Videokanál klubu

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, na začiatok, na začiatok, keďže mám dosť času, 37 či 38 minút, na začiatok tiež jedna dáma dneska si našla čas a prišla za mnou a mi hovorí, že musí mi povedať, keď rokujeme o tom hazarde, započula to dakde v médiách, že ona keď vyrastala, tak obidvaja rodičia podľahli hazardu a nebyť toho, že sa o nich začali starať jej starí rodičia, lebo rodičia prišli o všetok majetok a nakoniec skončili na alkohole a zomreli, nebyť toho, že sa starajú o ju a jej súrodencov starí rodičia, tak dneska žobrú niekde na ulici alebo ten jej život vyzerá úplne inak. Takže to je tá správna tvár hazardu.
Primátor, primátor Nitry, ktorý tu sedel v parlamente minulé volebné obdobie, pán Hattas, hovoril, že keď išiel do prvých volieb, tak že 33, tridsaťtri problémov Nitry pomenovali a urobili v Nitre prieskum, čo ľudí najviac trápi. Tak nikdy by nepovedali, že najväčší problém, čo ľudí trápi, je hazard, na tom postavili kampaň, tú kampaň vyhrali a neskôr, myslím, ako prvé mesto na Slovensku začali riešiť problém s hazardom a myslím, že boli v tom aj úspešní. Čiže vy keď tu obhajujete hazard, tak vám chcem dopredu povedať, že na tom sa nič vyhrať nedá. To je čistá prehra. Naozaj toto vám zlomí väz. A to je jedno, či to sú kasína, herne, ľudia to vnímajú, že tam chodia a kazí to, ničí to osobnosti, ničí to rodiny.
Štát, štát keď sa pustí do nejakého biznisu a pustí do toho aj súkromníkov, tak väčšinou je ten štát, čo ťahá za kratší koniec. Najlepšie je to vidieť hádam v zdravotníctve, kde súkromné poisťovne vykazujú zisky, štátne straty, súkromné nemocnice vykazujú zisky, štátne straty. Takto sa asi vie štát starať o svoje biznisy. Možno by som ešte do minulosti pripomenul, že ako fungovali štátne banky, ako to celé padlo a nebyť množstva miliónov, ktoré sa dali na oddlženie a rýchlo že sa to previedlo na zahraničných súkromných správcov, dneska to Slovensko skrachuje. Čiže takéto niečo očakávam aj s hazardom. Nemyslím si, že funkcionári štátu vedia, vedia robiť niečo zodpovedne. Vidíme to na, momentálne asi najviditeľnejšie na štátnych lesoch, kde sa kradne, kde sa predáva, kde sa všetko robí naopak, ako sa má robiť, a nikto s tým nevie pohnúť.
Hovorili ste, že obce, obce a mestá na Slovensku majú silné kompetencie, čo sa týka regulácie hazardu. Majú tak silné kompetencie, že nikde v Európe, alebo v Európe majú jedny z najvyšších kompetencií, čo sa týka regulácie hazardu. Tak to nie je pravda, lebo naozaj keď tá obec chce zakázať ten hazard, tak jej nestačí rozhodnutie zastupiteľstva, nestačí rozhodnutie primátora, ale naozaj, naozaj musí k tomu urobiť ďalšie a ďalšie kroky. Čiže je veľmi ťažko v každej jednej obci, v každom jednom meste zakázať hazard a napriek tomu na základe petícií, na základe podnetov, na základe presvedčenia občanov, že to nič dobré neprináša a prináša to viac zloby ako efektu, tie mestá a obce sú schopné sa vzdať tých príjmov, ktoré z toho majú a nie sú to zanedbateľné príjmy a radšej počúvajú tie rodiny, tie skazené životy a všetko, aby to z toho svojho, svojho mesta dostali preč. Urobia referendum, najvyššia forma demokracie, neviem, čo viacej chcete. Všetci obdivujeme, jak Švajčiarsko funguje. Švajčiarsko funguje na základe referend, na základe toho, že sa rešpektuje najvyššia forma demokracie. A u nás príde a postaví sa minister a povie, nie, my to zmeníme, my to urobíme inak. A to je jedno, aké má argumenty, to je jedno, lebo je jasná otázka, kto je kompetentný rozhodovať v obci alebo v meste, kde žije? Kto má tú kompetenciu? No ľudia, čo v tej obci žijú. A ľudia to môžu robiť cez svojich zástupcov a tí volení zástupcovia ešte urobia navyše to, že urobia referendum! A v tom referende tí ľudia povedia, že to tam nechcú. A príde tu nejaký minister Huliak, 24 hodín aj s cestou na ministerstve, a on sa, nerieši problémy, ktoré na tom ministerstve sú. On sa rozhodol, že ide zachrániť hazard. Posledné kasíno v Bratislave, ktoré by za pár dní skončilo, celý hazard, tí ľudia by nemali kde už chodiť, tak nie, toto ideme zachrániť. A obhajujeme to, obhajujeme to peniazmi v rozpočte. Trápne. Veľmi trápne.
