Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Začal by som v podstate v podobnom duchu ako môj predrečník a musím oceniť prístup ministra obrany pána Kaliňáka k problematike záloh a takisto aj oceniť aj záujem o diskusiu. Mali sme, mali ste diskusiu s pánom Valáškom, my sme mali tiež spoločnú diskusiu, ktorú naozaj oceňujem, bola zaujímavá, len vtedy ešte sme, som nemal tú možnosť si poriadne naštudovať ten zákon, predsa len má vyše 80 strán.
Poviem to takto, čo sa týka národných obranných síl, naozaj si myslím, že ten nápad, s ktorým ste prišli, je inovatívny, je prospešný a myslím si, že by bolo dobré, keby sa dal pretaviť do reality. Myslím si, že by to mohlo pomôcť k budovaniu rezerv. Má to len tak trošku jeden háčik. Myslím si, že to je aj previazané práve s tými žandármi. Vy to vnímate v tom duchu, že by ste teda chceli to otvoriť širokej verejnosti, ale aj príslušníkom Policajného zboru. Sám ste bol minister vnútra, viete, že v prípade mobilizácie, vojnového stavu alebo niečoho podobného policajti plnia iné úlohy, ako byť mobilizovaný. Veď vidíme klasický príklad aj Ukrajiny, kde tak či tak tam naďalej majú policajtov, potrebujete zabezpečiť aj tú vnútornú bezpečnosť, a preto mám obavy, že sa môže stať taká situácia, že vy budete mať síce možno dvadsaťtisíc členov v národných obranných silách, ale z toho bude možno 18-tisíc policajtov. Ale keď naozaj dôjde na ten akútny stav a na tú krízovú situáciu, tak ich nebudete môcť povolať a dostanete sa do situácie, že síce platíte hypotéky policajtom ročne, ktorí chodia aj na, dajme tomu na nejaký výcvik a na tie víkendy a podobne, ale potom sa dostaneme do problému, ktorý v podstate máme aj dnes, že máme nedostatok ľudí v rezervách, ktorých by sme mohli v týchto situáciách povolať.
Myslím si, že toto stojí za zamyslenie sa na to pozrieť. Ja chápem tú prepojenosť národných obranných síl a žandárov, že vlastne tí policajti, ktorí sa prihlásia do národných obranných síl, by potom mohli robiť aj žandárov, čo by mohlo posilniť ten žandársky zbor, pretože tam tiež vidím niekoľko možno takých malých deficitov, ktoré tí vojaci majú pri výkone tej žandárskej funkcie. Týmto sa snažíte asi aj tak trošku možno posilniť a vystužiť ten žandársky zbor, že bude dobré, keď tam máte v tej hliadke možno aj policajta, pretože vojak je predsa len, jeho profesiou je, vyznie to možno zle, ale jeho výcvik je na to, aby zabíjal. A on proste aby bránil vlasť, tú zbraň používa na to, aby likvidoval nepriateľa. Ten policajt predsa len plní trošku iné úlohy, čiže aj v tomto to školenie tých žandárov asi bude musieť prebiehať trošku v inom, v inom duchu.
Takže ale to je jediná vec, ktorú môžem v rámci národných obranných síl tomuto nápadu vytknúť. Všetky tie úrovne, teda tie, na ktoré ste, alebo ktoré ste vytvorili, myslím si, že to sú naozaj veci, ktoré majú svoj zmysel, majú svoj, svoju úlohu, ktorú by mohli plniť. Predsa len však tá bezpečnostná situácia sa mení a určite je dobré, že myslíme aj na tieto zadné vrátka. Preto myslím si, že je potrebné, aby sme sa možno k tejto téme ešte možno vrátili k druhému čítaniu. Samo osebe ale si myslím, že to hovorím ešte raz, že je to dobrý nápad.
