Videokanál poslanca

222.
Ja teda len dve vety poviem. Ale, pán poslanec Hlina, toto bol dobrý prejav. Toto bol štátnický prejav, toto bol prejav, ktorý nikoho neurazil, a pritom si povedal asi všetko, čo si mal. Ja ťa veľmi prosím, buď aj naďalej takýto a budeš ešte hviezdou, uvidíš.
No, ale samozrejme treba oceniť aj mnohých iných, ktorí za tých tri a pol roka túto tému stále otvárali: exekúcie, verejné obstarávanie a tak ďalej atď., no. Čiže je to pyramída, na ktorej sedia títo páni navrhovatelia. Treba ju oceniť a poďakovať im za to, lebo mnohí ľudia na to čakajú. Ja mám kopu listov, kde neviem čo s tým, v súvislosti s tým, čo sa teraz rieši. A teda bodaj by sme vo všetkých témach, ktoré Slovensko páli a bolí, postupovali takto a jednotne a skoro, teda rýchlo, operatívne, lebo predsa je päť mesiacov do volieb a troška sme to za tých tri a pol roka zanedbali. A to už nechce byť výčitka, iba konštatovanie pravdivé.
Ďakujem.

200.
Krátko.
Tak nie sú to bludy. Tie štatistiky ja na budúci týždeň donesiem, celé knižky sú o tom napísané a uvidíš, že mnohé je tak, najmä v zahraničí, ako som hovoril.
Ja som neni proti celkovému odobraniu detí, najmä keď tí rodičia si zásadne neplnia svoje povinnosti. Nevedia, nechcú alebo nemôžu. Ale napríklad na Slovensku je do 5 000 detí v detských domovoch a tí rodičia sa ich vzdali a v podstate mnohé z nich aj boli odobraté vtedy, keď rodičia sa o to nestarali, či už mali rôzne návyky zlé, alebo boli vo väzení, alebo to proste nevedeli. No poznám prípad, kde druh a družka žijú spolu, ona má 14 detí v detských domovoch, on má 8 detí v detských domovoch; 22 detí v detských domovoch. Tam sa mi zdá, že by títo ľudia mali svojím spôsobom aj prispievať, nielenže dáme to štátu, nech sa o to stará, ale prispievať na to aspoň symbolicky, že tie deti vychováva štát, no.
Vo svete je mnoho známych vecí. My máme rodinu definovanú teraz aj ústavou, no. Keď niekto si dá takéto tričko vo Francúzsku, tak ho naháňajú. Keď v Amerike niekto povie, že iná rodina nie je, tak ho naháňajú, strčia do väzenia. Pastora, ktorý takéto niečo povedal, tiež dali do väzenia. Čiže ten trend proste oslabiť rodinu a definovať rodinu je niečo iné, ako je muž a žena a deti, tak je niekde aj veľmi sa rozširuje a neni to trend dobrý. Lebo kto nepodporí rodinu a kde nepovie, že rodina je niečo iné, tak ten dáva nôž a sekeru na korene celého národa. A to by sme nechceli.

194.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, pani spravodajkyňa, moja susedka, dovoľte predsa pár slov. Samozrejme, som za tento zákon a budem hlasovať za.
Je to medzinárodná zmluva nad našimi zákonmi. Iste je dobre vypracovaná. Aj keď upozorňujem, že už v 2007 bola schválená v Lanzarote a že my sme ju podpísali už v 2009, čiže už šesť rokov sme ju mali možnosť posunúť a až teraz ju teda posúvame do parlamentu na ratifikáciu.
Táto téma stále ešte aj bude dlho polarizovať spoločnosť. Iste k tomu prispelo aj dlho pripravovaná stratégia pre ľudské práva, ktorá svojho času na ministerstve zahraničia, teraz už na ministerstve spravodlivosti bude kontrolovaná a realizovaná. A teda verejné diskusie vždycky narazia na dve bariéry, ktoré medzi sebou ako svojím spôsobom, aj vinou médií, ako bojujú, no. Samozrejme to, že treba deti chrániť pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, je samozrejmé, a že treba popritom aj medzinárodnú spoluprácu a prevenciu týchto trestných činov, trestanie týchto trestných činov, to je tiež správne, no.
Treba pripomenúť, že 60 % týchto trestných činov sa deje v rodinách, v normálnych rodinách. O tom sa už menej hovorí, ale je to tiež pravda. Nedávno sme vo výbore, kde aj tento zákon sme mali, alebo zmluvu, mali sme aj rodovú rovnosť, správu za rok 2014. Bola tam diskusia na tú tému najmä preto, že teraz je 20 rokov od tzv. Pekinských zásad, keď bola konferencia v Pekingu, kde teda bolo daných nejakých 12 zásad, ktoré teraz hodnotiaca správa za rodovú rovnosť analyzovala, čo sa z toho udialo na Slovensku. Bol to celkom vážny dokument. Iste by bolo dobré mať ho aj tuná v pléne a prediskutovať ho, lebo je to téma večná teda, na ktorú má Slovensko trošku iný názor, ako má napríklad Európska únia. Ale tu sa to nedovolilo, čiže sme sa vzdali témy diskutovať v pléne na túto tému.
