Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2012 o 10:40 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2012 15:22 - 15:24 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Oceňujem každú novelu, ktorá nejakým spôsobom hazardné hry obmedzuje, a podporujem aj opatrenia, ktoré sa ešte iste objavia v ďalších pozmeňovacích návrhoch. Napríklad kolega Zajac aj ďalší také návrhy dávajú.
Moja poznámka sa týka jednej vety v dôvodovej správe, že príjmy z prevádzkovania hazardných hier za 2005 až 2011 pre štátny rozpočet predstavovali 643 mil. eur, to je veľká, pekná suma. V návrhu zákona vidím aj snahu o zvýšenie týchto príjmov z hazardných hier v súvislosti s návrhom odvodov a tak ďalej. Ja by som tam požadoval aj teraz, ale aj v iných takýchto zákonoch, aj analýzu výdavkov na prevádzkovanie hazardných hier, náklady na liečenia, rozpadnutie manželstiev, financovanie detí v detských domovoch, psychologické poradne, špeciálne zdravotnícke zariadenia a tak ďalej. Tu kolega Kuffa povedal, že tie náklady sú šesťkrát väčšie, neviem, odkiaľ to má, ale ja si tiež myslím, že je to asi takto.
Je to asi tak, keď v televízii sa púšťajú rôzne hlúpe, povedal by som, nemravné filmy a reklamy, ktoré sú veľmi výnosné pre televíziu, ale veľmi nevýnosné pre občanov a aj pre štátny rozpočet. Tie televízie potom majú platiť aj za dôsledky svojho vysielania, za rozvody, psychologické, psychiatrické poradne, potraty, liečenie neplodnosti po potratoch a tak ďalej.
Posledná poznámka je, že voľakedy Sazka, tiež svojím spôsobom hra, jej výnos bol dávaný celý na šport. To myslím bolo do roku ´92. Nemalo by sa zvažovať aj teraz, tých Tipos-ov a všelijakých Saziek je dnes veľmi veľa, aby sa viac financoval šport... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

27.11.2012 13:23 - 13:23 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená Národná rada, ja by som chcel pripomenúť, že pod záštitou troch podpredsedov Národnej rady, pani Laššákovej, Jurinovej a pána Figeľa, bude vo štvrtok 29. novembra o 12.15 hod. ekumenické stretnutie poslancov Národnej rady, kde sa k nám prihovoria zástupcovia evanjelickej, gréckokatolíckej, pravoslávnej a rímskokatolíckej a židovskej náboženskej obce. Dneska je posledná možnosť sa prihlásiť, tak ako to bolo v pozvánkach, ktoré ste dostali písomne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.11.2012 17:55 - 17:57 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Chcel by som povedať to, že sú vo svete presné definície, čo je to erotika, čo je to pornografia, čo je to hrubá pornografia a tak ďalej. Nemci majú napríklad zákon na ochranu mládeže, kde tieto definície, aj keď je to už starší zákon, ale platí. Chcem podotknúť, že ešte aj dnes možno klepať na stánky PNS, keď tam niekto má niečo príliš vytrčené, lebo ten zákon z roku 1990 stále platí. Samozrejme, situácia je zložitejšia v tom, že dnes mnohé veci sa dovážajú zo zahraničia, už neexistujú colné bariéry, máme tu televíziu bez hraníc, máme tu internet, ktorý tiež prakticky nie je pokrytý žiadnym zákonom. Čiže, naozaj tí mladí sa môžu k tomu dostať veľmi, veľmi rýchlo. Stačí dvakrát kliknúť. Mám osemnásť rokov a už som tam. Čiže, toto vítam ako začiatok diskusie o tejto téme, pokojnej a jasnej. Verím, že či koalícia a aj opozícia sama k tomu dôjde, že je to treba robiť vzhľadom na budúcnosť nášho národa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 17:44 - 17:52 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené preriednuté rady, dúfal som, že ešte prídeme pred hlasovaním a že dneska tento zákon do druhého čítania schválime. Nestalo sa tak, ale čo sa dá robiť. Som prekvapený, že vlastne do rozpravy som sa iba ja prihlásil, predseda Združenia kresťanských seniorov, na túto tému. Mám v tom 49-ročnú prax, 5 detí a 12 vnukov, takže dúfam, že poviem to, čo sa mi zdá podstatné k tejto téme.
