Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, toľko poslucháčov som ešte nemal za celý čas, takže som vďačný, že ma toľko ľudí bude počúvať. Možno mi niekto povie, že staraj sa o svojich seniorov, o zahraničné záležitosti výborov, v ktorých si, ale napriek tomu mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k téme, ktorá všetkých mrzí a trápi. Poznamenávam, že moje poznámky budú skôr v rovine morálnej a etickej. Som presvedčený, že zlo z každého ukradnutého eura raz znova padne na vinníka a že aj dobro z každého nezištného daru sa znova vráti k šľachetnému darcovi, a možno mnohonásobne.
Je dôležité, že sa k tejto téme v parlamente vraciame. Nechcem tu opakovať známe veci, ani mediálne domnienky, predbiehať vyšetrovanie. Určite by ma potešila správa, že sa našli nahrávky z Gorily, v čo pevne verím, že sa raz dozvieme. Potešilo by ma aj vysvetlenie, ako je možné, že finančné skupiny aj na Slovensku, tak je to aj v ostatných postsocialistických krajinách, získali taký veľký vplyv nad politikou, spoločnosťou, ekonomikou. Už dávnejšie ma potešila správa o existencii spravodajstva Wikileaks, odhliadnuc od právnych aspektov, pre spoločnosť je to určitou nádejou v tom zmysle, že ľudia musia byť transparentní, pravdiví, čestní, lebo všetko, čo odznieva v prítmí kancelárií, môže byť zajtra v titulkoch. A myslím si, že to je ono.
Pravda nás oslobodí, ten, čo hovorí vždy pravdu, vlastne nemusí si nič pamätať. Prepáčte za krátku, by som povedal, katolícku terminológiu, ale keď človek ide na spoveď, musíte si spytovať svedomie ohľadom aj svojich myšlienok, slov a skutkov, ohľadom zanedbávania dobrého aj nechápania súvislostí. Potom, po spovedi musíte všetko to zlo ľutovať, dať veci na poriadok a sľúbiť sa polepšiť. Myslím si, že tento systém by nebol zlý aj v politike a ekonomike. Myslím, že Lev Nikolajevič Tolstoj napísal vo Vojne a mier, že "ak sa zlo spojí, aby robilo zlo, aj dobro sa musí spojiť, aby bojovalo proti zlu". Myslím, že to stále viac a viac platí aj dnes a že to ide ponad štáty, národy, strany, rodiny, ba i jednotlivcov. Zdôrazňujem teda, že veľmi dôležitý je výber ľudí a zlyhanie ľudského faktora, ktorý, žiaľ, nastáva všade, nielen v politike, hospodárstve, podnikaní, ale aj v cirkvi nakoniec.
Poviem malý príklad z Etiópie. Tiež to bude troška z náboženskej terminológie, ale je poučný. Už je tomu niekoľko možno desaťročí. Prišla tam červená revolúcia. Prvé, čo bolo, že vyhnali z krajiny všetky rehole, ktoré tam roky vykonávali pedagogickú, sociálnu, charitatívnu a inú činnosť. Onedlho v krajine vznikol veľký hlad, pričom hlavnou devízou všetkých ľudí sa stalo  získanie umelých hnojív. Ak to nechali rozdávať, a sa o to pokúsili, ľuďom z vlády alebo vládnym úradníkom, tak vznikli obrovské nepokoje, nespravodlivá distribúcia, korupčné škandály. Tá ľavá vláda pochopila, že musia hľadať ľudí, ktorí to budú robiť spravodlivo a nezištne, a teda stiahla zo zahraničia znova jednu tú vyhnanú rehoľu, dala jej to na starosť, a ľudia, ktorí boli nad vecou, naraz to začali robiť spravodlivo a všetci boli spokojní. Nie je to propaganda ani reholí, ani cirkvi, ale je to dôležité podčiarknutie nutnosti hľadania čistých, charakterných a nekorupčných ľudí.
