Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.5.2019 o 11:59 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 11:59 - 12:00 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Blahová, ja som hneď v úvode začala tým, že ďakujem pani verejnej ochrankyni práv za aj systematické niektoré návrhy, čo by bolo potrebné zmeniť a že poukázala aj na individuálne zlyhania. To je prvá vec.
Druhá vec. Súhlasím s tým, že v niektorých národných projektoch nedochádza k naplneniu kritérií, ale tiež som spomenula, že ročne končí okolo 15-tisíc sociálnych pracovníkov a áno, je to otázka, prečo tí ľudia nemajú záujem o túto prácu. Ale nemyslím si, že toto je chyba nejakého úradu alebo nejakého orgánu, toto si teda nemyslím. To, že zlyhávajú niektoré systémové veci, s tým súhlasím, aj to, že 2,2 miliardy eur je v Operačnom programe Ľudské zdroje, ale jednoducho sú výzvy a sama som osobne s nimi robila, kde sa vám nikto neprihlási, pretože sú tak nastavené kritériá, a je tam dokonca aj dosť peňazí. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 11:46 - 11:56 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Aj mne dovoľte sa vám poďakovať za vašu temer stostranovú správu, pretože si myslím, že je výsledkom spolupráce aj vašich kolegov a naozaj ste na nej robili tvrdo. Poukázali ste v nej aj na individuálne zlyhania niektoré, ale aj na systémové. Na druhej strane si kladiem aj ja otázky nielen pri vás, ale aj pri komisárkach, že aj keď je urobený veľký kus roboty, tak častokrát sa to nevyužije nielen pri poslaneckých návrhoch, s čím súhlasím, ale aj možno pri ďalších debatách, aby sa dotiahli tie zistenia a odporúčanie do konca. Mám potom trošku pocit akoby tie kompetencie boli naozaj obmedzené do takej miery, že sa urobí obrovský kus roboty, ale nič sa s tým ďalej nerobí. A otázka je, že čo s tým spraviť, kto by to mal zastrešiť, aby sa mnohé z tých vecí dotiahli do konca.
Ak dovolíte, tak ja som si vybrala tak isto niektoré náležitosti, ktoré ma zaujali a ktoré by som videla aj ako priestor na diskusiu s rôznymi rezortami a možno aj poslancami a čo by bolo možné pretaviť do poslaneckých návrhov zákonov alebo aspoň apelovať na to, aby sa tieto odstránili.
Čiže na strane 21 až 41, je to oblasť – súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov, v tejto časti nadväzujete na konštatovania aj predchádzajúcej verejnej ochrankyne práv o zásadných nedostatkoch systému sociálnoprávnej ochrany práv dieťaťa, uvádzate, že je možné v priebehu rokov pozorovať, že systém sa mení a boli zrealizované viaceré dobré opatrenia. Napriek tomu naráža na prípad, narážate na prípady dlhodobého zlyhávania. Spomínate aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a konkrétne poukazujete na fluktuáciu zamestnancov a neskúsenosti nových zamestnancov. Ja sama sa venujem sociálnej oblasti už dlho a odučila som množstvo študentov sociálnej práce a tiež si kladiem otázku, že ročne nám končí v priemere okolo 15-tisíc takýchto absolventov, plus-mínus, a naozaj minimálne množstvo ostáva v sociálnej oblasti. Otázka naozaj je namieste aj pre ministerstvo školstva kvôli zatraktívneniu a možno postaveniu sociálneho pracovníka, to je tak isto veľmi dlhodobá, už sa to rieši možno aj 20 – 25 rokov, téma, čo spôsobilo tú dehonestáciu postavenia sociálneho pracovníka. Možno, a nie možno, ale určite, a nemožno nesúhlasiť aj s tým, že je to práca, ktorá nie je dostatočne finančne ohodnotená, a možno tam zohrávajú úlohy aj vysoké nároky, sústavný tlak a hrozba zlyhania, negatívny postoj spoločnosti k téme a tak a tak ďalej.
