Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, úprimne, keby sme boli v normálnej krajine, v normálnej spoločnosti, tak teraz práve rokujeme ako jeden z prvých bodov o vyslovení nedôvery vláde Slovenskej republiky, ktorú predložila opozícia v januári, alebo o iných zásadných témach, ktoré by za normálnych okolností aj v minulosti boli vždy tak nastavené, že jednoducho mali vždy prioritu. Vždy keď, aj za minulých vlád, za hociktorej inej vlády, keď sa podalo, podal takýto návrh, tak sa k nemu aj ten parlament postavil a rokoval o ňom a nerobil takéto obštrukcie, ako tu zažívame už posledného pol roka, že sa jednoducho tieto veci odkladajú. Namiesto toho sa venujeme teraz vlastne vytváraniu žandárskeho zboru, ktorý má kvázi suplovať funkciu Policajného zboru, ktorý je naozaj v rozklade, resp. je vo veľmi kritickom stave, vzhľadom na nedostatok policajtov. A teda títo žandári majú vlastne suplovať prácu policajtov v odľahlých oblastiach.
My sme včera mali k tomu diskusiu na výbore celkom substantívnu, konštruktívnu. Ja si cením diskusiu k tejto téme, pretože ju považujem za dôležitú, nie z pohľadu vytvorenia žandárskeho zboru, ale práve z pohľadu toho, že sa tu vytvára nový systém akýchsi rezerv alebo národného, národných obranných síl, ktoré ako také považujem za dobrý nápad. Je to inovatívny a dobrý nápad, ja som to včera povedal aj na výbore. Napriek tomu, že mám výhrady, my sa možno nie úplne stotožňujeme v tom, že či by teda policajti mali byť, alebo nemali byť nasadzovaní do náhradných obranných síl v prípade vojnového konfliktu. To je tá otázka, ktorú určí vláda. Vláda ale musí takisto v takýchto situáciách zvažovať aj to, že či zachová poriadok, fungovanie základných, elementárnych funkcií štátu a teda aj jeho bezpečnosti napriek teda bojových alebo kinetických operácií v tom danom priestore, v ktorom by sa nachádzali práve tie ozbrojené sily alebo by boli nasadzované na tie rezervy alebo národné ozbrojené sily ako doplňované práve v tom vojnovom konflikte alebo v tej vojnovej zóne. A tým pádom vlastne potrebujete aj policajtov.
Tak isto aj na Ukrajine máte policajtov, policajný zbor, ktorý tam sú a dohliadajú na poriadok a tak ďalej. Tiež sú na rôznych check-pointoch a podobne, kde robia a plnia rôzne úlohy, ktoré vlastne majú zabezpečiť tú bezpečnosť a aj ten poriadok v tej danej krajine, aj keď je vo vojnovom stave.
Ale nech už to je akokoľvek, v poriadku, ja by som to naozaj podporil, keby to stálo aspoň za ten pokus a videli by sme, že akým spôsobom sa to bude vyvíjať, lebo teoreticky to môže byť zaujímavé aj z toho pohľadu, že, ako ste hovoril, vytvárať povinnú vojenskú službu, nemusí to byť len otázka demotivácie, ale aj nákladov. Ono možnože sa k tejto téme znova vrátime, keď pôjdeme znova do tej diskusie, že budeme navyšovať výdavky na obranu, ak sa o tom rozhodne v Haagu, že na 5 % HDP, tým pádom, samozrejme, je to niečo, čo by mohlo stáť za diskusiu, ale, samozrejme, sú aj iné možnosti.