Ešte záverom, často počúvam od ľudí, že kde sme sa to vlastne dostali za tých 23 rokov? Myslím si, že sa to netýka len nás, prakticky všetky postsocialistické krajiny sú na tom podobne, tiež sa zamýšľajú nad tým. Myslím, že aj rozprava tu v parlamente na tú tému by nebola niekedy nezaujímavá. A myslím si, že aj taký Ústav pamäti národa by si takú tému mohol dať, že vlastne je to historická téma, bez obvinenia niekoho, sociologicky vysvetliť, prečo sme tu, kde sme.
Môj dobrý priateľ Dano Hevier, dúfam, že som to už nehovoril, charakterizoval túto dobu takto, a ospravedlňujem sa, že jedno škaredé slovo tam bude, ale čo už, no. Povedal, že: "Revolúcia v roku 1989 nás všetkých oslobodila, duchovne založených ľudí k duchovnu" - a teraz, prepáčte za výraz - "a hajzlov k špinavostiam. Vyústilo to do súčasného mafiánskeho kapi-socializmu". Nebudem to tu viac komentovať. Iste vina, prečo sa tak stalo, je na nás všetkých, ale to slovo "kapi-socializmus" je, myslím si, že výstižný termín pre to, čo sa tu v strednej Európe dnes deje.
Áno, podčiarkujem záverom, je to v ľuďoch. Pripravujme ich systematicky, vychovávajme si ich, sledujme ich postoje. Dajme správnych ľudí, čestných a odborníkov na správne miesto, poskytnime im tú dôveru, kontrolujme ich, ale dokážme ich aj dobre odmeniť.
Ďakujem.

Počuli sme tuná, že zdravotníctvo sa nachádza v kríze a najmä zrovna financovanie. Dáva sa to všetko len na minulú vládu. Samozrejme, je to troška zložitejšie. Ja som nedávno čítal v zahraničných novinách, že Slovensko dáva veľa financií do zdravotníctva, omnoho viac ako iné štáty. Bola tam štatistika za 2000 - 2009, že Slovensko dáva najviac zo všetkých štátov EÚ a vzhľadom na HDP do zdravotníctva. Zdravotníctvo je však, iste som to tu už povedal, čierna diera, kde, každého rozpočtu, nielen nášho a stále vyššia úroveň zdravotníckej starostlivosti, ceny týchto úkonov, stále nové a drahšie lieky, nové a drahšie prístroje atď. znamenajú, že vždy sa všetko minie, čo sa do zdravotníctva dá.
Stále oddlžovanie nemocníc je tiež nekonečný proces, ktorý ani tento zákon nerieši. Nedávno som sa dozvedel na internete, že prípad onkologického pacienta zo Slovenska, ktorý sa sťažuje, že zo dňa na deň jeho chemoterapeutický liek 10-krát zdražel. Je toto možné? Ja ako zástupca seniorov tiež postrádam v tomto zákone nejaké konkrétne opatrenia v prospech seniorov a na uľahčenie ich života s priemernou penziou 370 euro, sú často seniori odstavení od zdravotníckej starostlivosti. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, som vďačný, že tento zákon sa tu prejednáva teraz a chcel by som vo svojom príspevku snáď troška len ozrejmiť určité pozadie a najmä stanoviská našich zodpovedných, ministra zahraničia a ministra financií a ministra školstva. Je to v materiáli, aj keď ten materiál mal viacero svojich verzií, a teda vždy až v tej poslednej sme tam dali, pričom vždy tie minulé sme ponorili alebo vnorili do vlastného zákona, no.
Pôvodný úmysel bolo dať to pod ministerstvo zahraničia. V Ríme je veľmi krásna ambasáda, je tam Slovenský inštitút, ktorý má priestory, má počítače, má možnosti ubytovania. No a pán minister toto akceptoval s tým, že vyjadril veľkú podporu tejto myšlienke. Iba skonštatoval, že vlastne je to kompetenčne pod ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, veda a výskum, takže sme celú vec posunuli pánu ministrovi školstva.
