Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán minister, neprekvapím azda ani do tretice, že aj tento návrh sme pripravení ako opozičný klub SaS podporiť v prvom čítaní.
Ničmenej spomedzi všetkých tých zajacov, ktorých tam naháňa táto novela, má, by som vypichol teda novelu, ktorá sa týka toho, čo hovoril aj predrečník elabu, teda zdieľania výsledkov laboratórných vyšetrení. Nie som si istý, či to dobre čítam, čiže je to možno taká aj otázka na vysvetlenie, chápem, nie je to váš zákon, pripravený je pred vami, ale teraz ho musíte vy obhajovať. A konkrétne teda, či je to riešenie elab v réžii Národného centra zdravotníckych informácií, či je to elab, NCZI elab, alebo je to elab v riešení zdravotných poisťovní, podobne ako je riešená elektronická preskripcia, pretože to sú dva rôzne prístupy k riešeniu problémov, buď to riešia zdravotné poisťovne, tie zbierajú dáta, validujú a potom ich posielajú do NCZI vyčistené, alebo sa to deje na úrovni NCZI a až následne sa k tomu nejako vyjadrujú zdravotné poisťovne.
A dovolím si dať jednu nevyžiadanú radu ako človeku, ktorý 20 rokov v tom sektore pracuje a má čo-to odžité s Národným centrom zdravotníckych informácií, a zopakujem tú vetu, ktorú som povedal v predchádzajúcom príhovore, najlepšie, čo môžete urobiť, je spáliť NCZI plameňometom do tla a založiť to na zelenej lúke. Ešte raz, nerobte z Národného centra zdravotníckych informácií dôležitejší hub než je, a v okamihu, keď im dáte kompetenciu byť centrálou pre elab, to nebude fungovať, to vám hovorím absolútne s poker faceom, pretože sme tu minuli asi 50 alebo 60 miliónov eur na vybudovanie ePreskripcie v štátnom riešení, čo sa vyhodilo von oknom. Celá táto investícia vyšla navnivoč, pretože riešenie NCZI nefungovalo a na konci dňa sa všetky zdravotné poisťovne dohodli, že budú používať riešenie jednej zdravotnej poisťovne a dnešná ePreskripcia je výsledok takéhoto súkromného riešenia, ktoré stálo 2 milióny eur, nie 50 miliónov, ako to zaplatil za to štát, a to dvojmiliónové riešenie funguje, to 50-miliónové nefungovalo. Elab skončí rovnako. NCZI nie je spôsobilé riadiť zdravotnícke informácie a štatistiku, nie je schopné robiť nad tým akúkoľvek sofistikovanejšiu analýzu, nie sú schopní plniť svoje elementárne úlohy, ktoré dostávajú od ministerstva zdravotníctva, je to štát v štáte, ktorý vám bude skákať po hlave, pán minister, ak si s tým neurobíte veľmi skoro poriadok. A opatrne sa vám len snažím dať jednu nevyžiadanú radu, nájdime riešenie ako elab bude po vzore ePreskripcie fungovať tak, že ho budú validovať zdravotné poisťovne, až potom sa bude zapisovať do nejakých registrov a podobne, pretože v opačnom garde to nebude fungovať. Ktorý z modulov eHealthu funguje tak, že naňho môžme povedať, že je to fakt že funkčná vec. Po dlhom, dlhej chvíli rozmýšľania poviete, že je to ePreskripcia, ale to práve nie je niečo, čo vymyslelo NCZI. Čiže môj pohľad, praktický pohľad, ako to zdravotníctvo reálne funguje, je, nedávajme NCZI viac úloh, než je schopné stroviť. A neviem, či ste to vedeli, pán minister, ale v NCZI pracuje viac ľudí, ako pracuje na ministerstve zdravotníctva, hej? To je štát v štáte, čiže toto je to, čo by som chcel v rámci prvého čítania k tejto téme povedať. Verím, že v druhom čítaní sa k tomu elabu dostaneme detailnejšie, a nabádam vás, nájdime riešenie, ktoré bude fungovať, nájdime riešenie, ktoré bude urobené v súčinnosti so zdravotnými poisťovňami.
Opakujem, tento zákon sme pripravení podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Zrejme aj ja vystúpim v ústnej rozprave, lebo je potrebné reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Ale určite v tejto krátkej poznámke chcem aspoň jednu vec z príspevku pána Stachuru okomentovať a by som chcel veľmi zásadne a principiálne obhájiť kompetenciu zdravotnej poisťovne robiť poradenstvo a disease management programme, teda program riadenia starostlivosti o jednotlivé choroby, lebo to považujem za zásadnú, zásadnú vec, ktorá zásadne zlepší život chronickým pacientom v tejto krajine. Osobne som viac ako desať rokov takýto projekt robil, čiže viem, čo disease management programme obsahuje, čo disease management programme je a akým spôsobom to zásadne vie ovplyvniť kvalitu života pacientov, odmeňovanie poskytovateľov a vie to prispievať k zdravotným výsledkom. Ak by sme mali zdravotný systém založený na plnení nejakých indikátorov, nejakých KPIs, aby zdravotná poisťovňa mala tieto KPIs stanovené ako podmienku dosahovania zisku, tak v tom prípade by bola jej obrovská motivácia využívať takúto kompetenciu, teda poradenstvo a disease management programme, v záujme svojich poistencov, ktoré sú zároveň aj záujmami tej poisťovne, pretože dobrý manažment chronického ochorenia vedie k úspore finančných nákladov. Viem to preukázať a zrejme teda keď budem mať slovo v rámci ústnej rozpravy aj preukážem, že sú na to dôkazy, že dobrý manažment tých ochorení, dodržiavanie tých guidelineov, ktoré však niekto musí monitorovať a nerobia to lekári, nerobia to zdravotníci, tak umožnime to robiť zdravotným poisťovniam, dajme im na to motiváciu a zdravotná starostlivosť v tejto krajine bude vyzerať lepšie. Čiže s týmto som, Peter, zásadne nesúhlasil s tvojím príhovorom v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona.
