Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.6.2014 o 17:35 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2014 18:41 - 18:42 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým, ktorí sa ozvali. Veľmi si vážim, že ste ma počúvali, aj teda 15 minút pred koncom schôdze, na tieto podľa mňa závažné témy.
Ja by som chcela túto chvíľu využiť na to, aby som vám prečítala to, čo teraz, včera, povedal jeden z najväčších takých politológov, mysliteľov zahraničnej politiky Ivan Krastev, mnohí z nás ho poznáme: "Rusko sa vymaňuje z nášho chvejúceho sa európskeho sveta a vracia sa do predsovietskej tradície. Ospravedlňuje ľubovoľné utrpenie v mene vyššej idey, v mene idey veľkoruského povýšenectva." A vyzýva: "Ak podporujete Putina, podporujete tým jeho rodinné a kresťanské hodnoty, čo je nový motív ruskej rozviedky."
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2014 18:10 - 18:34 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Aj keď musím povedať, že situácia, v ktorej prerokovávame tak strategické záležitosti pri úplne prázdnom parlamente za absolútneho nezáujmu, a ešte aj vy tu musíte sedieť, pán minister, ak si budete čítať alebo odídete, vôbec mi to nebude prekážať. Dobre? Lebo to nie je vaša záležitosť, vaša záležitosť je krachujúca justícia, takže to tiež teda nie je bohviečo. Ale toto je niečo, čo proste zostane zapísané, takže nedá sa nič robiť, musíme k tomu vystupovať aj za nulového záujmu.
Ja zvyknem vždy začínať nejakým citátom a neodpustím si to ani dnes. Je to citát zo svätého Tomáša. Svätý Tomáš povedal, že politika nie je šport ani dymové signály a hra, ale presadzovanie zdravého rozumu. Teda taká činnosť, aby sme sa, poučení z minulosti, nemuseli v budúcnosti hanbiť.
Je veľké nebezpečenstvo dvojakého konformizmu. Prvý je ten banálny, je to len výraz sebeckého záujmu alebo nedostatku prezieravosti, vzdelania. A druhý je ten ideologický konformizmus – takí tí kunderovskí tanečníci. Kto nečítal Kunderu, tak to sú tí tanečníci, ktorí stále tancujú len v kruhu a ktorí sa dívajú len na seba a veria, že keď vidia tých svojich spolutanečníkov, takže už vidia celý svet.
My sme počítali s tým, že vojna nikdy nebude. Ja sa v mojom príspevku vzhľadom aj na to, že tu nie je pán minister a väčšina poslancov a tak ďalej a je tu len pár ľudí, ktorí zahraničnej politike naozaj rozumejú, takže ja sa nebudem venovať tým materiálom, ktoré sme dostali, oni ani za to, dá sa povedať, skoro nestoja. Ale my sme počítali už s tým, že vojna nebude. Ale čo teraz, keď napríklad medzinárodné zmluvy sa môžu stať zdrapom papiera, keď si silnejší môžu dovoliť nerešpektovať nič? Mali sme pocit, ba dokonca sme boli presvedčení, že zanechávame násilie forever, zanechávame nepriateľstvo, čaká nás úžasné mierové storočie, kde nebude treba nič obraňovať, všetko už bude samozrejmé – a teraz toto, tento pocit dolce far niente musíme zmeniť. Ale ako? Aj mentalita, ktorú cítiť z týchto predložených dokumentov, je dôkazom našej nepripravenosti na tú zásadnú a radikálnu zmenu. Niečo zmeniť je totiž umenie. A nie rýchlosť tej zmeny, ale ireverzibilita je dôležitá. V týchto dokumentoch nenájdeme recepty na to, ako udržať ireverzibilitu nášho postavenia, teda nezvratnosť našich dosiahnutých cieľov. V týchto dokumentoch sa len presúvajú slová, vety a v konečnom dôsledku len jedny papiere pred druhé. A recepty by sme dnes veľmi potrebovali. Máme vlastnú ideu bezpečnosti? Mali by sme mať, sme predsa v NATO a v Európskej únii.
Poľský prezident Komorowski pred pár dňami povedal, že neexistujú štáty, ktorým by iný štát zvonku – myslel tým, samozrejme, v tomto prípade Ruskú federáciu – mohol hovoriť, akých spojeneckých, akých vojakov spojeneckých armád môže mať na vlastnom území. Náš prezident a premiér hovorili radšej o okupantoch. A neboli jediní, ktorí sa takto infantilne vyjadrovali, to treba povedať. Neboli jediní, tak sa vyjadrili aj niektorí, napr. v Čechách minister obrany. A tak o to je to pre nás horšie.
Ale keď spojenci NATO na našom území nie, tak potom kto áno? Alebo sme pripravení sa sami brániť s našou armádou? Dokedy? Dokedy budeme na GLOBSEC-u ústami ministra Lajčáka hovoriť jedno a doma na dvore druhé? To už poznáme z čias Mečiara, ja si to veľmi dobre pamätám, vonku jedno, doma druhé. A to všetko sa deje v čase, keď si spomínam ja na to, že 12-tisíc spojencov – 12-tisíc – obetovali život len pri vylodení v Normandii, aby nás pomohli zachrániť, pretože Hitler mal v pláne Slovákov vysídliť na Sibír, ako si dobre môžeme pamätať.
Konsenzus, ktorý panoval dlhý čas v zahraničnej politike Slovenskej republiky a ktorý sme docielili v rokoch '95 - '96, a musím povedať, že aj na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, sme stratili. Ja si myslím, že tento dôležitý štátny záujem sme nateraz stratili. Pokúsiť sa ho obnoviť môžeme len vtedy, keď budeme veľmi otvorene diskutovať. A kde inde by sme mali diskutovať, okrem think tankov a konferencií, ak nie v parlamente?