Otázka je, čo s tým? Je to veľká téma, ale je to téma, ktorá sa dotýka prierezovo aj ministerstva školstva a zatraktívnenia možno študijných odborov, má čo do toho povedať akreditačná komisia. Ďalej ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj možno iných ministerstiev.
Ďalej by som sa pristavila pri príkladoch z podnetov, strana 21 až 37. Poukazujete na nedostatočnú aktivitu úradu, strana 21, a prenášanie zodpovednosti na obec, kde, citujem: "Starostka obce v mnohých ohľadoch akoby prebrala na seba úlohu orgánov sociálnoprávnej ochrany." Pozrela som sa na to trošku podrobnejšie a musím povedať, že ja osobne mám podstatné problémy pri komunikácii napríklad s niektorými obcami a mestami a vyššími územnými celkami, pretože fungujú samostatne a ako keby odmietali, keďže neexistujú žiadne sankcie okrem nejakých súdnych sporov, a pokiaľ nie je vôľa, tak ťažko je dosiahnuť nejaký inteligentný konsenzus alebo kompromis.
Ja som sa teda pozrela aj na to, aké postavenie v tomto má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nepochybne má kľúčové postavenie, ale samozrejme na druhej strane nie je možné ignorovať tu silnú pôsobnosť obce, paragraf 75 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, napríklad povinnosti obce spolupôsobiť pri úprave. A obnovenie rodinných pomerov dieťaťa v sebe zahŕňa aj to, čo podľa správy bola ako keby nadpráca obce. Je to otázka na diskusiu samozrejme, lebo čo právnik, to iný názor. Ale možno by bolo sa pozrieť fajn na niektoré prípady individuálne, lebo mám pocit, že obce sa, podobne ako pri umiestňovaní do zariadení sociálnych služieb, vyhýbajú a zbavujú tejto zodpovednosti.
Ešte ste tam uviedli aj príklad sprostredkovania bývania matke s deťmi a niekedy musím povedať, že úrady sa snažia bežne pomôcť rodinám aj v hľadaní bývania, ale nie je možné tvrdiť, že je len chybou úradu, že rodina nemala vhodné bývanie, pretože toto nemajú úrady v pôsobnosti, zabezpečovať bývanie rodinám.
Ďalej na strane 22 ide o umiestnenie dieťaťa s vážnymi poruchami správania v ústavnej starostlivosti. Bolo konštatované porušenie práva dieťaťa s kombinovanými psychiatrickými diagnózami, jeho opakovaným premiestnením medzi zariadeniami, v ktorých mu systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nedokázal ponúknuť adekvátnu pomoc, lebo, a tak ďalej. S týmto záverom možno len súhlasiť a podobne ako moje predrečníčky alebo predrečníci môžeme vidieť problémy vo viacerých oblastiach. Ja sama sa venujem aj psychoterapii a keď som ju študovala, tak sme tam mali aj psychiatrov. A naozaj prvý závažný problém je, že máme nedostatok pedopsychiatrov alebo psychiatrov ako takých. Otázka je, čo s tým? Ako zatraktívniť alebo čo ponúknuť ľuďom, aby v rámci medicíny chceli študovať práve tento študijný odbor, ktorý je veľmi náročný. Ďalší problém je, že žiaden pedopsychiater vám nedá jednoznačnú diagnózu pri dieťati, ktoré je v období puberty alebo adolescencie, pretože vieme, že v tom vývine, aj vývoj dochádza k náhlym zmenám pod rôznymi vplyvmi, takže to je ďalší problém.