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna). Nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde. No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja ako poľnohospodár, sa k tomu vyjadriť. (Reakcia z pléna.)
Aj v kontexte toho, čo som počul, lebo niekedy mám pocit, že je tendencia, a hlavne teda zo strany pani ministerky, toto prezentovať, ako nejaký zápas latexu verzus čipky, hej, že. A keby som hľadal kebyže esenciu toho, hej, že aký sa tomu ide vytvoriť obraz, tak tuná čipka bojuje proti latexu. Hej, alebo opačne, že latex proti čipke.
A ale takto to naozaj nie je, a preto je namieste, že som moje vystúpenie uviedol ako vystúpenie poľnohospodára, lebo ten poľnohospodár by mal stáť v tom zástupe za čipkou, ale ja naozaj nevnímam tento zápas tak.
Pani, pani ministerka, tá tu snažila odprezentovať mimoriad... mimochodom, dosť necitlivo, hej, že proste sú nejaké menšiny a tie menšiny majú niečomu, jak sa vizuálne prezentujú. Viete, my môžeme mať na to nejaký názor, ale mali by sme mať preto určitú mieru pochopenia, primeranú, ale od ministra kultúry by sa špeciálne očakávalo, že je ako človek, ktorý je taký ľudskejší, taký otvorenejší. Od toho sa to umenie vlastne raz aj dostalo, kde sme, hej, že tí ľudia dokázali vnímať, častokrát to bolo, sa to javilo revolučné, a potom sme si na to zvykli a prišli sme na veľa vecí, že je to aj funkčné.
Čiže nie, nie je to zápas latexu verzus čipky. Je to zápas toho, že to, čo tu bolo ixkrát povedané a pán kolega to chronologicky dopočítal a neviem príliš, kde ste skončili, ešte asi ste mali, nie? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ešte raz.
Že je toho dosť, viete, že to neni nejaká, že, že pocitovo, že teda nemáme vás radi, ale že ste nám sympatická, pani ministerka je naozaj dosť, do toho nevkladám nejakú osobnú rovinu.
Ja to naozaj vnímam aj z kontexte toho povedaného, že štatisticky je toho už strašne veľa, lebo môže sa stať, že teda niekto nastúpi, nastúpi energickejšie, jak sa vraví, že nová metla dobre metie, a teda robí zmeny. Všetko sa to dá do určitej miery akceptovať. Je to aj pochopiteľné, áno, výmena vlády, PVV-čko. Áno, určitú mieru tej akceptácie musíme mať, to nám z toho vyjde z toho nejaký štatistický pomer, len tu ten, ten pomer nevychádza, lebo tých ľudí, ktorí majú s tým problém je nejak strašne veľa. A je namieste sa teda zamýšľať, ja viem, že u nás tam to bude vkladať, že sme, to vnímame politicky, ale u tých ľudí to treba vnímať, že aj, asi aj umelecky, alebo aj, aj ľudsky, hej, že prečo vlastne tá emócia tam taká je, že prečo sa toľkí, hej, prečo, prečo nastal taký rozvrat z celej tej oblasti. Hej, že proste prečo je tá emócia taká, taká vyhajpovaná, že niečo, niečo na tom bude, že sa dala možno urobiť aj lepšia nominácia. Viete, že naozaj, že na ťažký rezort, možno sa dalo nominovať niekoho, ktorý by tam teda nevkročil takou sloňou nohou, ale žeby proste citlivejšie v tom priestore išiel v rámci PVV-čka. Hej, lebo ak vravíte, že toto všetko ste sľubovali, no nie som si celkom istý, že či všetko toto, čo tu odznelo a kde sa tie chyby stali, či, či to takto zaznelo aj pred voľbami.
Ja sa teda s tými dôvodmi stotožňujem vo vysokej miere, nechcem povedať, že absolútne a so všetkými. Prísne vzaté, chcel som vystúpiť až po kolegovi z KDH, lebo to by potvrdilo tú, tú moju stratég... to, čo som to snažil nájsť, tú esenciu, hej, že nerobme z toho boj týchto dvoch svetov, ktorý som vložil do nejakého obrazu, ale zdá sa, že nevystúpia. Nejdem analyzovať, že prečo, možno vystúpia ešte po mne. Ja sa teda úplne starám o seba, a ale viete, že naozaj by bolo dobré prepotvrdiť aj z iného tábora, aby sme nenechali ten obraz, že tu progresívci bojujú s čipkármi, hej, že o tom, že kto zachráni slovenskú kultúru. Naozaj je tu toho, ten problém je širší. Je toho viac a, a naozaj je, je načim sa ozvať aj mne ako umiernenému konzervatívcovi, že niečo nie je v poriadku.