Zabudnime už definitívne na istoty a uvedomme si, že spoločenské a v ich dôsledku aj politické konflikty sú potrebné a nevyhnutné, a my si musíme vždy vyberať cestu. A každý výber cesty, ktorou sa budeme uberať, znamená, že sa dostávame zase na inú križovatku a tam si znova musíme cestu vybrať, a už nestačí sa nechať viesť iba za ručičku, už nestačí len detinsky mrnkať, že nás niekto nechápe, že to majú rozhodovať tí druhí, že my teraz nie. My musíme participovať na rozhodnutiach. A na to potrebujeme byť vnútorne a potom i profesionálne pripravení.
Sme svedkami aj na európskom kontinente konfliktov nového druhu, ak nechceme hovoriť rovno o nových vojnách. Dnes je rozhodujúca schopnosť obrániť sa vplyvu deštrukčných síl, a to tak vo vnútri krajiny, ako aj zvonka, a zabrániť tomu, čomu sa dnes začína hovoriť kultúrna vojna, ak nechcem rovno povedať Kulturkampf.
Deštrukciu vyvolávajú rôzne skupiny ľudí, niekde bandy, niekde najatí bývalí agenti, niekde zobudení spiaci agenti a podobne, ale ich sponzori zostávajú verejnosti neznámi. Ide o asymetriu použitých prostriedkov, oni môžu všetko a štát nemôže všetko. Demokratický štát nie. A čo vtedy, keď inštitúcie demokratického štátu sú ešte príliš slabé? Vtedy deštruktori dostávajú navrch, a ak sa k tomu pridá finančne dostatočne fundovaná propaganda, k využívaniu manipulácie s ľudským podvedomím sa nič nebráni. A od toho už je len krok k pseudoľudovým hnutiam, trepaniam o referendách na každú otázku, spomeňme si len na referendum na Kryme.
A čo vyplýva z tejto novej situácie dnes pre nás, pre našu bezpečnosť? My potrebujeme inštitúcie, ktoré budú garantovať našu bezpečnosť. A ako povedal naposledy Ivan Gabal na okrúhlom stole konferencie Batohy, my nielen potrebujeme tieto inštitúcie, ale my potrebujeme začať dôverovať týmto inštitúciám. A musíme sa rozhodnúť, definitívne, znovu, kde sú naši spojenci, s ktorými sme si kultúrne blízki, máme rovnaký názor na slobodu indivídua, ochranu súkromného majetku, ľudské práva, slobodu podnikania a tak ďalej a tak ďalej. Teda to, čo sme my, som sa domnievala, našli v EÚ a v NATO.
Od vstupu Slovenska do eurozóny sa kardinálne zmenila aj situácia v rámci V4. A možno to tak veľmi nevyužívame, tú našu pozíciu, že my sme v eurozóne a oni nie, ale politicky je to tak. To najhoršie, čo sa nám môže stať v rámci V4, je, aby sme sa ocitli všetci spolu v šedej zóne apatie medzi plánmi väčších krajín. Tu počítam aj Poľsko ako tú väčšiu krajinu. Môžeme slúžiť potom len ako nárazníková zóna, ale nielen k smerom na Ukrajinu, prosím pekne, ako sa to už dnes hovorilo, ale aj smerom na Blízky východ a na Stredný východ a ich problémy.
Naše bezpečnostné problémy sú problémy aj hospodársko-strategické a ich krátkodobé uspokojujúce opatrenia sú v tomto ohľade zbytočné. My sme príliš ťažko pracovali na tom, aby sme získali rovnocenné miesto za rokovacím stolom, a bolo by veľkou tragédiou, keby sme sa teraz mali zmeniť na európsku perifériu. Aby sme tomu čelili, potrebujeme sa naučiť každý deň budovať spojenectvá, ktoré by nám umožnili presadzovať naše ciele – naše ciele –, ktoré si musíme definovať jednotlivo, ale aj v rámci Vyšehradskej štvorky. V tomto ohľade – a o tom som presvedčená nielen preto, že som tam bola veľvyslankyňa – je pre nás super dôležité Poľsko, ktoré má ambiciózne vojenské výdaje, ktoré sa s našimi nedajú porovnať, a počas ukrajinskej krízy si vybudovalo meno silného hráča. Schopnosť pochopiť to, čo už Poliaci chápu, že snahou Ruskej federácie je kúpiť si pozíciu v strednej Európe, pretože ich vojenský vplyv je už nie veľký, je kľúčová. A ten pocit marginalizácie, ktorý sa šíri našimi krajinami, Českom, Slovenskom a Maďarskom, je veľmi znepokojujúci. Akoby sme stratili pocit, že veď nás len vo Vyšehradskej štvorke je 64 mil.
Nemecký minister zahraničia a predseda zahraničného výboru v Bundestagu – teraz v novinách, včera-predvčerom, som čítala vo FAZ-et, navrhujú, aby sa Ukrajina stala mostom medzi Východom a Západom. My už poznáme tieto mosty. A tým nemyslím len pána Čarnogurského, ale spomeňme si aj na Karola Kramářa v časoch Československa alebo Beneša, alebo dokonca aj Masaryka. Tí tiež si boli istý čas presvedčení, že Československo, to prvorepublikové, by mohlo byť mostom. Na to som ja vždy hovorila, že na moste nikto nebýva a mosty sa vyhadzujú prvé do vzduchu. Na to by som mala, nechcem sa z tejto idey vysmievať, ale myslím si, že táto idea je nebezpečná. Trochu o tom už hovoril predo mnou pán Štefanec.
Pozícia Rakúska, v krátkosti. Podľa najnovšej knihy, ktorú napísal Hannes Androsch, jeden z najmúdrejších bývalých ministrov rakúskej vlády, mimoriadneho odborníka aj na európsku politiku, budem ho citovať, píše: "Nemôžete počítať s Rakúskom, pretože", a znovu citujem, "Rakúsko je vždy jeden rok, jednu armádu a jednu ideu pozadu." Kladie štyri otázky, zásadné otázky: "Wohin kommen wir?" (to znamená: Odkiaľ prichádzame?), "Wohin stehen wir?" (Kde stojíme?), "Wohin gehen wir?" (Kam ideme?) a "Was müssen wir tun?" (Čo by sme mali urobiť?). A dodáva, že od Rakúska dnes nemôžeme čakať odpovede na tieto otázky, pretože Rakúsko sa uzavrelo do izolácie a ani nie je schopné a nemá ani ambíciu na tieto otázky odpovedať. A keď si teraz pripomenieme to, že jediná krajina, ktorá teraz v tejto situácii pozvala Putina na oficiálnu návštevu, je náš sused Rakúsko - na oficiálnu návštevu - a pri tejto oficiálnej návšteve podpísali obrovský kontrakt na South Stream, ktorý označila, tento projekt South Stream označila Európska komisia ako, ako protikladný s európskym právom, tak si musíme uvedomiť, že máme Rakúsko nielen ante portas, ale aj za chrbtom.