Som presvedčený, že Boh stvoril veľa krásnych vecí a čo sa týka architektúry, najkrajším z jeho diel je určite žena, budem to do smrti hlásať, lebo je to tak. Isto si pamätáte na porevolučné roky, keď naraz zrazu so slobodou sa získali aj negatíva v podobe pornografie, drog, násilia a iných absurdností. Už vtedy, ale najmä teraz mládež treba chrániť pred týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré sa odvtedy silne skomercionalizovali a sprofesionalizovali a hrnú sa na mládež a dospelých cez všetky, najmä komerčné médiá, tlač, televíziu, rozhlas, internet. Poznamenávam, že čo sa v roku 1990 napríklad označilo ako pornografia alebo tvrdá pornografia, dnes sa označuje ako jemná erotika. Pričom hranice únosnosti sa stále posúvajú ďalej. V zahraničí, najmä napríklad v Nemecku, majú v tomto smere už poriadok. Definície sú jasné. Nebudem sa ich snažiť tu opakovať, ale existujú. Najmä v porevolučnom čase vznikli masové a spontánne podpisovky a petície proti týmto fenoménom. Ich adresátmi boli najmä redakcie novín a časopisov, televízie, parlamenty aj vlády. Ja som vtedy vo federálnej vláde dostával množstvo petícií. Pamätám sa napríklad veľmi dobre na petíciu 996 lekárov z Českej a Slovenskej republiky. Ale boli to desaťtisícky podpisov a petícií z Moravy a aj zo Slovenska. Potom v súvislosti s prejednávaným zákonom SNR č. 445/1990 nastal na Slovensku útlm, ale keď sa účinok tohto zákona v praxi nijako neprejavil, začali dochádzať ďalšie listy a podpisovky. Pamätám sa, že vtedy denne prichádzalo aj mne do tisíc podpisov proti tomuto fenoménu. Ľudia písali, a to platí aj dnes, že si neprajú žiť v presexualizovanom prostredí, považujú záplavu erotiky za zásah do svojich osobných práv. Osobitne rodičia považovali verejný predaj erotiky a pornografie za porušovanie svojich rodičovských práv vychovať deti podľa svojho vedomia a svedomia. Explózia pornografie na verejnosti bola aj v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré nás zaväzovali a zaväzujú chrániť deti a mládež pred informáciami, ktoré by im mohli škodiť. Napríklad takými sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä článok 19 bod 3, ďalej článok 18 bod 4, 23 bod 1, 24 bod 1 a celá časť 3. Ďalej Všeobecná deklarácia ľudských práv je v rozpore s tým, čo sa tu deje, článok 29 bod 2, článok 16 bod 3, ale aj 26 bod 2 a 3. Aj medzinárodný pakt alebo dohoda o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach článok 12 bod 2a je v rozpore so súčasnou našou právnou situáciou. Pisatelia označovali, ale aj označujú tento stav za porušenie ľudských práv, za prejavy nekultúrnosti a urážania vkusu. Poukazovali na súvis šírenia pornografie s výskytom ochorení AIDS, s predčasným pohlavným životom mládeže, s citovou otupenosťou a následnou promiskuitou a nestabilitou manželských zväzkov a aj so sexuálnou kriminalitou. Pisatelia chceli a chcú, aby sa erotické tlačoviny nepropagovali a nepredávali na verejnosti v nekontrolovanom voľnom predaji, napríklad v stánkoch, aby sa erotické programy nevysielali v televízii v čase, keď by to ešte mohli sledovať deti, aby sa sex nepoužíval v reklame. Dobre si pamätám napríklad na argumenty už spomenutých 996 špičkových českých a slovenských lekárov, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie z komercializácie sexu v spoločnosti a poukazovali na príčinnú súvislosť medzi verejne propagovanou a predanou erotikou a pornografiou a hromadným šírením AIDS. Temer tisíc lekárov vtedy požadovalo, aby prístup k verejnej propagácii erotiky a pornografie bol rovnaký ako prístup k šíreniu a predaju drog. Konštatujem, že v iných krajinách, napríklad v USA, Kanade, Nemecku sú zákony, ktoré regulujú erotiku a pornografiu v bežnej praxi.