Po viacerých rozhovoroch, aj osobných, s ministrom a s ďalšími zodpovednými ministerstvo financií nám dalo veľmi kvalitné až tri stanoviská, postupne. Hovorím, všetky sme pripomienky akceptovali. A skončilo to vlastne na tom, že to bude rozpočtová organizácia štátu, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva školstva. Čiže aj to stanovisko, ktoré je priložené k zákonu, je vlastne to posledné, ale všetky tie pripomienky, ktoré tam boli, boli zapracované už do tohto zákona, čiže vlastne netreba v zmysle stanoviska ministra financií nič tam už meniť.
Čo sa týka ministerstva školstva, tiež máme pozitívne stanovisko pána ministra s tým dokonca, že zorganizoval komisiu svojich odborníkov, ktorí mu na to už vypracovali stanovisko, a pokiaľ viem, odporúčajú, aby sa toto zriadilo a prípadne to pracovalo pri Trnavskej univerzite s tým, že to ovšem bude mať celoslovenskú pôsobnosť, bude tam vedecká rada z mnohých odborníkov z celého Slovenska. A teda nebude to vec len jednej katedry alebo univerzity, ale bude to celoslovenská záležitosť a ten výber kandidátov štipendistov, určenie ich náplne, štipendií a tak ďalej bude mať táto vedecká rada. Zodpovedný za všetko bude riaditeľ ústavu, ktorý bude zároveň aj vedecký pracovník, a ústavná rada, ktorá bude taká jednoduchá, trojčlenná, ale tá bude vlastne mať v rukách chod toho ústavu a prípadne, nie prípadne, ale určite rozpočet, vypracovanie správ. No a potom budú tam pracovníci, ktorí musia byť kvalifikovaní rečovo aj znalostne, historici na toto obdobie, a teda budú pracovať tí v Ríme, aj keď sídlo ústavu bude v Bratislave, ale jeho činnosť bude prebiehať v Ríme.
Ako tu už bolo spomenuté, v Ríme je naozaj štrnásť takýchto inštitútov. Slovensko je jediné z krajín, ktorých sa to týka, najmä strednej Európy, ktoré takýto ústav nemá, a teda by bolo historickým krokom, keby sa ho podarilo tuná schváliť, v čo pevne verím. To, že sme s Talianskom spojení tisícročnými kontaktmi, že v archívoch, jak štátnych, tak mestských, tak vatikánskych, tak pápežských a tak ďalej, knižniciach je veľmi veľa informácií o Slovensku, o jeho histórii, rôzne správy diplomatov, nunciov, ktoré naozaj nemá kto doteraz čítať, alebo iba veľmi sporadicky.
Tá história toho ústavu alebo snahy o založenie je dlhá. Bolo veľa pokusov. Ľudia tam sporadicky chodili, ale proste vždy to skončilo na tom, že vlastne neexistoval zákon, ktorý by to ustanovil, a neexistoval nejaký rozpočet cez niektoré ministerstvo, ktoré by sa s týmto ako zaoberalo.
Čiže doložka vplyvov je nakoniec tam, však to všetci máte. A takisto tie stanoviská všetkých tých ministerstiev, ako som povedal.
Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí umožnili, že sa to dostalo do takéhoto štádia, a pevne verím, že tento historický krok, ustanovenie Slovenského historického ústavu v Ríme, tam, kde je jadro aj našej snáď civilizácie, kresťanstva, aj vzťahov Slovenska v tejto oblasti, kde Slováci žili, všetko to tam môžeme v tých archívoch nájsť, tak bude veľkým krokom dopredu, aby sme sa stali tiež štátom kultúrnym, ktorý sa o svoju históriu najmä tuná zaoberá.
Ďakujem.