Takže ešte trošku ku našej geopolitickej situácii. Z SPP odišli Nemci a Francúzi, Američania chceli odísť z Košíc. Ako to budeme vyhodnocovať? Chce odísť Enel. Aká je na to odpoveď naša? Achmetov v Košiciach? Rosatom v našej energetike? Zahraničné banky, ktoré v podstate dnes ovládajú 49 % SPP, pretože požičali Křetínskému a Kellnerovi? Ako toto budeme vyhodnocovať?
Na tieto otázky v týchto materiáloch, samozrejme, odpoveď nenájdeme. A tak rizikujeme takzvané, ako sa to hovorí, riziko chvosta. Budeme ním mávať radostne pri nejakých príležitostiach, ale nebudeme bojovať. Ani nemôžeme ovplyvniť, kadiaľ pôjdeme, ani nemôžeme ovplyvniť, vlastne čo urobíme? Uhryzneme, budeme len štekať alebo čo? O tom chvost nerozhoduje. A čo z toho vyplýva, z tejto teórie rizika chvosta? Neochota riskovať v prípade pozitívnej budúcnosti a ochota riskovať v prípade negatívnej budúcnosti. A toto nám hrozí.
Pár slov o energetike. Čaká nás revolúcia v energetike. O desať rokov podľa všetkých odborníkov, s ktorými, čítam ich analýzy alebo som s nimi v styku, o desať rokov nič nebude vyzerať tak, ako to vyzerá teraz. Ako reagujeme napríklad na nemeckú energetickú politiku? Nijako. Česi si to už uvedomili, zastavili Temelín, ak ste si nevšimli, a po rokoch narcistického zotrvávania na pozícii "proti všem" musia konečne začať diskutovať o strategických otázkach. Zdá sa, že nová politická reprezentácia, hlavne v parlamente českom, si to uvedomuje, a tak začínajú vytvárať podvýbor, ktorý by sa začal venovať strategickým otázkam a v ktorom by diskutovali o týchto strategických otázkach. My zatiaľ túto ideu nemáme, ale mohli by sme o tom začať aj my skutočne diskutovať. My sa, samozrejme, zaoberáme najviac aktuálnymi dopadmi na národnej úrovni, ale ja to pokladám dnes za veľmi krátkodobé a hlavne nebezpečné. Výsledkom bude vystavovanie sa riziku. A nás čaká buď odmena, alebo trest za náš tento postoj. Ale ani v jednom, ani v druhom prípade sa v tomto prípade debaklu nevyhneme. Neskoro sme začali uvažovať o stratégii postupu v nepredvídateľných situáciách.
Ešte pred týmto vystúpením som si overovala telefonicky u niektorých odborníkov – ani nie tu na Slovensku –, či si myslia, že bude v zime problém. Všetci sa zhodli na tom, že v plyne v zime bude problém. Takže si povedzme, že dôležitá bude diverzifikácia. My postupujeme v diverzifikácii mimoriadne laxne, a diverzifikácia nie je len otázka ciest a zdrojov, je to aj náš postoj k bridlicovému plynu, Ukrajina náhodou, zdá sa, bude mať veľké zásoby, je to aj náš postoj k LNG. Port, teda prístav v Świnoujściu je hotový, export Alžírsko, Nórsko, to všetko bude pre nás veľmi dôležité.
A ešte jedna vec. Rozhovory o energiách sú jednou z veľkých tém pre všetky tajné služby, ktoré existujú vo svete, a hrá sa v nich mnohými falošnými kartami. Ide o to, či budeme vedieť, kto má v rukách falošné karty a akým spôsobom nimi hrá. A nemusia to byť vždy len Rusi, ako sa ukázala Putinova návšteva v Rakúsku.
My sme tu už debatovali pred chvíľkou pri vystúpení pána Štefanca o tom, že čo je pre nás Európska únia. Či je to len dojná krava alebo či aj my prispievame k tomu, aby sme ju niečím nakŕmili. Ale znovu pripomínať treba, že prvým cieľom európskej integrácie bolo urobiť vojnu nemožnú. A aj dnes EÚ sa musí stať tou silou sveta, zodpovednou za vedenie dialógu, a nie vyvolávania konfliktov a riešenia konfliktov. Kompetencia Európskej únie je mier a pokoj vo svete. To je kompetencia hlavná Európskej únie. A my máme tu na Slovensku dnes pocit, alebo tí ľudia, ktorí tu vôbec nie sú, že sme s ostatnými na jednej lodi? Nie. Naši kolegovia nemajú ten pocit, že sme na jednej lodi. Ale my na tej jednej lodi sme! Alebo to môže znamenať toľko, že nie sme dostatočne ambiciózni?
Ale treba povedať, že my musíme byť pripravení na všetky možné prekvapenia. Napríklad, aký je náš postoj v zmluve TTIP? Teda to je zmluva medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Pár čísiel, ktoré nenájdete v materiáloch. Európska únia je najdôležitejším obchodným partnerom USA. EÚ ako celok je najväčším hospodárstvom sveta, prináša 25 % svetového HDP a 17 % svetového obchodu. USA vytvára 21,6 svetového HDP a 13,4 svetového obchodu. Takže spolu vytvárame polovicu svetového HDP. My už sme aj silne integrovaní obchodom a investíciami. Napríklad USA vyviezlo do EÚ tovar za 265,4 mld. dolárov a EÚ do USA za 381,2 mld. dolárov. To je veľmi dobre si uvedomiť, aká silná je EÚ. A teraz si položme otázku, čo získa Slovenská republika z TTIP. Zmluva bude mať pre EÚ hodnotu 150 mld. dolárov a pre USA hodnotu odhadujú 125 mld. dolárov. Ale čo je najdôležitejšie a čo vyplýva z TTIP, je, že pre zvyšok sveta, ktorý je mimo EÚ a USA, bude mať hodnota TTIP hodnotu 130 mld. dolárov. Tu sa ukazuje, že toto spojenie nie je len pre nás dvoch, ale veľmi významné aj pre ostatných. Ako sa k tomu postavíme?
