Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani kolegyňa, ja iba krátko v súvislosti s reštrukturalizáciou. Ja súhlasím s vami do určitej miery, aj keď ešte nepoznám ten váš konkrétny návrh, s ktorým chcete prísť, v každom prípade tá reštrukturalizácia by mala byť skôr výnimka. Skutočne tam by mali byť splnené takéto predpoklady, ktoré jednoznačne nám dajú odpoveď, že firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, bude schopná v podstate v plnej sile pokračovať v svojej podnikateľskej činnosti a bude schopná uhradiť všetky záväzky, nielen tie, ktoré v podstate jej vyplynú zo zákona o konkurze, ak sa predtým dostane teda do konkurzu alebo do nejakých iných procesov, ktoré súvisia s úhradou ich záväzkov, ale že takáto spoločnosť bude po reštrukturalizácii skutočne ochotná a schopná uhradiť všetky existujúce záväzky v podstate v minulosti, ktoré v podstate sa, ktoré boli spojené s jej činnosťou. Takže je treba rozhodne, aby sme pracovali na nejakom ucelenom návrhu.
Ja takisto, keď som spomínal tento môj pripravovaný návrh, nebude to, samozrejme, nejaký celosystémový, ale bude riešiť minimálne ten problém tých pohľadávok, aby hlavne malí podnikatelia, živnostníci, dostali čo najviac zo svojej pohľadávky naspäť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som tak viac-menej stručne už len zhodnotil celú rozpravu a vystúpenia jednotlivých kolegov, ktorí v podstate, nezachytil som teda žiadne negatívne stanovisko, skôr podporné stanovisko. Je mi ľúto, že sa neozvali niektorí poslanci vládnej strany, pretože bolo by dobré, keby ste boli zareagovali aspoň, ako to vy vnímate. Však už tu povedal aj kolega Zajac a ja mám množstvo podnetov zo strany živnostníkov, malých podnikateľov, som hovoril, že sme zriadili doslova len kvôli tomu už pred dvoma rokmi portál nezaplatilimifakturu.sk, na ktorom dostávame množstvo podnetov dennodenne od podnikateľov, živnostníkov, ktorí skutočne sú na tom veľmi zle, hlavne živnostníci.
Viete, ja nechcem, obyčajne nie som až taký emocionálny človek, aj moje vystúpenia možno nie sú až také strhujúce, ale v každom prípade, viete, keď vám zavolá manželka živnostníka a v podstate plače vám do telefónu s tým, že exekútor im ide brať dom a celý majetok a že pred Vianocami, a teda pred zimou nevie deťom kúpiť topánky, zimné topánky, tak to sú už skutočné stavy, ktoré už s vami zatrasú. A ja som presvedčený, že takých situácií je strašne veľa, je strašne veľa, keď živnostníci, ktorých jediným príjmom je vlastne tá platba od toho, komu dodajú službu, komu dodajú tovar, alebo komu dodajú prácu, a nedostanú zaplatené, tak jednoducho si predstavte, že vy nedostanete plat poslanca každý mesiac, alebo teda nedostanete, ja neviem, tri mesiace plat. Alebo povedzme pol roka nedostanete plat. Alebo dokonca sú živnostníci, ktorí nedostali viac ako rok zaplatené za svoje činnosti.
Uvedomte si, vážení kolegovia, že to je, to je katastrofálna situácia, ktorú tu vlastne prežíva množstvo našich ľudí na Slovensku, ktorí sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť podnikania. Nejdú zaťažovať štát, nejdú zaťažovať dane, teda úrady práce, nejdú zaťažovať náš sociálny systém, zoberú na seba tú zodpovednosť, robia statočne, vyfakturujú za svoje roboty a nedostanú zaplatené, nedostanú vlastne plat, nedostanú ten mesačný príjem, ktorý očakávajú.
Je pre nás nieže nejakou pracovnou povinnosťou, je pre nás úplne ako niečo, čo musí byť na vyššom stupni našej zodpovednosti, aby sme urobili konkrétne opatrenie. Ja sa snažím už viac ako dva roky. Prvý zákon o ochrane subdodávateľov, keď štát musí zobrať zodpovednosť za to, ako tečú verejné zdroje od toho hlavného dodávateľa alebo generálneho dodávateľa, alebo teda od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až ku tomu poslednému živnostníkovi, štát nieže môže, štát musí zobrať zodpovednosť. Musí vedieť, ako tečú tie peniaze až ku tomu poslednému živnostníkovi. Ten náš zákon o ochrane subdodávateľov toto rieši. Ja vám garantujem, keby sme ho boli prijali pred dva a pol rokom, toto pole, ten trh aj v oblasti stavebníctva by sa bol vyčistil. Skutočne, boli by tam veľké dopady aj na tie veľké, aj na tých veľkých generálnych dodávateľov, ktorí by zrejme, ak by si neplnili tieto svoje povinnosti, by sa nemohli prihlásiť do ďalších verejných súťaží. Ja viem, že ten dopad by bol ťaživý aj na tie veľké spoločnosti, ale vyčistil by sa trh, vyčistilo by sa to pole, to podnikateľské prostredie, ja vám garantujem, by bolo ďaleko čistejšie a dneska by sme už nehovorili možno o týchto problémoch, ktoré máme.
