Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. To sú v podstate malé kroky s veľkými dopadmi. Hovoríme tu naozaj o klimatickej zmene. A keď sa ukončí spaľovanie, výroba elektriny z uhlia v Hornonitrianskych baniach, tak môžme hovoriť v rámci štatistiky, že Slovensko je na tom dobre. Samozrejme, to už nebude platiť v nejakých iných regiónoch a z dôvodu iných zdrojov znečistenia. Ale ten systém, ktorý je v súčasnosti zavedený ako podpora spaľovania uhlia na výrobu elektriny, je tu ešte stále, je živý. A myslím si, že je potrebné postupnými krokmi dať jasne najavo aj zo strany vládneho zákona, že proste táto situácia končí a že rok 2023 je definitívny. A toto, prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Karolom Galekom, je vlastne taká ukážka reálnej snahy, reálnej vôle Slovenska, spoločenskej objednávky ukončiť, ukončiť podporu výroby uhlia, výroby energie z uhlia.
Ďakujem pekne, Karol, za prezentáciu nášho návrhu.

Ďakujem, Martin, za pripomienku, čo sa týka využitia vedľajšieho produktu koží z hospodárskych zvierat. Samozrejme, je správne, aby sa pri využití hospodárskych zvierat zužitkovalo všetko, všetko, čo sa dá, od kopýt, kostí, kože, či už na odevy, alebo topánky, alebo doplnky, alebo na iné, iné využitie, avšak treba pripomenúť, že králik z nejakého záhadného spôsobu vypadol zo zoznamu hospodárskych zvierat, a preto som o tom hovorila, keďže sa vypadol zo zoznamu hospodársky využiteľných zvierat, tak nemá ani vo vyhláške nastavené tie normy na, minimálne normy na jeho spôsob chovu, či už aj prístup ku žrádlu, alebo k vode, ale teda aj výmery týchto klietok, tak vidím tu nateraz príležitosť napraviť aj túto situáciu, čo sa týka tohto jediného zvieraťa, kde vlastne umožňujeme pre tých menších chovateľov aj chov na prípadnú kožušinu, respekt..., áno, ale v prvom rade aj to hospodárske podnikanie pri chove králikov na mäso, aby bolo jednoznačne upravené v zákone, resp. v súvisiacej vyhláške.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Strana Sloboda a Solidarita podporí tento návrh zákona v prvom čítaní, pretože súhlasíme s tým, že aby sa nemohlo chovať zvieratá na kožušinu.
Samozrejme, návrh zákona, ako bol predložený a ako sme aj rozprávali s pani navrhovateľkou, sme konzultovali tento návrh zákona a v druhom čítaní, do druhého čítania by som bola rada, aby naozaj sme si sadli ešte spolu aj s právnikmi a jednoznačne zadefinovali práve ten zákaz chovu.
Poviem aj, aký problém vidím v tej definícii, ako je teraz, že vlastne sa hovorí o tom, že sa má zakázať chov kožušinových zvierat na kožušiny, kde sa, odvolávka je na prílohu č. 3 vyhlášky 178/2012, pritom táto príloha obsahuje presne menovite vypočítané zvieratá, ktoré by sa nemali chovať na kožušinu, ako zajac, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok a fretka. Čiže keď im zakážeme ten chov týchto zvierat, tak príloha, ktorá ustanovuje podmienky chovu, vlastne zostane bezpredmetná a bude sa musieť vyhláška zosúladiť so zákonom, to znamená, táto časť vyhlášky bude zrušená, čiže vidí sa mi ako správnejšie, aby to bolo aj jednoznačné, aby sme tieto zvieratá explicitne v zákone, v návrhu zákona vymenovali a aby tam aj pribudol zákaz chovu, hospodárskeho chovu králika za účelom len získavania kožušín.
Pri analýze tohto zákona som si študovala aj súvisiace predpisy a normy a zistila som, že chov králika nám trochu z legislatívy aj z normostránok vypadol a že v našich predpisoch sa neustanovujú podmienky pre chov králika. Možno je to teraz aj príležitosť, aby sme zákon tiež doplnili o požiadavku, aby ministerstvo pôdohospodárstva vo vykonávacom predpise doplnilo podmienky chovu králika, to znamená, aby aj králik mal ten zodpovedajúci welfare pre chov, aj teda pre chov hospodársky na mäso, kde môže byť vedľajším produktom kožušina, ktorá sa môže následne, samozrejme, spracovávať, aj mala by sa, pretože každý produkt aj pri spracovávaní v živočíšnych, v živočíšnej výrobe by mal byť spracovaný a využitý, aby nevznikali z neho zbytočné odpady, a kožušina je vedľajším živočíšnym produktom.
Taktiež používame v návrhu zákona pojem drobnochovateľ, ktorý v zákone nie je explicitne zadefinovaný, a možno tiež by stálo za úvahu, aby sme, keďže sa používa teraz v návrhu zákona, aby bolo jasne povedané, kto je drobnochovateľ. V nejakom Slovníku slovenského pravopisa, pravopisu sa uvádza, že je každý, je to každý, kto chová aspoň jedno zviera. No ale kde končí ten počet, teda jedno alebo koľko najviac? Aby nedošlo náhodou v aplikačnej praxi k zneužívaniu, že niekto sa teda bude tváriť, že som drobnochovateľom, a bude mať v podstate už farmu, ktorá, ktorá keďže nie je zadefinovaná, tak ten horný strop nie je povedaný.
