Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Baránik, ja si veľmi vážim tvoju otvorenosť vo svojich výstupoch a vlastne identifikovanie konkrétnych vecí a nie hranie sa na nejakú kamufláž a na nejaké šokantné situácie, o ktorých hovorí aj pán minister, že bol šokovaný o zverejnených informáciách o aktivitách sudcov. No ja som šokovaná, že vás šokuje to, čo, že to bolo zverejnené, a nie to, čo sa v súdnictve deje, ale o čom sa šepká už roky. Veď prečo sme sa asi prepadli v rebríčkoch korupcie a dôvery vo verejnú moc na spodné priečky? Bolo to uvedené aj v správe o Slovensku v roku 2018, ktorú spracovávala Európska únia a kde sme sa prepadli v tejto veci na chvost, kde z opýtaných až 50 % opýtaných ľudí povedalo, že nedôveruje v súdnu moc, lebo je tam vysoká miera korupcie.
Možno si predkladatelia hovoria, že urobme aspoň niečo ako nič. Nuž ale som zvedavá, či naozaj tá snaha bude úprimná a že v druhom čítaní či podporíte pozmeňujúce návrhy, ktoré máme pripravené spolu s kolegami k tomuto návrhu zákona, že či tá snaha zlepšiť túto situáciu, ako dať tie páky do rúk ministerstvu, resp. aj Súdnej rade, aby mohla v podozrivých prípadoch konať, či naozaj tá vaša snaha bude úprimná a tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré budú prednesené v druhom čítaní, podporíte. Tam sa ukáže vaša, tam sa ukáže tá pravá tvár predkladateľov, že či ozaj to je len hra na pekných, alebo je to úprimná snaha zlepšiť niečo v súdnictve.

Ďakujem pekne za slovo. No, mňa zaujala jedna pasáž z odôvodnenia, prečo je potrebné takýto zákon prijať v skrátenom legislatívnom konaní a síce, že ak sa to neprijme, je to taká naliehavá potreba, že by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tak to je tá naliehavá situácia po dvanástich rokoch vlády, Ficovlády, zrazu zistili, že tento zákon je porušením najzákladnejších ústavných práv. Dvanásť rokov to nevadilo, ale teraz pred koncom volebného obdobia, kde už je, zvoní zvonček na koniec vlády Roberta, vlády Roberta Fica a jeho kumpánov, tak teraz zistili, že vlastne porušovali základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tak toto naozaj je fascinujúce zistenie, pán minister, ktoré nám tu prezentujete v pléne Národnej rady.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcela len ešte doplniť niečo z dôvodovej správy, ktoré ma tam veľmi zarazilo. Odcitujem, že osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, to je, dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky ani Európskej únie neobsahuje. Preto tento proces nemá vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie vrátane následkov takéhoto zlúčenia. A práve tie záverečné slová tej poslednej vety, že tento proces nemá ani výpočet následkov takéhoto zlúčenia, čiže naozaj urobiť takúto zásadnú zmenu v týchto operačných programoch bez toho, aby to prešlo medzirezortným pripomienkovacím konaním, aby sa vlastne našli, identifikovali následky tohto zlúčenia, je naozaj nanajvýš nezodpovedné a môže to byť aj zo strany; lebo Európska únia takéto niečo neupravovala, lebo ani nepredpokladala, že na strane členských štátov môže dôjsť k takým špekuláciám alebo k takému bezprecedentnému nečerpaniu financií z operačných programov, ako sa stáva na Slovensku. Čiže, samozrejme, ich právny poriadok alebo európsky právny poriadok takéto čosi neprejudikoval, pretože si to ani nevedeli predstaviť, že takéto čosi nastane. A robiť to bez, takto narýchlo je veľmi nezodpovedné.

Ďakujem, ďakujem pekne. Hlavne zareagujem na kolegu Martina Fecka.
Áno, máš úplne, úplne pravdu, som zvedavá, či pán minister zareaguje, pretože v minulosti minister Kažimír sa hral na úlohu štatistu, že on, vlastne za to si zodpovedá každý rezort sám a že on nie je zodpovedný za to, čo tam oni si dajú. No myslím si, že to tak nie je, že vlastne predkladateľ zastrešuje všetkých jednotlivých, jednotlivých ministrov, ktorí by mali obhajovať návrh rozpočtu. A ja vidím v oblasti životného prostredia veľkú dieru v štátnom rozpočte, ktorá by, ktorá tam nie je pomenovaná a nad ktorou stále sa zatvárajú oči. A netýka sa to len výkupu a usporiadania pozemkov, ale, samozrejme, aj, pretože to je pre hlavne ochranu, ochranu prírody, ochranu lesov, ale aj využitie poľnohospodárskej pôdy absolútny základ, aby boli usporiadané majetkové, majetkové vzťahy.
Tá diera, diera v rozpočte v tých podmienených záväzkoch, v ktorých sa, akože hovorí sa, ťažko vyčísľujú, tak ich tam radšej nedáme, je to také skrývanie sa pred pravdou, ktorá nás jedného dňa, jedného dňa dopa..., á, dobehne. Pretože tie výdavky napríklad s dočisťovaním pitnej vody pre alebo podzemnej vody pre účely pitnej vody napríklad na Žitnom ostrove s tým, že sa nerieši toxický mrak, ktorý sa šíri z územia Bratislavy do tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, bude čosi, čo bude pre výdavky verejnej správy absurdné a veľké a je teda na škodu, že to v rozpočte nie je.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu. Nie som ekonóm, a preto môj pohľad bude skôr z pohľadu, z mojich skúseností alebo kapitol, ktorým sa venujem, a je to z pohľadu výdavkov na životné prostredie.
