Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne poslankyne, poslanci, vážený pán minister, aktéri sociálnych služieb bez ohľadu na politické tričko alebo politické sympatie dúfali a očakávali, že tento zákon, ktorý teraz predkladáte, pán minister, bude prelomový, že prinesie kvalitnejšie, dostupnejšie, efektívnejšie, objektívnejšie služby, že prekoná hranice istôt a ponúkne dych vyrážajúci koncept, ako sa dostať na európsku úroveň. Pán minister, viete, lebo ste boli v parlamente vtedy ako vládny poslanec tiež, že tento zákon má svoju históriu od jeho schvaľovania až po účinnosť a je potrebné ustavične pripomínať to, čo sa tak neslávne zapísalo do jeho názvu.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z. a tak ďalej. Ja musím skonštatovať, a s ľútosťou skonštatovať, že novela zákona, o ktorej teraz rokujeme, pokračuje v diskriminácii poskytovateľov sociálnych služieb. A ja poviem aj ako.
V tejto novele navrhnutej vami, pán minister, v § 8 ostáva explicitne odkaz na slobodný výber poskytovateľa, ale pri pravidlách financovania ste nenašli odvahu zmeniť ustanovenie vylučujúce niektorých poskytovateľov z vašich istôt a tým aj niektorých občanov, ktorí si na základe slobodného výberu poskytovateľa dovolia sa slobodne rozhodnúť. Že štát bude diktovať, nie občan si vyberie, vás napríklad usvedčujú paragrafy 75 ods. 1, kde tak ako som povedala, ten § 8 ten ste nechali tak, pretože tam Ústavný súd nariadil, aby sa uviedlo ten slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb, ale čujme § 75 ods. 1. Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Je povinná, to je fajn, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a tak ďalej.
Na prvý pohľad by sa zdalo, veď čo chcete, pani poslankyňa, veď máte, že je povinná poskytovať. Ale otočme tú vetu alebo ten odsek a poďme analyzovať ho od konca. Ktorého poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec? Pán minister, naozaj česť výnimkám obciam a naozaj poznám také vo svojom okolí. Na Slovensku neviem sa vyjadriť, ale vo svojom okolí naozaj poznám obce, ktoré sú tak uvedomelé a tak chcú spolupracovať s poskytovateľmi bez ohľadu na tričko alebo na to, či sú verejné alebo neverejné, že naozaj požiadajú, aj keď nie tak priamo, ale na podnet niekoho, ale nerobia drahoty. Ale, pán minister, vo väčšine prípadov ja si neviem predstaviť, neviem si predstaviť, lebo sa stretávam s tým, a to z reakcií konkrétnych klientov, že by obec požiadala poskytovateľa neverejného. Je to úplne, úplne obrátené na ruby. A ja sa musím vrátiť opäť k nálezu Ústavného súdu a nielen k nálezu, ale aj k dôvodom, prečo toto podanie na Ústavný súd sme podali a sme boli v tom úspešní. Pretože pôvodná novela pani ministerky, pôvodný zákon, nový, nie novela, ospravedlňujem sa, ale zákon, ktorý pripravila pani ministerka Tomanová, mal neuralgické body práve v § 8, kde bolo zakotvené, že zákon ustanovuje obci, resp. VÚC-ky povinnosť zabezpečiť sociálnu službu v poradí najskôr právnickou osobou nimi zriadenou, založenou iným verejným poskytovateľom, potom neverejným poskytovateľom a Ústavný súd veľmi pekne pomenoval tieto problémy, keď sa vyjadril, že vlastne neverejný poskytovateľ a teda aj klient, ako by bola pre verejnosť alebo pre zákon a pre štát len tzv. zbytkovou klientelou.
Tým sa vážne porušilo právo fyzickej osoby sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa mohla, ale tú službu na základe toho slobodného rozhodnutia nemohla v praxi dostať a ústavný súd povedal vtedy, že právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované. Vyznieva iluzórne, občan má jediné právo a to je právo odmietnuť služby poskytované obcou alebo VÚC. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. A v tom je podstata problému, ktorý aj vy stále opakujete, že neverejní poskytovatelia sú drahí. No jasné, že majú vyššie úhrady, alebo žiadajú vyššie úhrady od ľudí, keď takýmto prístupom nemá ten klient garantovanú cenu za poskytnutú službu, teda nemá prístup ani poskytovateľ, ale ani ten konkrétny klient k týmto zdrojom finančných prostriedkov, ako majú všetci tí ostatní, ktorí súhlasia, alebo sa slobodne rozhodnú, že pôjdu k neverejnému poskytovateľovi.
