Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
15.12.2015 o 14:08 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k prezidentom vrátenému zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pred chvíľou skončil gestorský výbor, predtým bol riadny výbor pre zdravotníctvo, ma trošku prekvapila tá ľahkovážnosť, s akou kolegovia zo SMER-u pristupujú k prezidentom vrátenému zákonu, ako keby sa nič nestalo. Ja viem, že v posledných dňoch sme si už zvykli, že to tu ide ako na bežiacom páse. Predsa len svieti, horí už tretia adventná sviečka, takže Vianoce sú blízko, každý sa ponáhľa, tak rýchlo-rýchlo schváliť, čo vláda predložila, a prelomiť prezidentovo veto a tým pádom je to vybavené.
Dámy a páni, toto bude trošku komplikovanejšie. Ja vás nechcem strašiť, nerád straším, ale mám svoju reálnu skúsenosť z roku 2012, ako poradca pani premiérky Radičovej som bol pri nekonečných rokovaniach s Lekárskym odborovým zväzom. Pamätám si na veľmi dlhé rokovania so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, keď sme pripravovali ich zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, a bolo to veľmi náročné. So sestrami sa vtedy podarilo dohodnúť, poviem to tak, že v priateľskej pracovnej atmosfére na konsenze. S lekármi to bolo komplikovanejšie a Slovensko prežilo veľmi krátky núdzový stav, iste sa na to pamätáte, ale nakoniec predsa len došlo k nejakému kompromisu, ktorý bol tu v Národnej rade schválený.
Tento zákon, ktorý ale vrátil prezident Slovenskej republiky do Národnej rady, má niekoľko problémov. Je problematický od svojho samého začiatku. A tým prvým problémom - a preto som začal s rokom 2012 - je, že nedošlo k dohode medzi ministerstvom zdravotníctva, stavovskými organizáciami a odborármi. Toto považujem za nesmierne vážne. Toto považujem za nesmierne vážne a nesmierne nebezpečné a aj to je dôvodom, prečo dnes sestry v nemocniciach, hlavne v štátnych nemocniciach, hromadne dávajú výpovede. Nijak by som nebanalizoval a nezľahčoval túto situáciu, pretože táto situácia sa môže vyvíjať ešte všelijakými smermi. Možno to dopadne dobre, na čo sa spolieha asi minister Čislák, rozumej v intenciách, predpokladám jeho myslenia, že sestry výpovede nakoniec stiahnu, ale môže sa to vyvíjať, žiaľ, tak, ako to bolo s výpoveďami lekárov v roku 2012 a nechcem domyslieť, čoho ešte môžme byť svedkami v prvých mesiacoch budúceho roku.
Chcel by som povedať, že keď som si prečítal rozhodnutie pána prezidenta, tak trošku smutne som sa musel pousmiať, ako nebolo mi veľmi do smiechu, lebo čítal som, ako keby svoje argumenty z prvého a druhého čítania pri prerokovaní zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pán prezident hovorí to isté, čo tu hovoríme všetci ministrovi Čislákovi. Opakovane a trpezlivo, ale ako keby sme hrach na stenu hádzali.
Tento zákon bol pripravený zle, pretože nebol pripravený po dohode so stavovskými organizáciami a odborármi, nie je krytý reálnymi peniazmi v štátnom rozpočte a ohrozuje dosiahnuté platy sestier v štátnych nemocniciach. To sú tri hlavné výhrady voči tomuto návrhu, voči tomuto už schválenému zákonu, ktorý prezident vrátil do Národnej rady.
O tej prvej výhrade som už hovoril, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, asistenti, laboranti, technici predsa formulovali svoje požiadavky veľmi jasne, čo by chceli mať zavzaté v takomto zákone, ako by mal takýto zákon fungovať. Podpisovali deklaráciu, zaniesli túto deklaráciu na Úrad vlády, takže nikto nemôže povedať, že o tom nevedeli, len minister Čislák sa tvári, že jeho sa to netýka, lebo on rieši niečo úplne iné.
Ten druhý veľký problém je krytie reálnymi peniazmi. Keď sme prerokovali štátny rozpočet, ja som o tom opakovane hovoril, dokonca keď som bol v diskusnej relácii s pánom ministrom Čislákom, aj tam som to vysvetľoval, že nemožno zvyšovať platy, ak nie sú reálne kryté peniazmi. To nehovorím ja, to hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky, lebo v roku 2013 takýmto spôsobom rozhodol o zákone o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a vyhlásil ho za protiústavný. Doslova v rozhodnutí píše, že keďže neboli dostatočne zabezpečené finančné prostriedky, ktoré načas prišli k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, títo sa dostali do časového a ekonomického stresu. A v takejto situácii nie je možné zvyšovať mzdy.
Minister Čislák nás tu dlhodobo uspokojoval a vysvetľoval nám, že on vybavil u ministra Kažimíra 55 mil. eur na mzdy, on vybavil u premiéra, že zvyšovanie platov sestier a zdravotníkov v nemocniciach bude kryté reálnymi peniazmi. Prišiel štátny rozpočet do parlamentu - a aká je realita? Medziročný nárast finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť medzi realitou roku 2015 a návrhom na rok 2016 je plus 1 milión eur.
Dámy a páni, nie je tam tých 55 miliónov eur. Zdravotné poisťovne budú mať na zdravotnú starostlivosť v roku 2016 presne toľko peňazí, ako mali v roku 2015 plus 1 milión eur. To znamená, ak majú v nemocniciach, hlavne sa to bude dotýkať tých malých nemocníc, zvyšovať platy sestrám a zdravotníkom od 1. januára, potrebujú dostať vyššie platby od zdravotných poisťovní. Ale tie jednoducho neprídu, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať viac peňazí, alebo ich budú škrtať niekde inde. Čiže niekde inde vznikne časový a ekonomický stres. Kde? V laboratóriách? V ambulanciách? Kde budú škrtať tieto peniaze, čo nezaplatia? Ktoré finančné prostriedky? Takto je pripravené zvyšovanie miezd od 1. januára.
Koniec koncov to konštatuje aj pán prezident, že nie je reálne kryté toto zvyšovanie miezd finančnými prostriedkami, a pán prezident dáva to do súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu z roku 2013. Dámy a páni, keď bude chcieť Ústavný súd tento zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyhlásiť za protiústavný, ani sa nemusia páni sudcovia veľmi unúvať, stačí vybrať to rozhodnutie z roku 2013. Tie isté argumenty, píše vám to vo svojom rozhodnutí prezident republiky.
No a tretí závažný argument proti tomuto zákonu je skutočnosť, že tak ako navrhol minister zdravotníctva jednotlivé mzdové nároky pre sestry, navrhol ich v priemere o 100 euro nižšie, ako sú mzdy sestier v štátnych nemocniciach v súčasnosti. Podľa zákona z roku 2012 totižto sestry mali zarábať od 640 do 930 eur v štátnych nemocniciach. Faktom je, že napriek tomu, že Ústavný súd najprv pozastavil účinnosť a potom vyhlásil tento zákon za protiústavný, sestry v štátnych nemocniciach postupne tieto mzdy dosiahli.
A teraz, dámy a páni, si predstavte sestru, ktorá má tarifnú zložku mzdy na úrovni 930 eur ako sestra určená, alebo teda kvalifikovaná na špecializované pracovné činnosti, preložím to po slovensky, teda magistra s príslušnou špecializáciou na odbor, v ktorom pracuje, tak v súčasnosti dosiahla tarifu 930 euro a to, čo je schválené, vami schválené v zákone o poskytovateľoch, jej určuje tarifu 823 euro 68 centov. Vy jej garantujete o 100 euro nižší plat, než aký dnes tarifou garantovaný má.
A na to reakcia ministra Čisláka je, že on dáva slovo, že nikomu sa platy nebudú znižovať. To nemyslíte vážne? Veď vy si z tých zdravotníkov normálne robíte srandu! Vy im garantujete, že to, čo už dosiahli, neznížite. Nemal byť tento zákon náhodou o zvyšovaní platov?! Nie o garancii neznižovania platov.