Takže toto sú také okruhy, ktoré by som veľmi rada, aby sme sa nad nimi stretli, pretože ja si myslím, že tiež je dôležitý signál vyslať našej spoločnosti, že sa chceme priradiť k európskym, k kultúrnym vyspelým spoločnostiam, a jasne povedať stop kožušinovému chovu. Dnes ozaj nie sme v tej situácii, že musíme sa chrániť, nemáme iné odevy ako nejaké kožušinové kabáty alebo iné doplnky a je tu čas, aby naša spoločnosť dala jednoznačnú takúto stopku, ale treba teda mať jasno, aby v prípade toho králika mohli zostať chovy na to mäso, lebo mäso je, naozaj králičie mäso je zdravé, aby teda aj vedľajší produkt bol využiteľný a nebol spochybňovaný, aby boli stanovené aj životné podmienky, welfare podmienky pre tento chov králika, a teda čo považujem za dôležité, je aj nastaviť tú definíciu drobnochovateľa, a aby nedošlo v aplikačnej praxi k nejakým zlým alebo účelovým výkladom.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Na záver by som chcela povedať, že naozaj tejto téme sa venujem dlhodobo. Zúčastnila som sa viacerých stretnutí s lesníkmi, viacerých stretnutí s ochranármi, napokon aj spoločného poslaneckého výjazdu, ktorý sme ako výbor mali na rôznych miestach Slovenska, kde práve sme videli stretnutie a pohľady na jednej strane lesníkov, na druhej strane ochranárov, ale aj stretnutia so súkromnými vlastníkmi. Ten; ja sa stretávam práve s pozitívnym, s pozitívnym názorom a napríklad si myslím, že toto bude jeden z bodov, ktorý, ak dostane dôveru demokratická pravica, bude jeden z bodov, kde sa, kde dosiahneme konsenz, že tento konflikt, ktorý prerastá do medziľudskej nenávisti, ktorý preráža do medziľudských konfliktov medzi profesijnými zložkami, že jednoducho musí, musí skončiť. A musí skončiť.
Problém je ten, že nie je do dnešného dňa jasne zadefinovaná spoločenská objednávka, čo naša spoločnosť potrebuje alebo požaduje od lesov a od ich služieb, aké služby nám les má poskytovať. Les ako funkčná zložka ekosystému, les ako zložitý organizmus, les nielen ako drevná surovina, ale aj ako drevná surovina, les ako domov pre množstvo biologic; množstvo biologických tvorov, rastlín, zvierat, priestor pre rekreáciu ľudí, a pokým nebudeme mať v tomto jasno, pokým necháme zadefinovanú požiadavku, že je nám dôležitejších päť miliónov osobitný odvod do štátneho rozpočtu od Lesov Slovenskej republiky, tak dovtedy nepominú tieto, tieto rozpory.
A tam vychádzajú, z toho vychádzajú aj tie obavy lesníkov, obavy poľnohospodárov, tu nemá ísť o žiadnu nadvládu ochrany prírody. To, prosím pekne, nemýľme si. Keď bude, ak by sa prijala táto zmena, že lesné hospodárstvo bude patriť pod rezort životného prostredia, nepôjde o žiadnu nadvládu jedného zákona. Dnes máme dva rezorty a dva zákony, ktoré si navzájom konkurujú. Dva zákony, kde sme to mali možnosť vidieť v, na tejto schôdzi. Kde musím povedať, že skôr ten lesný zákon sa viac priblížil požiadavkám, o ktorých tu dnes hovorím, ale na druhej strane ten zákon o ochrane prírody situáciu komplikuje. Nemôže byť, že v rámci medzirezortných pripomienkovacích konaní sa stavajú na bariéru organizácie rezortov a určujú, čo je tá spoločenská objednávka. Preto si myslím, že riešením tejto situácie je zjednotenie vedenia, nie diktát. Zjednotenie vedenia a zadefinovanie tej spoločenskej objednávky. A to je, aby les bol funkčným ekosystémom pre zdravú prírodu, pre ako zložku, ktorá bude, prispeje k ochrane klímy na Slovensku, ale zároveň bude poskytovať služby pre človeka, služby pre zver, služby pre prírodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, chcela som ešte v rozprave vystúpiť, aby ste mohli reagovať, pretože aj som chcela zareagovať na niektoré argumenty, ktoré tu odzneli.
Karol Galek spomínal aj štiepku a energetické porasty. To je jeden z problémov, s ktorým sa potýka naša spoločnosť. Hovoríme o tom, že štiepka na výrobu energie v rámci obnoviteľnej alebo zelenej energie by mala byť z energetických porastov. Avšak energetické porasty na Slovensku neexistujú. Nie je ani známy jeden hektár porastov, ktoré by boli zadefinované ako energetické porasty. Aj toto je istá výzva pre našu spoločnosť, aby boli jasne zadefinované, možno aby bola aj urobená zmena kategorizácie lesov, ktorá dnes už nespĺňa úplne tie kritériá, ktoré, ktoré boli zavedené pred desiatkami rokov.
