Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že treba veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že tento návrh je aj po vecnej stránke zlý. Je zlý z toho dôvodu, že navrhuje zaradiť medzi štátne sviatky 28. október, teda deň, kedy bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika. V tom čase nebol v Prahe prítomný žiadny relevantný slovenský zástupca, ktorý by mal právo nejakého zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky povedať áno k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. Urobili to zástupcovia deklaračného zhromaždenia 30. októbra v Martine. Tí sa prihlásili k Česko-slovenskej republike. Takže ak aj po vecnej stránke navrhovať vznik Česko-Slovenska za štátny sviatok, tak to mal byť 30. október a vôbec to nie je nejaká malichernosť, pretože aj pri vstupe do Európskej únie oslavujeme deň nášho prístupu do Európskej únie, nie deň vzniku Európskej únie, lebo pre nás sa stala Európska únia až 1. mája vznikajúca. Takže tento návrh je zlý a len chcem doplniť a možno to mal povedať pán poslanec Senko, že nebolo žiadnych nejakých 90 noviel ústavy alebo niečo podobné. Naša ústava sa za tých 20 rokov menila veľmi málo krát a boli tu ešte prípady, kedy boli nutné a neboli spôsobené nejakou chybou ústavy a bol to vstup do Európskej únie, bola to priama voľba prezidenta, bola to tá situácia z tých posledných dní, keď vláda bola v nedôvere a ústava to neriešila. Čiže tá naša ústava sa ukázala práve naopak za 20 rokov ako veľmi stabilný prvok na slovenskej politickej scéne a ja si myslím, že štátny sviatok Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi naše štátne sviatky.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že nezaznelo v tejto snemovni žiadne znevažovanie 28. októbra a napokon ani nemôžeme znevažovať 28. október, lebo naozaj sa slovenský národ v Česko-slovenskej republike posunul na vyššiu úroveň a myslím si, že bol to nevyhnutný medzistupeň, aby neskôr mohla vzniknúť Slovenská republika, a ja to aj otvorene hovorím a nehanbím sa za to, môžeme aj Čechom byť za veľa vecí vďační. Ale myslím si, pán poslanec Osuský, že nahrádzať 28. október ako štátny sviatok namiesto 1. septembra - Dňa Ústavy je zas neúcta k inej historickej epoche, ktorá, podľa môjho názoru, je rovnako, ak ešte nie viac významná v našich dejinách. Takže zásadne nemôžem súhlasiť s týmto vašim návrhom a zásadne ho nemôžem podporiť. No a ešte k tomu argumentu o tom, že či bol, alebo nebol Štefánik v Prahe 28. októbra. O to vôbec nejde či bol, alebo nebol, no nebol v Prahe, lebo bol v zahraničí a na Slovensko sa vracal až v roku 1920, keď za tragických okolností zahynul. Ale čo je dôležité. V devätnástom. Ale čo je dôležité. Čo je dôležité, v Prahe nebol nijaký relevantný zástupca slovenského národa, ktorý by sa mohol 28. októbra prihlásiť k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. To urobili slovenskí zástupcovia v Martine až 30. októbra. Takže aj z tohto, takého právneho hľadiska nemôžeme povýšiť 28. október nad 30. október, pretože tieto dva dni sú akoby dvojičky a patria k sebe.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v zásade s väčšinou toho, čo ste povedali, človek musí súhlasiť, lebo naozaj Milan Rastislav Štefánik a všetci dejatelia pred rokom 1918 významne prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky a následne potom z toho vyplynula aj opodstatnenosť vzniku Slovenskej republiky. Ale zásadne nesúhlasím s tým spojivom, ktoré ste urobili, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. My dnes máme medzi pamätnými dňami aj 28. október ako Deň vzniku Česko-Slovenska (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu - pozn. red.), aj 30. október ako pamätný deň Martinskej deklarácie (Výročie Deklarácie slovenského národa - pozn. red.). Čiže deň, kedy sa pripojili k Česko-slovenskej republike Slováci v Martine na svojom zhromaždení. Myslím si, že takto máme tento okamih dostatočne uctený aj medzi našimi pamätnými dňami. No a v žiadnom prípade, pán poslanec, ale v žiadnom prípade, nemôžem súhlasiť s vyradením 1. septembra, teda Dňa Ústavy Slovenskej republiky spomedzi štátnych sviatkov Slovenskej republiky. Dosť, že ste zrušili tradíciu dní otvorených dverí v parlamente dňa 1. septembra, ale vyradiť tento významný štátny sviatok a nahradiť ho iným štátnym sviatkom, ktorý je napokon spochybniteľný, lebo je otázka, kedy Česko-Slovensko naozaj vzniklo? Či toho 28. októbra, kedy jednostranne bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika alebo 30. október, kedy sa Slováci pripojili k Česko-slovenskej republike. Takže myslím si, že tento návrh nemá ani historické rácio a je neslušný voči Dňu ústavy Slovenskej republiky, ktorá je náš základný konštitutívny dokument, na ktorom stojí dnešná Slovenská republika.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem predovšetkým oceniť veľmi fundované vystúpenie pána poslanca Číža a myslím si, že v dnešnej diskusii to bolo jedno z mála fundovaných vystúpení. A myslím si, že zaujalo tak koaličných, ako aj opozičných poslancov. Pán poslanec Číž upozornil na jednu skutočnosť, ktorú chcem aj ja zdôrazniť.