A čo je dôležité, keď si pozrieme ten švédsky model, tí majú tzv. čiastočnú povinnú vojenskú službu a tu už v školách sa žiaci hlásia, kde sú motivovaní slúžiť v tej armáde Švédskeho kráľovstva a oni si z nich vyberajú. Čiže to je úplne iný model, ale to je postavené aj na princípe akéhosi patriotizmu, prirodzeného patriotizmu. A tu je trošku ten problém, keď si pozrieme na to, ako je spoločnosť polarizovaná. Ak je ochota, keď si pozrieme aj tie prieskumy voličov jednotlivých strán alebo tých spektier brániť svoju vlasť, tak, bohužiaľ, práve voliči koalície sú často tí, ktorí majú tie najnižšie čísla a ochotu brániť Slovensko. Takže tam je niekde možno problém. Možnože by bolo lepšie, keby popri tomto, tých národných obranných silách, koalícia sústredila aj svoju pozornosť pri komunikácii toho, ako dôležité je aj byť ochotný brániť Slovenskú republiku.
Čo sa týka žandárskeho zboru. My sme mali k tomu diskusiu, jak na výbore, tak aj v pléne prvýkrát. Ja som si vytiahol v podstate to isté, čo som hovoril aj prvýkrát pred zhruba mesiacom. Svojím spôsobom sa nič nezmenilo, nič sa nezmenilo. Dokonca tu máme výhrady policajných odborov, ktoré oni nehovoria o tom, že nejak akože to bude odčerpávať sily, alebo čo, ale jednoducho vnímajú, že práve tam môže byť iných ix ďalších problémov, ktoré môžu nastať pri vzniku týchto žandárskych zborov, pri nasadzovaní, pri kompetenciách a podobných veciach. Toto všetko sú veci, ktoré podľa mňa tento zákon nie úplne dobre rieši. Môžu naozaj vznikať situácie, ktoré budú komplikované a nebudeme vedieť teraz, komu prisúdiť komu zodpovednosť, lebo síce je prepodriadený pre, pod policajtov, ale je to vojak, je to ministerstvo vnútra, ale je z ministerstva obrany, z ozbrojených síl.
Toto sú veci, ktoré naozaj môžu vytvárať do budúcnosti komplikácie, ktoré nebudeme vedieť, ako riešiť a budeme hľadať práve cez tie právne kľučky, ako ich vyriešiť. Zároveň vyžadovať od vojakov alebo členov personálu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí majú mať to komplexné, tú komplexnú znalosť, tie komplexné vedomosti trestného práva, občianskeho práva, ktorý policajti študujú, prechádzajú si školou a tak ďalej a tak ďalej, majú kolegov, ktorí tieto veci s nimi konzultujú aj počas služby, nadriadených. A toto sú všetko veci, ktoré sú podľa mňa nedostatočné, pretože v krátkom výcviku a v krátkych situáciách, v takýchto situáciách, do ktorých sa oni môžu dostávať, tak to jednoznačne môže vytvárať problémy. Zároveň sme sa bavili včera, vy ste napríklad aj v tom pozmeňujúcom návrhu zo strany SNS, kde sa v podstate rieši aj to, že či v NOS-ke alebo podobne, extrémizmus, tak takisto tu máme problém, ináč je problém, samozrejme, v každej zložke, aj v tejto, s určitým extrémizmom, alebo radikalizáciou.
Robila sa taká štúdia ministerstva obrany, taký sociálny experiment, kde sa zistilo, že zhruba 26 % členov ozbrojených síl má silnú inklináciu k radikalizácii a extrémizmu. A teraz vyčleňovať z toho práve vojakov do tohto žandárskych, do tohto žandárskeho zboru, vysielať ich do oblastí, kde máte marginalizované komunity, alebo niečo podobné, ktorí tam môžu prichádzať už s predsudkami, nemať to dostatočné právne povedomie, vzdelanie a všetky aj atribúty, ktoré k tomu patria, toto je a môže byť naozaj naprogramovaný problém, ktorým, na ktorý môžeme narážať.
