Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ja by som len to zhrnula, cítim potrebu odpovedať najmä pani poslankyni Vaľovej. Samozrejme, že ak si klient vyberie slobodným výberom neverejného poskytovateľa, už v tej chvíli v podstate je sankcionovaný pretože nemá garantovanú cenu za poskytnutú službu pani poslankyňa. A tým, že nemá garantovanú tú cenu, ktorá je garantovaná u verejného poskytovateľa, tak je logické, že ten neverejný poskytovateľ si vypýta od toho klienta vyššiu úhradu. Vy tu stále balamutíte ľudí s tým, že neverejní poskytovatelia sú drahí a sú zlí a sú nekvalitní. Prosím vás pekne, upravte si už na to názor a neklamte ľudí, pretože naozaj u neverejného poskytovateľa je cena preto vyššia, lebo je negarantovaná.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne poslankyne, poslanci, vážený pán minister, aktéri sociálnych služieb bez ohľadu na politické tričko alebo politické sympatie dúfali a očakávali, že tento zákon, ktorý teraz predkladáte, pán minister, bude prelomový, že prinesie kvalitnejšie, dostupnejšie, efektívnejšie, objektívnejšie služby, že prekoná hranice istôt a ponúkne dych vyrážajúci koncept, ako sa dostať na európsku úroveň. Pán minister, viete, lebo ste boli v parlamente vtedy ako vládny poslanec tiež, že tento zákon má svoju históriu od jeho schvaľovania až po účinnosť a je potrebné ustavične pripomínať to, čo sa tak neslávne zapísalo do jeho názvu.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z. a tak ďalej. Ja musím skonštatovať, a s ľútosťou skonštatovať, že novela zákona, o ktorej teraz rokujeme, pokračuje v diskriminácii poskytovateľov sociálnych služieb. A ja poviem aj ako.
V tejto novele navrhnutej vami, pán minister, v § 8 ostáva explicitne odkaz na slobodný výber poskytovateľa, ale pri pravidlách financovania ste nenašli odvahu zmeniť ustanovenie vylučujúce niektorých poskytovateľov z vašich istôt a tým aj niektorých občanov, ktorí si na základe slobodného výberu poskytovateľa dovolia sa slobodne rozhodnúť. Že štát bude diktovať, nie občan si vyberie, vás napríklad usvedčujú paragrafy 75 ods. 1, kde tak ako som povedala, ten § 8 ten ste nechali tak, pretože tam Ústavný súd nariadil, aby sa uviedlo ten slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb, ale čujme § 75 ods. 1. Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Je povinná, to je fajn, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a tak ďalej.
Na prvý pohľad by sa zdalo, veď čo chcete, pani poslankyňa, veď máte, že je povinná poskytovať. Ale otočme tú vetu alebo ten odsek a poďme analyzovať ho od konca. Ktorého poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec? Pán minister, naozaj česť výnimkám obciam a naozaj poznám také vo svojom okolí. Na Slovensku neviem sa vyjadriť, ale vo svojom okolí naozaj poznám obce, ktoré sú tak uvedomelé a tak chcú spolupracovať s poskytovateľmi bez ohľadu na tričko alebo na to, či sú verejné alebo neverejné, že naozaj požiadajú, aj keď nie tak priamo, ale na podnet niekoho, ale nerobia drahoty. Ale, pán minister, vo väčšine prípadov ja si neviem predstaviť, neviem si predstaviť, lebo sa stretávam s tým, a to z reakcií konkrétnych klientov, že by obec požiadala poskytovateľa neverejného. Je to úplne, úplne obrátené na ruby. A ja sa musím vrátiť opäť k nálezu Ústavného súdu a nielen k nálezu, ale aj k dôvodom, prečo toto podanie na Ústavný súd sme podali a sme boli v tom úspešní. Pretože pôvodná novela pani ministerky, pôvodný zákon, nový, nie novela, ospravedlňujem sa, ale zákon, ktorý pripravila pani ministerka Tomanová, mal neuralgické body práve v § 8, kde bolo zakotvené, že zákon ustanovuje obci, resp. VÚC-ky povinnosť zabezpečiť sociálnu službu v poradí najskôr právnickou osobou nimi zriadenou, založenou iným verejným poskytovateľom, potom neverejným poskytovateľom a Ústavný súd veľmi pekne pomenoval tieto problémy, keď sa vyjadril, že vlastne neverejný poskytovateľ a teda aj klient, ako by bola pre verejnosť alebo pre zákon a pre štát len tzv. zbytkovou klientelou.
