Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
V tom uvedení som viac-menej tak formálne spomenul tie najdôležitejšie veci, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona alebo teda novely zákona o dani z pridanej hodnoty a novely Obchodného zákonníka. Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súvislosti s tým, čo sa na Slovensku deje, a teda s veľmi zlou platobnou disciplínou a druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí predovšetkým na tie malé podnikateľské subjekty, živnostníkov a v konečnom dôsledku potom na ich rodiny, sme konzistentní, či už sa to týka návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je jeden z najväčších problémov na Slovensku, ale s tým súvisí, samozrejme, aj tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty. Pretože, ako som už aj uviedol, ten problém je v tom, že často predovšetkým tí malí dodávatelia, malí, malé firmy, živnostníci dodávajú tovary, služby alebo práce, vyfakturujú to svoje plnenie a odberateľ jednoducho im nezaplatí. Nezaplatí im buď vôbec, alebo po nejakej dlhšej dobe. Samozrejme, ak títo podnikatelia, živnostníci nemajú nejaké finančné rezervy, dostatočné finančné rezervy, dostávajú sa do existenčnej situácie, musia vyhlásiť konkurz v podstate alebo v tom lepšom prípade teda uzavrú svoje podnikanie tak, aby, a teda skončia s podnikaním. A nie je to otázka niekoľkých desiatok alebo stoviek firiem alebo živnostníkov, to sú už tisícky hlavne živnostníkov, ktorí takýmto spôsobom musia odísť v podstate bez toho, aby mohli naďalej zabezpečovať obživu a fungovanie svojich rodín.
Aj preto sme prišli teda s týmto návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, aby odberateľ bol povinný zaplatiť svoje plnenie minimálne, ak už nie v celej výške, tak aspoň vo výške plnenia dane z pridanej hodnoty, a teda aspoň daň z pridanej hodnoty, a to v lehote, sme stanovili na 30 dní aj v tom prípade, keď sa tie dva subjekty v obchodnom styku dohodli na dlhšej lehote splatnosti. Čiže túto časť dane z pridanej hodnoty musia zaplatiť do 30 dní a potom ten dodávateľ v podstate, opäť tento zákon upravuje jeho plnenie voči štátu. Do 14 dní musí potom odviesť daň z pridanej hodnoty štátu.
Tá situácia, ako som hovoril, je veľmi zložitá a veľmi vážna aj vzhľadom na to, že takéto neplnenie svojich záväzkov uskutočňujú aj veľké spoločnosti. Nemusím vám možno veľa pripomínať aj v súvislosti s verejnými zákazkami a spoločnosti ako Váhostav, Doprastav a tak ďalej, ktoré dlhujú mnohým firmám, stovkám, možno aj tisíckam firiem, keď do toho zoberieme aj živnostníkov, desiatky až stovky miliónov eur a potom sa nečudujme, že dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti a títo nemôžu ďalej platiť svojim subdodávateľom a dochádza k tomu negatívnemu stavu, ako na Slovensku máme. Že je tá súčasná situácia vážna, svedčí o tom aj najnovší prieskum spoločnosti TNS Infratest, ktorý hovorí, že na Slovensku sa platia faktúry v priemere 24 dní po lehote splatnosti. Takisto z mojich vlastných skúseností, respektíve z výsledkov, výstupov, ktoré máme z nášho portálu nezaplatilimifakturu, kde dostávame bežne ďalšie a ďalšie desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, už môžeme hovoriť, že nie o dňoch po lehote splatnosti, ale o mesiacoch, dokonca rokoch po lehote splatnosti. Ak si zoberiete, že medzitým tento živnostník, ten malý živnostník, ktorý povedzme je platcom DPH a takisto tie malé firmy musia odviesť dépeháčko, takže ešte sú ďalej na tom ukrátení.
A preto to chceme, nejdeme to spôsobom, ako sa možno aj v budúcnosti nastaví, takzvaný reverse charge, to znamená, aby DPH platil odberateľ, ale chceme v podstate, aby naďalej platil dodávateľ toto DPH alebo aby to plnenie dépeháčka zo strany odberateľa bolo prednostné. To znamená, že minimálne musí poslať na účet toho dodávateľa aspoň sumu vo výške DPH, aby vlastne tento dodávateľ nemusel byť ukrátený ešte aj o to DPH.
Takisto z minulého roka, čo konštatuje analýza Slovak Credit Bureau, konštatujeme teda, že minulý rok bol, čo sa týka počtu bankrotov, rekordný na Slovensku. Na Slovensku zbankrotovalo 407 subjektov. Škoda, že táto inštitúcia neurobila možnože takú hlbšiu analýzu, predovšetkým čo sa týka malých firiem a živnostníkov, ktorí v súvislosti so zlou finančnou situáciou spôsobenou druhotnou platobnou neschopnosťou ukončili dobrovoľne svoju podnikateľskú činnosť. Lebo jedna vec je, tí, ktorí vyhlásili bankrot, dosiahli sme minulý rok rekordné číslo 407 subjektov. Sú to obyčajne malé až stredné firmy. Čo, samozrejme, spôsobí alebo určite spôsobilo, že sa na ulicu dostalo možno niekoľko stoviek zamestnancov, ale ak by sme zobrali do úvahy to množstvo tých maličkých firiem a živnostníkov, ktorí už v podstate nevyhlásili formálne bankrot, ale ukončili podnikanie práve z dôvodu, že majú problémy, majú finančné problémy, a to aj v súvislosti s druhotnou platobnou neschopnosťou, no tak by sme mohli hovoriť už o tisíckach subjektov, a to už má vážny dopad na hospodárstvo a ekonomiku Slovenska.