Takže s dôvodmi sa stotožňujem, skúsim povedať v krátkosti niečo, čo ešte možno nie celkom zaznelo. My sme dokázali, teda dokázali v úvodzovkách, toho aj z pohľadu kultúrneho naozaj veľa. My sme dokázali predať Berniniho za 24-tisíc (povedané so smiechom), to bol kauf roka. Ja som z toho ešte teraz proste že v pamäti čítal znova, a ja mám strašnú slabosť na Messerchmidta. Tu chcem len upozorniť, že keby sme náhodou nevedeli alebo keby vznikla nejaká pri nominácii do tých národných galérií nejaká nominácia nejakého riaditeľa alebo niekoho, kto by to posudzoval, že aby náhodou neprelepovali tam štítky, lebo Slovensko ešte má jedného originálneho Messerchmidta, má ešte, myslím, Kapucína máme v Slovenskej národnej galérii, tak aby ste tam náhodou nenominovali niekoho, kto ho vyradí alebo dá do depozitu, ako, akože, že je to kópia, a potom ho predáte niekde na Miletičke. Čiže naozaj do... dosiahli sme toho, aby sme dokázali, dokázali odvážať tuná kúsok od nás, ja som vtedy, zas niekto povie, Hlina urobil cirkus. Ja som nerobil cirkus, ja som upozorňoval na to, že tu kúsok od nás, dvesto metrov vzdušnou čiarou odvážajú rímske pamiatky. A naozaj, skutočne, odvážali sa tu rímske pamiatky, teraz tam máme parkovisko. Všetci sa tešíme, parkujeme. (Povedané so smiechom.) Úchvatné, úchvatné miesto na parkovanie a za obeť padli naozaj, že rímske pamiatky, rímska cisterna, padol, myslím, Octavianov stĺp tam bolo, stĺp, pod ktorým spal ten... ja, nie, nie, iný to bol. Proste tam, kto chcel, by si to dočítal. Údajne tam našli aj také nejaké veľkomoravské vykopávky. Tým, že bola tá dohoda robená, že rýchlo, rýchlo, jak to všetko rýchlo odbagrovali preč, takže z tohto uhla pohľadu sme dostali veľa, a prichádzam k tomu, prečo to vlastne spomínam, že čiastočne to tu naznačené bolo, a tu chcem na to upozorniť, že ak sa dá, ešte teda nerobme ešte horšie, ako sme to doteraz dokázali, lebo vraj sa idú diať nejaké zmeny z pohľadu ochrany pamiatok. Na Pamiatkovom úrade sa ide niečo diať, idú sa nejaké personálne zmeny robiť. Ide z toho naozaj hrúza, hej. Aby náhodou niekto nepovedal, že ja neviem čo. Ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať.
Tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji, hej, lebo tá ochrana tých pamiatok, nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo, čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje, hej, lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok.
Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky, tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však, samozrejme, vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už, sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv, hej, a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy, a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť.
To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu, to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla, hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší... rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmá hymny.
A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá, a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte, čo tu ako-tak je, ako tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany, je tá hymna v tom ponímaní, ako ju roky rokúce počúvame, a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene, a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som naozaj, že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoji. Naozaj máme toľko toho, čoho, čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného, hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené, nachvíľku to otočilo kamery, ale prepánakráľa, prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmá hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká, by som povedal, že tvorivá atmosféra, niečo, taký, taký, že čestný prístup. Niečo, také, že áno, teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene, a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom, proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť, alebo nebude, a čo to bolo dokonca spomenuté, či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz, by som povedal, taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na, to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez koho sa to nahlásiť, hej, a Oskar Rózsa, mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoji. Nechajte ju tak, ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne. Načo, načo aj do toho? Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom, a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne, či viete, kam vlastne idete s tým.
Ja, viete, ja som sa teraz, ja som patriot, národniar, nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana je tu, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot, a naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím a áno, mám vzťah, mám veľký, silný vzťah, aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine a jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti, a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny. A neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí, hej, čo to urobí v tom tej rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť. Najlepšej ceste k tomu prísť. a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú: „A bača, máte porobenô?“ Viete, že my, naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa.
Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva? Viete, že ja neviem už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom, hej a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica, a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak.
Áno, končím s tým, že kolega za náš klub to povedal, SaS a bude hlasovať, samozrejme, za vaše odvolanie alebo za vyslovenie alebo neviem, jak sa to formálne volá, proste aby ste tam neboli, zjednodušene. (Povedané so smiechom.) Akože naozaj z 5,5 mil. ľudí priš... nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám, svojím spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť, hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať, a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu. Takže áno som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas.
Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky, hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu, resp. opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda, hej. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odznie, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som na úvod z môjho vystúpenia k návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády poverenej vedením rezortu kultúry pani Martine Šimkovičovej vyzval predstaviteľov vládnej koalície, aby sa zmierili s výsledkami volieb. Opakovane tu predstavitelia koalície používajú floskulu, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb. A prejavom toho, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb má byť údajne to, že my vás kritizujeme. Aj dnes tu zaznelo a nie raz z úst predstaviteľov koalície, že návrh na odvolanie ministerky kultúry, pani Šimkovičovej sme predložili preto, lebo sa nevieme zmieriť s výsledkami volieb. No ale v skutočnosti je to úplne naopak, to vy sa neviete zmieriť s výsledkami volieb, lebo tie výsledky volieb znamenali, že ľudia, voliči nejako rozhodli, zvolili si svojich zástupcov na štyri roky a áno, vy ste sa dohodli na zostavení vlády, vládnete a budete vládnuť, pokiaľ sa nerozhádate zase nejako ako pán Huliak s pánom Dankom alebo niekto iný s niekým iným, na to máte mandát.
Ale aj my sme dostali mandát. A súčasťou nášho mandátu je, že vás ako opozícia máme kontrolovať, máme kritizovať, máme upozorňovať na vaše prešľapy, pýtať sa vás, kritizovať vás v parlamente, kritizovať vás v médiách, kritizovať vás na námestiach, to môžu robiť aj tí, čo nemajú mandát od voličov, je to úplne legitímne, klásť vám nepríjemné otázky a predkladať návrhy na vyslovenie nedôvery tým členom vlády, ktorí zlyhali a ktorí nemajú byť na miestach, na ktorých sú. Na to my máme mandát. To sú výsledky volieb a ja vás chcem požiadať, aby ste výsledky volieb rešpektovali.
Lebo keď vy spochybňujete naše právo navrhovať odvolanie člena vlády, tak tým spochybňujete vôľu voličov, ktorú vyjadrili tak, že máme tu viac ako 30 opozičných poslancov v parlamente, a teda môžeme takéto návrhy predkladať.