Tým sa vážne porušilo právo fyzickej osoby sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa mohla, ale tú službu na základe toho slobodného rozhodnutia nemohla v praxi dostať a ústavný súd povedal vtedy, že právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované. Vyznieva iluzórne, občan má jediné právo a to je právo odmietnuť služby poskytované obcou alebo VÚC. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. A v tom je podstata problému, ktorý aj vy stále opakujete, že neverejní poskytovatelia sú drahí. No jasné, že majú vyššie úhrady, alebo žiadajú vyššie úhrady od ľudí, keď takýmto prístupom nemá ten klient garantovanú cenu za poskytnutú službu, teda nemá prístup ani poskytovateľ, ale ani ten konkrétny klient k týmto zdrojom finančných prostriedkov, ako majú všetci tí ostatní, ktorí súhlasia, alebo sa slobodne rozhodnú, že pôjdu k neverejnému poskytovateľovi.
Ústavný súd veľmi pekne odôvodnil a definoval, prečo je to tak a vo svojom uznesení fakticky nariadil úpravu zákona zosúladením týchto ustanovení a to sa stalo zákonom 551/2010, kedy sa to upravilo. Áno, ten § 8 sa upravil, aj teraz ako som spomínala, ten slobodný výber poskytovateľa tam je, ale mňa mrzí to, že vy takýmito spôsobmi, sofistikovanými spôsobmi, spôsobmi obídenia, akoby ste považovali tých ľudí za naivných. Zakomponujete do zákona, alebo necháte v zákone také ustanovenie, ktoré vlastne na jednej strane zabezpečí ten slobodný výber, na druhej strane ten, kto sa slobodne rozhodne pre výber neverejného poskytovateľa, tak nemá garantovaný ten poskytovateľ, nemá garantovanú tú výšku finančných prostriedkov a de facto tým pádom nemá ani ten klient.
Ja veľmi dobre hodnotím, alebo kvitujem § 78a, kde zavádzate finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, kde v podstate ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný prostriedok na poskytovanie služby neverejnému poskytovateľovi, ktorým je nocľaháreň, zariadenie pre seniorov, opatrovateľská služba, denný stacionár. Je to vlastne isté rozšírenie toho príspevku, ktorý bol zavedený za Radičovej vlády, kde naozaj ten príspevok sa veľmi komplikovaným spôsobom dostával k poskytovateľom a vy tento proces zjednodušujete. Trošku ma pomýlila dôvodová správa, kde v § 78a hovoríte o tom, že poskytuje finančný príspevok, ale v dôvodovej správe pripúšťate, že môže sa stať, že sa tak aj nestane a zrejme aj preto je v odseku 4, čo keď som si dočítala tento paragraf, prišla som k odseku 4, už teda som nebola taká nadšená týmto paragrafom, kde sa píše, že ak teda ministerstvo z nejakého dôvodu nebude môcť poskytnúť, akoby delegovalo to na obec. Obec môže už v tom prípade z príjmov rozpočtu obce poskytnúť finančný príspevok na poskytovanie tejto služby. Čiže ak ministerstvo bude mať objektívny dôvod, môže mať, finančný je vždy a neposkytne, alebo už nebude mať ten balík pre všetkých, alebo pre tých, ktorí to budú žiadať samozrejme, tak už je tu odkaz na obec, ktorý môže viesť. Viete veľmi dobre pán minister, že čo sa môže, to sa nemusí. Čiže moje nadšenie z tohto paragrafu rýchlo vyprchalo a mi je ľúto, že je to veľmi také pre mňa nejednoznačné a nie je to zárukou toho, že tí poskytovatelia tie finančné prostriedky dostanú.
