Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skúsim, keďže máme spojenú rozpravu, tak skúsim to trošku zasa inak posunúť, aby som sa zbytočne neopakoval, ale jednu vec treba vždy povedať. Skutočne každý jeden poslanec koaličný, opozičný, jeho prvý úkon, keď príde sem do pléna Národnej rady, keď sa stáva poslancom je, že teda položí ruku na Ústavu Slovenskej republiky a teda potvrdí ten sľub, že sa bude riadiť ústavou, že bude dodržiavať zákony Slovenskej republiky a že teda bude pracovať v prospech Slovenskej republiky. Hej? Toto by malo byť pre nás to tá alfa a omega, proste. Jednoducho tá ústava, ústavné zákony, ale koniec koncov všetky zákony, by sme mali v prvom rade dodržiavať my všetci ako tu sedíme, pretože ako to potom funguje ďalej. Aký ten príklad dávame, dávame proste všetkým ostatný občanom. Veď to dodržiavanie zákonov, dodržiavanie ústavy, ústavných zákonov je základ fungovania spoločnosti. No a tá spoločnosť proste presne tak sa rozkladá, rozpadá, nefunguje, keď sa vidí, že proste ani tí, čo by to mali byť prví medzi rovnými a prví dodržiavať ústavu, ústavné zákony, to nerobia.
No a teraz ale tuto sme teda pri zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tu sme skutočne pri ekonomických fundamentoch. Hej? Áno, vláda, koalícia môže presvedčiť svojich voličov, však že vlastne tak niektoré a neni ich málo tých ústavných zákonov alebo ústavy ako takej, že teda ju nebudú dodržiavať, že vlastne to je v poriadku. To celé však vidíme to, že to tak vlastne takto dva a pol roka je, ale tuná to má ešte potom ďalšie následky. Slovensko len tento rok zaplatí za správu dlhu, proste dlhovú službu, len za úroky zaplatí 2 mld. eur. To len, aby to vnímali občania. To je že trinásty dôchodok a štrnásty alebo štrnásty a pätnásty, akokoľvek sú to 2 mld. eur, obrovská suma. A to nekončí. Na budúci rok to bude 2,5 mld., ktoré bude treba vyzberať od občanov alebo si znova požičať a poslať vlastne ako úroky. Hej? To je to menšie číslo. Oproti tomu, samozrejme, si Slovensko tento rok musí požičať ďalších 10 mld. Hej? Či už na teda na splácanie maturujúceho dlhu alebo na deficit, ktorý vytvorí táto vláda aj tento rok a bude to 7 mld. Sedem miliárd, proste. To je strašne, strašne veľa peňazí.
No na budúci rok, lebo toto zasa sa posúva a to teraz vychádzam z rozpočtových čísel, kde sa hovorí o 5,5 % deficite, pre budúci rok to bude možno 12, možno 13 mld., hej? To sú všetko peniaze, ktoré Slovensko nutne si potrebuje požičať, pretože nebudeme schopní splácať náš dlh. No a tu sa vraciam vlastne k tej dôveryhodnosti. Jednoducho keby sme boli že Slovensko a mali sme vlastnú menu, páni, tak dnes ju máme o 20 - 25 % devalvovanú a proste už sa možno vôbec nedokážeme financovať. Jednoducho tie trhy by nás potrestali viacej. Lebo ľudí vláda dokáže ukecať, presvedčiť, marketingovo zmotať, ale jednoducho tí investori, ktorí investujú do toho nášho dlhu, tak tí sa, samozrejme, na to pozerajú úplne inak, lebo do toho dávajú svoje peniaze. Dobre, Slovensko má euro, to nás chráni, vďaka Bohu, že aktuálna vláda nerobí menovú politiku, ale takisto nás to jedného dňa dobehne. A dobre Štefan povedal, keď reagoval na moju faktickú, nie, že jedného dňa, ono nás to už dobieha. Ono nás to už dobieha a keby to vláda chcela vidieť, keby chcela vidieť ďalší z tých výkričníkov, tak sa dnes pozre, čo ľudia povedali vláde. Myslím, že zajtra je termín a teda 20., je termín na ukončenie predaja vlastne dlhopisov pre ľudí. To je tá 500-miliónová emisia dlhopisov, ktoré si môže kúpiť bežný občan, hej? V dvoch formách - dvojročné a štvorročné. A jednoducho tie nie sú vypredané. Nejaké do 10 mil. tých dvojročných nie je predaných a 90 mil. tých štvorročných. Toto keby vláda a poslanci ste vnímali, to znamená, že Slovensko si potrebuje požičať 500 mil., ale investori, v tomto prípade vlastní občania, povedali, že my vám už neverím, my jednoducho nemáme o tie dlhopisy záujem. A áno. A jednoducho, ale dobre, povedzme, že je to 500 mil. z tej 10-miliardovej potreby, hej? Zvyšok teda budú inštitucionálni investori - banky. Ale toto je zasa ďalšia správa. Čiže prvý investori a to tí najdôležitejší - občania, vláde povedali, my vám neveríme, my za týchto podmienok nemáme záujem o váš dlh. Dobre, toto Slovensko ešte zvládne. Ale podobná situácia sa môže veľmi rýchlo zopakovať aj pri tých veľkých emisiách slovenského dlhu, hej? A to potom už nás celé približuje proste jednoducho k problémom s financovaním, že nebudeme schopní získať peniaze na splátky dlhov, že nebudeme schopní získať peniaze napríklad na platy poslancov, napr. na dôchodky. Toto všetko približuje Slovensko ku cross defaultu. Skutočne, toto sú tie následky, keď vlastne koalícia nedodržiava pravidlá. Keď koalícia nedodržiava ústavu. No, znižuje to dôveryhodnosť Slovenska, dôveryhodnosť vlády, dôveryhodnosť koalície. Áno, v očiach občanov, tí už to jasne povedali, ale toto isté nám hrozí aj v očiach inštituciálnych investorov a bánk, ktoré kupujú to gro nášho dlhu. Toto si, toto si treba veľmi zásadne uvedomovať. Proste áno, toto je tá grécka cesta. Aj súčasťou tej gréckej cesty bolo nedodržiavanie platných zákonov, klamanie a zavádzanie v štatistikách. Všetky tie parametre, ktoré sa dejú aj teraz. Všetky, všetky. No a toto všetko, samozrejme, potom má ďalšie ekonomické dôsledky, hej? Či už je to vlastne zasa zastavenie ekonomiky. Áno, je tam ten toxický koktail, ale súčasťou toho toxického koktailu je aj takéto proste nedodržiavanie ani tých vlastných stanovených pravidiel. A vidíme to, čo sa deje.