Dámy a páni, predstava o tom, že ale v malých nemocniciach je to omnoho lepšie, je tiež veľmi povážlivá. Ako kde. Konkrétne som si dal tú námahu a pozrel som si výplatnú pásku mojej manželky, ktorá pracuje v neziskovej organizácii v Košiciach, tam sú trochu lepšie mzdy ako povedzme v niektorých okresných špitáloch, ale nie v štátnej nemocnici, a jej tarifná mzda, teda tabuľková mzda, na ktorú má nárok, je magistra so špecializáciou, teda v najväčšej skupine, alebo teda v najvyššej špecializačnej skupine, je 820 euro 30 centov. A vy im teraz navrhujete 823 euro 68 centov. Čiže 3 euro 38. Konkrétne je to zvýšenie miezd, o ktorých hovoríte.
Takže tým nechcem povedať, že takto schválené mzdové nároky v zákone o poskytovateľoch, ktoré SMER schválil pri prerokovaní v Národnej rade, neznamenajú pre niektoré sestry a zdravotníkov, hlavne v neštátnych nemocniciach, nárast oproti ich reálnym mzdám. Pretože my máme sestry, ktoré zarábajú v čistom bežne 400, 500, maximum 600 euro v niektorých nemocniciach. Áno, len tam prichádza druhý problém: bude na to mať riaditeľ reálne peniaze? To je druhá otázka, bude na to mať reálne peniaze, keď v zdravotných poisťovniach nie je medziročný nárast zdrojov na zdravotnú starostlivosť? Odkiaľ sa tam tie peniaze majú dostať?
Ale vrátim sa ešte raz do tých štátnych nemocníc. Vládny zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v praxi znamená, že sestry v štátnych nemocniciach majú v priemere o 100 euro garantovanú nižšiu mzdu, než akú reálne dosiahli. Reakcia ministra, opakujem, bola taká, že on dáva slovo, že sa nikomu plat nezníži, čo považujem už naozaj za výsmech. A ďalšia reakcia bola zo strany riaditeľov štátnych nemocníc, ktorí povedali, že oni teda platy nikomu znižovať nebudú.
Dámy a páni, lenže mandát ministra Čisláka, mandát tejto vlády a mandát riaditeľov štátnych nemocníc trvá do 5. marca. Potom kto bude garantovať sestrám, že riaditeľ v núdzi v zadlženej nemocnici nepristúpi k úpravám miezd? A to je odpoveď na to, prečo 1 000 sestier v súčasnosti je vo výpovednom stave v štátnych nemocniciach, prečo tisícke sestier plynú výpovedné lehoty. Vôbec by som túto situáciu nebanalizoval.
Ak, ja neviem presne, v akých špecializáciách sú tieto sestry, len chcem pripomenúť, že v roku 2012 krk v nemocniciach lámali intenzivisti, lekári, ktorí pracujú na ARE, bez ARA niet nemocnice. Obávam sa, že ak to budú sestry na akútnych intenzívnych oddeleniach, ten problém sa môže znovu zopakovať.
Preto chcem vás veľmi pekne poprosiť, dámy a páni, aby ste vzali rozum do hrsti, aby ste uvažovali o tom, čo ideme urobiť za krátku chvíľu pri hlasovaní. Pretože to, čo sa udialo na výbore pre zdravotníctvo, bolo také signifikantné, charakteristické pre SMER. To znamená, pripomienka pána prezidenta - SMER proti; zákon tak ako ho pôvodne Národná rada schválila z dielne vlády Roberta Fica - za. Vybavené!
Dámy a páni, ak to urobíte za krátku chvíľu, čo predpokladám, že máte tak nalinkované, chcem sa vás opýtať iba jedinú jednu vec: kto za stav v štátnych nemocniciach priebehu januára a februára preberá zodpovednosť? Kto? Čislák, Fico alebo SMER? To je jediná otázka, ktorú mám. Kto za to prevezme zodpovednosť? Pretože pacienti sa na to budú pýtať. Budú sa na to pýtať ešte aj lekári, ktorí nebudú vedieť poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť bez sestier. Bez sestier sa zdravotná starostlivosť nedá poskytovať, to vám hovorím ako lekár na chirurgickom oddelení v košickej Univerzitnej nemocnici. Nedá! Jednoducho nedá! To nefunguje bez nich, je úplne paralyzované oddelenie.
Čiže pýtam sa vás, skôr ako začnete tlačiť tlačítka a ponáhľať sa na Vianoce, kto preberá zodpovednosť za stav v štátnych nemocniciach, ktorý môže nastať v priebehu januára a februára, možno nenastane, chcem len vedieť kto - Čislák, Fico alebo SMER.
Ďakujem pekne. (Potlesk hostí na balkóne.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 13:27 - 13:28 hod.
Viliam NovotnýVystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 12:26 - 12:27 hod.
Viliam NovotnýPán minister, keby ste boli vo funkcii 100 dní a...
Pán minister, keby ste boli vo funkcii 100 dní a hovorili by ste toto v Národnej rade, bral by som to, keby bolo pol roka po parlamentných voľbách a práve by ste sa púšťali do programového vyhlásenia vlády v časti školstvo. To by som bral. Pán minister, za necelý mesiac končíte vo funkcii, SMER mal troch ministrov školstva, pána Čaploviča, pána Pellegriniho a vás, čo ste urobili za štyri roky pre rozvoj školstva okrem organizovaného rozkrádania a tunelovania, ktoré sú to tie prínosy okrem obrovských nákupov a míňania peňazí, čo ste zlepšili vo vyučovacom procese, ako ste zlepšili postavenie učiteľov, ako ste modernizovali školy? Na toto by ste mali dnes, pán minister, aj za vašich dvoch predchodcov odpovedať a mali by ste tak dávať už odpočet, hovoriť o tom, o koľko narástlo percento hrubého domáceho produktu, ktoré ide do školstva, ako je moderne a spravodlivo financované, a nie rozprávať necelý mesiac pred parlamentnými voľbami, aby sme nerušili zodpovedných úradníkov, ktorí pripravujú koncepcie a stratégie. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.12.2015 14:40 - 14:40 hod.
Viliam NovotnýČiže oni prijali v návrhu štátneho rozpočtu, v zákone o...
Čiže oni prijali v návrhu štátneho rozpočtu, v zákone o štátnom rozpočte uznesenie, podľa ktorého tých 55 mil. eur v kapitole ministerstva zdravotníctva niekde je. Proste treba ich len hľadať. Kto to tam nevidí, nehľadá to dobre. Keď sa sestričky budú v januári pýtať v malých nemocniciach riaditeľa, kde sú tie peniaze, tak podľa mňa by im mohol rozdať toto uznesenie, aby si prečítali, že ono tie peniaze reálne sú, len ich akosi nevedia zdravotné poisťovne nájsť, nevie ich ani ministerstvo nájsť. Čiže toto je taká ďalšia alternatíva, ktorú vymyslela strana SMER pri prerokovaní štátneho rozpočtu.
Čo sa týka ale samotného zákona, absolútne s tebou súhlasím, tak ako si to vyargumentoval, tento zákon je od začiatku do konca zle pripravený a zle realizovaný. Nevznikol na základe dohody so stavovskými organizáciami a odborármi, nie je krytý reálnymi peniazmi v štátnom rozpočte a ohrozuje už dosiahnuté mzdy sestier v štátnych nemocniciach. A ono sa potom ministerstvo zdravotníctva čuduje, že tu plynie viac ako 1 000 výpovedných lehôt sestier v štátnych nemocniciach.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 15.12.2015 14:08 - 14:23 hod.
Viliam NovotnýDámy a páni, toto bude trošku komplikovanejšie. Ja vás nechcem strašiť, nerád straším, ale mám svoju reálnu skúsenosť z roku 2012, ako poradca pani premiérky Radičovej som bol pri nekonečných rokovaniach s Lekárskym odborovým zväzom. Pamätám si na veľmi dlhé rokovania so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, keď sme pripravovali ich zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, a bolo to veľmi náročné. So sestrami sa vtedy podarilo dohodnúť, poviem to tak, že v priateľskej pracovnej atmosfére na konsenze. S lekármi to bolo komplikovanejšie a Slovensko prežilo veľmi krátky núdzový stav, iste sa na to pamätáte, ale nakoniec predsa len došlo k nejakému kompromisu, ktorý bol tu v Národnej rade schválený.
