Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.9.2013 o 9:45 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.9.2013 14:57 - 15:13 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k predloženému novému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Nebudem hovoriť nejako príliš všeobecne. Chcem sa zamerať na v podstate jeden, dva problémy, ktoré mňa osobne asi najviac trápia. Aby som bol teda vecný, prejdem k veci.
Trápi ma to, že zo systému pomoci v hmotnej núdzi budú vylúčené všetky samostatne zárobkovo činné osoby a zároveň celá ich domácnosť, čiže ich rodinní príslušníci, manželka, manžel, deti, nezaopatrené deti. Jednoducho, ak niekto v rodine, jedna zo spoločne posudzovaných osôb má povedzme živnosť, nikoho nebude zaujímať, aký má z tej živnosti príjem, či ju reálne vykonáva, nevykonáva, či sa mu darí, či sa mu nedarí, ale akýsi princíp kolektívnej viny sa rozhodol použiť pán minister a automaticky celá jeho rodina, nielen on sám, ale celá jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keby boli v najväčšej biede, pretože on má skrátka papier, ktorý sa volá živnostenský list.
Tomuto naozaj nerozumiem, prečo kvôli tomu, že máme tu isté podozrenia, že niektorí živnostníci falšujú daňové priznania, že neuvádzajú všetky údaje, čo je teda vecou daňových úradov, daňových kontrol, aby sa s tým vysporiadali, tak možno kvôli pár špekulantom princípom kolektívnej viny všetci, všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čo sú v zásade, čo je v zásade niekoľko stotisíc osôb, a keď k tomu pridáme rodinných príslušníkov, tak je to minimálne milión občanov Slovenskej republiky, stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Nie som odborník na ústavné právo, ale tuším tuto niekde za uchom, že zrejme je takéto niečo protiústavné, pretože z takýchto osôb a ich rodinných príslušníkov robí občanov druhej kategórie, a to ústavné právo na to základné zabezpečenie sa jednoducho stráca len preto, že niekto má živnostenský list.
Pán minister, keď si trošku zhodnotím históriu vášho pôsobenia za ten rok a pol, čo všetko ste urobili v neprospech živnostníkov, aj spolu s niektorými vašimi kolegami, kolegyňami, tak mi to pripadá ako akýsi pogrom. Ako keby tí živnostníci boli nechcení. Poďme ich zlikvidovať. Zvýšili ste im minimálne odvody, namiesto niekdajších 160 eur, čo už to bolo dosť, platia 185 eur tento rok mesačne, na budúci rok budú platiť 190 eur mesačne. Pre mnohých z nich je samo osebe toto absolútne likvidačné.
V daňovej oblasti váš kolega pán minister financií obmedzil paušálne výdavky. Dajme tomu, že sa to týka tých bohatších živnostníkov. Dobre. Zvýšili im sadzbu dane na 25 percent. Dobre. To sú možno tí úspešnejší živnostníci. Vy ste zmenili Zákonník práce, ako hovoríte na prospech zamestnancov, výsledkom je to, že nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje a znížiť ju pod tých 14 percent neviete, ani keby ste čo robili, pretože robíte jednoducho systémovo zlé opatrenia. A jedno z tých systémovo zlých opatrení je zlý Zákonník práce, ktorý hlavne živnostníkom a týmto malým podnikateľom psychologicky bráni, aj keď sú oni sami úspešní, bráni im prijať nejakých zamestnancov, ktorých by možno aj veľmi potrebovali, pretože ten ich biznis, tá ich živnosť ide a sami to nezvládajú, ale pri súčasnom Zákonníku práce sa neodvážia zobrať nejakého zamestnanca, pretože vedia, že v prípade budúceho neúspechu a straty zákazok by mali obrovský problém pri jeho prepustení. To je úplne jednoduchá matematika.
Vaša kolegyňa pani ministerka zdravotníctva chcela zaviesť ešte na jar povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre všetkých živnostníkov. Úplne nezmysel. Živnostník by mal byť skontrolovaný lekárom na povinnej zdravotnej prehliadke, či je schopný vykonávať tú svoju živnosť. Pani kolegyňa, neviem, ako by to dopadlo vo vašom prípade, ale vy ste vraj už tú živnosť zrušili, takže ono to v niektorých prípadoch vyzerá úplne smiešne, aby živnostník musel absolvovať povinnú zdravotnú prehliadku, či môže vykonávať tú svoju živnosť. Absurdita. Našťastie, to napokon, aj pod naším tlakom, pani ministerka stiahla. Ďalšia vec, živnostníci, ktorí sú poistenci štátu zároveň, čiže napríklad študenti na vysokej škole alebo dôchodcovia, ktorí majú živnosť popri dôchodku, mal za nich štát úplne prestať platiť zdravotné odvody. Čiže na druhej strane ich odvody by sa neúmerne zvýšili. To sa, našťastie, podarilo aj pri našom tlaku zvrátiť tou ostatnou novelou zákona o zdravotnom poistení.