Francúzska republika teraz, v poslednom čase, vyhlásila, že ona odmieta v týchto rozhovoroch liberalizáciu obchodu s kultúrnymi statkami a bude zásadne chrániť napríklad svoj filmový a hudobný priemysel. Ako sa my k tomu postavíme? Mnohí hovoria, že táto zmluva bude niečím, ako keď do rybníka s lenivými kaprami vpustíte takých dobrých pár šťúk.
Všetci sa zhodujú v tom, že najviac z toho bude ťažiť Veľká Británia a že niektoré krajiny stratia. A ktoré to budú? Na tom nie je zhoda. Niektorí si myslia, že najviac stratí Nemecko. Ak najviac stratí Nemecko, najviac stratíme my. Niektorí si zase myslia, že to bude znamenať pre Nemecko welcome, veľkú možnosť rastu ekonomického. Ak to tak bude, bude to aj pre nás pomerne veľká, hoci teda sprostredkovaná príležitosť.
Ale znovu by som chcela upozorniť, že my stále vnímame Európsku úniu niečo ako guaranteed. Ale, prepáčte, ona nie je guaranteed. Ako, tak ako za demokraciu, tak aj za hodnoty, ktoré predstavuje Európska únia, a to, čím je Európska únia, treba, aby sme každý deň niečo priniesli, a nielen ju dojili. A to najhoršie, čo by kríza u nášho suseda, v Ukrajine, mohla pre nás znamenať, je, že to bude kríza periférie Európskej únie.
Ešte by som chcela povedať, nebudem sa vyjadrovať viacej k Rusku, budem sa, skončila by som to len citovaním Petra Pitharta, bývalého českého premiéra. Na rozlúčke po desiatich rokoch hodnotenia postavenia Českej republiky v Európskej únii povedal: "Dnes už nie sme bezmocní, len sme stále nedôverčiví. Potrebujeme aktívnych občanov, namiesto toho vedieme bezradné debaty a naše konventy sa stali len divadlom."
Ja by som zakončila tým, že by som povedala, prebuďme našu zahraničnú politiku, jej politickú a bezpečnostnú dimenziu. Nadviažme na kontinuitu tých aktívnych rokov. Reagujme na tie hlboké zmeny, ktoré sa dejú okolo nás, a snažme sa predstaviť si nový svet a aj to, ako my Slovensko v ňom chceme obstáť.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2014 17:46 - 17:48 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán poslanec, vy ste povedali, že je zarážajúce, ako málo miesta aj v tých správach je venované naozaj európskej politike zo slovenského pohľadu. Nuž zarážajúce.
Nakoniec máme zlúčené ministerstvo zahraničných vecí s európskymi záležitosťami, ako keby európske záležitosti patrili pod zahraničné veci, a pritom európske záležitosti sú naše vnútorné záležitosti. Už tento posun je jasným signálom, aké miesto napríklad európska politika má v našich, v našej vláde. Čiže ide vlastne viac-menej o presúvanie papierov.
My ani tu nemávame žiadne veľké debaty v parlamente, v tom má pravdu pán poslanec Kaník. Poslanci SMER-u, ktorí tu teraz už vôbec nie sú, ale na výboroch sedia a väčšinou mlčia.
A minister. Ja sa mu nečudujem, že tu nie je, pretože usiluje o nejaké pozície buď na európskej, alebo OSN úrovni, a tak nechce byť prítomný prípadnej nejakej výmene názorov. To by mu mohlo poškodiť. Nakoniec bol v Moskve a vieme, prečo tam bol. Bol tam proste lobovať za to, aby dostal hlas Moskvy pre svoju prípadnú funkciu vo východnej skupine v OSN.
Áno, vy ste to tiež podčiarkli, ide len o to, čo nám Európska únia, my sme si zatiaľ v týchto materiáloch a v týchto vystúpeniach ešte nikdy nedali otázku vlastne a čo my pre ňu. To tak ďaleko sme ešte zatiaľ nedošli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2014 17:35 - 17:41 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Len v krátkosti, lebo veď ide len o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá uľahčuje aj digitalizáciu osirelých a obchodne nedostupných diel za určitých podmienok. Ale niekoľko poznámok k tomu.
Všetci, samozrejme, čakáme na veľký autorský zákon, ktorý by mal byť v roku 2015, pán minister, podľa toho, ako sledujeme a sledovali sme prácu dočasnej pracovnej skupiny, ale medzitým už máme prijatý dokument Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu. A tento dokument apeluje, čo nie je prekvapivé, na to, aby vznikol špecializovaný súd, ktorý sa bude zaoberať autorským právom a na tú komplexnú rekodifikáciu autorského zákona. A tu znovu upozorňujem na to, čo som hovorila v predošlom zákone, že my ideme vlastne nie od hlavného zákona, ktorý určí čo a ako, ale ideme oddola a pomaly to budujeme s tým, že raz to, raz to, ale ako to bude spolu súvisieť a čo budú robiť súdy, ktoré krajské súdy sa budú špecializovať, alebo ako, lebo to bude kľúčové pre autorské práva, aby sme mali súdy, ktoré budú môcť byť kompetentné a posudzovať tu. Takže najprv apelovať stratégiou na vznik, lepšiu podporu kreatívneho priemyslu. Najprv musíme začať myslieť na to, aké majú podmienky kreatívni ľudia na to, aby mohli voľne šíriť svoje idey. Lebo v súčasnosti niektoré typy alebo činnosti kreatívnych ľudí nemajú vôbec žiadnu ochranu a ani neexistujú špecializované súdy, ktoré by, na ktoré by sa mohli obracať. V podstate nemáme dostatočne rozvinutý moderný systém ochrany práv. Samozrejme chápem, prečo došlo k skrátenej forme pripomienkového konania, lebo jednoducho musíme stihnúť termín, ktorý predpísala Európska komisia, ale aj tento postup môže byť kritizovateľný, že prečo práve takto rýchlo.
