Videokanál poslanca

56.
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si zhrnul vlastne celú chronológiu, ktorá sa tohto týkala. A tak ako hovorí zákon v § 35a, jednoznačne sme aj postupovali v tom prvom kole. Nakoľko nám to plénum vrátilo naspäť na rokovanie, museli sme to rokovanie uskutočniť, či sa nám páči alebo nepáči. A to, že kto ako hlasoval z členov výboru, to nech si každý spytuje svedomie, ako to vtedy bolo. Ale myslím si, že, a súhlasím aj s tvojím návrhom, aby to prejednal výbor, či je to v súlade so zákonom, pretože mne sa zdá a podľa mojich skúsenosti, ktoré som doteraz mal, že ten návrh výboru musí byť jasný už z výboru, koľko členov tam chceme dať. A pokiaľ by sme takto mali ohýbať zákon, tak aj ja by som nebol rád, aby náš kredit, nášho výboru takýmto spôsobom nejako upadol.
Áno, prerokovali sme to, hlasovali jednotliví členovia, jak si spomenul, z 12-ch, sme tam boli, potom sme mali ďalšie rokovanie, ktoré pokračovalo, a hlasovanie dopadlo tak, ako dopadlo, že tých šesť členov, ktorých momentálne teraz vlastne sme nezvolili my, ale nechávame to na Národnú radu, na plénum, aby tých piatich zvolilo, tak myslím si, že je to, neni to v súlade s týmto zákonom. Takže podporujem tiež, aby to preskúmal daný výbor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba zareagujem na ten posledný tvoj výraz, že či existuje takáto krajina. Neviem, nech ma pán minister opraví potom, keď sa mýlim. Mali sme tu, myslím, že okolo roku 2011 ministra financií Estónska, ktorý keď videl, aký máme rozpočet, vtedy bol ešte myslím, že 3,5 mld. stratu, tak sa opýtal, či taká vláda môže existovať. Že vraj u nich, pokiaľ je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže neviem, keď nie, ma pán minister opraví, pokiaľ má čerstvejšie informácie. Ja viem, že v Estónsku to asi takto funguje, že ten rozpočet je stále vyrovnaný, a to, čo vyrobia, to aj spotrebujú a tým pádom je to na nule, nula.
Samozrejme, držím palce, aby sme aj my sa raz dožili takéhoto rozpočtu, kde budeme, to, čo vyrobíme, aj spotrebujeme a nebudeme žiť na úkor budúcich generácií, lebo to je ten udržateľný rozvoj, že neponižuješ možnosti ďalších generácií, aby si mohli svoje potreby uspokojovať. To je ten udržateľný rozvoj aj vo financiách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojom vystúpení zaujalo to, že čím ďalej sa pozeráme, tým optimistickejšie to vidíme. A myslím si, že áno. A tu vlastne kalkuluje každý ten, kto takto si to ako vidí, kalkuje s tým časom, ktorý má k dispozícii od dnešnej doby po ten výsledok, kedy si to ako naplánoval alebo teda mal by si naplánovať, aký výsledok chce dosiahnuť.
No a, samozrejme, ja to vidím tak, že vtedy treba zmobilizovať tie všetky možné zdroje a sily a ľudské a neviem aké zdroje v tom časovom priestore, ktorý mám, aby som maximálne vyvinul úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. Veď to je predsa logické. Tak by to malo asi fungovať.
No a preto chcem veriť, že každý minister, ktorý bude robiť nejaké, či už reformy, alebo bude nejakým spôsobom vyvíjať tú činnosť, a myslím, že každý minister by chcel zveľadiť svoje ministerstvo, nie ho konzervovať, takže dúfam, že všetky tie zdroje, ktoré sa mu núkajú, resp. možno aj nejaké zdroje, ktoré prichádzajú aj zvonka, že ich využije v prospech tejto veci, ktorú chcú dať.
Myslím si, že tu zohráva úlohu hlavne to, aby bola urobená riadna analýza a teraz neberiem iba odvetvie financií, ale v každom rezorte, čo tu vlastne máme, z čoho môžeme vychádzať, ako ďalej môžeme postupovať. Keď toto nebudeme mať, nebudeme mať nič. A ja hovorím takisto aj s tou pôdou, že napríklad pôda nebude urovnaná, tak nebudeme mať tu nič a môžeme si tu hovoriť, o čom chceme.
