Videokanál poslanca

No, ja v úvode chcem poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za to, že vlastne nám vytvoril podnet pre to, aby sme mohli reagovať vlastnými postojmi. Ale chcem upozorniť na to, že na to, čo on vlastne poukazoval, nejednoznačnosť formulovania nejasných, bezzásadových stanovísk sa možno dívať aj z iného hľadiska. Ja to vnímam z môjho uhla pohľadu ako voľbu opatrného a citlivého prístupu, možno aj zodpovedného prístupu, vzhľadom nielen na dané zahraničnopolitické, medzinárodné záväzky, ale aj vzhľadom na to, ako sa odlišujú postoje samotných občanov k tejto aktuálnej téme, k situácii na Ukrajinu, čo sa týka aj napríklad vstupu vojsk NATO na naše územie, budovania základní.
Chcem povedať, že reálny stav našej spoločnosti je ten, že existujú občania, ktorí trvajú na tom, aby sa zastavili iniciatívy, ktoré umožňujú vstup vojsk NATO na naše územie. Sú občania, ktorí dokonca sa teraz angažujú v tom, že spúšťajú petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO. Takže nedá sa na túto situáciu dívať jednostranne. A toto má byť téma, ktorá má práve, naopak, spojiť pravicu a ľavicu do jedného konsenzuálneho postoja.
Rovnako tiež chcem vyjadriť sa k tej výhrade, že Slovensko by malo byť a malo by jednoznačne stáť, byť súčasťou západného sveta. Zdá sa mi to byť v súčasnosti, naozaj z pohľadu novodobých hľadísk, taký fanatický postoj. Slovensko predsa nie je súčasťou západného sveta. Slovensko je uprostred Európy, a to si priznajme. Aj napriek tomu, že nás viažu medzinárodné záväzky a zmluvy, som presvedčená o tom, že Slovensko, keďže je geopoliticky v strede Európy, má formulovať a hľadať také konsenzuálne riešenia, ktoré majú vytvárať stabilitu nielen v našej krajine, ale v celej Európe.

159.
No ja si vôbec nemyslím, že tento návrh je nesprávny, nemyslím si rovnako ani to, že sme divní, sme proste iní, sme odlišní, a aj keď máme v rámci klubu odlišné názory, a ja by som obzvlášť mohla o tom veľa hovoriť, výzvou doby a spoločnosti aj samej politiky je uznať sa v tej odlišnosti. Prijať sa s odlišnými názormi. Každého človeka, každú osobnosť formujú iné podmienky, má iné skúsenosti, iné prežitia a výzvou dnešnej doby je nie polarizovať situáciu, odmietať niekoho, kto je iný, nazvať ho divným, ale prijať ho v tejto odlišnosti. A parlament môže byť príkladom toho, ako môžu ľudia s odlišnými postojmi a názormi, ľudia autentickí, ľudia riadiaci sa svojím svedomím a vedomím v záujme sledovania spoločných cieľov spolupracovať.
Tento zákon je výrazom objednávky doby, objednávky a dopytu spoločnosti a povedzte mi jeden pádny racionálny a vecný argument, prečo nedať ľuďom voľbu a slobodu výberu medzi straníckym a občianskym modelom? Alebo si ideme klamať a tvrdiť pred sebou samými a pred ľuďmi, že stranícky systém nemá žiadne nevýhody?

131.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, myslím aj zastupujúci minister, nielen pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti, ak môžem sa takto prihovoriť. (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam vyhradených pre členov vlády SR.)
Bola by som rada, ak by ste možno zaujali také miesto, že k vám nebudem hovoriť chrbtom, lebo interpelácia ani tak nie je interpelácia, ale požiadavka, žiadosť, ktorú chcem predniesť, je smerovaná k vám. Je mi to nepríjemné, ak mám k vám hovoriť a sedíte mi za chrbtom. Takže mrzí ma to, že v čase interpelácií... (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Ja by som bola veľmi rada, ak by sme neznevažovali inštitúciu, ako je parlament, ani váš úrad, a preto by som bola rada aj, pani podpredsedníčka, ak by ste usmernili pána ministra a zaujal vhodnú pozíciu. (Reakcie z pléna a smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán minister...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ako pozícia je v poriadku, ale vadí mi ten debatný krúžok, nehnevajte sa, pán Čaplovič, vám je to možne smiešne, mne nie. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte, poprosím vás.