A vtipné sa mi zdá, že v časti, ktorá hovorí o Slovenskej národnej knižnici, keď už hovoríme o tom októbri 2014, tak dovoľujem si vážených a ctených kolegov a kolegyne upozorniť na to, že Národná knižnica v Martine bude rekonštruovať tri poschodia asi z deviatich, ale pritom zavrie celú svoju budovu. Takže zákon nadobudne účinnosť v októbri, ale knižnica od júla bude na jeden celý rok znefunkčnená, proti čomu protestujem, pán minister, a je to zvôľa pani riaditeľky a skutočne to nemá obdobu, aby proste knižnica za to, že rekonštruuje tri poschodia, bola celá zavretá.
Takže chcem upozorniť ešte na jednu vec, že ani v tom novom zákone, ak som ho správne čítala, teda v tom, ktorý pripravila, alebo teda visí na vašej stránke, sa nepočíta s novou úpravou kolízie súkromných práv a autorských práv. A dovolila by som si prečítať určitú časť, ktorú napísal istý pán, hneď to nájdem, vyšlo to v SME. Keď majiteľ softvérovej firmy ESET Peter Paško zakladal súkromnú galériu Nedbalka v centre Bratislavy, priniesol do nej diela zo svojich súkromných zbierok. "Chcel som, aby si slovenské moderné umenie mohlo pozrieť čo najviac ľudí", vraví. Teraz uvažuje, že veľkú časť expozície zvesí a vezme si ju opäť domov. V kancelárii sa mu totiž začali hromadiť faktúry od autorského zväzu LITA, ktorý od Nedbalky žiada peniaze za to, že Paško svoje súkromné teda obrazy sprístupnil verejnosti.
To sú veci, ktoré sú teraz horúce a ktoré bude treba vyriešiť a ja neviem, či to všetko počká na rok 2015. Ja rozumiem, že autorský zákon je jeden z najťažších a ak budeme hovoriť v budúcnosti o ére Maďariča, ako ministra kultúry, teda pána Maďariča, prepáčte, ako ministra kultúry, tak vás budeme hodnotiť podľa toho, aký bude ten autorský zákon. Ale toto sú veci, ktoré sa mi zdajú, že v novom autorskom zákone, ak som to dobre čítala, nie sú predsa len celkom vyriešené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2014 16:25 - 16:27 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za taký skutočne konštruktívny prístup aj k môjmu vystúpeniu, na rozdiel od niektorých kolegov. Ale viete k čomu ja, pán minister, vždy smerujem. Ja smerujem k tej evaluácii. Pretože my nemáme toľko peňazí, aby sme mohli financovať, aby sme si mohli dovoliť veľa chýb alebo veľa zlých projektov. To je jedna zo základných vecí. To znamená, to je kritické myslenie. A to, čomu vy hovoríte rozdelená zodpovednosť, to sa netýka vôbec demokratického princípu alebo čo, nie, to zas, pán minister, to zas nie. My nemáme evaluáciu, o tom sme už hovorili my dvaja a sám ste hovorili, že proste to nemáme.
Čiže my nevieme, nakoľko sme vynaložili peniaze efektívne a nakoľko nie. My len vieme, že sme čiastočne uspokojili nároky týchto a týchto osôb. Ja nehovorím, že sa slovenskí umelci neuspokoja aj s takouto situáciou, ale pán minister, ja bojujem za to, aby sme vykreovali osoby, ktoré budú veľmi viditeľné a reprezentujúce pre slovenskú kultúru, lebo to potrebujeme ako, ako soľ. Slovenská kultúra je v tomto zmysle neviditeľná. Veď my nemáme ani Nobelovu cenu za literatúru a to už má naozaj skoro každý. Takže, verte mi, že mám dobré intencie a snažím sa proste posúvať myslenie v kultúre týmto smerom aj v tom kultúrnom kyslíku, ktorý tam teraz začala vydávať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2014 16:19 - 16:21 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom. Zaujímavé, že sex sa najviac vyskytuje v jazyku poslancov KDH. To je už aj taká štatistika. A čo sa týka pána predsedu výboru, ja viem, že vy na mňa vždy osobne útočíte, ale dovoľte, že ja nebudem útočiť. Ja len vravím, že ja zastupujem voličov. Ja nezastupujem umelcov. Ja zastupujem svojich voličov, ktorí majú právo na kultúru. To je všetko a nie som odborová organizácia.
Viete, pán Číž, hlavné posolstvo tohto je, aby sa rozvíjala slovenská kultúra. To je absolútne ten najväčší princíp, to je ten najväčší cieľ a ja ho sledujem už dlhodobejšie. Neviem, ako vy. Ja nie som proti tomu, aby pán minister zodpovedal za kvalitu diel, ktoré vzniknú za rozdelené peniaze. Nakoniec, španielsky minister kultúry zodpovedá absolútne svojou hlavou za to, ako funguje PRADO a PRADO má asi 7-násobne, ak nie 8-násobne viacej peňazí, ako má celý rozpočet ministerstva kultúry na celý rok. Čiže ja nie som proti tomu. Ja len chcem vedieť, kto je zodpovedný a to je tá rozmytá, tá tekutá zodpovednosť a ja o tom diskutujem s pánom ministrom už dlho. Vy sa toho nezúčastňujete. No, ale teraz ste ma počúvali, čo ma veľmi teší. Čiže ja som, myslím, že mala vystúpenie k prvému čítaniu. To znamená, hovorila som o tom, ako je tento návrh zaradený do našej vôbec legislatívy, čo sa týka kultúry, akým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2014 15:50 - 16:10 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vidím, že ste nahodili taký veľmi prísny tón, ale prihováram sa za to, aby kolega Viskupič mohol vystúpiť, lebo naozaj zabudol.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
106.