Povrchný čitateľ tohto návrhu zákona si môže povedať fajn, niektoré postupy sa zjednodušujú, niektoré služby sa menia obsahovo, limitujú sa maximálne kapacity, čo ste vy všetko predstavili pri predstavovaní zákona, čo vyzerá ľúbivo a trendovo, ale pán minister, duch, duch toho zákona, duch toho zákona je šitý na mieru ideológie centralizmu. Očakávala som, že budete riešiť spravodlivé úhrady cez jasné skúmanie majetku klienta a jeho príbuzných. Vy viete, že ja pri tejto príležitosti pri zákone o sociálnych službách to vždycky hovorím a budem hovoriť, ale vy naopak zvyšujete ochranu klienta pred neprimeranou úhradou. Áno, ja, ja súhlasím s týmto, že zvyšujete tú, tú ochranu klienta, ale, ale je to bez ošetrenia aj toho skúmania majetku a spravodlivého pri spravodlivých platieb, no nemôžem zase nič iné povedať, len to, že je to predvolebný zákon. Áno, je to vyšité opatrenie pred voľbami.
Pán minister, čo však tí, v súvislosti s týmto s touto ochranou úhrady, čo však tí, čo nemajú toľko šťastia a ani netušia, že majú vôbec nárok na taký luxus prežívať svoju starobu v sociálnom zariadení s príspevkom od daňových poplatníkov? Pán minister, prečo už nejdete vo svojom populizme až tak ďaleko, ďalej a nechcete kompenzovať potom všetkým ľuďom v domácnostiach, ktorí nevyužívajú systém, lebo si myslia, že ešte nemusia, ešte počkajú, ešte predsa sa má niekto o nich postarať, ktorých opatrujú svoje deti bez toho, aby si nárokovali čo len jedno euro od obce alebo od štátu. Prečo potom aj všetkým týmto nedáme takýto príspevok a takúto úľavu? Veľakrát títo ľudia v domácnostiach, nejaká babička v hornej - dolnej, v stráňach pod Tatrami žije v oveľa skromnejších podmienkach, tiež jej to nevychádza, nikto ju takto nechráni a nemá na to.
No ja si myslím, že týmto návrhom vy vyrábate dve kategórie seniorov. Ja pri tejto príležitosti myslím aj na tisíce, nie stovky, ale tisíce klientov, ľudí, žijúcich v obciach, najmä v obciach, aj v mestách, ktorí nemajú šancu sa dostať k opatrovateľskej službe. Majú možnosť ju požiadať, možno sú aj posúdení, ale bez vysvetlenia a počítajúc s ich nevedomosťou im starostovia túto opatrovateľskú službu nezabezpečia z objektívnych dôvodov. No nemajú na to finančné prostriedky. Nemajú na to rozpočet, ale taká je realita, či tak alebo onak pozeráte na to. Pri tom ste aj povedali teraz pri predstavení zákona, že ambíciou toho zákona, čo je ambícia skvelá, aby sa viac podporili terénne služby a chcete docieliť, aby ľudia zostali, čo najdlhšie v domácom prostredí. Tá ambícia je krásna, ja tlieskam za tú ambíciu, len preto treba aj niečo urobiť a v tomto zákone preto nerobíte, pretože ja som tam nenašla nejakú zvláštnu podporu pre opatrovateľskú službu. Snáď sa spoliehate na projekt, ktorý ste už avizovali, že chcete realizovať z európskych peňazí 28 miliónov eur, 1600 opatrovateľov, ale desaťtisíce ľudí čakajú na túto službu. Okrem toho, pokiaľ viem alebo mám informáciu, ak to nie je pravda, budem rada, ak ma upravíte alebo opravíte. Tento projekt skončí teda o dva roky, teda ako mi to vychádza, či počítam tak alebo onak, zase je to pred voľbami. Ja dokonca by som išla ďalej, aby som povedala, že aj s tým znižovaním kapacít je to fajn, lebo taký je trend a je to aj logickejšie, rozumnejšie, keď sú menšie zariadenia po istú hranicu, kedy je to ekonomicky únosné, a kto pracuje v sociálnych službách, vie, že kde je tá hranica, kedy je ekonomicky ešte únosné mať 15, 20, 25 klientov, ale aj iným spôsobom ľudsky, sociálne únosné, ale ja mám pocit, že sa pripravujete na ďalšie programovacie obdobie a že prostriedky, ktoré budú na tieto zariadenia nové, pôjdu opäť vašim straníckym kolegom alebo sympatizantom, alebo už nazvite to, ako chcete. Všetko tomu nasvedčuje.