Samozrejme, dépeháčko je jeden partikulárny problém, ale je rovnako dôležitý, pretože vy nedostanete zaplatené a ešte musíte odviesť štátu. A opäť je tu loptička na strane štátu. Veď štát musí mať záujem o to, keď nie je schopný cez, samozrejme, priamo nemôže intervenovať do súdnej moci, ale jednoducho, keď nemôže zabezpečiť vymožiteľnosť práva, tak jednoducho musí intervenovať do procesov, ktoré môže ovplyvniť. A to je otázka práve dépeháčka. To je jednoducho..., a tento návrh zákona to opäť rieši. Elegantne to rieši.
Ja viem, že, však koniec koncov, ja som sa rozprával aj s ministrom Kažimírom, on mi na tú moju ponuku, aby teda SMER podporil tento návrh zákona, hovoril, že teda áno, my už pripravujeme a už čosi sa chystá a tak ďalej. Ale hovorím, my potrebujeme riešiť tento problém, v podstate to je otázka času, to je otázka promptného riešenia tohto problému, pretože množstvo živnostníkov, množstvo malých podnikateľov, ešte dokiaľ príde tento návrh zákona, vládny návrh zákona na poradie, jednoducho bude mať značné existenčné problémy, podotýkam, existenčné problémy. Takže ja si myslím, že tu je každá hodina, každý deň vzácny a toto by sme si mali v podstate v tejto súvislosti uvedomiť.
No a ešte na záver v podstate, lebo to je jedna agenda, ktorú ja sledujem, aj na ktorej konzistentne robím, ja budem, ja pripravujem návrh zákona o konkurze, teda novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a myslím si, že mám celkom zaujímavý návrh tak, aby v podstate tie malé subjekty, podnikateľské subjekty, predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia aby neprišli skrátka v súvislosti s konkurzmi a reštrukturalizáciou, aby ten podiel na zostatku toho majetku u tej spoločnosti, ktorá je v konkurze, respektíve podlieha reštrukturalizácii, aby bol primeraný tej jeho pohľadávke na jednej strane a rovnako aj majetku tejto spoločnosti alebo iného vyjadrenia v podstate toho majetku alebo príjmu spoločnosti.
Takže ja si myslím, že ten návrh bude zaujímavý a budem teda sa snažiť v podstate participovať na tom nie preto, že by sme teda si vylepšovali nejakú politickú pozíciu, ja nie som v tom zmysle ten, ktorý bije do toho len čisto ako z toho politického dôvodu, ale skutočne z toho praktického dôvodu. Ako som už spomínal, sa prakticky celú svoju profesionálnu kariéru venujem podpore malých, stredných podnikateľov a hospodárstva ako celku a je pre mňa dôležité, aby sme skutočne vyčistili to podnikateľské prostredie, vylepšili to podnikateľské prostredie nielen v prospech samotných podnikateľov, ale v prospech v podstate ľudí na Slovensku, lebo prakticky my ostatní, ktorí nepodnikáme, žijeme z daní a všelijakých odvodov, poplatkov a tak ďalej práve tých, ktorí sú aktívni, tvoriví a teda tí, ktorí berú na seba tú zodpovednosť podnikania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Chcem poďakovať obom kolegom za podporné stanoviská. Je určite budem ďalej konzistentný vo svojej činnosti tuto v Národnej rade, jednak tým, že sa už v podstate profesionálne venujem hospodárstvu 20 rokov minimálne a snažím sa v podstate hľadať tie možnosti, aby sme vylepšovali to podnikateľské prostredie. V každom prípade tie problémy sú jasné, ja už tu ich nebudem opakovať. Určite prídem s ďalším návrhom aj trošku vyprecizovaným, čo sa týka ochrany subdodávateľov, teda zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je skutočne kritickým teda návrhom a môže riešiť ten problém neplatičstva, ak to tak môžem nazvať, na Slovensku. Ja si myslím, že ak by tento zákon bol už prijatý pred takmer troma rokmi, keď som ho prvýkrát predkladal, tak nemuseli by sme mať množstvo týchto problémov, teraz ako to poznáme v súvislosti s Váhostavom alebo Doprastavom.