Vážená Národná rada, sloboda jedného končí tam, kde začína nesloboda druhého. Po rôznych VZN-kách miest a obcí Slovenská národná rada v roku 1990 schválila zákon č. 445/1990 Zb., ktorý upravuje podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Napriek nemu sa však situácia u nás nezmenila, ba povedal by som, sa podstatne zhoršila. Takže teraz po 22 rokoch som rád, že kolega Škripek vypracoval novelu tohto zákona, s ktorou plne súhlasím. Všetci cítime, že v tomto smere treba niečo robiť, ak sa nemáme raz hanbiť pred svojimi deťmi, vnukmi a pravnukmi, že v čase, keď tu horel svet a Slovensko, sme sa zaoberali iba ekonomikou a peniazmi. Určite, ak nemôžeme predať cigarety a alkohol osobám mladším ako 18 rokov, potom by sme túto kategóriu mladých mali chrániť zákonom aspoň touto novelou. Odporúčam teda novelu schváliť do druhého čítania, v ktorom tiež odporúčam navrhovateľovi drobné zmeny tohto návrhu smerom k jeho lepšiemu a kvalitnejšiemu legislatívnemu spracovaniu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2012 14:32 - 14:33 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Aj ja som chcel oceniť taký pokojný príspevok pána poslanca, ale aj jemu, aj pánovi Poliačikovi by som chcel povedať, že v tom sa naozaj veľmi mýlia, keď si myslia, že Ježiš Kristus by hlasoval za tento zákon. No, on skutočne prišiel sem pre, v jeho terminológii, hriešnikov, stýkal sa s prostitútkami, farizejmi, Saducejmi a ďalšími, čo mnohých pohoršilo. Ale na druhej strane zase jeho výroky, že "kto sa zmyselným pohľadom pozrie na ženu, už zhrešil s ňou vo svojom srdci", alebo "kto jedného z týchto maličkých pohoršil, lepšie by bolo, keby si mlynský kameň dal na krk a skočil by do vody", sú veľmi jasné a, by som povedal, tvrdé a požadovačné.
Celý Nový zákon mapuje Kristovo myslenie. Sú to postoje jednoznačne láskavé, milosrdné, ale požadovačné a určite stavať na hlavu všetko to, čo bolo dovtedy. A jeho myšlienky ani po 2 000 rokoch sa nestratili, svet ich berie a milióny za ne v minulosti zomreli.
Čiže ešte raz, Kristus by nikdy nehlasoval za takýto zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2012 11:41 - 11:55 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážení priatelia v sále, vážení priatelia hore na balkóne, všeličo už bolo povedané, ale ja v podstate vďačím tým, ktorí umožnili túto diskusiu, až na nejaké excesy som sa dozvedel veľa zaujímavých a užitočných vecí, vďaka.
Chcem vo svojom príspevku hovoriť pozitívne a konštruktívne. V minulosti pri tomto pulte sa už objavili uhorky, Coca-Cola, všelijaké plagáty, obrázky, tričká, aj my sme nedávno preťahovali nejaký plagát cez celú opozičnú časť, takže nerobil by som až takú kovbojku, keď poslanec Droba včera tu vytiahol zástavu dúhovej farby. Ja som v Taliansku, v katolíckom Taliansku, päť rokov bol veľvyslancom, kde s touto zástavou som sa stretal, dá sa povedať, denne a bol to skutočne skôr znak tolerancie, ako znak homosexuálov. Takže včerajšie reakcie na ňu sa mi zdali troška prehnané, no. Ja som si teda tiež dal dneska radšej zelené tričko nádejové, lebo na rodine mi záleží. To je tu napísané, to je tu z posledného Dňa rodiny tu v Bratislave.