Čo sa týka žandárov a áno, vnímam to tak, že to tak trošku dokazuje, že sa ministerstvo obrany snaží tak trošku riešiť aj situáciu v Policajnom zbore, ktorý je vo vážnom stave, tie podstavy sú naozaj veľké a snaží sa takýmto v podstate zrýchleným spôsobom saturovať tie potreby vnútornej bezpečnosti, ktoré by vyvstali vzhľadom aj na situáciu na Slovensku, vzhľadom na tú situáciu v Policajnom zbore, keď vidíme, že máme regióny, kde, alebo oblasti, kde policajtov je naozaj málo, kde sa musia zlučovať obvodné oddelenia, kde sa musia lepiť hliadky a podobne. Rozumiem tomu, len vnímam to tak, že vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako gendarmerie, karabinieri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia týchto úlo... tieto úlohy žandárov. Len ten rozdiel je, že tam tá tradícia je trošku iná. My sme tu ešte za bývalého Československa mali tú tradíciu četníkov, ktorí pôsobili v rámci teda vtedajších Čiech a to potom sa to prelialo vo forme žandárov na Slovensko a mali ale aj svoju štruktúru a inštitucionálne nejaké ukotvenie. No a práve mne to príde tak, že my tu vlastne vytvárame de facto akoby novú ozbrojenú, ozbrojenú zložku, ktorá ale de iure nemá svoju štruktúru, ale de facto vzniká, a preto mi príde ako prirodzené, že by každá ozbrojená zložka, ktorá vzniká, či je to, či už máme ZVJS, či máme Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej, by mala mať svoju štruktúru a svoje inštitucionálne ukotvenie, pretože potom sa tu bavíme len o tom, že sú to len vojaci s páskou. Myslím si, že to je niečo, kde, čo si podľa mňa bude vyžadovať ešte hlbšiu diskusiu a možno aj trošku väčšie zamyslenie, pretože osobne som presvedčený, že tak ako som na začiatku hovoril, vojak, predsa len tá profesia je iná. Ten výcvik, ktorým prechádza, je úplne ináč nastavený ako to, aby robil poriadkovú úlohu, poriadkové služby. A je tam viacero problémov. Jedným z tých problémov je, že či ten krátky výcvik naozaj bude stačiť na to, aby zvládol všetky tie úlohy, ktoré naňho prídu. Predsa len poriadkové úlohy a podobné veci sa zdajú jednoduché, ale môže narážať naozaj na komplikovanejšie problémy, komplikovanejší trestný, trestné činy. Čo sa stane, keď v prípade nejakých nevysporiadaných majetkových sporov, že príde nejaká SBS-ka, ktorá objaví nejaký, obsadí nejaký nebytový priestor, reštaurácia alebo niečo podobné, nevyplatené dlhy. Budú nám, bude sa to diať niekde na vidieku, tá policajná hliadka nebude nablízku, pôjdu tam vojaci. Akým spôsobom to budú riešiť? Budú volať policajtov a kým... a tak ďalej. Čiže ja tam mám obavy aj práve z toho hlbšieho právneho povedomia, ktoré by oni ako vojaci mohli využívať v týchto otázkach alebo v týchto situáciách. Čiže toto sú také veci, ktoré sú, samozrejme, diskutabilné.
Ďalšia vec, vy hovoríte, že by mali byť nasadzovaní na ochranu kritickej infraštruktúry, čo je fajn, ale aj na ochranu hraníc. U vojakov je situácia iná ako u policajtov. Sám viete, že keď chce vojak prekročiť hranice, tak je to v podstate, spadá do iného právneho režimu ako policajt. Ide o to, že potom ako to bude prebiehať, keď máte vojakov na hraniciach, ktorí keď budú strážiť tú hranicu a budete vidieť paš... teda tých prevádzačov a podobné veci, tak predsa len máte v rámci Európskej únie a vôbec bilaterálnych dohôd s krajinami okolitými, že jednoducho tí policajti môžu prenasledovať do určitej hĺbky aj teda susedné krajiny, prípadných prevádzačov alebo niečo podobné, tá spolupráca je tam nastavená. V prípade vojakov tá situácia je úplne iná, je komplikovaná. Jednoducho nemôže sa len tak rozhodnúť prekročiť hranicu do Maďarska, aj keď má pásku, že je žandár, čiže tam sú ďalšie obmedzenia.
Potom ďalšia vec a otázka je, majú pôsobiť väčšinou na vidieku. To, práve tá situácia v Policajnom zbore je taká, že nedostatky, ktoré máme, sú Bratislava, Košice, Trnava, Nitra a tak ďalej. Tam tá naplnenosť je najnižšia. Podľa posledných vyjadrení ministra vnútra, ten sa snaží teraz saturovať tieto problémy kadetmi a kadejakými vecami. Bráni sa tak trošku prevelovaním tých policajtov z vidieka práve do miest. A na vidieku ten problém nemáme. Tam podľa informácií, ktorými disponujem, tá naplnenosť policajných staníc je celkom vysoká. Čiže keď sa bavíme napríklad v Spišskej Starej Vsi, však sme mali k tomu aj mimoriadny branno-bezpečnostný výbor, naplnený sú tuším 94 %. Čiže otázka je, že či je naozaj potrebné mať žandárov takto na vidieku, keď máme naplnenosť. Ja rozumiem tej idei, že stiahnuť tých policajtov, dať ich do tých miest a tak ďalej, len ja nevidím práve tú ochotu ani zo strany ministerstva vnútra, že by sa touto cestou chcelo uberať.
Prepáčte, hovoril som trošku dlhšie, ako som mal v pláne, ale je tam viacej vecí, každopádne teším sa na ďalšiu diskusiu, možno aj nabudúce pred druhým čítaním.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v debate o odbornosti a politickom charaktere jednotlivých funkcií, o ktorých rozhoduje alebo spolurozhoduje Národná rada. Mali sme tu pred chvíľou debatu o voľbe predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde teda jednak je to oveľa viac politická funkcia ako miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ale po druhé som mal pocit, že aspoň časť koaličných poslancov mala potrebu sa zastávať navrhnutého kandidáta pána poslanca Ševčíka. Tuto pri pánovi Keketim až takú intenzívnu snahu zo strany koalície necítim.