V súčasnosti starostovia, primátori, únia miest, ZMOS aj jednotliví starostovia, primátori, obchodníci hovoria o tom, že trestná činnosť, drobná trestná činnosť sa tak nabaľuje, že už je to neudržateľné a treba s tým niečo robiť. Je to dôsledok trestného zákona, že trestné činy do 700 euro sú len priestupkami, prestalo platiť pravidlo trikrát a dosť a naposledy primátor Krompách a primátor Lipian, ktorý bol donedávna krajský šéf SMER-u, hovorili, že naozaj je to problém, treba s tým niečo robiť. Vy ste sa doteraz hrdili, ako počúvate, ako počúvate mestá a obce, ako počúvate tých svojich ľudí v regiónoch, tak úplne, úplne na to kašlete a hovoríte, že štatistiky nám hovoria niečo iné, že to je len pocitové a neviem čo. Viete, toto je dôležitá vec, lebo keď niekoho okradnú, tak to vie sused, vie to priateľ, vie to každý a vy nevysvetlíte, že to je pocitové alebo že to nie je z dôsledku Trestného zákona a tak ďalej. A prečo to pri tejto príležitosti hovorím? No hovorím to preto, lebo presne to isté je s hazardom. Vy ignorujete rozhodnutia starostov, primátorov. Vy ignorujete rozhodnutia mestských, obecných zastupiteľstiev. Vy ignorujete petície občanov, ktoré tu nazbierali proti hazardu, viac, v stotisícoch sa dajú počítať, ale čo je najhoršie, vy ignorujete najvyššiu formu demokracie, referendá. Miestne a a mestské referendá. A nieže vy ignorujete, vy idete urobiť presný opak. To je obrovská politická odvaha a myslím si, že to je aj politická smrť, lebo toto sa nerobí. Robíme, my sme tu na to, aby sme robili to, čo ľudia potrebujú, a nie opak toho, čo ľudia potrebujú, čo chcú a dajú to jasne demokratickým spôsobom najavo.
Zopár čísel, 313 obcí zakázali hazard alebo o tom rokuje. V roku 2024 Slováci na automatoch prehrali 1,5 mld. euro. Na osobu to vychádza 275 euro a bohatšie štáty s väčšími príjmami prehrali menej. To znamená, naozaj na Slovensku to číslo hovorí, že ten hazard treba obmedzovať a nie ho posilňovať. Česi, krajina, ktorá, s ktorou sme boli spojení a ktorá, ktorá podobné vnímanie sveta má ako my, takisto napriek tomu, že ekonomika je silnejšia, zarábajú viacej, majú väčšie príjmy, napriek tomu na automatoch míňajú menej. Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že 3,5 % populácie má problém s hazardom. 3,5 % populácie má problém s hazardom a my tu ideme povedať, že tie kasína budú super, lebo nám zachránia štátny rozpočet. A ministerstvo zdravotníctva hovorí, že 3,5 % populácie má problém s hazardom. Neviem. Z roka na rok viac a viac ľudí je proti hazardu a v minulom roku bola najväčšia vlna zákazov, až v 102 obciach, až v 102 obciach sa zakázal hazard. Čiže Slovensko je čoraz viac presvedčené a geometrickým radom narastá presvedčenie občanov v jednotlivých samosprávach, že hazard je zlý a treba ho na tom území obmedziť. Keď, viete, kto mal najväčší problém s hazardom? Najväčší problém s hazardom majú práve tí najchudobnejší ľudia a keď hovoríme o Nitre, tak ten problém s hazardom bol aj preto, že tam vznikli, vznikol väčší priemysel a v tých montážnych závodov, všetci tí ľudia, čo robili, alebo väčšina tých ľudí robila, tie príjmy nie sú bohvieaké a veľká časť príjmov skončila, skončila v herniach a, samozrejme, následne boli z toho negatívne javy, rozbité rodiny, problém s alkoholom, problém s drogami a podobne.