Ja si myslím, že rodina je naozaj trvalé spoločenstvo otca a matky, je najdôležitejším miestom na svete, kde sa rozhoduje o budúcnosti aj Slovenska. Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu zasiať semienka lásky a porozumenia do svojich detí, ale môže to byť aj závisť, aj nenávisť. Ak urobia to prvé, zožnú radosť pre seba a svoje okolie, ináč budú zdrojom nešťastia a bolesti. Slobodného a tvorivého jedinca môžu vychovať iba slobodní a tvoriví rodičia - jedna žena a jeden muž. (Poslanec Poliačik prišiel k rečníkovi a chce si pozrieť tričko, ktoré má oblečené.)
Tak dám si, za chvíľu si dám sako dole, aby som sa nemusel producírovať. Keď mi bude teplo.
V Exupéryho Malom princovi ma vždy mrzelo jeho sklamanie z dospelých. Prišiel z ďalekej planéty, sám sa sem nepýtal, ale zistil, že dospelí sa najradšej bavia o peniazoch, autách a politike, dnes by som dodal, aj o sexe, nikdy nie o hviezdach, pralesoch a ďalekých krajoch. O sebe radi počúvajú chválu a všetko si kupujú. Nakoľko priatelia nie sú na predaj, nemajú ich. Ich reč je prostriedkom nedorozumenia, správne sa dá chápať iba srdcom. Myslím si, že tento zákon, ktorý prerokovávame, prispieva k chaosu Malého princa, ale aj našich vnukov a detí.
28. október, to bolo pred dvoma dňami, bol štátny sviatok Československej republiky, teraz už len Českej republiky. Ja si myslím, že mal byť aj náš. Keby sme sa vtedy nespojili s Čechmi, obávam sa, že málokto by tu hovoril po slovensky dnes, ale to je iná téma. Ale na recepcii českej ambasády som sa stretol s dlhoročným obhajcom ľudských práv Jánom Čarnogurským. Pýtal sa ma, čo je nové v parlamente, a keď som mu povedal, že nás čaká tento zákon, povedal mi: "Čo homosexuáli chcú? Veď všetko, čo potrebujú, majú." Ďalej sme už o tom nehovorili, bolo tam veľa diplomatov okolo nás, ale súhlasil, aby som to tu povedal.
Ja si myslím, že právne vzťahy homosexuálov možno naozaj ošetriť notárskou zmluvou. Pacient môže zbaviť lekára mlčanlivosti o informovaní o zdravotnom stave druhého partnera. Adopcie, o nich ešte nie je reč, ale raz príde, podľa zákona o rodine majú byť pre dobro dieťaťa, život s dvoma otcami alebo dvoma matkami určite to dieťa poznačí na celý život. Aj keby sa navrhované partnerstvo malo zrušiť iba spoločným prehlásením partnerov pred notárom, tento zákon by určite zaťažil aj naše súdy.
Poviem tu jednu vec, ktorá tu ešte neodznela, není moc veselá. Môj priateľ psychológ Alojz Rakús raz poukázal na vzťah medzi epidémiou AIDS a promiskuitou homosexuálnych vzťahov. Podľa neho najdôkladnejšou prácou, ktorá bola publikovaná o promiskuite homosexuálnych vzťahov, je práca Bella Weinberga z roku 1978 a potom ešte pokračovanie z roku 1981. Z nej vyšlo, že 74 % mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov. Iba 2 % homosexuálov zachovalo monogamiu alebo tzv. semimonogamiu, ktorá veľmi veľkoryso bola definovaná ako 10 a menej partnerov. To bolo v ére AIDS. Prvú prácu z roku 1987 Rakús spomínal, bola taká, ktorá zahrňovala už túto skutočnosť na takmer 5-tisíc homosexuálnych mužov; asi to boli americké štúdie, ale neviem presne. Štúdia zistila, že významná väčšina týchto mužov, teda 69 až 83 %, mala 50 a viac sexuálnych partnerov počas svojho života, čiže tu bol zjavný pokles, akoby strach pred AIDS ovplyvňoval promiskuitu.
Spomeniem teraz, dovoľte, dve moje skúsenosti zo Spojených štátov, keď som tam viackrát bol. Tá smutná je taká, že veľmi často v obchodných domoch zadarmo dávali pri východe také hrubé noviny, kilo, dvojkilové. Keď dávali zadarmo, rád som si zobral a doma som potom, v hoteli, bol prekvapený, keď skutočne veľa-veľa strán tých novín tvorili nekrológy mladých ľudí a oznámenia, kedy budú ich pohreby. Potom som zistil, že to boli noviny homosexuálov.