Pán minister, chcela by som sa vás opýtať, prečo napríklad ste nezmenili v tomto zákone systém posudzovania klientov, ktorého spôsob, aký sa u nás deje, no ak to naozaj veľmi preženiem, poviem, že je jediný na tejto planéte. Lebo VÚC-ka rozhoduje o registri aj o výmaze, o poskytovaní, o financovaní, o posudzovaní a ešte aj poskytuje. No, podľa mňa je to cirkus. To nemá žiadnu logiku. Ó, aké je to transparentné! Skutočne, aké je to transparentné.
Veľmi kvitujem v tomto návrhu zákona, veľmi kvitujem štandardy kvality. Viem, že, predpokladám, nemôžem povedať, že viem, ale predpokladám, že narobia určité problémy, ale verím, že pokiaľ sa vychytajú tie problémy, tak bude vôľa to aj zmeniť.
Mám však k tomu veľmi podstatnú poznámku. V súvislosti so štandardmi ste hovorili aj o akreditáciách, to je všetko v poriadku, ale mne v tomto zákone chýbajú súvislosti s kvalitou služieb to, čo sa žiada a čo ja som očakávala, že totiž v zákone bude echo a to v konkrétnych ustanoveniach vo výške úhrad. Lebo možno teraz použijem zlé prirovnanie, ale keď ja si zo štyroch bratislavských hotelov budem vyberať, kde prenocujem, tak ja si vyberiem podľa toho, koľko ten hotel má hviezdičiek. Koľko má hviezdičiek, to je odstupňované, aj aký je drahý. A keď sa pozriem do svojej peňaženky a poviem, že mám na štyridsaťeurový hotel, tak si vyberiem ten, ale viem, že tam musím čakať isté štandardy, ale keď si zoberem 500-eurový, tiež viem, že musím čakať isté štandardy.
Pán minister, si myslím, že to by bol veľmi dobrý princíp na to, aby sme zmenili financovanie, pravidlá úhrady, aby to skvalitnili služby, skvalitnilo služby a zaviedli, zaviedla by sa zdravá súťaž. Čiže, keď to zhrniem, očakávala som zmenu vo financovaní a právnu istotu pre všetkých poskytovateľov. Štandardy kvality tie sú, ale odvodenie, odvodenie od nich som čakala, že bude aj systém úhrad upravený. Čakala som, že skončí monopol jedného subjektu, ktorý robí všetko od poskytovania posudzovania cez výmaz a všetko, to je nelogické. Čakala som, že budete mať odvahu na precízne skúmanie majetku a zadefinovanie povinnosti aj rodinných príslušníkov a čakala som aj na to, že budete mať odvahu urobiť napríklad vytvoriť nezávislý orgán, ktorý bude skúmať, alebo presnejšie posudzovať klienta, akú naozaj službu potrebuje a tým by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam a skutočne si myslím, že takýmto transparentným spôsobom by sme dosiahli, že služby by boli kvalitné, by boli dostupné, aby tieto služby dostali tí, ktorí ich skutočne potrebujú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Dobré ráno prajem. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. V platnom zákone v § 50j, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, v ods. 1 stojí: "Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi podľa ods. 2, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) a d) vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c), ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada."
V ods. 2 toho istého paragrafu sa taxatívne určuje, komu možno príspevok poskytnúť. Neustanovuje sa však možnosť poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Vymedzuje možnosť poskytnúť príspevok na rozvoj miestnej a regionálnej zamestnanosti len zamestnávateľovi, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. My v tomto návrhu, v tejto novele zákona o zamestnanosti rozširujeme práve možnosť získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Paragraf 50j, ktorý bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010, riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Pravdou je, že tento príspevok už, podľa už neplatného ustanovenia nemohli dostať nami navrhované subjekty. Bol to príspevok, ktorý zákonodarcovia navrhli pre veľmi špecifický účel. Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po ostatnej novele zákona o zamestnanosti si ale priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo nadáciu podľa osobitných predpisov. Ak by sme mali postupovať a pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, musíme brať do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účel tohto zákona zamestnávateľ. A ja si dovolím stručne zacitovať. "Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."