Milý Lojzo, trošku si sa rozhorčil, ale bolo to treba rozdeliť na dve veci: jedna je účasť poslancov, dobre, a druhá je tento zákon, ktorý dáva mandátový a imunitný výbor, v ktorom som aj ja. V tom prvom prípade chápem tvoje rozhorčenie, v tom druhom celkom nechápem, no.
Mandátový a imunitný výbor si plní svoju povinnosť a právo na to, že stále dostáva od policajtov oznámenia, že niektorý z poslancov išiel stovkou v Hornej Dolnej, a teda a tak ďalej atď. Po strate tej priestupkovej imunity je to zbytočné, je to zbytočne zaťažujúce aj policajtov, aj nás. A teda má sa to vybaviť na mieste pokutou alebo nejakým iným spôsobom. Čiže vlastne ide o to, aby sme sa tohto už zbavili, aby policajti nemuseli, podľa dnešného zákona musia, dávať tieto hlásenia tam.
Ja keď môžem ešte tých tridsať sekúnd využiť, mne sa nepáčilo to, a asi si vždy budem už do smrti vyčítať, že som tak rýchlo odsúhlasil stratu jak priestupkovej, tak aj trestnoprávnej imunity. Ak by v tomto štáte došlo k nejakému vážnemu poškodeniu demokracie, potom by sme videli, čo to znamená, keď poslanci majú stratu imunity a vlastne nemôžu nič. A takisto keď prídu prvé difamačné žaloby na poslancov za ich výroky a za niečo, v iných štátoch to už zakúsili, vtedy uvidíme, čo to znamená, že poslanci sú vlastne bez týchto imunít.
Takže mrzí ma, že si sa pred víkendom takto rozhorčil. A my z mandátového a imunitného sme to schytali troška neprávom a tí, čo sú tu neni, to jak pán farár keď káže a hreší, čo sú není na omši, a tí, čo sú tam, tí to nemusia počuť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že  som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.

Osem poslancov z piatich opozičných strán podalo návrh na prijatie uznesenia k prenasledovaniu Falun Gong v Číne. Do programu schôdze sa to nedostalo, pretože najprv to muselo ísť do výborov. V zahraničnom výbore sa uznesenie prijalo, schválilo sa, že sa najprv požiada Európska únia, pani Ashfordová, čo oni robia v prospech tejto problematiky. Aj keď sme už vtedy mali stanovisko ministerstva zahraničia, ktoré hovorilo, čo vlastne oni robia, nie mnoho. Druhý výbor, ľudskoprávny, tam sa to vyhodilo z programu, pretože, z dôvodov, že tento bod nebol zaradený do programu tejto schôdze. Takže desať mesiacov už pracujeme a v celom svete ľudskoprávny problém vrie a my sme ešte neschválili žiadne uznesenie v tomto smere. Čiže nežiadam tento bod zaradiť do tejto schôdze, len upozorňujem, že po odpovedi pani Ashfordovej budem znova žiadať v mene tých poslancov, ktorí dali ten návrh, aby schôdza takéto niečo prejednala.

Ja chcem povedať to, že som mal tiež pokušenie, keď prišiel pán minister, aby som si svoj príspevok znova zopakoval, aspoň tie hlavné otázky, lebo položil som viacero otázok aj veľmi konkrétnych a možno aj konštruktívnych, čo by sa malo zlepšiť. Skončil som tým, že sme všetci na jednej lodi a teda tú loď si chráňme a poďme niečo robiť v oblasti katastrofálnej situácie nášho súdnictva.
Takže aspoň si dám rečnícku otázku, že pán minister nejakým spôsobom počúval to, čo sme hovorili, a že nejakým spôsobom nám v záverečnom svojom príhovore na všetko odpovie.