Ďalej by som upozornil na správu NKÚ. Správa NKÚ, Najvyšší kontrolný úrad sa tomu venoval a upozorňuje, že štátu chýba ucelená koncepcia vrátane prevencie a riešenie závislostí. Čiže my nemáme kompetenciu na riešenie problémov, ktorý nám vytvára hazard, ale my ideme posilňovať hazard. Tak to je, to je úžasné. To je úžasné. A keď vás tak zaujíma ten hazard, tak by ste sa mali pýtať, kto tú koncepciu robí na prevenciu a riešenie závislostí a najprv urobiť tú koncepciu, ako to budeme riešiť, tie dôsledky, a nie najprv vytvárať závislých ľudí a posilňovať závislých ľudí. Ročne na psychiatrických ambulanciách sa hospitalizuje viac ako sto ľudí s diagnózou patologické hráčstvo. Každý rok nových sto ľudí. Kopa ľudí je liečených ambulantne a tých sto ľudí je len preto, lebo nemáme väčšie kapacity. Ročne sa lieči viac ako dvetisíc gamblerov. My ročne liečime dvetisíc gamblerov a pánu ministrovi a jeho tímu sa to asi vidí málo, tak zapracuje na tom, aby sa ten počet zvýšil. Keď štát začne spravovať kasína, tak diabol si môže zobrať dovolenku, lebo robí za neho.
Kto potrebuje vieru v dobro, keď výnos je lepší ako kurz a peklo volá, vitajte v konkurencii. Gratulujem vám k tomu a dúfam, že, dúfam, že občania sa vám odmenia tak, ako sa majú.

Pán poslanec Dostál, hovoril si o skrátenom legislatívnom konaní, to sa mi páčilo, lebo my už dokážeme nielen skrátené legislatívne konanie skrátiť, ale aj prvé čítanie skrátiť, aj druhé čítanie. A, samozrejme, po skúsenosti v tomto parlamente je jasné, že budeme aj v treťom čítaní diskutovať, lebo keď sa to skracuje, automaticky sa to v treťom čítaní otvorí a budeme tu potom sa na seba hnevať, že tu pol dňa sedíme navyše. Ale tak to je. A ja stále rozmýšľam nad tým, lebo dnes som počúval, ako pán premiér v parlamente na európskom výbore hovoril o tom, že opozícia miesto toho, aby burcovala ľudí na námestiach, rokovala, že rozpočet jej prešiel za dva dni, tak treba povedať, keď si zoberieme, koľko hodín diskutovala opozícia, koľko hodín diskutovala koalícia, koľko príspevkov, koľko poslancov diskutovalo z koalície, koľko z opozície, koľko faktických poznámok, tak on si naozaj myslí, že tí ľudia žerú seno, tí voliči, ktorí ho počúvajú. Klame, až sa mu práši, nechcem povedať odkiaľ. Jednoducho, jednoducho čušia tu, sedia tu všetci koaliční poslanci a potom sa ešte postavia a hovoria, ako my tu nediskutujeme, skrátia nám všetko, čo sa skrátiť dá, rokujeme tu do polnoci a potom ešte si dovolia také niečo tvrdiť.
Nepochopiteľné.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o hazarde a možno za iných okolností by to mohla byť zaujímavá a zmysluplná diskusia. Lepšia ako o korupčných kauzách, lepšia ako o omilosťovaní korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, lepšia ako o hmyze v potravinách a lepšia ako o účelovom ovládnutí umeleckých fondov vládnou mocou, lepšia ako o dvoch pohlaviach v ústave, lebo toto je téma, ktorá je zmysluplná, ktorá, na ktorú môžme mať úplne legitímne rôzne názory a možno viac akcentovať napríklad slobodu podnikania alebo možno viacej akcentovať ochranu ľudí pred škodlivými následkami v podobe závislostí spôsobených hazardom alebo súvisiacich s hazardom a nájdete si tam nie účelové, ale aj legitímne argumenty v prospech jedného alebo druhého názoru. Bohužiaľ, táto diskusia zmysluplná nie je. Zmysluplná nie je predovšetkým preto, že je účelová, alebo teda dôvody pretláčania tejto zmeny sú účelové, sú za nimi nejaké záujmy, o ktorých môžme tušiť, ale nevieme presne ešte, ešte aké, a problém je aj proces, a akým spôsobom sa o tomto návrhu zákona rokuje, ako sa kriví legislatívny proces a to vlastne jedno s druhým súvisí, lebo obvykle keď ide o pretláčanie nejakých účelových vecí, ktoré sú v záujme niekoho, tak je v jeho záujme aj, aby sa skrátila diskusia, aby sa nerešpektovali normálne pravidlá legislatívneho procesu, aby sa nemohli vyjadriť dotknutí aktéri, ako sme to videli pri mnohých dôležitých návrhoch zákonoch, naposledy pri konsolidačnom balíčku snáď.