Vy sám, pán minister, respektíve váš pán štátny tajomník Burian pred mesiacom uviedol novelu zákona o rodičovských príspevkoch, za chvíľku sa vlastne o nej budeme baviť, v ktorej navrhoval, aby sa pracujúcim ženám alebo podnikajúcim ženám zobrali rodičovské príspevky. Čiže matka malého dieťaťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, ktorá by mala živnosť, by stratila tých dvesto eur od štátu v podobe rodičovského príspevku len preto, že má živnosť. Možno by na tú živnosť nemusela mať žiadny príjem. Ale len preto, že má živnosť, by prišla o rodičovský príspevok 200 eur mesačne. A vy teraz navrhujete, aby živnostník, aj keď sa mu nedarí, aj keď má mizerné, resp. žiadne príjmy, možno tú činnosť vôbec nevykonáva, aby prišiel o pomoc v hmotnej núdzi, o dávky v hmotnej núdzi. A nielen on, ale celá jeho rodina. Jeho žena, jeho štyri malé deti. Len preto, že je živnostník, a len preto, lebo si podľa vašej dôvodovej správy údajne určite vie zabezpečiť svoje príjmy nejako pofidérne, nejako pokútne. Lebo tu kriminalizujeme 400 tisíc živnostníkov. Rád by som pripomenul, ja teda používam pojem živnostník, ale aby som bol presnejší, zákon hovorí o tom, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby, a zákon tieto osoby definuje cez odkaz na zákon o službách zamestnanosti 5/2004, že sú to vlastne tieto samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú mať nárok so svojimi rodinami na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to všetci spoločníci verejných obchodných spoločností, sú to všetci spoločníci s ručením obmedzeným, konatelia, členovia dozorných rád, členovia predstavenstva eseročiek alebo akciových spoločností. To znamená napríklad, ak niekto má eseročku a je v nej konateľ, bez ohľadu na to, či tá eseročka je takzvane mŕtva a nevykonáva žiadnu činnosť, ale teda konateľa musí mať, pretože inak by v tom Obchodnom registri nemohla byť zapísaná, tak už len z toho titulu, že niekto je konateľ mŕtvej eseročky, nebude mať ani on, ani jeho rodinní príslušníci nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to potom všetci živnostníci, ako stále hovorím, sú osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, veterinárni lekári a podobne.
Ale na čo chcem hlavne upozorniť? Sú to aj osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu. Tak si teraz, prosím, predstavte ľudí napríklad na východnom Slovensku alebo na Gemeri, ktorí majú nejaké malé políčko alebo kus lesa. Na tom políčku hospodária alebo teda starajú sa o ten svoj kúsok lesa. Sú zapísaní na obecnom úrade do evidencie podľa osobitného predpisu, čiže majú tým pádom podľa zákona postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. A teraz týmto nešťastníkom, ktorí sú radi, že si môžu aspoň čo to na tom svojom políčku privyrobiť, zarobiť, a to nie sú tisíce mesačne, tak týmto sa takýmto zákonom berie nárok na dávky v hmotnej núdzi. Trúfam si povedať, že to sú desaťtisíce ľudí na východnom a strednom Slovensku, ktorí ako takzvaní "sahoráci", samostatne hospodáriaci roľníci, sa svojou aktivitou aspoň takto snažia získať aký-taký príjem. Samoživitelia pri tejto vysokej nezamestnanosti si nevedia nájsť prácu v týchto regiónoch. A týmto zákonom im, pán minister, beriete nárok na tých pár desiatok eur dávok v hmotnej núdzi. Tí ľudia sa dostanú do úplnej biedy. Ak takýto zákon v tejto snemovni vašimi poslancami bude schválený, lebo my za to hlasovať nebudeme, tak to bude pre týchto ľudí znamenať, že prídu o tých pár eur štátnej pomoci v podobe sociálnych dávok a budú stáť pred dilemou: zomrieť od hladu alebo zrušiť tú svoju činnosť. To znamená, prestanú sa starať o to svoje políčko, prestanú sa starať o svoj les, pretože výhodnejšie bude, keď si to zvážia, získať tú štátnu pomoc, získať tie dávky, než aby sa trápili na tom svojom poli, aby kopali tie zemiaky niekde na tých Kysuciach alebo aby ťažili z toho svojho hektára lesa nejaké to drevo postupne, pretože sa im to jednoducho neoplatí. Toto bude výsledok takejto legislatívy. Ešte viacej chudobných ľudí na Slovensku.
Nebudem hovoriť stále o tých živnostníkov, pretože je aj mnoho živnostníkov, ktorí ako-tak si zarobia pár stoviek mesačne pre svoju rodinu niekde na východe. Aj tým zoberiete vlastne ich živnosti. Toto chcete docieliť. Tá istá výnimka, ktorá tam je, že samostatne zárobkovo činná osoba môže činnosť prerušiť na šesť mesiacov, na rok, to je síce fakt. Živnostník to možno môže urobiť, ale ten drobný roľník, ktorý sa stará o to svoje pole, keď preruší tú činnosť, ten nemôže sa prestať starať o to svoje políčko. To jednoducho nejde. Toho donútite, toho donútite úplne sa na všetko vykašľať a úplne rezignovať z nejakej aktivity. Takže toto je moja najväčšia výtka k takémuto zákonu. Myslím si, že nad týmto by ste sa mali zamyslieť a v druhom čítaní zriadiť nápravu.
Ešte by som chcel pre obveselenie prítomných spomenúť jednu vec. Ak si pozriete § 10, § 10 definuje dávku, tú základnú dávku. Paragraf 10 ods. 2 písm. c) hovorí o tom, že dávka je 107 eur a 10 centov mesačne, ak ide o dvojicu bez detí. Stosedem eur 10 centov dostane dvojica bez detí. V ods. 3 sa píše,  "dávka podľa ods. 2 sa znižuje o sumu 61 eur 60 centov za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou" a tak ďalej, tých, nazvem to, verejnoprospešných prác. Čiže za každú osobu sa z tej dávky stiahne 61 eur 60 centov. No tak teraz počítajme spolu. Dvaja dospelí sú sami bez detí, majú nárok na dávku potencionálne 107 eur 10 centov. Ak sa nezúčastnia na verejnoprospešných prácach, tak im zoberiete, obidvom po 60 eur 60 centov, čiže zoberiete im 123 eur 20 centov. Zo 107,10 eur im zoberiete 123,20. Výsledok je mínus 16 eur 10 centov. To si mám, pán minister, predstaviť tak, že ten registrovaný nezamestnaný teraz bude každý mesiac chodiť do pokladne na úrad práce zaniesť 16 eur 10 centov? Alebo si to vysvetľujem zle?
