Videokanál klubu

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja som sa vo svojom vystúpení snažil vyhnúť tomu, aby som išiel do nejakého politického rozmeru a hľadania vinníka toho, kto je zodpovedný za súčasný stav. To sú tiež legitímne témy. Ani som neriešil, ako je to s plnením dohodnutých vecí, ani som neriešil, že koľko to bude stáť a že či naozaj stojí za to kvôli tým, z hľadiska štátneho rozpočtu som presvedčený, že zanedbateľným prostriedkom ísť do takého konfliktu a riskovať, že nejakú dobu nebude poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo dôjde k jej výraznému obmedzeniu, alebo naopak budú použité donucovacie prostriedky voči lekárom a ten konflikt bude ešte eskalovať.
Ja som sa snažil hovoriť o právnom aspekte celej veci, upozornil som na problémy, ktoré tam vidím, upozornil som na argumenty, ktoré nesedia a ktoré sa zo strany či už pána ministra alebo zástancov tohto riešenia používajú, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a teda očakávam, že teda buď bude nejaká reakcia a pán minister vysvetlí, že v čom nesedí tá moja argumentácia, alebo potom že prestane používať tie argumenty, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
A tá zásadná otázka je, ako je to s tým súdnym prieskumom. Lebo ak neexistuje možnosť súdneho prieskumu a zároveň sa tu vytvára nová možnosť obmedzenia práv a de facto povinnej práce, aj keď nebude mať tú podobu a nebude mať všetky tie parametre povinnej práce, tak je potrebné, aby existovala možnosť kontroly toho rozhodnutia a súdneho prieskumu. Je tam, alebo nie je tam? Je ju tam možné doplniť?

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za upozornenie na viaceré nedostatky a nejasnosti ohľadom tejto právnej úpravy, a treba si naozaj to povedať v celom kontexte, prečo sme sa dostali sem. A nedá sa na to nijak odpovedať ako tak, že keď jednoducho nie je zdravotníctvo premiérskou témou a súčasne prichádza vláda, aby narýchlo sme zmenili podmienky pre mimoriadnu situáciu s mimoriadnymi opatreniami, s novými trestnými činmi, tak niekde je naozaj vážny problém.
A na jednej strane tu pán minister nastúpil s tým, že toto on zvládne a práve pre túto situáciu vlastne odišla ministerka zdravotníctva, alebo odstúpila, tak je zjavné, že proste vláda toto nezvláda. A je naozaj veľký problém, že teraz narýchlo tu máme prijímať právnu úpravu, o ktorej ani vlastne nie je zrejmé, že či tu existujú kontrolné mechanizmy v prípade, že vlastne bude zneužívaný ten priestor, ktorý takto narýchlo táto vláda vytvára. Či vôbec presne aj tá ochrana na tom Ústavnom súde, či vôbec takýto priestor tu je, alebo ako sa chrániť, keď bude nadužívaný tento priestor. A najmä vláda tomu mohla jednoznačne zabrániť, že toto jednoducho v tomto kontexte je tak hanebné a nedá sa naozaj ospravedlniť, že vláda si nenašla čas včas sa so zdravotníkmi dohodnúť, ale prichádza sem do parlamentu, aby my sme narýchlo prijali opatrenia, o ktorých nikto presne nevie, aké budú mať právne dôsledky, ako sa môžeme voči nim brániť, že toto sa jednoducho nedá ospravedlniť a aj ukazuje to neschopnosť proste vládnutia tejto koalície. Žiadny pokoj, žiadna stabilita, chaos, politika plná agresie, pomsty. Toto ste nám priniesli.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím.
Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu. Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A, je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou. Otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že, v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra, aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať, a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva, alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

76-2
Zaujímavá je aj tá otázka, že teda ako je to s tými finančnými požiadavkami alebo mzdovými požiadavkami, lebo teda zo strany štátu alebo vlády sa argumentuje tým, že je to 60, neviem, koľko eur na jedného lekára, takže či naozaj toto je dôvod pre to, aby bola ohrozená zdravotná starostlivosť, keď sú tie požiadavky na takejto úrovni.
Ale tá otázka, samozrejme, môže byť aj obrátená, že z hľadiska dopadov na štátny rozpočet je to koľko,10, 12, no dobre, tak akože zachytil som, že teda je to na úrovni tak športovej haly v Šamoríne, tak či naozaj toto stojí za to, aby sa ten konflikt ďalej vyhrocoval.

76. Pán poslanec Krajčí, no, počas tvojho vystúpenia prebehla taká zaujímavá komunikácia s pánom ministrom, ktorá teda nebola asi zaznamenaná na mikrofónoch, ale týka sa otázky nejakej politickej zodpovednosti, keďže však aj ty si bol ministrom zdravotníctva, mohol si niektoré veci urobiť. Ale teda asi by sa tým nemalo argumentovať z pozície strán súčasnej vládnej koalície, ktoré, teda najsilnejšia strana SMER je pri moci 13 rokov a väčšinu toho času mala aj ministrov zdravotníctva, teda strana HLAS je z veľkej časti pokračovateľkou strany SMER, tak zodpovednosť za stav zdravotníctva je nepomerne väčšia ako kohokoľvek iného.
=====