Opäť tu máme návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý je bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými aktérmi, ktorý je predkladaný bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania alebo teda bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, cez skrátené legislatívne konanie a dokonca aj cez skracovanie toho skráteného legislatívneho konania. V tom ste naozaj že experti, že inde keď sa skracuje legislatívne konanie, tak sa aspoň neskracuje rozprava o ňom. Ale vy nielenže skrátite legislatívne konanie, hoci na to nie sú žiadne, žiadne dôvody, ale skracujete aj rozpravu. Dôvodom majú byť hroziace hospodárske škody, aby sa skrátila, skrátilo legislatívne konanie, ale podľa doložky nevieme ani, že aké škody by to spôsobilo a či by to nejaké škody spôsobilo. Uťali ste diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že bolo ešte niekoľko desiatok poslancov do tej rozpravy v ústnej časti, časti prihlásených a potom ste obmedzili prvé čítanie na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach dnešného parlamentu, kde diskutuje iba opozícia, znamená necelých šesť hodín, a ešte ani to nestačilo, ešte ste aj schválili, že sa bude rokovať aj po ôsmej hodine, čiže možno niekedy pre pol nocou táto rozprava, rozprava skoční. Nie v normálnom čase, ale tak sa ponáhľate, že aj v noci. A pokojne by som sa s vami stavil, že to tak bude aj v druhom čítaní, že o jedenástej si odhlasujete, že zákon postúpi do druhého čítania, výbory budú mať hodinu, hodinu na to počas obednej prestávky, aby o tomto návrhu zákona, zákona rokovali, nie viac, a potom po hodine otázok a interpeláciách začne, začne rozprava v druhom čítaní. Kto sa so mnou staví, že opäť to obmedzíte na dvanásť hodín a opäť poviete, že sa ide až do, až do prerokovania, prerokovania veci?
Čiže áno, krivenie legislatívneho procesu, na aké sme zvyknutí u tejto vládnej koalície, začali ste tým pri, pri, už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri tej nešťastnej novele Trestného zákona, pokračujete v ňom prakticky na každej schôdzi. Naozaj toľko skracovaní bez akéhokoľvek dôvodu nebolo v žiadnom predchádzajúcom volebnom období a skracovaní rozpravy už vôbec nie. To sa dialo tak raz za volebné obdobie, teraz sa to deje prakticky na každej schôdzi, že ukončíte rozpravu predčasne hlasovaním, alebo vopred obmedzíte dĺžku rozpravy.
Čo sa týka obsahu. Chcem sa venovať jednému aspektu toho návrhu novely, ktorý je podľa môjho názoru podstatný a najdôležitejší a ktorý umožňuje štátu získať licencie na hazard alebo teda na kasína a možnosť prevádzkovať kasína aj v prípade, že ich obec zakázala. Pod heslom hrať zodpovedne. Ale mňa by, pán minister, naozaj zaujímalo, že v čom tie negatívne dôsledky závislosti spôsobených závislosťou na hazarde, všetky tie problémy, ktoré to spôsobuje jednotlivcom aj rodinám, sú menšie, keď je to kasíno štátne v porovnaní s tým, keď je to kasíno súkromné, alebo tá herňa štátna v porovnaní s tou, s tou herňou súkromnou. Že keď niekto hrá v štátnom kasíne, tak menej pravdepodobne sa uňho vybuduje závislosť? A keď sa uňho vybuduje závislosť na štátnom kasíne a štátnom hazarde, tak to bude nejaká lepšia závislosť ako závislosť získaná v súkromných herniach a na súkromnom hazarde? Neviem, neviem. Ten argument som nepočul a neporozumel som mu, v čom, ak vnímame, že hazard je rizikový, že spôsobuje závislosť, že je s ním spojených kopu negatívnych dôsledkov, v čom tie negatívne dôsledky sú menej závažné, ak vzniknú v dôsledku štátom prevádzkovaného hazardu v porovnaní s hazardom zo súkromných herní.