Podobne túto tému, už bola niekoľkokrát otvorená, aj keď sme riešili resocializačné strediská alebo mnoho iných, kde sa niektoré z detí ocitnú. Je obrovský problém, že neexistujú napríklad centrá pre deti pre liečbu drogových závislostí, ale ono sú to spojené nádoby. Takže považujem nie úplne za fér zhadzovať celú vinu na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, ale myslím si, že naozaj treba otvoriť túto diskusiu a treba ju otvoriť tak naliehavo, aby došlo ku efektívnej debate hlavne na strane ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Trošku poviem aj za seba, že mám z toho obavy v tom duchu, že aj keď riešime zákon o dlhodobej starostlivosti, tak je to nekončiaci príbeh. Ale toto nie je záležitosť len tejto vlády, to je záležitosť niekoľkých rokov aj dozadu, keď máme byť objektívni.
Pozerám, koľko mám ešte času. Dobre. Čiže dotkla by som sa ešte možno toho priebehu vnútroštátnych osvojení na Slovensku, strana 38. Ja oceňujem prieskum, hoci pri rôznych prieskumoch som skeptická v tom, že ako je potom testovaná miera validity a reliability. Nie preto, že som by som chcela skúšať niekoho zo štatistiky, ale preto, že často sa položia otázky, na ktoré nedostaneme odpoveď, ktoré chceme alebo ostanú ako keby nedopovedané. Čiže aj s týmto možno treba ďalej pracovať. Ale tu bol vykonaný prieskum a mňa v ňom zaujíma hlavne to, možno len ja som nezachytila v správe ani v dostupnej teda verzii výsledku prieskumu, čo konkrétne chýba a čo nie je upravené. To by som aj ocenila, keby sme mohli ďalej o tomto debatiť.
A v závere v tej poslednej minúte možno by som z tých podnetov ešte pri sociálnych službách, to, čo je tu uvedené, súhlasím s tým. Mňa dokonca šokovala informácia, ktorá prišla ku mne na výbor, že sú starí ľudia častokrát, alebo aj tí, ktorí sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, zneužívaní rôznymi spôsobmi. Aj verejná ochrankyňa, teda pardon, komisárka pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím odhalila pri poisťovaní, aj o tom budem dnes hovoriť, nejaké závažné zistenia, čo je pre mňa absolútne nonsens v dnešnej dobe. Ale na druhej strane takisto rozmýšľam, ako apelovať hlavne na vyššie územné celky a mestá a obce, aby hlavne pri štandardoch kvality, o ktorých ste hovorili alebo ktoré spomínate aj vo vašej správe, ako to urobiť tak, aby si niektoré zariadenia neobjednávali firmy na kľúč, ktoré v živote v tom zariadení neboli a nedali si tých 21 alebo koľko je tých štandardov vypracovať takýmto spôsobom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.5.2019 15:52 - 15:53 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1459. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1547 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

15.5.2019 10:38 - 10:44 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Včera som takto vystupovala a nebol problém.
Dobre, čiže ja by som rada ako aj pri predchádzajúcich návrhoch, ktoré vzišli z dielne strany SaS, povedala pár slov k tomuto návrhu. Vyžiadala som si stanovisko ministerstva práce a vybrala som z neho to, čo by možno mohlo otvoriť ešte ďalšiu diskusiu v rámci tohto zákona. Čiže platenie poistného na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru bolo v roku 2013 zavedené práve s cieľom odstrániť nerovnosť dohodárov a zabezpečiť im možnosť nadobúdať nároky v sociálnom poistení prácou na dohodu.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov, rovnako ako poberatelia dôchodkových dávok pracujúci na dohodu o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru majú na rozdiel od ostatných dohodárov možnosť využiť tzv. odvodovú úľavu až do výšky príjmu 200 eur mesačne. V odôvodnení návrhu sa uvádzajú pozitívne dopady na príjem študenta a na výdavky jeho zamestnávateľa, avšak neuvádza sa negatívny dopad predloženého návrhu na budúce nároky študentov zo systému sociálneho poistenia.