Ale chcem ešte jedno povedať, že vlastne my sme za sto rokov mali koľko revolúcií? Keď budeme to počítať, vlastne stále po 40 rokoch budeujeme niečo celkom iné. Tak ja sa pýtam, čo má zvládnuť štát za 20 rokov, čo máme vedieť, ako máme byť zastabilizovaní. Neviem teraz, či sme v jasliach, v materskej škôlke sme alebo sme už na vysokej škole, už sme takí múdri, že všetko preskočíme, lebo keď niečo budeme budovať 500 rokov, 300 rokov, tak myslím, že už to bude tak, jak by to malo byť. Zatiaľ bojím sa, že ešte máme veľa čo doháňať aj v tejto nejakej fiškálnej, resp. nejakej finančnej politike.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, my sme plnili svoje povinnosti, ktoré mám, a snažím sa racionálne využívať čas, pokiaľ máme na našom výbore dva alebo viac akcií, aby to bolo v jednom dni, aby sme nemuseli tu naháňať poslancov po troch, po štyroch termínoch, a to bol aj tento prípad, takže vyhradzujem si právo, aby som sa ohradil voči tomu, čo povedal pán Hlina, že sme paralyzovaní. To bolo vari prvýkrát, čo sme nezasadali. Mali sme tu návštevu z Francúzska, ktorú ste aj vy avizovali, preto som dal tento výbor, a tento termín, sme si to nevymysleli my ani Fecko, bolo to na podnet pani komisárky, ktorá tu prišla, a tým pádom sme mali v tomto termíne výbor. Štyroch som mal ospravedlnených, keď som to dal vedieť, boli sme uznášaniaschopní. Žiaľ, keď prišiel dátum prejednávania, neprišiel mi nikto, boli sme tam traja iba, resp. boli sme traja.
Takže verte, pán predseda, svoje povinnosti si plním, ale nemôžem mať právo veta, aby som dotiahol všetkých svojich poslancov, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že je iba treba súhlasiť s vaším názorom, že priemysel nemôže byť homogénny, musí byť heterogénny a musí to riziko byť rozložené do viacero sektorov, nie iba do automobilového. Ale mňa zaujalo, že ste spomenuli ťažko udržateľný rozvoj v našom hospodárstve, a, samozrejme, pokiaľ by to bol trvalo udržateľný rozvoj, bolo by to super.
A teraz, keď dovolíte, tak ja by som povedal plénu a tým, čo nás počúvajú, čo je vlastne trvalo udržateľný rozvoj. Lebo ja som túto definíciu dlho hľadal a našiel som ju v jednom vodohospodárskom časopise, povedala to pani Harlem Brundtlandová, ktorá je v rámci, myslím, že je Holanďanka, ona definovala tento trvalo udržateľný rozvoj takto: "Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby sa ponižovali možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií." Ľudovo povedané, aby sme nežili na úkor našich detí, vnukov a ďalších, ktorí prídu po nás, aby sme nevydrancovali krajinu tak, že oni nebudú mať ako uspokojovať svoje potreby.
Chcem veriť, že v našej aj republike v každom sektore sa hovorí o tom udržateľnom rozvoji, že raz sa dožijeme, že vstúpime do seba a ten trvalo udržateľný rozvoj budeme realizovať aj u nás nie tým, by som povedal, koristníckym spôsobom, ale trvalo udržateľným prístupom ku všetkým našim činnostiam, ktoré máme tu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Poprosím kolegov.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Pán kolega, vy ste spomínali prípad, že, áno, súťažíme s inými krajinami o to, či investor príde k nám, alebo aj do Čiech. A práve tie Čechy ma trošku chytili z toho dôvodu, že v Čechách na pozemkové úpravy sa dávajú ťažké milióny aj zo štátneho rozpočtu okrem eurofondov. V Čechách pozemkové úpravy, to znamená scelenie pozemkov, aby boli obrábaniaschopné, aby tie veľké bloky vznikli, je už vlastne pred koncom skoro. U nás sme to ešte ani poriadne nezačali, máme asi desatinu územia skomasovaných alebo pozemkovými úpravami upravených a ešte deväť desatín nás čaká. Je to diametrálny rozdiel, ako môže s niečím manipulovať česká vláda a čo môže ponúkať slovenská vláda. A, žiaľ, ani za tejto éry vo volebnom období nevidím rapídny nárast šance alebo vôbec chuti tie pozemkové úpravy, ako som v prvom čítaní už povedal, aby sme ich naštartovali v takom rozsahu, ktorý by mal zmysel, aby sme ich stihli do nejakých 10 rokov. Zákon o pozemkových úpravách je z roku 1991, aby ste boli v obraze, kolegovia. Od 1991. roku sa mohli robiť pozemkové úpravy cez, durch všetky vlády, ktoré tu boli, veľmi sme tomu asi neurobili zadosť.