Mal som taký pocit déja vu, keď som počúval o boji proti čiernemu hazardu a ako ide sa postihovať čierny online hazard. Toto som počúval aj na komunálnej úrovni, keď sa rokovalo o zákaze hazardu v Bratislave, zrovna vtedy sa to vyťahovalo ako argument, prečo nezakázať herne a nezakázať hazard na území Bratislavy. Ale pocit déja vu som mal aj v súvislosti s novelou Trestného zákona, s tou veľkou novelou trestného zákona pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, kde sa tiež argumentovalo tým, že sa ide zavádzať restoratívna justícia, že sa ide humanizovať väzenstvo a podobné argumenty. Akurát, že tá novela, ktorá pomohla konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii, dúfam, že nebudem vyvedený zo sály alebo vykázaný zo sály za to, že som si toto dovolil povedať, tá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní a hneď. Ale tá restoratívna justícia, tá ešte celkom schválená nie je. Až teraz sa schvaľujú niektoré zákony, ktoré reálne majú pomôcť vytvoriť restoratívnu justíciu. Probačných a mediačných úradníkov stále nie je dosť, stále nie sú odstránené tie negatívne dôsledky súvisiace s kriminalitou, ktorá sa rozšírila a zvýšila v dôsledku úprav v Trestnom zákone. Na to je čas, to sa bude robiť potom. Podobne tuto boj proti čiernemu hazardu, potom raz, možno niekedy, teraz si ide štát robiť biznis, biznis s kasínami.
A teda je to naozaj otázka, že keď je to také výnosné a keď to štátu pomôže, že či by štát sa nemal venovať aj iným biznisom s vecami, o ktorých vieme, že sú zdraviu škodlivé alebo problematické z hľadiska zdravia, ako je tabak alebo alkohol. Teraz začneme vytvárať štátne firmy na produkciu alkoholu a tabakových výrobkov, lebo tak možno že by z toho boli tiež zaujímavé príjmy. Už teda o drogách a prostitúcii ani nehovorím.
Zaujala ma aj tá téza, že štát bude mať z toho viac. A ako by tí, ktorí kritizujú túto úpravu, hoci ju kritizujú z dôvodov, že umožňuje obchádzať regulácie a zákazy, ktoré si stanovia sami obce, ako by tí vlastne konali v záujme nejakých súkromných lobistov. Ale veď to je nezmysel. Keď bude štát prevádzkovať kasína, no tak mi nehorte, že štátni úradníci budú prevádzkovať tie kasína. Však jasné, že tam budú na to nacucnuté nejaké súkromné firmy a vďaka nejakým neprehľadným tokom možno odtiaľ odsajú viacej zdrojov ako keby to prevádzkovali súkromné firmy a platili by z toho dane, vyššie dane. A budú z toho profitovať najmä tie firmy, o ktorých sa bude rozhodovať politicky. Nebude sa o tom rozhodovať ekonomicky, čo je v záujme tej firmy, ale politickí nominanti budú o tom rozhodovať. A veď my, čo nie sme už najmladší, si pamätáme obdobie mečiarizmu, pamätáme si, ako fungovali štátne banky a do akého krachu ich doviedli politickí nominanti, ako fungovali štátne energetické firmy. A teda nebolo to tak, že by štát na tom bohvie ako profitoval. Naopak, zadlžili sa a profitovali na tom práve tie firmy, ktoré boli na to nacucnuté a vďaka politickým konexiám z toho ťažili. A takto to pokojne môže byť aj pri tých štátnych kasínach. To je jeden aspekt, že či má o tom rozhodovať štát.