K samotnému návrhu na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery pani ministerke Šimkovičovej by som za poslanecký Klub strany Sloboda a Solidarita, chcel povedať, že stotožňujeme sa s týmto návrhom, viacerí z nás sú pod týmto návrhom podpísaní a budeme ako poslanecký klub SaS hlasovať za vyslovenie nedôvery pani ministerke.
Stotožňujeme sa aj s tým tvrdením alebo názorom, že pani ministerka Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou kultúry. Bolo to zjavné úplne na začiatku a opakovane to potvrdzuje. Bolo to zjavné už pri tom prvom návrhu na odvolanie. Bolo to zjavné v auguste. A v prípade iného rezortu by možno tie dôvody vychladli, a teraz keď po dvoch mesiacoch, o dva mesiace neskôr, ako bol daný ten návrh, tak možnože by sme hovorili už o nejakých neaktuálnych veciach, ale pani ministerka je schopná každý deň, každý týždeň dodávať nové a nové argumenty, pre ktoré by mala byť odvolaná.
Rád by som povedal aspoň niektoré z nich, ktoré v poslaneckom Klube SaS považujeme za dôležité, ktoré sa v mnohom prekrývajú s tým, čo hovorili kolegyne z Progresívneho Slovenska a ktoré sú zhodné alebo prekrývajú sa s tými, ktoré vyslovujú predstavitelia kultúry, napríklad tí, ktorí sú združení v iniciatíve „Otvorená kultúra!“. To sú tí sorosovci, ako nás tu poúčajú predstavitelia vládnej koalície.
Nebudem sa príliš, príliš rozvádzať tie argumenty, sú, sú známe. Medzi tie dôvody určite patria čistky v rezorte kultúry. Mnohí vedúci pracovníci boli účelovo odvolaní, a to i v prípadoch, kedy svoju prácu vykonávali s mimoriadnymi objektívne merateľnými výsledkami. Desiatky zamestnancov ministerstva kultúry boli prepustené, a to napriek tomu, že vykonávali odbornú, vysokokvalifikovaná prácu bez nedostatkov a je aj vysoký predpoklad, že budúci rok budú tie čistky pokračovať ďalej, keďže tento rok už boli vyčerpané prostriedky na odstupné.
Viacerí umelci a viaceré umelkyne, kultúrne a občianske zoskupenia sa dostali pod paľbu osobných, lživých a zákerných útokov od osôb v hierarchicky nadradenom vzťahu. A tieto útoky sú ako súkromné, tak aj verejné a viacerí zamestnanci organizácií zriaďovaných ministerstvom kultúry čelia zastrašovaniu, vyhrážkam a šikane na pracovisku. Vedenie rezortu sa súkromne i verejne vyhráža jednotlivcom, ktorí sa odmietajú podriadiť nimi preferovanej ideologickej perspektíve.
Vedenie rezortu opakovane deklaruje neposkytnutie podpory tým jednotlivcom a subjektom, ktorí sa napríklad hlásia alebo majú nejaký vzťah k sexuálnym menšinám, ale i široko definovanej skupine žiadateľov – v úvodzovkách – vybočujúcich z normálu, hoci takéto konanie je protizákonné. Reálnym príkladom je napríklad zrušenie predstavenia s LGBTI tematikou, ktoré malo byť súčasťou queer festivalu v Bratislave.
Vedenie rezortu svojou nekompetentnosťou spôsobilo znefunkčnenie podporenej finančnej schémy Obnov si svoj dom, čím zastavilo financovanie obnovy pamiatok a vystavilo ľudí pracujúcich v tejto oblasti hrozbe ekonomického kolapsu. Tam je to číra nekompetentnosť. Ja chápem, že máte ideologické predsudky, že musíte nejako ventilovať svoju nevraživosť voči LGBT ľuďom, voči tomu, čo vnímate ako nejaké progresívne alebo liberálne sprisahanie, ale toto je čisté babráctvo. Manažérsky nezvládnuté legislatívne zmeny paralyzujú fungovanie verejnoprávnych fondov, rovnako legislatívne zmeny umožňujú účelové a netransparentné obsadzovanie riadiacich pozícií v kultúre bez uvedenia dôvodu pri, pri odvolávaní.
Neodborné zásahy do fungovania kultúrnych fondov, ale i vedenia inštitúcií výrazne ohrozujú zahraničné spolupráce a vytvárajú reputačné škody slovenskej kultúre, nielen v zahraniční, ale znižujú kvalitatívne štandardy aj pre domáce publikum. Verejnoprávnu RTVS ste pretvorili na štátnu STVR. Práca ľudí v spravodajstve STVR je cenzurovaná. Personálne pracovné výkony ľudí v kultúre, ako napríklad divadelné predstavenia či dramaturgie výstav verejne napádajú a narúšajú politickí reprezentanti súčasnej koalície s cieľom cenzorsky do nich zasahovať a ministerstvo kultúry alebo vedenie ministerstva kultúry sa proti takýmto zásahom nedokáže ohradiť. Do vedenia inštitúcií sa dostávajú nekompetentné osoby, ktoré neodbornými rozhodnutiami narúšajú ich riadny chod. Vedome alebo z nevedomosti bránia odbornému pracovnému výkonu pracujúcich a neschopnosťou nastaviť udržateľné smerovanie dostávajú zamestnancov do sociálnej a ekonomickej neistoty, a ľudia pracujúci v oblasti kultúry a umenia a kreatívneho priemyslu trpia dlhodobým podfinancovaním sektora, tá situácia sa nekompetentnými rozhodnutiami namiesto riešenia ďalej zhoršuje. Pracovníci v kultúre sú odkázaní na nedôstojné pracovné podmienky a ich zotrvanie v oblasti kultúry častokrát stojí na ich vnútornom hodnotovom nastavení a presvedčení o zmysluplnosti ich práce.