Už som si zvykol, že rozprávame, rozprávame a vlastne ide to trocha dostratena. Možnože sa to za pol roka objaví v nejakej knihe, kde to všetko bude napísané, ale myslím si, že keď poslanec položí otázku veľmi konkrétnu a navrhne nejaký podnet, že by minister mal na to nejakým spôsobom reagovať.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, neviem, prečo tu už svietia štyri adventné sviečky, to je nejaká sabotáž. Bude to až na budúcu nedeľu, jednu by sme ešte mali sfúknuť. Ja by som bol rád, keby ma počúval pán minister spravodlivosti, lebo na neho to bude, ale už som si zvykol, že na moje otázky väčšinou nikto neodpovie. Ale keď vás môžem, pán minister, veľmi si vás ctím a vážim, požiadať, že by aspoň tie najdôležitejšie veci ste si zapísali, budem veľmi rád, keď zajtra pán minister alebo možno ešte dnes na to zareaguje.
Ja skôr budem mať svoj príspevok vo forme takých odtrhov, možno aj menej súvisiacich, ale už keď mám toľko rokov, tak som všeličo zažil aj so súdnictvom, a teda niečo o tom môžem povedať. Ja si myslím, že príčina stavu aj súdnictva, tak ako stavu ekonomiky, finančných špekulácií, krízy, je dnes nedostatok morálky. Ak sa smrťou všetko končí, ak nič nie je nad nami, potom je logické, že svet môže byť džungľa a je džungľa a potom všetko je dovolené. Potom heslá ako urob to, využi, čo sa dá, zober, ak ťa nevidia, oklam, ak je to v tvoj prospech, sú úplne logické v tomto myslení. Jeden múdry salezián v Petržalke, don Šebo, raz povedal, že ak prvá generácia je k etike, k morálke, k duchovným veciam ľahostajná, potom druhá je už silno neetická, nechcem povedať, že ateistická, lebo to nie je to isté, samozrejme. A tretia generácia, to sú už kriminalita, samovraždy, drogy, neúcta k životu. Ja si myslím, že teraz je boj o charakter štvrtej generácie, keď to rátam niekedy od začiatku totality.
Teda zlepšenie situácie vo všetkých oblastiach nášho života vidím v návrate k etike, k morálke, k spravodlivosti, pre veriacich k Bohu. V tomto smere sme skutočne všetci na jednej lodi a my v parlamente v prvej línii. Ako môže, neviem si predstaviť, že môže dôjsť v súdnictve, že niekto dá niekomu obálku v prospech nejakého nespravodlivého rozhodnutia. Neviem si celkom predstaviť,  komu to treba dať a kedy a prečo. Myslím si, že ani cent z takejto obálky nebude nikdy, by som povedal, požehnaný, neprinesie úžitok nikomu, skôr zlo a nešťastie aj pre darcu, v úvodzovkách, aj pre obdarovaného, v úvodzovkách.
Ako môže v právnej krajine byť spor medzi predsedom Najvyššieho súdu a vládou Slovenskej republiky v Štrasburgu? Ako je možné, že sudcovia sa vzájomne, v úvodzovkách, odsudzujú za platy rovné platom Špeciálneho súdu a Ústavný súd ich v tomto podporí. To sa mi zdá byť Kocúrkovo. Ako je možné, že chorý Miško Kováč, ktorý statočne vydržal obrovský tlak s hodinami pred svojím Prezidentským palácom, dostane pokutu možno že právne v poriadku, ale eticky absurdne, 3 319 eur a po 15 rokoch súdov sa má ospravedlniť za únos svojho syna! Činnosť exekútorov je tu nový fenomén, niekedy iste pozitívny, ale zapríčiňuje väčšiu vymáhateľnosť práva, ale niekedy konajú naozaj bezohľadne, neveľké dlžoby alebo procesné chyby zapríčinia, že ľudia sú vyháňaní z bytov, strácajú domy. Poznám prípad ľudí z detských domovov, detí a mládeže, ktorých nachytajú načierno v autobuse. Jeden, dvakrát upomienky ignorujú a potom je ticho, oni menia adresy, behajú kde-kade, nemajú výdrž na jednom mieste byť dlho a potom príde pálka na 3-tisíc, 4-tisíc eur, aj viac, ktorá ich vlastne zaťaží na celý život, aj keď v troch zamestnaniach robia. Poznám takého chlapca, do smrti bude v podstate platiť.