Tie argumenty, ktoré tu spomínali kolegovia poslanci Hrnko, ale aj vy, pán Simon, a za tou nostalgiou lesníctva za čias Rakúska-Uhorska, za čias výsadby, zeleň z lesov za Márie Terézie, no tak to vždy vyvoláva úsmev na tvári, pretože tá doba bola úplne, úplne iná. Na Slovensku možno žilo milión ľudí, nech dva milióny. Dnes je nás tu 5,5 milióna ľudí. Urbanizmus a človek pred, kompletne pretvoril našu krajinu a možno ozaj neexistuje ani, neviem, 100 metrov štvorcových, ktorý by nebol poznačený rukou človeka, a týka sa to, samozrejme, aj tých porastov, o ktorých sa hovorí, že sú to pralesy. Aj tie, nie sú to úplne tie pôvodné pralesy, len sú to lesy, ktoré majú možno charakter svoj, charakter svojou, svojou eko, ekosystémom ako prales. Čiže namietam voči tomu, tieto argumenty ako, že naši rodičia, prarodičia boli lesníci a oni vedeli, čo robia. No, žiaľ, v tom čase vedeli, čo chcú, chceli obnoviť poškodenú krajinu po 2. svetovej vojne, Mária Terézia chcela rozkvet krajiny, aby sa budovalo, potrebovali drevo, potrebovali drevo na, ako materiálnu surovinu a tomu sa aj, tomu aj boli podriadené vlastne tie lesohospodárske v tom čase plány, ktorým sa vysádzali aleje topoľov, smrekov a, ja neviem, týchto rýchlorastúcich drevín.
A dnes nás to dostihlo, dnes nás postihlo to, že v tých 80. rokoch, keď tie smreky vyrástli, žiaľ, nie sú schopné odolávať tým procesom, ktoré urýchlené procesy v našej atmosfére a tá zmena klímy prináša, a sú oslabené. Potom podliehajú kalamitám, podliehajú veternej smršti, podliehajú, následne oslabené porasty podliehajú aj, aj tým biologickým kalamitám a lykožrút tam dostáva zelenú.
Takže nehovorme, že dnes, dnes je príčina v hospodárení, ale tie zárodky tých, dnes je to už iba dôsledok istej formy hospodárenia. Nehovorím, že to bolo zlé, bolo to, bola to tá istá nejaká spoločenská objednávka. Dnes tá spoločenská objednávka je zadefinovaná inak, je zadefinovaná aj v záväzkoch Slovenskej republiky voči Európe, voči svetu a hlavne voči našim ľuďom, že potrebujeme mať lesy, ktoré budú práve zdravé, práve aby sa tam zadržiavala voda.
Vy hovoríte, ako keby les, pán Simon, ktorý sa hospodári prírode blízkym spôsobom, tak je mŕtvy les a nebude sa tam zadržiavať voda? Veď práve v takýchto lesoch, toto je tá špongia, toto je ten priestor, kde vznikajú naše rieky, kde sú pramene našej, kde je prameň riek, kde sú pramene podzemných riečisk ako zásoba vody. Voda je základom života pre kolobeh v prírode, aby vlastne sme mohli žiť. A pokým tie lesy nebudeme na ne nahliadať aj ako na túto funkciu ako dominantnú pre existenciu ľudstva, tak, tak vlastne bude s nami, naozaj tie dopady aj tie zmeny klímy budú, budú obrovské.
To, pán Hrnko, že to je smiešny zákon a porovnávať, porovnávať to nejakou, že vojna je kultúrna záležitosť, tak presuňme ministerstvo obrany pod kultúru, tak to je skutočne absurdné.
Potom aj ďalšie názory, ktoré tu padli, že má, je správne, že to je oddelené, aby ministerstvo životného prostredia vlastne bolo tým kontrolným orgánom. No veď ale predsa je to aj v zdravotníctve, zdravotníctvo poskytuje služby, ale zároveň má svoje kontrolné mechanizmy. Aj ministerstvo, však nakoniec aj pôdohospodárstvo, aj dnes je to tak, že ministerstvo pôdohospodárstva hospodári na lesoch a zároveň si ich samo kontroluje cez svoju lesnícku inšpekciu a ďalšie, ďalšie orgány, cez okresné úrady a podobne. Tak isto aj v rezorte životného prostredia nikto nehovorí, že na tých lesoch sa nebude hospodáriť, v lesoch sa bude naďalej hospodáriť, len tá, aj tá definícia, tá forma hospodárenia v tých hospodárskych lesoch a hlavne forma hospodárenia v chránených územiach, musí dôjsť ku konsenzu. Veď ste tu názorne ukázali, čo sa tu v spoločnosti deje.