K dnešnému dňu boli odvolaní riaditelia Slovenskej národnej knižnice, Bibiany, Kunsthalle, RTVS, Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie, šéfdirigent Košickej filharmónie, Slovenského národného múzea, momentálne čelí odvolávaniu a radikálnemu prepúšťaniu aj Pamiatkový úrad.
Takto zlé to naozaj už dávno nebolo. Niektorí sa domnievajú, že takto zlé to za jeden rok pôsobenia jedného ministra alebo ministerky v kultúre ešte nikdy nebolo. Ja som už dosť starý na to, aby som si pamätal všetkých ponovembrových ministrov kultúry, pár mesiacov pôsobiacim Ladislavom Chudíkom počínajúc, Agnesom Snopkom, ktorý položil základy fungovania kultúry slobodnej a demokratickej spoločnosti, pokračujúc, a pani ministerkou Šimkovičovou končiac. A ak by sme v tej minulosti hľadali nejaké vzory, podľa ktorých pani ministerka postupuje a ku ktorým sa svojím pôsobením približuje, tak asi najviac sa jej pôsobenia podobá na pôsobenie ministrov kultúry za HZDS z druhej a tretej vlády Vladimíra Mečiara, teda Dušana Slobodníka a Ivana Hudeca. Aj ich pôsobenie bolo poznačené ideológiu, vtedy to bola ideológia nacionalizmu, spochybňovania tých zmien, ktoré prišli s novembrom ’89, a boli tam aj také milé podobnosti.
Pánovi ministrovi Slobodníkovi sa nepáčila básnička, ktorú napísal s narážkou naňho básnik Ľubomír Feldek, no tak ho zažaloval, tak ako teraz pani ministerka ide žalovať alebo ide dávať trestné oznámenie na pána Hvoreckého. A súdy dali za pravdu pánovi ministrovi a nakoniec až Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že Slovenská republika nemala právo postihnúť Ľubomíra Feldeka za ten vyslovený názor, ktorý bol ostrý, tvrdý, a tiež tam prirovnával Dušana Slobodníka k fašistovi, narážajúc na jeho minulosť v Hlinkovej mládeži.
Uvidíme, ako dopadne trestné oznámenie pani ministerky na, na pána Hvoreckého, ale myslím si, že ak nie skôr, a verím, že skôr, tak najneskôr na tom Európskom súde pre ľudské práva dostane... teda dostaneme odpoveď, že sloboda prejavu v tomto prípade má prednosť.
Alebo minister kultúry Ivan Hudec v tretej vláde Vladimíra Mečiara asi je to inšpirácia pre pani ministerku kultúry ako odmieta dialóg s kultúrnou obcou, ako tvrdošijne presadzuje svoje záujmy, odmieta akúkoľvek kritiku a odmieta napríklad poskytovať rozhovory štandardným médiám.
A keď som hovoril o tom, že pani ministerka každým dňom, každým týždňom dodáva nové a nové dôvody pre to, aby jej bola vyslovená nedôvera, tak jeden z najvážnejších problémov je likvidácia verejnoprávneho média, verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska a jej nahradenie štátnou televíziou. A nielen, že si toto silou, väčšinou bez, bez, bez riadneho zdôvodnenia a za použitia nekorektnej argumentácie napríklad voči bývalému generálneho riaditeľovi RTVS Ľubošovi Machajovi koalícia, koalícia presadila, teraz to ide dokonať, doteraz nie je skompletizovaná Rada STVR, funguje STVR v provizóriu a v tej časti Rady STVR, ktorá má pôvod ministerstve kultúry, a teda ktorá bola v rukách ministerstva kultúry, je jedným zo zástupcov štátu alebo ministerstva a pán Machala, generálny tajomník služobného úradu, spoluautor a hlavný presadzovateľ, presadzovateľ toho zákona, čím dochádza k úplnému prepojeniu, prepojeniu výkonnej moci a údajne verejnoprávneho média, ťažko ho označovať za verejnoprávne médium v takejto situácii.
Členovia štrajkového výboru Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu upozornili v septembri na možný konflikt záujmov pri vymenúvaní Lukáša Machalu do, do Rady STVR. Dovolím si zacitovať: „Štrajkový výbor Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu žiada o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente, dôvodom sú vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo ministerstvo kultúry, ich vymenovanie považujeme za právne napadnuteľné a neakceptovateľné, výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom, ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčania výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol z jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR, zákon si tak pripravil aj sám pre seba, nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhšie po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v Slovenskej demokracii nepredstaviteľný.
Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy.
Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej list. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s Európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti spolu s ním pôsobili v rôznych organizáciách.
Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra Plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za „potkana“.
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov.
Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR,“ bol členom odboru zvláštnych činností STVR Marek... „bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhula, pričom meno Marek Marhula sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu.
Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia.“
Aj na základe týchto informácií som interpeloval pani ministerku, že či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Odpoveď od pani ministerky je, samozrejme, že považuje za korektný a transparentný ten výber, a v spôsobe výberu členov Rady STVR nevidí konflikt záujmov. Argumentuje tým, že ani jeden z dvoch zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorí boli členmi výberovej komisie nie je v priamej línii podriadený generálneho tajomníka služobného úradu Lukaša Machalu, takže je vlastne všetko v poriadku.
Ďalej argumentuje tým, že, že z členov rady, piatich členov rady, alebo teda komisie iba dvaja zamestnancami ministerstva kultúry, zvyšných troch členov komisie vymenovala ministerka kultúry tak, ako to stanovuje smernica, ktorou sa upravuje postup výberového konania na členov Rady STVR, z čoho vyplýva, že v komisii bola prevaha osôb externého prostredia, čiže asi je to úplne v poriadku a je úplne korektný, transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov postup, že sa členom rady stal ministerkou kultúry vymenovaný pán Lukáš Machala, zhodou okolností generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry.