My sme niekoľkokrát a ja som, keďže som trikrát alebo teda, áno, trikrát sme dávali návrh zákona o ochrane subdodávateľa, som stále vyzýval ministerstvo financií, a teda aj vládnych poslancov, aby minimálne v súvislosti s DPH sme urobili alebo ministerstvo financií urobilo ten ústupok, teda aby prišlo s návrhom, ktorý by riešil aspoň ten odvod DPH pre dodávateľov, aby toto bolo prednostné plnenie, aby to prednostné plnenie bolo zabezpečené zo strany odberateľov.
Ministerstvo financií až vlastne po našom návrhu, keď sme vyšli v decembri s týmto návrhom zákona, prichádza, čo už odznelo aj v médiách, prichádza s podobným návrhom, ktorý predpokladá priniesť tu do pléna parlamentu, myslím si, že až niekedy až v polovici tohto roka. Myslím si, že máme možnosť urýchliť tento proces, pretože tá situácia je vážna. My nemôžeme si dovoliť už naťahovať časovo túto vážnu záležitosť niekoľko ďalších mesiacov, pretože medzitým možnože skrachujú ďalší živnostníci, ďalší podnikatelia len preto, že nemajú dostatočné finančné rezervy a nemôžu zaplatiť v podstate DPH a takisto nemôžu zaplatiť svoje ďalšie finančné záväzky svojim subdodávateľom, a teda len sa zhoršuje tá situácia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti.
My touto navrhovanou úpravou tiež vytvárame určitý tlak na odberateľov, pretože právo odpočítať si DPH z tovaru alebo služby im vznikne až v deň, keď si splnia svoj záväzok voči dodávateľovi minimálne vo výške tejto dane, teda DPH. To znamená, že tie vratky DPH tí podnikatelia, tí odberatelia si môžu uplatniť až vtedy, keď zaplatia toto svoje plnenie minimálne v tej výške DPH dodávateľovi. Čiže vytvárame aj určitý taký konkrétny mechanizmus na to, aby si tí odberatelia plnili túto svoju povinnosť minimálne vo výške DPH.
Ja viem, možno viacerí budete namietať, no dobre, ale čo s tými ostatnými zdrojmi. Je pravda, že tento zákon prioritne rieši možno tú záležitosť s DPH, ale na druhej strane ja si myslím, že sú tu aj páky na to, aby sa tá situácia vôbec v zlepšení finančnej zodpovednosti alebo plnení si svojich finančných záväzkov jednotlivých podnikateľských subjektov zlepšila.
Takisto týmto návrhom zákona upravujeme alebo novelizujeme aj Obchodný zákonník, a to v tom zmysle, že znižujeme alebo skracujeme lehotu splatnosti faktúr doteraz 60 dní na 30 dní. Tak ako je to aj v podstate odporúčanie v rámci európskej legislatívy a vo veľa krajinách Európskej únie je doba splatnosti 30 dní, nevidím dôvod, aby my sme tu mali, samozrejme, v zákone uvedených 60 dní. Napriek tomu, samozrejme, že tí podnikatelia alebo tie podnikateľské subjekty si môžu dohodnúť akúkoľvek chcú lehotu splatnosti. Ale ak si nedohodnú, aby platila lehota splatnosti 30 dní, ja si myslím, že aj toto zlepší tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku a, samozrejme, čo sa týka riešenia druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem preto skutočne aj touto cestou vyzvať predovšetkým vládnych poslancov, aby si uvedomili vážnosť tejto situácie, pretože množstvo malých podnikateľov a živnostníkov končí svoje podnikanie len preto, že nemáme urobenú správnu legislatívu, že nevieme ochrániť ich prostredníctvom konkrétnej legislatívy a, samozrejme, s týmto súvisí aj určitá kvalita úrovne podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku to má dopad na zamestnanosť, prípadne na tvorbu nových pracovných miest. Chcem vás teda, aj vás páni poslanci z vládnej strany, vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ak, samozrejme, budete mať v druhom čítaní nejaké vážne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, radi budeme o tom rozprávať, radi budeme hľadať priestor na nejaký konsenzus tak, aby sme urýchlili proces. Nemôžeme si už dovoliť čakať nejaké ďalšie mesiace, z ktorých keď príde ministerstvo financií so svojím vládnym návrhom zákona, tak aby sme jednoducho naťahovali zbytočne tento proces. Ja si myslím, že ak by ste podporili tento návrh zákona, niekedy v apríli by sme mohli mať tento zákon prijatý a mohol by v podstate hneď vstúpiť do platnosti a mohli by sme pomôcť desiatkam, stovkám a – trúfam si povedať – tisíckam podnikateľov, ktorí by mohli štandardne fungovať na tomto trhu.
Ďakujem pekne.