Vo všeobecnej dôvodovej správe sa píše, že „návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu“ a tak ďalej a že je aj viazaná „a v súlade s právom Európskej únie“. Nuž, musím povedať, nie je. A prečo, vám vysvetlím.
A je to hlavne z toho dôvodu, že v tomto návrhu rozpočtu na rok 2020 nie sú zapracované ekosystémové služby. Táto povinnosť zapracovať ekosystémové služby do návrhu rozpočtov členských štátov vyplýva z Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá, keď bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, v piatej úlohe druhého cieľa sa zaviazala Európska komisia a členské štáty, že do roku 2014 zmapujú a posúdia stav ekosystémových, ekosystémov a ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni.
Prečo o tom hovorím? Čo sú to tie ekosystémové služby? No sú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy. Napríklad voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín a ďalšie. Ľudská činnosť však ničí biodiverzitu a znižuje odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať túto širokú škálu tovarov a služieb.
V najbližšom období je teda potrebné dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať aj účinné opatrenia na zastavenia (zastavenie, pozn. red.) poklesu biodiverzity. To všetko má dopady aj, samozrejme, na životné, na štátny rozpočet.
Ochrana a tvorba životného prostredia niečo stojí, treba si to otvorene povedať a nezakrývať oči pred touto realitou. A preto som si osobitne pozrela podmienené záväzky, ktoré sú súčasťou štátneho, teda návrhu rozpočtu. A v týchto podmienených záväzkoch v pasívach chýbajú vyčíslené záväzky vo vzťahu k životnému prostrediu. V materiáli je opísané, čo majú tieto pasíva obsahovať. Odcitujem: „Je to možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane, alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo je to povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.“
To znamená, že jednoznačne tu chýbajú známe záväzky voči životnému prostrediu, environmentálne záťaže, staré sklásky (skládky, pozn. red.), odkaliská, napríklad Poša. Práve včera bola definitívne určená zodpovedná osoba za túto environmentálnu záťaž, kde na 68 % doručení ako zodpovednosti štát pri jej prevádzkovaní. Sú to ale aj iné skládky, rakúska skládka a z toho dopadu aj znečistenie podzemných vôd ža (na, pozn. red.) Žitnom ostrove. Staré záťaže, environmentálne záťaže napríklad v Seredi a ďalšie časované známe bomby, ktoré tikajú ako tichý zabijak, sa rozširujú ako mor. Likvidácia škôd bude oveľa vyššia, ak si nepovieme pravdu a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. Obdobne je to aj so znečisteným ovzduším, nedostatočnými opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy a tým dopady na zdravie a dodatočné výdavky na štátny rozpočet.
V tomto duchu som sa pozrela na jednotlivé kapitoly, ktoré majú vo svojej agende starostlivosť o životné prostredie. Vláda sa hlási k opatreniam voči klimatickej zmene, avšak naďalej bol ponechaný v štátnom rozpočte osobitný odvod pre správcu lesov Lesy Slovenskej republiky. Je pozoruhodné, že dôvodová správa sa neunúva o vysvetlenie k tomuto § 7, kde ukladá osobitný odvod v sume 5 mil. eur k Lesom Slovenskej republiky.
V médiách sa pani Matečná, ministerka Matečná nechala počuť a konečne si osvojila môj tri roky predkladaný návrh o zrušení tohto odvodu, avšak nepremietlo sa to do návrhu rozpočtu, a preto mám pozmeňovací návrh, ktorý napĺňa moju a v tomto ojedinelom prípade aj dodatočne osvietený názor vlády, ktorý bol prezentovaný podpredsedníčkou vlády za prítomnosti premiéra. Tak verím, že tento pozmeňovací návrh bude v tomto pléne schválený, keďže to bolo avizované pani, á, tak zatiaľ to nie je schválené... (Reakcia z pléna.) Tak o to lepšie, ak to takto je, že sa to dostane do spoločnej správy, tak uvidíme, či to bude odsúhlasené.
Ale je to ojedinelý prípad, kedy si ministerka Matečná osvojila môj návrh, ale, samozrejme, nebola som jediná, pretože už v predchádzajúcom volebnom obdobe (období, pozn. red.) sa našli ekológovia, ktorí na toto poukazovali.
Takže teraz poukážem na tie jednotlivé kapitoly.
Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra, ktoré spravuje okresné úrady. Napriek valorizácii platov dochádza k poklesu výdavkov zabezpečenie účinnej štátnej správy v životnom prostredí. Preto ma prekvapuje, ma naozaj znižovanie výdavkov pre činnosť okresných úradov. Ľudia utekajú z týchto pracovísk a tí, čo zostávajú, sa delia na dve skupiny. Tých, ktorí sú zavelenou, zavalení agendou a robia, čo môžu. Potom sú aj takí, ktorí alibisticky rozhodujú na základe politických objednávok a objednávok rôznych subjektov, až na úrovni trestnoprávnej. Boli sme tomu svedkami. Takto sa to nedá dosiahnuť nejaká efektívna a spoľahlivá štátna správa. Konania sa naťahujú. Rastie nedôvera vo výkon štátnej moci. Verejnosť nahrádza kontrolu a výkon štátnej správy. Ľudia sa boja veriť, že projekty, ktoré by mali pomôcť napríklad aj ochrane životného prostredia, budú realizované v súlade s princípmi trvalo udržateľnosti bez udeľovania výnimok, a že bude štát vykonávať dôslednú kontrolu.