Dámy a páni, najväčší zneužívateľ poslaneckej imunity v tomto volebnom období je pán poslanec Igor Matovič. Je to človek, ktorý poslaneckú imunitu zneužíva drzo a arogantne. A ja si myslím, že pán poslanec Číž veľmi dobre upozornil na toto jeho konanie. Ale tu nejde len o zneužívanie priestupkovej imunity zo strany tohto obyčajného človeka, ale aj o zneužívanie trestnej imunity. Ako je možné, že človek, ktorý verejne vyhlásil, že bol korumpovaný, tento človek odmietol oznámiť, kým bol korumpovaný? (Potlesk.) Tým sa dopúšťa, vzniká podozrenie, že sa dopúšťa trestného činu neoznámenia trestného činu. A trestný čin neoznámenia trestného činu je rovnaký trestný čin rovnako vážne trestný čin ako ktorýkoľvek iný trestný čin. Takže ak sa tu niekto skrýva za imunitu a dokonca za trestnú imunitu, ktorú mimochodom nemáme, tak ako si verejnosť myslí, tak práve ten človek zneužíva imunitu.
Takže ja vyzývam tých poslancov, ktorí sa skrývajú za zrušenie poslaneckej imunity, nech prví povedia, kým boli korumpovaní a nech sa tým nedopúšťajú trestného činu.

Áno, pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste nám podali vysvetlenie o stanovisku pani premiérky, nakoľko vo viacerých procedurálnych návrhoch ste boli požiadaný alebo vaši ďalší predsedajúci, aby bola pani premiérka prítomná na tejto dôležitej rozprave o tak dôležitom zákone. Chcem vás požiadať, aby ste nám podali informáciu, ako na tento náš návrh zareagovala pani premiérka, či ignorovala vašu požiadavku, alebo nejaký iný dôvod.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať a doplniť slová pána poslanca Blanára, ktorý ako župan za päť rokov svojho pôsobenia udržal všetky štyri nemocnice, ktoré mu boli zverené, a keby nepokračoval ten zákopový boj zdravotných poisťovní proti verejným nemocniciam v správe Žilinského samosprávneho kraja, tak tieto nemocnice by boli aj vysoko efektívne z hľadiska hospodárenia.
Myslím si, že pán poslanec Blanár veľmi jasne preukázal a plasticky dokázal, že ak sa nezmení prístup zdravotných poisťovní k nemocniciam, tak nič nevyrieši žiadna transformácia, pretože len zmena právnej formy z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť nerieši absolútne, ale absolútne nič.
Takže nedá sa tu vôbec hovoriť o nejakom systémovom prístupe alebo o nejakej reforme, ktorá má vďaka transformácii zabrániť zadlžovaniu, jednoducho je to donebavolajúca hlúposť. A pán poslanec Blanár to jasne dokázal.
Ja sa chcem spýtať, naznačil to aj on vo svojom príhovore, kde je pani premiérka, kde je predsedníčka vlády tohto štátu v čase, dámy a páni, keď prejednávame naozaj vážny zákon. Veď kvôli tomuto zákonu bol po štyridsiatich rokoch vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike.