Ja si osobne myslím, že tu vzniká niečo, čo nám môže ešte v budúcnosti naozaj robiť problémy. Zároveň máme akúsi konsolidáciu, ktorá síce sa hovorí, že je konsolidácia, ale konsolidácia je v podstate na strane občanov, ktorí pociťujú zvyšovanie cien, daní, poplatkov a všetkého ostatného, zatiaľ čo my vymýšľame nové a nové veci a vynakladajú sa na to ďalšie finančné prostriedky. Aj toto nebude zadarmo. Môžeme sa baviť, že však to je, to je nič, to je, to sú drobné v rozpočte ministerstva obrany. No ale aj tie drobné, to sú, to budú tiež milióny. Tie milióny sa môžu tiež vynaložiť na niečo iné, napríklad odložiť na nejakú časť prezbrojenia útočnými puškami ozbrojené sily alebo čokoľvek. Jednoducho potrebujeme investovať do tých ozbrojených síl tak, aby sme mali naozaj obranyschopnosť, aby sme mali nejaký odstrašujúci potenciál. Aby sme investovali do potenciálu bojového umenia alebo bojového ťaženia 21. storočia. Čiže toto sú všetko veci, ktoré sú podľa mňa oveľa dôležitejšie, ako vytváranie akéhosi žandárskeho zboru, ktorý najprv má mať len pásku, teraz má mať uniformu. Takže to je ďalšie, to sú ďalšie náklady. To je jedno, že to bude 10-tisíc, 100-tisíc, 300-tisíc, to sú náklady, ktoré sa môžu efektívnejšie využiť naozaj na niečo iné.
Takisto, čo keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste spomínali, že dotácie. Ja rozumiem ten, kam sa chcete dostať, len aby zas tie dotácie neboli zneužívané na predvolebnú kampaň, na iné aktivity. Predsa len tie kapacity vlády alebo teda rezervy premiéra sú tiež limitované. Aby sme neboli zaskočení, že tú rezervu premiéra bude suplovať ministerstvo obrany a budete vy chodiť s premiérom rozdávať dotácie. Takže toto sú tiež veci, ktoré z toho mám obavy. Takisto sú to peniaze, ktoré by mali byť účelovo viazané na niečo úplne iné. No a ďalšia vec je, akože v tej, v tom pozmeňujúcom návrhu to, že SNS, že keď niekto zmení pohlavie, tak nemôže byť v národných ozbrojených silách. Prepáčte (poslanec sa zasmial) to príde, to už je naozaj príliš. Akože ja si o se... (reakcia navrhovateľa)... no však dob... (reakcia navrhovateľa).

Pán predseda, ja sa tiež domnievam, že ste povinný dať hlasovať o návrhu na zmenu programu, ktorý prednie ... nie o námietke, ale o návrhu na zmenu a doplnenie programu, ktoré predniesol pán poslanec Čaučík. Pretože jedna vec je, že sú nejaké dohody, dohody by sa mali rešpektovať, ale nemôžu brániť poslancovi, aby uplatnil svoje právo v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda vy máte povinnosť, ak zaznie návrh na zmenu a doplnenie programu, dať o ňom hlasovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda, podávam týmto pozmeňujúci návrh, aby sa bod číslo 26 návrhu schôdze termínoval na zajtra 28. 5. na 9.00. Ide o návrh novely zákona o dani z finančných transakcií, je to tlač 802. Návrh predložila skupina siedmich poslancov z klubu SNS, ako prvý je teda uvedený pán poslanec Danko.