Ja chcem upozorniť len na vlastne dve poznámky k tomuto, aby to zas odznelo, aby aj pán minister, on čiastočne to už naznačil, že netreba sa obávať, ale ja to teda pripomeniem. Že v tomto Lanzarotskom protokole sú dva body, a to konkrétne čl. 16 a čl. 14, ktorý keď sa dobre vysvetľuje alebo rozumne, alebo tak, ako to u nás chápeme, tak je to v poriadku, ale keď sa to berie tak po európsky, dá sa povedať, tak môžu s tým byť vážne problémy a už doterajšie Slovensko k tomu ako nie raz došlo.
Dohovor. Článok 6 dohovoru upravuje vzdelávanie detí, v ktorom sa uvádza, že zmluvná strana "prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že deťom budú počas vzdelávania na I. a II. stupni poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania, sexuálneho zneužívania". Tieto informácie sa poskytujú v rámci všeobecných informácií o sexualite. Z uvedeného vyplýva, že po ratifikácii bude musieť Slovensko zaviesť sexuálne vzdelávanie na I. a II. stupni základnej školy vo vyššie uvedenom rozsahu, a to podľa čl. 2 dohovoru zásady nediskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie.
Samozrejme, my máme a sme za sexuálnu výchovu, len bolo o tom už tu veľa diskusií, za akých podmienok a kedy. Pamätáte sa, že sme tu viackrát spomínali aj referendum, kde 900-tisíc ľudí povedalo, že je právom rodičov, aby rozhodli, či áno, alebo nie a akou formou. To bolo prvé. Potom tu bola spomenutá, by som povedal, kampaň okolo Hry proti AIDS, kde naozaj cez ministerstvo zdravotníctva prišiel na školy taký kurz neakreditovaný, kde naozaj sa tie deti učili neprimerané veci svojmu veku v siedmej triede. Nechcem to tu spomínať, viackrát som to tu už povedal.
Čiže na moje interpelácie, na moje listy ministrom potvrdili oni, že vlastne so súhlasom rodičov takéto kurzy mali ísť, mali byť akreditované, a teda keď už idú aj neakreditované na školstvo, rodičia musia o nich dopredu vedieť. Čiže tak ako poznáme niektoré materiály o sexuálnej výchove, teraz mám taký, nejaká farmafirma na dvadsiatich stranách ukazuje dievčatku, ktoré je zdesené, že naraz nedostalo to, čo malo dostať. Mamička ho poteší s tým, však zober tieto pilulky hentaké a také a potom už, keď ide na ďalšie rande, už jej strčí do vatku do džínsov - do vačku, pardon (zasmiatie sa rečníka) - také pilulky a všetci sú happy, že teda takto to dopadlo. Samozrejme, firma, ktorá tie pilulky produkuje, je tam nie raz spomenutá.
Čiže toto nie je sexuálna výchova, ale toto je proste na zváženie, hormonálna antikoncepcia pre mladistvých je svinstvo, to povedala jedna veľmi dobre informovaná psycholožka česká a je to, bohužiaľ, pravda.
Čiže to je ten prvý bod, proste sexuálna výchova áno, ale primeraná veku a aj s vedomím rodičov. A myslím, že tak jak sa doteraz na školách vyučuje v biológii a v rôznych iných predmetoch, neni to, môže sa to aj zmeniť k nejakým iným metódam, ale proste rodičia by o tom mali vedieť.
No a druhý bod je ten článok 14. Tam sa hovorí o tom, že, o možnosti premiestnenia obete z jej rodinného prostredia. Podmienky a trvanie tohto premiestnenia sa ustanovia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Čiže čím sa dotklo dohovoru, sa má do spoločnosti vytvoriť taká atmosféra, mne sa zdá, akú poznáme zo zahraničia, keď dochádza v niektorých štátoch skutočne k masívnemu odoberaniu detí z rodín pre malicherné príčiny. (Reakcia z pléna.)
Napríklad, hovorím, o tom je veľmi veľa dát. Nórsko, Veľká Británia, Belgicko, to ti dodám, osobne ti dodám, no. Odoberanie detí je faktom, je faktom. Za nič. Aj dáš mu po ušách a môžu dieťa odoberať, nesúvisí to vôbec ani so sexom, no.
Či je toto, samozrejme, slovenská spoločnosť neni na to zrelá, ani pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nie sú ešte odborne a personálne pripravení na to, aby pri aplikácii uvedených článkov nedochádzalo k odoberaniu detí z rodín na základe krivého obvinenia alebo z malicherných príčin.
Ja som tu mnohokrát spomínal jeden prípad, o tom aj kniha vyšla, aj pán minister ju čítal, jak z krivého obvinenia manželky na otca ho zavreli na trinásť mesiacov a deti mu odobrali a prakticky ich možná nikdy už neuvidí. Šesť rokov po totálnom oslobodení ešte tie deti nevidel a mnohé veci neboli doriešené, prakticky žiadne, no. Čiže dneska aj krivé obvinenie môže znamenať takéto dôsledky. A ja si osobne myslím, že mnoho ľudí, ktorí sedia dnes vo väzeniach za takéto kvázi delikty, jako sú tam po krivých obvineniach, a keď sa to dokáže, tak tým, čo tie krivé obvinenia spravili, sa vlastne nič nestane. To je na tom to zaujímavé a nepochopiteľné, no.