Ja som to ani nemusela hovoriť, to sme tu mali v priamom prenose obidvoch kolegov poslancov, ako proste tu je rivalita a súboj medzi predstaviteľmi ako keby rezortov, a pritom naozaj ten, ja zastupujúc možno ten rezort životného prostredia, som vôbec nevystupovala ani agresívne, ani, ani, že sa nemá v lesoch hospodáriť. Práve si myslím to, že niekto vôbec dal na súd ministrov životného prostredia akýchkoľvek, že to boli z dôvodu rozhodnutia, že sa nebude, že sa nebude ťažiť v piatom stupni ochrany, že vôbec došlo k takémuto nejakému procesu, je absurdné a poukazuje to na zvrátenosť toho, toho uvažovania, desaťročia uvažovania v, na Slovensku, že ako keby les bol čosi vytrhnuté.
Les je zložka životného prostredia, les je organizmus, ktorý je priamo tepnami spojený so zdravou prírodou, so životom, s ovzduším, s vodou, s tými základnými zložkami, ktoré človek a vôbec spoločnosť potrebuje k svojej existencii. Aby ministerstvo životného prostredia obchodovalo s drevom ako absurditu? No tak aj dneska obchoduje s vodou. Je, vodné hospodárstvo patrí pod rezort ministerstva životného prostredia a predáva vodnú energiu. Samozrejme, ak budú v správe ministerstva rezortu životného prostredia štátne podniky, ktoré majú v svojej kompetencii sa starať a hospodáriť na lesných pozemkoch, ktoré sú im zverené do správy a hospodárenia, musia hospodáriť v súlade so spoločenskou objednávkou, ktorá má byť zadefinovaná v tých programoch starostlivosti o les.
Len problém je v tom, že tu začína ten kameň úrazu, že ten dokument program starostlivosti o les, ktorý je tým základným, by som povedala nejakým dokumentom, ako sa má, je tam zadefinovaná tá spoločenská objednávka; pokým bude zadefinovaná, že áno, potrebujeme mať takýto hospodársky zisk, potrebujeme mať päť miliónov ešte osobitný odvod, zdanenie do štátneho rozpočtu, tak, samozrejme, aj ten štátny podnik musí nastaviť svoje systémy na to, aby túto úlohu, túto požiadavku svojho zriaďovateľa splnil. Ak bude požiadavka zriaďovateľa, že musí hospodáriť prírode blízkym spôsobom aj za cenu toho, že ten hospodársky výsledok nebude taký, ako možno je v súčasnosti, ale možno poskytne oveľa viacej pracovných príležitostí pre, pre ľudí, pretože sa bude hospodáriť inými formami a nie formami napríklad s ťažkými mechanizmami, tak, samozrejme, budú musieť napĺňať túto spoločenskú požiadavku.
Čo sa týka tej kontroly, samozrejme, je, na každú činnosť sú nastavené, je štátna, je funkčná, mala by byť funkčná správa. Sú predsa inšpekcia, sú okresné úrady, ktoré majú kontrolovať tieto činnosti. V tejto, v tomto na základe môjho návrhu, nášho návrhu zákona sa tieto kontrolné zložky nemenia, ale je dôležité, aby bola aj dostatok zvýšená možnosť kontroly verejnosti. Aby dostala verejnosť pravdivé informácie, aby nebola traumatizovaná akýmkoľvek výrubom, že akýkoľvek výrub je hneď v rozpore so zákonom, to tiež nie je dobré ani pre tých hospodáriacich, subjekty, keď sú okamžite napádaní, že akékoľvek drevo, ktoré vyťažia, je vyťažené v rozpore so zákonom. Ale ten tlak verejnej kontroly bude vlastne slúžiť na to, aby bolo jasne deklarované, aké je to drevo, odkiaľ je to drevo, akým spôsobom sa vyťažilo, či ozaj bolo to prírode blízkym spôsobom, či nedošlo k poškodeniu ďalších ekosystémových súčastí v lese. No, tak v podstate zatiaľ je to takto.
Ďakujem pekne. Všetko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorého podstatou je, aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Zdanlivo jednoduchý zákon, avšak veľmi dôležitý.
Tento návrh má strana Sloboda a Solidarita už niekoľko rokov vo svojom programe, hovoríme o tom už od roku 2012, avšak doba, myslím si, že dozrela práve v týchto dňoch, kedy vidíme, že aj verejnosť sa zobúdza a poukazuje čoraz viacej na situáciu, ktorá v našej krajine je v oblasti ochrany prírody a v oblasti lesného hospodárstva. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortami, konflikt, ktorý pretrváva desiatky rokov. Kým ministerstvo pôdohospodárstva má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod päť miliónov eur do štátneho rozpočtu, ministerstvo životného prostredia vníma les ako živý organizmus.
Zdravý les je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy, zachytáva vodu v prípade prívalových dažďov, zachytáva uhlík a je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť, bude to však obrovská zmena priorít. Bude jasná deklarácia spoločenskej objednávky, čo vlastne naša krajina považuje za prioritu.
V piatok sa konal nielen v Bratislave, ale takmer po celom svete obrovské štrajky, klimatické štrajky. Jeden z nich v Bratislave som bola aj osobne navštíviť a často tam zaznieval slogan: Zmeňme systém, nie klímu! A práve takéto riešenie, ktoré dnes predstavujeme, je to systémové riešenie, nie čiastkové, nie je jediné, ale je základné pre to, aby sa mohli realizovať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie pre ochranu klímy a ochranu prírody a našej krajiny a hlavne ochranu životného prostredia a zdravia našich ľudí.
