Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj v mene pani premiérky, ktorá je už na ceste do Bruselu a požiadala ma, aby som ju zastúpil, aby som teda aj v jej mene, aj v mene svojom, aj v mene vlády predniesol informáciu o piatkovom, veľmi dôležitom summite Európskej rady, ktorej rokovanie sa teda bude konať v piatok v Bruseli.
Myslím si, že všetci pozorovatelia sa zhodujú vrátane nás,...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj v mene pani premiérky, ktorá je už na ceste do Bruselu a požiadala ma, aby som ju zastúpil, aby som teda aj v jej mene, aj v mene svojom, aj v mene vlády predniesol informáciu o piatkovom, veľmi dôležitom summite Európskej rady, ktorej rokovanie sa teda bude konať v piatok v Bruseli.
Myslím si, že všetci pozorovatelia sa zhodujú vrátane nás, že pôjde o historické rokovanie Európskej rady, od ktorej sa očakávajú zásadné rozhodnutia. Tá dôležitosť je daná predovšetkým vážnosťou situácie, ktorá dnes v eurozóne, ale aj v Európskej únii a v zásade v celom svete existuje. Situácia je vážna v tej miere, že jej naozaj nečinnosť by mohla ohrozovať euro, čo znamená ohrozenie našej meny, znamená to ohrozenie meny, v ktorej aj občania Slovenskej republiky majú úspory, dostávajú platy a dôchodky. A vážnosť situácie vyžaduje, aby došlo k zásadným záverom, politickým záverom, zdôrazňujem, čiže nedajú sa očakávať od tohto summitu nejaké detailné technické riešenia, aby došlo k jasnému politickému stanovisku a politickej dohode na akcii, ktorá by dokázala upokojiť situáciu, upokojiť trhy, pretože dnes je problém eurozóny hlavne problémom dôvery trhov voči jednotlivým členským krajinám eurozóny, ale aj voči spoločnej politike. Zrejme ste zachytili, že ratingové agentúry, zatiaľ jedna sa tak vyjadrila konkrétne, ale je predpoklad, že by to mohli urobiť aj ďalšie, najskôr teda znížili výhľad krajinám eurozóny a avizovali, že ak nedôjde k zásadnému riešeniu, tak takmer všetkým krajinám, niektorým o jeden stupeň, niektorým o dva stupne by mohol byť znížený rating. Takéto zníženie ratingu, to treba veľmi jasne povedať, by znamenalo už reálne ohrozenie existencie eura, pretože by spôsobilo nefunkčnosť tých mechanizmov, na ktorých sme sa doteraz dokázali zhodnúť, teda napr. nefunkčnosť EFSF. Tú vážnosť situácie, myslím, môžeme vidieť aj na tom, čo sa stalo po roku 2008, keď padla jedna veľká investičná banka v Spojených štátoch. Na Slovensku to malo necelý rok nato ako dôsledok zvýšenie nezamestnanosti o vyše 150 000 ľudí. Takže vieme si asi predstaviť, že ak by došlo k turbulenciám priamo tu v eurozóne a ak by došlo teda k nejakému neriadenému vývoju, tak tie dôsledky by mohli byť omnoho, omnoho vyššie. A preto si myslím, že máme zodpovednosť ako volení zástupcovia občanov, aby sme urobili všetko pre to, aby k takému negatívnemu vývoju nedošlo.