A potom ešte k tej trhovej cene, čo spomínal kolega Martvoň. Pán kolega, trhová alebo všeobecná hodnota majetku? Trhová alebo všeobecná hodnota majetku podľa vyhlášky? A tam je podstatný rozdiel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, iba k jednej veci by som sa chcel vyjadriť k vášmu vystúpeniu, a síce, hovorili ste, že obmedzenie vlastníckeho práva za náhradu a v nevyhnutnej miere aké je potrebné. Spomenuli ste telekomunikačný zákon. Ja vám pripomeniem zákon o energetike, kde prakticky verejný záujem sme delegovali na držiteľov oprávnenia podnikať v energetike. Na držiteľa oprávnenia verejný záujem. Myslíte si, že všetky pozemky, cez ktoré idú elektrické vedenia, sú majetkoprávne vysporiadané za náhradu a že sú v nevyhnutnej miere tie vecné bremená? Pozrite sa, vecné bremeno sa nerobí cez geometrický plán. Vecné bremeno sa robí cez parcelu, cez hranicu pozemku, cez parcelu, na celú sa dáva. Môže byť zabratá desatina, obmedzená je celá výmera pozemku.
Takže, pán kolega, u nás niečo sa hovorí a niečo sa robí . A v energetike ešte tam bude treba asi poriadne zaťať hlboko sekeru, aby sme ten verejný záujem pred ľuďmi vysvetlili, ako to s ním myslíme, ako to chceme vysporiadať, či už obmedzením, alebo náhradou, teda za to, že tam vôbec tie elektrické vedenia idú. A tie neboli postavené po roku ´90, ale od 50. rokov a vyššie. A s tým asi bude ešte tento štát sa dlho boriť, aby sme ľuďom vysvetlili, že nie sme načierno na ich pozemkoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, si sa pýtal, že čo tu vlastne sa deje v tomto parlamente, resp. na ministerstve. No tak ja budem furt opakovať to, čo povedal Daňo Škripek, keď prišiel k svojej prvej rozprave v tejto Národnej rade, kde povedal, že v politike dochádza u nás na Slovensku "k vykrádaniu obsahu významu slov". Za tým si budem stáť stále, pretože sledujeme to v mnohých zákonoch, ktoré sú tu predkladané. Takže obsah významu slov u nás v politike prestáva mať zmysel.
Na kolegu Hubu naviažem tiež trošku, pretože aj mňa sa veľmi dotkla tá definícia "rozsiahle nevyužité územia". Kto to bude určovať? Chcete mi povedať, že keď si nejaký investor vyberie reálnu lokalitu a vláda povie, že, áno, dohodneme sa, chcete mi povedať, že ho vystrnadíme do neobhospodarovanej a spustošenej krajiny našej, ktorú, hovorím, 250 ha nenájdete, neverím, že nájdete takúto oblasť. Neverím tomu, že by takto, takýmto spôsobom sa pristupovalo k tejto významnej investícii. A chcem vidieť ten orgán, ktorý určí, ktoré je to územie, ktoré je takýmto spôsobom nevyužívané, zdevastované, neviem, jako ho budete ešte charakterizovať.
No a na záver ešte by som chcel povedať k tým reštitúciám, že bol by som veľmi rád, keby sa ešte aj táto správa opravila, že hrozba reštitučných nárokov neni pre štát hrozbou. Je to veľkou poklonou štátu, by malo byť, pred ľuďmi, ktorí v 48. boli výkvetom možnože aj Európy a teraz si žiadajú svoje pozemky späť, resp. svoje majetky.