V SaS takéto návrhy prinášame systémovo dlhodobo, možno nie sú tak jasne deklarované, medializované ako práve tento návrh, o ktorom dnes predkladám.
Na tomto štrajku sa zúčastnili najmä mladí ľudia, lebo zmena klímy sa ich bytostne dotýka. Myslím, že naozaj musíme myslieť na naše deti a urobiť všetko pre to, aby krajina bola pre ne bezpečným a zdravým miestom.
Podstatnú zmenu, ktorú v spomínanom, spomínanej novele zákona navrhujem, je teda deklarovať spoločenskú objednávku, že naše lesy nie sú na prvom mieste zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Každoročne rezort pôdohospodárstva predkladá vláde a následne výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tzv. správu o lesnom hospodárstve. Aj pred niekoľkými dňami vláda už túto správu prerokovávala a je k dispozícii verejnosti. Chcem poukázať práve na tomto dokumente, ktorý, žiaľ, neprerokováva priamo plénum Národnej rady, ale sa len v tichosti berie na vedomie vo výbore, že aj táto správa poukazuje na to, že aký je ten konflikt medzi rezortami, ktorý spôsobuje množstvo, množstvo, množstvo problémov v ochrane prírody, ale aj nejasnosti pri správe lesov. Táto zelená správa je veľmi obsiahly dokument a zaoberá sa hlavnými lesníckymi problémami, avšak podstatne menej sa venuje pozornosť starostlivosti o lesné ekosystémy, nie o lesné porasty ako jednotky priestorového rozdelenia, teda ako lesníckej typologickej jednotky.
V materiáloch sa rezort životného prostredia síce vyjadril, avšak nemohol zasiahnuť alebo nezasiahol do samotnej koncepcie tejto správy, ktorá by mala byť doplnená práve o ten pohľad, o ktorý som povedala. Z pohľadu lesníkov je zarážajúca neochota odovzdať lesný fond v chránených územiach so 4. a 5. stupňom ochrany do priamej správy organizáciám ochrany prírody, to, o čom ochranári poukazovali, že by to bolo dobré, no z môjho pohľadu by to nebolo dostatočné ani tak jednoduché urobiť.
Práve táto novela kompetenčného zákona je jednoduchý úkon, ktorý sprevádza celú agendu lesného hospodárstva, to znamená vrátane organizácií, ktoré sa zaoberajú lesníctvom, ale aj štátne podniky, ktoré spravujú náš lesný pôdny fond, tak by prešli pod riadenie rezortu životného prostredia.
Táto správa analyzuje stav a vývoj lesného hospodárstva z viacerých, z viacerých hľadísk, sociálnych, environmentálnych, ako aj ekonomických. V závere správy sa môžme dočítať aj návrhy, opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektívnosť manažmentu a ochrany lesov.
Dovoľte, aby som poukázala na niektoré čísla, ktoré sú práve z tejto správy a deklarujú tú situáciu, ktorá, ktorá v našom lesnom hospodárstve je.
Uvádza sa, že ťažba dreva v roku 2018 bola najvyššia od roku 2010, bola na úrovni 9 mil. 865-tisíc metrov kubických dreva. Z tohto objemu ťažby sa vyťažilo 58 % pri odstraňovaní následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Ďalšie tisíce kubíkov poškodeného dreva sa v roku 2018 nestihlo spracovať.
Ťažba dreva sa od toho roku, ako je to v správe uvedené, 2010 zvyšuje a je to aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je vysoký podiel rubného veku zrelých lesných porastov.
Taktiež sa správa len okrajovo venuje tzv. bielym plochám. Biele plochy, ktoré nie sú lesnými porastami, ale sú porastené lesom, na ktoré sa vzťahuje, na výrub týchto porastov sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, hoci je to charakter lesa, sú to porasty, na ktoré sa nevzťahuje zákon o lese ani o nich, o spôsobe ich obhospodarovania. Neexistuje ani evidencia výrubov množstva dreva z týchto tzv. bielych plôch. Spôsobuje to celkovú nejasnosť, neprehľadnosť celkových tokov dreva v Slovenskej republike. Nevie sa celkom objem ťažby ani dodávok dreva vrátane jeho exportu a energetického využitia. Poukazuje to na naozaj hrozivú situáciu v našich lesoch.
Samozrejme, správa hovorí o hospodárení v lesoch na, celkovo na Slovensku, to znamená, na lesoch, ktoré spravujú dve organizácie štátnych lesov, ale aj subjekty neštátnych lesov. Tie obhospodarujú takmer 48, viac ako 48 % plôch lesných porastov.
Výmera lesov na Slovensku je v súčasnosti evidovaná na ploche viac ako 2 mil. hektárov, avšak to nie je to isté, ako je výmera lesných porastov, čo je porastová mapa. Tá je na výmere 1 mil. 948 hektárov, z toho vo vlastníctve štátu je 784-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy. Štátne organizácie v tomto období, v roku 2018, hospodárili na 1 mil. 5-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy.