Samozrejme, že všetky funkcie, o ktorých rozhoduje Národná rada, majú do istej miery aj politický charakter, len je to v nerovnakej miere. Funkcie členov vlády sú politické a rovnako aj funkcie predsedov výboru. Samozrejme, že je dobré, keď sú tam ľudia, ktorí rozumejú tomu, o čom budú rozhodovať, majú s tou oblasťou nejaké skúsenosti, majú o tom vedomosti, najlepšie aj vzdelanie, ale nie vždy je to nutnou podmienkou a niekedy politik prejde aj rôznymi výbormi, rôznymi funkciami v parlamente alebo rôznymi, rôznymi ministerstvami. Ale Banková rada Národnej banky Slovenska, pozícia viceguvernéra Národnej banky je čosi iné.
A niežeby tam nemohli byť politici, aj keď v doterajšej histórii Bankovej rady Národnej banky Slovenska, myslím, že pán Kažimír predstavuje výnimku, keď priamo z politickej funkcie išiel do, išiel do, na post guvernéra. Inak tam nie je veľa bývalých politikov. Sú tam ľudia, ktorí boli v bankovej rade a potom sa angažovali neskôr v politike, ale ten opačný, opačný postup z politiky do bankovej rady je skôr výnimočný. Ale áno, aj v iných krajinách, aj v iných demokratických krajinách sa stáva, že bývalí politici idú do centrálnej banky na nejaké pozície, zväčša však ide o bývalých, bývalých ministrov financií a, alebo hospodárstva, alebo iných funkcionárov z tejto oblasti, čo nie celkom zodpovedá profilu pána Keketiho. A už aj ten teda pán Kažimír, kde, už to tu viackrát zaznelo, že je to politická trafika, no tak bol to dlhoročný minister financií a v tej oblasti, ktorá súvisí s náplňou činností Národnej banky Slovenska mal teda oveľa rozsiahlejšie skúsenosti ako pán Keketi. Čím nechcem obhajovať tú nomináciu, ale teda ten rozdiel, ktorý tam je z hľadiska skúseností z politiky a z hľadiska, z hľadiska skúseností aj odbornej s tou časťou politiky a vecnej politiky, ktorá, ktorá súvisí s činnosťou NBS, tak teda tam nepomerne to hrá v prospech pána Kažimíra, keď porovnáme týchto dvoch. Ale aj tak to bude zvláštne, keď bude vymenovaný pán Keketi, no tak budeme mať bankovú radu, v ktorej budú iba štyria členovia z tých šiestich, ktorí by tam mali byť, lebo, lebo tie tri miesta v tejto chvíli sú neobsadené a polovica aktuálnych členov bankovej rady budú bývalí ministri. To asi nie je, nie je veľmi štandardné a vhodné usporiadanie z hľadiska toho, že má ísť o nezávislú inštitúciu, ktorá dohliada nad finančným trhom a prispieva k menovej, k menovej politike, aj keď to zrejme nebude, nebude dlho trvať, pokiaľ sa vládna koalícia dokáže zhodnúť na mene nového guvernéra, lebo pánovi Kažimírovi o chvíľu končí funkčné obdobie, o niekoľko mesiacov.
Ako tu už zaznelo, a teda nebudem o tom dlho hovoriť, tak je to zjavné upratanie končiaceho ministra a to je ten hlavný dôvod. Nepochybne, keby koaličná kríza mala iné rozuzlenie, keby pán Huliak sa nestal ministrom športu a cestovného ruchu, tak dnes by sme nehovorili o návrhu na vymenovanie pána Keketiho za viceguvernéra Národnej banky. To si myslím, že to je úplne jasné a to asi nikto nebude spochybňovať ani z predstaviteľov vládnej koalície. Čiže ten dôvod nie je, že Banková rada NBS je poloprázdna, že polovica z miest je neobsadená, že potrebujeme viceguvernéra. Ten dôvod je, že pán Keketi skončil ako minister cestovného ruchu a športu na základe politických dohôd v snahe vyriešiť koaličnú, koaličnú krízu. A tu by som poukázal na to, že takýto spôsob upratovania je akoby typický pre súčasnú vládnu koalíciu. Len teda pred pár dňami sa to stalo pánovi Michalovi Kaliňákovi, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nový minister pán Migaľ ho navrhol odvolať a ešte v ten istý deň bolo vytvorené miesto tretieho štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. Zrazu si minister vnútra uvedomil, že nestačia mu dvaja štátni tajomníci, potrebuje troch štátnych tajomníkov a bol tam pán Kaliňák vymenovaný. Presne pre takéto prípady vládna koalícia novelizovala kompetenčný zákon tak, že dovtedajšie, dovtedajšie obmedzenie, že na ministerstve je jeden alebo dvaja štátni tajomníci, iba na dvoch ministerstvách dovtedy boli možní traja štátni tajomníci, na financiách a na školstve, koalícia to zmenila tak, že prakticky neobmedzený môže byť počet štátnych tajomníkov, ako si minister navrhne a ako mu to vláda odsúhlasí, a je to práve pre takéto prípady, pre prípady trafík alebo pre prípady upratania. Mimochodom teda Jakub Goda dnes na svojom facebooku aj na, v Denníku N zverejnil, že táto vláda má suverénne najviac štátnych tajomníkov. Šetríme, konsolidácia, ľudia si budú