Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Čím ďalej tým viac tu počúvam, tak si uvedomujem, že je veľmi dôležité a to nie je len o tomto zákone, aj o iných zákonoch, akože veľmi podrobne, dlho hovoriť, lebo boli sme svedkami toho, že sa tu pozmeňujúci návrh dal a vlastne vyhoveli tomu a koľko hodín tuná celá opozícia musela hovoriť, aby sme sa dostali do tohto stavu. Lebo viete, včera sme tu počúvali, ako minister financií a minister sociálnych vecí Tomáš sa rozčuľovali, jak sa kradne, jak sa kradne DPH pre sociálne podniky, ako to musíme meniť a viete, práve títo dvaja, keď sa tu implementovala európska smernica, práve títo dvaja tam zašili o sociálnych podnikoch, že sociálne podniky môžu dodávať so zníženou DPH aj komerčným firmám. Dovtedy to nemohli robiť. A to bol prvý a základný a najdôležitejší krok, kedy sa to začalo zneužívať. A naozaj, keby aj o tomto zákone sme diskutovali, možno že 20 hodín alebo 30 hodín a tlačili by sme na nich, tak asi by to bola šanca, že to odtiaľ vyhodia. A teraz, urobili to náhodou, do implementácie európskej smernice dať takúto jednu vec? Ja si myslím, že to bol zámer. Ja si myslím, že to bol zámer pre niekoho, aby kradol, ale už sa im to vymklo z rúk po roku a pol, tak to musia zastaviť. Takže áno, rokovania majú zmysel. Vidíme to. Prax potvrdzuje, že nakoniec je dostatok času, veci sa rozoberú dopodrobna a má to aj nejaký zmysel na zmeny.

Tu, čo vidíme, je, je rozklad, chaos, je to bordel, je to v podstate akékoľvek konanie, ktoré je bezcieľne, ktoré nemá stratégiu. Tu nie je nič premyslené, tu sa proste koná len s tým cieľom, že jednoducho keď mi niečo zavadzia v ceste pri upevňovaní mojej moci alebo pri niečom, čo ja by som chcel robiť, tak to jednoducho odstránim. Ale to nie je služba vlasti, to nie služba občanom, to je bohapusté, obyčajné upevňovanie moci a samozrejmé, že rozkladanie inštitúcií znamená aj rozkladanie štátu, znamená rozkladanie právneho štátu, znamená rozklad demokracie a v podstate snaha akéhosi totálneho upevňovania moci aj na úkor rizika, že to bude mať veľké straty. Tie veľké straty môžu byť, samozrejme, spôsobené aj tým, že Európska komisia už začala jeden infringement proti Slovensku, pravdepodobne nás bude čakať druhý, pretože ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa na prvý moment zdal ako ten, ktorý odstraňuje tie najväčšie nedostatky tohto návrhu, tak jednoducho ich neodstraňuje a snaží sa len obísť nejak tie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie, čo nás môže stáť v prvom slede, ja neviem, asi dve miliardy eur a potom, samozrejme, plus ďalší infringement a ďalšie veci. Otázka je ale, že kto za to ponesie že zodpovednosť. Kto za to ponesie politickú zodpovednosť, keď toto všetko príde? Alebo majetkovú. Kto za to ponesie zodpovednosť? To ľudia to budú zase všetko splácať, ako vašu konsolidáciu?