Ak dnes riešime jednu zo zásadných požiadaviek lekárov, ktorá priviedla tento štát k núdzovému stavu - kde je predsedníčka vlády? Kde je, páni, dámy, predsedníčka vlády Slovenskej republiky? Chceli ste vládnuť, tak vládnite! Nerobte toto, čo tu robíte. Je to úplná hanba! (Reakcia z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Blanára o tom, ako nesystémovo pristupovalo ministerstvo financií ku všetkým opatreniam týkajúcim sa samosprávy. Naozaj je úplne nepochopiteľné, že ministerstvo financií raz jednu daň zavedie, potom tú istú daň zruší, potom zavedie zas nejakú inú daň. Dámy a páni, takto sa nedá riadiť tento štát. Takýmto systémom chaosu, raz dopredu, raz dozadu, raz čihí, druhýkrát hajta, jednoducho, takto sa tento štát riadiť nedá. Ako má tých dvetisíc deväťsto obcí riadiť svoje rozpočty, keď raz sa im jedna daň zavedie, druhýkrát sa im tá istá daň obmedzí, alebo zruší? To je veľmi nebezpečný prístup, ktorý sa tu zavádza, a ak pán minister financií očakáva od obcí zodpovedné hospodárenie, tak musí k tomu vytvoriť podmienky. A nedajú sa vytvoriť podmienky tak, že opäť tri týždne pred začatím nového kalendárneho roka meníme financovanie samosprávy, a nemeníme ho tak, ako by bolo úplne dobre, to znamená zrušiť aj daň z predaja.
Ak samospráva je jeden z článkov verejnej správy, čiže podieľa sa na riadení tohto štátu, akú logiku má, pán minister, akú logiku má zavádzanie dane pre samosprávu? Prečo nezavediete aj zdanenie štátnej správy? Prečo štátna správa neplatí daň z predaja majetku, ale samospráva platí? No preto, lebo je to vrcholne nelogické. A pri samospráve je to logické? Takže ja sa domnievam, že, bohužiaľ, pán minister, ste už za zenitom a tieto vaše kroky, ktoré robíte, len svedčia o tom, že už robíte len opatrenia ad hoc, systém v tom absolútne nie je. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás chcem požiadať, aby sme neschválili opätovne prezidentom vrátený návrh zákona. Chcem uviesť niekoľko vecných dôvodov, ktoré súvisia s týmto mojím návrhom.
Predovšetkým treba povedať, že dnes je 29. novembra. Obce majú povinnosť 15 dní pred začiatkom nového kalendárneho roka prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určí nové dane na ďalší rok. A na prípravu všeobecne záväzného nariadenia je tiež potrebný určitý čas. A takisto je potrebné zo zákona, aby každé všeobecne záväzné nariadenie bolo zverejnené pred rokovaním v obecnom zastupiteľstve 15 dní. Takže máme nevyhnutný minimálny mesiac na to, aby sme splnili všetky zákonom stanovené lehoty. A to nehovorím o tom, že je predsa potrebné dať určitý časový priestor, tú tzv. legisvakančnú dobu subjektom, ktorých sa bude tento zákon týkať, aby sa naň pripravili. Ak by sme dnes tento zákon schválili, tak budeme musieť v obrovskej hektike zabezpečiť jeho podpis, jeho uverejnenie v Zbierke zákonov, doručenie všetkým subjektom, ktorých sa bude týkať, teda je to 2 900 obcí a miest na Slovensku, takisto sa bude vyžadovať rýchle oboznámenie sa so zmenami, ktoré tento zákon prináša. Domnievam sa, že v dnešnej dobe je vrcholne nezodpovedné schváliť opätovne tento návrh zákona a pripraviť tak obciam naozaj horúce dni na konci tohto kalendárneho roka.
Okrem toho chcem pripomenúť poslancom, ktorí sa tejto problematike nevenujú, že tento zákon nemá dopad na štátny rozpočet, nie je potrebný na schválenie zákona o štátnom rozpočte, je to zákon, ktorý je z úplne iného súdka. Rieši financovanie obcí a miest. Teda ak pán minister Mikloš pri predkladaní tohto návrhu zákona viackrát argumentoval tým, že ide o zákon, ktorý má dopad na štátny rozpočet, tak nie je to pravda. Tento zákon nerieši štátny rozpočet, a preto nie sme nútení tento zákon prijať. Môžeme ho kľudne odmietnuť a nechať novému parlamentu s tým, aby rokoval so samosprávami o vhodnom nastavení ich financovania.