Platenie poistného na dôchodkové poistenie má aj druhú stranu, a to zakladanie nárokov na dávky dôchodkového poistenia. Platenie poistného zakladá obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa započítava do potreby doby poistenia pre vznik nároku na invalidný a starobný dôchodok, nevynímajúc pozostalostné dôchodky v prípade študentov, ktorí majú založené rodiny. Z uvedeného dôvodu predložený návrh má nielen pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť, počas ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem.
Pôvodným zámerom zavedenia odvodovej úľavy u študentov dohodárov bolo vyhovieť ich požiadavkám na oslobodenie od platenia sociálnych odvodov v prípade príležitostnej práce. Z hľadiska finančných dopadov si dovoľujeme konštatovať, že uvedený návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne z dôvodu výpadku príjmu z poistného na dôchodkové poistenie od uvedenej skupiny poistencov, a to vo výške cca 9,3 mil. eur ročne v porovnaní so súčasným právnym stavom. Kvantifikácia neberie do úvahy nižší vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu odvádzania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predmetný vplyv na rozpočet verejnej správy by mal byť zapracovaný do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy a rovnako by mali byť vypracované časti analýza sociálnych vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
Iba pripomíname skutočnosť, že v základnom fonde starobného poistenia sa v roku 2019 očakáva deficit v bežnom roku cca 2,29 mld. eur, pričom každý ďalší výpadok príjmov z poistného ho ešte viac prehĺbi.
V súvislosti s týmto poslaneckým návrhom považujeme za potrebné poukázať aj na poslanecký návrh, ktorý v rovnakom čase predložili tí istí poslanci, v ktorom navrhujú novelizovať Zákonník práce v časti upravujúcej dohodu o brigádnickej práci študentov. Navrhujú rozšíriť možnosť pracovať na základe tejto dohody z 20 na 40 hodín týždenne a umožňujú túto dohodu uzatvoriť na neobmedzený čas v porovnaní s aktuálnym stavom, kedy je možné uzatvoriť ju najviac na 12 mesiacov, rovnako ako všetky dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Dotknutá právna úprava, 12 mesiacov v Zákonníku práce, bola zavedená od 1. júla 2014 práve z dôvodu zavedenia platenia poistného na základe, na sociálne poistenie z dohôd. Zrušenie podmienky uzatvorenia dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru najviac na 12 mesiacov vidíme ako realizovateľnú najskôr po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení, platné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z., účinné od roku 2022. Dovtedy uvedená právna úprava Zákonníka práce zabezpečuje vykonateľnosť platenia odvodov na sociálne poistenie dohodárov a zamedzuje postupom, ktoré umožňovali vyhýbať sa povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie stranám dohody.
V závere: Ak by boli schválené v Národnej rade Slovenskej republiky obidva uvedené poslanecké návrhy, vzniknuté zvýhodnenie študentov by na pracovnom trhu vytváralo priestor na nerovnosť pri zamestnávaní. Aj na študentov, ktorí sú v súčasnosti v pracovnom pomere, by zamestnávatelia vytvárali tlak na uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov v snahe ušetriť finančné prostriedky. Na takýto postup by mali doplatiť aj študentky v pracovnom pomere, ktoré sú aj povinne nemocensky poistené a pre prípad tehotenstva a materstva sú zabezpečené materským. Ak by sa ich pracovný pomer zmenil na dohodu, ktorá nezakladá poistenie, nárok na nemocenské dávky vrátane materského by im nevznikol.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 10:36 - 10:37 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1451. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1542 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2019 9:01 - 9:09 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Prajem všetkým príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som včera avizovala, tak spravodajcovanie som vzala namiesto pána poslanca Mihála. Aby to malo aj nejakú pridanú hodnotu, tak som si vyžiadala k tomuto návrhu zákona stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyberiem len krátku časť v prípade možného zapracovania potom, pokiaľ by sme zákon posunuli do druhého čítania. Takže pôjdem po takých kľúčových paragrafoch.