uťahovať opasky, a táto vláda má 35 štátnych tajomníkov. Predchádzajúce vlády, keď to porovnáme, tak za Matoviča bolo 27 štátnych tajomníkov, za Hegera 26, za Ódora 22. Na druhom mieste, 28, prvá Ficova vláda. Teraz je 35 štátnych tajomníkov. A nie je to preto, že by sa rozrástli úlohy, ktoré musia tie ministerstvá plniť, jednoducho treba obsadiť, obsadiť miesta. Čiže nie je to, nie je to vecná potreba. Vecná potreba, samozrejme, že existuje, obsadiť tie miesta v bankovej rade alebo keď stačí, aby tam boli traja členovia bankovej rady, no tak treba zmeniť zákon, aby nemala banková rada guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch členov národnej banky, ale... ehm, bankovej rady, alebo možno guvernéra, jedného viceguvernéra a jedného člena, ak môžu fungovať aj tak, ale ak sa tie miesta majú obsadzovať, tak sa majú obsadzovať na základe toho, že tam budú navrhnutí kvalifikovaní odborníci, ktorí majú skúsenosť z oblasti, ktorú majú, majú riadiť, a to zjavne nie je tento prípad. Je to trafika, ale zároveň je to aj akési odškodné pre riešenie vládnej krízy. A keď sa odškodné dáva vo forme postu štátneho tajomníka, dobre. To je post, ktorý, ktorý síce ako stojí nejaké finančné prostriedky aj verejné zdroje, ale teda v zásade je naviazaný na súčasnú vládu. Ale pozícia v bankovej rade, a teda pozícia viceguvernéra je pozícia, ktorá reprezentuje aj celú krajinu a má byť výkonom dôležitej pozície v nezávislej inštitúcii, akou Národná banka Slovenska je. A naozaj je nešťastné, ak vládna koalícia pristupuje k obsadzovaniu tak dôležitých pozícií takto čisto účelovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No trošku som, ďakujem, takto, v prvom rade ďakujem pekne za želanie k meninám od pána predsedu finančného výboru. V druhom rade ďakujem, že sa ozval aspoň vo faktickej, možno by som trošku čakal, že aj v rozprave, ale okej.
Dobre, ale poďme teda, Kuba. No, pri vysvetľovaní Kuby ešte najviac padalo, že a toto je tajné, o tomto sa nevieme rozprávať a toto je bankové tajomstvo. Čiže no, tie vysvetlenia proste veľmi-veľmi krívali. A hlavne proste ten problém tu je, ten problém tu stále je. Zo všetkého najviac sa ku Kube dá povedať, že nie je ďaleko čas, keď to zaplatia slovenskí daňoví poplatníci. Toto je to vysvetlenie reálne tejto kauzy.
No dobre, tak päť mesiacov bývalá vláda, ktorej inak SaS-ka sme neboli členovia, nezvolila, hej, nezvolila viceguvernéra päť mesiacov, hej, vieme, aká bola situácia, to teda je problém, ale ak dobre rátam, 15-16 mesiacov aktuálnej vlády, však veď teda už mal byť dávno teda zvolený, takže tento argument je taký dosť zvláštny.
No a čo sa týka, že politický nominant, áno, pár rokov dozadu robil pán Keketi aj v súkromnom sektore, ale odvtedy je to už teda niekoľko rokov a niekoľko pozícií, ktoré sú jasne politické nominácie, a teda končilo to jasne politickou nomináciou strany SNS na ministra cestovného ruchu a športu. Takže rozprávať sa o tom, že človek je v pondelok ministrom vlády a v piatok, keď to poviem obrazne, bude viceguvernérom Národnej banky a nie je to politická nominácia, tak to už skutočne nechám na zváženie, kto ako veci vníma, že čo je politický nominant a čo politický nominant nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za faktické a pánovi Ľuptákovi že na to, že čo si to dovoľujem a z akého titulu to hovorím, nuž skúsim. Som, môj dedko bol taký oravský sedliak a bol aj za komunistov v base, lebo v oravskej krčme povedal, že radšej si dá ruky odťať, ako by vstúpil do družstva. Tak možno aj to ma čiastočne poznačilo k tomu, hej, že som, aký som. Mám strednú poľnohospodársku školu, v pätnástich som už mal vodičák na traktor. A, pán Ľupták, viete čo? Viem cúvať s prívesom. Ja viem, že to je také detinské, čo hovorím, ale to sa hovorí, že to je veľká schopnosť, že dokázať cúvať s prívesom s traktorom. Vedel som, dokonca ako študenta si ma volali, keď potrebovali zacúvať vlečku. Stačí to tak ako nejakú že moju kvalifikáciu na to, aby som sa mohol vyjadriť k poľnotéme?
Mám aj vysokú školu poľnohospodársku a v štvrtom ročníku päťročného štúdia som odišiel. Nie preto, že som bol hlúpy, že by som ju nezvládal, pretože som sa cítil trápne. Cítil som sa trápne, že som do tej školy nechodil, už som to nestíhal, už som to tak, ako sa hovorí, dával trošku bokom. Prišlo mi to trápne, neúctivé, korektne som v štvrtom ročníku odišiel. Doteraz mám rekord, mám päť skúšok za jeden deň, lebo som sa stavil, či sa to vôbec dá. Stačí to takto, pán Ľupták, alebo mám ešte pokračovať?