Dovoľte mi začať tým, že v zásade máme tri možnosti. Tá tretia najhoršia možnosť by bolo odmietnuť to, čo je na stole, a neurobiť nič. A potom s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote by nastal ten vývoj, o ktorom som teraz hovoril a ktorý asi nikto z nás nechce. Iné dve možnosti sú len nasledovné. Dnes napr. Spojené štáty americké, G 20, ale aj väčšina, dovoľujem si povedať, analytikov, ale aj mienkotvorné svetové ekonomické médiá, ale zároveň napr. aj zástupcovia jednotlivých národných agentúr na riadenie dlhu a likvidity sa v zásade zhodujú, že nevyhnutné bude vydávať eurobondy a schváliť eurobondy a zároveň uvoľniť ruky Európskej centrálnej banke, aby mohla neobmedzene nakupovať dlhopisy problematických krajín. Toto sú návrhy, ktoré navrhujú napr. Spojené štáty, ale aj G20, a je dosť veľký tlak na Európu, aby niečo také urobila. Tvrdia, že toto by bola dostatočná reakcia na to, aby sa trhy upokojili. My teda odmietame takéto riešenie, pretože myslím si, že právom si myslíme, že by to bolo spojené s veľkými, obrovskými rizikami, že možno krátkodobo by to mohlo pomôcť, ale strednodobo a dlhodobo by to problém nevyriešilo. Preto si myslím, že ten návrh, o ktorom vás chcem teraz informovať, je vlastne návrhom, ktorý by sme mali podporiť, aj keď nemusíme súhlasiť so všetkým. A určite tie rokovania budú náročné. V zásade chcem povedať, už predoslať hneď na začiatku, že ten návrh považujem za racionálny a za taký, ktorý by mohol pomôcť.
O čo teda pôjde. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy bude prezentovať správu o možnostiach zmeny zmlúv v záujme posilnenia Hospodárskej a menovej únie, zmeny teda európskych zmlúv, čiže na stole bude návrh, aby sa zhruba v priebehu marca budúceho roka až marca roku 2013 zmenili a doplnili európske zmluvy, zmluvy o založení Európskej únie tak, aby bolo možné mať silné, automatické, prísne, vymožiteľné pravidlá, ktoré by sprísnili rozpočtovú politiku a ktoré by zabránili nezodpovednej politike hromadenia deficitov a dlhov. Zároveň, ako viete, Nemecko a Francúzsko predstavili svoj spoločný návrh, čo teda budú spoločne navrhovať na tejto Rade a že tento návrh by mal vlastne znamenať vytvorenie fiškálnej únie, ako sa nakoniec pani kancelárka Merkel vyjadrila už začiatkom tohto mesiaca, keď povedala, že áno, ideme budovať fiškálnu úniu.
Tu by som rád vysvetlil, čo je podstatou toho návrhu, pretože fiškálna únia môže byť definovaná veľmi, veľmi rôznorodo a u mnohých ľudí to vyvoláva odpor a odmietanie. Myslím si, že to, o čom sa ide diskutovať a čo ide byť predmetom rokovania, je ale taká fiškálna únia, vytvorenie takých pravidiel, ktorých sa v zásade nemusíme báť, pretože neznamenajú budovanie nových veľkých inštitúcií, neznamenajú európske dane a nové európske inštitúcie, neznamenajú prerozdeľovanie od zodpovedných k nezodpovedným, ale znamenajú najmä posilnenie pravidiel, posilnenie pravidiel znamenajú prísne vymožiteľné a silné pravidlá.
Konkrétne o čo by malo ísť. Ako som povedal, do marca 2012 by malo dôjsť k zmenám zmlúv smerom k prísnejším rozpočtovým pravidlám. Predstava je taká, že ak sa podarí dosiahnuť dohodu v rámci európskej dvadsaťsedmičky, tak by malo dôjsť k dohode na úrovni celej európskej dvadsaťsedmičky. Ak ale to nebude možné, tak potom by to mala byť dohoda eurozóny, teda sedemnástky. Dá sa predpokladať, že ťažkosti z hľadiska dosiahnutia tej dohody širokej na úrovni dvadsaťsedmičky budú pomerne veľké. Takže predpokladám, že skôr bude pravdepodobné dohodnúť to buď v sedemnástke alebo vo formáte sedemnásť. A tie krajiny, ktoré s tým budú súhlasiť, ako je to vlastne pri Pakte pre euro Plus, ako viete, sú všetky krajiny eurozóny a potom tam okrem Veľkej Británie, Švédska, Českej republiky sú aj niektoré krajiny, ktoré euro nemajú.