Druhý aspekt je, či štát, v tomto prípade parlament, má alebo nemá rešpektovať vôľu obcí, ktorá je vyjadrená vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí, ktoré zakazujú hazard. Keď štát dal obciam právo takéto všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať, a teraz im ich de facto vezme, lebo keď tú licenciu prevezme štátna firma, tak ten zákaz sa na ňu nebude vzťahovať. Chcel by som sa podeliť s jednou osobnou spomienkou. V roku 2017 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy a schvaľovali sme všeobecne záväzné nariadenie o úplnom zákaze hazardu na území Bratislavy. Padali tam inak veľmi podobné argumenty, ako tu som občas počul aj zo strany pána ministra a obhajcov tejto úpravy o zodpovednom hazarde, o tom, že však ale keď to úplne zakážete, tak tým vytvoríte priestor pre čierny hazard. To je normálne opäť som mal pocit déja vu ako z jedného manuálu. Ale taký tlak, ako bol vtedy vytvorený, ja si nepamätám vlastne pri žiadnom inom hlasovaní, bola tam veľmi tesná väčšina potrebná na schválenie všeobecne záväzného nariadenia. A ja som bol vtedy v tom čase aj mestským, aj parlamentným poslancom, musel som pobehovať medzi zastupiteľstvom a parlamentom. Nikdy s tým nikto nemal problém. Vyberal som si, čo je dôležité, chodil som na hlasovania do parlamentu, chodil som na dôležité veci do parlamentu, inakšie som v deň rokovania mestského zastupiteľstva, keď to vyšlo na deň rokovania parlamentu, sedel na mestskom zastupiteľstve, lebo tam sa hlasuje po prerokovaní každého bodu. Jediný raz, keď s tým mal niekto problém, boli poslanci, ktorí boli proti zákazu hazardu a ktorí ma doslova vyháňali, že mám odísť, že mám ísť do parlamentu, veď ako rokuje, rokuje parlament. A teda nešiel som a to bolo, myslím, že v tom volebnom období jediné hlasovanie v parlamente, jeden z tých dvoch hlasovacích termínov, na ktorom som sa nezúčastnil, lebo bolo to veľmi tesné, lebo nakoniec to všeobecne záväzné nariadenie prešlo o jeden hlas. A tie argumenty, prečo nezakázať hazard, boli vtedy veľmi podobné ako tie argumenty, ktoré tu zaznievajú dnes od obhajcov vládneho návrhu, a tlak bol tiež podobný. A myslím si, že nemá o všetkom rozhodovať štát. Mali by sme počúvať obce, mali by sme dať obciam možnosť vyjadriť sa.
Tu si dovolím upozorniť na to, že ani v predkladacej správe na rokovanie vlády, ani v dôvodovej správe nie je zmienka o súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, pričom tento návrh sa jednoznačne týka samospráv a ich právomocí. A legislatívne pravidlá vlády sa menili na základe požiadavky súčasnej vládnej koalície, ktorá chcela, aby návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti územnej samosprávy, mali vyjadrenie predkladateľa ohľadom súladu s Európskou chartou miestnej samosprávy. A preto tak je to stanovené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré ale nie je potrebné, potrebné rešpektovať, keď ide o takto dôležitú vec, ktorá je aj predmetom záujmu samosprávy. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Únie miest Slovenska, ktoré sa obrátilo na predsedu Národnej rady Richarda Rašiho v súvislosti s touto novelou. Uvádzajú, že predmetná novela bola pripravená bez riadneho legislatívneho procesu, čím poškodzuje práva samospráv, keďže umožňuje obchádzať ich platné rozhodnutia o zákaze hazardu. Navrhujú úpravu, ktorá by možnosť takéhoto obchádzania vylúčila, a teda ak obec prijala všeobecne záväzne nariadenie, nie je možné rozhodnúť o udelení súhlasu s prevzatím individuálnej licencie. Cieľom tej úpravy by malo byť zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziaľ licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného procesu.
Čiže summa summarum, pokrivený legislatívny proces bez diskusie s verejnosťou, bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa, bez zohľadnenia ich pripomienok, škodlivý návrh, porušenie pravidiel pri jeho presadzovaní a zároveň nedôvera voči obciam, nedôvera voči tomu, že ľudia si v obciach dokážu zvoliť zástupcov, ktorí riadia ich veci a rozhodujú o ich veci.