Tu máte jednoducho nejakú chybu v takomto triviálnom výpočte. Poprosím opraviť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 9:45 - 9:47 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno, aj ja som mal na jazyku, respektíve za rečníckym pultom pripravenú odbočku, teda odskok na dnešné Hospodárske noviny, kde teda sa dočítame v rozsiahlom materiáli o tom, ako Svetové ekonomické fórum hodnotí, alebo zhodnotilo zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku. A zdôrazňujem, že to nehovoria opoziční poslanci, to nehovorí ani Simon, ani Mihál, ale to hovorí renomovaná svetová inštitúcia. A v tomto rebríčku sa prepadáme nižšie a nižšie. Tam sa dočítame, že je tu nedostatočná vymožiteľnosť práva, ale je to napríklad z mojej oblasti aj zlý Zákonník práce. Čiže poprosím kolegov, respektíve kvázi kolegov z vládnucej strany, aby sa nad týmito slovami, respektíve rebríčkom zamysleli a konečne začali robiť tak, aby sa znížila nezamestnanosť na Slovensku, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie nie verbálne, ale legislatívne a procesne, aby ste to, že ste taká silná vláda, taká jednotná a úžasná vláda, konečne prenieslo do činov, ktoré poslúžia občanom Slovenska.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.9.2013 9:38 - 9:44 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé deti, máme pred sebou novelu zákona, novelu Obchodného zákonníka, ktorá prináša pre podnikateľov jedno nepríjemné prekvapenie, jednu nepríjemnú zmenu, a to je zmena, pokiaľ ide o zloženie základného, teda zloženie vkladu pri založení spoločnosti, kde natvrdo, natvrdo podľa Obchodného zákonníka bude musieť ten, kto si chce založiť obchodnú spoločnosť, či to je eseročka, či to je akciovka, 5 000 euro do banky.
Je to krok, ktorý je vyslovene proti, namierený proti podnikateľom, proti tomu, aby si zakladali najmä eseročky. Jednoducho robíte všetko pre to v spolupráci so svojimi kolegami, či je to minister Richter, či je to minister Kažimír, či je to pán premiér, aby ste podnikateľom čo najviac sťažili podmienky na podnikanie, a to, čo deklarujete, že chcete zlepšiť podmienky na podnikanie, to sú len prázdne slová nepodložené temer žiadnymi činmi.
Pán minister Kažimír síce včera, dnes predložil do parlamentu niekoľko zákonov, napríklad zákon o účtovníctve, ktoré sčasti zlepšujú administratívne, zmäkčujú administratívne povinnosti firmám, ale na druhej strane i on sám tu priniesol novelu zákona o DPH s kontrolným výkazom, ktorý bude strašiakom pre všetkých platiteľov DPH od nového roku a neuveriteľne skomplikuje administratívne povinnosti vedeniu účtovníctva a tak ďalej a tak ďalej. Ale o tom tu už bola včera búrlivá rozprava, do ktorej sa zapojili, tuším dvaja alebo traja poslanci, čiže to už máme za sebou. Dnes tu máme Obchodný zákonník, ďalšia páka na to, ako znepríjemniť ľuďom, ktorí si chcú založiť nejaký svoj možno malý, ale svoj biznis a možno takýmto spôsobom uniknúť z pasce vysokej nezamestnanosti na Slovensku, tak takýmto spôsobom im chcete hádzať ďalšie a ďalšie polená pod nohy.
Áno, každý, kto aspoň trošku vníma situáciu na Slovensku, situáciu v ekonomike, nezamestnanosť, vývoj, trendy, tak vidí, že počet živnostníkov na Slovensku sa zmenšuje radovo o desaťtisíce. Nie je sa čomu čudovať, keďže pán minister Richter, pán minister Kažimír veľmi šikovne zvýšili odvody, zvýšili dane, znížili paušálne výdavky, ďalšie opatrenia, Zákonník práce a tak ďalej a tak ďalej, ktoré živnostníkom dostatočne strpčujú život. Možno ešte dnes, možno zajtra tu máme zaujímavú novelu zákona o hmotnej núdzi, kedy sa zo živnostníka zo zákona stane druhoradý občan, občan druhej kategórie, pretože ak má niekto živnostenský list, či sa mu darí, či sa mu nedarí, nikoho to nezaujíma, nebude mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi už len z toho princípu, že má živnostenský list. Nechápem, naozaj nechápem. A nielen on nebude mať nárok na túto dávku. Ak sa mu nedarí, ak je na tom zle, ale dokonca celá jeho rodina. Bude princíp kolektívnej viny, lebo tam jeden, niekto má živnostenský list. Ako neuveriteľná hlúposť, ale chápem, pretože je to v súlade s vašou filozofiou čo najviac otravovať tým, ktorí sú samostatní, aktívni a podnikajú, život.
Tu máme novelu Obchodného zákonníka, 5 000 euro. Áno, živnostníci skladajú živnosti, časť z nich sa snaží otvoriť si eseročku, pretože vyhodnotili situáciu tak, že podmienky pre podnikanie pre nich budú jednoduchšie, keď zo živnosti prejdú na eseročku. Nedokázala ich zastaviť zrejme pani ministerka Zvolenská tým, že dramatickým spôsobom, drasticky zvýšila odvody z podielov na zisku, je to ľahko obíditeľné, kto vie, o čom hovorím, vie, o čom hovorím, tak teda snažíte sa znížiť počet eseročiek tým, že sťažíte tieto podmienky. Nie každý nosí 5 000 eur vo vrecku, aby ich mohol len tak dať do banky pri založení eseročky. Jednoducho je to problém.