Tak isto momentálne pracujem na zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý, ja si myslím, že prichádzam s originálnym návrhom, ako tie malé firmy a živnostníci by mohli mať ďaleko lepšie uspokojené tie svoje pohľadávky voči tým veľkým povedzme firmám, ktoré, samozrejme, podiel na tom zostatku mali nejaký. Tie malé firmy obyčajne nedostanú nič, čiže nedostanú ani len toľko zdrojov, aby mohli si v podstate vykompenzovať toto dépeháčko, ktoré vlastne už dopredu musia zaplatiť. Takže určite ja budem konzistentný v tomto, v tejto svojej činnosti a budem sa snažiť hľadať tie možnosti, aby sme zlepšili tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
V tom uvedení som viac-menej tak formálne spomenul tie najdôležitejšie veci, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona alebo teda novely zákona o dani z pridanej hodnoty a novely Obchodného zákonníka. Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súvislosti s tým, čo sa na Slovensku deje, a teda s veľmi zlou platobnou disciplínou a druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí predovšetkým na tie malé podnikateľské subjekty, živnostníkov a v konečnom dôsledku potom na ich rodiny, sme konzistentní, či už sa to týka návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je jeden z najväčších problémov na Slovensku, ale s tým súvisí, samozrejme, aj tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty. Pretože, ako som už aj uviedol, ten problém je v tom, že často predovšetkým tí malí dodávatelia, malí, malé firmy, živnostníci dodávajú tovary, služby alebo práce, vyfakturujú to svoje plnenie a odberateľ jednoducho im nezaplatí. Nezaplatí im buď vôbec, alebo po nejakej dlhšej dobe. Samozrejme, ak títo podnikatelia, živnostníci nemajú nejaké finančné rezervy, dostatočné finančné rezervy, dostávajú sa do existenčnej situácie, musia vyhlásiť konkurz v podstate alebo v tom lepšom prípade teda uzavrú svoje podnikanie tak, aby, a teda skončia s podnikaním. A nie je to otázka niekoľkých desiatok alebo stoviek firiem alebo živnostníkov, to sú už tisícky hlavne živnostníkov, ktorí takýmto spôsobom musia odísť v podstate bez toho, aby mohli naďalej zabezpečovať obživu a fungovanie svojich rodín.
Aj preto sme prišli teda s týmto návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, aby odberateľ bol povinný zaplatiť svoje plnenie minimálne, ak už nie v celej výške, tak aspoň vo výške plnenia dane z pridanej hodnoty, a teda aspoň daň z pridanej hodnoty, a to v lehote, sme stanovili na 30 dní aj v tom prípade, keď sa tie dva subjekty v obchodnom styku dohodli na dlhšej lehote splatnosti. Čiže túto časť dane z pridanej hodnoty musia zaplatiť do 30 dní a potom ten dodávateľ v podstate, opäť tento zákon upravuje jeho plnenie voči štátu. Do 14 dní musí potom odviesť daň z pridanej hodnoty štátu.
Tá situácia, ako som hovoril, je veľmi zložitá a veľmi vážna aj vzhľadom na to, že takéto neplnenie svojich záväzkov uskutočňujú aj veľké spoločnosti. Nemusím vám možno veľa pripomínať aj v súvislosti s verejnými zákazkami a spoločnosti ako Váhostav, Doprastav a tak ďalej, ktoré dlhujú mnohým firmám, stovkám, možno aj tisíckam firiem, keď do toho zoberieme aj živnostníkov, desiatky až stovky miliónov eur a potom sa nečudujme, že dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti a títo nemôžu ďalej platiť svojim subdodávateľom a dochádza k tomu negatívnemu stavu, ako na Slovensku máme. Že je tá súčasná situácia vážna, svedčí o tom aj najnovší prieskum spoločnosti TNS Infratest, ktorý hovorí, že na Slovensku sa platia faktúry v priemere 24 dní po lehote splatnosti. Takisto z mojich vlastných skúseností, respektíve z výsledkov, výstupov, ktoré máme z nášho portálu nezaplatilimifakturu, kde dostávame bežne ďalšie a ďalšie desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, už môžeme hovoriť, že nie o dňoch po lehote splatnosti, ale o mesiacoch, dokonca rokoch po lehote splatnosti. Ak si zoberiete, že medzitým tento živnostník, ten malý živnostník, ktorý povedzme je platcom DPH a takisto tie malé firmy musia odviesť dépeháčko, takže ešte sú ďalej na tom ukrátení.
A preto to chceme, nejdeme to spôsobom, ako sa možno aj v budúcnosti nastaví, takzvaný reverse charge, to znamená, aby DPH platil odberateľ, ale chceme v podstate, aby naďalej platil dodávateľ toto DPH alebo aby to plnenie dépeháčka zo strany odberateľa bolo prednostné. To znamená, že minimálne musí poslať na účet toho dodávateľa aspoň sumu vo výške DPH, aby vlastne tento dodávateľ nemusel byť ukrátený ešte aj o to DPH.