Druhá vec, ktorá ma zarazila, je, že účelové zmeny zákonov o verejnoprávnych fondoch, či už Audiovizuálnom, alebo Fonde na podporu umenia, ktoré tu prešli na návrh pána poslanca Michelka, s ktorými akože ministerstvo kultúry nemá nič spoločné, iba ich podporuje, tak spravili ste fintu, dali ste to ako poslanecký návrh, potom ste, potom ste dali rozsiahly pozmeňovák, ktorý bol ďalekosiahlejší, obsiahlejší a zásadnejší ako samotný návrh, a jedna zo zmien je, že ste rozšírili počet členov audiovizuálnej... Rady Audiovizuálneho fondu aj Fondu na podporu umenia tak, aby v ňom mali prevahu zástupcovia ministerstva, a vy ste si tam dali prechodným ustanovením, že ministerka vymenuje tých nových členov Rady Audiovizuálneho fondu do 15. augusta. No a v septembri, v septembri ešte neboli, ešte doteraz nie sú vymenovaní všetci, aj tí, čo boli vymenovaní, boli, boli vymenovaní neskôr, tak som sa spýtal pani ministerky, teda účelovo ste zmenili zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste v Rade Audiovizuálneho fondu mohli mať väčšinu, dali ste si prechodné ustanovenie, že, že do 15. augusta vymenujete tých chýbajúcich členov rady. Sami ste si nastavili podmienky a potom ste nestihli termín, ktorý ste si sami určili.
Tak som sa spýtal interpeláciou, že prečo pani ministerka nedodržala zákonom stanovenú lehotu, podľa ktorej mala členov Audiovizuálneho fondu vymenovať do 15. augusta, a dostal som odpoveď, že všetkých členov rady Audiovizuálneho fondu sa v tomto termíne, teda do 15. augusta 2024 nepodarilo vymenovať z dôvodu prísnych kritérií, ktoré vyplývajú zo zákona o Audiovizuálnom fonde, a tie prísne kritériá sú, že za člena rady možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie aspoň 2. stupňa, má najmenej 3-ročnú odbornú prax v oblasti podľa ods. 1. No tak ak sú toto mimoriadne prísne kritériá...
Potom tam v odpovedi pani ministerka spomína, s čím, s akými inými funkciami je to členstvo nezlučiteľné, napríklad generálny tajomník služobného úradu to nemôže byť, ešte šťastie, keby to tam nebola, táto podmienka, tak už by sme tam určite mali pána Lukáša Machalu vymenovaného, a potom, čo nemôže člen rady vykonávať, napríklad funkciu v orgánoch politickej strany alebo, alebo politického hnutia, nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa o finančné prostriedky a tak ďalej, ďalej že je to v zmysle zákona o... ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výkonom verejnej funkcie...
Ja neviem, čo sú toto za náročné, náročné podmienky, že ministerstvo kultúry nevie nájsť človeka, ktorého by tam, by tam dosadilo, a teda uzatvára pani ministerka, že troch nových členov rady, pána Nižňanského, pani Prágerovú a pani Štepanovičovú som vymenovala do funkcie dňa 5. 9., čiže tri týždne po termíne, ktorý stanovil zákon, ktorý ste si sami schválili, po dôkladnom zvážení všetkých zákonných predpokladov na výkon tejto funkcie vo verejnoprávnej inštitúcii. V súčasnosti má Rada Audiovizuálneho fondu 12 členov a zostávajúceho člena pani ministerka vymenuje v čo najkratšom čase, hneď ako nájdeme kandidáta, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, bezodkladne ho vymenuje.
Tak už sme v sklze, koľko, už dva mesiace sme v sklze a nemáme ešte kompletnú Radu Audiovizuálneho fondu.
A posledná, tretia interpelácia, ktorú som v rovnakej chvíli adresoval pani ministerke, a týka sa toho druhého z fondov, ktorý ste účelovo upravili opäť v rámci toho balíku pána poslanca Michelka, s ktorým akože ministerstvo nič nemá, a pýtal som sa na to, prečo bol z funkcie odvolaný Ján Hrkút z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia. A spýtal som sa to preto, lebo Ján Hrkút bol za člena Rady Fondu na podporu umenia vymenovaný pani ministerkou Šimkovičovou na základe tej účelovej novely pána poslanca Michelka. Jediná známa vec, ktorou sa previnil, je, že chodil na zasadnutia Rady Fondu na podporu umenia, že tí ostatní členovia rady, ktorých tam nominovala pani ministerka, bojkotovali a nechodili na, na zasadnutie rady, a tento napriek tomu, že ho pani ministerka vymenovala, tak tam chodil. No tak som sa spýtal, že aké boli dôvody jeho odvolania, a dostal som veľmi zaujímajú odpoveď, ktorú, teda je stručná, takže ju prečítam.
„Váš osobný záujem o kultúru a dianie v nej ma nesmierne teší. Čo sa týka odvolania Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, určite ste zachytili, že Národná rada Slovenskej republiky najskôr v máji tohto roku a následne v júni prelomením veta vtedajšej pani prezidentky schválila novelu zákona o Fondu na podporu umenia. Do platnosti vstúpila 1. augusta 2024. V zmysle nej, konkrétne § 5 ods. 1 ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva ministerka kultúry, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov, piatich členov vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na ministerstve kultúry Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Vzhľadom na uvedené bolo teda tak menovanie, ako aj odvolanie Jána Hrkúta v mojej kompetencii, ktorú som ako ministerka využila.“ Bodka.