Tento zákon, ktorý ale vrátil prezident Slovenskej republiky do Národnej rady, má niekoľko problémov. Je problematický od svojho samého začiatku. A tým prvým problémom - a preto som začal s rokom 2012 - je, že nedošlo k dohode medzi ministerstvom zdravotníctva, stavovskými organizáciami a odborármi. Toto považujem za nesmierne vážne. Toto považujem za nesmierne vážne a nesmierne nebezpečné a aj to je dôvodom, prečo dnes sestry v nemocniciach, hlavne v štátnych nemocniciach, hromadne dávajú výpovede. Nijak by som nebanalizoval a nezľahčoval túto situáciu, pretože táto situácia sa môže vyvíjať ešte všelijakými smermi. Možno to dopadne dobre, na čo sa spolieha asi minister Čislák, rozumej v intenciách, predpokladám jeho myslenia, že sestry výpovede nakoniec stiahnu, ale môže sa to vyvíjať, žiaľ, tak, ako to bolo s výpoveďami lekárov v roku 2012 a nechcem domyslieť, čoho ešte môžme byť svedkami v prvých mesiacoch budúceho roku.
Chcel by som povedať, že keď som si prečítal rozhodnutie pána prezidenta, tak trošku smutne som sa musel pousmiať, ako nebolo mi veľmi do smiechu, lebo čítal som, ako keby svoje argumenty z prvého a druhého čítania pri prerokovaní zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pán prezident hovorí to isté, čo tu hovoríme všetci ministrovi Čislákovi. Opakovane a trpezlivo, ale ako keby sme hrach na stenu hádzali.
Tento zákon bol pripravený zle, pretože nebol pripravený po dohode so stavovskými organizáciami a odborármi, nie je krytý reálnymi peniazmi v štátnom rozpočte a ohrozuje dosiahnuté platy sestier v štátnych nemocniciach. To sú tri hlavné výhrady voči tomuto návrhu, voči tomuto už schválenému zákonu, ktorý prezident vrátil do Národnej rady.
O tej prvej výhrade som už hovoril, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, asistenti, laboranti, technici predsa formulovali svoje požiadavky veľmi jasne, čo by chceli mať zavzaté v takomto zákone, ako by mal takýto zákon fungovať. Podpisovali deklaráciu, zaniesli túto deklaráciu na Úrad vlády, takže nikto nemôže povedať, že o tom nevedeli, len minister Čislák sa tvári, že jeho sa to netýka, lebo on rieši niečo úplne iné.
Ten druhý veľký problém je krytie reálnymi peniazmi. Keď sme prerokovali štátny rozpočet, ja som o tom opakovane hovoril, dokonca keď som bol v diskusnej relácii s pánom ministrom Čislákom, aj tam som to vysvetľoval, že nemožno zvyšovať platy, ak nie sú reálne kryté peniazmi. To nehovorím ja, to hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky, lebo v roku 2013 takýmto spôsobom rozhodol o zákone o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a vyhlásil ho za protiústavný. Doslova v rozhodnutí píše, že keďže neboli dostatočne zabezpečené finančné prostriedky, ktoré načas prišli k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, títo sa dostali do časového a ekonomického stresu. A v takejto situácii nie je možné zvyšovať mzdy.
Minister Čislák nás tu dlhodobo uspokojoval a vysvetľoval nám, že on vybavil u ministra Kažimíra 55 mil. eur na mzdy, on vybavil u premiéra, že zvyšovanie platov sestier a zdravotníkov v nemocniciach bude kryté reálnymi peniazmi. Prišiel štátny rozpočet do parlamentu - a aká je realita? Medziročný nárast finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť medzi realitou roku 2015 a návrhom na rok 2016 je plus 1 milión eur.
Dámy a páni, nie je tam tých 55 miliónov eur. Zdravotné poisťovne budú mať na zdravotnú starostlivosť v roku 2016 presne toľko peňazí, ako mali v roku 2015 plus 1 milión eur. To znamená, ak majú v nemocniciach, hlavne sa to bude dotýkať tých malých nemocníc, zvyšovať platy sestrám a zdravotníkom od 1. januára, potrebujú dostať vyššie platby od zdravotných poisťovní. Ale tie jednoducho neprídu, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať viac peňazí, alebo ich budú škrtať niekde inde. Čiže niekde inde vznikne časový a ekonomický stres. Kde? V laboratóriách? V ambulanciách? Kde budú škrtať tieto peniaze, čo nezaplatia? Ktoré finančné prostriedky? Takto je pripravené zvyšovanie miezd od 1. januára.
Koniec koncov to konštatuje aj pán prezident, že nie je reálne kryté toto zvyšovanie miezd finančnými prostriedkami, a pán prezident dáva to do súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu z roku 2013. Dámy a páni, keď bude chcieť Ústavný súd tento zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyhlásiť za protiústavný, ani sa nemusia páni sudcovia veľmi unúvať, stačí vybrať to rozhodnutie z roku 2013. Tie isté argumenty, píše vám to vo svojom rozhodnutí prezident republiky.
No a tretí závažný argument proti tomuto zákonu je skutočnosť, že tak ako navrhol minister zdravotníctva jednotlivé mzdové nároky pre sestry, navrhol ich v priemere o 100 euro nižšie, ako sú mzdy sestier v štátnych nemocniciach v súčasnosti. Podľa zákona z roku 2012 totižto sestry mali zarábať od 640 do 930 eur v štátnych nemocniciach. Faktom je, že napriek tomu, že Ústavný súd najprv pozastavil účinnosť a potom vyhlásil tento zákon za protiústavný, sestry v štátnych nemocniciach postupne tieto mzdy dosiahli.
A teraz, dámy a páni, si predstavte sestru, ktorá má tarifnú zložku mzdy na úrovni 930 eur ako sestra určená, alebo teda kvalifikovaná na špecializované pracovné činnosti, preložím to po slovensky, teda magistra s príslušnou špecializáciou na odbor, v ktorom pracuje, tak v súčasnosti dosiahla tarifu 930 euro a to, čo je schválené, vami schválené v zákone o poskytovateľoch, jej určuje tarifu 823 euro 68 centov. Vy jej garantujete o 100 euro nižší plat, než aký dnes tarifou garantovaný má.
A na to reakcia ministra Čisláka je, že on dáva slovo, že nikomu sa platy nebudú znižovať. To nemyslíte vážne? Veď vy si z tých zdravotníkov normálne robíte srandu! Vy im garantujete, že to, čo už dosiahli, neznížite. Nemal byť tento zákon náhodou o zvyšovaní platov?! Nie o garancii neznižovania platov.
Dámy a páni, predstava o tom, že ale v malých nemocniciach je to omnoho lepšie, je tiež veľmi povážlivá. Ako kde. Konkrétne som si dal tú námahu a pozrel som si výplatnú pásku mojej manželky, ktorá pracuje v neziskovej organizácii v Košiciach, tam sú trochu lepšie mzdy ako povedzme v niektorých okresných špitáloch, ale nie v štátnej nemocnici, a jej tarifná mzda, teda tabuľková mzda, na ktorú má nárok, je magistra so špecializáciou, teda v najväčšej skupine, alebo teda v najvyššej špecializačnej skupine, je 820 euro 30 centov. A vy im teraz navrhujete 823 euro 68 centov. Čiže 3 euro 38. Konkrétne je to zvýšenie miezd, o ktorých hovoríte.
Takže tým nechcem povedať, že takto schválené mzdové nároky v zákone o poskytovateľoch, ktoré SMER schválil pri prerokovaní v Národnej rade, neznamenajú pre niektoré sestry a zdravotníkov, hlavne v neštátnych nemocniciach, nárast oproti ich reálnym mzdám. Pretože my máme sestry, ktoré zarábajú v čistom bežne 400, 500, maximum 600 euro v niektorých nemocniciach. Áno, len tam prichádza druhý problém: bude na to mať riaditeľ reálne peniaze? To je druhá otázka, bude na to mať reálne peniaze, keď v zdravotných poisťovniach nie je medziročný nárast zdrojov na zdravotnú starostlivosť? Odkiaľ sa tam tie peniaze majú dostať?