Pani poslankyňa Hanuliaková, to prirovnanie k obdobiu mečiarizmu je veľmi výstižné. Pretože obdobie mečiarizmu a žiaľ aj súčasná doba ukazujú, že korupcia nie je len problém ekonomický, nie je to len problém nejakého individuálneho páchania trestných činov jednotlivcami. Korupcia je problém systémový, je to problém morálny a je to aj problém politický. Lebo obvykle to nie je bežná kriminalita podplácania u lekára, ktorú, o ktorej spomínal pán poslanec Spišiak vo svojom vystúpení, ale korupcia keď má organizovaný charakter, keď prerastá štruktúru vládnej moci tak skôr či neskôr to vedie k deformáciám aj v celej spoločnosti z hľadiska morálky, ale aj z hľadiska politického systému. Lebo keď tie korupčné štruktúry prerastú štátne orgány, tak potom si tie štátne orgány prispôsobujú a my sme boli dlho svedkami toho ako boli tie štátne orgány prerastené korupciou. A iba vďaka personálnym nomináciám dokázali brániť účinnému stíhaniu korupcie. A keď sa im to raz na chvíľu vymklo z rúk, tak teraz začínajú úplne ničiť demokratické nezávislé inštitúcie, ktoré vymáhajú právo, chránia právo a stíhajú zločin, aj organizovaný zločin. A teda už tam nejde iba o obhajobu korupcie, ale ide aj o nivočenie demokratických inštitúcií. To sa dialo za mečiarizmu a to sa presne deje aj v týchto dňoch.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Jaurová, áno, naozaj, že skvelá analógia. To porovnanie rušenia STVR alebo RTVS teda pardon už, už sa človek aj s tými ich zmenami aj zamotá a je to pri RTVS z ÚOO na ÚOTPPČ či jak to bude teraz tá skratka. Áno to dokonale ukazuje taký ten obmedzený potenciál, ktorý vlastne je odkázaný na opakujúce sa modus operandi, že vlastne ináč nevieme, nevieme si rady, nevieme jednoducho dokázať našu pravdu, tak to musíme urobiť na silu, musíme to urobiť na hulváta, šiesta cenová skupina, kde sa v krčme pľuje na zem a my akože nemáme sa čomu diviť, jednoducho takto to je, to je teraz kultúra, takto sa to robí. Vidíme aj, že tie argumenty, ktoré používajú, sú vlastne tie isté, tie sa opakujú. Či to bola novela Trestného zákona, či to bolo rušenie Špeciálnej prokuratúry, že je spolitizovaná, teraz je to ÚOO, že je spolitizované, či to bol FPU, či sú to všetky tieto zásahy, ktoré sme videli či pri rušení NAKA alebo kdekoľvek v podstate to je stále to isté a vždy sa to vrátiť akože, že ale my za to môžeme. Akože toto je jediné, jediný rozdiel je, že za to nemôže Ódorova, Hegerova vláda a všetky tie predošlé. A vlastne môže, pardon, môže, len sa to nehovorí tak flagrantne, ale áno akože máme tu aspoň nejaký posun po tom týždni, čo tu diskutujeme, že prišiel ten hanebný pozmeňovák fakt akože hanba, ale ešte sú tam veci, ktoré samozrejme aj Európska komisia vidí a tá Európska komisia, keď to vidíme my, to vidia aj oni, takže oni sa nenechajú oblafnúť takýmito amatérmi.

... smernica, ktorá chráni oznamovateľov, ktorí nahlasujú, nahlasujú porušenie práva Európskej únie existuje a platí, takže teraz to budú mať, teraz to budú mať komplikovanejšie, keď podobným spôsobom sa zbavia predsedníčky úradu na ochranu oznamovateľov. A je to tak, ako ste povedali aj ohľadom toho pozmeňujúceho návrhu. Trocha sa zľakli Európskej komisie, ale nie dostatočne, lebo inak by ten pozmeňujúci návrh vyzeral trochu inak alebo by ten návrh stiahli. Naďalej tam ostáva spochybnenie alebo možno až likvidácia nezávislosti úradu, ktorý má chrániť oznamovateľov, naďalej tam ostane aj možnosť prehodnotenia, respektíve preskúmania tej poskytnutej ochrany a to dokonca aj retroaktívne nebude tam tá možnosť každého pol roka, ale ostáva tam možnosť odvolať sa do pätnástich dní a po účinnosti zákona do tridsiatich dní spochybniť takýmto spôsobom aj už poskytnutú ochranu, takže nepochybne v porovnaní so súčasnosťou je to zníženie ochrany, štandardu ochrany oznamovateľov aj, aj retroaktívny zásah do ich práv. No a ako by vyzeral ten pozmeňujúci návrh, aby to bolo v poriadku, no museli by z toho návrhu zákona vypustiť úplne všetko, lebo tam je úplne všetko problém.