Takisto sa mi stalo, že som býval v hoteli, kde vedľa bola inštitúcia Poradňa pre sexuálnu orientáciu, bolo to v 90. rokoch. V sobotu ráno som tam videl 100-150 ľudí v rade, mladých, nerozhodných zo svojej orientácie, rozprával som s viacerými, hovorili mi o tom. A zaujímavé, že po navštívení poradne, znova som sa, už nie s tými istými, rozprával s viacerými a každý mi hovoril, že im odporúčali, že ich orientácia je vlastne homosexuálna alebo lesbická. Práve toto poradenie priklonenia sa na jednu stranu pri nerozhodných a neskúsených mladých ľuďoch sa mi zdá veľmi-veľmi nesprávne.
Poznamenávam aj to, že opakované vyhlásenie desať až dvanástich veľvyslancov krajín Európskej únie v prospech aktivít homosexuálov a poučovanie Slovenska o tejto téme, ktorá je proti našej mentalite, tradícii a aj zákonom, pokladám za zasahovanie do vnútorných záležitostí našej krajiny, v ktorej slúžia. Ja som slúžil v Taliansku takto päť rokov a skutočne si v tolerantnom Taliansku neviem predstaviť, že by som naraz písal nejaké deklarácie a posielal ich vláde, novinám atď., ktoré by nejakým spôsobom narušili ich tradíciu a ich kultúru, alebo ich proste dokonca zákony.
No tak myslím, že už som na poslednej strane, alebo ešte nie - nie, ešte nie -, už na predposlednej.
Partnerstvo nie je rodinný stav. Rodinný stav je podľa zákona o rodine trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktoré má za cieľ manželskú lásku a plodenie a výchovu detí. Štát má tiež podľa zákona rodinu chrániť a napomáhať jej dobru. Náš právny poriadok musí byť rovnaký pre všetkých. Ináč orientovaní občania nemôžu byť diskriminovaní, nesmú mať kvôli tomu nevýhody, ale nesmú mať ani výhody, nesmú mať osobitne nadštandardné práva.
Václav Klaus, ktorého dobre poznám, dva roky som vedľa neho sedel, prezident Českej republiky, dosluhujúci, ktorý iste nemá žiadne náboženské pohnútky, povedal na českú situáciu: "Zákonu o registrovaných partnerstvách chýba i to najelementárnejšie zdôvodnenie, prečo má byť toto partnerstvo štátom registrované a preferované; že to táto menšina požaduje, je málo."
Ešte kratučko sa dotknem raz môjho výroku, nedávno reportérovala jedna milá pani redaktorka v slamenom klobúku, sympatická, rozprával som asi desať minút o mojom vzťahu k týmto problémom, nie som v tom odborník, ale už mám veľa rokov, čiže som voľačo o tom získal, no a na tému učiteľov ako homosexuálov som sa nejako vyjadril, ale ona zobrala len tú prvú vetu, že neviem si ich predstaviť ako učiteľov, to tam dala, ale už to ďalšie, ktoré som vysvetľoval, samozrejme, tam nedala. Tak to ďalšie bolo o tom, že by som nesúhlasil s tým, aby tam boli, aby učili trebárs moje deti alebo vnukov, ak by propagovali tento svoj štýl života, dávali deťom a mládeži ho najavo a nebodaj by aj využívali svoje postavenie v tom danom prostredí vo svoj prospech.
Vadí mi, že tento štýl života, ktorý patrí do osobnej súkromnej sféry človeka, sa príliš verejne propaguje a že táto menšina svojimi akciami príliš zamestnáva celú spoločnosť. Ja si myslím, že podobne je to ako v škole, aj s homosexuálmi napríklad v armáde alebo v cirkvách, alebo v športe, alebo v iných spoločenstvách. Neviem si predstaviť, že by som slúžil napríklad v armáde ako homosexuál a teraz žil tam život s chalanmi, ja som tak prežil 760 dní a nebolo by to iste ľahké.
