcete mať očného chirurga. Chcete mať kardiochirurga. To isté si vyžaduje aj justícia. To isté si vyžaduje. Sú to reformy, ktoré treba dotiahnuť. Ak chce minister iné reformy, nech ich robí, ale ja o žiadnej neviem. O žiadnej neviem.
Môže si vybrať inú reformu. Môže si vybrať reformu, ktorá súvisí s obchodným registrom, ktorá nakoniec je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Ale ani k tej nič neviem. Už tu mal byť v parlamente zákon, ktorý súvisel s novým, s novými pravidlami pre obchodný register. Áno, aby ste mali rýchlo zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám. Taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj Plán obnovy a odolnosti. Nič tu nemáme, lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech sa prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti a nedejú sa tam veci, ktoré sa majú diať. Už tu mohol byť nový Obchodný register. Notári mohli mať väčší priestor pre zápisy a zmeny v spoločnosti. Mali tu byť nové pravidlá aj pre zodpovednosť potom notárov napríklad. Keď dôjde vlastne k podvodom, kto za to bude platiť? Štát? Proste to sú veci, ktoré tu už dávno mali byť a nie sú tu. Boli nadizajnované, nachystané, nie, minister spravodlivosti sa venoval novej trestnej politike, ktorú ani nedotiahol do konca a doteraz sú ohrozované eurofondy. Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom, mrhá časom na veci, ktoré nie sú pre justíciu. Nie sú pre ľudí, nie sú pre matky, nepočujem nič, ako by sa staral o reforme, ktorá súvisela s rodinným súdnictvom. Nič, počujem len spochybňovanie. Čo robí pre to, aby boli rýchlejšie rozhodnutia v týchto veciach? Alebo ako vyhodnotí, lebo tie čísla napríklad ukazujú, že reforma pomohla rozhodnutiam v rodinných veciach. Nič tu o tom nepočuť, či tomu pomáha, či sa niečo zlepší. Nepočujem nič, ako sa stará o správne súdnictvo, pretože ak sme niekedy aj mali prieťahy v konaní aj pri porovnaní s inými krajinami, základný problém bolo správne súdnictvo, preto tu bola veľká reforma a nielen Najvyššieho správneho súdu, ale aj správnych súdov. Nepočujem nič, ako sa stará o to, aby táto reforma bola uvedená do života.
A nepočujem nič, nepočujem nič ani o zásadnej rekodifikácii Občianskeho zákonníka a potrebnej opatrovníckej reforme. Nepočujem nič. Toto sú veci, ktoré čakám, že by robil minister spravodlivosti.
Ale aj veci, ktoré som uviedla, sú veci, ktoré poškodzujú justíciu. A sú za takou hranou, že je jednoducho namieste, aby minister spravodlivosti buď sám odstúpil, alebo mu bola vyslovená nedôvera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoju faktickú poznámku, začnem úplne od konca. Áno, je to tak, vláda, samozrejme, evidentne nemala žiadny záujem konsolidovať v prvom roku svojej činnosti, práve naopak, keby to aspoň bolo, že teda pokračuje ďalej. Nie, ona mala záujem plniť teda predvolebné sľuby, ktoré teda, bohužiaľ, znamenali ešte zásadné zhoršenie, hej, zásadnú dekonsolidáciu, takže s tým sa dá len súhlasiť. No, či by si teda bola vláda niečo osvojila, samozrejme, môžeme špekulovať, nikdy sa to nedozvieme. A s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie, ale možno sme aspoň mohli mať taký ten dokument, že s čím by sa dalo porovnávať, že realistická verzia podľa vlády, ktorá je úradnícka, ktorá sa nemusela zodpovedať nejakému tomu, že ide obhajovať mandát o dva týždne, o dva mesiace, a teda vlastne s tým, čo teda reálne vzniklo. No, nevadí. Je to už debata, spomenul som to, lebo to vlastne spomenul aj pán predseda rozpočtovej rady, ale nikdy sa vlastne to už nedozvieme. No a či teda ten zákon je dobrý? No, je to zákon, ktorý v podstate desať rokov nebol novelizovaný, tak dokonalý určite nie je a asi sme možno práve takto narazili na jednu z jeho nedokonalostí, to je fakt. A ja musím úprimne povedať, že boli dosť výrazné snahy, aby sa to celé akoby upravilo. A jedna vec je teda, že samotné výdavkové limity, ale prípadne aj ďalšie úpravy aj dlhovej brzdy, prechod na čistý dlh a ďalšie prípadne aj úpravy sankcií, ktoré sa ukázali ako v krízových časoch proste nenaplniteľné akoby. Zároveň tam boli skutočne aj debaty o daňovej brzde, hej, aby aj táto noha vlastne sa stala súčasťou rozpočtovej zodpovednosti. A keby sa to stalo, tak by sme dneska nemohli mať takýto konsolidačný balík. No, ale je to, dá sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.
Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)