Tam som si prečítal v správe, že exekútori mali 552-tisíc prípadov, to je veľmi veľa na Slovensko, a 548-tisíc vybavili. Aj otázka, ako to vybavili, by ma samozrejme zaujímala.
Poviem ešte jeden príklad z Trestného zákonníka, Trestného poriadku, ktorý je určite vážny nedostatok na zamyslenie. Úmrtie dieťaťa pri autonehode. Možno sem nepatrí, ak ale je úmrtie zavinené niekým iným, na odškodné za to náš Trestný zákon nepamätá. Stalo sa to mojej rodine, rýchlo idúce auto v meste prebehlo cez široký zelený pás do protismeru, posádku demolovalo, polročný vnuk na mieste zomrel, tí ostatní trvalo dobití, dostali desať-, dvadsaťtisíc korún odškodné, ale za zomrelé dieťa nič. Obhajca vinníka nám povedal: Čo chcete, veď to dieťa je dávno mŕtve. Po ôsmich rokoch na základe aproximácie práva z okolitých krajín, a nie na základe našich zákonov, sa predsa niečo vyriešilo, ale otázka, koľko stojí ľudský život, zostala. Dnes by mal ten chalan dvanásť rokov, mohol hrávať futbal.
Či tá novela Trestného zákona by nebola od veci, na odškodnenie všetkých, ktorým zomrie dieťa pri takýchto príležitostiach. (Zvonenie telefónu.) Toto je môj mobil, niekto mi volá. Už si ho zhasol, dobre.
Správa vlády, ktorú sme tu čítali, prináša aj zaujímavé informácie, asi by sme ju nemali, keby opozícia neprišla s touto svojou iniciatívou. Myslím, že takéto správy by mali byť pravidelne aj v iných rezortoch, napr. ľudské práva, prokuratúra, školstvo, kultúra, šport. Vláda by mala sama iniciatívne dávať do parlamentu na prevetranie nejakú tému, nielen ide o kritiku a zhadzovanie sa vzájomné, ale prevetranie niektorej témy a nielen vtedy, keď si to parlament vyžiada alebo vyvzdoruje. Chcem ešte upozorniť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Myslím si, že podľa správ je to cez sedemsto prípadov tam momentálne. Je to príliš mnoho. Ja si myslím, že tých prípadov je viacej. A veľmi často sa dozvedáme, že štát musí platiť. Neviem, či máme zmapované, koľko takých prípadov sme prehrali, kto to zavinil, prečo sa to zdržalo, prečo sa u nás opakovane zle rozhodlo, proti logike a spravodlivosti. Nemali by tí, ktorí to zapríčinili, byť braní aj na hmotnú zodpovednosť?
Prieťahy, dlhé konania súdov. Čo by sa dalo prijať na zníženie týchto dôb? Počul som taký návrh, zaviesť inštitút dočasných sudcov, ktorí boli vybratí z kvalifikovaných odborníkov, na súdy, ktoré práve vykazujú najdlhší čas vybavovania súdnych prípadov. Nie je to možné? Ja myslím, že by sa aspoň urýchlilo niečo, keď o jednoduchom spore sa rozhoduje desať rokov a je to trápne. Viem, že sme hovorili o učiteľoch, ja som si dovolil podotknúť, že neúcta k nim začala v hlbokej totalite, keď učitelia museli byť slúžkami režimu, zapisovali psov, naháňali do JRD, odháňali deti z náboženstva. Nie je to podobné aj u sudcov? Neboli sudcovia vtedy tiež služobníci socializmu, najmä nositelia týchto ideí, príslušníci Komunistickej strany, nepokračujú do dneska, nie je to kontinuita aj cez ich deti alebo deti ich detí, alebo ich známi, alebo známi ich známych?