Zároveň dávam do pozornosti znenie § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ak sa v tejto novele alebo v tomto našom návrhu chceme zamerať najmä na dlhodobo nezamestnaných, potom § 8 ods. c) ich definuje: "občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov". Samozrejme, že sú aj iné skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pre podporu možnosti, ba priam by som povedala až nutnosti prijať takúto novelu zákona, si dovolím zacitovať zo štatistík. Jednou z najpočetnejších skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sú dlhodobo nezamestnaní občania vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, ktorí majú na trhu sťažené uplatnenie z dôvodu, že dlhodobou evidenciou postupne strácajú odborné vedomosti, pracovné zručnosti, pracovné návyky a ostatné sociálne zručnosti. Do tejto kategórie patria ťažko umiestniteľné osoby s nízkou vzdelanosťou, vzdelanostnou úrovňou a bez kvalifikácie. V roku 2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo v priemere 198-tisíc dlhodobo nezamestnaných osôb. Ich absolútny počet vzrástol oproti roku 2011 o viac ako 11-tisíc osôb. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie predstavoval v priemere 48,8 %, a to sa blíži už k polovici všetkých uchádzačov o zamestnanie.
Ak si zoberieme vekové kategórie, tak najviac nezamestnaných bolo vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. To bolo 27-tisíc skoro 800 osôb. Druhou najpočetnejšou skupinou boli osoby od 45 do 49 rokov. Táto skupina tvorila podiel 12,98 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a v číslach je to 25 705 osôb.
Z hľadiska vzdelania sa najviac na dlhodobej nezamestnanosti podieľali uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním alebo bez vzdelania a v roku 2012 ich bolo v priemere 77-tisíc, čo predstavovalo asi približne 39 % z celkového počtu evidovaných nad 12 mesiacov v roku 2012. Druhý najvyšší podiel tvorili uchádzači o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity, tých bolo 64 500 osôb, čo predstavovalo 32,59 % uchádzačov z celkového počtu. V roku 2012 bolo priemerne mesačne evidovaných 94 517 uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov a priemerný počet uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov škôl v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 poklesol o 500 osôb na 28 599 osôb.
Chcela by som spomenúť aj to, že v roku 2012 bolo v evidencii priemerne 13 865 občanov so zdravotným postihnutím a ich počet medziročne vzrástol o 1 468 osôb.
Na týchto štatistikách som chcela upozorniť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá rozširuje možnosť poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov, má svoju logiku. Vychádzame pri predkladaní návrhu z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnania znevýhodnených skupín nezamestnaných. Jeden z takýchto argumentov je aj ten, že objektom mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä a napríklad sú to charitatívne zariadenia, ktoré takýmto spôsobom prišli o možnosť takto zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a prišli o možnosť, ktorú doteraz používali, aby takýchto znevýhodnených uchádzačov - dlhodobo nezamestnaných - po určitom čase, ak sa osvedčia, si ponechali vo svojich zariadeniach natrvalo.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú som predstavila, ide druhá navrhovaná zmena a tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti. Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne, a preto sme presvedčení, že v tom-ktorom regióne by mali mať možnosť aj tieto navrhované subjekty získať príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných.