SaS má v programe zníženie základného imania, ak sa nemýlim, tuším na jedno euro a určite takýto návrh budeme postupne aj, ja viem, že síce pôjdeme hlavou proti múru, ale budeme ho predstavovať v tomto parlamente, pretože si myslíme, že tento proces treba zjednodušiť a nie komplikovať. To, že my nehovoríme o tom, že čo všetko musí absolvovať budúci nádejný podnikateľ, ktorý chce založiť obchodnú spoločnosť, aký ďalší, aké ďalšie komplikácie sú s tým spojené, no nestačí to skrátka, musí mať natvrdo 5 000 euro.
Pán kolega myslím celkom výstižne povedal, že ono sa to bude dať obísť, takže kto chce, cestičky si nájde. V každom prípade, ak sledujem trošku to, čo sa deje medzi ľuďmi, ktorí podnikajú, alebo podnikať chcú, veľmi vás chvália, pán minister, že ste to dobre vymysleli, húfne si zakladajú eseročky, pokým ešte tento zákon nepríde do platnosti, aby teda tú eseročku mali pripravenú ešte pred tým, ako toto nešťastné opatrenie príde do platnosti. Vy si urobíte čiarku, že ste zabojovali, a život pôjde ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.9.2013 18:34 - 18:34 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak ďakujem za pochopenie, pani podpredsedníčka, a ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pár slov k tomuto návrhu. Vo všeobecnosti hodnotím vysoko pozitívne, pretože obsahuje množstvo veľmi dobrých zmien, ak ako opozícia kritizujeme v mnohých prípadoch zvyšovanie byrokratickej záťaže niekedy až nezmyselným spôsobom, viď kontrolný výkaz DPH, tak v tomto prípade pri zákone o účtovníctve ide o pozitívne zmeny, o zásadné zjednodušenie vedenia povinnosti administratívy účtovníctva pre niektoré firmy, a to teda najmä tie tzv. mikropodniky, čo oceňujem. A bodaj by si príklad z tohto počinu ministerstva financií a vás, pán minister, zobral príklad aj váš rezortný kolega pán Richter a napríklad v Zákonníku práce by sa tiež zamyslel nad tým, či takéto mikropodniky nemali byť od niektorých povinností napríklad oslobodené, pretože ich takisto nadmerne zaťažujú. Nie je to len o účtovníctve, ale je to o všeličom inom. Čiže ešte raz, oceňujem to.
Na druhej strane sa trošku čudujem, že ste neboli odvážnejší v jednom ustanovení, a to je tá povinnosť auditu, už tu to, myslím, zaznelo, pán kolega Sulík sa k tomu mierne nejako vyjadril, tak ja by som to skúsil trošku podrobnejšie.
Zákon o účtovníctve hovorí, že spoločnosť si musí auditovať účtovnú uzávierku, keď sú splnené aspoň dve z troch podmienok. Prvá podmienka je veľkosť, suma majetku. Dnes máme v zákone milión euro, zvyšujete tento limit na milión päťstotisíc. Druhá podmienka je obrat 2 mil. ročne, vy ju zvyšujete na 3 mil. euro. Dobre, fajn. A tretia podmienka je mať viac ako 30 zamestnancov. Túto nechávate tak, ako je. To znamená, keď sú splnené dve z týchto troch podmienok, napríklad firma má viac ako 30 zamestnancov a má majetok vyšší ako podľa vášho návrhu 1 500-tisíc euro, tak musí mať uzávierku auditovanú.
No, je mi ľúto, že ste neboli trošku odvážnejší, možno viete, ak ste si pozreli program schôdze, že spolu s kolegami predkladáme poslanecký návrh novely zákona, alebo teda novelu zákona o účtovníctve práve v tomto bode, kde chcem navrhnúť, resp. navrhli sme, aby sa tieto tri hranice, tieto tri čísla zvýšili na maximálnu možnú úroveň danú štvrtou smernicou Rady o ročnej účtovnej uzávierke, to znamená teda, že by sme mohli ísť v prvom prípade, pokiaľ ide o celkovú sumu majetku, až na hranicu 4 400-tisíc euro, v druhom prípade, pokiaľ ide o obrat, z tých súčasných 2 mil. vy navrhujete 3, až na 8 800-tisíc. No je to teda ešte ten tretí parameter, počet zamestnancov, kde je teda 30, ten nenavrhujete zmeniť, my navrhujeme, aby sme išli takisto až na hranu, a to na 50 zamestnancov.
Ak by sa tieto zmeny presadili, tak by, samozrejme, výrazný počet firiem musel si auditovať uzávierku a audit uzávierky, samozrejme, niečo stojí. Je to či administratívne, či finančne drahá záležitosť a firmy to zaťažuje.
Čiže je mi trošku ľúto, že ste neboli v tomto ambicióznejší. Viem, že náš návrh nepodporíte, vy na tom vašom trvať budete, ale nedalo mi, aby som toto nepovedal.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.9.2013 17:46 - 17:47 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa stotožňujem s podstatou vystúpenia kolegu Sulíka. Jednoducho nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy deklarujeme šetrenie, kde sa len dá, a, samozrejme, teda v štátnej správe, prečo v takomto čase zrazu chceme investovať štátne peniaze Štátnej mincovni Kremnica? Bude to stáť nepochybne niekoľko miliónov eur aj pri všetkej argumentácii o verejnom obstarávaní, ako to bude lacno, ako to bude transparentne. Skrátka, budú to milióny eur, ktoré pôjdu na kúpu tých strojov, zariadení a tak ďalej. Týka sa to, samozrejme, aj ďalšieho zákona, pokiaľ ide o tabakové výrobky, kde máme ten istý, tú istú vecnú zmenu.
Čiže v tomto čase, kedy hľadáme úspory, kde sa len dá, zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody, škrtíme podnikateľov, živnostníkov, tak štát si len tak dovolí minúť niekoľko miliónov na nákup nejakých strojov.