Ministerstvo práce neodporúča súhlasiť s časťou návrhu skupiny poslancov, ktorá sa týka novelizácie § 152 Zákonníka práce. Primárnym cieľom § 152 Zákonníka práce je zabezpečenie stravovania zamestnancom ako súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa priamo, to jest jedlo, strava sa zabezpečí cez stravovacie zariadenie, alebo nepriamo poskytnutím stravovacích poukážok, ktoré sa môžu využiť len na nákup jedla, stravy.
Účelom § 152 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ za určených podmienok zabezpečil zamestnancom stravovanie, to jest aby sa počas pracovnej zmeny mohli najesť. S cieľom zabezpečiť stravovanie je spojený aj cieľ, aby zamestnávateľ zamestnancovi prispel na stravovanie, to jest nie zaplatil ho v celom rozsahu, ale aby v určitom rozsahu znášal náklady na jeho úhradu. V nadväznosti na niektoré výnimočné a osobitné situácie, napr. zamestnanec s osobitným režimom, zdravotné dôvody a nemožnosť využitia žiadneho zo spôsobov stravovania, sa zaviedol tzv. finančný príspevok.
Návrh poslancov je zameraný len na prispievanie na stravovanie, to jest zanikla by povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie a bola by nahradená výlučne poskytnutím peňazí, to znamená rozpor s cieľom Zákonníka práce – zabezpečenie stravovania. Finančný príspevok je v súčasnosti len okrajová možnosť a výnimočná forma kompenzácie za neposkytnutie stravy v prípade, keď zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie inými zákonnými spôsobmi. Zavedením možnosti výberu medzi poskytnutím jedla, stravy a finančným príspevkom môže významne vzrásť riziko, že
1. zamestnanec ho nepoužije na zabezpečenie stravy vo forme hlavného teplého jedla a k nemu vhodného nápoja,
2. zamestnanec ho nepoužije ani na nákup potravín, z ktorých si môže sám pripraviť teplé hlavné jedlo.
Ďalej k jednotlivým bodom:
K § 152 ods. 2
a) Navrhované znenie neupravuje základnú podmienku, kedy vzniká zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa, podmienka výkonu práce v rámci pracovnej zmeny viac ako štyri hodiny je z návrhu vypustená. Takisto nie je riešená možnosť poskytnúť ďalšie hlavné jedlo pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín.
b) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy sa má úpravou umožniť zamestnancovi v prípade zabezpečovania stravovania zamestnávateľom prostredníctvom stravovacích poukážok zvoliť si miesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispieť na teplé hlavné jedlo. Navrhovaný § 152 ods. 2 Zákonníka práce však uvádza tri spôsoby zabezpečenia stravovania. Okrem stravovacích poukážok a finančného príspevku aj poskytnutie hlavného jedla v stravovacom zariadení.
c) Navrhované znenie môže v praxi vyvolávať aplikačné problémy z dôvodu, že obidve dohody o spôsobe zabezpečenia stravovania sú rovnocenné. Dohoda so zamestnancom nie je napríklad podmienená tým, že prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa zamestnávateľ nedohodol o spôsobe zabezpečenia stravovania so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.
d) Navrhované znenie predpokladá dohodu so zamestnancom o spôsobe zabezpečovania stravy, stravovania. Pokiaľ časť zamestnancov nebude súhlasiť so zmenou spôsobu zabezpečenia stravovania, napríklad že by sa doteraz poskytované stravovacie poukážky mali nahradiť finančným príspevkom, zamestnávateľ bude povinný pre túto časť zamestnancov aj naďalej zabezpečovať stravovanie formou stravovacích poukážok, čím sa zamestnávateľovi zvýši administratívna náročnosť pri zabezpečovaní stravovania.
e) Z hľadiska možného zneužitia dominantného postavenia zamestnávateľa v tejto oblasti by boli ohrození zamestnanci, ktorých pracovné podmienky neupravuje kolektívna zmluva.