Mám farmu, mám svoju farmu, chovám, venujem sa poľnohospodárstvu. Je to dostatočná kvalifikácia na to, aby som sa postavil za ten pult a hovoril o tom, že ako poľnohospodár chcem, aby nás viedol niekto, kto tomu trošku rozumie? Čo má k tomu nejaký vzťah, čo za niečím trochu smrdí? Ako témou? To chcem veľa? Mám právo to povedať po tom, čo som vám teraz povedal?
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina, ja si myslím, že je v zásade v poriadku, keď je na nejaké miesto nominovaný aj človek, ktorý nemá povedzme v danej oblasti vzdelanie, dokonca, dokonca aj človek, ktorý sa nejakej téme dovtedy, dovtedy nevenoval. To sa v politike aj na vládnej úrovni, na úrovni ministrov, ale aj na úrovni napríklad členov výborov stáva, a to samé osebe nemusí byť, nemusí byť problém. Ale je úplne namieste, tak ako si to urobil ty vo svojom vystúpení, konfrontovať takého človeka, keď už sa na to miesto dostane alebo keď sa o to miesto uchádza, pred jeho voľbou s tým, ako je pripravený na výkon, výkon tej funkcie. Čiže možnože by bolo, bolo aj fajn, keby sa pán kandidát prihlásil a teda povedal, akým spôsobom, zvlášť v dnešnej dobe, si predstavuje, že bude uplatňovať a vykonávať funkciu predsedu, predsedu výboru, lebo naozaj, že nie je to tu teraz v tejto chvíli nejaká selanka, čo sa týka práve poľnohospodárstva, na ktoré dohliada aj výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého zrejme o chvíľu bude Národná rada, rada voliť. Takže je úplne namieste, ak sa poslanec pýta a kladie otázky, ak hovorí o tom probléme, ktorým pandémia slintačky a krívačky nepochybne je, a teda nemyslím si, že je nejaký, nejaký dôvod, aby napríklad bol predsedajúcim napomínaný, aby hovoril k veci, lebo to je úplne k veci. Keď volíme predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, je úplne namieste ho konfrontovať s tým, ako vníma napríklad situáciu, ktorá dnes je tam.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, čo k tomu dodať. Policajný generál pán Ševčík má byť šéfom poľnovýboru. No, to je taká slovenská smutná realita. No asi rozumiem, teraz to trošku objasnil pán kolega, že tak hľadalo sa, zadanie znelo, SNS má mať šéfa poľnovýboru, tak niekoho našli. No, dobre. Ale fakt aj toto dokresľuje tú situáciu a konanie ministra pôdohospodárstva v aktuálnej epidémii slintačky a krívačky. To je skutočne, to je, slušne povedané, napľutie pôdohospodárom do tváre.
No a ja to ešte možno trošku rozšírim, máme tu ako prvé body na schôdzi teda tieto personálne nominácie, akože bolo ich tu viacero takýchto zvláštnych, divných, nevysvetliteľných, ale bola tam jedna odborná a bol to, bol to pán Alexander Cirák za člena rozpočtovej rady. Viete, čo je tá smutná realita? Všetky tieto, poviem, že bláznivé nominácie ako aj tú, ktorú teraz preberáme, tu zostali, ale toho skutočného odborníka, ktorý roky sa venuje tej téme a mal byť teda nominovaný do rozpočtovej rady, ten bod bol vyradený z programu tejto schôdze. Fakt ja tomu nerozumiem tomuto.
Ďakujem.

.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, po dlhšom čase opäť tu, človek by si aj odvykol. Úplne som neplánoval dneska celkom vystúpiť, ale ma prekvapilo, teda mňa už máločo prekvapí, ale toto ma celkom prekvapilo, keď mi pán Becík povedal, že ideme voliť pána Ševčíka za šéfa výboru. Tak si vravím: k tomu, chlape, vystúpiť musíš.
A teraz, pán Ševčík, nič osobné, ja politiku fakt neberiem osobne, proste len k tomu, by som sa čudoval, keby som nevystúpil, tak to poviem, hej, že, lebo čo identifikujem? Identifikujem, že poľnohospodárstvo je v závoze, viete, ale aj, aj spoločensky. Ľudia, pokiaľ sa začne hovoriť o poľnohospodárstve, odvracajú oči, nepočúvajú, nezaujímajú, neviem čo, naozaj je umenie predať, hej, nejakú poľnotému. Ľudia si myslia, že maslo vzniká v tom reťazci. Ale maslo vzniká vtedy, keď krava žere trávu na poli, ale to si málokto vtedy domyslí. Čiže možno na niečo veci budú dobré v tom, že sa vlastne zistí, že ako veci vznikajú, aby sme boli takí akože pri televízore dobre najedení, že to nie je až také jednoduché, ako sa javí, že je neopodstatnené sa tak programovo nezaujímať o poľnohospodárstvo. A ja čelím ťažkej výzve, že ako vlastne odkomunikovať, že poľnohospodárstvo existuje, ako to odkomunikovať tak, že by to niekoho zaujalo. Naozaj to je zadanie pre mňa ako človeka, ktorý sa venuje marketingu, že celkom akože challenge, výzva, že skúsim, hej, že ako to urobiť.
