Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorého podstatou je, aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Zdanlivo jednoduchý zákon, avšak veľmi dôležitý.
Tento návrh má strana Sloboda a Solidarita už niekoľko rokov vo svojom programe, hovoríme o tom už od roku 2012, avšak doba, myslím si, že dozrela práve v týchto dňoch, kedy vidíme, že aj verejnosť sa zobúdza a poukazuje čoraz viacej na situáciu, ktorá v našej krajine je v oblasti ochrany prírody a v oblasti lesného hospodárstva. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortami, konflikt, ktorý pretrváva desiatky rokov. Kým ministerstvo pôdohospodárstva má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod päť miliónov eur do štátneho rozpočtu, ministerstvo životného prostredia vníma les ako živý organizmus.
Zdravý les je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy, zachytáva vodu v prípade prívalových dažďov, zachytáva uhlík a je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť, bude to však obrovská zmena priorít. Bude jasná deklarácia spoločenskej objednávky, čo vlastne naša krajina považuje za prioritu.
V piatok sa konal nielen v Bratislave, ale takmer po celom svete obrovské štrajky, klimatické štrajky. Jeden z nich v Bratislave som bola aj osobne navštíviť a často tam zaznieval slogan: Zmeňme systém, nie klímu! A práve takéto riešenie, ktoré dnes predstavujeme, je to systémové riešenie, nie čiastkové, nie je jediné, ale je základné pre to, aby sa mohli realizovať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie pre ochranu klímy a ochranu prírody a našej krajiny a hlavne ochranu životného prostredia a zdravia našich ľudí.
V SaS takéto návrhy prinášame systémovo dlhodobo, možno nie sú tak jasne deklarované, medializované ako práve tento návrh, o ktorom dnes predkladám.
Na tomto štrajku sa zúčastnili najmä mladí ľudia, lebo zmena klímy sa ich bytostne dotýka. Myslím, že naozaj musíme myslieť na naše deti a urobiť všetko pre to, aby krajina bola pre ne bezpečným a zdravým miestom.
Podstatnú zmenu, ktorú v spomínanom, spomínanej novele zákona navrhujem, je teda deklarovať spoločenskú objednávku, že naše lesy nie sú na prvom mieste zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Každoročne rezort pôdohospodárstva predkladá vláde a následne výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tzv. správu o lesnom hospodárstve. Aj pred niekoľkými dňami vláda už túto správu prerokovávala a je k dispozícii verejnosti. Chcem poukázať práve na tomto dokumente, ktorý, žiaľ, neprerokováva priamo plénum Národnej rady, ale sa len v tichosti berie na vedomie vo výbore, že aj táto správa poukazuje na to, že aký je ten konflikt medzi rezortami, ktorý spôsobuje množstvo, množstvo, množstvo problémov v ochrane prírody, ale aj nejasnosti pri správe lesov. Táto zelená správa je veľmi obsiahly dokument a zaoberá sa hlavnými lesníckymi problémami, avšak podstatne menej sa venuje pozornosť starostlivosti o lesné ekosystémy, nie o lesné porasty ako jednotky priestorového rozdelenia, teda ako lesníckej typologickej jednotky.
V materiáloch sa rezort životného prostredia síce vyjadril, avšak nemohol zasiahnuť alebo nezasiahol do samotnej koncepcie tejto správy, ktorá by mala byť doplnená práve o ten pohľad, o ktorý som povedala. Z pohľadu lesníkov je zarážajúca neochota odovzdať lesný fond v chránených územiach so 4. a 5. stupňom ochrany do priamej správy organizáciám ochrany prírody, to, o čom ochranári poukazovali, že by to bolo dobré, no z môjho pohľadu by to nebolo dostatočné ani tak jednoduché urobiť.
Práve táto novela kompetenčného zákona je jednoduchý úkon, ktorý sprevádza celú agendu lesného hospodárstva, to znamená vrátane organizácií, ktoré sa zaoberajú lesníctvom, ale aj štátne podniky, ktoré spravujú náš lesný pôdny fond, tak by prešli pod riadenie rezortu životného prostredia.