Ústavný súd veľmi pekne odôvodnil a definoval, prečo je to tak a vo svojom uznesení fakticky nariadil úpravu zákona zosúladením týchto ustanovení a to sa stalo zákonom 551/2010, kedy sa to upravilo. Áno, ten § 8 sa upravil, aj teraz ako som spomínala, ten slobodný výber poskytovateľa tam je, ale mňa mrzí to, že vy takýmito spôsobmi, sofistikovanými spôsobmi, spôsobmi obídenia, akoby ste považovali tých ľudí za naivných. Zakomponujete do zákona, alebo necháte v zákone také ustanovenie, ktoré vlastne na jednej strane zabezpečí ten slobodný výber, na druhej strane ten, kto sa slobodne rozhodne pre výber neverejného poskytovateľa, tak nemá garantovaný ten poskytovateľ, nemá garantovanú tú výšku finančných prostriedkov a de facto tým pádom nemá ani ten klient.
Ja veľmi dobre hodnotím, alebo kvitujem § 78a, kde zavádzate finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, kde v podstate ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný prostriedok na poskytovanie služby neverejnému poskytovateľovi, ktorým je nocľaháreň, zariadenie pre seniorov, opatrovateľská služba, denný stacionár. Je to vlastne isté rozšírenie toho príspevku, ktorý bol zavedený za Radičovej vlády, kde naozaj ten príspevok sa veľmi komplikovaným spôsobom dostával k poskytovateľom a vy tento proces zjednodušujete. Trošku ma pomýlila dôvodová správa, kde v § 78a hovoríte o tom, že poskytuje finančný príspevok, ale v dôvodovej správe pripúšťate, že môže sa stať, že sa tak aj nestane a zrejme aj preto je v odseku 4, čo keď som si dočítala tento paragraf, prišla som k odseku 4, už teda som nebola taká nadšená týmto paragrafom, kde sa píše, že ak teda ministerstvo z nejakého dôvodu nebude môcť poskytnúť, akoby delegovalo to na obec. Obec môže už v tom prípade z príjmov rozpočtu obce poskytnúť finančný príspevok na poskytovanie tejto služby. Čiže ak ministerstvo bude mať objektívny dôvod, môže mať, finančný je vždy a neposkytne, alebo už nebude mať ten balík pre všetkých, alebo pre tých, ktorí to budú žiadať samozrejme, tak už je tu odkaz na obec, ktorý môže viesť. Viete veľmi dobre pán minister, že čo sa môže, to sa nemusí. Čiže moje nadšenie z tohto paragrafu rýchlo vyprchalo a mi je ľúto, že je to veľmi také pre mňa nejednoznačné a nie je to zárukou toho, že tí poskytovatelia tie finančné prostriedky dostanú.
Povrchný čitateľ tohto návrhu zákona si môže povedať fajn, niektoré postupy sa zjednodušujú, niektoré služby sa menia obsahovo, limitujú sa maximálne kapacity, čo ste vy všetko predstavili pri predstavovaní zákona, čo vyzerá ľúbivo a trendovo, ale pán minister, duch, duch toho zákona, duch toho zákona je šitý na mieru ideológie centralizmu. Očakávala som, že budete riešiť spravodlivé úhrady cez jasné skúmanie majetku klienta a jeho príbuzných. Vy viete, že ja pri tejto príležitosti pri zákone o sociálnych službách to vždycky hovorím a budem hovoriť, ale vy naopak zvyšujete ochranu klienta pred neprimeranou úhradou. Áno, ja, ja súhlasím s týmto, že zvyšujete tú, tú ochranu klienta, ale, ale je to bez ošetrenia aj toho skúmania majetku a spravodlivého pri spravodlivých platieb, no nemôžem zase nič iné povedať, len to, že je to predvolebný zákon. Áno, je to vyšité opatrenie pred voľbami.
Pán minister, čo však tí, v súvislosti s týmto s touto ochranou úhrady, čo však tí, čo nemajú toľko šťastia a ani netušia, že majú vôbec nárok na taký luxus prežívať svoju starobu v sociálnom zariadení s príspevkom od daňových poplatníkov? Pán minister, prečo už nejdete vo svojom populizme až tak ďaleko, ďalej a nechcete kompenzovať potom všetkým ľuďom v domácnostiach, ktorí nevyužívajú systém, lebo si myslia, že ešte nemusia, ešte počkajú, ešte predsa sa má niekto o nich postarať, ktorých opatrujú svoje deti bez toho, aby si nárokovali čo len jedno euro od obce alebo od štátu. Prečo potom aj všetkým týmto nedáme takýto príspevok a takúto úľavu? Veľakrát títo ľudia v domácnostiach, nejaká babička v hornej - dolnej, v stráňach pod Tatrami žije v oveľa skromnejších podmienkach, tiež jej to nevychádza, nikto ju takto nechráni a nemá na to.