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je viacerým do smiechu, ale mne do smiechu nie je, asi prvýkrát sa mi z tejto pozície najťažšie prihovára k takmer prázdnemu plénu a ministrom, ktorí, ktorým je veľmi do smiechu. Vo väčšine prípadov, ak vystupujem v interpeláciách alebo aj v diskusii, v rozprave k jednotlivým zákonom, ktoré sa týkajú predovšetkým ochrany spotrebiteľských práv alebo zákonov, ktoré predmetne súvisia s činnosťou hospodárskeho výboru, dnes vystúpim v záujme ochrany politických a občianskych práv, ale s dosahom na ochranu ľudského života. (Ruch v sále.) Prosím vás pekne, môžete sa ukľudniť, pán poslanec Zajac. Ja si myslím, že tomuto parlamentu aj našej krajine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ochrane ľudských práv a interpeláciám treba venovať pozornosť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je naozaj do smiechu, ale mne do smiechu nie je, pretože už dlhšie nosím v sebe informáciu o tom, že jeden človek, ktorý prejavil svoj slobodný názor, ktorý si stojí za svojím presvedčením a využil svoje právo na vyjadrenie odporu v zmysle čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, dnes trpí. Hladuje viac ako 30 dní. Nezaznamenala som v médiách o tom žiadnu informáciu a čudujem sa, ako je možné, že o tom neprebehla ani žiadna diskusia, informácia v tomto parlamente. Chcem povedať, že táto situácia aj táto informácia mňa už dlhodobejšie znepokojuje a znepokojuje ma aj napätý stav, ktorý v tomto smere voči tomu človeku zaznamenávam. Mám taký pocit, že tu beží tiché mlčanie a čakanie na jeho smrť. Ja som sa pred týždňom aj spoločne s pánom poslancom Hraškom stretla s dotknutým uväzneným človekom, ktorý žije v presvedčení s niekoľkými pár stúpencami, že bol zatknutý neoprávnene, porušujúc základné ľudské a demokratické práva. Stretla. A pre mňa jeho presvedčenie, možno pre niekoho zaťatosť alebo fanatičnosť, je veľkým varovným signálom. Ja mám reálne obavy o ohrozenie jeho života. Nie som právnik, nie som ani advokát, nie som v ústavnoprávnom výbore, nedokážem po právnej stránke zhodnotiť situáciu.

Ale chcem sa opýtať, čo mám pre to urobiť, aby človek, ktorý prejavil svoj iný názor, nie väčšinový názor, možno odvážne prejavil svoj odpor k existujúcemu systému, využil tak v svojom presvedčení článok ústavy, čo mám urobiť pre to, aby som zachránila jeho život. Ja možno rovnako s jeho obsahom protestu ani s jeho formou protestu nesúhlasím, ale nemyslím si, že existuje taký inštitucionálny systém, ktorý dáva možnosť a právo na to, aby bol niekomu vzatý život a sloboda za jeho presvedčenie.
Pred týždňom som poslala e-mailovú prosbu pánovi ministrovi spravodlivosti, vie o tejto mojej prosbe, nie interpelácii. Nejdem ani krikom, ani kritizovaním, ani obviňovaním, idem prosbou. Prosbou o milosť, prosbou o zľutovanie. Prosím vás pekne, prepusťte tohto podľa mňa neprávom zatknutého väzňa. Ja viem o jeho výčinoch, ja som ho niekoľkokrát rovnako upozorňovala na to, že nemá protestovať výtržnícky, že ani z môjho pohľadu a ani pre moju obhajobu nie sú hodné jeho agresívne prejavy. Myslím si, že to všetko vieme zvládnuť, ale, prosím vás pekne, neohrozujme jeho život. Ja som nikdy nemala problém v tomto pléne, ak sme ako poslanci boli vyzvaní k pietnej minúte ticha za rôzne politické obete. Nikdy som nemala problém postaviť sa vzdať túto úctu. Ale nežime len v minulosti, nepáchajme zlo a zlé činy, neberme ľuďom ľudské práva za cenu straty ich životov aj dnes. Ja naozaj dnes vystupujem v obave o to, ako naše konanie, ako naše mlčanie a možnú ľahostajnosť vyhodnotí budúcnosť.
Komunikovala som dnes s riaditeľom nemocnice, kde je pre vážny stav väzeň prevezený, a pýtala som sa na to. Ani nie tak na to, aká je, nakoľko je zabezpečená zdravotnícka starostlivosť, lebo nepochybujem o tom, že zdravotnícky personál sa snaží. Ale ani sebalepšia, sebalepšie zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti, pokiaľ tento väzeň odmieta ako jedinú, možno jedinú formu svojej obrany, odmieta prijímať stravu, mi nezaručuje, že tento človek neumrie. Komunikujem s jeho sestrou, má bezsenné noci, nespí a možno už tretí deň a noc sa trápim pre to, čo sa deje, aj ja. Nechcem túto situáciu dramatizovať, nechcem eskalovať napätie, ale naozaj k tomuto prípadu zaznamenávam rozporuplné a protichodné informácie. Z jednej strany ubezpečenia o tom, že je všetko v poriadku, z druhej strany vážne podozrenia na to, že riziká ohrozenia jeho života sú vážne.
Neviem, čomu mám veriť, chcem vás poprosiť, aby sme neniesli zodpovednosť spolu všetci, ako tu dnes sedíme, a hlavná zodpovednosť je na ministroch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, že vás preruším, ale podľa § 129 interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. A ďalej by som mohla pokračovať.
Takže vás poprosím, aby ste uviedli, proti komu hneď alebo ku komu dávate tú interpeláciu.
Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pani podpredsedníčka, povedzte mi, prosím vás pekne, kde mám zaradiť ochranu politických a občianskych práv, ochranu života, pod ktorý bod. A počkám. Dúfam, že dovtedy ten väzeň neumrie. Povedzte mi, pod ktorý bod. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale interpeláciu ktorému ministrovi dávate?

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ide o život, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, ale o tomto sú interpelácie, ja vôbec nemám žiadne nejaké námietky, že, že vystupujete. Ale dodržujme rokovací poriadok.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ktorá forma, ktorý inštitucionálny poriadok, ktorý zákon je viac ako ľudský život? Povedzte mi, v ktorom bode programu mám vystúpiť, a urobím to. (Reakcia z pléna.)
Ja vyhodnocujem situáciu za veľmi vážnu a myslím si, nieže myslím, som presvedčená o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
A nech uvedie, komu interpeláciu smeruje, ale no.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to v úvode pekne povedala, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to pekne smerovala príslušným ministrom, pánovi Kaliňákovi ako ministrovi spravodlivosti a pánovi, pardon, ministrovi vnútra a pánovi Borecovi ako ministrovi spravodlivosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže, ak tu je priestor a je tu ochota v mene ľudského života sa k tomu vyjadriť, ak aj vládni poslanci, ktorí majú k ministrovi, ako usudzujem, ďaleko bližšie ako ja, o tomto neboli informovaní a touto formou sa o tom dozvedeli, prosím vás pekne, predíďme tomu najhoršiemu. Žiaden inštitucionálny systém ani zákony nie sú vyššie ako ochrana práva na slobodu a ľudský život.

Ďakujem pekne.

98.
No, ja nebudem reagovať útokom a nezapojím sa do tejto diskusie faktickou v rámci nejakej prestrelky, nechcem sa do tohto zapojiť.
Myslím si, že tak ako na všetkých projektoch, tak aj na politickom projekte OĽaNA, na, aj na našom úsilí presadiť absolútny krúžok je ľahké vidieť chyby a každý projekt so sebou prináša aj mnohé nedorozumenia, aj chyby, omyly. Avšak myslím si, že takou, takým pozitívom a dobrou vlastnosťou veľkých a veľkorysých ľudí je hľadať na každom projekte bez ohľadu na to, či ide o politický, občiansky alebo ekonomický projekt, hľadať pozitíva.
A ak to takto postavíme, tak ja práve naopak politický projekt OĽaNO vidím ako predvývoj sústredeného úsilia a aj požiadavky občianskej verejnosti dostať do parlamentu čo najviac nezávislých ľudí, ľudí duchovne aj, aj, aj mentálne zrelých, ktorí budú schopní s nimi komunikovať aj počas bežiaceho volebného obdobia. Týmto spôsobom sa zvyšuje aj kontrola, adresnosť konania každého poslanca, kontrola, možnosť kontroly každého občana, týmto spôsobom sa samotný parlament približuje k ľudom, ktorí si do parlamentu zvolia svojich zástupcov. Ja si vážim, pán poslanec, vašu odvahu aj vašu prostorekosť, aj schopnosť analyzovať, prísť na podstatu veci, ale myslím si, že ak do toho zapojíte aj kúsok pokory, tak určite projekt, vďaka ktorému ste aj vy dnes v parlamente, nenazvete projektom hlúposti.

Pán minister sa obáva, že budem vystupovať dlho. Ja ho môžem ubezpečiť v tom, že teda dlho vystupovať nebudem a hoci som sa pripravovala k tomuto zákonu, ako? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. A hoci som sa chystala vystúpiť k tomuto zákonu so zameraním na, zacielením na také dva špecifické body, týkajúce sa výkupu komunálneho odpadu a potom zavedenej povinnosti uhrádzať platby za odpad na účty, dovolím si hneď v úvode zareagovať aj na pripomienky a kritické výhrady kolegov z opozície, ktorí poukázali na úskalia, respektíve na riziká, ktoré by aj podľa mojich pochybností, možno aj podozrení, tak ako som si mala možnosť túto diskusiu vypočuť, by mohli viesť k monopolizácii v systéme riadenia odpadového hospodárstva.
Takže k tým pripomienkam, ktoré smerovali k tomu, čo predniesol, ak si dobre pamätám, pán poslanec Zsolt Simon k pochybnostiam o transparentnosti financovania finančných tokov v rámci odpadového hospodárstva. Rovnako tak poukazovali na nekontrolovanosť a možnú koncentráciu rozhodovacích právomocí pri udeľovaní autorizácií a licencií pre zberné miesta. Poukazovali rovnako tak na absenciu kontrolných mechanizmov, absenciu riadnej merateľnej štúdie, ktorá by poukázala, akým spôsobom novo pripravený zákon, ktorý bude znamenať zásadné zmeny do systému riadenia odpadového hospodárstva, akým spôsobom sa dosiahne kvalitatívny, aj kvantitatívny posun.