Ale vrátim sa ešte raz do tých štátnych nemocníc. Vládny zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v praxi znamená, že sestry v štátnych nemocniciach majú v priemere o 100 euro garantovanú nižšiu mzdu, než akú reálne dosiahli. Reakcia ministra, opakujem, bola taká, že on dáva slovo, že sa nikomu plat nezníži, čo považujem už naozaj za výsmech. A ďalšia reakcia bola zo strany riaditeľov štátnych nemocníc, ktorí povedali, že oni teda platy nikomu znižovať nebudú.
Dámy a páni, lenže mandát ministra Čisláka, mandát tejto vlády a mandát riaditeľov štátnych nemocníc trvá do 5. marca. Potom kto bude garantovať sestrám, že riaditeľ v núdzi v zadlženej nemocnici nepristúpi k úpravám miezd? A to je odpoveď na to, prečo 1 000 sestier v súčasnosti je vo výpovednom stave v štátnych nemocniciach, prečo tisícke sestier plynú výpovedné lehoty. Vôbec by som túto situáciu nebanalizoval.
Ak, ja neviem presne, v akých špecializáciách sú tieto sestry, len chcem pripomenúť, že v roku 2012 krk v nemocniciach lámali intenzivisti, lekári, ktorí pracujú na ARE, bez ARA niet nemocnice. Obávam sa, že ak to budú sestry na akútnych intenzívnych oddeleniach, ten problém sa môže znovu zopakovať.
Preto chcem vás veľmi pekne poprosiť, dámy a páni, aby ste vzali rozum do hrsti, aby ste uvažovali o tom, čo ideme urobiť za krátku chvíľu pri hlasovaní. Pretože to, čo sa udialo na výbore pre zdravotníctvo, bolo také signifikantné, charakteristické pre SMER. To znamená, pripomienka pána prezidenta - SMER proti; zákon tak ako ho pôvodne Národná rada schválila z dielne vlády Roberta Fica - za. Vybavené!
Dámy a páni, ak to urobíte za krátku chvíľu, čo predpokladám, že máte tak nalinkované, chcem sa vás opýtať iba jedinú jednu vec: kto za stav v štátnych nemocniciach priebehu januára a februára preberá zodpovednosť? Kto? Čislák, Fico alebo SMER? To je jediná otázka, ktorú mám. Kto za to prevezme zodpovednosť? Pretože pacienti sa na to budú pýtať. Budú sa na to pýtať ešte aj lekári, ktorí nebudú vedieť poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť bez sestier. Bez sestier sa zdravotná starostlivosť nedá poskytovať, to vám hovorím ako lekár na chirurgickom oddelení v košickej Univerzitnej nemocnici. Nedá! Jednoducho nedá! To nefunguje bez nich, je úplne paralyzované oddelenie.
Čiže pýtam sa vás, skôr ako začnete tlačiť tlačítka a ponáhľať sa na Vianoce, kto preberá zodpovednosť za stav v štátnych nemocniciach, ktorý môže nastať v priebehu januára a februára, možno nenastane, chcem len vedieť kto - Čislák, Fico alebo SMER.
Ďakujem pekne. (Potlesk hostí na balkóne.)
Uvádzajúci uvádza bod 15.12.2015 10:52 - 10:58 hod.
Viliam NovotnýJe to také príjemnejšie, keď teda vnímam, že tento poslanecký návrh zákona má podporu mojich kolegov v pléne Národnej rady. Trochu ma mrzí, že som nepočul podporné stanovisko zo strany najsilnejšieho...
Je to také príjemnejšie, keď teda vnímam, že tento poslanecký návrh zákona má podporu mojich kolegov v pléne Národnej rady. Trochu ma mrzí, že som nepočul podporné stanovisko zo strany najsilnejšieho poslaneckého klubu, ale možno ho vyjadria v hlasovaní.
Moja druhá poznámka, ktorú chcem povedať k rozprave, je, že nie som v konflikte záujmov, keď predkladám tento poslanecký návrh zákona. Nie preto, že by pre mňa nebolo cťou byť dobrovoľným darcom krvi, ako chirurg sa krvi nebojím, ale, žiaľ, som zdedil zvýšenú zrážanlivosť, takže no mohol som niečo lepšie po rodičoch zdediť, takže darovať krv, žiaľ, nemôžem. O to viac ale podporujem týchto statočných ľudí, ktorí sú darcami krvi.
A moja tretia technická poznámka aj k tomu, čo tu povedal pán poslanec Lipšic vo faktickej poznámke. Keď sa rozprávam o týchto návrhoch v priebehu tohto funkčného obdobia, či už s dobrovoľnými darcami krvi, alebo aj s predstaviteľmi Slovenského Červeného kríža, zachytávam také dve zásadné alebo základné reakcie. Tá jedna je taká, ktorá tu už aj odznela, že veď sú to dobrovoľní darcovia krvi. Slovo "dobrovoľní" znamená, že nemajú žiadne výhody, nesmú mať žiadne výhody. Mnohí sa odvolávajú aj na medzinárodnú chartu darcovstva krvi, podľa ktorej nemajú mať žiadne výhody títo ľudia. A tá druhá skupina, tá sa aj zo strany dobrovoľných darcov krvi dožaduje určitých výhod, určitého zvýhodnenia, ale nie v zmysle, že chcú na tom profitovať, ale že chcú mať nejaké morálne zadosťučinenie za túto záslužnú činnosť, či už sa to týka bezplatnej mestskej hromadnej dopravy, či už sa to týka nejakého daňového bonusu. Hovorili sme o tom, že by mali dostať nejaké zvýhodnenie cez Zákonník práce, alebo hovorilo sa aj o tom, že by mali dostať, ja neviem, vyššiu hodnotu stravnej jednotky po dobrovoľnom darovaní krvi formou stravného lístka. Ja som nešiel do týchto riešení, pretože takisto si uvedomujem to, že dobrovoľnosť treba zanechať dobrovoľnosťou. To nemá byť o tom, že ten, kto dobrovoľne daruje krv, dostane hneď nejakú výhodu. Preto prichádzam s týmto poslaneckým návrhom zákona, pretože tento zostáva s riešeniami v rámci rezortu zdravotníctva.
Dámy a páni, krv, ktorú dobrovoľní darcovia krvi dávajú, a krvné produkty, ktoré sa z nej pripravujú, sú využité v zdravotníctve, sú využité na záchranu ľudských životov, sú využité pri náročným operáciách. Nie je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť bez krvi a krvných produktov, ktoré máme k dispozícii v krvnej banke. Čiže zdravotníctvo túto krv existenčne potrebuje na to, aby zachraňovalo životy a vracalo zdravie ľuďom. Je preto normálne, aby títo ľudia získali určité poďakovanie zo strany zdravotníctva. Neberte to ako výhody, ale ako poďakovanie, že keď pôjdu k lekárovi a budú mať predpísaný recept, tak nezaplatia ten poplatok v lekárni. Smiešne. Ale keď náhodou budú chorí a budú musieť využiť dopravnú zdravotnú službu, tak nezaplatia ten malý poplatok, ktorý za jeden kilometer je. Je to naozaj symbolické. Pretože nepredpokladám, že niekto uvažuje v dvadsiatich rokoch s tým, že budem dobrovoľný darca krvi, lebo keď raz v päťdesiatke budem potrebovať odviezť sanitkou, tak nebudem musieť zaplatiť poplatok. Toto je už až smiešne, takáto hyperbola.
To isté ochranný limit na doplatky za lieky. Ako som už demonštroval, vzťahoval by sa na veľmi, veľmi majú skupinu z tých 90-tisíc dobrovoľných darcov krvi, ktorí sú nositeľmi striebornej Jánskeho plakety. Alebo sú to zdraví ľudia a neužívajú lieky predpísané na recept, alebo len minimálne, alebo sú chorí, ale už sú v dôchodkovom veku. Čiže tá medzera medzi tými, ktorí sú darcovia krvi, majú minimálne striebornú Jánskeho plaketu alebo boli a majú striebornú Jánskeho plaketu a ešte nie sú dôchodcovia, je naozaj, tá medzera je veľmi malá, čo sa týka skupiny týchto darcov krvi, na ktorých by sa toto opatrenie vzťahovalo.