Tie dôvody, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k jednému či druhému zákonu, sú o ničom. Čo to tu máte napísané? "Vzhľadom na to, že tento systém tlače" a tak ďalej "bol identifikovaný ako rizikový." No tak to môžeme napísať absolútne kedykoľvek, akokoľvek, to nie sú, to nie je žiadna, to nie je žiadny argument. Ja mám obavu, že na tomto kšefte sa jednoducho niekto potrebuje nabaliť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.9.2013 16:23 - 16:24 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak ja si dovolím pripomenúť pána podnikateľa Varechu, či Varehu, Varehu. Ja sa pýtam, ako tento človek mohol desiatky miliónov našmeliť vlastne na nadmerných odpočtoch? Čo robili tí ľudia na tých, na, kde to je on, z Michaloviec alebo z Trebišova, alebo odkiaľ, čo robili na tých daňových úradoch? Jednoducho, jednoducho aj bez akéhokoľvek kontrolného výkazu, keď nejaký podnikateľ má päťdesiat firiem a keď robí medzi nimi takéto podivuhodné obchody, čo to tam on, on tam nejakých chrobákov predával alebo také voľačo. Alebo predávajú úžasné softvéry, hej. Na tej disketke je drahocenný softvér v hodnote stoviek miliónov eur. Veď to, to je, to sú veci, ktoré priemerne zdatný daňový úradník, takto chytím, pozriem, že čo mi to tu prišlo, čo mi to tu podávali tie subjekty, ktoré mám na starosti, teda nemusím to ani pozerať, pretože mám na to softvér na Daňovom riaditeľstve, predpokladám, aspoň v tom inteligentný, že mi ukáže, naznačí, toto sú indikátory, že toto bude nejaký podvodník. A hneď tam bežím, hneď pozerám, že akých chrobáčikov to predáva, aký softvér to predáva, že to má takú úžasnú hodnotu a že má také nadmerné odpočty. Na to nepotrebujem buzerovať všetkých podnikateľov nejakým kontrolným výkazom!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.9.2013 16:15 - 16:17 hod.

Jozef Mihál
 

Vystúpenie v rozprave 3.9.2013 16:04 - 16:12 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k navrhovanej, dosť rozsiahlej a, myslím, aj dosť zásadnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty. Chcem byť stručný. Kto chce vedieť viac, stačí, aby si zobral napríklad rokovanie tripartity, zobral si, vytiahol si odtiaľ pripomienky zamestnávateľských zväzov, či už je to Asociácia, alebo Republiková únia, a dozvie sa, prečo je tento zákon zlý. Poviem to zjednodušene. Preto, pretože neúmerne, naozaj neúmerne zaťažuje podnikateľov.
Je všeobecne známe, že výpadky štátneho rozpočtu na príjmoch z dane z pridanej hodnoty, ktorá je inak oporným pilierom vlastne toho nášho daňového systému, sa pohybujú niekde až na úrovni 2 mld. eur, čo je skutočne vysoká suma, a radí nás v nejakom takom nepopulárnom rebríčku krajín úspešnosti, resp. neúspešnosti výberu daní na jedno z posledných miest. Taký je fakt.
Faktom je aj to, že ix vlád, ktoré sa tu vystriedali, a ix poslaneckých zborov, ktoré tu šúchali tieto lavice, si za vyše 20 rokov existencie Slovenska s týmto javom nevedeli dať rady. Opravím sa. Nebolo to 20 rokov, pretože inštitút DPH tu nemáme 20 rokov, bol zavedený, už neviem presne, v ktorom roku, nespomeniem si, ale teda 20 rokov to určite nie je. Predtým sme mali daň z obratu. Daň z obratu bola omnoho jednoduchšia. Administratívne na strane firiem, resp. platiteľov tejto dane, omnoho, omnoho jednoduchšie aj ľahšie kontrolovateľná. A k takýmto podvodom, aké sú dnes v praxi, bohužiaľ, bežné, tam nedochádzalo a takéto výpadky jednoducho neboli.
Jednoducho povedané, najlepšie, čo by sme mohli urobiť, je vrátiť sa k dani z obratu a zrušiť celú DPH takú, akú je. To by bolo najlepšie, čo by sme mohli spraviť, ale, žiaľ, nejde to. V prvom rade preto, lebo sme členmi európskych zoskupení a takýto zákon jednoducho musíme mať, aj keby sme nechceli, alebo inak dovidenia, Európska únia. Čiže táto možnosť, bohužiaľ, do úvahy neprichádza, aj keď by to bolo zrejme najlepšie riešenie proti všetkým tým daňovým podvodom a podobne.
Takže úlohou každého ministra financií a úlohou každého šéfa daňového riaditeľstva, resp. dnes finančnej správy, je čo najefektívnejšie sa vysporiadať s tými nešvármi a s tými daňovými únikmi, akými sme svedkami. A mňa ako občana, ktorý teda v tomto parlamente ako poslanec, resp. predtým ako minister, až tak veľmi veľa tomu nášmu Slovensku neslúži, zaráža, že skutočne dlhé roky prešli a nič sa s tým efektívne nerobí. Tie daňové úniky narastajú naozaj do neúnosných medzí. A zaráža ma na tom to, že, ako sa hovorí, všetci vedia, že tento a tento v tom našom regióne, v tom našom meste je ten dépeháčkar, všetci to vedia, len ako napotvoru nevedia to daňoví úradníci, ktorí sedia na príslušnom úrade v tom regióne, ktorí by tam mali, do tých jeho firiem, nabehnúť a urobiť tam rázny poriadok.