Tieto navrhované zmeny, ktoré predkladáme a ktoré som vám predstavila, majú v oboch navrhovaných dotknutých paragrafoch vo svojich zmenách len fakultatívny charakter, preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet k tomuto návrhu zákona žiadne pripomienky. Preto prosím o zváženie, aby sme pomohli znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie aj prijatím takejto navrhovanej zmeny. Hoci má fakultatívny charakter, ale nevylučujme a okrem obcí a VÚC-iek dajme možnosť aj iným subjektom riadne registrovaným, ktoré majú skúsenosti so zamestnávaním, aby pomohli riešiť nezamestnanosť a dlhodobú nezamestnanosť v tom-ktorom danom regióne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec, dobre, že ste to spomenuli. Ja by som sa bola prihlásila aj do rozpravy. V podstate ja súhlasím s týmto návrhom, ja ho podporím, ja ho kvitujem. A tento návrh zákona, ktorý predkladá pani podpredsedníčka, je dôkazom toho, že keď sa chce, sa dá. A ja som naozaj v minulosti niekoľkokrát, nielen v minulom volebnom období, ale niekoľkokrát aj v tomto volebnom období predkladala návrh zákona, ktorý mal istým spôsobom obmedziť prácu dôchodcov v súbehu s dôchodkom a naopak. A ja takýto návrh budem predkladať aj na októbrovú schôdzu do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ja tu vidím pootvorené dvierka aj pre komunikáciu, aj u iných dôchodcov ako iba u notárov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja mám len veľmi, veľmi stručný príspevok. Nedá mi nepovedať, že po vypočutí príspevkov predrečníkov k tomuto návrhu zákona som nadobudla dojem, že je to nejaký pilier rómskej reformy. Pre mňa po tom, čo som si tento návrh zákona prečítala, je to úplne nový rozmer, s ktorým ja zásadne nesúhlasím.
Stotožňujem sa s vystúpením môjho kolegu pána Brocku a nebudem opakovať argumenty alebo akcenty na tie časti, s ktorými ja súhlasím a ktoré naznačujú konečne snahu nastaviť systém spravodlivejšie. Predpokladám, že bude vôľa a priestor na to, aby rezervy, ktoré aj ja vidím v tomto návrhu zákona ešte k dosiahnutiu tej spravodlivosti, sa dali upraviť v druhom čítaní.
Pozorne som si vypočula aj príspevok pána Mihála a v tomto mám veľmi podobné názory a pripomienky, ktoré mám pripravené. A najmä, pán minister, by som chcela možno počuť vyjadrenia alebo vysvetlenie, možno si to naozaj zle vysvetľujem. Tento návrh upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze. Jasné. A sú prípady, kde sa bude na to prihliadať len čiastočne alebo vôbec. Predpokladám, že toto, tieto dôvody uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy sú relevantné k § 7, ktorý hovorí o možnosti "zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá po a) dosiahla dôchodkový vek". V dôvodovej správe ale stojí, že "v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje prihliadať na zásluhovosť", a tak ďalej, "nebude sa prihliadať na zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku". Čiže toto by som chcela od vás počuť, sa mi zdá, že tu je rozpor, či teda bude sa prihliadať na výšku starobného dôchodku, ako to stojí v dôvodovej správe, alebo dohliada sa na vek potrebný na starobný dôchodok.
A pri tomto by som sa chcela na chvíľočku zastaviť a sa opýtať alebo vypočuť si váš názor, či by nebolo naozaj vhodné v druhom čítaní v tomto § 7 pri tom starobnom dôchodku dať aj doplnenie alebo dovetok v tom "áčku", "dohliada sa na vek potrebný na nárok na starobný dôchodok" s dovetkom "v prípade, ak táto osoba nie je povinne dôchodkovo poistená". Aby sme oddiferencovali tých dôchodcov, ktorí naozaj majú iba dôchodok, a tých dôchodcov, ktorí sú zároveň aj zamestnanci a sú povinne dôchodkovo poistení, pretože sa mi zdá, že bolo by veľmi vhodné to doplniť. Ak bude vôľa, ja sa o to pokúsim potom aj na výbore, respektíve v pléne Národnej rady. Sa mi zdá, že zadosťučinili by sme spravodlivosti, ak by sme takúto požiadavku doplnili do toho "áčka".
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam doplniť program schôdze o bod Správa o vyhlásení chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, ktorú predloží minister životného prostredia pán Peter Žiga.