Táto správa analyzuje stav a vývoj lesného hospodárstva z viacerých, z viacerých hľadísk, sociálnych, environmentálnych, ako aj ekonomických. V závere správy sa môžme dočítať aj návrhy, opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektívnosť manažmentu a ochrany lesov.
Dovoľte, aby som poukázala na niektoré čísla, ktoré sú práve z tejto správy a deklarujú tú situáciu, ktorá, ktorá v našom lesnom hospodárstve je.
Uvádza sa, že ťažba dreva v roku 2018 bola najvyššia od roku 2010, bola na úrovni 9 mil. 865-tisíc metrov kubických dreva. Z tohto objemu ťažby sa vyťažilo 58 % pri odstraňovaní následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Ďalšie tisíce kubíkov poškodeného dreva sa v roku 2018 nestihlo spracovať.
Ťažba dreva sa od toho roku, ako je to v správe uvedené, 2010 zvyšuje a je to aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je vysoký podiel rubného veku zrelých lesných porastov.
Taktiež sa správa len okrajovo venuje tzv. bielym plochám. Biele plochy, ktoré nie sú lesnými porastami, ale sú porastené lesom, na ktoré sa vzťahuje, na výrub týchto porastov sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, hoci je to charakter lesa, sú to porasty, na ktoré sa nevzťahuje zákon o lese ani o nich, o spôsobe ich obhospodarovania. Neexistuje ani evidencia výrubov množstva dreva z týchto tzv. bielych plôch. Spôsobuje to celkovú nejasnosť, neprehľadnosť celkových tokov dreva v Slovenskej republike. Nevie sa celkom objem ťažby ani dodávok dreva vrátane jeho exportu a energetického využitia. Poukazuje to na naozaj hrozivú situáciu v našich lesoch.
Samozrejme, správa hovorí o hospodárení v lesoch na, celkovo na Slovensku, to znamená, na lesoch, ktoré spravujú dve organizácie štátnych lesov, ale aj subjekty neštátnych lesov. Tie obhospodarujú takmer 48, viac ako 48 % plôch lesných porastov.
Výmera lesov na Slovensku je v súčasnosti evidovaná na ploche viac ako 2 mil. hektárov, avšak to nie je to isté, ako je výmera lesných porastov, čo je porastová mapa. Tá je na výmere 1 mil. 948 hektárov, z toho vo vlastníctve štátu je 784-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy. Štátne organizácie v tomto období, v roku 2018, hospodárili na 1 mil. 5-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy.
Správa sa, samozrejme, zaoberá aj dopadov na kvalitu lesov a dopadov vplyvy klimatickej zmeny. Oceňujem, že možno prvýkrát táto správa hovorí aj o lesných ekosystémoch, hovorí o záväzkoch Slovenskej republiky vo vzťahu k OSN, hovorí o agende trvalo udržateľného rozvoja, ktorej sme sa zaviazali, že v roku 2020 prestane odlesňovanie, že do roku 2020, čo je budúci rok, sa začne hospodáriť v našich lesoch inak. Poukazujú naozaj, poukazujú na to, že druhové zloženie našich lesov nie je v poriadku, najviac poškodené sú práve ihličnaté stromy, lesy, ktoré zasahuje najviac, zasahujú biotické aj abiotické činitele.