Ja si myslím, že tie nástroje, ktoré máme v zákone o DPH napríklad alebo v daňovom poriadku, sú pomerne dosť účinné na to, aby pri takých schopnostiach, aké predpokladáme automaticky u ľudí, ktorí pôsobia v štátnej správe, na finančnej správe teda konkrétne, mali by byť postačujúce na to, aby sa s tými špekulantami urobil rázny poriadok, pretože ony tie podvody zase nie sú až také, že IQ 180 musíte mať na to, aby ste to "spustili". Tam, skôr naopak, je to, dalo by sa povedať, v niektorých prípadoch to IQ húpacieho koníka, takzvane, postačujúce na to, aby bol do tých karuselových obchodov niekto zatiahnutý. Je to úplne priehľadné, úplne jednoduché. A naozaj sa čudujem, prečo aj za súčasnej legislatívy nedokážu daňové úrady, resp. finančná správa, urobiť rázny poriadok s tými, ktorí takýmto spôsobom vyciciavajú štátny rozpočet, parazitujú na tomto inštitúte, dostávajú nadmerné odpočty ľavou zadnou, no nechápem to.
Takže, pán minister, vaši úradníci a vy ste sa rozhodli vymyslieť kontrolný výkaz DPH, ktorý ako matematik, odchovom matematiky ako absolútne tomu rozumiem, samozrejme, nemusíme si to vôbec vysvetľovať. Je to postavené na princípe párovania. Mám daň na vstupe, mám daň na výstupe. Sú tam dva subjekty. Čiže tak ako dva vagóniky na tej železnici sa takto zrazia a spoja sa, tak takisto by sa mala spojiť daň na vstupe s tou daňou na výstupe. Máte to odkontrolované, viete, o čo ide. Každý, každý, ani myška vám nemôže uniknúť.
Problém je ten, že aj napriek tomu, že softvérové firmy by si s tým mali vedieť dať rady, pretože tak ako ste, súhlasím s vami, povedali v úvodnej reči, nie je problém z tých vstupných dát, z ktorých tá, ten softvér vlastne vyhodí dnes von ten súhrnný výkaz, ktorý má teda 20 alebo 30 riadkov, ale jeho zdrojom sú tie jednotlivé pohyby, nie je problém, aby ten softvér účtovný, samotné tie zdrojové dáta dal von do tej podoby, aká teda už mimochodom je tiež na svete, takže ten softvérový problém by tam nebol. To je relatívne jednoduché.
Problém je, že do hry tu prichádza ľudský faktor. Tie faktory nemusia byť korektné. Tá účtovníčka môže urobiť ľudskú chybu. Niekde to skrátka zle nahodí, niekde sa niečo zle stisne na tej klávesnici. A môže sa stať, že aj sú tam tie časové nesúlady. Skrátka, nechcem to tu rozoberať tri hodiny. Hoci by tá matematika mala byť jasná, malo by to do seba zapadať. V praxi to nie vždy tak bude.
Ja sa obávam, že daňoví úradníci namiesto toho chytania tých skutočne veľkých rýb teraz budú riešiť, prečo vám tu nesedí 5 eur, prečo vám tu nesedí 100 eur, prečo vám tu nesedí 4 eurá 28 centov. Čiže budú sa vybíjať na nepodstatných maličkostiach, lebo niekde nejako niečo nesadne. Tu mi niekde niečo bude chýbať alebo prevyšovať, lebo ten partner mal nejaký problém subjektívny, objektívny. A daňoví úradníci namiesto toho, aby šli po tých, ktorí tu robia státisíce, milióny na dépeháčke, budú tu riešiť, že či nejaký v Hornom Dolnom, nejaká firma, ktorej možno ten softvér naozaj hapruje, sa zmýlila o nejakých pár euro.
Čiže tohto sa obávam, tohto sa obávam a zakončím svoju reč tým, že, aby som teda nezdržiaval, pozrite si, nájdite si ten čas, pozrite si pripomienky RÚZ-ky, AZZ-ky k tomuto zákonu. To sú niekoľkostranové elaboráty plné zásadných pripomienok nielen k tomuto kontrolnému výkazu, ale aj k ďalším zmenám, ktoré sa navrhujú.
Jednoducho ja si nepomôžem, hodnotím túto novelu ako obrovskú byrokratickú ďalšiu záťaž pre podnikateľských sektor.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2013 13:29 - 13:32 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Rozprava bola síce skromná, ale čo možno očakávať, keď tu dokonca ani najväčší bojovník za prítomnosť poslancov od deviatej do dvadsiatej štvrtej či koľkej pán Hlina nie je prítomný, ktorého by táto téma mohla zaujímať, pretože súčasťou portfólia jeho prezencie v tomto parlamente je aj boj proti finančným skupinám. Tu mal výbornú možnosť vystúpiť a povedať pár slov na adresu jednej z ďalších finančných skupín. Áno, nie je to PENTA, je to tá iná finančná skupina, ktorá je tak trošku v pozadí celého toho, o čom som tu aj ja hovoril.
Chcem zdôrazniť ešte raz, trošku nadviažem na slová predrečníkov, náš druhý pilier je systém, ktorý je svojím spôsobom ťažko porovnateľný s tým, ako fungujú americké banky, pretože v našom druhom pilieri sú veľmi silné regulácie, je dohľad Národnej banky. Každý jeden deň, každý jeden deň Národná banka dostáva podrobné reporty o tom, správcovská spoločnosť ako urobila nejaký pohyb v portfóliu, čo kúpila, čo predala akým spôsobom. Samozrejme, je tam dodržané príslušné toto tajomstvo bankové a tak ďalej. Čiže ako sporitelia sa to nemôžeme dozvedieť. Tu platí určitá tá ochrana obchodného know-how. Ale Národná banka ako dohľad funguje veľmi dobre. Naozaj, môžeme tomu systému veriť. Sú tu depozitári. Všetko sú to renomované spoločnosti, v drvivej väčšine spoločnosti, ktoré globálne pôsobia či už na svete alebo v Európe. A nejde naozaj o nejakých potrimiskárov, prepáčte mi za tento výraz, a o nejakých špekulantov. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela má svoj zmysel, pretože svojím spôsobom reaguje na to, čo v praxi vidíme. Tá prax je taká, aká je. A preto je aj potrebné reagovať na to, čo sa deje v správcovských spoločnostiach. Stačí si pozrieť portfólia cez mesačné správy, ktoré sú zverejnené na internete, a veľmi ľahko pochopíte, ak sa aspoň trošku vyznáte do toho, čo je, kto je, ako je, o čo tu v tomto prípade ide. To konanie istej správcovskej spoločnosti nepovažujem za príliš férové. Považujem ho za poškodzujúce svojich klientov, svojich sporiteľov. To je môj osobný názor, podložený aj tým, že keď si teda pozriete portfóliá iných spoločností, tak majú trošku iný prístup k investovaniu.