Takisto z minulého roka, čo konštatuje analýza Slovak Credit Bureau, konštatujeme teda, že minulý rok bol, čo sa týka počtu bankrotov, rekordný na Slovensku. Na Slovensku zbankrotovalo 407 subjektov. Škoda, že táto inštitúcia neurobila možnože takú hlbšiu analýzu, predovšetkým čo sa týka malých firiem a živnostníkov, ktorí v súvislosti so zlou finančnou situáciou spôsobenou druhotnou platobnou neschopnosťou ukončili dobrovoľne svoju podnikateľskú činnosť. Lebo jedna vec je, tí, ktorí vyhlásili bankrot, dosiahli sme minulý rok rekordné číslo 407 subjektov. Sú to obyčajne malé až stredné firmy. Čo, samozrejme, spôsobí alebo určite spôsobilo, že sa na ulicu dostalo možno niekoľko stoviek zamestnancov, ale ak by sme zobrali do úvahy to množstvo tých maličkých firiem a živnostníkov, ktorí už v podstate nevyhlásili formálne bankrot, ale ukončili podnikanie práve z dôvodu, že majú problémy, majú finančné problémy, a to aj v súvislosti s druhotnou platobnou neschopnosťou, no tak by sme mohli hovoriť už o tisíckach subjektov, a to už má vážny dopad na hospodárstvo a ekonomiku Slovenska.
My sme niekoľkokrát a ja som, keďže som trikrát alebo teda, áno, trikrát sme dávali návrh zákona o ochrane subdodávateľa, som stále vyzýval ministerstvo financií, a teda aj vládnych poslancov, aby minimálne v súvislosti s DPH sme urobili alebo ministerstvo financií urobilo ten ústupok, teda aby prišlo s návrhom, ktorý by riešil aspoň ten odvod DPH pre dodávateľov, aby toto bolo prednostné plnenie, aby to prednostné plnenie bolo zabezpečené zo strany odberateľov.
Ministerstvo financií až vlastne po našom návrhu, keď sme vyšli v decembri s týmto návrhom zákona, prichádza, čo už odznelo aj v médiách, prichádza s podobným návrhom, ktorý predpokladá priniesť tu do pléna parlamentu, myslím si, že až niekedy až v polovici tohto roka. Myslím si, že máme možnosť urýchliť tento proces, pretože tá situácia je vážna. My nemôžeme si dovoliť už naťahovať časovo túto vážnu záležitosť niekoľko ďalších mesiacov, pretože medzitým možnože skrachujú ďalší živnostníci, ďalší podnikatelia len preto, že nemajú dostatočné finančné rezervy a nemôžu zaplatiť v podstate DPH a takisto nemôžu zaplatiť svoje ďalšie finančné záväzky svojim subdodávateľom, a teda len sa zhoršuje tá situácia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti.
My touto navrhovanou úpravou tiež vytvárame určitý tlak na odberateľov, pretože právo odpočítať si DPH z tovaru alebo služby im vznikne až v deň, keď si splnia svoj záväzok voči dodávateľovi minimálne vo výške tejto dane, teda DPH. To znamená, že tie vratky DPH tí podnikatelia, tí odberatelia si môžu uplatniť až vtedy, keď zaplatia toto svoje plnenie minimálne v tej výške DPH dodávateľovi. Čiže vytvárame aj určitý taký konkrétny mechanizmus na to, aby si tí odberatelia plnili túto svoju povinnosť minimálne vo výške DPH.
Ja viem, možno viacerí budete namietať, no dobre, ale čo s tými ostatnými zdrojmi. Je pravda, že tento zákon prioritne rieši možno tú záležitosť s DPH, ale na druhej strane ja si myslím, že sú tu aj páky na to, aby sa tá situácia vôbec v zlepšení finančnej zodpovednosti alebo plnení si svojich finančných záväzkov jednotlivých podnikateľských subjektov zlepšila.