Ďalší rezort, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je doprava a tá má aj najväčšie dopady zo znečistenia na zdravie obyvateľstva. Nedostatok obchvatov, zlá kvalita, to sú príčiny, ktoré zvyšujú mieru znečistenia v našich obciach a miest. Je smutné, že Slovenská správa ciest má rozpočtované znížené výdavky oproti roku 2018 o 15 mil. eur. Chýbajú financie na údržbu a opravu ciest I. tried a plánované výdavky na rok 2020 zostávajú na rovnakej úrovni. Navrhovaným rozpočtom preto nie je možné zabezpečiť dostatočný štandard údržby a opráv ciest I. tried, čo bude mať negatívny dopad na udržanie prevádzkyschopnosti ciest, bezpečnosti na cestách a v konečnom dôsledku aj na zhoršenie životného prostredia.
Chýbajú výdavky na opravy mostov, ktoré sa nám v čoraz väčšej miere dostávajú do havr..., do havarijného stavu. A to, že mosty padajú, a nielen v zahraničí, ale aj v Európe a na Slovensku, žiaľ, sme smedkami (svedkami, pozn. red.) aj v uplynulých dňoch. V rozpočte mi chýbajú výdavky na budovanie cykloinfraštruktúry, teda na cyklodopravu.
Všeobecne budovanie infraštruktúry je na Slovensku mimoriadne neefektívne, neefektívne. Vláda nedokáže využiť ani schválené kapitálové výdavky. Na posledné, napríklad za posledné dva roky vo výške 1,1 mld. eur.
Na cestnú infraštruktúru je na rok 2020 vyčlenených 325,758-tisíc eur. Oproti návrhu rozpočtu na rok 2019 to predstavuje pokles o 15 mil. Pritom najväčšiu položku v rozpočte sú na cestnú infarštruktúru, kde sú, sú výsdavky (výdavky, pozn. red.) s PPP projektmi v oblasti cestnej infraštruktúry. Tu chcem poukázať aj na situáciu, ktorá nie je v rozpočte zahrnutá, to je v súvislosti s ťažkosťami aj hrozbami rôznych vysokých kompenzácií zo strany neschopnosti štátu pri príprave diaľnice D4, R7, kde naďalej pretrváva nezákonný stav vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy nerešpektujú rozhodnutie krajského súdu. S týmto, samozrejme, budú následne súvisieť vysoké výdavky na zdržiavanie stavby a kompenzácie zo strany, zo strany staviteľa a tieto nie sú zahrnuté ani len nieže v tomto ka..., v tejto rozpočte, ale ani v tých podmienených záväzkoch.
Osobitne poukazujem na tunel Višňové, kde ťarchy s tým vyhodením staviteľa z tejto investície sa predražia niekoľko nám násobne a už dnes sú známe miliónové výšky, sa o nich hovorí, ako pokuty v konaniach arbitrážnych voči, ktoré si uplatňuje staviteľ voči Slovenskej republiky (republike, pozn. red.). Ani tieto výdavky, hoci sú už aj vyčíslené, sa ani len o nich nehovorí v podmienených záväzkoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zaujala ma v správe jedna poznámka k hospodáreniu štátnych lesov, citujem: „Hospodárenie štátnych lesov je horšie ako neštátnych lesov. Dôvodom je odlišná štruktúra výnosov aj nákladov a miera verejnoprospešných činností. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prejde hĺbkovým auditom, ktorý navrhne opatrenia na zlepšenie ziskovosti na meter kubický ťažby.“
Oceňujem poznámku síce, že „plocha lesov na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje, ale náhodná ťažba tvorila v roku“, teda „je nadmerne vysoká. Dôvodom sú hlavne lykožrútové kalamity spôsobované veternými smršťami a klimatickými zmenami.“
A teraz počúvajte: „Pre zvýšenie transparentnosti budú všetky programy starostlivosti o lesy zverejnené na portáli Data.gov v úplnom znení.“
Pýtam sa, prečo je táto poznámka v zákone o rozpočte a nebola súčasťou zákona o lesoch, ktorý sme pred pár týždňami schvaľovali v Národnej rade, a tu sa dočíta..., čítame o takejto dôležitej veci v štátnom rozpočte?
Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii 455 mil. eur, avšak z toho rozpočtové prostriedky by mali tvoriť len 74,5 mil. eur. Je to pokles bežných aj kapitálových výdavkov. Celkové výdavky štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom klesajú o jedna, o 11,2 mil. eur, čo predstavuje v tomto rezorte 13 %. Výdavky sú jedna tragédia. Pokles okrem vodného hospodárstva v každej jednej kapitole.