Tak ja som sa spýtal, aké boli dôvody a dostal som teda síce stručnú odpoveď, ale bezobsažnú, lebo tam nie je, nie je uvedený žiadny dôvod. Ja som nespochybňoval, že je to v kompetencii pani ministerky, len som sa spýtal, že prečo. Prečo, keď niekoho vymenuje, tak, tak ho vzápätí odvolá, keď jediným známym previnením je, že zúčastňuje sa zasadnutí Rady Audiovizuálneho fondu, čo je vlastne ten dôvod, pre ktorý tam bol vymenovaný, lebo členovia Rady Fondu na podporu umenia, pardon, členovia Rady Fondu na podporu umenia sú vymenovaní do funkcie preto, aby sa zúčastňovali zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia, nie aby zasadnutia rady bojkotovali.
Úplne záverom, naozaj sa chcem ohradiť voči tomu nenávistnému tónu, voči tomu hrubému, hrubému vyjadrovaniu zo strany predstaviteľov vládnej koalície aj zo strany pani ministerky. Opäť ohradzujú sa predstavitelia koalície, že ako strašne sa predstavitelia opozície alebo voliči opozície vyjadrujú na, na adresu pani ministerky, ja som tu zatiaľ žiadne hrubé vyjadrenie zo strany poslankýň alebo poslancov opozície, ktoré sa vyjadrovali k pani ministerke, nezaregistroval. Zaregistroval som kritiku, ktorá je úplne namieste, ale z jej strany som zaregistroval slová ako pijavice, mafia, a to nie na adresu opozičných poslancov, na adresu ľudí z kultúry, ľudí z umenia, to sú pijavice, to sú, to sú mafia. Čiže dobre, tak vmietnete niečo také politickému oponentovi, my sme to povinní zniesť, aj keď je to hrubé a nemalo by sa takto, aj na adresu z ľudí kultúry.
Pani ministerka alebo teda jej GTSÚ dávajú trestné oznámenia na Michala Hvoreckého za jeho názor, že pani ministerka je neofašistka alebo na iniciátorov petície a výzvy za odstúpenie pani ministerky. Vy sa tu dovolávate slobody slova, a pritom dávate trestné oznámenia na svojich kritikov za ich názor.
Takto sa to nerobí. (Potlesk.)

Pán podpredseda Danko, no ďakujeme k tomu priznaniu ohľadom mikrofónov. My sme to tušili, ale tak ako dobre je to takto počuť naživo. (Smiech v sále.)
A k vášmu vystúpeniu by som chcel povedať, že ľudia nekvíkajú, ľudia hovoria. A teda keď sa tu dožadujeme slušnosti, tak skúsme sa slušne vyjadrovať. A vy ste tu hovorili, že vaši koaliční kolegovia by nemali zbytočne predlžovať diskusiu, lebo tá diskusia je zbytočná. No škoda, že ste si nezobrali sám zo seba ponaučenie ešte predtým, ako ste pristúpili k mikrofónu, lebo aj vy ste tú diskusiu úplne zbytočne predĺžili. Nepovedali ste nič k veci, iba ste urážali opozíciu, pohoršovali ste sa nad tým, že niekto tu vnáša LGBTI témy do politiky, a pritom tým, kto vnáša LGBTI témy do politiky a zneužíva ich, ste práve vy. A opäť ste to predviedli aj vo svojom vystúpení. A zdá sa vám únavné, že tu diskutujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády. Ale to je práca poslancov, to je súčasťou práce poslancov a nemuseli sme o tom rokovať dnes. Stačilo by, ak v auguste, keby v auguste, keď sme dali ten návrh, bola o tom Národná rada rokovala, a už to mohlo byť prerokované. Nie my sme oddialili rokovanie o tomto bode, vy ste oddialili rokovanie o tomto bode. Tak sa teraz nepohoršujte nad tým, že si robíte svoju robotu, a zhodou okolností vy vediete schôdzu.
Keby ste neodvolali pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady alebo keby ste rešpektovali koaličnú zmluvu a zvolili si predsedu Národnej rady, tak by ste sa mohli striedať piati. Je to opäť len vaša zodpovednosť, že sa tu striedate traja.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá všeobecne a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.)
Môj kamarát hovorí, že piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný a... Ale nie, naozaj. Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať. Koniec koncom som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj mýliť a alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že... čo ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však konečne som sa aj reálne podpísal a aj takto a po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku. Minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm a toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosť a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým, tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci, aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás, všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi zmyslel toho žalmu 27 a... a... Ale čo stalo, že pán minister, vy ste ho z tej basy vytiahli.? Ja teda použije taký slovník jednoduchší, vy tam budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu a dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, proste ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy už to mohol mať za sebou, prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka, by mu odbudlo z toho, takže... Aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také že ako, aj by som to aj zjednodušil, a ja akože nie som právnik, si môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože, alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme, a nie sme asi sami a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám neberiem, ani vlastne zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých, neviem koľko rokov, neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, že tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil, a viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám v Bratislave, jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci sa ľutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. Ja som bol jediný v Bratislave, čo sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre... (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne. Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ –„Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde, v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej. Ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať. To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom), neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol. Hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na to príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to, jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní, hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím, aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné než je... aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to tí Čiňania, plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld., či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká, toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v lul-lo, myslíte si, že toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo mu, niekto mu povie, najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety, ja neviem čo, a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. My teraz o toto prichádzame, kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že, ja už budem končiť, pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika. Hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo to všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky, ale viete, to mi príde také urážajúce, že naozaj to je taká argumentácia pre simplexných, že proste nejaká hrozne nepoctivá, Hej, čiže ja by som nehovoril, že tak klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita.
A už len úplne, úplne na koniec. To, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť. Ja ani, prísne vzaté, neviem, práve preto vám hovorím, že nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som čítal od pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, Potupa 3, s mojou farmou vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a kde a načo, čo je vlastne na konci, hej.
Videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, tej dobrej. On, on to, niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier ako štát, že nebol. Ja, ja naozaj, že sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme, je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej. Musíš mať známosti, ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi, alebo jak sa to povie, o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, že tú, áno, dosažitelnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Tak to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.

Vážený pán... (Reakcia z pléna.) Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrtej vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaný na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády, alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácii, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica.
Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrtej Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta a príslušnosti Slovenska k Západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu, nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielenže im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu, spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľa, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy.
A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu. A nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov, ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr.
Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojím kolegom z vlády pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby, keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď, keď, rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru, a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii, oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti.
A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery, bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii, zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto, samozrejme, nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný, či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod, a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania.
V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácii, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto... s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli.
A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie.
A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon.
Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci, sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku... úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné napríklad aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro... v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu, a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a resp. i zrušenie verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé, politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci s ministerstvom spravodlivosti.
Ten tretí zásadný problém pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má opäť aj súvislosť pôsobením ministerstva spravodlivosti, je spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach.
Tu je, samozrejme, že hlavný diel zodpovednosti na premiérovi Ficovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a slávna politika na štyri svetové strany, nerozlišovanie, kam Slovensko patrí a čo je pre Slovensko dôležité v medzinárodných vzťahoch. To usmievanie sa a priateľské správanie k Putinovmu Rusku, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a, naopak, spochybňovanie Ukrajiny a útočenie na Ukrajinu, alebo teda včera naposledy pán premiér Fico obhajoval v podstate komunistický čínsky režim, keď ja som sa ho pýtal na, na, na jeho cestu do Číny v súvislosti s výrokmi pána splnomocnenca Kotlára, ktorý hovorí o tom, že covid vírus bol umelo vytvorený, a teda aj vypustený, že ako sa to, či sa neobáva, že to poškodí, poškodí jeho cestu do, do Číny, tak pán premiér Fico sa teda otvorene priznal k tomu, že ten čínsky komunistický režim je vlastne v poriadku, lebo veď Čína je veľká, tak, tak oni tam potrebujú takýto režim, tam, tam by nefungovala demokracia ako u nás. To je teda veľmi, veľmi silné od politika demokratickej krajiny, a aj keď sú politici demokratických krajín, ktorí neotvárajú témy ľudských práv pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej Číny, takto otvorene sa prihlásiť k tomu, že komunistický režim je v poriadku, to sa mi zdá dosť výnimočné.
No ale aj na tomto poli zohráva svoju nie pozitívnu rolu pán minister spravodlivosti Susko, lebo jeho novela Trestného zákona bola významným zdrojom problémov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, bola predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií, bola dôvodom, prečo tá novela bola niekoľkokrát novelizovaná a opravovaná, lebo jediné, na čo táto vláda počúva, je kritika zo strany Európskej únie, navyše taká kritika, pri ktorej hrozia nejaké finančné sankcie, strana eurofondov, pozastavenie vyplácania eurofondov, to je to ešte, na čo sú ochotní súčasní vládni predstavitelia počúvať. Keď to s tým nie je spojené, tak, tak ich to nezaujíma, a či už ide o kritikov z radov odbornej verejnosti, alebo, alebo z radov opozície, alebo zo strany médií, alebo aj zo strany Európskej únie, keď to nemá ten charakter, že, že hrozí nejaké pozastavenie peňazí z Európskej únie, tak to nie je, nie je problém. Viď reakcia ministerstva spravodlivosti a aj celej vlády na Správu Európskej únie o stave právneho štátu v Slovenskej republike, ktorá keby zaznela zo strany, zo strany konšpiračných médií alebo nejakých extrémistov, ten tón by som tomu rozumel, ale zo strany štátnych orgánov, ako je ministerstvo spravodlivosti, úplne neprimerané.
Čiže máme tu tri zásadné veci pre Slovensko. Právny štát, liberálna demokracia a naša príslušnosť k Západu. Štvrtá Ficova vláda ich za prvý rok svojho pôsobenia poškodila a spochybnila nebývalým spôsobom a pán minister spravodlivosti Boris Susko sa na všetkých troch týchto spochybneniach životných záujmov Slovenskej republiky a ich občanov podieľal významným spôsobom.
Keby nebolo nič iné, tak toto je dôvod preto, aby ako minister spravodlivosti skončil.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Ja si dovolím vrátiť k tej časti, kde ste spomínali restoratívnu justíciu, a treba sa tu k tomu vracať, nie, ten návrh tej hanebnej trestnej novely nie je restoratívna justícia. Restoratívna justícia vyzerá inak. Toto je paškvil. Restoratívna justícia musí mať aj nejakú primeranosť, samozrejme, aj otvorenia tých alternatívnych trestov a otvorenia väzníc a musia byť k tomu ľudia, ktorí dohliadajú na výkon trestu. A takíto tam nie sú. Nie sú tam vzájomné opatrenia, ktoré by, áno, nabádali aj k tomu, aby bola nahradená škoda. Veľmi správne ste na to poukázali. A treba sa k tomu vracať. Jednoducho toto nie je restoratívna justícia. Je klamstvo, že táto novela bola prijatá kvôli restoratívnej justícii. Je to klamstvo. Jednoducho vyzerá inak, inak bola pripravovaná, zobral sa z toho paškvil a ja som zvedavá nakoniec, ako sa pánovi ministrovi podarí k tomu mať aj nejakých ľudí. Hovorím nejakých, pretože na to, aby to bola riadna restoratívna justícia, tak treba prinajmenšom sto až dvesto ľudí do systému, ktorí budú dohliadať nad výkonom trestu, osobitne pri takomto obrovskom rozsahu otvorenia brány väzníc.
Takže ďakujem pekne, že ste na to upozornili, a treba na to upozorňovať, lebo nie je to restoratívna justícia.
Ďakujem pekne.