Mňa by, pán minister, rovnako zaujímalo, či pripravovaný zákon a tieto zásadné zmeny v ňom, či a ako ovplyvnia samotnú výšku poplatkov za odpad. Ja pri tej obave o možné zvýšenie poplatkov za odpad môžem povedať, že poznám príklady miest, kde zhodnotením druhotného odpadu si komunálna sieť, komunálna, si tie-ktoré mestá dokážu vykryť náklady na spracovanie nového odpadu. Takže ja by som absolútne nepripustila tú možnosť, že by vďaka prijatému zákonu sme pristúpili k takej kvalitatívnej, kvantitatívnej zmene, že by sa vlastne zvýšili poplatky za odpad. Rovnako tak, už ak sa nedosiahne teda to, čo som vravela, úhrada a spracovanie ďalšieho odpadu, nového odpadu, si myslím, nemožno sa uspokojovať len s tým a nemožno merať význam pripraveného zákona cez uspokojenie sa s tým, že udržíme poplatky na súčasnej úrovni.
Rovnako tak by ma zaujímalo, a to by mala ukázať takáto nieže len dôvodová správa, ale aj štúdia, že akým spôsobom tento zákon zaťaží, ako ovplyvní rozpočty či už obcí, miest, alebo aj štátu, ak sa tu hovorí vlastne o rušení a nahrádzaní, o substitúcii recyklačného fondu vznikom organizácií zodpovednosti výrobcov. Naozaj sú to dosť závažné otázky na to a ja sa teda pripájam k poslancom, ktorí vzniesli tieto pochybnosti, vo väčšine prípadov, ak si dobre pamätám, pán Simon, pán Muránsky, potom asi aj pán Galko poukazovali vlastne v podstate na to isté, na to posilnenie monopolizácie, možný prienik lobistických tlakov, uplatňovanie lobistických praktík, rovnako tak na možné zvýšenie cien a negatívne ovplyvnenie, nepriaznivé ovplyvnenie výdavkov rozpočtov verejnej správy, obcí a miest a samozrejme aj štátu.
To ale, s čím som chcela vystúpiť v tejto rozprave k zákonu o odpadoch, sa viac-menej týka úpravy, na ktorú ma upozornili zástupcovia zainteresovanej verejnosti. Týka sa to úpravy prechodu a úpravy spôsobu výkupu kovového odpadu pod zastrešenie, pod výkup v rámci komunálneho odpadu. Tam ma konkrétni občania upozornili na to, že pod vplyvom tejto úpravy budú môcť komunálny odpad zberať iba vybrané subjekty, iba subjekty, ktoré uzatvoria zmluvy s mestami a obcami. Takže v tom zmysle by ma naozaj zaujímalo v rámci aj takej všeobecnej požiadavky na prezentovanie a potvrdenie existencie a účinnosti kontrolných mechanizmov, akým spôsobom a kto bude kontrolovať z úrovne štátu, na akých princípoch je výber toho-ktorého zberného miesta pre výber komunálneho odpadu.
Konkrétni občania ma upozornili na konkrétnu situáciu v Košiciach, kde už teraz sa predpokladá, že komunálny odpad budú môcť na základe uzavretej zmluvy s mestom vyberať len spoločnosti KOSIT a Zberné suroviny. Takže okrem preskúmania a potvrdenia existujúcich kontrolných mechanizmov by ma zaujímalo naozaj to, akým spôsobom, akým systémovým opatrením sa zabezpečí protekcionistickému princípu pri výbere týchto zberných miest, ako sa zamedzí možnému uplatňovaniu lobistických praktík pri zazmluvňovaní vybraných zberných subjektov. To je jedna požiadavka.
Druhá požiadavka, ako vravím, nie som odborník, ani špecialista na odpadové hospodárstvo, to naozaj nie, ale pri tejto diskusii, pri rokovaní o tomto zákone som rovnako bola upozornená na zavedenie povinnosti uhrádzať poplatky za odpad cez účet. Je to pravda alebo nie? (Reakcia navrhovateľa.) Výber, pretože, k tomu by som si teda požiadala z vašej strany zdôvodnenie, pán minister, pretože ako tu všetci sedíme, dobre vieme, že vlastne tú selekciu, triedenie odpadu, jeho zber a odovzdávanie zabezpečujú v mnohých prípadoch práve ľudia so slabým sociálno-ekonomickým zázemím a tí nie sú majiteľmi účtov.
Takže ja by som veľmi pekne poprosila o ozrejmenie a zhodnotenie možného aj takéhoto negatívneho dopadu na najslabšie sociálno-ekonomické skupiny, pre ktorých je možno práve tá zberná činnosť hlavnou časťou ich príjmu.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Ja len chcem krátko podporiť kolegu pána poslanca Fecka v tom, v tej jeho snahe, iniciatíve, ktorá má viesť k tomu, aby sa sprehľadnila situácia, čo sa týka prevodov pozemkov, pretože skutočnosť aj reálna prax to potvrdzuje. Aj za mnou prichádzajú občania z dotknutých vojenských obvodov, kde ma upozorňujú na veľkú neprehľadnosť, čo sa týka manipulácie a prevodov pozemkov aj území, ktoré bezprostredne sa dotýkajú ich pozemkov, na ktoré si uplatňujú reštitučné nároky. Naozaj sa pýtajú mnohí ľudia, načo sme to všetko vykonávali, uplatňovali sme si reštitúcie, poplatili rôzne administratívne poplatky, nie malé, a napriek tomu, že preukázali, že sú pôvodnými vlastníkmi tejto pôdy, neregistrujú ani z úrovne obcí, ani z úrovne štátu nejakú snahu, integrovanú, ucelenú snahu, ktorá by viedla k zoceleniu ich pozemkov, k prípadnému vysporiadaniu.