Poviem k vodnému hospodárstvu, citujem, áno, "cieľom v oblasti vodného hospodárstva je dobrý stav všetkých vôd najneskôr do roku 2027“. Hovoria o tom, že budú dbať o to, aby bolo dôsledné dodržiavanie prioritizácie projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, kde sa zvýši vytvorená hodnota a posilní potenciál na zabránenie škôd z povodní. No tak budeme si to dôsledne sledovať a verím, že teda nová vláda naozaj sa týmto bude riadiť, pretože papier znesie všetko a doteraz sa tak nedialo. Bola (Bol, pozn. red.) to aj jeden z hlavných dôvodov, kde implementačná jednotka poukázala na to, že Slovenský vodohospodársky podnik, ale ani envirorezort sa neriadi hodnotou za peniaze, neriadi sa výberom priority projektov.
Je absolútny výsmech, že napríklad Výskumný ústav vodného hospodárstva má pokles vo svojich výdavkoch napriek tomu, že mu bol (bola, pozn. red.) v zákone o vodách priradená osobitná, veľmi závažná úloha, tzv. § 16, ktorý má posudzovať každý jeden projekt z pohľadu dopadov na ochranu, ochranu vôd. Tá interpretácia, že sa zvyšujú výdavky na vodné hospodárstvo, je tendenčná, pretože klesajú nielen výdavky VÚVH, ale aj SHMÚ, a pritom im narastajú úlohy zo zákona. Pri SHMÚ je to najmä v oblasti, v oblasti ovzdušia.
Prekvapujú ma aj znížené výdavky na štátnu geologickú službu a najmä na štátnu ochranu prírodu (prírody, pozn. red.) práve v čase prijatia nového zákona s riadnou dávkou nových kompetencií pre tento, pre túto organizáciu. Majú množstvo nových úloh, majú množstvo nových povinností s vyhlasovaním nových kategórií hranených (chránených, pozn. red.) území a klesá rozpočet, výdavkový rozpočet pre túto organizáciu. Táto situácia bude nezvládnuteľná a bude to mať veľký negatívny dopad na zabezpečenie ochrany prírody.
Nuž, ale aby sa nepovedalo, v rozpočte sa nachádza taká zaujímavá kapitola Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy. Zaujímavá položka na neurčité projekty. A zvláštna je aj položka Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá sa nachádza v kapitole životného prostredia.
Avšak tu si treba povedať, že niektoré opatrenia, ktoré sa nachádzajú prierezovo v množstvoch, v množstvo sektoroch (v množstve sektorov, pozn. red.), napríklad túto istú úlohu má aj rezort ministerstva hospodárstva, ale nakoniec aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napokon teda aj rezort životného prostredia a Environmentálny fond. Takéto roztrieštenie týchto projektov vlastne nasvedčuje k nesystémovému potom, nesystémovým opatreniam a plytvaniu prostriedkov.
Hovorí sa, že dôvodom poklesov výdavkov pre rezort životného prostredia je dôvod zníženia alokovaných prostriedkov z Európskej únii (únie, pozn. red.) na spolufinancovanie v rámci tretieho programového obdobia ministerstva životného prostredia.
Chcem poukázať na absurdnosť, že napriek vysokému výberu ekologickej dane, kde sa, samozrejme, rátajú rôzne, rôzne dane podľa metodiky, ktorá je spracovaná na, na úrovni Európskej únie, sa do rezortu životného prostrava..., á, životného prostredia dostáva tak žalostne málo.
Ako sa môžu napĺňať ambiciózne plány zákona o ochrane prírody, keď kapitálové výdavky by mali klesnúť o 75,5 %, teda o 2,87 mil.? Súvisí to najmä s tým, že v roku 2019 bol vytvorený priestor na výkup chránených území v chránených oblastiach. To znamená, že keď teraz tam je takýto veľký pokles, výkupy sa už nebudú realizovať? Bol (Bolo, pozn. red.) to naozaj len predvolebné divadlo minulého roka? Chcela by som veriť, že tak nebude a že vlastne je koncepcia, že sa to vyrieši prostredníctvom poz..., á, usporiadania pozemkov cez pozemkové úpravy. Avšak, pravdu povediac, neverím tomu, pretože tie pozemky, ktoré by mohli slúžiť na tento účel, už dávno neexistujú, lebo boli rozkšeftované cez Slovenský pozemkový fond rôznym tzv. zástupcom reštituentov.
Ešte sa chcem zmieniť k slovenskému, á, Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Slovenský vodohospo..., financovanie z tohto, tohto podniku je dlhodobo podfinancované. Znižovanie platieb za neregulované služby dostáva Slovenský vodohospodársky podnik do každoročnej straty. Je to podnik, ktorý má za..., má zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Ale nielen to. Má zabezpečovať aj splavnosť rieky Dunaj a práve to sú tie neregulované služby, ktoré si objednáva u tohto podniku štát a štát za ne neplatí. Je absurdné objednávať zo služby, objednávať služby od štátu a následne za ne neplatiť.
Taktiež treba si poukázať na to, že Slovenský vodohospodársky podnik prehĺbil, prehlbuje neustále svoju stratu. Má aj svoje medzery, samozrejme, v hospodárení tento podnik, avšak nie je to práve pri týchto, zabezpečovaní služieb. Je pravdou, že realizuje rôzne projekty nie na základe priority hodnoty za peniaze, ale za (na, pozn. red.) základe rôznych objednávok zo strany, zo strany štátu. Napríklad ako v minulosti priorita bola Land Rover Jaguar, zabezpečenie rieky Nitry a nie tie priority, ktoré mali byť.