A teraz proste spoločensky je to tak chápané, ako je to chápané politicky? Ten výbor bol vždycky tak chápaný ako také odkladisko, hej, že tam sa teda išli poodkladať tí neposlušní a neviem čo, kde, nebolo ich kde napchať, napchali ste ich do hnojárskeho. Ja ten náš výbor niekedy volám tak, že hnojársky výbor, do poľnovýboru. Takže nemal nejaký že, nebol nejaký že rešpektovaný. Ale mám pocit, že tá degradácia toho, že ako je vnímaný, ide takým, by som povedal, gradujúcim, progresívnym smerom. A, pán Ševčík, nič v zlom, že vaša nominácia je toho jasným dôkazom. Ak by som sa nemýlil, tak plus-mínus každý ako-tak predsedá, nejak by som povedal, trošku smrdel za tým poľnohospodárstvom, trošku smrdel za tým životným prostredím, trošku smrdel za tou témou, hej, že trošku uveriteľný sa javil. A vlastne vaša nominácia len dokazuje tú úplnú vyprázdnenosť tej témy, úplne, ale absolútnu vyprázdnenosť, aj personálnu vyprázdnenosť tej témy, kde vlastne koalícia nám nevie ponúknuť nikoho. Nominácia Rudolfa Huliaka, ktorý vlastne, by som povedal, akože ktorý absolvoval to poľno večernou školou, takou VÚML, hej? On je, myslím, že povolaním strojár, ale tak trošku smrdel za tým, ale teraz myslím akože obrazne, trošku smrdel za tou témou, že sa jej ako kebyže venoval v tom, vo večernej škole.
Ale táto dnešná nominácia je jednoznačným dôkazom toho, že sa jej nevenujete, že vás nezaujíma, že jej nerozumiete a že ľudí, ktorých to zaujíma, zaujíma len do podoby takej, že kedy budú a koľko budú. Lebo tam skončilo slovenské poľnohospodárstvo, kedy budú a aké budú dotácie. To je celé. Čo tam nejaké kravy, viete. A to je presne to. A vy dávate ešte, vrážate teraz akože medzi oči, veľmi od vás, statného človeka, to bude aj bolieť, hej, ale aj to je vlastne že teraz tým poľnohospodárom vrazíte medzi oči, že vidíte? Aj toto je zrejmé aj z tohto. Lebo ak, kedy, ak nie teraz?
Poľnohospodárstvo má obrovský problém. Naozaj poľnohospodárstvo ide, proste tu môže nastať úplne parametrická zmena. Môže nastať obrovská zmena celého poľnohospodárstva, toho krehkého mechanizmu. Tá asymetria, ktorá je v slovenskom poľnohospodárstve, aj vlastnícka, aj neviem aká, preletením tej slintačky a krívačky cez Slovensko sa môže parametricky zmeniť celé poľnohospodárstvo. Teraz, teraz si žiada človeka, ktorý trochu smrdí za kravou. Teraz si to žiada človeka, ktorého odborná verejnosť ako-tak rešpektuje.
Ja som bol v tom, že mladý Becík to teda aspoň potiahne. Ja teda jeho nepoznám, poznám jeho otca, a jeho otec, si dovolím tvrdiť, že za kravou smrdí. Nie doslovne, ale obrazne, hej? Tak už aspoň to otec, od syna sa, hovorím, i keď ja som neni, nefandím tohto nepotizmu, že sa tu takto dost... ale toto by som už aspoň ako-tak sa cítil ukľudnený, že z toho odborného hľadiska proste je tam človek, ktorý, ktorému sa dá niečo uveriť. A čo je to za arogancia, čo je to za prístup, keď v tejto dobe, keď je tak ťažko skúšané celé poľnohospodárstvo, takých problémov, vy personálne vyprázdnená koalícia proste dáte za šéfa poľnohnojárskeho výboru pána Ševčíka, generála? Viete, nedáva, nedáva to absolútne žiadny zmysel. Keď ste tam už nikoho lepšieho nemali, tak ste mali nechať toho Becíka. Ale zdá sa, že to je politické vytrejdovanie.
Pán minister je tu, proste the trader - obchodník je to dobrý, takže asi, zdá sa, že to nejako vydealoval, niečo za niečo, ale kto preberie zodpovednosť? Kto preberie zodpovednosť? Lebo jedno je vaše tie pochybné kšefty, ty pôjdeš za šéfa poľnovýboru, to vám pustíme, lesy necháš nám, asi to všetko prebehlo, ako má, ale kto preberie zodpovednosť?
Pán Ševčík, čo idete robiť zajtra? Čo idete robiť zajtra? Viete, čo hrozí slovenskému poľnohospodárstvu? Viete? Máte vôbec predstavu, čo sa môže, čo môže nastať, keď to nezvládneme, a môžme povedať, že to nezvládame. Vy idete preberať za to zodpovednosť? Budete za to spoluzodpovedný tiež. Kto potom bude, na čo sa vy budete všetko vyhovárať?
