Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to...
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím.
Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu. Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A, je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou. Otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že, v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra, aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať, a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva, alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