Podľa dohovoru teda nie je vylúčené, že môže ísť o odoberanie pred riadnym rozhodnutím súdu o vine či nevine páchateľa-rodiča. Svedčí o tom použitie formulácie "možnosť premiestnenia údajného páchateľa". Čiže môže byť niekto len údajný, svojou manželkou, svokrou alebo niekým udaný a tie jeho deti možno premiestniť. To je v tom Lanzarotskom protokole. Čiže táto téma si vyžaduje stálu diskusiu, pozitívnu, konštruktívnu, o konkrétnejších spôsoboch a limitoch v prospech rodiča, zachovania rodičovských práv rodiča, ktorý sa voči dieťaťu žiadneho takéhoto konania nedopustil, no.
Tak nechcem pripomínať Pochod za život, ale možno ako bodka to môže byť. Tam ste videli, že aj o týchto témach sa dá aj pozitívne, aj radostne, aj, by som povedal, slávnostne hovoriť. Videli ste prekvapujúco veľa ľudí, ktorí prišli z celého Slovenska na tento Pochod za život, a teda je to aj, tam bolo toľko mladých, že som ja bol sám prekvapený, že teda tých dedkov ako ja tam bolo podstatne menej. Aj keď som mal transparent, za mnou išli mladí.
No, takže Slovensko rozmýšľa tak, ako sa hovorilo na tomto pochode, iste môže aj ináč rozmýšľať, ale doporučujem teda napriek tomu, že to už podpísalo 47 štátov Rady Európy, 34 z nich ratifikovalo, aby sme to aj my urobili, aby sme o týchto dvoch hrozbách, to je to vzdelávanie neúmerné v smere farmafiriem a rôznych nezodpovedných ľudí a takisto to odoberanie možností detí, aby sme o tom vedeli a aby sme to strážili. To pán minister určite môže a verím, že to aj bude robiť.
Ďakujem za pozornosť.

58.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, kolegovia, prepáčte, že zase som tuná, ale tak som sa nejako prihlásil a naraz tak to vypálilo. Budem stručný a budem mať tri krátke interpelácie.
Tá prvá bude troška neférová v tom, že to bude vlastne otázka dneska na ministra Kaliňáka, ktorá, samozrejme, hlboko sa stratila v nevylosovaných otázkach, ale je tu pán poslanec Zajac, hovoril o tých pokutách, tak dovolím si ju takto formulovať.
Vážený pán minister vnútra, prezident Policajného zboru Tibor Gašpar sa vyjadril, citujem, že "nikdy sme nemerali prácu policajtov podľa počtu vybraných pokút. Ten počet sa v poslednom období znížil, pretože chceme pôsobiť skôr preventívne ako represívne."
Štát si každoročne plánuje príjmy do rozpočtu aj prostredníctvom výberov pokút od vodičov, ich tendencia je, žiaľ, rastúca. Občania sú znepokojení, že policajti striehnu na každom rohu, kedy ich môžu pokutovať. Samozrejme, mnohí policajti sú v tomto smere, pochopia situáciu, aká nastala, a nie vždy veľmi tvrdo požadujú, diskutujú a niekedy pochopia tú situáciu, ktorá môže nastať naozaj z nejakého technického zlyhania, ale toho sa nechcem ani zastávať, ani konštatovať, ale moja otázka znie na pána ministra, akú sumu sa vám podarilo vyzbierať od vodičov tento a minulý rok, kvôli porovnaniu.
Ďakujem.
Druhá otázka je na ministra obrany. Ja som mu sľúbil na Facebooku, že na to budem reagovať, lebo 8. augusta mi naraz ráno volali nejakí ľudia, že niečo sa na Spiši deje, a teda som volal všelikde ďalej a potom sa dozvedel, o čo sa jedná, tak k tomuto budem sa pýtať pána ministra niečo.
8. augusta a 10. augusta 2015 bez predbežného oznámenia občanom Slovenska, najmä obyvateľom na Spiši, obyvateľov vyľakalo neznáme obrovské nízko letiace štvormotorové lietadlo s otvorenými dverami nákladového priestoru. Ministerstvo obrany obratom konštatovalo, že v uvedenom priestore vzdušné sily Slovenska nevykonávajú žiadnu výcvikovú činnosť. Neskôr ministerstvo konštatovalo, že išlo o americké vojenské lietadlo Hercules C130 s americkou posádkou.
Ešte neskôr; to teda máme z médií; ministerstvo obrany konštatovalo, že táto činnosť bola vopred nahlásená, že táto letová činnosť vojenského lietadla bola so súhlasom ministerstva obrany a že teda prelety lietadiel nad územím členského štátu NATO majú svoj režim schvaľovací a že teda tieto prelety, o ktorých tu hovorím, boli skutočne diplomaticky povolené.