Pani poslankyňa Jaurová, to porovnanie so zrušením RTVS, aby sa vládna koalícia zbavila Ľuboša Machaja ako generálneho riaditeľa, je priam do očí bijúce a je zjavné, že opakujú ten istý potup. Mali šťastie, že v čase, keď to robili, tak ešte nebol účinný európsky akt o slobode médií, lebo keby bol, tak by to bolo zjavne v rozpore len, nie len s princípmi Európskej únie, ale aj s práv, s týmto právnym aktom Európskej únie a mali by to komplikovanejšie. Ale teraz smernica, ktorá chráni oznamovateľov, ktorí nahlasujú, nahlasujú porušenie práva Európskej únie existuje a platí, takže teraz to budú mať, teraz to budú mať komplikovanejšie, keď podobným spôsobom sa zbavia predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov. A je to tak ako ste povedali aj ohľadom toho pozmeňujúceho návrhu. Trocha...
=====

Pán poslanec Spišiak, zdalo sa mi cenné na vašom vystúpení, že ste do toho vniesli aj ten pohľad firiem, slušných firiem a firiem, ktoré majú čo skrývať. Lebo tie slušné firmy nemajú s týmto návrhom, teda s týmto zákonom problém. Problém s týmto zákonom majú firmy, ktoré konajú podvodne, korumpujú, porušujú právne predpisy. Tie firmy, ktoré konajú slušne, naopak tento zákon môžu využívať na svoju ochranu, pokiaľ nemajú v úmysle konať protiprávne. Takže netýka sa to len politikov, netýka sa to len štátnych orgánov a verejných inštitúcií, týka sa to aj súkromných firiem a presne v tomto garde. Tí, ktorí sú slušní, tí, ktorí dodržiavajú zákony, nemajú dôvod mať akýkoľvek problém s týmto zákonom, či už sú to ľudia, politickí predstavitelia alebo zamestnávatelia. Tí, ktorí zákony porušujú, tí, ktorí chcú kradnúť, tí, ktorí chcú korumpovať, tí, ktorí chcú chrániť takých, čo podvádzajú a korumpujú, tak tí majú so zákonom problém, lebo pre nich predstavuje prekážku, preto potrebujú tú prekážku odstrániť, preto potrebujú zlikvidovať nezávislú inštitúciu, lebo to, čo ten zákon naďalej obsahuje aj po Eliáš-Bartekovom pozmeňováku, ak bude schválený, je likvidácia nezávislej inštitúcie, ako pán poslanec Kalivoda priznal, nejdete ten zákon, nejdete ten úrad zrušiť, ale zrušiť. Čiže vy ho zrušíte a potom si urobíte nový, ale ten už nebude mať tie znaky nezávislosti, ktoré by mal mať.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, s ohľadom na potrebu vyšetrovania korupcie stále sa tu vraciame k tomu istému a stále tam ostávame. Jednoducho to, čo je kľúčové zjavne zo všetkých vyjadrení predstaviteľov vládnej koalície, nakoniec aj tu v parlamente, osobitne pána podpredsedu Tibora Gašpara, ide tu o zmenu vedenia tohto úradu. A to bude stále a je to stále absolútne kľúčový problém, ktorý ostane, a to nie je o tom, že nás to trápi, je to, je to kľúčový rozpor s ústavou, s európskym právom, lebo inštitúcia, ktorá má chrániť oznamovateľov korupcie, nemá zmysel, ak nie je nezávislá. Takže vy teraz keď zrušíte vedenie úradu a dosadíte tam svojho človeka cez predsedu parlamentu, tak proste toto urobíte a toto keď sa, keď nastane, tak jednoducho môžte, môžte zrušiť všetky ostatné ustanovenia, ktoré tam máte, ale keď tam stále toto necháte, keď tam toto tam nechá vládna koalícia, tak to bude vždy v kľúčovom rozpore s európskym právom aj s ústavou. Takto jednoduché to je. Jednoducho ten, ten hlavný cieľ, ktorý má vládna koalícia, sa nedá splniť. Nedá sa splniť bez toho, aby sa hrubo porušilo európske právo a ústava. Je to takto. Pretože samotná smernica, ktorá má chrániť oznamovateľov korupcie, hovorí kľúčovo o tom, že tu musí existovať dôvera a ochrana dát oznamovateľov. No aká tu bude ochrana dát oznamovateľov, ktorí už tam sú, keď sa teraz zmení vedenie a dá sa do rúk vládnej koalície. No žiadna. No žiadna. Blízky človek vládnej koalície sa dostane okamžite k všetkým dátam, ktoré má tento úrad. To sa stane. To znamená, že tam ostane stále kľúčový rozpor. Ak chcete zmeniť vedenie, sa to nedá bez toho, aby ste hrubo porušili európske právo.