Ohľadom ekonomiky, aby sme mali jasné, čo je lesné hospodárstvo, celkové náklady v lesnom hospodárstve v roku 2008 dosiahli viac ako 1 mld. eur. Z toho obhospodarovatelia lesa tvorili 559 mil. a poskytovatelia služieb 460 mil. eur. To, čo považujem za nedostatočné a chcem tiež poukázať na, práve na tie rozdielne pohľady v týchto rezortoch a za kľúčové, prečo je potrebné, aby riadenie tejto činnosti bolo pod jedným rezortom, je aj hospodárenie na súkromných pozemkoch. Hospodárenie v chránených územiach, kde by sa malo hospodáriť vo verejnom záujme a súkromným vlastníkom by mala patriť náhrada za obmedzenie ich hospodárenia na týchto pozemkoch. Aj tu chcem poukázať na nejasnosť. A dovolím si aj citovať z tejto správy, čo poukazuje na to, že naozaj ani samotný rezort nevie alebo nechce vedieť, alebo nechce to zmeniť, ako vlastne funguje, resp. nefunguje tento spôsob náhrady.
Uvádza sa, že hodnota požadovanej náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch podľa zákona o ochrane prírody dosiahla čiastku 4 mil. 490-tisíc eur na výmere lesných pozemkov viac ako 9-tisíc hektárov. Avšak schválenú výšku náhrady ministerstvo životného prostredia neuviedlo s odôvodnením, že štátna ochrana prírody nedisponuje všetkými potrebnými informáciami a správ; a naďalej teda sa ešte uvádza okrem iného, že správca štátnych lesných pozemkov nemá nárok na úhradu.
No, tu je základný, proste vidno ako ten rezort pôdohospodárstva ani nevie alebo nechce vedieť, ani tým pádom napraviť túto obludnú situáciu. Totižto práve rezort pôdohospodárstva je ten, ktorý cez program Spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyplácať náhradu v naturovských územiach, a v štátnom záverečnom účte za minulý rok bolo uvedené, že bolo vyplatených len 900-tisíc eur žiadateľom, hoci pri prepočte oprávnených náhrad na výmeru naturovských území by to mohlo byť až 17 mil. eur. Okrem toho túto náhradu tým, že vypláca ministerstvo pôdohospodárstva, ďalšie platby sa realizujú cez okresné úrady, čiže nie cez rezort ministerstva životného prostredia, ktoré síce nepriamym spôsobom tiež vstupuje do týchto náhrad, ale prostredníctvom zmlúv, zámien, prostredníctvom rôznych programov Európskej únie, kde cez štátnu ochranu prírody sa vlastne prelievajú peniaze do manažmentu cez, pre týchto vlastníkov. Sú to nejasné toky, ktoré sú nespravodlivé pre vlastníkov, ktorý by mal mať nárok na obmedzenie, teda nárok na úhradu za obmedzenie svojich činností, avšak nielen ako ujmu na lesnom hospodárstve, ale ako ujmu aj na inom hospodárení na svojom pozemku.
Pokým nebudú tieto rezorty pod jedným pánom, akokoľvek si povieme, že týmto pánom by mala byť vláda Slovenskej republiky, ale ako vidíme, tak ani za tri vlády Fica, ani za jeho jednofarebnej vlády jednoducho ten lobing a tlaky lesných hospodárov, kedy vo vláde stále sedí človek, ktorý je napojený na najväčší biznis s drevom, tak nie je záujmom, v záujme, aby tieto náhrady boli transparentne a jasne poskytované a aby bol vyčlenený jasný balík peňazí v štátnom rozpočte. Pretože nie je to problémom, že by peniaze neboli. Tie peniaze tam sú, len práve takýmto spôsobom, rôznymi tokmi sa neposkytujú transparentne a mnohokrát aj tí vlastníci sú od tej tortúry odradení, aby si, domáhali sa niečoho, čo im patrí.
Ešte nejaké, pár čísiel, čo sa týka výmer chránených území lesných porastov. Tiež vychádzam z tejto, z tejto správy, lebo sú to čísla, o ktorých sa mnoho, mnoho diskutuje, či je to veľa, či je to málo, nechcem komentovať, sú to fakty, ale aby sme vedeli naozaj, že sú to obrovské územia, ktorých nejasnosť a chaos v riadení má výrazný dopad na kvalitu našej krajiny, kvalitu prírody, kvalitu našich lesov, kvalitu ekosystémov a, samozrejme, aj kvalitu klímy a dopadov klimatickej klímy, dopadov klimatickej zmeny na Slovensko.