Odôvodnenie: Návrh považujem za natoľko významný pre podnikateľské prostredie na Slovensku a, samozrejme, tiež pre slovenskú ekonomiku, že je potrebné ho prijať čo najskôr. Jeho urýchlené prerokovanie teraz koncom mája umožní jeho schválenie v druhom a treťom čítaní na prípadnej mimoriadnej schôdzi už v júni tohto roka, čo by vlastne umožnilo zároveň aj urýchliť alebo presunúť účinnosť na skorší termín tak, aby sme čím skôr pomohli ťažko skúšaným slovenským podnikateľom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené poslankyne, poslanci, dávam návrh na doplnenie programu, aby minister Takáč prišiel do Národnej rady podať správu o stave PPA hlavne v kontexte toho, aké sú informácie o zneužívaní fondov EÚ na súkromné vily, haciendy a kaštiele. Samotné odôvodnenie by asi nebolo treba, ale kratučké predsa len poviem. Dozvedáme sa hrozné veci o tom, že kde až ľudia sú schopní zájsť v tej neskutočnej arogancii, drzosti. Koalícia obštruuje všetky možnosti, ktoré máme, obštruuje nám výbory, kde sa o tom chceme rozprávať. A to len ako dovetok poviem, že v prípade, že tento návrh o zaradenie nebude schválený, tak avizujeme, že budeme zvolávať schôdzu samostatnú k tomuto bodu podľa rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni poslanci, parlamentná demokracia skutočne sa tu otriasa v základoch, pretože máme tu návrh na vyslovenie nedôvery vláde z januára a táto vládna koalícia neprejavuje žiadny rešpekt k opozícii, pretože je zrejmé, že keďže je na konci programu, je dokonca málo pravdepodobné, že bude súčasťou tejto schôdze. To znamená, že je to už vlastne v poradí tretia riadna schôdza, kde je zrejmé, že tento návrh sa zjavne nedostane na prerokovanie. Máme tu premiéra, ktorý obdivuje politické režimy s jednou politickou stranou. Máme tu premiéra a vládu, ktorá najprv útočí na médiá, potom na občiansku spoločnosť a teraz už aj na slobodnú súťaž politických síl. Jednoducho táto vládna koalícia ničí základy demokracie, ničí odkaz Novembra z roku ´89. Je jednoducho namieste, aby návrhy na vyslovenie nedôvery vláde boli, boli prvým progra... prvým bodom v rámci tohto programu, aby sme za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie. Nestihnem zareagovať na všetkých. Ale teda pani poslankyňa Jurík, verím, že aj pán poslanec Horecký a ďalší povedia niečo, na čo bude možné reagovať pokračovaním tej analýzy, lebo má to ten európsky rozmer.
Pani poslankyňa Bihariová, ja si myslím, že štát môže povedať nejakým subjektom, ktorým dáva povedzme peniaze, že majú niečo robiť. Ale to už dnes robí, že keď dáva nejaké peniaze štát alebo samospráva, tak tie subjekty sú povinné zdokladovať, ako použijú tie finančné prostriedky, či boli použité na ten účel, na ktoré boli poskytnuté. Má to zdokumentovať, vyúčtovať, ale nie robiť zo súkromných subjektov povinné osoby podľa infozákona. Ani z mimovládnych organizácií, ani zo súkromných firiem bez účasti štátu, ani z cirkví, ani z politických strán. A keď už, tak potom zo všetkých, nielen z mimovládok.
No a viacerí ste hovorili o tom, že účelom tohto je škodiť a sťažovať život tretiemu sektoru. A ja by som okrem toho infozákona doplnil, že aj to vykazovanie a kontrola toho vykazovania má šikanózny charakter. Napríklad je tam formulácia, že ak sa po zverejnení výkazu zistia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na jeho opravu, je nadácia povinná túto opravu bezodkladne vykonať. Ak sa zistia. Čo je to "sa zistia"? Veď to je vágne ustanovenie. A potom je tam, že ministerstvo je oprávnené vyhodnocovať obsah výkazu. Ale tých výkazov budú stovky alebo možno, možno tisíce. A ktorých výkazov bude ministerstvo vyhodnocovať, všetkých? Na to nemá kapacitu. Bude si vyberať organizácie, ktoré sú nepohodlné tejto vláde. Tie bude šikanovať. Lebo všetky nebude schopné vykazovať. To jednoducho nie je v súčasných silách registrových úradov.

Ďakujem ti, Ondro, veľmi pekne za tvoju prácu a tú analýzu, ktorú si spracoval k tomuto paškvilu, ktorý tu dnes vidíme. Úplne krásne obnažuje, aká babrácka je táto vládna koalícia, ako nevie pracovať, ako si nevie ani nastaviť veci a dohodnúť sa na tých, o ktorých celý čas hovorila, že ich chce, že chce dosiahnuť nejaký výsledok a ten výsledok ani nedosiahla. Je to fakt nejaký paškvil, úplne niečo medzi, čo v podstate, s čím nemôžu byť ani vo vládnej koalícii úplne spokojní.