Jedno z dôležitých pravidiel, ktoré by mali byť zakomponované, je tzv. zlaté ústavné pravidlo, ktoré znamená, že sa bude požadovať, aby na národnej úrovni jednotlivé krajiny ústavným zákonom presadili hranice trojpercentného deficitu a 60-percentného dlhu. Ak schválite zákon, ktorý bude, ak sa nemýlim, už zajtra prediskutovaný tuto v Národnej rade, tak tie naše pravidlá budú ešte silnejšie, ako je toto minimum požadované Európskou komisiou a Nemeckom a Francúzskom, pretože, ako viete, my máme v zákone 60-percentnú hranicu, ale od roku 2018 by sa to malo znížiť na 50-percentnú hranicu dlhu, a zároveň máme ale dokonca nielen trojpercentný deficit maximálny, lebo keď sú prekračované tie predchádzajúce hranice, tak ústavný hovorí náš ústavný zákon, že musí byť predložený dokonca vyrovnaný rozpočet. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že toto je niečo, čo by sme mali privítať. A aj mohli by sme byť hrdí na to, že naše pravidlo bude ešte silnejšie.
Ďalšie pravidlo, o ktorom sa bude diskutovať, je to, aby rozpočty sa nevyhodnocovali až ex post, ale aby zároveň rozpočty jednotlivých členských krajín boli posudzované Komisiou ešte pred ich schválením. Ten mechanizmus by mal vyzerať tak, že do polovice apríla jednotlivé krajiny predkladajú svoje plány, reformné plány. A zároveň by mali mať povinnosť do polovice októbra predložiť Európskej komisii návrh národného rozpočtu tej-ktorej krajiny. Komisia bude mať povinnosť do dvoch týždňov analyzovať tieto návrhy rozpočtov a dať k nim stanovisko. Komisia nebude môcť meniť tento rozpočet, ale bude môcť dať záväzné stanovisko, podľa ktorého budú musieť prijať krajiny dodatočné opatrenia. Ale bude ich kompetencia, aké tie opatrenia prijmú. Ale budú musieť byť dostatočné, aby sa deficit znížil tak, ako predpokladajú vlastne tie záväzky z iných dokumentov. Čiže posilnila by sa tým právomoc Európskej komisie, ktorá by mohla takýmto spôsobom posudzovať a zároveň aj dávať odporúčania, a taktiež sa predpokladá posilnenie právomocí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by sa stal garantom aj toho zlatého pravidla, aj vlastne vyhodnotenia toho, či krajina robí dosť, aby dosahovala cieľ vyrovnaného rozpočtu. Potvrdilo sa zároveň, že úloha Európskej centrálnej banky ostáva nezmenená. Čiže odmietli sa aj eurobondy a nepredpokladá sa, že by sa diskutovalo o schválení eurobondov alebo o tom, že by Európska centrálna banka mala neobmedzene vykupovať dlhopisy problematických krajín.
Čo sa týka teda týchto pravidiel, ktoré sprísňujú najmä fiškálne pravidlá, pretože nejde len o fiškálne pravidlá, ale ide aj o to, aby sa sledoval napr. vývoj produktivity práce a platov, miezd, pretože napr. v Grécku bol jeden z problémov ten, že platy rástli omnoho rýchlejšie, ako rástla produktivita práce, ako rástla konkurecieschopnosť ekonomiky, takže týchto pravidiel je tam viac. Ale v zásade si myslím, že čo sa týka pozície Slovenskej republiky, sú to opatrenia, po ktorých sme už dávno volali. Ak sa pamätáte, tak viete, že už pri schvaľovaní toho six-packu, teda nových pravidiel Paktu stability a rastu, sme volali po tom, aby tieto pravidlá boli oveľa prísnejšie, automatické, vynútiteľné. Vtedy sa to nestalo, došlo skôr ku kompromisom. Teraz sa zdá, že je výrazný posun k tomu, aby sa to stalo.
Čo sa týka tých vecí, o ktorých hovorím teraz, tieto veci nebudú určite platiť hneď, sú to skôr veci, ktoré sú strednodobé. Ak budú vyžadovať zmenu európskej zmluvy, tak je predpoklad, že ten proces by mal trvať až do ratifikácie v jednotlivých členských krajinách parlamentmi zhruba rok, od marca budúceho roka do marca roku 2013. Ale už dnes politická dohoda na tom, že niečo také chceme, by mohla znamenať veľmi silný signál, politický signál trhom, že sa vytvoria inštitucionálne... (Ruch v sále.)
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.
Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Takže už politická dohoda na tom, že krajiny či už v 17-člennom formáte alebo v 27-člennom formáte súhlasia s tým, že sa otvorí európska zmluva a že sa posilnia pravidlá, tak aby sme mali takéto silné nástroje, už toto by mohol byť veľmi výrazný a veľmi silný signál. Samozrejme, sám osebe stačiť nebude, preto bude diskusia aj o niektorých konkrétnejších veciach, ktoré sa týkajú ESM, teda permanentného mechanizmu. Aj tu, ak dovolíte, by som informoval o tom, ako vyzerajú tie rokovania zatiaľ na pracovnej úrovni a čo sa zdá, že bude prediskutované, a aká by mala byť pozícia Slovenskej republiky.
Ak ešte teda uzavriem tú predchádzajúcu oblasť, ktorá sa týka prísnych, vynútiteľných, automatických pravidiel. Tam Slovenská republika problém s tým nemá, pretože to je vec, ktorú sme požadovali. Je to určite užitočné aj pre nás užitočné, dovnútra, pretože to zúži priestor na nezodpovednú politiku, na zadlžovanie a rozhadzovanie, ale aj užitočné, aby to nemohli robiť iní a aby my sme nemuseli doplácať na chybnú politiku iných.
Čo sa týka ESM, teda permanentného mechanizmu... (Neustály ruch v sále.) Paľo, povedz tým, čo nemajú záujem to počúvať, nech idú preč.
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, naozaj vás chcem poprosiť o kľud, preto, lebo ide o tému nanajvýš aktuálnu a dôležitú. Ak niektorí nemáte záujem túto informáciu poznať a počuť, tak radšej odíďte z rokovacej sály, ale nevyrušujme sa navzájom.
Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem. Takže čo sa týka diskusie, ktorá prebehne v piatok ohľadom permanentného mechanizmu, ako viete, bola otvorená otázka, veľa členských krajín požadovalo, aby private sector involvement, teda účasť privátneho sektora bola z permanentného mechanizmu, teda z ESM, vyňatá. To bola pre nás citlivá vec. My sme s tým nesúhlasili a s tým nesúhlasíme, pretože sme presvedčení, že práve to, že neexistovalo riziko, ľudovo povedané, bankrotu krajiny a účasti aj privátnych veriteľov na problémoch, spôsobovalo, že bezstarostne veritelia požičiavali aj krajine, ktorá bola nezodpovedná, mala nezodpovednú vládu, a aj preto problém vznikol. Preto od začiatku tvrdíme, že ak sa problémy nemajú opakovať, ak sa má riešiť problém morálneho hazardu, tak účasť privátneho sektora by mala byť v pravidlách zadefinovaná, aby bolo jasné, že aj pri požičiavaní krajinám alebo vládam nesie ten veriteľ riziko, ak požičia nezodpovednej vláde, že môže prísť o časť svojich peňazí. Zatiaľ to vyzerá tak na tej pracovnej úrovni. A budeme aj presadzovať, aby účasť privátneho sektora ostala v zmluve. Zdá sa, že bude možné dosiahnuť dohodu na tom, že to bude v súlade s praxou Medzinárodného menového fondu, pretože aj Medzinárodný menový fond dnes má takúto klauzulu zakomponovanú vo svojich zmluvách. A v zásade ide o to, že vtedy, keď je tá krajina insolventná, keď nemôže dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť dlhu bez toho, aby sa odpísala časť dlhu, tak bude takéto pravidlo v zmluve o ESM zahrnuté a zakomponované. To, aby to ostalo v zmluve, požadujeme najmä my, pretože tam, zdá sa, Nemecko trochu ustúpilo Francúzsku pri tej celkovej dohode. Požaduje to stále Holandsko a Fínsko. A verím, že v nejakej forme sa nám to tam podarí udržať.