Skutočne ten spoločenský podnet, tá objednávka zo strany ľudí tu je a je naozaj veľmi žiaduce, aby sa integrovali úsilie, iniciatívy či už z úrovne obcí, samosprávy, ako aj štátu, ktoré povedú k tomu, aby mohli títo ľudia, ktorí si či už uplatnili reštitučné nároky, alebo majú v týchto dotknutých územiach svoje pozemky, aby ich mohli vedieť využiť.
Naozaj upozorňujú na to, že dokonca aj niektorí, nebudem uvádzať, starostovia si pokúpili vlastne pozemky v týchto dotknutých územiach bez toho, aby obec o tom mala nejakú evidovanú oficiálnu informáciu, aby tak vlastne v rámci či už územného rozvoja obce, alebo mesta vedeli tých ľudí usmerniť, že akým spôsobom môžu perspektívne uvažovať a využívať svoje pozemky.
Ďakujem pekne.

Ja len krátko. Ja si myslím, že nemôžem sa vôbec stotožniť s tým argumentom, ktorý teda vyriekol pán Simon, z toho dôvodu, že požiadavka riadne označovať potraviny a hlavný apel bol vždy kladený práve na určenie pôvodu, nie je novou požiadavkou. Je nám dlhodobo známa. Ja si pamätám, že keď bol v parlamente tento zákon, tak aj z našich radov viackrát opakovane zaznievala, takže takéto prípravné obdobie je na to, aby sa to zahrnulo do legislatívnych požiadaviek, tu bolo dostatočne vytvorené. A pokiaľ by to naozaj bola len otázka časového posunu, tak myslím si, že to je jedna, je to zanedbateľná technická prekážka, s ktorou sa vieme vysporiadať v záujme toho cieľa, ktorý sleduje tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a to je určenie, zvýšenie informovanosti o pôvode výrobkov.
Naozaj, ja som si vykonala v rámci prípravy tohto pozmeňujúceho návrhu taký malý domáci test alebo taký laický prieskum a vidím, že to označovanie potravín nie je zjednotené. Ja si vôbec nemyslím, že by mal byť problém v označení potravín, kde by základné tri kategórie mali byť obsiahnuté. Krajina pôvodu, distribútor alebo dovozca a potom, samozrejme, predajca. Niekedy sa môže stať, že sa to zjednotí, skoncentruje v tom jednom subjekte, ale niekedy naozaj, a to v mnohých prípadoch hlavne v obchodných reťazcoch, pôvod potravín nie je známy. A s tým sa nemožno uspokojiť. Skutočne tá zvýšená informovanosť povedie k väčšej ochrane spotrebiteľov na trhu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, prítomní poslanci, už keď bol preberaný a prerokovávaný tento návrh zákona o potravinách v prvom čítaní, tak som sa pýtala ministra na to, ktoré konkrétne opatrenia sú prijaté na to, aby sa podporila práve produkcia domácich potravín, pretože s ňou máme už aj z minulosti, nie tak dávnej minulosti dobrú skúsenosť, poukazujúc na to, že slovenské potraviny, domáce potraviny boli príznačné svojou kvalitou, bezpečnosťou a zdravím.
Postupne ako sa, samozrejme, dostávali do popredia obchodné reťazce, ktoré v mnohých prípadoch práve na úkor predaja našich potravín zavádzali do ponuky produkty z iných krajín, ma mnohí spotrebitelia práve upozorňovali na to, že mnohé produkty, aj keď si ich nakupovali, ich pôvod im bol neznámy a s tým sa, samozrejme, potom spájali aj ich pochybnosti o tom, nakoľko sú tieto potraviny bezpečné, kvalitné, nakoľko v sebe nesú riziká možného poškodenia ich zdravia. V mnohých prípadoch za to celé obdobie, ako sa rozširoval zoznam obchodných reťazcov, sme sa stretávali aj s rôznymi takými laickými uskutočňovanými prieskumami, kde sa preukázalo, že mnohé, mnohé výrobky nespĺňajú parametre a tie kritériá, na ktoré sme dovtedy ako spotrebitelia boli zvyknutí. Prešli sme určitým vývojom a dnes nielen z úrovne ministerstva, ústredných orgánov, ale hlavne z poznania požiadaviek alebo objednávky spotrebiteľskej verejnosti čoraz viac zaznieva dopyt a spoločenská objednávka po oživení a znovuobnove výroby, produkcie a predaja domácich potravín.