A zároveň si obnažil to, že keby išli aspoň normálnym legislatívnym procesom, keby sa aspoň rozprávali s tými mimovládkami. Keby napríklad neodignorovali radu vlády pre mimovládne organizácie, ktorá sa s nimi chcela stretnúť, ktorá chcela upozorniť na nedostatky a chyby v tom zákone, tak by sa mohli vyhnúť všetkým týmto babráctvam a tej hanbe, ktorú si tu sami robia a ktorú celý národ vidí. Pretože toto nie je len mimo návrh zákona, ktorým pôjdu proti takzvaným tým politickým mimovládkam, ale pôjdu proti bežným občanom. Ľuďom, ktorí normálne že pomáhajú, ktorí pomáhajú nezištne, ktorí pomáhajú tak, že ani nepotrebujú, aby boli nejakým spôsobom zverejňované ich mená alebo niečo podobné. A budú komplikovať všetkým ľuďom, alebo drvivej väčšine ľudí na Slovensku život. Či už sú to rôzne sociálne zariadenia, hospice a podobné, tak týmto sťažia život v tejto už ťažkej sociálnej a ekonomickej situácii. A zároveň som veľmi zvedavý, že akým spôsobom sa potom vysporiadajú práve s týmto tretím čítaním, keď sa to dá napríklad na Ústavný súd, že porušujú tu zákony pri prijímaní takýchto legislatívnych opatrení. Takže babráci.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel poprosiť pani poslankyňu Jurík, či by mohla reagovať na moje vystúpenie a pokračovať v tej argumentácii o rozpore s európskym právom, pretože teda ja by som sa chcel toho tiež dotknúť, ale teda nebudem to tak rozvíjať a považujem to za dôležité. A sme v treťom čítaní a tretie čítanie sa podľa rokovacieho poriadku má obmedziť len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Konštatujem, že my môžme diskutovať k úplne všetkému, pretože nie je tam ani jeden, ani jeden jediný bod, ku ktorému by nebol schválený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Doslova že ani jeden. Niektoré z tých pôvodných bodov sú vypustené, iné sú zmenené a ďalšie sú nahradené nejakým úplne novým znením, prípadne sú tam doplnené úplne iné texty a iné pasáže, ktoré vôbec neboli predmetom toho pôvodného návrhu. Keby sme si to vyfarbili a povedzme červeným by sme dali tie pasáže, tie textové, tie časti textu, ktoré boli vypustené, a zeleným tie, ktoré boli doplnené a neboli v tom pôvodnom, a belasým by sme dali tie, ktoré boli aj v pôvodnom a ostávajú aj v tom pozmenenom, tak výsledok by bol taký, že by to bolo zeleno-červené more a tu belasú by sme tam museli hľadať Kotlárovým mikroskopom, lebo skoro by sme to tam nenašli. Nemôžem používať vizuálne pomôcky, takže jedine, jedine konsolidované znenie po schválení pozmeňujúcich návrhov vyzerá zhruba takto. (Rečník ukázal na obrazovku svojho laptopu, ktorá bola obrátená smerom do pléna.) A keď to mám ale opísať, tak v celom znení, ako je teraz po druhom čítaní, je iba desať bodov, v ktorých sa nachádzajú slová, ktoré tam boli na začiatku. Všetko ostatné je buď úplne nové, že to nebolo v pôvodnom znení a je to v tom novom, alebo je, alebo je vypustené. A celkovo v tom zákone je 72 slov, ktoré boli v pôvodnom zákone a sú aj v tom súčasnom texte. Sú v desiatich bodoch, každý z tých desiatich bodov bol aspoň nejako zmenený alebo upravený, ale sú to tie slová z pôvodného návrhu, väčšinou ide o predložky, číslovky, spojky a uvádzacie slovesá. Aby som bol spravodlivý, nepočítam do toho vymenovanie tých zákonov, ktoré sa menia, ale samotný text. A ja by som teraz rád prečítal tie slová, ktoré tam ostávajú.