Zaujímavé, že cirkev začala o tomto otvorene hovoriť. Nedávno som išiel autom a český vatikánsky rozhlas dával päť pokračovaní na túto tému, iba druhé som počul, veľmi zaujímavé a poučné a otvorené o situácii homosexuality v cirkvi.
Nie všetko, čo sa dá, sa aj má, aj sloboda má svoje hranice, ktoré vytvoril Boh, a teda len on ich môže meniť. Na portáli www.postoy.sk som si nedávno prečítal zaujímavú štúdiu o príčinách homosexuality, nechcem to reprodukovať, treba to prečítať, len určite tam bolo napísané, ak si spomínam, zlý vzťah s otcom, nevhodná výchova, okolnosti života v mladosti, určite aj dedičnosť, ale aj získané vlohy svojimi vlastnými aktivitami, prípadne experimentovanie pod vplyvom príkladu a médií.
Záverom, nie že som presvedčený, je to tak, že aj homosexuálov stvoril Boh, má ich rád a chce im dobre. Kristus sem prišiel nie pre 99 ovečiek, ktoré sú na správnej ceste, hľadá tú jednu zablúdenú, a keď ju nájde, celé nebo sa teší viac ako tým 99 iným.
Homosexuálov pokladám za svojich priateľov, bratov a sestry, často s nimi na blogoch diskutujem, ale aj v živote, nemajú to so svojou orientáciou ľahké, ale ani my heterosexuáli nechodíme iba v svojom živote po ružovom sade. Trochu veľa svojimi problémami zaťažujú ostatných a príliš presadzujú svoje problémy a túto tematiku v našom živote. Návrh preto nemôžem podporiť, však to je asi jasné. Cením si, keď - to som ešte zabudol povedať - že keď homosexuálov delím na tých s náklonnosťou na tento vzťah, ktorí občas spadnú, tak ako aj mnohí heterosexuáli, a potom skúšajú znovu vstať, od tých, ktorí svoje vzťahy systematicky budujú a praktizujú najmä so striedavými partnermi. Čiže za zákon nebudem preto, ako som už so svojím tričkom naznačil, na rodine mi záleží.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2012 9:55 - 9:57 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja tiež ďakujem kolegovi svojmu, že podal takýto príspevok, ktorý naozaj bol za prvé objektívny, vecný, úprimný, z vlastnej skúsenosti, nebál sa ísť s kožou na trh a iste aj po dlhom štúdiu, na ktorý mnohí z nás určite čas nemajú.
No, chcem ešte povedať jednu poznámku, troška rozšíriť jeho poznámku, že zdá sa mi, že prejavy politikov, najmä na Západe, sú často také oničovky, ja by som povedal v zmysle politickej korektnosti, je to ich pojem, ja to nazývam nezmyslom na potlačenie slobody názoru.
Pamätám sa na to, keď môj dobrý priateľ Rocco Buttiglione, a to je pokračovanie témy pána kolegu, doplatil na politickú korektnosť. Bol vtedy minister talianskej vlády, veľmi uznávaný politológ, filozof, vedec, svojho času aj spoločne s kardinálom Ratzingerom bol v redakcii Communio, veľmi slávneho časopisu teologického. Predseda talianskej vlády, talianska vláda ho navrhla za komisára, tak ako naša vláda navrhla Jána Figeľa, pozvali ho na híring do jednej malej komisie v Európskom parlamente a tam teda povedal vetu, že "homosexualita je hriechom". No, tak iste, cnosť to nie je, no ale toto sa tam tak, by som povedal, rozbúrilo, že išli ho tam skoro zlynčovať. A potom čo bolo ale neférové, a to bolo politicky absolútne nekorektné, že zápis celkom pomenili, on dlho rozprával, dali len trošičku a proste skamuflovali ten jeho výrok a vo doterajších zápisoch je celkom niečo iné. Ja som videl obidve porovnania, boli hrozné. Čiže stálo ho to funkciu komisára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2012 11:13 - 11:14 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Chcel by som povedať poznámku k šťastiu rodiny s piatimi deťmi. Chcem povedať, že to totižto nie je zadarmo, že tie deti treba porodiť, vychovať a sú s nimi mnohé, mnohé problémy denne. Žena je roky doma pri piatich deťoch aspoň desať rokov, vzdala sa svojej kariéry pre tento čas, ale aj muž s ňou musí spolu behať k lekárom, v noci bdieť pri chorých, utierať deťom, prepytujem, zadky, keď to mám povedať takto (Ruch v sále.), niekto ma tu prerušuje, prepáčte, a tak ďalej. Čiže je to obeta, drina, pot a slzy a strach po celý život o deti, aj keď vyletia na vlastných krídlach.