Ale má aj svoje medzery. Sú to napríklad pri správe majetku. Nedávno, nedávno medializované podozrivé zmluvy o nájme pod vodnými tokmi, a to nie ako relikt minulosti, ale množstvo zmlúv, ktoré sa dostali pozemky pod vodné toky po pozemkových úpravách.
Chcem poukázať aj na to, že hmotný majetok štátu v správe SPP dosahuje hodnotu 1,4 mld. eur.
Poprosila by som, keď mi skončí čas, ešte tri minútky naviac, keby som mohla dostať, aby som mohla dokončiť svoj príspevok, ak budete všeobecne súhlasi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Na to by som musel požiadať o všeobecný súhlas.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre, tak rýchlo pokračujem.
Dôsledkom, hodnota majetku má viac ako jednu miliardu. Avšak majetok sa bezpečnosť...
Pardon, tak môžem dokončiť štyri vety? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Štyri vety, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno? Ďakujem pekne.
Dôsledkom, veľký problém je starnutie majetku vodných stavieb. Sú to niekoľkomiliónové podmienené výdavky na uchovanie bezpečnosti vodných stavieb, ktoré súvisia so starnutím. Tento materiál bol predložený vo vláde, avšak bol stiahnutý, pretože vláda sa nevedela chlapsky postaviť voči tomuto, tomuto problému, avšak je to veľké riziko, ktoré nám hrozí.
A úplne na záver rozpočet Environmentálneho fondu, ktorý, ktorý do roku 2021 predpokladá celkový prebytok na úrovni 1 mld. eur a v roku 2021 1,3 mld. Hospodárenie európsk..., Environmentálneho fondu je, naozaj si zaslúži lepšiu pozornosť a nielen, nielen vlády, ale, opakovane hovorím, aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tieto prostriedky by mali byť vynakladané pre životné, pre ľudí a pre zabezpečenie ochrany životného prostredia a zmiernenie dopadov klímy na obyvateľov a na našu krajinu.
Ďakujem pekne.
A ešte teraz na záver prečítam pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto: § 7 sa vypúšťa. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne za pozornosť aj za trpezlivosť tých, dve minútky.

Ďakujem pekne za slovo. Využijem túto sálu a teraz tú ozvenu v sále ako jediná poslucháčka z radov poslancov v tejto chvíli, ale snáď nás počúvajú aj niekde vonku. A chcem len toľko povedať, že folklór áno, dnes je folklór, podporovať folklór a ja som rada, že tradície folklóru sa dostávajú do našeho života, že sa to stáva takou súčasťou aj mladých ľudí. A je to, je to správne. Nechcem sa vôbec vyjadrovať k tomu, že treba nejaké ďalšie fondy alebo nie, ale chcem to využiť, rozprávať niečo o folklóre. Pretože ja som členkou folklórnej skupiny Vajnorský okrášľovací spolok, ktorý vlastne sa snaží zachovávať a rozvíjať tie typické, klasické kultúrne ľudové tradície. To znamená, je to taká ľudová, ľudové zoskupenie. Čiže nie je to nejaká štylizovaná folklórna skupina. A myslím si, že tieto činnosti týchto ľudových skupín, kde tí miestni obyvatelia zachovávajú a rozvíjajú tie miestne tradície, to je to základné. Nemali by sme sa snažiť štylizovať sa do nejakých umelých súborov, umelých prvkov, umelých, možno vytvárania nasilu nejakých festivalov alebo niečoho takého sileného, ale práve treba nejakým spôsobom vytvárať priestor. Nehovorím ani o financiách, lebo nie je to o financiách. Je to o tom, aby ľudia mali napr. podporu v rámci svojich obcí, kde sa stretávajú, kde mali možnosť tie svoje tradičné zručnosti vytvárať.
Takže tento môj príspevok je o tom, že folklór je skvelý, a naozaj som rada, že sa o folklóre rozpráva, ale zase nie som rada, keď sa hľadajú takéto umelé finančné mechanizmy, pretože v prvom rade je to o ľuďoch.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nie som ekonóm a nechcem meditovať nad tou ekonomickou časťou tvorby rozpočtu, resp. výdavkovej časti a spracovania výročnej správy. Mňa zaujíma z tohto pohľadu filozofia pri niektorých úvahách, ktoré výročná správa má, a chcela by som poukázať teda jednak na koncept tvorby čistého bohatstva a jeho výpočtu, ale chcela by som aj poukázať na niektoré chyby, ktoré sa mi podarilo v tomto dokumente identifikovať, alebo nedostatky.
Čo sa týka napríklad Národnej diaľničnej spoločnosti, je tu napísané vo výročnej správe, že je zlepšenie hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti o viac ako 44 mil. s tým, že teda prijala granty a transfery, mala vyššie príjmy z predaja mýta a diaľničných známok, a teda mala aj pokles teda tých, teda ešte mohol byť ten príjem vyšší, avšak mala, samozrejme, aj nejaké investičné výdavky.