Za § 37a sa § 37ae, ktorý vrátane nadpisu znie:
"V § 15 odsek 1 písm. b) sa slová..." Nie, pardon, to už nie, to už je zmenené.
§ 38 sa vypúšťa, za § 42d sa § 42e, ktorý vrátane nadpisu znie, § 27 sa vypúšťa, za § 32a sa § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 20a sa § 20b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 6a sa... znejú, za § 7a sa § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie, tento zákon nadobúda účinnosť. Tieto slová boli v pôvodnom návrhu zákona a budú aj v tom schválenom, lebo tam ostali aj po schválení tých pozmeňovákov. Nič iné, nič iné.
Už tu zaznelo, že rok rokuje parlament o tomto návrhu zákona. Pred rokom v marci, ešte viac ako rokom, predložili poslanci SNS do parlamentu tento návrh zákona. Za ten čas sa mohlo stihnúť pohodlne medzirezortné pripomienkové konanie. Ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním sa mohla stihnúť, stihnúť diskusia s mimovládkami, za ich účasti sa mohol pripraviť ten návrh zákona. Nie, museli sa ponáhľať, aj tak im to trvalo viac ako rok.
Samozrejme, rok je krátko, tak spravili chyby. Lebo pozmeňujúce návrhy predkladali vždy na poslednú chvíľu. Najprv na ústavnoprávnom výbore, hoci máme pravidlo, že majú sa pozmeňujúce návrhy doručiť členom ústavnoprávneho výboru najmenej 24 hodín pred rokovaním výboru, tak ten definitívny návrh, o ktorom sme hlasovali a ktorý si koaliční poslanci schválili na ústavnoprávnom výbore, bol doručený nejaké dve hodiny pred začiatkom výboru. A samozrejme, že si povedali, že môže byť výnimka. Teraz, napriek tomu, že pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár nám prisľúbil, že dopredu dostaneme ten návrh, ktorým bude HLAS opravovať tú verziu z ústavnoprávneho výboru, objavila sa tá verzia na webe Národnej rady až po tom, čo začalo rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. A samozrejme, že v tomto zhone sa objavili, objavili aj chyby.
Jedna z tých chýb je, že iba pasívne bolo skopírované z prvého článku slovné spojenie neziskové organizácie, pretože čl. I sa týka zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, legislatívna skratka neziskové organizácie, a v jednej pasáži, ktorá sa týka výkazu, bolo použité toto slovné spojenie a v tých ďalších článkoch malo byť nahradené slovami nadácia, združenie alebo občianske združenie, neinvestičný fond alebo fond a organizácia s medzinárodným prvkom, ale nebolo, ostala tam nezisková, nezisková organizácia. Keďže pani poslankyňa Plaváková dobromyseľne upozornila predkladateľov, že tam majú chybu, tak si ju teraz môžu opraviť. Ja by som ich nechal v tom, nech si to schvália aj s tou chybou, ale dobre, už to je.