Pani poslankyňa, ukončila som rozpravu. Platí tu nejaký rokovací poriadok. Takže, myslím si, že keď spravíme jeden precedens, tak potom nebudeme z toho robiť nejaký holubník.
Nech sa páči. Vy ste sa riadne prihlásila do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo a ospravedlňujem sa, že som vás prerušila.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
107.
Pred tromi rokmi vyšla kniha jedného z najväčších slovenských spisovateľov. Nebudem vás skúšať, Pavla Vilikovského Pes na ceste. Táto kniha a vôbec štýl pána Pavla Vilikovského je považovaný za mimoriadny aj v rámci Európy. Prečo o tom hovorím? Pretože odporúčam každému, pretože nepredpokladám, že veľká väčšina ľudí tu si túto knihu prečítala, najväčšieho slovenského spisovateľa súčasného, ale pre túto debatu a aj napríklad spôsob argumentácie pána ministra, keď vystúpil, čo ja veľmi oceňujem, že vystúpil v debate, je prečítanie tejto knihy veľmi dôležité. Pavol Vilikovský tam vystihuje to, čím končil pán minister, na Slovensku je to tak, alebo tak nejak ste to povedali, pán minister. Tam máme všetky naše cnosti, necnosti, provinčnosti, všetko zhrnuté v pomerne útlej knihe, takže odporúčam. A preto sa nebudem tu ani rozčuľovať, ani argumentovať, že prečo je to na Slovensku tak, ale pokúsim sa vychádzať z toho, čo tu máme dnes na stole. Niekto z debaty, myslím si, že pán predseda výboru povedal, že to je obrovský posun.
Je to posun. Ale či je obrovský, to neviem. Pretože zásadný posun by bol, keby sme pred troma rokmi, alebo aspoň pred rokom mali na stole zákon o kultúre. To znamená, ten prvý zásadný krok, ktorým by pán minister jasne narysoval svoju koncepciu. My ideme, posunujeme sa, ale posunujeme sa jednotlivými krokmi a pritom nevieme, v akom zásadnom legislatívnom rámci pre kultúru bude zasadený, alebo mal byť zasadený tento fond. Pretože máme už fondy literárny, máme hudobný, máme audiovizuálny, teraz máme fond pre umenie, každý z nich je trochu iný, každý z nich je, vlastne ošetruje niečo. Nič nie je prepojené a máme teraz už trištvrte roka alebo pol roka na stole stratégiu našej kultúrnej politiky do roku 2020. Ale to stále nie je ten základný legislatívny rámec pre to, čomu sa hovorí dnes v najširšom slova zmysle kultúru. A do toho by muselo byť aj školstvo o kultúre, do toho by museli byť zaradené aj aktivity Slovenska v zahraničí a tak ďalej a tak ďalej. Takže ak hovoríme o tomto, o posune, tak ja si dovolím tvrdiť, že to nie je obrovský posun, ale posun to v každom prípade je.
Ja by som sa venovala štyrom témam. Prvá téma je zodpovednosť. Pamätám si veľmi dobre a pozerala som si to pred touto debatou znovu, moje vystúpenia k Audiovizuálnemu fondu. A určite sa aj vy, pán minister, na to pamätáte, že som vtedy predložila v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne zabezpečil tú druhú časť financovania Audiovizuálneho fondu. Ale už vtedy som, a ešte ste prijali môj návrh, že boli dvaja z dozornej rady nemenovaní vami, ale len jeden. Už vtedy som upozorňovala na taký posun zodpovednosti. My máme to, čomu Zigmund Baumann hovorí v modernej spoločnosti "tekutá zodpovednosť". Nemáte jasnú zodpovednosť.
Áno, pán minister nám teraz vysvetlil, že vzhľadom na to, čo sa dialo s Audiovizuálny fondom a osobne ho rozumiem, o čom hovorí, potrebuje udržať istým spôsobom kontrolu svoju vlastnú nad prvým, druhým rokom fungovania fondu, aby sa nestalo to, čo s Audiovizuálnym fondom, kde niektorí ľudia, ktorí boli potom, ktorí pripravovali tento zákon o Audiovizuálnom fonde, potom vlastne si prideľovali prostriedky a kultúrna obec, lepšie povedané filmárska obec sa zobudila a tento človek predtým chodil medzi nimi a každému sľuboval 70 miliónov, vtedy korún ešte, skrátka rozumiem, prečo takto pán minister uvažuje, ale znovu kladiem otázku, kto bude zodpovedný? My túto otázku zodpovednosti nemáme ani v Audiovizuálnom fonde vyriešenú. A to som už povedala a ja sa ospravedlňujem, pán minister, a znovu to opakujem, kde je evaluácia? Tu nejde len o to, že fond má spĺňať všetky, všetky príkazy ministerstva financií, ako narábať s prostriedkami verejného rozpočtu, ale tu ide aj o to, koľko percent aspoň z tohto rozpočtu ide naozaj na diela, ktoré sú prvej kvality.
Pretože keď sa pozriete na financovanie Audiovizuálneho fondu, tak nikto nedostane toľko, koľko potrebuje. Nikto. Nikto nedostane peniaze, ktoré by naozaj podporili jeden projekt a jeho propagáciu. Jeho PR napríklad vo svete. A bez toho, nehnevajte sa, nemôžeme dosiahnuť skutočné, veľké a viditeľné úspechy. Každý dostane polovicu toho, čo potrebuje. To znamená, veľa ľudí dostane štvrtinu, polovicu, kúsok, možno viacej, ale nikto nedostane toľko, koľko naozaj potrebuje. A som rada, že ste spomenuli príklad pani Fornay, ale to nie je len prípad pani Fornayovej, to je príklad Kerekesa a všetkých. A to je to, tekutá, tá tekutá zodpovednosť.