Dôvodom požadovanej správy sú okolnosti schvaľovania zaradenia časti bývalého Vojenského obvodu Javorina po jeho zrušení do sústavy chránených území.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože naozaj, aj ako to zdôraznila pani spravodajkyňa, nepriamo to súvisí aj s ochranou spotrebiteľa, pretože akreditovaná firma je taká firma, ktorej práca je zárukou, že vykonáva meranie správne, že výsledky sú presné, so stanovenou neistotou merania, že sú prístroje nadviazané na medzinárodné SI jednotky, overované, kalibrované, že má zavedený program a postup pri kalibrácii, že na vyhodnocovanie výsledkov používa štatistické metódy, že plánuje vyhodnocovanie, monitorovanie kvality meraní, že sa pravidelne zúčastňuje na medzilaboratórnych skúškach spôsobilosti, že má záznamy z meraní, s evidenciou výsledkov vedie presné, jasné, jednoznačne merania, ktoré obsahujú dostatočné informácie, s identifikáciou faktorov ovplyvňujúcich objektivitu a neistotu merania, že protokoly o skúškach obsahujú všetky informácie vyžadované zákazníkom a údaje potrebné na interpretáciu výsledkov merania a tiež všetky informácie vyžadované použitou metódou.
A ja zdôrazňujem všetky tieto faktory, lebo práve tie ovplyvňujú aj výsledok pre toho spotrebiteľa, pre toho, kto si to meranie objednáva, ale zároveň tento návrh aj spĺňa tie podmienky rovnakého podnikania v tejto oblasti.
Odborná spôsobilosť osôb a akreditácia sa navzájom dopĺňajú, v žiadnom prípade to nie je tá istá vec, ako sa to vníma alebo ako to je podľa súčasne platného zákona. Akreditácia je podmienkou na odbornú spôsobilosť, a preto je veľmi dobré a žiaduce, aby tieto merania boli v súlade s legislatívou na ochranu a podporu a rozvoj zdravia. Pri vydávaní spôsobilosti sa neoveruje dodržiavanie podmienok merania, výkon merania, spôsobilosť výsledkov, nezameniteľnosť. Tieto ukazovatele spoľahlivosti merania a výsledku sa preverujú práve pri akreditácii, preto je dohľad o akreditácii vydaný SNAS-om jedinou zárukou správnosti a spoľahlivosti výsledku. Preto by som naozaj veľmi chcela poprosiť, aby sme túto technickú úpravu zvládli zmenou alebo doplnením zákona o živnostenskom podnikaní a vyrovnali tak jednak podnikateľské prostredie a podnikanie v tejto oblasti, ale mysleli aj na ochranu spotrebiteľa a na ochranu verejného zdravia, na ktoré sa dohliada meraním v rámci tejto živnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni za účasti poslancov podpriemernej oproti obvyklej priemernej v tomto pléne, mi dovoľte spolu s pánom Uhliarikom, aby som predložila návrh novely zákona č,. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý má ambíciu odstrániť právne nedostatky a vytvoriť rovnaké podmienky na podnikanie v predmetnej viazanej živnosti.
Podľa platného zákona o živnostenskom podnikaní fyzické osoby (živnostníci) a právnické osoby na získanie živnostenského oprávnenia na viazanú živnosť s názvom „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“ musia predložiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. V poznámke k tejto viazanej živnosti je uvedený § 15 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie predmetnej viazanej živnosti je v priamej väzbe s činnosťou uvedenou v citovanom § 15 s identickým názvom „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa na predmetnú činnosť podľa citovaného zákona vydáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe a) písomnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti s obsahom uvedenom v § 16 ods. 16 a 17, b) splnenia podmienok ustanovených v § 16 ods. 4 a c) po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Jednou z podmienok k žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti je podľa § 16 a 17 písm. f) citovaného zákona predloženie kópie osvedčenia o akreditácii na činnosť, na ktorú sa žiada odborná spôsobilosť.
Osvedčenie o akreditácii právnickej osobe alebo fyzickej osobe (živnostníkovi) na žiadanú činnosť vydáva národný akreditačný orgán – Slovenská národná akreditačná služba (SNAS) na základe písomnej žiadosti a po preukázaní splnenia požiadaviek citovanej normy s názvom Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií.
Získaním osvedčenia o akreditácii akreditovaný subjekt preukazuje, že laboratórium, pracovisko, oddelenie a tak ďalej má zavedený systém manažérstva kvality, je technicky a personálne spôsobilé vykonávať činnosť v rozsahu akreditácie a zároveň je pod trvalým dohľadom SNAS-u. Osvedčenie o akreditácii má platnosť na určitý čas, v súčasnosti sú to štyri roky.