A pokiaľ ide o zvýšenie informovanosti sporiteľov, opakujem ešte raz, nemôže byť na škodu, aby sporiteľ okrem tých tzv. veľkých investícií, ktoré sa nachádzajú v portfóliu, v správcovskej spoločnosti, videl portfólio do najmenšieho šrôbika, do posledného detailu, aby videl každú jednu akciu, respektíve investíciu do podielového fondu kompletne rozobranú, aby mal jasné, kam boli použité jeho prostriedky, a aby prípadne v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva zákon, sa rozhodol, či v takej DSS-ke, ktorá takýmto spôsobom spravuje jeho prostriedky, zostane alebo využije zákonnú možnosť a presunie sa aj so svojím majetkom do inej DSS-ky, ktorú bude považovať za lepšiu, pokiaľ ide o investovanie jeho prostriedkov na budúci dôchodok. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2013 13:04 - 13:15 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám návrh novely, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh spolu so mnou predkladajú do Národnej rady páni poslanci Kaník, Brocka a Švejna a pani podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová.
Hlavným cieľom, hlavným účelom predloženej novely zákona je zvýšenie ochranných vkladov všetkých sporiteľov, ktorí si sporia na dôchodok prostredníctvom druhého dôchodkového piliera, a súčasne je cieľom aj zvýšiť okruh informácií, ktoré budú musieť dôchodkové správcovské spoločnosti povinne zverejňovať.
V prvom rade, pokiaľ ide o zvýšenie ochranných vkladov sporiteľov, sa rozširuje definícia pojmu „konflikt záujmov“, kde sa pridáva nová skutočnosť, podľa ktorej už nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť nadobudnúť do svojho majetku, respektíve majetku svojich sporiteľov cenné papiere, keď bude zjavné, že pochádzajú od osôb prepojených na konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, respektíve dokonca ovládajúcich konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Táto zmena má za cieľ zamedziť špekulatívnym obchodom medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a takzvane spriaznenými spoločnosťami. Poviem potom príklad z praxe.
Zavádza sa, ďalej, nové obmedzenie v prípade nakupovania cenných papierov, kde bude v zákone stanovené, že cenné papiere s poplatkami nad 2 % už nebude možné nakupovať. Tam ide vlastne o to, že poplatky, ktoré sa inkasujú emitentmi, ktoré sa platia, vlastne idú na vrub sporiteľov, už to nie je ako v minulosti, keď tieto poplatky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Ja by som chcela upozorniť kolegov, je nás tu málo, takže každý hlas je veľmi počuť. Prosím vás, ak vás to nezaujíma, choďte sa baviť von. Ďakujem.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže na rozdiel od minulosti, tieto poplatky zaťažujú priamo sporiteľov. A preto nie je jedno, či poplatok je, povedzme, 0,5 %, alebo 2 %. A preto tento limit týka sa predovšetkým podielových fondov, ktorých nákup do portfólia dôchodkových fondov sa umožnil poslednou novelou.
Ďalej, rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných údajov, čo má za cieľ zvýšiť informovanosť jednotlivých sporiteľov, kde vlastne investuje správcovská spoločnosť ich prostriedky, a zároveň sa tak zvýši aj verejná kontrola voči správcovským spoločnostiam.
Treba pripomenúť, že tento návrh zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a tak ďalej, čo potvrdilo aj ministerstvo financií svojím stanoviskom.
Ak dovolíte, trošku bližšie ešte sa vyjadrím k jednotlivým návrhom.
V bode 1 sa rozširuje definícia, čo nesmie dôchodková správcovská spoločnosť nadobúdať do svojho majetku. A nebude teda môcť nadobúdať cenné papiere s prepojením na osoby ovládajúce dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Aké sú to osoby ovládajúce túto definíciu, nájdeme v § 66a Obchodného zákonníka a zároveň v § 49b zákona o bankách. Napríklad zákon o bankách definuje ovládajúci vzťah ako vzťah osoby, kde jedna osoba kontroluje inú osobu, jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti, alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.
Ďalej, v bode 2 sa upravuje, aké obchody nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť uzatvárať. Súvisí to s tým obmedzením, pokiaľ ide o spriaznené alebo respektíve prepojené osoby.
V bode 3 sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť aj vzhľadom na tieto prísnejšie pravidlá mala možnosť požiadať vopred Národnú banku Slovenska, aby sa vyjadrila, či takáto nejaká investícia, ktorú plánuje vykonať dôchodková správcovská spoločnosť, je alebo nie je v konflikte záujmov.
Ďalej, v bode 4 sa stanovuje maximálne percento priebežných poplatkov pri nakupovaní cenných papierov na výšku 2 %. Čiže ak cenné papiere budú mať priebežné poplatky vyššie ako 2 % a pokiaľ to zaťažuje samotný príjem alebo zhodnotenie samotných sporiteľov, nebude možné takéto cenné papiere nakupovať. Čiže tým sa zamedzí nehospodárnym nákupom cenných papierov.