Pani poslankyňa Plaváková, k tomu záveru tvojho, tvojho vystúpenia, či je alebo nie je adekvátne zavádzať tam trestnoprávnu sankciu, tak ak sa stanovuje nejaká povinnosť, tak obvykle v zákonoch býva aj nejaká sankcia, čiže proti samotnému stanoveniu sankcie asi namietať nemožno. Otázka je primeranosti sankcie a tu pán minister opakovane hovoril, že, že ten režim v mimoriadnej situácii nie je taký prísny ako v núdzovom stave, že to nie je povinná práca. Tak na jednej strane, tak na jednej strane sa hovorí, že je to primeranejšie a na druhej strane sa stanovuje že trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia v mimoriadnej situácii bude mäkšia, bude slabšia, nebudú to dva roky v tej základnej skutkovej podstate, ale jeden rok, čiže v zásade keď sa pôjde cestou mimoriadnej situácie, tak ak lekári napríklad porušia svoje povinnosti, ktoré im budú z tej mimoriadne situácie vyplývať, tak dostanú menší trest, ako keby sa išlo cestou núdzového, núdzového stavu, čiže z tohto hľadiska je to, že zlepšenie, ale je to takisto trestnoprávna sankcia. A teda nie je pravda, a to zase opäť viackrát povedal pán minister, že sa nejde cestou kriminalizácie, lebo to je kriminalizácia, ak porušia povinnosti vyplývajúce z mimoriadnej situácie, tak tá sankcia nie je priestupok, nie je nejaká pokuta. Je to trestnoprávna sankcia, až teda môže byť uložený trest odňatia, odňatia slobody, čiže nesedí ani to tvrdenie, že nejde o kriminalizáciu, lebo ide o kriminalizáciu, aj keď ten trest bude mäkší, ako v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z núdzového stavu.

Pán minister, no tak poďme si nejaké tie nepresnosti ujasňovať. Vy ste aj vo svojom vystúpení teraz, aj v tej záverečnej reči k návrhu na skrátené legislatívne konanie ako argument v prospech toho, že je lepšia mimoriadna situácia ako núdzový stav povedali, že napríklad sa sprísňujú sadzby. Za krízovej situácie naozaj v rámci kvalifikačných znakov je to kvalifikovaná skutková podstata. Nie všetky, ale niektoré trestné činy sa posudzujú prísnejšie a sú tam vyššie sadzby, ak je ten trestný čin spáchaný počas krízovej situácie, pričom krízová situácia je zadefinovaná v § 134 ods. 2 Trestného zákona, kde sa hovorí, že krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie po a) núdzový stav, b) výnimočný stav, c) vojnový stav alebo po d) vojna. Čiže potiaľ to sedí.
Ale je tam doplnený ods. 3, ktorý hovorí, že od ustanovenia odseku 2 písm. a) a b), ktoré sa týkajú núdzového a výnimočného stavu, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže to, čo ste vy hovorili, že niekto niekomu spôsobí ublíženie na zdraví, napríklad pri autonehode alebo akýkoľvek iný trestný čin, ak to nemá súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, tak tam sa to nepovažuje za krízovú situáciu a nedochádza k sprísneniu trestov.
Čiže ja teraz neviem si predstaviť, ako by ublíženie na zdraví, že niekto by úmyselne zrazil lekára alebo ublížil lekárovi, aby prehĺbil ten krízový stav, tak v takom prípade by sa to prísnejšie kvalifikovalo, ale v bežnej situácii nie.
Ten odsek 3 tam pôvodne nebol, dostal sa tam v minulom volebnom období, tak ja chcem veriť, že teda nebolo to úmyselné klamstvo, len ste dostali zle podklady. Ale neplatí ten argument.

Len chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, že ono je to taký meta-procedurálny návrh a chcem vás poprosiť, že by ste ma to nechali dopovedať, naozaj 50 sekúnd je možné vydržať.
Ja sa vás chcem spýtať, že aká bude legitimita tej hymny, ktorá pôjde o polnoci na Silvestra. (Reakcie z pléna.) Chcem sa spýtať, aká bude legitimita hymny, ktorou budeme začínať parlamentnú schôdzu. Vy ste odmietli určiť nejakú legitimitu hymny, ktorá sa teraz mení, jej hudobná úprava. Naozaj v dobrom sa pýtam, aká bude legitimita hymny, ktorá zaznie o polnoci na Silvestra. Kto mocensky presadí, kto mocensky a prečo a ako, akým spôsobom, že na Silvestra vo verejnoprávnej pôjde nejaká nová úprava? Aká je jej legitimita? Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som predniesol návrh na zaradenie nového bodu programu na návrh troch poslaneckých klubov – SaS, PS a KDH, aby bol na rokovanie tejto 23. schôdze zaradený návrh na vydanie uznesenia Národnej rady k novej hudobnej úprave štátnej hymny Slovenskej republiky. Návrh sme podali do podateľne v Národnej rade dnes krátko pred týmto hlasovacím blokom. Vzhľadom na závažnosť medializovanej zmeny hudobnej úpravy... poprosím pána Jarjabka, nech je ticho, hulvát! ...úpravy štátnej hymny považujeme za potrebné, aby sa Národná rada týmto zaoberala. Hymna je základný symbol štátu. Nemení sa kvôli tomu, že sa niekomu nepáčia činely a Šimkovičová s Machalom sa na tom dohodnú pri fľaške vína. Je to základný symbol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)