No tu by som sa rada, rada pozastavila jednak nad nedávno zisteným škandálom ohľadom príjmov z predaja mýta, takže to je tiež diskutabilné, o výške, či nemohlo byť hospodárenie ešte lepšie, ale zároveň by som chcela poukázať, že ani slovkom sa vo výročnej správe nespomína situácia, ktorá nastala koncom roku 2018, kedy vlá..., kedy vláda odstúpila od zmluvy so staviteľom tunela Višňové, kde zostali obrovské záväzky voči občanom a voči tejto investícii - tunel Višňové a tento úsek diaľnice D3 - a kde už dnes vidíme, že aké miliónové sankcie cez arbitrážne konania hrozia Slovenskej republike. A myslím si, že malo to vo výročnej správe odznieť ako situácia, ktorá síce sa udiala v roku 2018, ale minimálne tie riziká, ktoré, konanie vlády v tom čase veľmi populistické boli, tak prinášajú pre našu spoločnosť obrovské výdavky v stovkách miliónov eur, ktoré budeme musieť staviteľovi vyplatiť z dôvodu nezákonného postupu zo strany Slovenskej republiky. Čiže hovoriť o zlepšení hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti a ešte spomínať pri tom aj tieto stavby, je prinajmenšom odvážne.
Ako chybu by som chcela upozorniť na časť, v ktorej sa hovorí o prebytku štátnych neziskových organizácií, kde sa uvádza, že v predchádzajúcom roku, to znamená v roku 2017, bol súčasťou neštátnych, neziskových organizácií aj Recyklačný fond, ktorý skončil s rozpočtom desať miliónov..., s prebytkom 10 890-tisíc. Tu chcem upozorniť, že štátny Recyklačný fond skončil svoju činnosť v roku 2016 a všetky príjmy boli prevedené, to, čo zostalo na účet štátneho fondu, Environmentálneho fondu. Tak vidím tuná nezrovnalosť, lebo nie je pravdou, že v roku 2018 vstúpil do likvidácie, on vstúpil do likvidácie vlastne dňom jeho skončenia zo zákona, 31. decembra 2016. Takže to sú také veci, ktoré by som chcela na ne upozorniť.
A teraz k tomu pojmu čistého, čistého bohatstva. Samozrejme, koncept čistého bohatstva v súčasnosti sa vypočítava podľa nejakej metodiky Národnej banky, avšak zo záväzkov vo vzťahu k Európskej únii mal byť v roku 2020 už zakomponovaný aj do štátneho rozpočtu výpočet čistého bohatstva ako takého. Čisté bohatstvo by malo zahŕňať aj ekosystémové služby na jednej strane, ale, samozrejme, aj tie ekologické dlhy, ktoré naša spoločnosť má voči životnému prostrediu a ktoré sú vyčíslené aj v takých položkách, ktoré, ktoré má ministerstvo životného prostredia, a tie, o tých, tie najväčšie položky, sú to položky vo vzťahu k starým environmentálnym záťažiam, ktorých sú stovky, ktoré sú identifikované a ktoré majú vo svojich pasportizačných listoch vyčíslené náklady na ich sanáciu. Minimálne toto sú údaje, ktoré netreba vymýšľať, netreba ich metodicky nejako interpretovať, stačilo urobiť súčet týchto záväzkov voči životnému prostrediu. To sú staré environmentálne záťaže, za ktoré je zodpovedný štát a ktoré musí nejakým spôsobom sanovať štát.
Preto si myslím, že číslo, ktoré je obrovské, a má zápornú hodnotu 237 mld., ak dobre čítam to číslo, tak by bolo ďaleko vyššie, keď by sa minimálne len staré environmentálne záťaže započítali, a to nehovorím ani o ďalších, ďalšom, modernizačnom dlhu, ktorý je spôsobený a ktorý nie je započítaný voči, v týchto záväzkoch štátu voči, voči spoločnosti.
Napríklad môžem povedať, že v programe SaS máme túto koncepciu čistého bohatstva premyslenú a navrhujeme, aby do tej bilancie boli započítané, ale na jednej strane aj aktíva ako prírodné zdroje, lebo ani tie nemáme. To je bohatstvo, ktoré má veľkú hodnotu, a v minulosti bolo vypočítané len minerálne vody a teraz malo by sa postupovať v tých metodikách, čiže nielen na strane tých záväzkov, ale aj na strane výpočtu toho bohatstva, ktoré naša krajina poskytuje. Čiže je to voda, lesy, nerastné suroviny na strane aktív, ale ekologický dlh, ako sú environmentálne záťaže alebo protipovodňové opatrenia a podobne na strane pasív, vrátane by to mali byť záväzky spojené s implementáciou štandardov Európskej únie. Máme množstvo záväzkov, voči ktorým, ktoré, ktorými sme sa zaviazali vo vzťahu k Európskej únii, a je to napríklad, sú to znečistené vody, znečistené vody Žitného ostrova, v dôsledku zakrývania sa pred pravdou znečistenia zo Žitného, znečistenia zo skládky k Vrakune, ale takisto znečistenia, ktoré sa šíri z týchto environmentálnych záťaží do zásobárne pitnej vody Žitného ostrova. A táto voda tam bude, bola, mala kvalitu pitnej vody, ale už dosahuje kvalitu toxického kokteilu, ktorý na to, aby sme mohli piť, bude stáť veľké zdroje verejných financií na to, aby sme mali, naspäť mali pitnú vodu. Čiže toto nie je.