Tak išlo to z ministerstva pomaly, nie naraz, a moja teda otázka je skôr v tom, nie že by som to spochybňoval celé, ale skôr to, že prečo o takýchto preletoch nie sú informovaní občania skôr, viete si predstaviť deti, ktoré sa kúpu a naraz nad ich hlavami niečo s čiernym otvoreným priestorom, z ktorého môže vypadnúť tank, letí.
A druhá otázka je, tá sa týka troška inej situácie, ale je podobná. Viete, že americké vojská prešli hranicu s Českom v noci zo 14. na 15. septembra, akurát bol sviatok Sedembolestnej, išli blízko Šaštína, lebo prešli tam hranicu, a teda mladí boli v kostole, všetci, sa tam spievalo, modlilo a vojská teda blízko nich, dá sa povedať, išli na Slovensko akurát na tento sviatok. Takže moja otázka je, či museli prechádzať naozaj akurát na sviatok Sedembolestnej po Slovensku.
A teraz otázka, tá bude troška nepríjemnejšia, je tiež na ministra Kaliňáka, vnútra, podpredsedu vlády: Vážený pán minister, na Slovensku bolo do 31. augusta 2015 príliš veľa, konkrétne 116 nebankových subjektov, s činnosťou ktorých mali slovenskí občania veľa problémov. Výsledkom aj týchto transakcií bol stav, že 1,3 milióna obyvateľov Slovenska je v exekúcii, pričom nechcem nijako spochybňovať exekútorov ako stav, iste mnohí veľa ľuďom pomáhajú, keď si nevedia svoje dlhy vymôcť, ale práve v exekúcii kvôli nebankovkám, keď sa z troch eur spraví tristo a z tristo tritisíc a z tritisíc človek stratí dom len zato, že si poriadne neprečítal zmluvu, lebo bola príliš malými písmenami, táto situácia tu ako nie je dobrá.
Od 1. septembra mohli pôžičky občanom udeľovať iba subjekty s licenciou, pričom Národná banka Slovenska, myslím, že v dvoch termínoch udelila 16 licencií, neviem, ako je to ďalej, táto téma aj keď sa tu nespočetnekrát v parlamente o nej debatovalo, stále sa mi zdá, že dosiahnuté výsledky v prospech občanov boli skutočne a sú nedostačujúce.
Nie som za metódu liečenia spoločnosti šokom, aj keď po vyčerpaní všetkých možností niekedy aj takúto treba použiť. Tak túto použil poslanec Hlina, ktorý, nie vždy súhlasím s jeho metódami práce, to často spomínam, ale v úvodzovkách, zamurovať vchod do takejto nebankovky, ohlásený, nebolo celkom fér, ale bol to zúfalý pokus upozorniť na situáciu, ktorá tu existovala. No, už ostatné všetko viete vlastne. Nepatrí sa, aby poslanca, ktorý sedí, štyria mladí ľudia, našťastie starší sa na to nedali policajti, chytili, viedli ho ako nejakého drogového dílera, hodili ho nacvičeným trikom na kapotu auta, na ktorom bolo napísané pomáhať a brániť. (Reakcia z pléna.) Najprv na kapotu, ruky dozadu, potom ho pritlačili k zemi. Ja by som povedal, že na koľajnice, tvárou dole, vykrivili mu ruky dozadu a nasadili mu putá a jemne ho, aby si nebuchol hlavu o kapotu auta, zatlačili do autíčka a odjazdili s ním.
Zlý pocit som mal pri tom, to sa s poslancami nerobí, ani sa poslanci neštípu ani nenarážajú sa rebrá. Som sa dozvedel od menovaného, že niekoľko dní spával postojačky, lebo mal narazené rebro. Ja som to ešte v živote nemal, takže neviem, čo to znamená, ale že to je lepšie, ako keď máte zlomené rebro.
Moja otázka je skôr taká, odvtedy už ubehlo dosť času, presne, možno aj mesiac, a ja by som skôr čakal, že odpoveď na otázku, či tá nebankovka bez licencie dávala alebo nedávala pôžičky. To sa už dalo dávno-dávno zistiť, ale je o tom mlčanie a nič sa proste o tom nehovorí. Čiže tú tému otváram, a teda prosím pána ministra odpovedať na túto otázku a zároveň aj na otázku, či jednanie voči poslancovi Národnej rady bolo adekvátne. A to je vlastne všetko, to bol len otáznik, tým moja tretia interpelácia končí.
Ďakujem za pozornosť.

54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení viacerí členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, dovolím si na odpoveď dvoch pánov ministrov, ministra zahraničných vecí a ministra hospodárstva, odpovedať niektorými poznámkami, ktoré v tých odpovediach neboli. Tieto odpovede boli seriózne, skôr by som povedal, že vyčerpávajúce, až príliš uspokojujúce, ba až príliš pozitívne, tak by som povedal.