Až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu osvedčenie od odbornej spôsobilosti vydané Úradom verejného zdravotníctva platilo päť rokov od jeho vydania. A podľa § 16 ods. 33 osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniklo smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti, jeho vyhlásením za mŕtveho alebo uplynutím času platnosti.
Od účinnosti zákona č. 136/2010 Z. z. sa článkom XXXV mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. tak, že osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho a osvedčenie udelené a platné do 31. mája roku 2010 sa považuje za osvedčenie udelené na neurčitý čas.
Pre časť právnických alebo fyzických osôb (živnostníkov), ktorých platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov bola pred dňom 31. mája 2010, strácajú platnosť dňom, ktorý je uvedený na osvedčení. Ak podnikatelia chceli pokračovať v činnosti súvisiacej s predmetnou viazanou živnosťou, museli pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu získať osvedčenie o akreditácii na predmetnú činnosť, a to preukázaním splnenia požiadaviek normy, ktorú som už citovala.
Časové rozlíšenie platnosti osvedčení o odbornej spôsobilosti (ukončenie platnosti – na neurčitý čas) prinieslo negatívne javy v právnom a ekonomickom prostredí malého podnikania na Slovensku.
Opätovné získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti na predmetnú činnosť sa riešilo aj tak, a to je podstata problému, pre ktorý som sa odhodlala navrhovať túto novelu, že k žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti sa predložilo osvedčenie o akreditácii, ktorého držiteľom je iná právnická osoba alebo fyzická osoba (živnostník). Po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti napríklad fyzická osoba (živnostník) pokračuje v podnikaní a predkladá výsledky zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania možného vplyvu na zdravie pod vlastným názvom firmy. Zároveň je mimo dohľadu SNAS a nemá ekonomické náklady súvisiace s akreditáciou, dohľadmi a reakreditáciou. A v tomto momente vznikajú dva druhy podnikateľov a nerovnomerná situácia pre ich podnikanie.
Tieto právne nezrovnalosti vyvolávajú ekonomické nezrovnalosti pri viazanej živnosti „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“. A nepriamo tento stav, ktorý je dnes v tejto oblasti, vlastne poškodzuje aj toho spotrebiteľa, ktorý si tieto zisťovania objednáva.
Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vzhľadom na to, že zákon upravuje isté disproporcie v podnikaní, má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.
Ešte raz zopakujem, že tento návrh zákona akokoľvek znie možno komplikovanie, v jednoduchosti odstraňuje právne nedostatky a vytvára rovnaké podmienky na podnikanie v predmetnej viazanej živnosti. Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vystúpila.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 544 z 31. mája 2013 navrhol prideliť zákon na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ s akcentom návrhu technického riešenia väčšieho komfortu sporiteľa dozvedieť sa rýchlo a ľahko o stave obchodovania dôchodkových správcovských spoločností.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú povinnosti, s ohľadom na ktoré odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rokovacím poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a navrhujem, aby bol prerokovaný v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som spravodajskú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Hrušovský, v tom kontexte, čo ste povedali a spomínali, chcela by som aj ja poďakovať pánu predsedovi Ústavu pamäti národa, najmä za včerajší diskusný večer, na ktorom, žiaľ, pre povinnosti, pre ktoré som musela byť tu, som sa nemohla zúčastniť. Ale včera ÚPN pripravilo diskusný večer, pri ktorom si spomínalo na jeden zo zločinov komunizmu, na ktorý nesmieme zabudnúť, a to je menová reforma z roku 1953.
Aj toto sú udalosti, ktoré patria do kontextu tých, ktoré má mapovať a neustále pripomínať Ústav pamäti národa, pretože pripravil ľudí nielen o úspory, ale mnohých aj o životy. A možnože aj táto oblasť zločinu komunizmu by bola vhodná na to, aby bola detailnejšie a lepšie zmapovaná pre budúce generácie, ale aj ako výstraha, lebo, nedajbože, niečo také sa môže zopakovať.
Ďakujem pekne.