Nie sú tam výdavky na očistenie ovzdušia. Dnes na znečistenie ovzdušia ročne umiera 5-tisíc obyvateľov Slovenska. Na to, na zavedenie týchto opatrení, to sú záväzky a je to povinnosťou štátu, čiže ani tieto tam nie sú. Nie sú tam zavedené záväzky vo vzťahu k zabezpečeniu, zamedzeniu znečisťovania povrchových vôd, tokov napríklad formou kanalizácie, a tak, samozrejme, ani modernizačný dlh, čo sa týka pre znižovanie energetickej efektívnosti budov alebo znižovania emisií a podobne.
Čiže výpočet čistého bohatstva na strane ale aktív, aj pasív nie je dostatočný a myslím si, že je toto veľký nedostatok rezortu financií, nie je to jednoduchá úloha, možno sa mi to ľahko hovorí, určite sa mi to hovorí ľahko z pozície opozície. Ale minimálne tie čísla, ktoré sú známe, napríklad tie environmentálne záťaže, to je číslo, to je jedna excelovská tabuľka, ktorá sa dá spočítať a ktorá sa dá veľmi jednoduchým a preukázateľným spôsobom do toho, do tej kalkulácie dať, samozrejme, by to zásadným spôsobom tú bilanciu zhoršovalo. Ale na to, aby sme si povedali pravdu do očí, je treba mať odvahu a je to lepšie, ako strkať hlavu do piesku a myslieť si, že všetko je v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať len na ten jeden bod ohľadom čistého bohatstva, kde permanentne, čo som v Národnej rade ten štvrtý rok, poukazujem na to, že či pri tvorbe štátneho rozpočtu, alebo pri výročných správach je koncept čistého bohatstva nedôsledne určovaný, nie je správna metodika a chýbajú tam viaceré položky, ako záväzky modernizačné, záväzky voči životnému prostrediu a podobne.
Ale s týmto chcem trošku vystúpiť v rozprave.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o potravinách a predmetom ktorého je nakladanie s tovarom po dátume minimálnej trvanlivosti, teda konkrétne s potravinami a povinnosti darovať tieto potraviny charitatívnym organizáciám.
Moja predrečníka navrhovateľka zákona pani Antošová predložila pozmeňovací návrh, ktorý trochu mení ducha pôvodného, pôvodného návrhu, kde teda sme ostro napádali povinnosť darovať. Trošku sa mení na povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní. Ja si ešte tento pozmeňovací návrh musím prejsť s mojimi kolegami a budem rada, teda naozaj keď hlasovanie by nebolo, bolo, vytvorený časový priestor na to, aby sme si mohli poriadne naštudovať tento návrh zákona, teda pozmeňovací návrh. Principiálne, samozrejme, je dôležité, aby sa odpad, ktorý vzniká z potravín, nejakým spôsobom riešil, aby sa účelne vynakladal, resp. aby tovar, ktorý sa dá ešte, spotreboval sa, nestal, nestával odpadom, ale aby sa do maximálnej miery spotreboval.
Môžme hovoriť o konzume, môžme hovoriť o spotrebe, môžme hovoriť aj o tom, že či naozaj človek už niekedy nevie, čo od radosti, a vyrába množstvo potravín, ktoré možno by ich ani nebolo potrebné toľko vyrábať, ale ide tu na prvom rade o tovary a potraviny, ktoré slúžia ako základné suroviny pre prežitie, a bola by veľmi škoda, aby takéto, keď takéto potraviny sa stávajú odpadom a musia sa likvidovať v nejakých biologických staniciach, nemôžu sa dokonca ani skrmovať.
Takže okrem týchto potravín z obchodov je dôležité, aby sme si možno do budúcna naozaj premysleli a otvorili diskusiu aj o odpade, ktorý vzniká z uvarených jedál, to znamená z reštaurácií, z jedální, z iných prevádzok verejného stravovania, kde taktiež navarené jedlo sa stáva odpadom. V minulosti sa stávalo pomyjami pre ošípané, dnes už ani to nie je možné, lebo aj tu už platia prísne regulácie.
Samozrejme, tak ako je to v súčasnosti nastavené, že môžu darovať tieto potraviny, je to určite veľký krok vpred a už aj charitatívne organizácie mnohé oceňujú túto, túto možnosť. My máme pripravený pozmeňovací návrh, ktorý možno ešte rozširuje spôsob, spôsob, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby sa takýto tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, jeho množstvo minimalizovalo. Samozrejme, takýto tovar nemôže byť na pultoch predajní. A ak sa takýto tovar na pulte z predajní nájde, ak ho teda nájde kontrola, tak sú za to vysoké sankcie.
Napriek tomu najmä pri veľkých prevádzkach, samozrejme, môže sa takáto, takáto situácia nastať a sú ľudia, ktorí radi sa aj v súčasnosti prehrabávajú v tých pultoch a hľadajú takýto tovar, a aby preukázali na to, že tá prevádzka nejakým spôsobom možno nedodržiava predpisy, aby dostala sankcie, tak tuná chceme vlastne predísť, lebo nie je naším cieľom prevádzky sankcionovať. Je naším cieľom, aby sa dodržiaval zákon a aby takýto tovar nekončil na skládkach. Ale, samozrejme, nie je správne, aby sa takýto tovar na pultoch bez označenia predával.