Týkali sa našich pochybností o zmluve TTIP, voľná obchodná zóna, investície a garancie. Ja stále mám dojem, že táto zmluva TTIP sa snaží skôr presadiť americké výrobky v Európe ako opačne. To je taká prvá konštatácia.
Druhá je, že príliš veľká tajnosť a netransparentnosť je v súvislosti s touto zmluvou a že teda bežný človek z ulice alebo dokonca aj poslanec nemá možnosť sa nejako hlbšie dostať k tej zmluve, ktorá už tri roky sa pripravuje a ešte sa chvíľu aj bude. Tu v európskom výbore sme mali vážnu diskusiu a seminár, ktorú viedol jeho predseda pán Blaha a bolo tam dosť kritiky na túto situáciu netransparentnú a dlhotrvajúcu a nejasnú, aj keď potom tie naše závery sa nejako neprejavili v ďalšom postupe, z našej strany najmä.
Európska únia, pokiaľ viem, dala 200 pozmeňujúcich návrhov a už o nich sa tiež nehovorí, že či sa akceptovali alebo neakceptovali, čo sa akceptovalo a čo nie. Čiže túto tému treba udržiavať v lufte, pretože je vážna a môže v mnohom ako naše záležitosti ovplyvniť. Taká téma antibiotík v mäse alebo geneticky modifikované potraviny, geneticky modifikované krmivá pre dobytok a tak ďalej sú stále hrozbou a tá hrozba prichádza najmä zo Spojených štátov v tomto zmysle. Samozrejme, presadenie našich najmä poľnohospodárskych výrobkov nie je jednoduché, neviem, do USA už vôbec nie, ale ani do Nemecka, ani do Rakúska a Francúzska, je to zložité aj kvôli našim daňovým záležitostiam, ale aj kvôli tomu, že proste ich nechcú, nechcú konkurovať sami sebe. Tá katastrofálna situácia s mliekom a mliečnymi výrobkami, čo sa teraz udiala a ktorú rieši Európska únia tak, že dá 500 miliónov mliekarom, je tiež, by som povedal, iba také dočasné riešenie. Proste sankcie na Rusko toto zapríčiňujú, treba otvorene povedať, a nebolo by treba dávať 500 miliónov mliekarom.
V Spojených štátoch je situácia zvláštna v tom, že veľmi tam propagujú aj používajú GMO potraviny, aspoň my nevieme o tom, či sú nejaké štúdie, aké sú dopady na zdravie ľudí. Vieme, že u nich sú potraviny silne dotované a tým pádom aj lacné. Vieme aj to, že tá monopolizácia veľkých reťazcov, to je aj v Európe, ale tam v Amerike najviac, úplne zabíja tých menších a vlastne ostáva tam jasný monopol len jedných a tí si potom určujú ceny. No ale to sme prežili aj pri likvidácii vlastne železníc, keď vlastne všetko sa dalo na benzín, len tiráky nosia tovar, železnice veľmi málo, zabrzdili rozvoj aj elektromobilov a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja troška mám otáznik aj nad tými škandálmi, ktoré dneska súvisia s automobilovým priemyslom a ktoré iste budú aj narastať, a je to tiež, sa mi zdá, vojna len preto, že sa Volkswagenu príliš darí aj v Spojených štátoch. Ale to už sú len domnienky.
Teda nehovorím, že som nespokojný s tými odpoveďami, najmä minister hospodárstva ma na štyroch stranách veľmi podrobne informoval, aké sú naše vystúpenia, čo robíme, ale proste všetko to išlo veľmi pozitívne a zdalo sa, že ako keby tam neboli žiadne problémy, a tie problémy, samozrejme, sú tam.
Záverom by som povedal jednu takú, by som povedal, troška aj anekdotu, troška aj klebietku, ale takú pravdivú klebietku, ktorú teraz mám s ľuďmi, ktorí boli okolo toho, keď išlo o rekonštrukciu rozbombardovaného Iraku a bolo treba Ameriku presvedčiť o nových štátoch, ktoré mohli sa podieľať na rekonštrukcii a tým aj na zarobení, tak viem, že to vyzeralo veľmi vtedy atraktívne, vtedy sa ešte nevedelo, jak bude Irak ďalej pokračovať, a vtedy všelikto si dával kľučky o Amerike a jedným z nich bola aj veľká česká najvyššia delegácia a, samozrejme, boli aj u prezidenta Busha vtedy, ten ich poslal ďalej, ten ich zas poslal ďalej a tak ďalej, išli, až posledný im povedal, že dalo by sa s tým niečo urobiť, keby ste nám dali rekonštrukciu Ruzyně. Čiže Američania sú teda takí, že im ide v podstate o biznis, a teda veľmi sa bojím, že tá zmluva TTIP sa bude vlastne skôr týkať prúdu výrobkov od nich k nám ako opačne.
Takže súhlasím s vašimi odpoveďami a dovolil som si ešte týchto pár poznámok na tému TTIP povedať.
Ďakujem.

43.