Myslím si, že toto by bola tiež zaujímavá téma pre nejakú vedeckú prácu alebo doktorát o stave súdnictva a o príčinách tohto stavu. Mám vypracovanú takú analýzu všetkých ministrov spravodlivosti od revolúcie. Bolo ich myslím osem alebo deväť. Štyri roky vydržal pán minister Liščák a Ján Čarnogurský, bez titulov hovorím, tri a pol roka pán Lipšic, tri roky pán Harabin, Lucia Žitňanská jeden a trištvrte roka a predtým päť mesiacov. Pán Hanzel deväť mesiacov a pán Borec osem mesiacov. Takže to je široká paleta ľudí. Mám aj zoznamy zákonov, ktoré sa počas nich schválili, ich správy či informácie do vlád a parlamentu. Tiež by bola zaujímavá štúdia, nejaká magisterská alebo doktorská, ktorá by povedala, ktorý minister akým spôsobom prispel alebo neprispel k tejto situácii, ktorá tu je. Dávam takýto podnet. Za kladné považujem inštitút rodinných sudcov, špecializovaných na túto rodinnú a detskú problematiku, napr. pre osvojenie, adopcie, striedavú starostlivosť atď., toto patrí k podpore rodiny a k riešeniu problémov rodiny, ktorých je tiež veľa.
Za záporne pokladám, ako to správa priznáva, že rada pre mediáciu nevykazuje žiadnu činnosť. Pýtam sa: Prečo? Mám tiež námet, aby zákon o výkone trestu domáceho väzenia sa prípadne navrhol. Minule som bol na kultúrnom vystúpení v trnavskej väznici a táto návšteva ma o tom ubezpečila.
Vítam pani ministerku, budete iste tlmočiť pánovi ministrovi. Opatrenia na zlepšenie dôvery súdov, myslím, že doteraz je asi 28, 29 %, je to veľmi nízka dôvera a iste s tým súvisia aj opatrenia nutné na zrýchlenie práce súdov. Dnes v čase elektroniky, internetu a nových technológií stále ešte spory trvajú veľmi dlho. Dovoľte, vážení prítomní, záverom môjho vystúpenia ešte poznamenať, že kde nás môže doviesť sloboda bez hraníc, bez etiky a morálky, ten trend tu stále vidíme. Ja Ameriku mám rád, mnohokrát som tam bol, je to zem veľkých ľudí, veľkých vedcov a všelikoho, ale tam vidno, kde sloboda bez hraníc môže štát a národ dostať. Šesťkrát som bol v Spojených štátoch, v najstráženejších amerických väzniciach, urobil som o tom viac reportáží, ale teraz o to v podstate nejde. Našiel sa aj taký, ktorý bol odsúdený na sedemdesiat, osemdesiat, šesťdesiat rokov. Tam, kde je sloboda bez hraníc, tam sú väznice preplnené, budujú sa stále nové. Sú to často továrne s minimálnou mzdou. Pred pätnástimi rokmi tam mali jeden a pol milióna väzňov, tri a pol milióna v podmienke, nemyslím, že by sa to odvtedy zlepšilo. Amerika - zem veliká, kde na stotisíc obyvateľov vo svete, na prvom mieste, čo sa týka počtu väzňov, pred pätnástimi rokmi bolo 455.
Viete, na ktorého ministra spravodlivosti budem najviac spomínať vo svojom živote a vždy zostanem jeho priateľom, aj keď nás delí desaťtisíc kilometrov? Volá sa Ramsey Clark, minister spravodlivosti USA za Johnsovej vlády, na rozhovory s ním a na to, že sa vykašlal na svoju advokátsku kariéru a išiel obhajovať ľudí nespravodlivo odsúdených na dlhé roky. Nikdy nezabudnem aj na to, že v podstate tento boj o nich sme vyhrali.