V sústavách v chránených územiach, to znamená národnej aj európskej, prevažujú lesné pozemky. To znamená, tam musí byť urobené, nastavené jasné pravidlá. Je to výmera 1 mil. 220-tisíc hektárov, to je takmer 62 % z celkovej výmery lesných porastov na Slovensku. Výmera území NATURA na Slovensku je 29,7 %, pričom priemer v Európskej únii je 18,15 percent. Čiže naozaj naše Slovensko má významný podiel, na čo by sme mali byť, samozrejme, patrične hrdí, ale nemalo by to byť niečo, čo bude negatívnym spôsobom vplývať či na našu ekonomiku, nemalo by to byť niečo, proti čomu ľudia budú bojovať, ale niečo, s čím ľudia budú radi žiť.
Spomínala som, že v tejto zelenej správe ako kľúčový dokument, ktorý hodnotí lesné hospodárstvo, v záverečnej kapitole sú aj isté odporúčania. Avšak nie sú tam odporúčania tie, na kritiku ktorých samotná správa poukázala.
Aké by tam mali byť, čo by som očakávala, že sa zlepší, keď bude prijatý náš návrh zákona? Očakávam, že sa zmení spôsob hospodárenia v lesoch a že sa zadefinuje požiadavka na komplexné posudzovanie lesa a jeho služieb. Poľovníctvo sa musí podriadiť v prospech lesa. Na prvom mieste musí byť lesný, nie poľovnícky hospodár. Je potrebné zvýšiť kontrolu lovu zveri. Nielen trofejnej zveri, ale každej zveri, ktorá je ulovená. Treba zmeniť a centralizovať informácie o kompenzáciách a možnostiach na vyplácanie za obmedzenie hospodárenia na súkromných pozemkoch a zjednodušiť tento systém. Treba zjednodušiť systém zamestnávania brigádnikov a sociálne, a taktiež pomôcť pri zamestnávaní ľudí z sociálne znevýhodnených spoločenstiev. To je obrovský problém v oblastiach, kde je veľká chudoba a lesníci stále sa stretávajú s formou vykrádania lesov o drevo. Ľudia, ktorí sú odkázaní na toto drevo, tak sa stávajú väzňami a existujú spôsoby, kedy títo ľudia by vedeli pomôcť lesu, pomohli by aj sebe a pomohli by aj lesnej správe.
Ohľadom hospodárenia je treba zvýšiť dôraz na taxáciu drevín, a to s dôrazom na zmenu klímy. Nie je možné vysádzať dreviny, ktoré už dnes vieme, že o pár rokov budú vysychať alebo budú napadnuté škodcom práve z dôvodu toho, že dochádza k zmene klímy. Samozrejme, treba zvýšiť verejnú kontrolu. Treba zvýšiť verejnú kontrolu a informovanosť ohľadom toho, čo je povolené v lese realizovať a čo sa vykonáva načierno. Ak bude spoločné riadenie, tak bude jednoduchšie aj dôjsť k prehodnoteniu chránených území a taktiež aj území, ktoré sú chránené európskym zákonom, tzv. naturovské územia.
Vážení kolegovia, ako podklad, ako dôkaz toho, že naozaj návrh zákona, ktorým sa presunie agenda lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia, je dôležitý, ako argumenty som použila správu o lesnom hospodárstve, ktorá bude v najbližších dňoch pravdepodobne predmetom rokovania nášho výboru a údaje sú uvedené v tejto, v tejto správe. A viem, že je koniec volebného obdobia, ale myslím si, že bolo by vhodné aj možné, ak by sa návrh zákona schválil, aby od 1. januára budúceho roku došlo k presunu týchto kompetencií a tým aj k naštartovaniu novej formy hospodárenia a deklarácie aj verejnosti, že naša spoločnosť to naozaj s našimi lesmi a ochranou prírody myslí úprimne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