Veľmi krátko, nechcem zdržovať druhých, ale ten rastúci počet žiadostí je hrozný, každoročne je to o pár tisíc. Ďalej naša legislatíva umožňuje, aby jedna právnická osoba dodala za 6 mesiacov 8 399 podaní, ktoré väčšinou sú zamietnuté, ale vyplýva z toho potom to, že priemerná dĺžka jedného podania je vyše 8 mesiacov a na jedného ústavného sudcu treba 805 rozhodnutí za rok. Čiže to je strašne, samozrejme, veľa, čiže, samozrejme, nemáme úplný počet sudcov, iba tri senáty pracujú, čiže ja si myslím a konštatujem, že Ústavný súd je svojím spôsobom paralyzovaný a nespĺňa tú funkciu, na čo tu bol. Čiže bolo by dobré, keby niekto bol za toto zodpovedný a niekto zatlačil a urobil niečo také, čo by tento neúnosný stav zlepšilo.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení páni kolegovia, spravodajcovia a ostatní, ja by som povedal pár slov, ako som si tento zákon prečítal a tieto spravodajstvá počul.
Tak ja si myslím, že to, že sa seniorom pomôže, oceňujem, teda ako ich predseda Združenia kresťanských seniorov musím to oceniť. Samozrejme, do lekární Max nikdy nepôjdem, to som si už dávno, dávno povedal a, žiaľ, ani ako darca krvi nemôžem účinkovať, lebo som mal ako decko žltačku, a to je, myslím, vtedy zakázané toto.
Samozrejme si myslím, že darcovstvo krvi by nemalo byť bezplatné. No proste za hocijakú hlúposť sa platí, tak týmto ľuďom, ktorí chodia tam, obetujú svoj čas, svoju krv a neviem čo všetko, samozrejme, musia byť evidovaní ako zdraví ľudia, to sa iste stane, že nejakým spôsobom by sa im malo, za socializmu, myslím, že im dávali nejaký sáčik s potravinami a neviem čo, ale malo by to byť primerane ocenené aj finančne. Na to určite by sa peniaze, samozrejme, našli.
Oceňujem to, že sa to dotkne vlastne 1,8 milióna poistencov. A už v dvetisícštrnástom bolo akurát tiež 1,8 milióna vyplatených 68-tisíc poistencom, čiže, na týchto doplatkoch. Treba pripomenúť, myslím, že pán Mihál to už tu povedal, že sa to vlastne začalo, tieto doplatky, už za minulého ministra v Radičovej vláde a je to v prospech ľudí, aj keď pri tom obrovskom raste počtu liekov a ich spotrebe aj vracania neni to až tak veľa, najmä pre starých ľudí, seniorov, kde tých liekov je viacej a tých peňazí je menej.
Je tam taká veta v stanovisku ministerstva financií, že je potrebné uviesť teda navrhovateľmi, že tých 8,2 milióna euro, ktoré sú nárokom na štátny rozpočet, odkiaľ navrhovatelia mienia zobrať. Tak neviem, nenašiel som tam odpoveď na otázku ministerstva financií, ktorá je v prílohe.
Krátke také metodické poznámky, systémové, by som povedal, že skutočne máme obrovský počet liekov, neviem, jak tí lekári, chudáci, môžu z takého množstva si vybrať vždy akurát ten jeden. Do toho sa dávajú veľké peniaze aj štátu, aj poisťovní a aj ľudí.
Nedávno som mal také štatistiky, mám to niekde aj vypísané, koľko naozaj miliárd dávame na to, koľko miliárd sa dáva na reklamu liekov všade a jaké zisky kto z toho má, samozrejme, dáva veľa do výskumu, aj by mal mať zisk primeraný. Čiže tu mi tak zrovna chýba práve tendencia znižovať spotrebu liekov nejakým spôsobom. Myslím, že sto ton sa každoročne vracia do lekární ako nespotrebované, ale iste keby, by to bolo omnoho, omnoho viacej, lebo proste tie škatule liekov už nevyužitých alebo nedovyužitých v každej rodine je veľa.
K tomu ešte jednu poslednú poznámku, ktorá trocha je systémová zase a nesúvisí celkom s týmto, ale súvisí s cenami liekov, ale od nich sa vlastne odvodzujú aj tieto doplatky a všetko. Bežný človek z ulice nevie, jak sa k tej cene príde. Niekto vám predpíše lieky, nemusíte platiť nič, chvalabohu, teraz musíte za predpísané niečo platiť. Keď si chcete niečo kúpiť bez predpisu, dá sa, ale už vtedy musíte podstatne viac platiť a niektoré lieky sú veľmi drahé aj veľmi vraj dobré, ale nedajú sa predpísať a sú veľmi drahé.