A teraz to idú opraviť a zasa to idú opraviť zle. Lebo toto nie je legislatívno-technická chyba. Podľa § 85 ods. 2 v treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. A tak som sa spýtal umelej inteligencie, chatu GPT, že či toto je legislatívno-technická chyba, a nie, nie je. Hoci nie je zákonná definícia, v praxi a v právnej teórii sa tým zvyčajne rozumie chyba, ktorá sa týka formálnej stránky právneho predpisu, nie jeho obsahu. Ide napríklad o nesprávne označenie paragrafov, písmen alebo odsekov, nesprávne odkazy, napríklad na § 10 namiesto správneho § 11, duplicity alebo vynechania slov v legislatívnom texte, ktoré vznikli technickým prepisom alebo redakciou návrhu, alebo chyby v číslovaní článkov, príloh a bodov. Dôležitým znakom je, že opravou legislatívno-technickej chyby sa nesmie meniť vecný alebo právny obsah ustanovenia. Tak som si urobil ten test, ktorý chat GPT odporúča, že zmení navrhovaná oprava právny význam alebo aplikáciu zákona? Ak áno, nejde o legislatívno-technickú opravu. Mne ten test vyšiel tak, že nejde o legislatívno-technickú opravu, pretože ak sa zmení slovo nezisková organizácia za slovo nadácia, tak sa zmení význam toho slova. V tom prípade je ten text neaplikovateľný, nie je možné ho použiť. Ale teda povedal som si, že spýtam sa chatu GPT. Robil som to s takým malým srdcom, lebo som sa bál, že dostanem odpoveď, že je to legislatívno-technická oprava, ale našťastie chat GPT konštatoval, že ten môj pohľad je úplne správny a korektne odôvodnený a ide o vecnú zmenu, a teda neprípustnú zmenu v treťom čítaní. Čiže keď to chcete urobiť správne, tak máte vrátiť návrh zákona do druhého čítania a tam predložiť túto vecnú zmenu.
A veľmi telegraficky by som sa vyjadril aj k tomu, že sa mimovládne organizácie majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 26 ústavy ods. 5 orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čiže orgány verejnej moci. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje povinné osoby širšie. Zahŕňa tam, zahŕňa tam štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, potom také, ktoré sú zriadené alebo... zriadené niektorým z týchto orgánov alebo také, v ktorých majú, majú účasť a kontrolu tieto osoby, ale nie subjekty čisto súkromného práva, ktoré nemajú žiadnu väzbu. A ak by sa tam už mali zahrnúť, podľa mňa by sa tam nemali zahrnúť ako povinné osoby takéto subjekty súkromného práva, potom je tam zjavná diskriminácia, nielen voči súkromným firmám, ktoré dostávajú buď verejné zákazky, alebo aj dotácie a eurofondy, však to dostávajú aj súkromné firmy, politické strany, cirkvi. Však tie sú normálne financované z verejných zdrojov a tie tam nemajú byť zahrnuté. Čiže bude to menej zlé, ako hrozilo, že to bude, ale naďalej to bude zlé a treba hlasovať proti.
Ďakujem.

Stanovisko poslaneckého klubu SaS k ruskému zákonu.
Poslanci SaS budú hlasovať proti tomuto hanebnému zákonu, ktorý je namierený proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Pripomínam, že návrh zákona bol do Národnej rady predložený v marci minulého roka ako poslanecký návrh zákona. Odvtedy uplynul už viac ako jeden rok. Za ten jeden rok sa mohol stihnúť normálny legislatívny proces s diskusiou s dotknutými subjektami, s normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním a s pokojnými troma čítaniami na pôde parlamentu. Vy ste sa miesto toho rozhodli pre obchádzku. Návrh zákona bol síce predložený ako návrh skupiny poslancov za SNS, v skutočnosti je to však návrh SMER-u, ktorý bol pripravený na úrade vlády, aj ten pôvodný návrh, aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Napriek tomu, že ten proces trvá viac ako rok, tak dôležité pozmeňujúce návrhy sa predkladajú tesne pred tým, ako sa má o nich hlasovať. Ten návrh, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore, sme dostali tesne pred rokovaním ústavnoprávneho výboru. Ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý tu včera prečítal pán poslanec Čellár, bol zverejnený až potom, ako sa začalo rokovanie o tom návrhu zákona. Takto sa dobrá a kvalitná legislatíva nepripravuje.
Mali ste čas, viac ako rok trval ten proces a napriek tomu ste včera obmedzili rozpravu na 12 hodín, lebo sa bojíte diskusie. Ten zákon, ako bol navrhnutý, bol zlý, pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené na ústavnoprávnom výbore, boli zlé, návrh pána poslanca Čellára z neho niektoré zlé veci vypúšťa, ale aj po ňom ostane celý návrh zlý, je to ruský zákon a SaS bude hlasovať proti. (Potlesk.)