Správa sa, samozrejme, zaoberá aj dopadov na kvalitu lesov a dopadov vplyvy klimatickej zmeny. Oceňujem, že možno prvýkrát táto správa hovorí aj o lesných ekosystémoch, hovorí o záväzkoch Slovenskej republiky vo vzťahu k OSN, hovorí o agende trvalo udržateľného rozvoja, ktorej sme sa zaviazali, že v roku 2020 prestane odlesňovanie, že do roku 2020, čo je budúci rok, sa začne hospodáriť v našich lesoch inak. Poukazujú naozaj, poukazujú na to, že druhové zloženie našich lesov nie je v poriadku, najviac poškodené sú práve ihličnaté stromy, lesy, ktoré zasahuje najviac, zasahujú biotické aj abiotické činitele.
Ohľadom ekonomiky, aby sme mali jasné, čo je lesné hospodárstvo, celkové náklady v lesnom hospodárstve v roku 2008 dosiahli viac ako 1 mld. eur. Z toho obhospodarovatelia lesa tvorili 559 mil. a poskytovatelia služieb 460 mil. eur. To, čo považujem za nedostatočné a chcem tiež poukázať na, práve na tie rozdielne pohľady v týchto rezortoch a za kľúčové, prečo je potrebné, aby riadenie tejto činnosti bolo pod jedným rezortom, je aj hospodárenie na súkromných pozemkoch. Hospodárenie v chránených územiach, kde by sa malo hospodáriť vo verejnom záujme a súkromným vlastníkom by mala patriť náhrada za obmedzenie ich hospodárenia na týchto pozemkoch. Aj tu chcem poukázať na nejasnosť. A dovolím si aj citovať z tejto správy, čo poukazuje na to, že naozaj ani samotný rezort nevie alebo nechce vedieť, alebo nechce to zmeniť, ako vlastne funguje, resp. nefunguje tento spôsob náhrady.
Uvádza sa, že hodnota požadovanej náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch podľa zákona o ochrane prírody dosiahla čiastku 4 mil. 490-tisíc eur na výmere lesných pozemkov viac ako 9-tisíc hektárov. Avšak schválenú výšku náhrady ministerstvo životného prostredia neuviedlo s odôvodnením, že štátna ochrana prírody nedisponuje všetkými potrebnými informáciami a správ; a naďalej teda sa ešte uvádza okrem iného, že správca štátnych lesných pozemkov nemá nárok na úhradu.
No, tu je základný, proste vidno ako ten rezort pôdohospodárstva ani nevie alebo nechce vedieť, ani tým pádom napraviť túto obludnú situáciu. Totižto práve rezort pôdohospodárstva je ten, ktorý cez program Spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyplácať náhradu v naturovských územiach, a v štátnom záverečnom účte za minulý rok bolo uvedené, že bolo vyplatených len 900-tisíc eur žiadateľom, hoci pri prepočte oprávnených náhrad na výmeru naturovských území by to mohlo byť až 17 mil. eur. Okrem toho túto náhradu tým, že vypláca ministerstvo pôdohospodárstva, ďalšie platby sa realizujú cez okresné úrady, čiže nie cez rezort ministerstva životného prostredia, ktoré síce nepriamym spôsobom tiež vstupuje do týchto náhrad, ale prostredníctvom zmlúv, zámien, prostredníctvom rôznych programov Európskej únie, kde cez štátnu ochranu prírody sa vlastne prelievajú peniaze do manažmentu cez, pre týchto vlastníkov. Sú to nejasné toky, ktoré sú nespravodlivé pre vlastníkov, ktorý by mal mať nárok na obmedzenie, teda nárok na úhradu za obmedzenie svojich činností, avšak nielen ako ujmu na lesnom hospodárstve, ale ako ujmu aj na inom hospodárení na svojom pozemku.
Pokým nebudú tieto rezorty pod jedným pánom, akokoľvek si povieme, že týmto pánom by mala byť vláda Slovenskej republiky, ale ako vidíme, tak ani za tri vlády Fica, ani za jeho jednofarebnej vlády jednoducho ten lobing a tlaky lesných hospodárov, kedy vo vláde stále sedí človek, ktorý je napojený na najväčší biznis s drevom, tak nie je záujmom, v záujme, aby tieto náhrady boli transparentne a jasne poskytované a aby bol vyčlenený jasný balík peňazí v štátnom rozpočte. Pretože nie je to problémom, že by peniaze neboli. Tie peniaze tam sú, len práve takýmto spôsobom, rôznymi tokmi sa neposkytujú transparentne a mnohokrát aj tí vlastníci sú od tej tortúry odradení, aby si, domáhali sa niečoho, čo im patrí.
Ešte nejaké, pár čísiel, čo sa týka výmer chránených území lesných porastov. Tiež vychádzam z tejto, z tejto správy, lebo sú to čísla, o ktorých sa mnoho, mnoho diskutuje, či je to veľa, či je to málo, nechcem komentovať, sú to fakty, ale aby sme vedeli naozaj, že sú to obrovské územia, ktorých nejasnosť a chaos v riadení má výrazný dopad na kvalitu našej krajiny, kvalitu prírody, kvalitu našich lesov, kvalitu ekosystémov a, samozrejme, aj kvalitu klímy a dopadov klimatickej klímy, dopadov klimatickej zmeny na Slovensko.