Ďalej k § 152 ods. 6
a) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy by finančný príspevok na stravovanie mal byť vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispievať na teplé hlavné jedlo. Podľa navrhovaného § 152 ods. 6 výška finančného príspevku predstavuje 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu podľa zákona o cestovných náhradách.
b) Výška finančného príspevku vo výške 55 % stravného pre pracovné cesty v trvaní 5 – 12 hodín je maximálny príspevok zamestnávateľa pri iných spôsoboch zabezpečovania stravovania, to znamená teplé jedlo, stravovacia poukážka, a rozdielnou výškou príspevku pri tomto spôsobe zabezpečenia stravovania sa zvýhodňuje táto forma. Výška príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká pri všetkých spôsoboch zabezpečovania stravovania.
c) Pri poskytovaní finančného príspevku sa zamestnancovi na stravovanie neprispieva zo sociálneho fondu.
A v závere, z pohľadu zdaňovania možno kladne hodnotiť návrh na oslobodenie finančného príspevku od dane z príjmov, nakoľko:
1. Príspevok na stravovanie poskytovaný nepeňažnou formou je oslobodený od dane z príjmov, § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, a tým aj od odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
2. Finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie s výnimkou finančného príspevku poskytovaného zamestnancovi v prípade, ak na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V ostatných prípadoch, to jest ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Takže dávam na zváženie a v prípade zapracovania niektorých naozaj tých odborných alebo kľúčových častí veľmi rada tento návrh podporím. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.5.2019 18:57 - 18:59 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1444. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1538 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.5.2019 18:32 - 18:33 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si k vášmu návrhu vyžiadala stanovisko Sociálnej poisťovne aj ministerstva práce. Tak veľmi stručne vás informujem o tom teda, aké mali k tomuto výhrady.
Súčasná právna úprava § 117 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vychádza z technických možností vykonávania právnej úpravy. V zmysle stanoviska Sociálnej poisťovne súčasný systém vyplácania dávok funguje na základe dohodnutých detailných postupov so Slovenskou poštou, a. s., a jednotlivými bankami, ktoré kladú primárny dôraz na zabezpečenie ochrany verejných financií.
Akékoľvek úvahy o stanovení kratších termínov na vykonanie zmeny v spôsobe výplaty a na vykonanie zmeny v poukazovaní na iný bankový účet sú limitované technologickou realizovateľnosťou, ktorú determinuje nutnosť aplikácie bezpečnostných prvkov zabraňujúcich nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Zmena tohto systému predpokladá dohodnutú zmenu postupov a žiada si zároveň aj zmenu softvérov všetkých participujúcich strán, preto bez vzájomnej súčinnosti a dôsledného overenia zmien nie je reálna. Preto z uvedených dôvodov vníma Sociálna poisťovňa predložený návrh zákona v súčasnosti za nevykonateľný.
Sociálna poisťovňa však v zmysle stanoviska vníma dôležitosť vykonania zmeny v spôsobe výplaty, ako aj zmeny v poukazovaní na iný bankový účet a vykonávané úkony smerujúce ku skráteniu uvedeného obdobia na minimum. Vykonávanie týchto úkonov si však nežiada zmenu súčasnej právnej úpravy.
Ešte majú pripomienky, že od vyššie uvedeného legislatívny text je zmätočný a nekorešponduje so zámerom uvedeným v dôvodovej správe. Z môjho pohľadu ja navrhujem komunikáciu so Sociálnou poisťovňou a pokiaľ by sa vydiskutovali tieto nejasnosti a bolo by možné softvérové a iné technické náležitosti nejakým spôsobom vyriešiť, tak rada tento návrh podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 18:24 - 18:25 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som samu seba určila namiesto pána poslanca Mihála za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1441.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1535 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.3.2019 11:45 - 11:45 hod.

Alena Bašistová
Pripomínam zasadnutie výboru pre sociálne veci teraz o dvanástej v obvyklých priestoroch. Ďakujem.
Skryt prepis