Ja teda veľa tých liekov neberiem, ale mám také žily od futbalu a od atletiky, celý život už, takto to bude vždy, a niekto povedal, že Detralex je dobrý liek. Dobre, tak si ho idem vždy kúpiť, ale, samozrejme, nedá sa na lekársky predpis, a teraz nejde o mňa, ale tá škatuľka stojí 15 – 20 euro každá, čiže je zaujímavé, že teda tento sa nedá na lekársky predpis a je veľmi drahý, tak možnože by mohol niekto povedať z lekárskej brandže, už pán bývalý exminister tu neni, ale možno aj niektorý z navrhovateľov, že vlastne aká je tá politika tej stanovenej ceny liekov, čo je na predpis, čo nie je na predpis, čo je veľmi drahé, čo je veľmi lacné. No tak ten Detralex je ako, ja som to tu už raz spomínal, ale išlo to dostratena. Tak možno by som sa to rád dozvedel, že teda aká je tá lieková politika, že komisia stále zasadá a stále niečo zníži, niečo zvýši, niečo zakáže, niečo a tak ďalej.
Ďakujem pekne. Ja tento zákon podporím, pretože je v prospech seniorov, seniori stále budú mať málo, a teda aj keby tie sociálne balíčky nám zhadzovali z lietadla, by nebolo zlé, nakoniec, tak nemalo by to byť len pred voľbami, malo by to byť stále, kontinuálne, ale teda som rád, že sú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za tri konštruktívne poznámky. Ja som len to chcel povedať, že tuná naozaj nám veľa vecí škodí, nielen cigarety, alkohol a drogy, veľa vecí je v potravinách proste, antibiotiká v mäse, geneticky modifikované potraviny, ktoré bohvie kde sú už, krmivo pre dobytok sa hovorí, že je tiež geneticky modifikované. Čiže proste, keď ideme otvorene proti tým, ktorí nám produkujú veci, ktoré škodia, ale hovorí sa aj o fľašiach Coca-Coly, minerálka, ktorá je v tých plastových fľašiach. To už aj v ústave máme, že sa voda nemôže v plastových fľašiach vyvážať, ale ľudia to naďalej pijú. Čiže v tomto smere by sme mali celkový trend urobiť proti tomu, čo nám škodí, otvorene, úprimne. A teda radšej nebudeme tie džúsy piť, keď je v nich toľko všelijakých chemikálií.
Ja tiež nie som proti tomu, keď si človek zapáli, teda ja som videl aj film, že tesne pred vykonaním trestu smrti ešte si chcel zapáliť, tak si zapálil. Čiže to je podobne, ako si ty hovoril. Ale proste najmä u mládeži je to katastrofálne, keď naozaj mladí ľudia od začiatku fajčia a potom v starobe sú chorí. Samozrejme, to, že niekto si svojím fajčením, alkoholizmom a drogami zapríčiní svoju chorobu, tak že by mal byť trošku viac, by som povedal, aktivizovaný aj potom pri liečení, ktorú si takto zapríčinil. Ale to už je iná téma. Ja teraz chcem len o troška menej tej tvrdosti v tejto kampani dosiahnuť.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si teraz rýchlo ten zákon otvoril, už som si ho prečítal predtým dávnejšie, ale v súvislosti s tou obrázkovou prílohou tam, ktorá je, tak pár slov dovoľte k tomu.
Samozrejme, liečenie šokom je veľmi dôležité a niektoré krajiny to využívajú. Ja sa pamätám, že keď potraty prudko rástli vo Švédsku, je tomu ešte pred revolúciou, tak Švédi sa rozhodli priamy prenos potratu dať do televízie. Stalo sa to, Švédsko bolo šokované, všetci protestovali, ale potraty prudko poklesli a už potom, či znovu stúpli, to neviem, ale isteže asi aj áno.
Samozrejme, fajčenie, ja každému hovorím, keď fajčíš alebo piješ, alebo droguješ, tak ja by som ťa nikdy do roboty nezobral. Aj pri fajčení, no ničíš si svoje telo, zdravie, nevieš si povedať, že nie, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže už mladí ľudia, keď vidím peknú dievku na chodníku ísť a cigaretu v ústach, večná škoda, lebo je to, aj neskoršie jej to určite poškodí, aj pri tehotenstve, aj pri všetkom. Ale nechcem tu moralizovať. Čiže určite treba aj proti fajčeniu bojovať, už máme rôzne nadpisy tam, obávam sa, že to nejako nekleslo napriek tomu, že na tých cigaretách je neviem čo napísané.
Alkohol je veľmi podobná vec. Na Slovensku sa dosť pije, to všetci vieme, najmä na "vyhodze". No na druhej strane málo je na alkoholových fľašiach napísané, čo všetko alkohol dokáže, skôr opačne teraz vidím tie reklamy rôzne aj v televízii, ale najmä teraz, keď ste si všimli, tie reklamy, že niečo, otecko, mamička, bla, bla, bla, potom nejaká Familia vodka, to vraj už mali stiahnuť. Je to po celej Bratislave stále, sú to naozaj priblblé reklamy, ani v podstate neviem, že či je to v prospech alkoholu alebo proti alkoholu. Je to, samozrejme, v prospech, ale je to netaktné, nevhodné a ten, kto to robil, by som ho rovno vyhodil z tej firmy, pretože to bola nezrozumiteľná reklama, otecko, mamička, tie deti, alebo mládežníkov, prilepiť im ústa, proste je to nepochopiteľné. No, čiže iste aj v alkohole by mohlo a malo byť podstatne tvrdšie, najmä v tvrdom alkohole. Ja tvrdím, že keď som bol veľvyslancom, vždy som bol proti alkoholu, proti cholesterolu a proti protokolu, čo sa mi v Taliansku veľmi osvedčilo, ale zas víno nie je alkohol, to tak všetci dobre vieme. No čiže myslím si, že ide o tvrdý alkohol.