Takže takýto návrh zákona nemôžeme podporiť a budeme hlasovať proti nemu.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegyniam z poslaneckého klubu SaS za ich faktické poznámky. Aj keď ma teda trochu mrzí, že sa aspoň s faktickou poznámkou neprihlásil nikto z poslaneckého klubu SMER-u – sociálna demokracia, lebo najmä im som adresoval svoje výhrady, najmä im som adresoval, a teda, samozrejme, aj ich koaličným partnerom, to upozornenie, že od noci dlhých nožov a nástupu tretej Mečiarovej vlády sa takéto veci nediali, že nerešpektujú elementárnu poslaneckú a politickú kultúru, aká, aká v parlamente od porážky mečiarizmu existuje a existovala naprieč volebnými obdobiami. Ešte je možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy, a teda mňa by naozaj zaujímalo, a možno pán poslanec Saloň, ktorý predkladal ten pozmeňujúci návrh, keby vysvetlil, že ako je toto možné. Lebo naozaj že nezvolíte opozičného podpredsedu, to sa stalo, keď vy nám chcete vyčítať, že my sme nezvolili Ľuboša Blahu, tak nebol, volebné predtým, keď ste vy mali väčšinu, zvolený Ľubomír Galko za podpredsedu Národnej rady. To sú funkcie, a tam sa také veci dejú a diali sa v rôznych volebných obdobiach. Ale ako si môžete dovoliť nerešpektovať vôľu poslaneckého klubu, kto má ten poslanecký klub zastupovať vo výbore? Lebo to má byť naozaj na tom poslaneckom klube. A tak to aj roky bolo. Tak to všetci rešpektovali, až teraz ste prišli vy a prestali ste to rešpektovať. Čiže ja sa pýtam prečo. Prečo nerešpektujete elementárnu parlamentnú kultúru, že to, kto zastupuje klub vo výbore, je vecou toho klubu a ostatní rešpektujú jeho, jeho návrh? A zaujímali by ma aj tie dôvody. Lebo my sme tie dôvody pomenovali. Nemusíte s nimi súhlasiť vo vzťahu k Ľubošovi Blahovi, ale pomenovali sme ich. Vy nie.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tento návrh a možno je v niečom také symptomatické, že je tu pán minister Huliak, ktorý ma ešte ako poslanec označil za vrahyňu. Lebo to vlastne ukazuje tú kultúru správania sa v rámci parlamentu, aj to, že príslušný orgán, na ktorý som dala disciplinárny návrh, vlastne sa nedokázal k tomu ani zísť a prerokovať tento návrh a počkal, kým pán poslanec sa stane ministrom, aby sa o tom vôbec nerokovalo. Naozaj tá hranica slušnosti, korektnosti sa nám vytratila. A že nie je možné ani v rámci parlamentnej demokracie uznať tu poslanca opozície za náhradného člena výboru pre európske záležitosti a doznať takýmto dohodám, ktoré sú tu pre fungovanie výborov, pretože, samozrejme, bez koaličnej väčšiny nikto z opozičné, z opozičného tábora sa nestane žiadnym členom výboru, pretože opozícia nemá väčšinu, tak je jednoducho absurdné. Tak ako bolo, samozrejme, absurdné, že tu bol odvolaný podpredseda parlamentu Šimečka a ostatní predsedovia výborov, pretože len si plnili svoju prácu. Tak ale naozaj zas zájsť až tam, že ani nezvolíme náhradného člena výboru pre európskeho, pre európske záležitosti z opozičného tábora, to už asi je nejaká hranica. Ale v niečom to vykresľuje asi, bohužiaľ, aktuálnu úroveň, ktorá sa tu presadzuje. A ja musím spomenúť aj to, čo som zažila teraz na kontrolnom výbore SIS, kde namiesto toho, aby sme prerokovali body, tak som sa stretla s osobnými útokmi od riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Takže nebolo možné vlastne rokovať o predmete, lebo to bolo zahltené osobnými útokmi a naozaj to dosiahlo úroveň, ktorá je neprijateľná.
Takže ďakujem, Ondro, za tento návrh.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem aj tebe, Ondrej, za tento návrh. Ja rozmýšľam, že ako ďaleko sme sa v tejto našej parlamentnej demokracii dostali, že je to tak až absurdné. Jedno skrátené legislatívne konanie za druhým, obmedzujú sa rozpravy, predlžuje sa rokovanie do noci, nech to nikto nevidí, nepočuje, nikto nič nevie a málo to je, ešte budeme zasahovať do výberov, do výborov. Tak najprv poodvolávame predsedov, teda poodvolávate predsedov výborov, ktorí sú z opozície, nedovolíte tam im sa vrátiť, nerešpektujete proste pozíciu, ktorá bola jasne dohodnutá v rámci prerozdeľovania výborov, postov. Blokujete ľudí, ja, to nemá nič spoločné s demokraciu, s rešpektom k tomu, aby si proste mohli vykonávať svoju parlamentnú prácu, svoju poslaneckú prácu. Však naozaj je to pre mňa absurdné, že takýmto spôsobom obmedzujeme, poviem to, to, čo by sme tu mali robiť, čo je našou, našou náplňou, a čo aj poslaním vôbec parlamentu. Čiže ja to naozaj neviem pochopiť. A ďakujem, že si tento pozmeňovák predložil, aj keď sa obávam, že samozrejme, zase to skončí tak ako vždy a proste Mária Kolíková nebude, nebude zvolená. A musím povedať, že možno je to aj ocenenie tvojej práce, Mária, keď sa ťa tak až koalícia bojí, že ani len vo výbore nemôžeš pôsobiť.