Viete, čo Ramsey Clark, a týmto si popularitu nezískam, urobil po vojne v Iraku? Keď videl, ako sa správajú ešte pred súdom a ako súdia Saddáma Husajna, sadol na lietadlo a na vlastné náklady išiel do Iraku a bol obhajcom Saddáma Husajna pred jeho odsúdením. Ja si myslím, že taký má byť minister spravodlivosti, advokát tam, kde si myslí, že je nespravodlivosť, a taký bol Ramsey Clark. Dúfam, že raz budeme mať aj my takého ministra, možnože ho teraz máme.
Sloboda má svoje hranice, treba sa snažiť o návrat morálky, etiky a spravodlivosti. Pravda nás oslobodí a v tomto si treba uvedomiť, že sme naozaj všetci na jednej lodi, opozícia aj koalícia.
Ďakujem.

Ja som si tiež pozrel film Lucie Piussi. Som vďačný, alebo Zuzany Piussi, som vďačný pánu poslancovi Hrnčiarovi za jeho iniciatívu a odvahu. Nikdy som si neuvedomil ten fakt, ktorý tam srší z toho, že dnes aj sudcovia majú strach. Na súdoch panuje strach, sudcovia tým pádom sú závislí od strachu, a teda nie sú nezávislí.
Šok bol pre mňa aj to, že títo muži činu sú unavení, vyhorení, bojujú s veternými mlynmi, nemajú už ísť odvahy do toho. Smrť pani Laukovej a pána Majchráka, skutočne si myslím, nie je vec skončená, snáď sa v tomto niečo robí. Pekná veta bola v závere, že ústava nepredpokladá mlčanie. To si myslím je také motto aj pre nás všetkých. Chcel by som poďakovať všetkým tým sudcom, ktorí napriek všetkému sa neboja, idú do toho a nie za ľavicu, ani za pravicu, ale za spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. V tom filme J. F. Kennedy tam práve na súde odznela taká veta: "Vážení, vo vašom živote už nebude nič dôležitejšie ako tento okamih, tento jediný okamih."
Myslím si, že to dnes platí aj pre vládu, aj pre parlament, že teraz nastala tá hodina pravdy. A loď sa ešte nepotopila. Môžeme ju zachrániť.

Ja osobne som si nemyslel, že po Gorile príde ešte niečo takéto do parlamentu, proste som každého presviedčal, že to sa už nemôže stať, no. Predvčerom som mal večer také stretnutie s mojimi priateľmi a tam mi začali hovoriť, že niečo také tu je v lufte a že do nášho rokovania, ktoré má 85 bodov, a mali sme ešte iba 25 prebraných, naraz sa objaví takáto nečakaná rana pod pás a z neba spadne niečo takéto, čo by určite mohlo ešte za prvé počkať, za druhé mali sme na to rok, aby to niekto do parlamentu dal. Teraz, keď 1. 1. padá nejaký termín, tak naraz musíme platiť jednej prakticky vybranej firme ťažké peniaze, vyhodiť ich do vzduchu.
A ja sa teda pýtam, či tieto peniaze budú zahrnuté potom aj do koncových cien elektriny, a teda zaplatia to občania, my, školy, nemocnice a ďalšie organizácie. Ja si myslím, že úrad pre reguláciu odvetví robí takýchto, by som povedal, psích kusov, nie jeden už, a že je tam príliš dlho to vedenie a je chybou minulej vlády, že ich tam rok a pol mala a je to jasný monopol na energetiku a jasné zasahovanie a ovplyvňovanie proste tejto situácie v prospech vždy niekoho.
A najmä na tú otázku, či to zaplatíme my v zvýšených cenách energie, tieto peniaze vyhodené do luftu, to by ma veľmi zaujímalo od navrhovateľa.