Určite nielen mne, ale aj samému ministrovi alebo poslancom, ktorí sú v pôdohospodárskom výbore, sú známe mnohé požiadavky alebo aj hlasy z úrovne rôznych prvovýrobcov alebo maloroľníkov, ktorí hovoria o tom, že okrem deklaratívnej podpory domácej produkcii sa žiada prijatie aj konkrétnych opatrení, ktoré budú cítiť v reálnom živote.
Ja ale teraz nechcem opätovne v druhom čítaní sa prihovárať za to, aby sa ministerstvo čoraz viac zaoberalo prípravou konkrétnych návrhov a konkrétnych prostriedkov, ako podporiť domácu produkciu a predaj domácich potravín, ale chcem ponúknuť aj konkrétny nástroj, ktorým, si myslím, v zmysle sprísnenia označovania potravín môžeme práve k tomuto cieľu podpory domácej produkcie, domácich producentov, prvovýroby aj predaja domácich produktov prispieť. A ide o to, aby sme v zmysle prijatého nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, pod motívom ktorého upravujeme aj zákon o potravinách, rozšírili povinnosť označovania pôvodu krajiny nielen na vybrané potraviny, alebo teda na v nariadení spomenutú škálu alebo výnimky, ale na všetky potraviny.
Myslím si, že ak takúto povinnosť zavedieme do tohto zákona, zákona o potravinách, tak jednak zvýšime informovanosť občanov, informovanosť spotrebiteľov o pôvode tej-ktorej potraviny v tom-ktorom nákupnom stredisku alebo obchodnom reťazci, a táto zvýšená informovanosť bude pozitívne vplývať na jednak zdravie, kvalitu ponúkaných potravín, na zvýšenie istoty spotrebiteľov, že vedia, čo kupujú a čo konzumujú, a nepriamo to bude, samozrejme, aj pozitívne vplývať na to, že, samozrejme, predpokladá sa, že vzrastie nielen záujem o kúpu domácich produktov, ale že to bude pozitívne posilňovať aj samotnú produkciu prvovýrobkov, poľnohospodárskych výrobkov, produktov práve na našom území. Táto podpora domácim producentom je dlhodobo žiaduca, ja verím, že pre krátkosť času nemusím upozorňovať na to, ako sú mnohí producenti, výrobcovia domácich produktov znevýhodňovaní na trhu, čo sa týka záplavy a vysokej konkurencie dovozu zahraničných potravinárskych výrobkov. Verím, že v tomto úvode je teda tá argumentácia, ktorá ma viedla k predloženiu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, zrejmá, je jednoznačná a verím, že pokiaľ nebudú nejaké pádne protiargumenty, ktoré by poukazovali na jej nezmyselnosť, neopodstatnenosť alebo na nejakú kolíziu s európskymi právnymi normami, tak verím, že sa pán minister aj kompetentní zástupcovia zamyslia nad tým, že by takýto návrh mal byť prijatý.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh som nepripravovala iba ja, ja som veľmi rada, že sa k tomuto návrhu pridali aj kolegovia Martin Fecko, Ján Mičovský, Miroslav Kadúc a Mikuláš Huba. Idem k prečítaniu teda tohto znenia.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 doterajší bod 6 znie:
§ 9 vrátane nadpisu znie:
Označovanie potravín
(1) Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu. Údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu je povinný označiť vždy, aj keď nejde o povinné označenie podľa osobitného predpisu. Ak sa údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny uvádza a ak tento údaj nie je taký istý ako údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu jej základnej zložky, vtedy:
a) uvedie aj údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu príslušnej základnej zložky alebo
b) sa uvedie údaj o tom, že krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky je iné ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny.
(2) Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý používa aj inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín, ako je uvedená v osobitnom predpise, 9a, oznámi túto formu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
(3) Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný monitorovať inú formu označenia podľa ods. 2 a správu o tom zaslať Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Poznámky pod čiarou k odkazom 9, 9a a 9b znejú:
Tu sú odkazy na nariadenia Európskej únie: 1169/2011, čl. 29 až 34 nariadenia Európskej únie č. 1169/2011 a napokon napr. čl. 26 ods. 2 nariadenia Európskej únie č. 1169/2001.
Odôvodnenie: Z dôvodu ochrany spotrebiteľa a jeho úplného informovania o krajine pôvodu potraviny (v zmysle čl. 23 až 26 nariadenia Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v platnom znení) alebo miesta pôvodu sa dopĺňa vládny návrh zákona o povinné označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky v každom prípade. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. i) v spojení s čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1169/2001 v platnom znení sa označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu povinne uvádza:
a) ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celej etikety inak vyplývalo, že potravina má inú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu,
b) ak ide o mäso, ktoré patrí pod kódy kombinovanej nomenklatúry (KN) uvedené v prílohe 11 nariadenia, podrobnejšie podmienky o označovaní mäsa ustanovuje schválené vykonávacie nariadenie EÚ č. 1337/2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny zo dňa 13. decembra 2013.