V sústavách v chránených územiach, to znamená národnej aj európskej, prevažujú lesné pozemky. To znamená, tam musí byť urobené, nastavené jasné pravidlá. Je to výmera 1 mil. 220-tisíc hektárov, to je takmer 62 % z celkovej výmery lesných porastov na Slovensku. Výmera území NATURA na Slovensku je 29,7 %, pričom priemer v Európskej únii je 18,15 percent. Čiže naozaj naše Slovensko má významný podiel, na čo by sme mali byť, samozrejme, patrične hrdí, ale nemalo by to byť niečo, čo bude negatívnym spôsobom vplývať či na našu ekonomiku, nemalo by to byť niečo, proti čomu ľudia budú bojovať, ale niečo, s čím ľudia budú radi žiť.
Spomínala som, že v tejto zelenej správe ako kľúčový dokument, ktorý hodnotí lesné hospodárstvo, v záverečnej kapitole sú aj isté odporúčania. Avšak nie sú tam odporúčania tie, na kritiku ktorých samotná správa poukázala.
Aké by tam mali byť, čo by som očakávala, že sa zlepší, keď bude prijatý náš návrh zákona? Očakávam, že sa zmení spôsob hospodárenia v lesoch a že sa zadefinuje požiadavka na komplexné posudzovanie lesa a jeho služieb. Poľovníctvo sa musí podriadiť v prospech lesa. Na prvom mieste musí byť lesný, nie poľovnícky hospodár. Je potrebné zvýšiť kontrolu lovu zveri. Nielen trofejnej zveri, ale každej zveri, ktorá je ulovená. Treba zmeniť a centralizovať informácie o kompenzáciách a možnostiach na vyplácanie za obmedzenie hospodárenia na súkromných pozemkoch a zjednodušiť tento systém. Treba zjednodušiť systém zamestnávania brigádnikov a sociálne, a taktiež pomôcť pri zamestnávaní ľudí z sociálne znevýhodnených spoločenstiev. To je obrovský problém v oblastiach, kde je veľká chudoba a lesníci stále sa stretávajú s formou vykrádania lesov o drevo. Ľudia, ktorí sú odkázaní na toto drevo, tak sa stávajú väzňami a existujú spôsoby, kedy títo ľudia by vedeli pomôcť lesu, pomohli by aj sebe a pomohli by aj lesnej správe.
Ohľadom hospodárenia je treba zvýšiť dôraz na taxáciu drevín, a to s dôrazom na zmenu klímy. Nie je možné vysádzať dreviny, ktoré už dnes vieme, že o pár rokov budú vysychať alebo budú napadnuté škodcom práve z dôvodu toho, že dochádza k zmene klímy. Samozrejme, treba zvýšiť verejnú kontrolu. Treba zvýšiť verejnú kontrolu a informovanosť ohľadom toho, čo je povolené v lese realizovať a čo sa vykonáva načierno. Ak bude spoločné riadenie, tak bude jednoduchšie aj dôjsť k prehodnoteniu chránených území a taktiež aj území, ktoré sú chránené európskym zákonom, tzv. naturovské územia.
Vážení kolegovia, ako podklad, ako dôkaz toho, že naozaj návrh zákona, ktorým sa presunie agenda lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia, je dôležitý, ako argumenty som použila správu o lesnom hospodárstve, ktorá bude v najbližších dňoch pravdepodobne predmetom rokovania nášho výboru a údaje sú uvedené v tejto, v tejto správe. A viem, že je koniec volebného obdobia, ale myslím si, že bolo by vhodné aj možné, ak by sa návrh zákona schválil, aby od 1. januára budúceho roku došlo k presunu týchto kompetencií a tým aj k naštartovaniu novej formy hospodárenia a deklarácie aj verejnosti, že naša spoločnosť to naozaj s našimi lesmi a ochranou prírody myslí úprimne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážení páni podpredsedovia, kolegovia, ale aj kolegyne, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Anna Zemanová, Karol Galek a Radoslav Pavelka.
Cieľom predloženého návrhu je presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia a dosiahnutie spoločenskej dohody v oblasti starostlivosti o lesy ako najdôležitejšieho stabilizačného prvku v krajine.
Členské štáty Európskej únie mali do roku 2014 zmapovať a posúdiť stav ekosystémov a ich služieb na svojom území, hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporiť začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni. Taktiež do roku 2020 má Slovensko naplniť aj záväzok voči Organizácii Spojených národov udržateľne obhospodarovať všetky typy lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni. Jasný a konkrétny strategický plán, ako mieni Slovensko tento záväzok dodržať, však vláda doteraz nepredstavila.