Takisto týmto návrhom zákona upravujeme alebo novelizujeme aj Obchodný zákonník, a to v tom zmysle, že znižujeme alebo skracujeme lehotu splatnosti faktúr doteraz 60 dní na 30 dní. Tak ako je to aj v podstate odporúčanie v rámci európskej legislatívy a vo veľa krajinách Európskej únie je doba splatnosti 30 dní, nevidím dôvod, aby my sme tu mali, samozrejme, v zákone uvedených 60 dní. Napriek tomu, samozrejme, že tí podnikatelia alebo tie podnikateľské subjekty si môžu dohodnúť akúkoľvek chcú lehotu splatnosti. Ale ak si nedohodnú, aby platila lehota splatnosti 30 dní, ja si myslím, že aj toto zlepší tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku a, samozrejme, čo sa týka riešenia druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem preto skutočne aj touto cestou vyzvať predovšetkým vládnych poslancov, aby si uvedomili vážnosť tejto situácie, pretože množstvo malých podnikateľov a živnostníkov končí svoje podnikanie len preto, že nemáme urobenú správnu legislatívu, že nevieme ochrániť ich prostredníctvom konkrétnej legislatívy a, samozrejme, s týmto súvisí aj určitá kvalita úrovne podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku to má dopad na zamestnanosť, prípadne na tvorbu nových pracovných miest. Chcem vás teda, aj vás páni poslanci z vládnej strany, vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ak, samozrejme, budete mať v druhom čítaní nejaké vážne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, radi budeme o tom rozprávať, radi budeme hľadať priestor na nejaký konsenzus tak, aby sme urýchlili proces. Nemôžeme si už dovoliť čakať nejaké ďalšie mesiace, z ktorých keď príde ministerstvo financií so svojím vládnym návrhom zákona, tak aby sme jednoducho naťahovali zbytočne tento proces. Ja si myslím, že ak by ste podporili tento návrh zákona, niekedy v apríli by sme mohli mať tento zákon prijatý a mohol by v podstate hneď vstúpiť do platnosti a mohli by sme pomôcť desiatkam, stovkám a – trúfam si povedať – tisíckam podnikateľov, ktorí by mohli štandardne fungovať na tomto trhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Ak dovolíte, rád by som uviedol teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Jedným z významných ekonomických, ale aj politických problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je tzv. druhotná platobná neschopnosť. Ide o stav, do ktorého sa dostávajú predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia, nie však z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo im zmluvní partneri nezaplatili za vykonanú prácu, dodaný tovar alebo službu. Myslím si, že každý tu pozná nejakého podnikateľa, skôr malého podnikateľa, živnostníka, sa určite s týmto problémom už stretol. A takto sa aj seriózni podnikatelia dostávajú neraz do situácie, keď nie sú schopní platiť vlastné záväzky, ich položenie sa ešte zhoršuje, ak musia zaplatiť daň z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak im ten partner, ktorému poskytli plnenie – či už v podobe tovaru, služby, alebo práce –, za toto plnenie nezaplatí.
Účelom predloženej novely je teda posunúť platnosť tejto povinnosti na čas, keď dodávateľovi tovaru alebo služby jeho odberateľ zaplatí aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti, čiže dane z pridanej hodnoty. Vychádzame z predpokladu, že dôsledky nedostatočnej vymožiteľnosti práva by mal znášať takisto aj štát vzhľadom na to, že ten by mal zabezpečiť tú vykonateľnosť práva vo všeobecnosti v tejto krajine. Jadrom navrhovanej právnej úpravy je teda určenie doby splatnosti dane 14 dní po prijatí platby za daný tovar alebo službu, alebo aspoň časti platby, ktorej výška dosahuje minimálnu úroveň daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu.
Súčasne tiež navrhujeme, aby na čas platby za dodaný tovar alebo službu, ktorá sa rovná výške daňovej povinnosti, platila zákonná lehota 30 dní teda od dodania tovaru alebo služby, a to aj vtedy, ak sa obchodní partneri, teda podnikatelia navzájom dohodli na dlhšej dobe splatnosti, ako je 30 dní.
V praxi by to znamenalo, že ak sa dodávateľ s odberateľom dohodnú, že za tovar alebo službu odberateľ zaplatí v lehote, ktorá je dlhšia ako 30 dní, odberateľ je zo zákona povinný do 30 dní od prijatia tovaru alebo služby zaplatiť dodávateľovi aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti. Splatnosť daňovej povinnosti pre dodávateľa potom bude 14 dní od prijatia tejto platby.
Navrhovaná právna úprava vytvára tiež ekonomický tlak na odberateľov, aby si svoje povinnosti voči dodávateľovi plnili, a to stanovením vzniku nároku na odpočítanie dane na deň, keď odberateľ zaplatí dodávateľovi platbu aspoň vo výške dane.
Takéto ustanovenia sa nachádzali v zákone o dani z pridanej hodnoty ešte v roku 1995, v znení jeho novely č. 60/1999, avšak do novely zákona sa potom v roku 2014 už nedostali.
Predložená právna úprava obsahuje i veľmi stručnú novelu Obchodného zákonníka, ktorá súvisí s účelom navrhovaného zákona, v súčinnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená, teda v súčasnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená na 60 dní pre štandardných účastníkov v obchodných vzťahoch a na 30 dní, ak je jedným z účastníkov orgán verejnej moci. Tieto lehoty nie sú obligatórne, zákon umožňuje partnerovi dohodnúť sa i na dlhšej lehote splatnosti. My navrhujeme jednu 30-dňovú zákonnú lehotu splatnosti faktúr, a to pre všetkých účastníkov obchodných vzťahov. Princíp zmluvnej slobody ponechávame v Obchodnom zákonníku bezo zmeny. Výnimku však bude tvoriť len vyššie uvedená časť platby vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu, pre ktorú v zákone o dani z pridanej hodnoty navrhujeme obligatórnu zákonnú lehotu.
Táto úprava v zákone o dani z pridanej hodnoty bude mať voči všeobecnej úprave v Obchodnom zákonníku pozíciu osobitnej úpravy, a teda bude mať v aplikácii prednosť pred všeobecnou úpravou.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona v konečnom dôsledku nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, avšak len vtedy, ak si štát bude plniť svoju úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práva a jeho vymožiteľnosti. V miere, v akej si túto úlohu plniť nebude dostatočne, sa premietnu aj zadržané splatné platby za tovary i služby do tvorby príjmovej časti rozpočtu dane z pridanej hodnoty.