Vládny návrh zákona navrhovanou zmenou preberá ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie v platnom znení, čím sa zabezpečí povinné označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu vo vyššie uvedených prípadoch v zmysle vykonávacích nariadení. Informovanie spotrebiteľa o krajine alebo mieste pôvodu potraviny možno považovať za jeden zo základných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre kúpu potraviny, vzhľadom k tomu, že v spoločnosti pretrváva tendencia neustáleho zvyšovania ochrany spotrebiteľa, navrhuje sa rozšíriť okruh povinne označovaných potravín v zmysle európskych predpisov i na potraviny, ktorých povinné označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu sa podľa predpisov Európskej únie nevyžaduje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnej miere zohľadňuje nové znenie § 9, uvedené v spoločnej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona.
2. V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie:
V § 23 sa ods. 1 dopĺňa ods. 14, ktorý znie:
Ministerstvo každoročne do 31. decembra na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam vykonaných úradných kontrol potravín podľa ods. 1 písm. b).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pre zvýšenie informovanosti verejnosti o vykonaných kontrolách sa navrhuje zaviesť povinnosť Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne zverejňovať zoznam vykonaných úradných kontrol potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulácii s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.
Ja som pri tom dôraze, ktorý som kládla práve na rozšírenie výnimky označovania pôvodu tej-ktorej potraviny na všetky potraviny nielen tie, ktoré sú určené výnimkou, pozabudla uviesť a dať do pozornosti aj druhý bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý je sústredený predovšetkým na snahu stransparentniť a zverejňovať vykonávané kontroly v prevažnej miere v prvovýrobe a v poľnohospodárskej výrobe, pretože nás tí prvovýrobcovia alebo tí, ktorí sa zaoberajú podporou prvovýroby, upozornili na to, že táto kontrola, v nej nie je prehľad, stáva sa, že proporcionálne nie sú rozložené výkony kontrol. O tom nás informovali konkrétni ľudia z reálneho života, z praxe, tak si myslím, že takýmto prijatím systémového opatrenia, keď sa budú zverejňovať všetky vykonávané kontroly, na ktoré dá ministerstvo pôdohospodárstva poverenie, tak takéto pochybnosti o možnom, neviem, šikanovaní alebo o nejakej neprimeranej sústredenej pozornosti na vybrané spoločnosti, selektívne kontroly, takéto podozrenia viac nebudú pretrvávať. Prispejú k tomu, aby teda výkon kontroly bol spravodlivý, proporcionálny a transparentný.
Verím, že návrh, ktorý som predniesla, je zrejmý, argumenty tiež a naozaj ma budú zaujímať vaše postoje ako ministra alebo poverených zástupcov výboru pôdohospodárstva, ako sa k tomuto návrhu postavíte.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, pán minister, dovoľte aj mne, aby som v druhom čítaní k zákonu o spotrebiteľských úveroch krátko predniesla svoj postoj k prerokovávanému zákonu. Hneď v úvode chcem podotknúť, že, samozrejme, túto legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka hlavne sprísnenia podmienok pri udeľovaní licencií poskytovateľom spotrebiteľských úverov, ako aj preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, samozrejme, tieto legislatívne snahy a iniciatívy z úrovne vlády, z úrovne ministerstva, vítam, považujem ich za chvályhodné, dokonca chcem povzbudiť ministra, ministerstvo aj vládu v tom, aby sme v tomto trende pokračovali, pretože v súčasných podmienkach sa nedá spoliehať len na sprísnené opatrenia prostredníctvom legislatívy a prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia právomocí jednotlivých inštitúcií, ale je potrebné sa na problematiku možného neprimeraného zadlžovania sa obyvateľstva dívať aj z hľadiska zvyšovania informovanosti samotných spotrebiteľov, z hľadiska zvyšovania ich právneho vedomia, z hľadiska zvyšovania ich finančnej gramotnosti. A v tomto smere je potrebné zamerať sa práve na obyvateľstvo s nízkym vzdelaním, obyvateľstvo možno vidiecke, obyvateľstvo, ktoré má, je sociálne znevýhodnené, ľudí s nízkym alebo slabým sociálnoekonomickým zázemím, pretože práve tí siahajú po pôžičkách, siahajú po úveroch bez toho, aby vedeli reálne posúdiť, či majú šance tieto úvery, tieto pôžičky splatiť.