A, dámy a páni, že to bude znamenať v tomto prípade náklad pre zdravotné poisťovne, prepáčte. A krv, ktorú dávajú dobrovoľní títo darcovia krvi, nepomáha náhodou zachraňovať životy a vracať zdravie poistencom týchto zdravotných poisťovní, ktorí platia zdravotné poistenie?
Takže nepredpokladám, že nejaký dvadsiatnik začne uvažovať o tom, že budem darovať krv preto, aby som mal minimálne striebornú Jánskeho plaketu, lebo čo keď budem chorý skôr, ako budem v dôchodku, a vtedy by sa na mňa mohol vzťahovať ochranný limit na doplatky za lieky. Nemyslím si, že niekto s takouto špekuláciou ide do tejto nádhernej altruistickej činnosti, ktorou darovanie krvi je.
Takže zároveň chcem povedať len toľko, ďakujem veľmi pekne za podporu, ktorú ste mi vyjadrili v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona, a verím, že túto podporu vyjadríte aj vo svojom hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod 15.12.2015 10:18 - 10:29 hod.
Viliam NovotnýIde o poslanecký návrh zákona, ktorý sa dotýka darcov krvi, ide o legislatívnu úpravu, o ktorej...
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý sa dotýka darcov krvi, ide o legislatívnu úpravu, o ktorej som už opakovane v tomto funkčnom období hovoril v pléne Národnej rady, predkladal som návrhy, ktoré sú obsiahnuté aj v tomto poslaneckom návrhu zákona, formou či už pozmeňovacích návrhov, alebo samostatných poslaneckých návrhov zákonov, a nebol som úspešný.
Verím, že dnes úspešným o 11.00 hod. budem, pretože sa mi zdá byť táto téma až zbytočne diskutovaná, pretože logika veci jasne hovorí, že darcovia krvi si za svoju záslužnú činnosť, ktorú robia pre túto spoločnosť, ktorú robia pre občanov tejto krajiny, ktorú robia pre pacientov, ktorú robia pre zdravotníctvo, určite zaslúžia viac ako plakety a medaily, ktoré dostávajú za túto činnosť. Samozrejme, viem, že v tejto Národnej rade sme už diskutovali aj o iných možnostiach určitého zvýhodnenia darcov krvi, určitého poďakovania darcom krvi. Nerád používam slovo zvýhodnenie, skôr poďakovanie, ja prichádzam s riešením, ktoré sa týka len a len výsostne rezortu zdravotníctva, čo má svoju logiku, pretože krv a krvné produkty, ktoré z krvi pripravujeme a ktorých pôvodcom sú darcovia, dobrovoľní darcovia krvi, pomáhajú predovšetkým v zdravotníctve, a preto ja sa nebudem pliesť do iných rezortov, nebudem riešiť to, či by mali byť dobrovoľní darcovia krvi oslobodení od poplatkov za dopravu, alebo že či by mali mať nejaké daňové úľavy, ale venujem sa tomu, kde ich krv tečie a kde je prioritne využitá v prospech pacientov. Ako lekár veľmi dobre viem, že nie je možné urobiť vážnu operáciu bez toho, aby ste si aspoň dve krvné konzervy nepripravili v krvnej banke, nemôžete sa pustiť do vážnej plánovanej operácie, už nehovorím o využití krvi a produktov, ktoré sa z krvi pripravujú, ktoré používame pri záchrane života pacientov, ktoré používame v akútnej medicíne.
Takže veľmi krátko možno k teórii, darovanie krvi je jednou z činností Slovenského červeného kríža, hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery krvi a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky.
Osoby, ktoré dobrovoľne darujú krv, sú oceňované formou plakety a medailí. Kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce, čítam to preto, lebo všetky návrhy, s ktorými budem za chvíľočku prichádzať, sa týkajú darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne ocenenia striebornej Jánskeho plakety a vyšších ocenení.
Čiže kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce:
- bronzová Jánskeho plaketa - žena 10 odberov, muž 10 odberov;
- strieborná Jánskeho plaketa - ženy 20 odberov, muži 20 odberov;
- zlatá Jánskeho plaketa - ženy 30 odberov, muži 40 odberov;
- diamantová Jánskeho plaketa - ženy 60 odberov, muži 80 odberov;
- Kňazovického medaila - ženy 80 odberov, muži 100 odberov;
- pamätná plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc., za rozvoj darcovstva krvi.
To sú teda plakety a medaily, ktoré odovzdáva Slovenský červený kríž dobrovoľným darcom krvi.
Okrem ocenenia v podobe plakiet a medailí si určite dobrovoľní darcovia krvi za svoju prospešnú činnosť zaslúžia oveľa viac. Preto navrhujem ich oslobodenie od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Návrhom zákona sa teda rozširuje okruh osôb, ktoré sú oslobodené od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda mali by byť oslobodení od poplatkov za recept, za lekársky poukaz a za dopravnú zdravotnú službu. Týkalo by sa to dobrovoľných darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, to znamená 20-krát a viackrát darovali dobrovoľne krv.
Taktiež je cieľom zákona rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti aj o držiteľov plakiet. Ide o opatrenie v prospech pacientov, tzv. ochranný limit na doplatky za lieky. Zdravotne postihnutí pacienti a dôchodcovia zaplatia od 1. novembra 2015 na doplatkoch za lieky maximálne 25 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie poplatky im vráti zdravotná poisťovňa. Návrhom zákona sa teda rozširuje okruh osôb, na ktoré sa bude vzťahovať limit spoluúčasti, ktorý zaplatia na doplatkoch za lieky, maximálne 25 eur za štvrťrok, aj o osoby, ktoré sú nositeľmi najmenej striebornej Jánskeho plakety.
Poslanecký návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov, návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov, nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Takže, dámy a páni, v závere môjho vystúpenia pri návrhu tohto poslaneckého návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti to veľmi krátko zhrniem. Som o tom presvedčený, že dobrovoľní darcovia krvi si za svoju záslužnú činnosť pre spoločnosť, pre pacientov a pre zdravotníctvo zaslúžia viac ako odmeny vo forme plakiet a medailí. Prichádzam s dvoma konkrétnymi návrhmi, ktoré by sa týkali darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, teda 20- a viackrát dobrovoľne darovali krv. Títo dobrovoľní darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, by mali byť oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda od poplatkov za recept, lekársky poukaz a za dopravnú zdravotnú službu.
Druhé opatrenie, ktoré navrhujem, je, aby sa ochranný limit na doplatky za lieky vzťahoval aj na nich v tej istej výške ako sa od 1. novembra 2015 vzťahuje na dôchodcov, teda vo výške 25 eur za štvrťrok, to znamená, že dobrovoľní darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, by za lieky štvrťročne nedoplácali viac ako 25 euro.
Chcem povedať, že som sa snažil v doložke vplyvov vypočítať dopad na rozpočty zdravotných poisťovní, veľmi komplikovane sa to počíta, pretože vieme, že do konca roku 2014 máme na Slovensku 90-tisíc nositeľov striebornej Jánskeho plakety. Faktom je, že ide o ľudí, ktorým bola udelená, resp. ktorí boli ocenení striebornou Jánskeho plaketou, faktom je, že mnohí z týchto ľudí už môžu nebyť medzi živými a mnohí z týchto ľudí, keďže sa to počíta od šesťdesiatich rokov, už môžu byť dôchodcovia. To znamená, neznamená to v praxi, že 90-tisíc ľudí si uplatní obe tieto výhody, ten počet nositeľov striebornej Jánskeho plakety je omnoho menší.
Čo sa týka poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti aj ochranného limitu na doplatky za lieky vo výške 25 euro štvrťročne, treba ešte vysvetliť aj to, že aktívni darcovia krvi sú zdraví ľudia, nechodia veľmi k lekárovi, idú len vtedy, keď chcú dobrovoľne darovať krv. To znamená, využitie týchto úľav za neplatenia poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude minimálne. To isté, ochranný limit na doplatky za lieky vo výške 25 euro sa vzťahuje na lieky predpísané na recept. A to sa počíta z ceny lieku s najnižším doplatkom. No znovu, darcovia krvi, ktorí sú dnes aktívnymi darcami krvi, sú zdraví ľudia, je veľmi málo pravdepodobné, že tento ochranný limit využijú. Keď začínajú byť chorí, väčšinou sú už aj v dôchodkovom veku, čiže tí, ktorí sú v dôchodkovom veku, na nich sa to znovu nebude vzťahovať, čiže hovoríme len o pomerne malej skupine darcov krvi, ktorí sú nositeľmi striebornej Jánskeho plakety, ktorí by padli do, nazvem to, nejakej medzery medzi tým, ako už prestali povedzme dobrovoľne darovávať krv, a ešte nie sú dôchodcovia a sú naozaj tak chorí, že užívajú pomerne mnoho liekov a vzťahuje sa teda na nich ochranný limit na doplatky za lieky vo výške 25 eur štvrťročne, podobne ako je to v prípade dôchodcov.