Pretože pán minister, no nemôže byť zodpovedný, pretože tam je riaditeľ. Riaditeľ len podpisuje to, čo vlastne tie jednotlivé expertné skupiny vyberú. Ale expertné skupiny nemôžu byť zodpovedné, pretože je ich hrozne veľa. Je ich hrozne veľa a rada, no rada nie je zodpovedná, pretože to podpisuje riaditeľ. Absolútne rozmytá zodpovednosť a neexistujúce prostredie konkurencieschopnosti, niečo, čo bolo voľakedy a to som vtedy argumentovala v tých, v tých dramaturgických skupinách v československom priemysle voľakedy. To, čo vlastne vykreovalo tú českú novú vlnu do veľkej miery. Takže, a to už nehovorím, že by sme tu mohli diskutovať, ale to už je odborná debata, kde sú dramaturgovia, prečo vlastne v radách sedia producenti a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže dnes fungovanie Audiovizuálneho fondu pre mňa nie je o nič transparentnejšie, ja neviem, kto je za čo zodpovedný, neviem ako fond vyhodnocuje, dajme tomu, po tých troch, štyroch rokoch svojej činnosti svoju činnosť. Aké dlhodobé projekty sleduje Audiovizuálny fond, o tomto nemám ani poňatia. Takže, to je prvá téma a týka sa to aj kreovania tohto fondu. Možnože tým, že pán minister si necháva vlastne zodpovednosť za tých piatich v rade, ale potom sa pýtam, načo sú tam tí štyria? To je úplne zbytočné. Tak ako povedal pán poslanec Abrhan, tí tam prídu na kávu, nemôžu o ničom rozhodnúť, o ničom. Možnože niekto z nich povie niečo inteligentné, ale ak tam budete mať piatich ľudí, pán minister, nechcem vás podozrievať, ale je to jednoducho prirodzené, oni pôjdu po tom, čo vy chcete.
Druhá téma sú súkromné zdroje. A moja otázka, pán minister, je, prečo z paragrafového znenia tohto zákona zmizla suma desiatich miliónov eur z Tiposu? Rozumiem ministrovi financií, že sa nechce zaviazať, lebo nevie, ako bude vyzerať budúcoročný rozpočet, pretože tentoročný rozpočet bol vykreovaný jednorazovými záležitosťami, jednorazovými financiami, ktoré tam pritiekli, aby sme spĺňali určité kritéria a ja tomu rozumiem, ministrovi financií, ja, keby som ja bola na jeho mieste, tiež by som sa tomu bránila, ale my tu zase nemáme potvrdenie. Ja viem, pán minister financií mi to potvrdil, že vám dal taký prísľub, ale znovu sa ocitáme v tom, čo sme mali v Audiovizuálnom fonde. Tu nie je žiadna záruka, že tie peniaze tam budú. A ja neviem, či sa mi chce pripraviť novelu, teda pozmeňujúci návrh do druhého čítania, pretože neviem, ako by ste sa k tomu postavili, lepšie povedané minister financií, aby sa tam vrátilo tých 10 miliónov eur, to znamená, aby ten fond mal tých 20 miliónov eur, o ktorých hovoríte, hoci treba povedať, že grantový systém tohto typu mal 21 miliónov eur v poslednom rozpočte, ak si dobre pamätám.
Takže len, ak tam nebude Tipos, kto iný by prispel do takéhoto fondu, nad ktorým, do ktorého nemôže vôbec vidieť, ktorý riadite len vy v podstate? Ja by som sa čudovala každému podnikateľovi súkromnému, že by do toho dal svoje peniaze. Na to by to muselo byť úplne inak postavené, aby sa tam, aby sa tam mohli kumulovať zdroje aj z týchto súkromných zdrojov. Alebo si vôbec neviem predstaviť, že by do tohto fondu nejaká zahraničná nadácia vložila nejaké peniaze. To je ďalšia moja otázka, pán minister. Rokovali ste s nejakými veľkými nadáciami v Európe, keď už nehovorím o svete, ktoré bežne prispievajú na rozvoj kultúry u našich susedov, napríklad v Čechách, v Rakúsku alebo v Poľsku? Chcem to vedieť, či ste s nimi hovorili, či by bolo možné vložiť do toho fondu peniaze na určité projekty. Ale zase, to by na to, to by musel byť ten projekt, ten fond úplne ináč kreovaný podľa mojich informácií.
Ďalšia, ďalšia vec, ktorú by som chcela povedať. Akú úlohu teda potom budú mať umelecké fondy? To znamená, umelecké fondy zostanú len takými sociálnymi inštitúciami? My máme veľký problém s umeleckými fondmi. Pán minister, vy to určite viete, ste si toho vedomý, ale tento zákon nijakým spôsobom nevyrieši, ani neposunie tú situáciu v umeleckých fondoch. Áno, zase by ste mohli použiť tu svoje, že na Slovensku, bohužiaľ, panuje také rodinkárstvo a tak ďalej, skrátka na Slovensku je to tak, ale umelecké fondy teda zostanú len pre určitú skupinu, pretože určitá časť špičkových umelcov vôbec nie je v umeleckých fondoch, čiže ani nie je, ani nie je objatá, teda nemá, nemá vlastne toto sociálne zázemie, ktoré umelecké fondy poskytujú.
Vrátim sa k tomu Arm's length principle, nič, nič mi nie je bližšie, ako tento princíp. Sama som ho vložila trikrát do Programového vyhlásenia strany, v ktorej som bola. Arm's length principle, ale obávam sa, pán minister, že ten britský, to britské tvorenie counsilu je predsa len iné. Prečítam, prečo malo byť ono vlastne kreované, prečo v 1945 Briti k tomu pristúpili. Pretože išlo o možnosť vlády financovať kultúru a umenie bez priameho riadenia celého procesu momentálnou vládnou garnitúrou. A deklarovaným cieľom bolo zbaviť financovanie kultúry politiky a byrokracie.