A nakoniec, keď si ešte spomínal, ako je to na tom výbore gestorskom, resp. na ktorom si bol, po debate, keď sme boli v Čechách, tak musím povedať, že naše výbory trošku v tomto pokuľhávajú a musíme asi dobehnúť českých kolegov, ako oni odborne pristupujú k zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tiež by som zareagoval na teba, pán kolega, v tom kontexte ako pán Blaha momentálne hovoril, že viac-menej my riešime už iba dôsledky. Ale je príčina, kde to vlastne bolo. A preto som rád, že v našom vyhlásení, ktoré máme teraz ako návrh tohto vyhlásenia, v bode I vyzývame "inštitúcie Európskej únie na komplexné, systémové a udržateľné riešenie" a medzi tým je "vrátane odstraňovania chudoby". Vrátane odstraňovania chudoby, to znamená, aby sa tam v plnom kontexte uvedomili, že kto tú chudobu vlastne spôsobil. Koľko stáročí žili na týchto, by som povedal, okupácii kontinentov celých a teraz nehovoríme o Indii a o ďalších, ktoré okupovali, a prakticky celé generácie z toho žili. Slováci, som veľmi rád, že pri tom sme neboli a neboli sme ani, sme krajinou, ktorá nevyvolala vojnu. My sme nešli do nejakých útokov výbojných a som hrdý na to, že v takomto národe žijem.
Spomínal si, že, áno, že každý by mal chcieť dobro tomu druhému. Tí, čo sú veriaci, a to je jedno, či sú to moslimovia, alebo kresťania, alebo iní, že kto vie robiť dobre, a nerobí, hriech má. A myslím si, že každý človek má to dobro v sebe, len niekedy je prehlušené tým mamonárskym spôsobom žitia, bytia a pozemských statkov. Takže myslím si, že to je jedno, v akých sa budeme vierach pohybovať, toto by malo byť na každého ten správny meter, že ak vieš robiť dobro, a nerobíš, máš hriech.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na asi tri veci.

Po prvé. Dobre si spomenul, že pôda je tá, ktorá nás živí. A ja to doplním tým, že pôda je neobnoviteľný zdroj, ktorý neurobíme v skúmavke, a keď tú pôdu stratíme, tak skončíme aj s potravinami, so všetkým možným ako s výživou.

Ďalej, spomínal si, že investor si niekedy vyberá aj exteriér, kde bude umiestnený, ako vlastne bude mať aké pozadie vo svojej fabrike alebo toho svojho podniku, ktorý umiestni. A ja sa pýtam, ako sa tak propagujeme vo svete, ako ten investor vie, že nejaké Slovensko existuje, a nepomýli si nás so Slovinskom, resp. s inými krajinami. A by som apeloval potom na pána ministra, pretože on sedí vo vláde, aby sa prakticky tá propagácia cez naše veľvyslanectvá a zastupiteľstvá, ktoré máme v rôznych krajinách, trošku zlepšila, pretože bol som na niektorých veľvyslanectvách a musím povedať, že mali tam 5 malých brožúr o Slovensku. Nič viacej, nič menej tam nemali. Keď takto si predstavujeme propagáciu, aby sme nejakých investorov prilákali, tak to je asi o ničom. Myslím, že na propagáciu Slovenska išlo v rozpočte na tento rok 58 mil., keď si dobre pamätám. Chcel by som vidieť, ako to bolo využité. Ja som to spomínal pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Lajčákovi, aby na to prihliadol, tak dúfam, že aj vy, pán minister, budete na neho takto nejako apelovať. Čiže je to o tom, aby o nás svet vedel. Niektorí si Slovensko ešte mýlia s Českou republikou, so Slovinskom, so všetkými možnými krajinami.

A ešte jedna vec, tá hrozba možných reštitučných nárokov, čo aj teba, pán kolega, trošku udivila. Ja by som to dal vtedy, keby ešte bol nejaký termín otvorený, reštitučný, s tým dokedy sa môže niekto prihlásiť. To je to riziko, že niekto bude o to žiadať, že tam to padne. Ale tu už termíny nie sú, už máme ukončený stav. Takže iba vieme, čo to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)