Čiže snažil som sa to vyčísliť a vychádza mi to, že celkový dopad na rozpočty zdravotných poisťovní neprevýši 250-tisíc eur v priebehu kalendárneho roku. Musíte uznať, že pri ich rozpočte okolo 4 mld. je to zanedbateľné číslo. Tento návrh zákona totiž to v praxi nebude znamenať o tom, že chceme odmeňovať darcov krvi, že im chceme dávať privilégiá, tento poslanecký návrh zákona je o tom, že darcovia krvi by za svoju záslužnú činnosť pre zdravotníctvo, pre svoju záslužnú činnosť pre spoločnosť, pre druhých ľudí, pre pacientov, mali cítiť určité poďakovanie zo strany zdravotníctva a toto je skutočne poďakovanie. Nemusia platiť poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a keď náhodou, skôr ako sa dostanú do dôchodku, ochorejú, tak ochranný limit na doplatky za lieky sa bude vzťahovať aj na nich.
Dámy a páni, toľko môj poslanecký návrh zákona, poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom tohto návrhu zákona je podobne, ako to bolo v prípade prvého mnou predkladaného návrhu zákona o dani z príjmov, zlepšiť a uľahčiť...
Cieľom tohto návrhu zákona je podobne, ako to bolo v prípade prvého mnou predkladaného návrhu zákona o dani z príjmov, zlepšiť a uľahčiť život zamestnávateľom, konkrétne zlepšiť a uľahčiť zamestnávateľom komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri plnení ich zákonných povinností a odstrániť niektoré obmedzenia zákona, ktoré zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ nemôže objektívne ovplyvniť a skontrolovať, ale podľa platného zákona by mal za ne niesť sankcie zo strany Sociálnej poisťovne.
Návrh zákona sa týka predovšetkým zmeny lehôt, v ktorých je zamestnávateľ povinný predkladať Sociálnej poisťovni niektoré doklady predpokladané zákonom. Zároveň novela reaguje na aktuálne nezmyselné ukladanie penále zamestnávateľom v prípade, že včas neodviedli poistné v správnej výške z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť, pretože boli uvedení do omylu. Aby som hovoril trochu konkrétnejšie, pomôžem si s osobitnou časťou dôvodovej správy. Táto poslanecká novela zákona mení teda tri konkrétne ustanovenia.
Tá prvá vec je, že podľa dnes platného znenia zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť ohlásiť zamestnanca na nemocenské, ešte raz, dnes platné znenie zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť odhlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Novelou zákona navrhujem, aby sa to zmenilo na lehotu osem dní, jednoducho z praktických dôvodov, pretože mnohokrát máte takýchto zamestnancov, hlavne pri prácach v stavebníctve, kde je pomerne veľká fluktuácia pracovnej sily a naozaj sa môže stať, že dôjde k omeškaniu jedného dňa, ktoré je penalizované. Myslím si, že osemdňová lehota na odhlásenie zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre Sociálnu poisťovňu je dostačujúca a už zrealizovateľná bez zbytočného stresu na oboch stranách.
Druhá vec, ktorú prináša táto novela zákona, druhé ustanovenie, ktoré by sme chceli zmeniť, je, že podľa platného znenia zákona sa dnes vyžaduje, aby zamestnávateľ doručil evidenčný list dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni do troch dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Navrhujem, aby sa táto povinnosť zamestnávateľa viazala na najbližší výplatný termín zamestnávateľa. Znovu praktická vec. Odstraňujeme zbytočnú administratívnu záťaž, pretože niekto musí vo firme neustále sledovať, že teda doručiť, nedoručiť, kedy treba doručiť, kedy to skončilo, niekoľkokrát v priebehu mesiaca treba doručiť, tak by to bolo v jeden jasne stanovený termín. Predpokladáme, že ten zamestnanec, ktorému skončil pomer u zamestnávateľa, sa neponáhľa s vymeraním dôchodku. Aj tak to chvíľu trvá Sociálnej poisťovni. Čiže je úplne zbytočné, aby tam bola lehota v tomto prípade troch dní. Stačí najbližší výplatný termín. V predchádzajúcom prípade, čo sa týka odhlásenia z nemocenského, sociálneho a dôchodkového poistenia, je dokonca termín nasledujúci deň. Navrhujeme osem dní.
Čiže sú to len naozaj termíny, ktoré majú pomôcť zamestnávateľovi veľmi efektívne zvládať manažment poistenia a hlásení do Sociálnej poisťovne bez toho, aby boli zbytočne penalizovaní za nezmyselné lehoty.
Tretie ustanovenie, ktoré navrhujem v tejto poslaneckej novele zákona o sociálnom poistení, sa týka vypustenia oprávnenia Sociálnej poisťovne ukladať pokuty vo výške 16 596,96 eura v prípade porušenia povinností študentov, ktorí si u viacerých zamestnávateľov na určitý časový úsek uplatnili výnimku z platenia poistného. Uvedenú výšku pokuty v tomto prípade považujem za neodôvodnene vysokú a neprimeranú. Zároveň však novela dáva možnosť uložiť študentovi, ktorý porušil zákonnú povinnosť, pokutu, ale iba do výšky tisíc eur.
Platná právna úprava ukladá študentom v § 227a povinnosť písomne oznámiť a čestne vyhlásiť zamestnávateľovi, že si za daný kalendárny mesiac súčasne neuplatnil výnimku platenia poistného u iného zamestnávateľa. Novelou zákona teda reagujeme na situáciu, kedy zo strany zamestnávateľa nie je možné čestné prehlásenie študenta overiť ani ovplyvniť, a dáva do zákona výnimku, podľa ktorej Sociálna poisťovňa nebude predpisovať penále za kontrolované obdobie zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že zamestnávateľ neodviedol včas poistné práve z dôvodu, že bol uvedený do omylu študentom a jeho porušením zákonných povinností.
Čiže znovu veci staviame z hlavy na nohy, pretože študent zamestnávateľovi, ktorý robí na dohodu, doručí čestné prehlásenie, a zamestnávateľ je spokojný, lebo má toto čestné prehlásenie. Sociálna poisťovňa skontroluje, ako je to s platením odvodov a s výnimkou u tohto študenta, a zistí, že došlo k porušeniu zákona, že si študent neoprávnene uplatnil výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, a uloží skoro, ešte raz prečítam tú sumu, 16 596,96 eura pokutu zamestnávateľovi, ktorý nemá šancu skontrolovať toto čestné prehlásenie. Proste on má čestné prehlásenie, ktoré je ale neplatné, lebo bol uvedený do omylu. Čiže veci staviame z hlavy na nohy, ak ho uviedol do omylu študent s vedomím, že teda takýmto spôsobom sa vyhne plateniu odvodov, tak nech je za to penalizovaný pokutou tisíc euro, ale prečo penalizovať zamestnávateľa, ktorý splnil zákonnú podmienku, dostal čestné prehlásenie, len bol uvedený do omylu a má teraz zaplatiť 16,5-tisíc eur pokuty. Čiže veľmi, takisto veľmi logické ustanovenie, ktoré by malo pomôcť aj zamestnanosti, aj zamestnávaniu a hlavne zbytočnej administratívnej záťaži zamestnávateľov, ktorí by mali byť od takejto zbytočnej administratívnej záťaže oslobodení.
Dámy a páni, toľko teda môj poslanecký návrh zákona. Predkladaný návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá však ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dámy a páni, toľko môj poslanecký návrh zákona, poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 15.12.2015 9:56 - 10:03 hod.
Viliam NovotnýCieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto...
Cieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto pracovísk iba na vytváranie chránených dielní v interiéri, teda vo vnútri budovy, aj keď takíto občania, iste uznáte, so zdravotným postihnutím by mohli a chceli vykonávať pracovnú činnosť aj mimo uzavretých priestorov.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa v prípade splnenia podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti považuje aj výrobné družstvo invalidov. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.
Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenie, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo na základe jej písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznaní, postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát v prípade jeho straty, odcudzenia alebo znehodnotenia.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ústredie a úrad práce vedie, zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje o rozsahu ustanovenom zákonom o službách zamestnanosti.
Dámy a páni, toľko teória o tom, ako máme dnes v legislatíve zadefinované chránené dielne a chránené pracoviská. Táto novela zákona nič na tomto platnom ustanovení zákona nemení, preto som si dovolil prečítať vysvetlenie toho, ako to dnes v súčasnosti funguje. To, čo ale meníme, resp. by som chcel zmeniť, a to, čo teda navrhujem, je, aby sa takáto chránená dielňa alebo chránené pracovisko mohlo zriadiť aj v exteriéri, to znamená, aby zdravotne postihnutí mohli pracovať napríklad v záhradníctve, napr. v lesníctve, napr. v sadovníctve, v ovocinárstve, v poľnohospodárstve, čo by hlavne na vidieku mohlo byť veľmi zaujímavé pre spoločenské uplatnenie osôb so zdravotným pracoviskom.
Chránené pracovisko považujem za veľmi zaujímavú formu zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života aj zaujímavú možnosť ich určitého privylepšenia si k príjmu, ktorý majú z invalidného dôchodku, ktorý väčšinou tieto osoby so zdravotným postihnutím poberajú. Zriadenie alebo možnosť zriadenia chránených pracovísk v exteriéri považujem za zaujímavú aj pre mnohých podnikateľov, právnické alebo aj fyzické samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré by takýmto spôsobom mohli získať zaujímavú pracovnú silu na výkon niektorých činností, ktoré nie sú povedzme ohodnotené v takej výške, aby mohli byť zaujímavé pre pracovnú silu s plnou kvalifikáciou alebo pracovnú silu bez zdravotného postihnutia.
Takže, dámy a páni, na zákone sa nič zásadné nemení. Mení sa iba to, že chcem rozšíriť možnosť zriadiť takéto chránené pracovisko aj v exteriéri, tak aby zdravotne postihnutí občania sa mohli zapojiť aj do práce v sadovníctve, v lesníctve, v poľnohospodárstve, v ovocinárstve a, samozrejme, takéto zapojenie by podobne ako pri práci v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v interiéri podliehalo súhlasu lekára, že takýto občan so zdravotným postihnutím môže takúto činnosť v exteriéri na chránenom pracovisku vykonávať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 15.12.2015 9:50 - 9:53 hod.
Viliam NovotnýAk dovolíte, ako prvý som teda uviedol zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je uľahčiť situáciu zamestnávateľom zjednodušením elektronického doručovania dokladov a potvrdení zamestnancom. Kým totiž dnes môže zamestnávateľ zamestnancovi doručiť výplatnú pásku elektronicky, ostatné dokumenty súvisiace s vyúčtovaním daní, potvrdením príjmu a pod. musí stále doručovať osobne proti podpisu. V praxi to znamená úplne zbytočnú papierovú agendu a naháňanie zamestnancov kvôli ich podpisom.
Navrhujem preto, aby možnosť elektronického doručovania platila aj pre dokumenty týkajúce sa vyúčtovania daní, potvrdenia o príjme a podobne. Zoznam akceptovateľných elektronických formátov by pritom určilo a uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ako jeden z akceptovateľných formátov navrhujem formát PDF.
Keďže obdobnú úpravu už dnes obsahuje Zákonník práce, ide o logický krok zameraný na odstraňovanie administratívnych prekážok pri zamestnávaní. Návrh vychádza z filozofie, že aj drobné úpravy v zákonoch môžu pomôcť tisíckam podnikateľov, zamestnávateľov aj investorov byť efektívnejší a prispieť tak k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia.
Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, keďže prostredníctvom umožnenia elektronického doručovania znižuje administratívnu náročnosť spojenú so zamestnávaním pracovníkov. Návrh zároveň bude mať potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže vytvorí priestor na zníženú spotrebu papiera zamestnávateľmi. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, poprosím vás, o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 2.12.2015 18:48 - 19:00 hod.
Viliam NovotnýNebýva zvykom, aby som vystupoval k právnickej otázke, pretože rokovací poriadok je predovšetkým otázka na ústavných právnikov. Aj keď, samozrejme,...
Nebýva zvykom, aby som vystupoval k právnickej otázke, pretože rokovací poriadok je predovšetkým otázka na ústavných právnikov. Aj keď, samozrejme, my ako poslanci Národnej rady máme svoje praktické skúsenosti a máme niekedy aj nápady, čo by trebalo zmeniť v rokovacom poriadku, ale tento poslanecký návrh, ktorý som aj ja podpísal, sa mi páčil hlavne z toho hľadiska, že dáva logiku. Dáva úplne jednoduchú, poviem to tak, sedliacku logiku, že vláda, ak sa postaví pred túto Národnú radu a žiada ju o dôveru, dostane dôveru na funkčné obdobie, vládne, predloží programové vyhlásenie vlády, ktoré schvaľuje Národná rada, tak vláda by logicky mala odpočet tohto programového vyhlásenia takisto predložiť vláde. Nepredkladať ho na tlačovkách a fajkať niečo na tabuli, čo ani nebolo v programovom vyhlásení vlády, ale skôr sa venovať tomu, ako vyzerá po štyroch rokoch daný rezort z pohľadu ministra a člena vlády, čo sa podarilo splniť z programového vyhlásenia, čo možno bolo nad rámec programového vyhlásenia, lebo život prináša stále niečo nové, takže to je úplne logické, a čo sa nepodarilo splniť.
Toto nie je politikárčenie, toto je podľa mňa logické doplnenie toho, o čom hovorí rokovací poriadok a ústava, že vláda predkladá programové vyhlásenie parlamentu, mala by, a to schvaľuje, čo teda vláda urobí najbližšie štyri roky, tak takisto by odpočet tohto programového vyhlásenia mala vláda predložiť.
A budem pokračovať v podobných intenciách ako môj predrečník, keď hovoril o tom, ako by takýto odpočet mal vyzerať, a keď dovolíte, veľmi krátko sa, samozrejme, budem venovať rezortu, ktorému sa najviac venujem v tomto funkčnom období a dlhodobo sa mu venujem, zdravotníctvu.
My už sme v princípe hovorili o stave zdravotníctva v tomto roku pomerne často na pôde Národnej rady, naposledy pri mimoriadnej schôdzi, keď sme sa snažili ako opoziční poslanci, navrhovatelia vysloviť nedôveru členovi vlády povereného riadením ministerstva zdravotníctva pánovi Čislákovi. Ale naozaj nejdem vás teraz detailmi zabávať, nie o tom je tento návrh zákona, ale tak veľmi krátko, ak by sme mali povedať, čo sa za štyri roky v slovenskom zdravotníctve udialo, čo vláda za štyri roky urobila, tak určite by sme mali hodnotiť to, že všetko podstatné, čo sa malo v tomto funkčnom období urobiť v zdravotníctve, sa odsunulo po horizont parlamentných volieb 2016. Za horizont parlamentných volieb sa odsunulo elektronické zdravotníctvo, e-Health, napriek tomu, že naňho vláda minula z eurofondov 50 mil. eur, napriek tomu, že zdravotné poisťovne z peňazí, ktoré získavajú od poistencov, to je jedno, či ich platí štát za svojich poistencov, alebo ho platíme my ekonomicky aktívni, takže tieto zdravotné poisťovne zaplatili každý rok v priemere 10 mil. eur na fungovanie e-Healthu, napriek tomu tento systém, ktorý by mal slúžiť na zvyšovanie kvality, na lepšiu informovanosť a bezpečnosť pacientov, stále nefunguje a vláda jeho zavedenie odsunula za horizont volieb 2017. Rovnako dopadol aj veľký projekt, ktorý má oporu v programovom vyhlásení vlády, ja si teraz nevymýšľam nejaké nové témy, a to je projekt spravodlivého ohodnotenia výkonov práce nemocníc, DRG, platba za diagnózu, ktorý vláda odsunula za horizont volieb 2016.