To je presne, vážení poľnohospodári, vážení farmári, toto sú presne oni. Máte problémy, máte veľké problémy, nezaujímate, nezaujímajú ich, dajú vám tam bývalého generála za šéfa poľnovýboru. Podľa mňa to je hrozne neúctivé, hrozne, by som povedal, také arogantné, proste koniec koncov ako vždy.
Ja sa k tej téme budem ešte vyjadrovať viackrát a nepustím a nemilosrdne.
My sme skúšali ponúknuť, že teda že áno, vieme, že je zle, je to veľký problém, kto môže, nech pomôže. Odignorovali ste to, arogantne ste nás proste, ani ste sa nemali za to, že vôbec odpovedať, aspoň nás, ako sa hovorí, že poslať, viete kde. Ešte ani za to sme vám nestáli. Nič, vôbec, nulová spätná reakcia. Dobre, nech sa páči, ja už som si zvykol, ale teraz hovorím, kvôli tým kravám, kvôli tomu dobytku, vytrvalo a nemilosrdne, vytrvalo a nemilosrdne vás bude treba naháňať po tom, čo vy robíte a ako robíte s tým poľnohospodárstvom, čo ste dovolili a ako ste doteraz spôsobili, čo ste spôsobili.
Prosím vás, ja včera počúvam v správach, po troch týždňoch, šéfa veterinárnej správy, že nie sú brody. Preboha, veď by som sa pod zem prepadol od hanby! Jaké brody, prosím vás? Čo to splietate? Rozumiete, že aké brody? Kúpim molitan v hociktorom nábytkovom obchode, keď už nemám, improvizujem, nalejem do toho dezin... jaké brody? Nad čím špekulujú? Áno, možno špekulujú nad tým, že komu to dajú a koľko sa kde vráti. Áno, to chvíľku trvá, kým sa to dohodne, ale medzitým sa dejú problémy.
Viete, čo sa stalo, pán Ševčík? Poviem vám, objasním vám náš problém, poľnohospodárov. Viete, čo sa stalo? Že odkiaľ to vzniklo, z Maďarska tá infekcia, tak Maďari sa teraz chránia pred nami. To by ste neverili, čo? Predstavte si, že v Medveďove na prechode, keď idete do Maďa... tam to vzniklo v Kisbajcsi, tam to celé vzniklo. Maďari zasa s tým majú problém, lokalizovali to, ustrážili to, majú to tam, nerozšírilo sa im to. Teraz Maďari robia, keď chcete ísť cez Medveďov, musíte ísť cez dezinfekčné brány, musíte ísť cez dezinfekčnú rohož. Viete, čo musíte absolvovať, keď idete smerom na Slovensko? Nič. Absolútne nič nemusíte absolvovať. Proste idete, ako keby sa nechumelilo. To je presne Slovensko, to sme presne my! Takto ste k tomu pristúpili. Prevážate, prevážate kadávery cez pol Slovenska, ľudí tuná niekto ohlupuje, že hermeticky uzavreté. Toto musím povedať, vážení, lebo toto považujem za naozaj vec, ktorá si zaslúži aj inú úroveň pozornosti, trestnoprávnu, pán Ševčík, ako bývalý policajt, počúvajte dobre, počúvajte dobre, lebo ten paragraf existuje. Keď hovoria, že prevážajú kadávery s vysoko infekčnou chorobou cez celé Slovensko, a hovoria, že sú hermeticky uzavreté, tak prosím vás, včera koloval, koluje po internete také fotky, že ako asi hermeticky to je uzavreté. Ja som bol v tom, okej, že možno to nestihli dozreť, ale stále tie kadávery sú v tom nepriedušnom vaku, v tom hermetickom vaku, lebo rozprávalo sa, že budú v nejakých hermetických vakoch. Viete čo? Mám kontakt od ľudí, ktorí sú priamo tam, ktorým to tu strieľajú, a viete, čo mi povedali? Žiadne hermetické vaky nie sú. Tie kadávery sú v tých prívesoch tak, ako sú, rozumiete? Tak nezavrené, tak nezodpovedne, tak šlendriánsky ich prevážate cez celé Slovensko.
A ja sa vás pýtam, pán Ševčík, a posledný výbor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, celkom fajn, zaujímavo hovoríte, len nediskutujeme o slintačke. Skúste sa vrátiť tuto k šéfovi výboru a hovoriť o tom viacej. Ďakujem.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja varím z toho, čo mi dáte. Ak idete za šéfa nášho výboru hnojárskeho dať pána policajta, no tak mu hovorím v kontexte toho, že teda aspoň nech je nejaký plus z toho, že teda nech ako policajt nech sa na to pozrie. Tak už to dohovorím, to ma nechajte!
Čiže ak takto pristupujete k tomu, to nie je nezodpovednosť, to nie je že nedostatok, to je, pán šéf výboru, dáte oznámenie na, neviem, jak sa ten paragraf presne volá ani jeho číslo, ale rozširovanie nákazlivej choroby?