Naopak, štátu sa starostlivosť o les vymkla spod kontroly. Zlé a nekompetentné rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva nás priviedli do situácie, kedy nám Európska komisia pre nedostatočnú ochranu prírody hrozí sankciami. Situácia sa v chránených územiach a v lesoch zhoršuje. Vyhovárania sa, že za stovky vyrúbaných hektárov lesa môžu živelné kalamity, viac neobstojí. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič viac ako konečne jednoduché a jasné pravidlá pri správe vlastných pozemkov v chránených územiach. Zároveň by malo platiť, aby boli vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach pri ochrane prírody rovnocennými partnermi.
Zodpovedná príprava krajiny na zmenu klímy si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi ťažbou dreva a využívaním lesa ako prirodzenej ochrany pred povodňami či zosuvmi pôdy. Lesy nám poskytujú služby, ktoré prispievajú k stabilite životného prostredia a ľudskému blahobytu. Produkujú kyslík a človeku poskytujú aj priestor pre relax, rekreáciu a turizmus.
Potrebujeme nastaviť pravidlá, ako z hospodárskeho hľadiska využiť drevo a zároveň les zachovať tak, aby mali z neho prospech aj naše deti. Aby sme odstránili pretrvávajúce konflikty a dosiahli prijaté záväzky, tak z tohto dôvodu navrhujeme presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia.
Dovoľujem si uviesť, že návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.

Vážený pán predsedajúci, dovolím si požiadať, predkladám procedurálny návrh, aby sa bod 92, návrh poslancov Národnej rady Zemanovej, Galeka, Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, presunul ako termínovaný bod na utorok 24. septembra o 14.00 hod. Ako zdôvodnenie uvádzam svoje osobné zdravotné problémy, som chorá a dosť mi problém robí sedieť tu a čakať na také operatívne sedenie, čiže možno budem na péenke, neviem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste v svojej rozprave použili dva pojmy. Raz ste hovorili, že zamestnanie, druhýkrát ste povedali povolanie. Ja sa, ono je to rozdiel, hej. Povolanie, väčšinou sa považuje to, čo človek nejako vyštudoval, ale neznamená, že aj to, čo vyštudoval, na čo bol nejak možno povolaný, aj v momentálnej situácii, keď sa hlási do kandidátky, že v tej situácii momentálne aj tú prácu vykonáva, čiže... A ešte nebodaj, aby volebná komisia kontrolovala, či naozaj to zamestnanie spĺňa.
Čiže toto na, toto by sa tiež, keď teda to chcete to nejak upravovať, malo jednoznačne zadefinovať, že teda čo je to povolanie, som ekológ, environmentalista alebo v momentálnej situácii môže pracovať niekde, ja neviem, ako skladník. Tak si tam musím napísať, že som skladník, lebo som sa ako ekológ alebo environmentalista nezamestnal? Tak ak chcete meniť, tak naozaj aj tieto veci, tieto detaily by mali byť jednoznačné a myslím si, že malo by tam byť to, čo naozaj človeka identifikuje.
Ako ste povedali aj príklad, že v mnohých obciach sa ľudia, majú podobné rovnaké priezviská, krstné meno aj priezvisko a identifikuje ich potom meno, adresa ešte zväčša, lebo aj tá sa uvá..., teda neviem síce, či tá je na volebnom lístku, myslím, že nie je. Ale potom je to aj tá prezývka, tak potom, keď má byť tá identifikácia, tak potom malo by to byť, že to je prezývka, hej. Raz som, som Zemanová a mám prezývku, že som starostka, hej. (povedané zo smiechom), lebo máme Zemanových vo Vajnoroch veľmi veľa. Tak aby z toho nevznikli potom takéto komické situácie (povedané zo smiechom), ktoré môžu viesť, ale pozor, možno až k vylúčeniu z kandidátnej listiny, lebo volebná komisia bude usudzovať, že to nie je pravdivé.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Raši, hovorili ste o Sulíkovi, že v roku 2012 bol s Kočnerom, no ale Marian Kočner vtedy nebol odsúdený a bol to najlepší kamarát vtedajšieho generálneho prokurátora Trnku. Nikto zo SaS nechodil na jeho večierky a nevyfocoval sa s ním ako najlepší kamarát.
Čítali ste esemesky, ktoré nepoukazujú na žiadne kšefty ani kamarátstvo na rozdiel od vašich kolegov, a to vysokopostavených členov strany ako ľudí na vysokých pozíciách strany. Hovorím tu o kontaktoch s ľuďmi napojených na beštiálnu vraždu. Prečítajte si esemesky pani Zsuzsovej s nejakým pánom, istým Maznákom. Komplicky, pani Zsuzsová bola komplicka vraždy, je zavretá za vraždu, za podozrenie z vraždy, beštiálnej vraždy dvoch ľudí.
Táto schôdza nie je o Kočnerovi, táto schôdza je o tom, že ste neprijali politickú zodpovednosť za kontakty štátnej tajomníčky, sudkyne a poslankyne za SMER pani Jankovskej. O tom je dnešná schôdza. Vaša strana a vláda, ktorej ste súčasti, súčasťou, vytvorili túto obludnú chobotnicu, ktorou ste súčasťou.
Pán Raši, kto bol objednávateľ vraždy? Vy ste povedal, hovoríte, že už sedia vykonávatelia vraždy, ale kto bol objednávateľ? Týchto vašich ľudí sa pýtajte.