Ja som si overovala, nakoľko sa účinne pretavili už prijaté, mnohorodé prijaté opatrenia v praxi, a zisťovala som si to nielen cez rozmer konkrétnej skúsenosti ako-tak existujúcich a dobrovoľne pôsobiacich združení, keďže tá podpora zo strany štátu je poddimenzovaná. Zisťovala som si to aj z toho, ako sa tieto prijaté opatrenia prejavili v poznaní a v skúsenostiach zástupcov advokátskych kancelárií, a potvrdili, že ten trend alebo to úsilie, samozrejme, má svoje dôsledky, má svoje následky. Ja sama môžem povedať, že ten objem alebo počet podnetov je nižší zo strany spotrebiteľov, to znamená, že takú tú prvú prílivovú vlnu, ktorá hádam najviac negatívne zasiahla nepripravených spotrebiteľov, akoby sme mali za sebou, takže naozaj nie je priestor tuná nejako bezbreho kritizovať, ak máme byť objektívni, avšak napriek tomu značné úsilie pre mnohých, či už poškodených spotrebiteľov, alebo aj tých zástupcov združení, ktorí im pomáhajú, sa vzťahuje práve na odstraňovanie alebo elimináciu tých negatívnych dopadov, z ktorých sa budú musieť samotní spotrebitelia nejakým spôsobom dostať. Máme tu skupinu ľudí, spotrebiteľov, ktorí boli zasiahnutí špekulatívnymi praktikami a neprimerane nastavenými spotrebiteľskými úvermi, ktorí sa dostali do dlhovej špirály. Ocitli sa tak vo veľmi zlom sociálno-ekonomickom postavení. Mnohí poprichádzali o vlastné bývanie. A tu vidím veľký nielen priestor, ale aj hlavne potrebu zo strany štátu a možno aj so štátom spolupracujúcich organizácií, subjektov ako týmto ľuďom možno pri odstraňovaní týchto dôsledkov pomôcť.
Existujú a stále sú mnohé procesy, ktoré prebiehajú na súde, živé, sú aktuálne a už nechcem byť ako taký papagáj, nechcem sa opakovať, ale naozaj za veľmi vážnu vec považujem to, aby sa rovnaký dôraz, aký sa kladie na prijímanie legislatívnych opatrení v tej teoretickej úrovni, aby sa dbalo na to, aby sa poskytla pomoc aj tým výkonným subjektom, zložkám, ktoré pri odstraňovaní následkov poškodených spotrebiteľov zo spotrebiteľských úverov pomáhajú. Naozaj táto pomoc je potrebná, je nevyhnutná a ja dúfam, že v záujme takého súbežného pôsobenia jednak na zvyšovanie zodpovednosti nebankových subjektov a súbežného pôsobenia na zvyšovanie finančnej gramotnosti ľudí bude vedieť štát, ministerstvo hľadať spoločnú reč a teraz nielen s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ale aj možno s jednotlivými mestskými úradmi, samosprávnymi subjektmi, ktoré sú v podstate ako prvé na pomoc spotrebiteľom, ktorí sa či už v dlhovej špirále ocitli alebo ktorí potrebujú či už od verejnoprávnych subjektov, alebo mimovládnych subjektov pomoc. Je tu ten priestor, nie je to pre nás uzavretá kapitola. Týmito opatreniami viac-menej, tieto opatrenia vnímam skôr ako preventívne opatrenia, aby sa tomu, čo máme za sebou, tej zlej skúsenosti predišlo. Ale ako vravím, následky, ktoré to spôsobilo v prípade a ktoré sa prejavujú v mnohých prípadoch až dramaticky a tragicky na osudoch mnohých slovenských rodín, v tých následkoch potrebujú mnohí, či už dobrovoľníci, alebo zástupcovia verejnej správy, pomoc. Nehovorím len o finančnej pomoci, hovorím aj o tom, aby sa vlastne vytvorila spolupráca medzi ministerstvom a medzi subjektmi, ktoré pomáhajú ľuďom v tej praxi.
Takže asi toľko z mojej strany k téme a k preberanému zákonu. Ďakujem pekne.

Chcem reagovať na diskusný príspevok pána poslanca Kuffu. Možno aj takto krátko v tých dvoch minútach mojej faktickej poznámky zhrniem svoj postoj k tomu, čo bolo predmetom pomerne rozsiahlej rozpravy k otváraniu dôchodkového systému, k otváraniu II. piliera.
Ako som si to mala možnosť vypočuť a teraz už naozaj budem reagovať vecne na vystúpenie pána Kuffu, si myslím, že rozhodovanie a výber pre toho-ktorého dôchodcu alebo sporiteľa by bolo omnoho jednoduchšie, ak by sme v našej spoločnosti dosiahli nastavenie, stabilné nastavenie mechanizmov, či už pre štátny mechanizmus, pre teda štátny sektor, verejný sektor alebo pre sektor súkromný. Avšak k tomu, aby tu zavládli takéto stabilné režimy, je potrebný všeobecný spoločenský, politický konsenzus. A preto si myslím, že mohli by sme sa už, mohli by sme si ušetriť mnoho nedorozumení, mnoho aj nejakých zbytočných diskusií, mnoho protirečení, ak by sme toto dokázali. Ak by sme dokázali vytvoriť v tak zásadnej veci, ako je dôchodkový systém spoločný konsenzus bez akýchkoľvek politických, ideologických predsudkov a prekážok.
Ja som presvedčená o tom, že teraz je natoľko dôchodkový systém neprehľadný, nezjednotený a prejavuje sa to aj naozaj pri mnohých prípadoch nespravodlivo nastavených výškach dôchodkov, že dostali sme sa do takého bodu, že bude ho potrebné nastavovať od konca. Pozrieť sa na to, či ľudia, ktorí poctivo tridsať, štyridsať rokov pracovali, či... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)