Ekonomika zastala, netvorí novú hodnotu, nechodia ani tie plánované príjmy do rozpočtu. Príjem z dépéhačky je nižší, ako ste si, kolegovia, naplánovali v rozpočte, hej? To isté aj s ďalšími daňami. Jednoducho, toto sú veľké, veľké problémy. Následne, samozrejme, tie problémy, tá nepredvídateľnosť, ten každý rok a každý mesiac sa meniace pravidlá, to sú tie skutočné dôvody, prečo odišiel Samsung, hej? Sedemstopäťdesiat ľudí. Odchádza Samsung, odídu všetci subdodávatelia. Firma Jasplastik, takisto už oznamovala, že bude hromadne prepúšťať. Kopu ďalších aj kórejských firiem, proste. Toto všetko sa len nabaľuje, nabaľuje, nabaľuje a sú to proste zásadné problémy, ktoré s týmto súvisia.
Inflácia. Máme najvyššiu infláciu v eurozóne, hej? A máme takisto sa znižujúcu životnú úroveň. Odchádzajú nám kolegovia. Vláda povie, no veď stúpla priemerná mzda, už je 1 620. Len už sa nepovie, že v Poľsku stúpla viac a je podstatne vyššia, že v Česku stúpla viac a je podstatne vyššia, že ešte aj to Maďarsko nás predbieha, že jednoducho sme, zaostávame, zaostávame, zaostávame. No a je to, je to proste akoby celé tristné, hej? A každý ale problém, ak ho chce, chceme, chcete riešiť proste začína uvedomením si ho. Ja som presvedčený, že by bolo dobré, keby si vláda fakt uvedomila, že čo tu nedodržiava a kde je ten náš dlh, že prekročil všetky tie pásma a teda prišla sem a požiadala vlastných poslancov o vyslovenie dôvery. A možno to by bol taký ten bod obratu, kedy by to tu povedala, podložila ekonomickými faktormi a začala plniť aj tie slová premiéra, ktorý rozprával, že teda potrebujeme ekonomický rast. Som rád, že to pochopil, hej? No ale namiesto toho a to už asi bude posledné, čo poviem, je, že vidíme zasa zvýšenie platov členov vlády a prezidenta. Skutočne ďalšia z tých platných sankcií ústavného zákona, myslím, že to už tu bolo spomenuté, je jednoducho to, že by sa nemali zvyšovať, že sú zmrazené platy, hej? Áno, de jure vláda nezvýšila plat, v tomto prípade splnila literu ústavného zákona rozpočtovej zodpovednosti, ale de facto a toho ducha zákona, samozrejme, nesplnila. To, že teda si zdvojnásobila paušálne náhrady minulý rok, to je akoby jedna vec a teraz ale znova. Proste ono je to naviazané na násobok priemernej mzdy. Zasa tie paušálne náhrady stúpli členom vlády, stúpli. Je to jednoducho za prvé teda oproti duchu ústavného zákona. Oproti zásadnej dohode s občanmi, že ak občania majú platiť vyššie dane, vyššie odvody a majú nižšie čisté platy, tak jednoducho, nemali by platy členov vlády stúpať, hej? Nemali by. To je, to je proste proti základnej takej tej dohode s občanmi. Je to takisto aj proti logike, hej? Vláda by sa mala snažiť o to, aby sa občanom zlepšovali podmienky a povedzme potom, okej, nech teda sa zlepšujú aj členom vlády. Ale proste sebe si zlepšujete podmienky, občanom zhoršujete. Ako skutočne je to toxický koktail, ktorý nakoniec si odneseme my všetci občania, naša ekonomika a možno, kolegovia, chcem byť stále optimistický, možno keby ste si toto uvedomili, prišli sem s tou žiadosťou o dôveru, že by to mohol byť taký trošku bod obratu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