Pán kolega Spišiak, áno, vystihli ste to, lebo myslím si, že tento návrh má vlastne ako keby dva účely, ako každá minca má dve strany. Jedna je, samozrejme, to, že Matúš Šutaj Eštok chce mať teda vplyv na Úrad na ochranu oznamovateľov, resp. zbaviť sa jej vedenia, a druhá je, áno, likvidujú sa tým vlastne celý ten, ten súbor alebo tie zbytky celého toho systému boja proti korupcii a organizovaného zločinu, čím vlastne vzniká priestor na to, že vlastne keď bude formálne ten úrad existovať, tak bude všeobecne známe, že ľudia, ktorí tam budú dosadení, však aj kolega Dostál to spomínal, čo vlastne, ako sa bude koncipovať, že sa vlastne traja dosadzovaní v podstate vládnymi ľuďmi, resp. dvaja z vlády, jeden od prezidenta, to znamená, že celý tento úrad bude viac-menej pod kontrolou tejto koalície, čím sa vlastne stráca tá nezávislosť a tým pádom vlastne vzniká aj možnosť mať prehľad o tom, o tých, o tej dôvernosti, o tých informáciách, ktoré boli nahlasované tomuto úradu a takýmto spôsobom sa vlastne pripraviť na prípadné nejaké súdne spory alebo niečo podobné, čo vlastne ale je aj zároveň zníženie dôvery občanov a prípadných oznamovateľov, že by išli na takýto úrad oznámiť, a to je to, čo sme hovorili na začiatku, že vlastne nemôže, nemôžeme očakávať, že ľudia budú oznamovať korupciu vládnych predstaviteľov, predstaviteľov tejto vládnej koalície predstaviteľom vládnej koalície, hej, to je proste, to sa nestane.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. To, čo sa nimi vinulo ako taká červená niť, je, že hlavným problémom toho návrhu zákona aj potom, ak by bol schválený ten Eliáš-Bartekov pozmeňujúci návrh, naďalej ostáva spochybnenie nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov a kým pri ochrane obetí trestných činov, ktorá v zásade dnes bola pod ministerstvom spravodlivosti a teda pod priamym vplyvom ministra, to asi až taký problém nie je, lebo teda tam sa splnil, či sú splnené nejaké formálne, formálne náležitosti a nie je, z ničoho nevyplýva, že by tá ochrana mala byť garantovaná nejakým nezávislým orgánom, ktorý nemá politickú kontrolu, tak v prípade ochrany oznamovateľov je to inak. Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti by mala byť garantovaná nezávislým úradom, nezávislým od aktuálnej politickej moci, lebo tá protispoločenská činnosť nie je iba bežná kriminalita. Častokrát ide o korupciu a o nekalé praktiky, ktoré sa týkajú zneužívania moci možno ani nie tak u súkromných zamestnávateľov, ale vo verejnej správe a, samozrejme, aj u tých súkromných zamestnávateľov, ktorí nejakým spôsobom prichádzajú do styku s verejnou mocou a s politickou mocou. Čiže vo vzťahu k tým oznamovateľom to bude problém a to, čo chcete urobiť so zákonom, je problém, lebo idete zlikvidovať nezávislú inštitúciu a nahradiť ju inštitúciou, ktorá už nezávislou aj v dôsledku toho nebude.