Pán poslanec, spomínal si, že kde je splnomocnenec pre územnú samosprávu, keď ho máme a berie plat. No tak sme si už asi zvykli, že čoraz viac je štátna samospráva ignorovaná či zástupcovia ZMOS-u alebo únie miest dávajú, prídu, dávajú vyhlásenia, majú dlhé tlačovky a tá odozva je vôbec ako keby ich nepočúvali, lebo odozva je opačná. Stále si kladiem otázku alebo je tu otázka, že kto, kto je kompetentný rozhodovať o tom, ako sa dané mesto alebo obec má rozvíjať? Kto? No určite nie premiér, ani ministri, ale ľudia, čo v tej obci, v tom meste žijú a oni cez volených zástupcov robia nejaké rozhodnutia. Keď oni to rozhodnutie urobia také, že to kasíno tam nechcú, tak jednoducho štát to má rešpektovať. Lebo kompetentní rozhodnúť o tom, ako to mesto má vyzerať, ako sa má rozvíjať, sú ľudia, čo v tom meste žijú. A dneska na európskom výbore pán premiér sa rozčuľoval o tom, že opozícia je na mítingoch namiesto toho, aby diskutovala, že rozpočet prešiel krátko za dva dni. No tak mal by si asi spočítať, koľko hodín vystupovala koalícia alebo koaliční poslanci a koľko hodín vystupovali opoziční poslanci a potom zase pochopíme, že to, čo tvrdí Robert Fico, je klamstvo a všetko je úplne naopak.

Ďakujem pekne. Rada by som sa vyjadrila za klub Sloboda a solidarita k školskému zákonu a môžem poprosiť kolegov, prepáčte kolegovia, môžme sa počúvať navzájom, lebo nedá sa tu sústrediť. Pán Valášek, ....

Raši Richard, predseda NR SR
Poprosím, poprosím opozičných kolegov, aby nerušili opozičnú poslankyňu. Nech sa páči

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Školský zákon, o ktorom budeme o chvíľu hlasovať, zakotví povinnú škôlku pre deti od 3 rokov, pre mnohé deti je táto zmena dôležitá a my v mnohých prípadoch vítame a sami sme to hovorili, najmä pri deťoch z vylúčených komunít, že je to kľúčová zmena. Avšak nie pre všetky deti. Špeciálnou skupinou, na ktorú som upozornila v rozprave a chcem upozorniť aj tu sú deti, ktoré prechádzajú osvojením, pestúnskou starostlivosťou a inými formami náhradnej starostlivosti, o čom hovorí aj môj pozmeňujúci návrh. Tieto deti si prv, než sa budú učiť socializácii a dostanú sa do kolektívu, potrebujú vytvoriť svoju vzťahovú väzbu s osvojiteľmi, aby to bolo prospešné pre ich ďalší vývoj. To je ich primárna potreba po tom osvojení, aby nešli hneď do škôlky, ale vlastne boli s tým rodičom, novým rodičom, intenzívne a čo najdlhšie. Reagovala som touto zmenou na naozaj volanie organizácie "Návrat", ktorá s týmito rodinami a s adopciami robí už posledných dvadsať rokov. Upozornili na to listom každého jedného poslanca z nás. Je to naozaj relevantná organizácia, ktorá sa tomuto venuje a ja si myslím, že by sme volanie odborníkov mali vypočuť a takýto pozmeňujúci návrh prijať. A tiež chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Gažovičová, ktoré sa týkajú reedukačných centier, pretože nie je normálne, aby deti v reedukačných domovoch niektoré boli už skôr než dovŕšia 12 rokov, aby ich tam odkladali vlastní rodičia, ktorí sa o nevedia postarať a aby tam boli až do ich dospelosti.
Ďakujem.

Ja by som chcel predniesť ten procedurálny návrh, ktorý som predložil už o 11.00, ale teda keďže sa bod 23.00 posunul, tak je to aktuálne až teraz. Týka sa toho návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 923. Navrhujem aby predsedajúci nedal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Micheľka a Lašákovej, ktorý predložila pani poslankyňa Puškárová, pretože nie je v súlade s paragrafom 94. ods. 3 zákona o rokovacom poriadku NR SR. Ide o prílepok, ide o obsahovo nesúvisiaci zákon. Ten návrh zákona je návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ten prílepok je novela zákona o matici slovenskej. Nie je tam žiadny súvis, podľa rokovacieho poriadku by sa nemalo o tom hlasovať.

Určite nehovoril minútu.