A body 5 a 6 sú tak isto veľmi dôležité a súvisia so zvýšením informovanosti sporiteľov, pretože dôchodková správcovská spoločnosť na rozdiel od súčasného stavu bude povinná zverejňovať okrem najväčších investícií aj všetky emisie podielových fondov v portfóliu. A to je veľmi dôležité, aby sme ako sporitelia vedeli, ako presne je zložené portfólio správcovskej spoločnosti, pokiaľ ide o podielové fondy.
A v bode 6 ide o povinnosť informovať verejnosť, samozrejme, sporiteľov alebo kohokoľvek verejne o tom vždy raz za pol roka, spätne za posledných 6 mesiacov, zdôrazňujem, spätne, akým spôsobom vyzeralo celkové portfólio do najmenšieho detailu. Ak sa trošičku aspoň vyznáte v tom, čo teda je dnes v zákone o druhom dôchodkovom pilieri, tak viete, že každý mesiac je povinná správcovská spoločnosť zverejňovať stav svojho portfólia. Kedykoľvek si to viete nájsť napríklad na internete, na webových stránkach jednotlivých správcovských spoločností. A tam sa dozviete tie základné informácie o tom, z čoho sa skladá portfólio jednotlivých fondov spravovaných týmito spoločnosťami, ale tie informácie jednoducho nie sú úplné, niektoré sú za kamuflované. A aj teraz som si trošku prechádzal tieto posledné správy niektorých fondov a jednoducho nedozviete sa z nich všetko to, čo by ste ako sporiteľ, ktorý máte majetok v danom fonde, čo by ste potrebovali vedieť. Áno, je tu istá otázka obchodného tajomstva, pretože investičná stratégia je dôležitou súčasťou know-how jednotlivých správcovských spoločností. To je absolútne jasné. Ale tu ide o informovanie s istým časovým odstupom. Čiže ten prvok zverejnenia prezradenia know-how tu, samozrejme, môžeme vystopovať. A je to, samozrejme, na diskusiu, ktorá by mohla byť veľmi široká, bohatá. Ale v tomto prípade si myslím, že mal by prevážiť záujem sporiteľa. Tak či tak je správcovská spoločnosť povinná v mesačných správach zverejňovať svoje portfólio v tých hrubých rysoch. Tam vidíte tie konkrétne najväčšie investície, ktoré tvoria gro investícií. Takže nevidím problém v tom, aby aj tých 0,5 % investícií do rôznych možno čudesných akcií, respektíve podielových fondov malo byť kompletne zverejnených, keď sú zverejnené tie najväčšie. A v tom nevidím osobne žiadny problém.
A poviem ešte na záver aj motiváciu, prečo je táto novela. Táto motivácia je daná trošku nie celkom štandardným správaním jednej správcovskej spoločnosti, ktorá pôsobí na tomto trhu správcovských spoločností, ktorá na rozdiel od iných správcovských spoločností investuje majetok sporiteľov skutočne do akcií takých tých spriaznených spoločností, v ktorých hodnota, cena a kvalita týchto akcií je pomerne spochybniteľná. Tá výška tých investícií nie je zásadná. Konkrétne sa jedná o 1,66 % majetku alebo portfólia dôchodkového fondu, ktorý je investovaný takýmto spôsobom. Súčasný zákon hovorí, že je tu obmedzenie vo výške 3 %, pokiaľ ide o nákup emisií jedného emitenta, čo svojím spôsobom tiež blokuje v nejakých premrštených špekulatívnych nákupoch, ale napriek tomu si myslím spolu s ostatnými predkladateľmi tohto návrhu novely, že zavedenie takéhoto obmedzenia pre nakupovanie cenných papierov, a v tomto prípade to tak aj je, ktoré vydala spriaznená, nazvem to zjednodušene, dcérska spoločnosť, resp. spoločnosť majetkovo prepojená so správcovskou spoločnosťou, nie je celkom kóšer, najmä keď si to porovnáme s inými správcovskými spoločnosťami, kde takéto investície nevidíte ani v náznaku. Takisto pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov o tom, čo je v tých podielových fondoch, aké sú to podielové fondy, takisto tieto drobné investície nie sú zverejňované. A vyvoláva to potom podozrenia, či sa majetok sporiteľov nezneužíva na investície, ktoré neslúžia sporiteľom, ale slúžia tým, ktorí takéto podielové fondu spravujú a takýmto spôsobom získavajú prostriedky.
Poviem ešte na záver, že o tejto novele sme diskutovali aj s predstaviteľmi Národnej banky. Národná banka vykonáva dohľad nad dôchodkovým sporením. Vyjasňovali sme si tieto pozície. Národná banka, poviem otvorene, nás v tejto snahe nepodporila. Ale na druhej strane nebola ani zásadne proti tomu. Národná banka, samozrejme, vykonáva svoj dohľad veľmi zodpovedne, čo nikto nespochybňuje. A všetko to, čo má robiť podľa zákona, aj riadne vykonáva. Opakujem ešte raz, v žiadnom prípade to nechcem spochybniť, napriek tomu si myslím, že dôchodková správcovská spoločnosť by nemala mať vo svojom portfóliu ani 0,01 % takých akcií, kde je možné predpokladať, že ide o špekulatívny nákup, pretože to sú akcie vydané dcérskou, resp. sesterskou spoločnosťou. To by sa v dôchodkovom sporení jednoducho vyskytovať nemalo. A pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov, tak to, čo navrhujeme je len a len na prospech sporiteľov. Nikomu to nepoškodí a zvýši to dôveru sporiteľov v druhý dôchodkový pilier. Ďakujem za vašu pozornosť a verím vo vašu podporu.
Skryt prepis