Ale kde mizne v tomto návrhu zákona tá byrokracia? Ja tam nevidím žiadnu možnosť. Napríklad riaditeľ fondu má 60 dní na to, aby rozhodol, či vôbec podpíše rozhodnutie komisie. Šesťdesiat dní, keď máte vlastne ročné programy, je strašne veľa. Je veľmi veľa. Budú podávať tak, ako teraz je to v grantovom systéme, v novembri, niektoré komisie zasadnú vo februári, niektoré v marci, niektoré sa zídu až v apríli, peniaze prídu v najlepšom prípade v júni. Pracujem v mimovládnej sfére, tá pracuje september až december, ešte stále ani to, tento systém to neodstraňuje. Bez ohľadu na tento fond, vy, pán minister, ste mohli pokojne urobiť to, že tie najväčšie festivaly, tie najreprezentatívnejšie kultúrne akcie, ktoré každý rok s trasúcimi kolenami čakajú, či im nejakí kolegovia v komisii dajú zelenú alebo nie, tí už dávno mohli mať trojročné financovanie. Keď to môže mať ministerstvo školstva, prečo by ministerstvo kultúry nemohlo mať trojročné financovanie pre takéto výrazné festivaly? Bratislavské hudobné slávnosti, Divadelná Nitra a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. To ste mohli urobiť aj bez tohto fondu, pán minister, a bola by som vám skutočne tlieskala, lebo to je to, čo potrebujeme v prvom rade urobiť.
A ešte jedna vec. Takýmto spôsobom, pán minister, nevyriešime propagovanie slovenskej kultúry v zahraniční. Hovorím vám to znovu a opakovane. Na to je potrebné vytvoriť inú inštitúciu. Tak ako majú Poliaci Mickiewiczov inštitút. Ja som to tu už raz povedala, Poliaci jednoducho si dali prioritu a urobili z Fryderyka Chopina jedného Poliaka a Francúzi môžu si teraz hovoriť, že bol francúzsky otec a že žil vo Francúzsku, to už je jedno, skrátka Chopin je Poliak pre celý svet a hotovo. My takýmito Potenkovými financiami každému trošku a nikomu príliš a tomu, čo vyčnieva, už pokiaľ možno vôbec nič, lebo už má dosť, teraz treba aj iným, takýmto spôsobom, bohužiaľ, nevyriešime. Pán minister, som na vašej strane v tom, že nikdy nikto nebude spokojný. Ale tieto fondy tak, ako ich kreujete, neodstránili jednu z najzásadnejších vecí, ktorá je pri štátnej podpore financovania kultúry najhroznejšia a to je rady umelcov v úctivom predklone. A to je jedno, či pred vami alebo pred riaditeľom fondu alebo pred členmi komisie. Tento úctivý predklon je v priamom rozpore s možnosťou, aby tí ľudia boli skutočne kreatívni aspoň na európskej úrovni.
Samozrejme, nemôžeme financovať všetko a nikdy všetci nebudú spokojní, ale mohli sme urobiť trochu niečo viacej, pán minister. Ja ako členka kultúrneho výboru sa tiež cítim za to zodpovedná, hoci teda tú rozhodovaciu právomoc máte vy a ak dáte signál, aby do tohto zákona prišlo aspoň to, že TIPOS bude dávať 10 miliónov eur, ja ten návrh pripravím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

12.6.2014 11:51 - 11:52 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, podávam spravodajskú správu k návrhu pána poslanca Petra Osuského.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona, teda predkladám túto informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Preto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, prosím vás, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2014 10:46 - 10:48 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja by som chcela k tomu vystúpeniu pán Lipšica dodať len jednu vec. Tieto návrhy noviel a podobne ohľadne celého balíka okolo autorských zákonov sa vyskytujú tu v tomto parlamente aj preto, že hoci ministerstvo kultúry sľubuje už dlho komplexný autorský zákon, stále ho nemáme. Aj novela, ktorá prichádza na začiatok budúceho pléna Národnej rady Slovenskej republiky, zase nerieši komplexne autorský zákon. Ja rozumiem, že to je jedna z najťažších vecí, z najťažších problémov moderného sveta, a zaoberajú sa ňou všetky štáty sveta a Európska komisia a tak ďalej, ale jednoducho my stále čakáme na autorský zákon, ktorý by konečne všetky tieto záležitosti aspoň trochu dal do správneho systému, do správneho rámca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.6.2014 15:49 - 15:51 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja len protestujem proti tomu, aby tu niekto hovoril, že pán Varvařovský, ktorý nastupoval po pánu Motejlovi, je tu neznámy. Podľa toho, ako kto sleduje situáciu. Ale pán Varvařovský bol presne taká istá osobnosť ako pán Motejl a tak ďalej a tak ďalej. A pripomínam, že ľudské práva sú agendou až po druhej svetovej vojne. Neboli vždy. Neboli vždy. To je až agenda po druhej svetovej vojne a nebola to agenda socialistov. Bola to agenda nemeckých sociálnych demo..., teda kresťanských demokratov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Reagujte, prosím vás, na vystúpenie pani poslankyne.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Takže, takže ja by som chcela ale z toho, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, vyzdvihnúť hlavne to, že pani Dubovcová sa konečne venuje právam detí, detí, napríklad v súdnych konaniach, v ktorých dochádza ku kolízii práv dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Z úradnej moci aby sa vždy ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany ako kolízneho opatrovníka, ale nielen dieťaťa, ale celej rodiny, a toto je to, čo je, čo je na týchto poznámkach pani Dubovcovej to mimoriadne cenné. Zároveň treba spraviť procedurálne pravidlá priameho vypočutia dieťaťa. My vieme, že tie priame vypočutia sú hrozné. Ja som konfrontovaná ako predsedníčka Živeny s tým, ako súdy vypočúvajú znásilnené ženy. To už ani snáď okrem afrického kontinentu nikde inde nevyskytuje sa, ako my vypočúvame ženy a deti! Tieto všetky záležitosti pani Dubovcová sem prináša. Ale ako vidieť, niekto to stále chce zmeniť na politický zápas. My argumentujeme deťmi a vy argumentujete politickou mocou. Ale veď predsa od druhej svetovej vojny... (Prerušenie vystúpenia časomerom, reakcia z pléna.)
Skryt prepis