Návrh zákona nevytvára žiaden nárok na pracovné sily, nemá vplyv na životné prostredie, ale má nepriamy pozitívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom sme ochotní potom akceptovať prípadné vaše pozmeňujúce návrhy alebo aj doplnenie či vylepšenie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán kolega, ja v podstate súhlasím s tým, čo si tu povedal, a ja si myslím, že je treba liberalizovať ten energetický trh aj trh s teplom. Na druhej strane ja si tiež nemyslím, že to bol najlepší argument vlády, resp. ministerstva, že to išlo o nejakú jednoznačnú transpozíciu európskej legislatívy. My potrebujeme práve liberalizovať, my potrebujeme v podstate dostať viac hráčov na tento energetický trh, a teda aj na trh s teplom. Chcem ale na druhej strane upozorniť, že tu je celkom citlivá záležitosť, pretože, samozrejme, jedna skupina obyvateľov, ktorí sa chcú odpojiť od centrálneho vykurovania, a druhá skupina obyvateľov, ktorá takú možnosť nemá, je pripojená na centrálne vykurovanie, ale keby sa teda nejaká značná časť ľudí odpojila, musíš brať do úvahy aj tie fixné náklady, ktoré súvisia s technológiami, rozvodmi a povedzme, a tie fixné náklady sa rozdeľujú potom na tie bytové jednotky. Na tie, ktoré sa nemôžu povedzme z objektívnych dôvodov oddeliť, odpojiť atď., čiže sa potom rozložia vyššie tieto náklady na tie jednotlivé bytové jednotky, ktoré sa nemôžu odpojiť od centrálneho vykurovania a tým pádom celkové náklady na vykurovanie pre takýchto obyvateľov, pre takéto bytové jednotky budú drahšie. Čiže je treba pristupovať citlivo k tomu.
Ale súhlasím s tým, že je treba hľadať spôsoby, ako liberalizovať ten trh s teplom, ako znižovať náklady a v konečnom dôsledku ako znižovať ceny za teplo pre obyvateľov. Určite, čo je treba robiť, tie nové bytové jednotky, ktoré sa stavajú, už navrhovať tak, aby mohli byť decentralizované, čo sa týka vykurovania, aby mohli ľudia hľadať možnosti, technológie atď., ktoré budú efektívnejšie a jednoducho tým pádom aj lacnejšie. Takže som za to, aby sme skutočne pracovali na tejto legislatíve, aby sme ľuďom vychádzali v ústrety.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Martvoň, ja som to povedal, že je to problém, že schránkové firmy sú problém. Ale my musíme riešiť oveľa dôležitejšie veci v súvislosti s verejným obstarávaním. Ja netvrdením, že ich netreba riešiť, veď ja, už aj povedzme Európska komisia, ako ste povedali, začala sa zaoberať týmto problémom. Ale my musíme položiť ten základ toho zákona o verejnom obstaraní. A tuto je problém, aby sme, tak ako aj kolega Petrák hovoril, aby sme skutočne našli mechanizmus, aby bol optimálny, aby bol, samozrejme nebol byrokratický, a na druhej strane, aby sme vedeli odkontrolovať ten tok peňazí.
Ale viete, aj ja som, opakujem sa, ale dával som ten návrh, aby jednoducho, lebo štát musí kontrolovať ten tok peňazí, verejných zdrojov až po toho posledného v rámci realizácie konkrétneho verejného projektu. Čiže štát musí intervenovať. A môj zákon bol o tom, aby štát intervenoval do procesov a teda do vzájomných obchodných vzťahov tam, kde tečú tie verejné zdroje. A toto je, prakticky na toto som ja poukazoval, je treba, pán kolega Petrák, samozrejme. Ale vláda okrem tej prvej novely, ktorá bola, no, hovorilo sa o nej, aká je veľká, aká je perfektná, zistilo sa, že vôbec nie je perfektná, ale bolo treba na tom pracovať ďalej. Vyzerá tak, že už z dielne vlády a ministerstva vnútra už nepríde nič lepšie? Toto je, ako hovorím, čo sa týka schránkovej firmy, nehnevajte sa, skutočne, tak ako som to povedal, to je kozmetická úprava. Je pravda, budeme zrejme musieť riešiť potom tento problém po tom, ako príde nejaké európske riešenie, ale schránkové firmy sú v podstate problém len vtedy, keď takisto ako mnoho ďalších tých, ktorí vstupujú do verejného obstarávania, pokiaľ to robia transparentne a podobne a tá schránková firma to, dá najnižšiu cenu a tento projekt zrealizuje bez povolení, mám s tým takisto problém.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja sa vyjadril k vrátenému zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý bol prakticky novelizovaný kvôli tzv. schránkovým firmám. A ja si doteraz myslím, že tá novelizácia bola jednak urýchlená, samozrejme pod vplyvom okolností vzhľadom na ten tlak, ktorý dokonca už bol na uliciach. Čiže tie emócie boli silné. Samozrejme, musela sa podriadiť aj vláda a prísť s nejakým návrhom. Osobne si myslím, že je kozmetický, iba kozmetický, aj preto v podstate následne prezident reagoval, ako reagoval.