To je podľa mňa trestnoprávna rovina, keď takto prevážate kadávery cez celé Slovensko. Keď chodí, keď chodí ten príves, ten príves chodí cez celé Slovensko a tvária sa, že to je hermeticky uzavreté. Viete čo? Vy to poznáte možno ste praktik, toto je gurtňa. (Rečník vytiahol z obalu gurtňu.) Viete, čo je gurtňa? Viete, čo je gurtňa. Čiže viete, čo je definícia hermetickosti na Slovensku? Že príves obtiahnem gurtňou. Rozumiete? Ako je definovaná hermetické, nepriedušné, infektologické uzavretie nejakej nádoby? Obehneš to gurtňou. Prosím vás, že to je, to sme my. To sme my a vy tam budete tomu šéfovať. Tak som naozaj zvedavý, a ja tam budem sedieť vedľa vás, a mne na tých zvieratách záleží. My sme tie zvieratá zavreli do maštalí. Pán predseda, vy budúci, my sme tie zvieratá domestikovali, my za ne preberáme zodpovednosť, ony si nevedia pomôcť, ony si už nevedia pomôcť. Ony tam sú zavreté a teraz už doslovne čakajú jak tie teliatka na porážku. Viete začo? Viete, kvôli čomu veľa z nich? Kvôli našej neschopnosti. Kvôli tomu, že to neviete, nezvládate a možno niektorí ani nechcú. Ako je vôbec možné, že také šlendriánske chyby sa v celom tom procese robia, ako sa robia? Som naozaj zvedavý, ako budete k tomu pristupovať.
Skončím s tým, s čím... neviem ešte, ako silnejšie, úprimne poviem, že áno, pre mňa je to aj citová vec. Proste zažil som v rodine, sa rozprávalo aj u nás, hej, že keď dedovi vyvádzali kravy z maštale, tak gazda dobrý, plač. Aj teraz to bude nastávať. Hej, že budú vyvádzať ľuďom, to je proste citová vec. To proste nezahráte, to buď máte, alebo nemáte v sebe, teraz to bude. Niečo bolo možno nevyhnutné, niečo možné sa proste, také nastavenie prišlo, ale niečo bude zbytočné. Niečo bude aj zbytočné aj kvôli tomu, kvôli tej obrovskej neschopnosti a arogancii a ignorácii.
Takže okej, keď ste sa už rozhodli a ide sa tu vykontrolovať všetci, že kto koho bude voliť a nebude, budete si ja neviem čo robiť s tými lístkami, ako si veriť. Ak už vás zvolia, pán generál, ak už vás zvolia za šéfa poľnovýboru a vy si trúfate na šéfa poľnovýboru v týchto ťažkých časoch, tak prosím vás, urobte, čo sa bude dať, aby ste aspoň niečo z toho, čo tu zostalo a zostane po tom všetkom, zachránili. Lebo ak to nezvládneme, ak to nezvládneme, tak viete, čo bude paradox? To jak Číňania hovoria, kríza je nebezpečná príležitosť. Niekto sa možno aj poteší. Lebo keď to celé prejde a celé ľahne, a to ľahne a kľakne, tak len niekto bude mať na obnovu stáda. Len niekto bude mať na obnovu stáda. A toto bude veľmi nebezpečné. To bude ten parametrický posun slovenského poľnohospodárstva, že tak jak sme dokázali zmonopolizovať potravinárstvo, zdravotníctvo, predaj kníh a neviem aké odvetvia, tak sme na zdravo, na tesnej, tesne k tomu, že slovenské poľnohospodárstvo budú ovládať toľko ľudí. (Rečník roztiahol pravú dlaň). A toto je nebezpečné pre nás všetkých, kompletne pre nás všetkých, ktorí sme tu. Aj tu v tejto sále, aj všetci, čo sme vonku, ale k tomu sa blížime. Čiže budete mať veľkú zodpovednosť v rukách a som naozaj zvedavý, ako sa jej zhostíte. Nechcem vám povedať, že vám držím palce, budem vaším veľkým súperom, veľkým vaším súperom a budem vás nemilosrdne naháňať, aby ste konali, ako máte konať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podávam týmto návrh na zmenu programu a to, aby sa bod 121 návrhu programu schôdze s názvom návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, tlač 697, zaradil na začiatok tejto 39. schôdze ako bod s poradovým číslom 1.
Sme v parlamentnej demokracii, mesiace sme tu nemali riadnu schôdzu, je tu návrh skupiny poslancov z opozície na vyslovenie nedôvery tejto vláde. Každým dňom sa tu dozvedáme nové okolnosti, pre ktoré by sme podávali nový návrh na vyslovenie nedôvery ďalšiemu a ďalšiemu ministrovi tejto vlády. Jednoducho táto vláda sa zodpovedá parlamentu, či sa to vláde páči, alebo nepáči. Sme v parlamentnej demokracii. Zatiaľ stále platí čl. 1 ústavy, že sme právny štát, sme demokratickou krajinou a v takej má mať priestor takýto návrh v parlamente, aby bol prerokovaný čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)