Chcem podotknúť, že pán minister viackrát tvrdil, že úlohou tohto zákona je zvýšiť neprimerane nízke dane z nehnuteľností, ktoré na Slovensku máme v porovnaní s inými štátmi. Fakt je ten, že v mnohých obciach nedôjde pri výbere dane z nehnuteľnosti k zvýšeniu, ale k zníženiu. V zásade nemeníme základy dane, nemeníme sadzby dane, ale meníme možnosť obcí zvyšovať podľa uváženia obecného zastupiteľstva sadzbu dane. A túto možnosť obcí znižujeme až o 75 %. Takže ak tu máme zákon o dani z príjmov, ktorým sa obciam zaviedla povinnosť platiť daň z príjmu 20 %, ak tu máme zníženie na základe nového rozpočtového výnosu dane pre nový rok, kde sa znížil ten odhad obcí o nejakých 11 %, a to ešte nevieme, aký bude vývoj ekonomiky, tak v tomto prípade a týmto zákonom berieme obci ďalší ekonomický nástroj na jej fungovanie. Takže ak zo štátu klesnú príjmy, týmto zákonom klesnú tým obciam príjmy, ako budeme od nich očakávať, aby si vykonávali v budúcom roku všetky kompetencie?
Okrem toho, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona bez dohody so samosprávou zvyšuje okruh oslobodených subjektov. Jednoducho to je neprípustné, aby sa takto hrubo mesiac pred novým kalendárnym rokom zvyšoval okruh subjektov, ktoré budú oslobodené od daní z nehnuteľností. Veď predsa treba to nechať na legálne a legitímne zvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí najlepšie podľa posúdenia reálnej situácie a miestnej situácie vyhodnotia, aká je vhodná daň pre miestne subjekty. Veď tie miestne subjekty sú ich voliči. Takže netreba sa báť, že poslanci budú rozhodovať bez toho, aby zvážili všetky okolnosti stanovenia nových daní.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, ak nechceme bez legitímneho dôvodu vyhovieť tlaku niektorých lobistických skupín, napr. podnikateľom v kúpeľníctve, tak, prosím, nezahlasujme za tento zákon, nechajme to na nový parlament. Je bezpredmetné, aby sme tak krátko pred novým kalendárnym rokom, len štrnásť dní pred rokovaniami obecných zastupiteľstiev o tejto otázke schválili tak zásadnú zmenu vo financovaní obcí a miest. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Je smutné, keď neexistuje dialóg medzi predstaviteľmi vlády a samosprávy vinou vlády, ale ešte smutnejšie je, keď počas tohto dialógu zaznievajú klamstvá, ako napríklad klamstvo pani premiérky Radičovej na Rade ZMOS-u. Myslím, že to bolo začiatkom tohto roka v Štrbe, keď prisľúbila Rade ZMOS-u, že sa zastaví alebo zmení ten zákon, ktorý zaviedol daň z príjmov aj pre samosprávu. Dvakrát mali poslanci tohto parlamentu aj vládni poslanci tohto parlamentu možnosť tento zákon zmeniť. Dvakrát sme ich vyzývali, že nech naplnia prísľub pani premiérky Radičovej. Ani jeden z poslancov vládnej koalície nezahlasoval za tieto návrhy, a tak vlastne fakticky urobili z premiérky klamárku.
Taktiež do diskusie neprispievajú argumenty typu, že starostovia a primátori, ktorí sú v parlamente, sú v konflikte záujmov. To znamená, že lekári, ktorí sú v parlamente sa nemajú vyjadrovať k zákonom týkajúcich sa zdravia? To znamená, že učitelia sa nemajú vyjadrovať k školskej problematike? To znamená, že jadroví fyzici sa nemajú vyjadrovať k využívaniu atómovej energie? To znamená potom ale aj to, že ekonóm by sa nemal vyjadrovať k ekonomike a guvernér Národnej banky by nemal hovoriť o..., by nemal dávať správu o činnosti Národnej banky. Čiže, ak chceme takýmto scestným spôsobom uvažovať, tak potom naozaj tá diskusia k ničomu nepovedie.
Ale paradox je, že my zo strany SMER, poslanci a primátori, nebojujeme len za starostov a primátorov zo SMER-u, ale bojujeme aj za starostov a primátorov z SDKÚ, z KDH, z MOST-u.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Stromček opäť zdôraznil, že základný problém tohto zákona je, že je prijímaný bez diskusie, je prijímaný ako diktát. Ja zacitujem z jedného uznesenia z predsedníctva ZMOS-u, podľa ktorého tento návrh je predložený nielen bez diskusie, ale aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí.
Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.
Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.
Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.