Nebudem hovoriť o všetkom, v každom prípade skôr o tých výnimkách. Bolo to aj v rámci faktických povedané, že veď máme 12, nech už budú 13 alebo aj 14, a tak ďalej. Však práve preto, keď chceme urobiť seriózny zákon, mali by sme sa vyhnúť výnimkám, mali by sme urobiť tak, aby jednoducho, áno, ak chceme niektoré dať do systému, teda urobiť systémový zákon tak, aby sme podchytili všetko to, čo je treba v tomto zákone o verejnom obstarávaní, ktorý je skutočne veľmi dôležitý, aby sme efektívne využívali verejné zdroje. Ale využívali tam, kde ich treba, a možno aj zjednodušenou formou, ja proti tomu nemám nič. Ten základ, ktorý, čo chcem tu povedať, je, aby sme ich využívali transparentne aj efektívne a našli spôsob, ako to riešiť. Samozrejme schránkové firmy, hovorím ešte raz, momentálne emócie, ja si myslím, že možno aj nechtiac opozícia s tým, tie kauzy, samozrejme, boli kauzy a sú kauzami a sú silnými kauzami, a ak sú za tým v podstate neznámi vlastníci tých firiem a podobne, tak treba, samozrejme, ísť aj za týmto. Ale v každom prípade ten základ je, aby sme riešili transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, či už našich alebo európskych, akýchkoľvek, vlastne na ktorých sa podieľajú daňoví poplatníci a občania tejto krajiny.
A ja si myslím, že touto novelou o schránkových firmách, teda tohto zákona o verejnom obstarávaní, sme tak elegantne zakryli skutočný problém tohto zákona o verejnom obstarávaní. A ten problém, ešte raz opakujem, transparentnosti a efektívnosti. Už tu povedal kolega Kadúc, v podstate predovšetkým musíme sa pozrieť na obstarávateľov, oni dávajú tieto podmienky, na základe ktorých sa potom vyberajú. Na základe týchto podmienok sa robí súťaž, to je jedna vec. Na druhej strane sa musíme, samozrejme sa musíme pozrieť aj na firmy, čiže tých žiadateľov, tých, ktorí vlastne idú do tejto súťaže. Za akých podmienok? Ako sú kvalifikovaní, aby mohli v podstate vôbec vstupovať do takýchto súťaží?
A tu už som teraz pritom, čo sa odohráva v reálnom živote, využívanie verejných zdrojov. No a rovno pôjdem k veci. Veľké firmy, ktoré majú jasných vlastníkov. A nie iba veľké firmy, sú to tisícky firiem, ktoré majú jasných vlastníkov. Jednak v podstate prechádzajú cez korupciu k týmto zákazkám, cez klientelizmus prostredníctvom netransparentných súťaží. A výsledok? Váhostav, Doprastav, množstvo, tisícky ďalších firiem, ktoré jednoducho si nectia základné povinnosti v obchodnom styku, neplatia svojim dodávateľom, subdodávateľom. A napriek tomu, že, ja sa teraz nechcem dostať do pozície, že to idem teda riešiť, ale dával som trikrát zákon o ochrane subdodávateľov. Minister vnútra sľúbil, že to zakomponuje, aby sme sa postarali o tých, ktorí skutočne reálne pracujú, či už, alebo dodávajú tovary, služby alebo povedzme stavebné práce, a nedostanú za to zaplatené. Prispievame k druhotnej platobnej neschopnosti a na konci toho reťazca je nejaký jednoduchý živnostníček, ktorý jednoducho príde o dom, o celý majetok, pretože mu nezaplatili firmy, ktoré sú bohaté, a nie preto, lebo ony od obstarávateľa tieto zdroje dostanú, ony len tieto zdroje, len neposunú ďalej. Či už to, že jednoducho nevedia dobre finančne plánovať tok hotovosti a podobne, či to nie je problém nikoho iného, len ich, alebo dokonca arogantný spôsob, nezaplatia, pretože, z pozície sily, z pozície moci, pretože majú dobré kontakty, stále sú pri týchto verejných zdrojoch, jednoducho nezaplatia, alebo zaplatia len nejakú časť, alebo zaplatia po roku. A ten živnostníček na konci reťazca príde o dom, o majetok, v podstate tá rodina sa úplne zničí.
A toto je tu problém, ktorý musíme, my musíme doslova prísť s novým zákonom o verejnom obstarávaní. Nejaké schránkové firmy sú v podstate, je, áno, je to problém, ale je to teraz podružná záležitosť. Podružná záležitosť. A hovorím, žiaľ, aj opozícia sa podieľala na tom, že sme elegantne zakryli ten reálny problém vo verejnom obstarávaní, elegantným spôsobom.