No ja si myslím, že týmto návrhom vy vyrábate dve kategórie seniorov. Ja pri tejto príležitosti myslím aj na tisíce, nie stovky, ale tisíce klientov, ľudí, žijúcich v obciach, najmä v obciach, aj v mestách, ktorí nemajú šancu sa dostať k opatrovateľskej službe. Majú možnosť ju požiadať, možno sú aj posúdení, ale bez vysvetlenia a počítajúc s ich nevedomosťou im starostovia túto opatrovateľskú službu nezabezpečia z objektívnych dôvodov. No nemajú na to finančné prostriedky. Nemajú na to rozpočet, ale taká je realita, či tak alebo onak pozeráte na to. Pri tom ste aj povedali teraz pri predstavení zákona, že ambíciou toho zákona, čo je ambícia skvelá, aby sa viac podporili terénne služby a chcete docieliť, aby ľudia zostali, čo najdlhšie v domácom prostredí. Tá ambícia je krásna, ja tlieskam za tú ambíciu, len preto treba aj niečo urobiť a v tomto zákone preto nerobíte, pretože ja som tam nenašla nejakú zvláštnu podporu pre opatrovateľskú službu. Snáď sa spoliehate na projekt, ktorý ste už avizovali, že chcete realizovať z európskych peňazí 28 miliónov eur, 1600 opatrovateľov, ale desaťtisíce ľudí čakajú na túto službu. Okrem toho, pokiaľ viem alebo mám informáciu, ak to nie je pravda, budem rada, ak ma upravíte alebo opravíte. Tento projekt skončí teda o dva roky, teda ako mi to vychádza, či počítam tak alebo onak, zase je to pred voľbami. Ja dokonca by som išla ďalej, aby som povedala, že aj s tým znižovaním kapacít je to fajn, lebo taký je trend a je to aj logickejšie, rozumnejšie, keď sú menšie zariadenia po istú hranicu, kedy je to ekonomicky únosné, a kto pracuje v sociálnych službách, vie, že kde je tá hranica, kedy je ekonomicky ešte únosné mať 15, 20, 25 klientov, ale aj iným spôsobom ľudsky, sociálne únosné, ale ja mám pocit, že sa pripravujete na ďalšie programovacie obdobie a že prostriedky, ktoré budú na tieto zariadenia nové, pôjdu opäť vašim straníckym kolegom alebo sympatizantom, alebo už nazvite to, ako chcete. Všetko tomu nasvedčuje.
Pán minister, chcela by som sa vás opýtať, prečo napríklad ste nezmenili v tomto zákone systém posudzovania klientov, ktorého spôsob, aký sa u nás deje, no ak to naozaj veľmi preženiem, poviem, že je jediný na tejto planéte. Lebo VÚC-ka rozhoduje o registri aj o výmaze, o poskytovaní, o financovaní, o posudzovaní a ešte aj poskytuje. No, podľa mňa je to cirkus. To nemá žiadnu logiku. Ó, aké je to transparentné! Skutočne, aké je to transparentné.
Veľmi kvitujem v tomto návrhu zákona, veľmi kvitujem štandardy kvality. Viem, že, predpokladám, nemôžem povedať, že viem, ale predpokladám, že narobia určité problémy, ale verím, že pokiaľ sa vychytajú tie problémy, tak bude vôľa to aj zmeniť.
Mám však k tomu veľmi podstatnú poznámku. V súvislosti so štandardmi ste hovorili aj o akreditáciách, to je všetko v poriadku, ale mne v tomto zákone chýbajú súvislosti s kvalitou služieb to, čo sa žiada a čo ja som očakávala, že totiž v zákone bude echo a to v konkrétnych ustanoveniach vo výške úhrad. Lebo možno teraz použijem zlé prirovnanie, ale keď ja si zo štyroch bratislavských hotelov budem vyberať, kde prenocujem, tak ja si vyberiem podľa toho, koľko ten hotel má hviezdičiek. Koľko má hviezdičiek, to je odstupňované, aj aký je drahý. A keď sa pozriem do svojej peňaženky a poviem, že mám na štyridsaťeurový hotel, tak si vyberiem ten, ale viem, že tam musím čakať isté štandardy, ale keď si zoberem 500-eurový, tiež viem, že musím čakať isté štandardy.
Pán minister, si myslím, že to by bol veľmi dobrý princíp na to, aby sme zmenili financovanie, pravidlá úhrady, aby to skvalitnili služby, skvalitnilo služby a zaviedli, zaviedla by sa zdravá súťaž. Čiže, keď to zhrniem, očakávala som zmenu vo financovaní a právnu istotu pre všetkých poskytovateľov. Štandardy kvality tie sú, ale odvodenie, odvodenie od nich som čakala, že bude aj systém úhrad upravený. Čakala som, že skončí monopol jedného subjektu, ktorý robí všetko od poskytovania posudzovania cez výmaz a všetko, to je nelogické. Čakala som, že budete mať odvahu na precízne skúmanie majetku a zadefinovanie povinnosti aj rodinných príslušníkov a čakala som aj na to, že budete mať odvahu urobiť napríklad vytvoriť nezávislý orgán, ktorý bude skúmať, alebo presnejšie posudzovať klienta, akú naozaj službu potrebuje a tým by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam a skutočne si myslím, že takýmto transparentným spôsobom by sme dosiahli, že služby by boli kvalitné, by boli dostupné, aby tieto služby dostali tí, ktorí ich skutočne potrebujú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)