Zato sme sa veľa rozprávali o téme v tomto funkčnom období v zdravotníctve, ktorá bola veľmi vágne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády, a to bola jedna zdravotná poisťovňa. Napriek tomu, že to tak vyzeralo, že vláda tú jednu zdravotnú poisťovňu tentoraz môže urobiť jednak preto, lebo na to má dostatočnú podporu, jednofarebnú vládu s podporou osemdesiatich troch poslancov Národnej rady, a jednak preto, že vyzeralo, že bude mať na to aj peniaze na vyvlastnenie a vyplatenie akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, keďže sa chystala predať a nakoniec aj predala svoj podiel v Slovak Telekom.
Napriek tomu jedna zdravotná poisťovňa zostala snom, ktorý v súčasnosti sníva asi už len predseda vlády, a nedošlo k samotnej realizácii, pretože vláda nenašla ani argumenty, prečo by mala vzniknúť jedna zdravotná poisťovňa, presvedčivé, že keď vznikne, bude zdravotníctvo fungovať lepšie. A podľa mňa nenašla ani právne riešenie, ako to urobiť tak, aby to bolo čisté a aby Slovensko neprehralo ďalšiu arbitráž alebo arbitráže a aby to Ústavný súd podobne ako zákaz zisku nevyhlásil za protiústavné.
Po tomto veľkom projekte dnes žijeme ďalším veľkým projektom, ktorý nemá oporu v programovom vyhlásení vlády alebo len veľmi vágnu, a to je projekt novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, projekt, ktorý je nesmierne spackaný od samého začiatku, a už som ho aj na pôde parlamentu kritizoval, pretože vláda sa cez PPP projekt snaží postaviť novú univerzitnú nemocnicu za ekonomicky nepochopiteľných súvislostí, lebo ak niekto za 250 mil. eur postavil novú nemocnicu, 30 rokov ju prevádzkoval tak, že si zarobí na vstupnú investíciu a ešte bude aj v zisku, je skoro nepredstaviteľné pri realite, pri reáliách slovenských v zdravotníctve, o to viac, že miesto, kde má táto univerzitná nemocnica stáť, nie je vhodne vybraté pre takýto urbanistický komplex.
Ďalšou témou, ktorou sa vláda zaoberala a ministerstvo zdravotníctva koncom tohto funkčného obdobia, vyzerá to, že to bude súčasťou zrejme volebného programu, resp. vízie zdravotníctva vládnej strany SMER v ďalšom období, sú integrované centrá zdravotnej starostlivosti, znovu podľa mňa veľmi nešťastný, nepochopený projekt, pretože z eurofondov, ktoré budeme ešte mať v ďalšom programovacom období, sa vláda chystá stavať nové polikliniky, ináč to neviem nazvať, proste nejaké centrá, kde budú pracovať ambulantní lekári, a je úplne nejasné, akí ambulantní lekári tam budú pracovať, či budú zamestnancami, či budú prenajímať tie priestory, prečo majú ambulantní lekári odísť z tých priestorov, ktoré si už za dlhé roky sami zrenovovali, opravili, vynovili, a hlavne nie je jasné, kto to bude vlastniť, tieto nové polikliniky, čiže miesto toho, aby sme išli modernizáciou existujúcich kapacít, tak sa majú budovať akési nové kapacity. Veľmi vágny projekt, ktorý podľa mňa skončí veľmi podobne, ako skončil, ako skončí projekt novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Medzitým, kým teda vláda riešila miesto podstatných problémov slovenského zdravotníctva tieto sny, ktorými nás zabávala, či už laikov, ale hlavne odborníkov, situácia v slovenskom zdravotníctve sa postupne zhoršovala, chcem vás informovať, dámy a páni, hovoril som to pri štátnom rozpočte, že dlh štátnych nemocníc koncom tohto roka pohodlne prekročí hranicu 400 mil. eur a bez mihnutia oka, rovnomerným tempom zhruba 100 mil. eur ročne narastá ďalej. Je to veľmi vážna situácia, ktorou sa akosi vláda nezaoberala, a pán minister Kažimír sa tvári, že je to problém, ktorý sa ho netýka. Aspoň tak sa k tomu postavil v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý Národná rada hlasmi kolegov zo SMER-u schválila.
Blížiace sa voľby ale prinútili nakoniec ministra Čisláka riešiť aj také ľúbenejšie opatrenia, spomeniem dva. Tým prvým, spomeniem dve opatrenia, tým prvým opatrením bolo, že sa vláda druhýkrát pokúsila - prvýkrát to bola prvá Ficova vláda, teraz druhá Ficova vláda - zakázať poplatky v ambulanciách. Hovorili sme už tom veľa, škoda, že tu nie je môj kolega pán poslanec Blanár, ktorý nás z tohto miesta presviedčal, že sa už nebudú vyberať poplatky v ambulanciách. No tak zájdite na prvú ambulanciu a zistíte, že, žiaľ, som mal pravdu, keď som povedal, že zákon je napísaný zle, akurát sa poplatky premenujú. Premenovali sa, kritizuje to aj pán prezident Kiska.
No a druhý populistický zákon, ktorý mal byť takou čerešničkou na šľahačke torty SMER-u v zdravotníctve, je zákon o odmeňovaní sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Minulý týždeň sme o ňom rokovali v pléne. No zákon, ktorý mal vyvolať všeobecnú radosť a potešenie u sestier a zdravotníkov, vedie k hromadným výpovediam sestier v štátnych nemocniciach, podotýkam, v štátnych nemocniciach. A myslím, že už ďalej ani nemusím analyzovať zákon, aby som povedal, že nebol dobre pripravený, nebol dobre predrokovaný, nie je krytý reálnymi peniazmi. No a záverom môžem povedať už len toľko, že to, aký je v podstate odpočet druhej vlády Roberta Fica v zdravotníctve, to je v podstate identické a totožné s odpoveďou na otázku, v akej situácii sa dnes nachádza slovenské zdravotníctvo. Musím konštatovať, že sa nachádza v situácii horšej, v akej bolo pred štyrmi rokmi, vláde sa nepodarilo ani zrealizovať veľké nadčasové cez funkčné obdobie siahajúce projekty, ani stabilizovať rezort tak, aby sa nezadlžoval, ani stabilizovať zdravotníckych pracovníkov tak, aby neodchádzali zo zdravotníctva, ani vyriešiť pálčivé problémy pacientov, čo sa týka výšky poplatkov.
Čiže otázka, čo urobila vláda SMER-u za štyri roky v zdravotníctve, je totožná s odpoveďou na otázku, v akej situácii sa nachádza slovenské zdravotníctvo. V zlej situácii sa nachádza.
A to, čo si asi všetci zapamätáme ako pachuť z týchto štyroch rokov vládnutia SMER-u v zdravotníctve, sú neuveriteľné škandály svedčiace o organizovanom tunelovaní verejných zdrojov v zdravotníctve nominantmi strany SMER cez spriaznené firmy, ktorého sme boli svedkami v ostatnom roku. Skóre: deväť verejných funkcionárov odišlo zo svojich funkcií pre vážne podozrenia z klientelistického a korupčného správania, osem konkrétnych osôb bolo obvinených políciou pre nezodpovedné hospodárenie, pre vážne podozrenie z toho, že tunelovali verejné zdroje. Musím povedať, že odhalilo sa niečo, čo pán prezident Kiska pomenoval zdravotníckou mafiou, neviem, či sa vám páči alebo nepáči tento výraz, faktom je, že boj s touto zdravotníckou mafiou táto vláda ani len nezačala. Okrem niekoľkých kozmetických opatrení, ktorými sa prezentovala, že ich ide urobiť, a boj s touto zdravotníckou mafiou bude čakať na nasledujúcu vládu. Keď v nej ale bude pokračovať SMER v zdravotníctve v podobnom štýle, neočakávajme žiadne výrazné zlepšenie, ani čo sa týka kvality a úrovne zdravotnej starostlivosti, ani čo sa týka organizovaného tunelovania verejných zdrojov v zdravotníctve.
Ďakujem pekne za pozornosť.