Takže ja chcem skutočne vyzvať predovšetkým vládu, aby riešila ten skutočný problém, ktorý tu je. My sme dávali návody. Môj zákon o ochrane subdodávateľov skutočne, ak by fungoval, vám garantujem, že Váhostav, Doprastav už by nefungoval, už by tu neexistoval niekoľko rokov, už by sa to pole vyčistilo, alebo vyčis-ťo-valo. Toto, to sú len kozmetické plátaniny, len aby sa v podstate vyhlo tomu, riešeniu toho skutočného problému, ktorý vo verejnom obstarávaní je, a to teda, aby sme transparentným spôsobom efektívne využívali zdroje, ktoré nie sú vlády ani nikoho iného, ale verejné zdroje, teda daňových poplatníkov a ľudí tejto krajiny, aby sme v podstate využívali, aby sme aj takými verejnými zdrojmi podporovali rozvoj hospodárstva, teda podnikania, ale nie tak, aby sme týmito zdrojmi ohrozovali tých najzraniteľnejších podnikateľov, tých živnostníčkov, ktorí odmakajú celú tú zákazku, ale nedostanú zaplatené za to nič.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem vysloviť súhlas, pán kolega, s vašimi argumentmi, ktoré ste tu povedali, že, či už tá novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá mala riešiť schránkové firmy, alebo aj teraz v podstate výhrady pána prezidenta, v podstate sú všetko do určitej miery točenie sa okolo takého, takého kozmetického riešenia toho, toho nie skutočného problému, ktorý sa dotýka verejného obstarávania alebo efektívneho využívania verejných zdrojov.
Správne ste povedali, že musíme sa pozrieť viac na obstarávateľa, ktorý v podstate pripravuje podmienky. A obyčajne ja mám problém s transparentnosťou verejného obstarávania, pretože vyhrávajú firmy, ktoré nemajú svojich zakladateľov, alebo v podstate za nimi nie sú nejakí neznámi vlastníci kdesi na Belize.
Ja vám môžem povedať príklady, Váhostav a tak ďalej, firmy, ktoré stále vyhrávajú súťaže, a pritom si neplnia svoje povinnosti voči, voči subdodávateľom. V podstate za nimi sú tisícky ľudí, ktorí vlastne nedostali zaplatené. Za nimi sú doslova sociálne problémy v rodinách, ktoré sú s týmto spojené. Čiže my skutočne neriešime touto novelou a aj teraz s týmito výhradami pána prezidenta skutočný problém verejného obstarávania alebo efektívneho využívania verejných zdrojov. V podstate ideme iba po povrchu. A mám taký dojem, že niekomu to aj vyhovuje, že sme touto novelou elegantne zakryli ten skutočný problém vo verejnom obstarávaní a hľadáme teraz nejakých vlastníkov, konečných užívateľov alebo užívateľov konečných výhod namiesto toho, aby sme riešili vážny problém verejného obstarávania alebo nakladania s verejnými zdrojmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, vy ste povedali, už niekoľkokrát tu aj odznelo, teda že minister Figeľ, bývalý minister dopravy, rozhodol o tom, že má to ísť priamym zadaním a že pán minister Počiatek prišiel a jednoducho sa dohodol s Európskou komisiou, že to pôjde cez výberové konanie. Nebolo to vôbec tak.
Pán minister Figeľ dal prvú alternatívu, jednoznačne výberové konanie. Pán minister Počiatek - či chcel, alebo nechcel, nie že sa dohodol - musel akceptovať výberové konanie, inak by v podstate bol, v podstate na nás uplatnený tzv. infrigement, teda také právne konanie, ktoré by bolo vyústilo zrejme do pokuty a koniec koncov k náprave daného stavu. Čiže neobjavili ste teplú vodu, v podstate išlo to tak, ako to išlo.
Nechcel som sa dotýkať vecí, ktoré sú jadrom dnešnej debaty, napriek tomu musím sa vrátiť k tým PPP projektom, zrušeným PPP projektom a podobne, tým, že ako odrazu tie lacné diaľnice zhoršili stav v našom stavebníctve. Jednoducho, veď predsa je to na manažmentoch firiem, ktorí musia jednoznačne povedať a určiť cenu do súťaže, aby vedeli zvládnuť potom nákladovo a aby v podstate ešte mali z toho aj nejakú ziskovú maržu, aby vedeli zaplatiť svojich subdodávateľov atď. Jednoducho je to totálna nezodpovednosť práve týchto firiem.
My sme týmto jedným spôsobom, že sme sa snažili, aby tie súťaže boli na menšie úseky, podarilo sa nám, a ja som na to hrdý, rozbiť kartely. Doslova rozbiť tie stavebné kartely, pretože ony sa dohadovali a v podstate si vygenerovali cenu, akú chceli. Tie obyčajne boli vysoké. A koniec koncov ešte musím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)