Preto dávame, trošku možno je to taký z pohľadu niekoho zvláštny návrh, ale tento náš návrh umožňuje tým ľuďom, ktorí by predsa len našli na pultoch predajne tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, tento tovar, ak je bezpečný, tak v podstate mohol by si ho on bezodplatne zobrať za podmienky, že s týmto mechanizmom ten prevádzkovateľ bude súhlasiť a takúto informáciu viditeľne zverejní v svojej prevádzke, čím vlastne on sa ochráni vopred voči náhodným kontrolám, a v prípade, že teda naozaj takýto tovar by sa na jeho pultoch našiel, tak v podstate ten, čo by ho našiel, síce získa ten tovar, ale on nedostane pokutu. Čiže je to trošku taká reakcia na povinnosti darovať. Dávame reakciu, možnosť takýto tovar získať a s tým, že vlastne sa chráni ten prevádzkovateľ, a bude, bude vlastne tiež to upravené legislatívne.
Dovoľte teda, aby som prečítala návrh, pozmeňovací návrh, pozmeňovací a doplňujúci návrh pani poslankyne, návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Eva Antošová k zákonu č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
V čl. I sa pred doterajší bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
V čl. I doterajší bod 1 znie:
V § 6 ods. 7 znie:
Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2, je povinný uzatvoriť... Jéj, pardon, toto ja čítam váš návrh. Sekundičku, som si... (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu pre podklady.) Chybička sa dostavila.
Takže ešte raz, čítam pozmeňovací návrh (povedané so smiechom) k zákonu pani poslankyne Antošovej.
V čl. I body 1 až 3 znejú:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa ods. 12.“
2. § 6 sa dopĺňa odsek 12, ktorý znie:
„(12) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni, môže dať verejný prísľub, ktorým sa zaviaže, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nachádzajúce sa v predajni si môže bezplatne vziať ten zákazník, ktorý o ne prejaví záujem. Zákazník je povinný prejavenie záujmu pred opustením predajne s takýmto tovarom oznámiť ktorémukoľvek zamestnancovi prevádzkovateľa zodpovedajúcemu za pokladňu. Verejný prísľub podľa prvej vety sa vykonáva jednostranným písomným vyhlásením umiestneným v priestoroch prevádzkarne; veľkosť písmen vyhlásenia musí byť najmenej 1,5 cm a na každých aj začatých 100 m2 prevádzkarne, ako aj pri každej pokladni sa musí v priestoroch predajne nachádzať aspoň jedno takéto oznámenie umiestnené na viditeľnom mieste. Na prevádzkovateľa, ktorý dal verejný prísľub podľa prvej vety, sa nevzťahujú povinnosti súvisiace s potravinami po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti § 10 písm. c) a 12 ods. 1 písm. h).“
3. V § 28 ods. 4 písm. i) sa slová „podľa § 6 odseku 7“ nahrádzajú slovami „podľa § 6 odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa § 6 ods. 12“.
V čl. 1 sa vypúšťa bod 4.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie modelu, podľa ktorého sa bude môcť prevádzkovateľ rozhodnúť, že umožní zákazníkom, aby si bezplatne odniesli z predajne potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ktoré v predajni nájdu. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne pre tento model, bude to mať preňho tú výhodu, že nebude môcť byť pokutovaný podľa § 28 ods. 4 písm. i). Zároveň sa z návrhu vypúšťajú ustanovenia navrhujúce povinné darovanie charitatívnym organizáciám. Možnosť dobrovoľného darovania zostane paralelne zachovaná popri možnosti poskytnutia tovaru bezplatne zákazníkom.
Ďakujem pekne. Návrh je vyložený.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja nebudem dlho hovoriť, lebo to, čo som potrebovala k tomuto návrhu zákona, som povedala v prvom čítaní a neprišla nejaká razantná zmena zo strany pozmeňovacieho návrhu zo strany koalície, takže nebudem sa opakovať, a najmä po slovách, ktoré tu vypovedal môj predrečník, ktorý naozaj sa téme podrobne venuje, a ďakujem za tie odborné pripomienky, ktoré, ktoré si, Martin, predniesol, a riziká, ktoré aj tento návrh zákona predkladá.
Ja mám len jeden krátky pozmeňovací návrh, ktorý čiastočne aj korešponduje aj s tým, čo kolega Fecko predo mnou predostrel, a týka sa § 14 ods. 8 a prečítam najprv odôvodnenie a potom, potom pozmeňujúci návrh.
Čiže v tomto paragrafe sa navrhuje zakotvenie jednoznačného zániku... Takto. Môj pozmeňovací návrh upravuje vzťah k nájomným zmluvám po ukončení pozemkových úprav. Čiže ten náš pozmeňovací návrh hovorí, zakotvuje jednoznačný zánik nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam bez prednostného práva na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Dôvodom predloženia tohto návrhu je snaha o ochranu vlastníckeho práva, ktoré v sebe zahŕňa aj dispozičné právo s danou nehnuteľnosťou. Tento návrh je odôvodnený verejným záujmom a v súlade s našimi právnymi predpismi a ústavou.
Teraz prečítam aj pozmeňovací návrh.
1. V čl. I bod 67 znie:
67. V § 14 odsek 8 znie:
„(8) Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom.“
Poznámka pod čiarou 10a sa vypúšťa.
2. V čl. I sa za bod 67 vkladá nový bod 68, ktorý znie:
„V § 14 ods. 9 sa vypúšťa prvá veta.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.