O drogách, samozrejme, nechcem tuná moralizovať tiež, ale proste je to tiež vážna pliaga, nezačnite len s tým, že si dáte marišku, to pokračuje ďalej, čiže snaha o nejakú legalizáciu by bola veľmi zlá, už tuná liberáli vykrikujú, ale iné je dekriminalizácia, ale toto je iná téma.
Proste chcem len povedať, že tu je veľa vecí, ktoré škodia národu, škodia mladým a na ktorých nerobíme tak drasticky nátlak alebo teda depropagandu, ako to robíme teraz. Pozrime si tie obrázky. Neviem, či sú celkom rozumné všetky. Pozrite si ich ešte, proste krv a umieranie a neviem čo všetko, lebo cez mnoho iných vecí sa dá k takýmto umieraniam a krvi dostať, všetky, minister zdravotníctva to dobre vie, rakoviny a neviem čo všetko, ako končia a čím sú zapríčinené. Iste aj fajčením.
Ja pripomínam napríklad tú potratovú kampaň, protipotratovú. Pamätáte sa, keď pani Tutková dala na všetky bilbordy proste veľmi pravé časti ľudských embryí a tak ďalej, že to vyvolalo veľkú antipropagandu, tak je to tiež svojím spôsobom liečenie šokom. Aj keď si myslím, že fakt že týmto štýlom proste tiež sa mi zdá, že je príliš drastické bojovať proti potratom, dá sa celkom ináč, osvetou, výchovou v rodine a tak ďalej, podpore rodín, je to mnohoparametrický problém, a nielen bilbordami, kde vidíme roztrhané detské telíčka.
Čiže ja by som doporučoval, keby z tých obrázkov sa, a naozaj aj nejaká etická komisia alebo komisia, ktorá má cit pre aj nejaké, by som povedal, reálnosť a psychologický dosah na ľudí, sa vybrali tie, ktoré sú také, no, ktoré naozaj ukážu ľuďom, že fajčenie je hlúposť, a to treba najmä mladým robiť, ale ktoré zároveň nevyvolajú proste nejaké totálne šoky. Pozrite si tie obrázky, teraz som si ich aj ja pozrel, to ma povzbudilo k tomu, aby som pár slov k tomuto povedal nepripravených.
A teda toto je prvé čítanie alebo druhé, pán minister?
Prvé čítanie, takže nateraz stačí, ale v druhom čítaní by sme mohli trošička tú prílohu upraviť. Hoci som zásadne proti fajčeniu a mladým poviem, keď fajčíš a nešportuješ, tak na starobu budeš chorý, nervózny, nemožný, nevýkonný, a teda rozmysli si to teraz, teraz je to fajnové, dám si cigarety poťahovať, ale uvidíš, jak to potom dopadne.
Ďakujem pekne.

12.
Ďakujem. Pani veľvyslankyňa ma nazvala veľvyslancom, to už som dlho nepočul, takže jej za to ďakujem. Ona bola dobrá veľvyslankyňa v Rakúsku aj v Poľsku a ja som teda bol len taký amatér, dobre.
Ja by som chcel povedať, že čakať na to, že keď budeme mať my dosť, to nikdy nebude. Lebo stále nebudeme mať dosť. Čiže čakať na tieto proste podmienky, že potom budeme môcť my dávať, proste to nikdy nenastane. To už tu, myslím, aj bolo povedané.
Ďalšia vec, že rozvojová pomoc môže byť aj nebezpečná. Ja som navštívil párkrát Bosnu, Hercegovinu. Tam nám povedali, všetko dostávame, ľudia si odvykli pracovať a už len čakajú na tie balíky. A čiže je to aj svojím spôsobom niekedy nebezpečné, keď to dáme tam, kde proste to nemá byť.
Veľmi za vzorné pokladám dávanie štipendia mladým ľuďom zo zahraničia, aby tu študovali. Vieme, že vietnamská vláda skoro celá aj doteraz hovorí česky alebo slovensky. Má to iste dobrý vplyv aj na naše vzťahy. Čiže štipendiá ľuďom, aby sa tu vzdelali a prípadne mohli potom ísť domov a tam ako pomáhať.
No a ešte tam taká poznámka mi teraz napadla, ktorá súvisí aj s pani Vášáryovou, ale nielen, že týka sa to aj úradu pre zahraničných Slovákov, tento zákon. Onedlho tu budeme mať, možná o pár dní, správu zahraničných Slovákov, a tam sa o tom nič nehovorí, že sa niečo mení alebo, lebo oni majú relatívne 1,2 mil. na dotácie pre zahraničných Slovákov. Či sa niečo mení, to je skôr otázka ešte na pána ministra vo vzťahu na úrad zahraničných Slovákov cez tento rozvojový zákon.
Ďakujem.