Ďalej, ďalšia citlivá otázka sa týka hlasovacích práv. K tým hlasovacím právam chcem veľmi jasne odpovedať, pretože sa vyskytli rôzne interpretácie a počul som otázku, že či tým, že sa navrhuje zrušenie práva veta v niektorých hlasovaniach, sa zbavujeme zvrchovanosti v oblasti daní alebo v iných oblastiach. Vôbec to tak nie je. Bavíme sa tu len o ESM. Ak hovoríme o zmene mechanizmu hlasovania, tak to, čo bude teraz prediskutované na Európskej rade, je len o ESM, o permanentnom mechanizme. A pri permanentnom mechanizme budú prediskutované dve zmeny. Tá prvá zmena je v tom, aby na vznik ESM stačilo 90 % hlasov podľa kapitálovej sily. Doteraz to bolo tak, že stačilo 95 % hlasov, tak to bolo dohodnuté. Teraz je návrh, že by to malo byť 90 %. Toto je v zásade vec, ktorá sa Slovenska netýka, pretože Slovensko, ako viete, má na tom zhruba jednopercentný podiel. Čiže my už pri tej 95-percentnej klauzule sme to právo veta nemali. A v druhom návrhu, ktorý je, ktorý sa ale netýka vzniku ESM, ale týka sa fungovania ESM, čiže schvaľovania nových programov, tranží a podobných vecí, tak tam je návrh, aby v nevyhnutých prípadoch rýchleho rozhodovania, keď sa zhodne na tom Európska centrálna banka, Európska komisia a MMF, keď sa zhodnú na nevyhnutnosti rýchleho konania, tak tam bola možná 85-percentná klauzula, príp. iná, nižšia nie, hovorí sa o najnižšej 85-percentnej klauzule alebo o 85-percentnom objeme kapitálu. Ale čo je dôležité? Malo by sa týkať tých 85 %, ak to vôbec bude schválené, len menej zásadných rozhodnutí, napr. rozhodovania o poskytnutí stabilizačnej pomoci alebo udelení mandátu Komisie, aby mohla začať rokovať o kondicionalite, alebo udeľovaní ďalších tranží po prvej tranži. Ale návrh je taký zatiaľ, aby o pomoci alebo o zásadnejších veciach, navyšovaní napr. sa rozhodovalo len konsenzom a aby o schválení nového programu sa rozhodovalo buď 90- alebo 95-percentnou väčšinou. Naša pozícia pri hlasovacích právach je, že nesúhlasíme s tým, aby sa znižovalo to kvórum. Zároveň ale otvorene hovoríme, a tak sme o tom včera aj informovali na výbore pre európske záležitosti, že to nie je otázka, pre ktorú by sme mali blokovať dohodu, že mali by sme skôr hľadať spojencov na to, aby sa neznižovalo toto kvórum, ale že nie je to otázka, kvôli ktorej by sme mali zablokovať dohodu, ak k nej dôjde, pretože tá situácia je naozaj vážna.
Ďalej, otvorená bude otázka, kedy permanentný mechanizmus by mal vstúpiť do platnosti. Viete, že pôvodne bol termín na ten vstup do platnosti 1. júla 2013. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, je teraz potreba a aj tlak na to, aby sa to urýchlilo, aby podľa možnosti to bolo spustené od 1. 1. 2012. Myslím si, že toto nie je nič, čo by nám malo prekážať, pretože ESM je štandardnejší mechanizmus, štandardný mechanizmus podobne ako Medzinárodný menový fond, oproti EFSF a vlastne ESM keď začne fungovať, tak prestane fungovať EFSF. A naviac my v ESM máme aj lepší kľúč, lebo distribučný kľúč ten nižší máme vyrokovaný pre ESM, ale nie pre EFSF.
No a ďalšia otázka, ktorá bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, ak vás to nebaví, tak dám vám päťminútovú prestávku, aby tí, ktorí... (Hlasy v sále.) Pán podpredseda, prosím,...
Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem pekne. Takže ďalšia otázka, ktorá bude otvorená, je objem zdrojov, kde je návrh, že keď ESM začne fungovať, tak ten objem by mal byť 500 mld. eur a preleje sa doň to, čo nebude použité z EFSF. A sú otázky na stole a je najmä návrh krajín skupiny G20, tam sú tie najväčšie krajiny, ktoré podmieňujú navýšenie zdrojov v Medzinárodnom menovom fonde tým, aby aj eurozóna vlastne to navýšila tak, aby to nebolo navýšenie do 500 mld., ale 500 mld. plus to, čo ostane nevyčerpané z EFSF. Ale tam je naše stanovisko, že by sme nemali ísť nad tých čistých 500 mld. eur.