Druhá poznámka sa týka mien pánov doktorov Cupaníka a Klimenta. Samozrejme, si ich ctím a vážim, ale sú to mená veľmi známe v slovenskej medicíne, sú známi súc na čele pro choice, hnutia, ktoré je tiež príčinou toho, že máme 1,4 priemer detí na rodinu, ktorí silne podporujú chemickú antikoncepciu a veľký biznis s ňou.
Pani poslankyňa spomínala slovo služby reprodukčného zdravia. Tak to odznelo po prvý raz naozaj v Káhire v roku 1994. Bolo cynické, že akurát vtedy bol Rok rodiny a celé to tam bolo úplne proti rodine. Potom to nasledovalo v Pekingu, nasledovali rôzne feministické hnutia, rôzne akcie OSN, ktorými chcú zmeniť Deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktoré podporujú iba tie africké krajiny a ich problémy, ak prijmú ich ponuky pre takzvané reprodukčné zdravie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2012 10:40 - 10:42 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Netreba spomínať iba Máriu Teréziu. Takých výrokov je viacej. Je známy napr. prípad Beethovena, ktorý sa narodil v rodine hroznej, so syfilisom. Kardinál Raúl de Silva raz povedal svojim, bol veľmi obľúbený v južnej Amerike: „Keby moja mama povedala po osemnástom dieťati dosť, nebol by som tu, nemali by ste kardinála, bol som devätnásty.“
Ja oceňujem pokojne aj veci tých posledných dvoch rečníkov v rozprave. Bol som toho času predseda prvej federálnej komisie, ktorá riešila tieto problémy. Bolo to 40 odborníkov, bolo to po revolúcii. Veľmi fundovane by som povedal, riešili a navrhovali sa riešenia rôznych problémov, napr. to, že v Českej republike sa zaviedol poplatok za potrat, vtedy to bolo asi 3 000 korún. Vzišlo tiež odtiaľto, naraz na druhý rok klesli potraty o 50 – 60 % v tom čase. V tom vidíme, aké sú dôležité prípadne financie také banálne, ale ktoré môžu predsa len ľudské životy zachrániť.
Je známe aj to, že Matka Tereza napísala raz Clintonovi list osobný, keď ju aj prijal, kde bolo: „Ak nedokážete pomôcť matke zachrániť dieťa, ako zabránite tretej svetovej vojne?“
Ešte chcem ku KRM veľmi pár slov povedať. Tam to vlastne všetko začalo. Bola to veľmi rafinovane pripravená konferencia, kde naozaj prvýkrát zazneli veci ako reprodukčné zdravie ženy, kontrola pôrodnosti, nadnárodná kontrola rastu populácie, legalizácia manželstiev rovnakého pohlavia a tak ďalej Tam teda Slovensko bolo na čele, by som povedal, niekoľkých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2012 11:35 - 11:36 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Oceňujem sústavnú aktivitu pani poslankyne smerom k zlepšeniu situácie s úvermi a so všetkým, čo s týmto súvisí, čo sa týka spotrebiteľa.
Iste, najlepšie je nemať pôžičky a nemať úvery a nežiť na dlh. Myslím, že veľmi dôležitá je aj snaha o obmedzenie reklamy, najmä na tie rýchle úvery alebo na hotovostné rýchle pôžičky. Na každom kroku vidíte, aké je to jednoduché na základe občianskeho preukazu, jedného telefónu. Často sú tam dávané úžernícke podmienky. Tak isto propagáciu života na dlh so zdôrazňovaním všetko rýchlo mať, nie byť, ale mať, tu a teraz a ihneď. Táto mentalita je chorá, aj nám cudzia, by som povedal. Preto treba najmä deti a mládež vychovať tak, aby ich nároky boli reálne a zodpovedali ich možnostiam.
Ďakujem.
Skryt prepis