No a potom je ešte otázka, ktorá je s tým spojená. Je to otázka navyšovania kapacity Medzinárodného menového fondu, kde súhlasíme s tým, že by sa v maximálnej miere malo ísť aj cestou navyšovania kapacít Medzinárodného menového fondu, ktorý je osvedčenou inštitúciou, s tým teda, že krajiny eurozóny, príp. európskej dvadsaťsedmičky by to navyšovali. Tam v našom prípade by to išlo cez Národnú banku, ktorá s takýmto riešením vyjadrila súhlas.
Ešte som zabudol jednu dôležitú vec povedať. Viete, že naše stanovisko bolo vždy pomerne blízke, takmer totožné so stanoviskom Nemecka. Môžem povedať, že v tom spoločnom teraz už postoji Nemecka a Francúzska sa presadil najmä postoj Nemecka, čo považujem za dobré, a teda že sa volí cesta takej fiškálnej únie, ktorá by znamenala nie budovanie nejakých veľkých štruktúr nových, nie nejaké veľké prerozdeľovanie, nie nové európske dane, ale prísnejšie a jasnejšie a vynútiteľnejšie pravidlá.
Jediná otázka, kde sme neboli a nie sme možno v úplnej zhode, je otázka harmonizácie daní, priamych daní, zdôrazňujem, ktorú považujeme za škodlivú nielen pre nás, ale, myslíme si, aj pre iných. Mal som rokovanie v pondelok predvčerom s nemeckým ministrom Schäublem, kde ma ubezpečil, že ak dôjde k týmto prísnejším pravidlám, tak aj otázky napr. harmonizácie daní nebudú aktuálne jednoducho preto, že, a on mi to povedal veľmi priamo a veľmi jasne, Nemecko sa bojí toho, že ak nebudeme mať silné pravidlá, ktoré zabránia nezodpovednosti vlád, tak že hrozí, že vlády budú znižovať dane a že z toho titulu budú mať výpadky v príjmoch, budú mať veľké deficity a veľké dlhy, pričom tí zodpovední potom tie deficity a dlhy budú musieť platiť. Takže veľmi jasne povedal, že ak budú tieto silné fiškálne pravidlá, aj to zlaté pravidlo domáce, ústavného zákona, aj tie spoločné európske pravidlá, takže potom harmonizácia priamych daní nebude na programe dňa a nebude nevyhnutná, pretože riziko, že by s tými daňami mohol niekto robiť takýto „daňový dumping“ jednoducho nebude, pretože bude tými fiškálnymi pravidlami obmedzené a zmiernené. A toto vlastne platí pri skoro všetkom. Platí to aj pri tom, že ak budú tieto fiškálne pravidlá prísne a vynútiteľné, tak potom je riziko, že cez EFSF alebo cez ESM by sme mohli prísť o peniaze, ktoré budeme musieť platiť. Bude rádovo nižšie, pretože nebudú sa takýmto spôsobom hromadiť vlastne deficity a dlhy.
Takže ja by som to uzavrel.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhodli sme sa na tom aj s pani premiérkou, keď sme o týchto veciach diskutovali, rokovali, lebo ono sa o nich diskutuje, samozrejme, aj na pracovných úrovniach, aj na úrovni ministrov financií, že v zásade naše stanovisko by malo byť také, že by sme ďalej mali presadzovať veci, ktoré sme presadzovali, ako je účasť privátneho sektora, ako je neznižovanie kvóra pri hlasovaní, ako je obmedzovanie morálneho hazardu z hľadiska odmietania eurobondov a neobmedzenej kapacity centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ako sú prísnejšie pravidlá, že všetko toto by sme mali presadzovať, že zároveň tá situácia je ale tak vážna, že ak by sme aj vo veciach, ako sú účasť privátneho sektora alebo tie hlasovania o nie tých najzásadnejších veciach, mali ustúpiť v tom zmysle, že keby bola celková zhoda na týchto veciach, týmito vecami by sme nemali podmieňovať celkovú dohodu, pretože tá celková dohoda je dnes doslova životne dôležitá. Toto je zhruba stanovisko vlády, s ktorým aj pani premiérka išla do Bruselu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
