Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu. Nie som ekonóm, a preto môj pohľad bude skôr z pohľadu, z mojich skúseností alebo kapitol, ktorým sa venujem, a je to z pohľadu výdavkov na životné prostredie.
Vo všeobecnej dôvodovej správe sa píše, že „návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu“ a tak ďalej a že je aj viazaná „a v súlade s právom Európskej únie“. Nuž, musím povedať, nie je. A prečo, vám vysvetlím.
A je to hlavne z toho dôvodu, že v tomto návrhu rozpočtu na rok 2020 nie sú zapracované ekosystémové služby. Táto povinnosť zapracovať ekosystémové služby do návrhu rozpočtov členských štátov vyplýva z Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá, keď bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, v piatej úlohe druhého cieľa sa zaviazala Európska komisia a členské štáty, že do roku 2014 zmapujú a posúdia stav ekosystémových, ekosystémov a ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni.
Prečo o tom hovorím? Čo sú to tie ekosystémové služby? No sú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy. Napríklad voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín a ďalšie. Ľudská činnosť však ničí biodiverzitu a znižuje odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať túto širokú škálu tovarov a služieb.
V najbližšom období je teda potrebné dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať aj účinné opatrenia na zastavenia (zastavenie, pozn. red.) poklesu biodiverzity. To všetko má dopady aj, samozrejme, na životné, na štátny rozpočet.
Ochrana a tvorba životného prostredia niečo stojí, treba si to otvorene povedať a nezakrývať oči pred touto realitou. A preto som si osobitne pozrela podmienené záväzky, ktoré sú súčasťou štátneho, teda návrhu rozpočtu. A v týchto podmienených záväzkoch v pasívach chýbajú vyčíslené záväzky vo vzťahu k životnému prostrediu. V materiáli je opísané, čo majú tieto pasíva obsahovať. Odcitujem: „Je to možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane, alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo je to povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.“
To znamená, že jednoznačne tu chýbajú známe záväzky voči životnému prostrediu, environmentálne záťaže, staré sklásky (skládky, pozn. red.), odkaliská, napríklad Poša. Práve včera bola definitívne určená zodpovedná osoba za túto environmentálnu záťaž, kde na 68 % doručení ako zodpovednosti štát pri jej prevádzkovaní. Sú to ale aj iné skládky, rakúska skládka a z toho dopadu aj znečistenie podzemných vôd ža (na, pozn. red.) Žitnom ostrove. Staré záťaže, environmentálne záťaže napríklad v Seredi a ďalšie časované známe bomby, ktoré tikajú ako tichý zabijak, sa rozširujú ako mor. Likvidácia škôd bude oveľa vyššia, ak si nepovieme pravdu a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. Obdobne je to aj so znečisteným ovzduším, nedostatočnými opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy a tým dopady na zdravie a dodatočné výdavky na štátny rozpočet.
V tomto duchu som sa pozrela na jednotlivé kapitoly, ktoré majú vo svojej agende starostlivosť o životné prostredie. Vláda sa hlási k opatreniam voči klimatickej zmene, avšak naďalej bol ponechaný v štátnom rozpočte osobitný odvod pre správcu lesov Lesy Slovenskej republiky. Je pozoruhodné, že dôvodová správa sa neunúva o vysvetlenie k tomuto § 7, kde ukladá osobitný odvod v sume 5 mil. eur k Lesom Slovenskej republiky.
V médiách sa pani Matečná, ministerka Matečná nechala počuť a konečne si osvojila môj tri roky predkladaný návrh o zrušení tohto odvodu, avšak nepremietlo sa to do návrhu rozpočtu, a preto mám pozmeňovací návrh, ktorý napĺňa moju a v tomto ojedinelom prípade aj dodatočne osvietený názor vlády, ktorý bol prezentovaný podpredsedníčkou vlády za prítomnosti premiéra. Tak verím, že tento pozmeňovací návrh bude v tomto pléne schválený, keďže to bolo avizované pani, á, tak zatiaľ to nie je schválené... (Reakcia z pléna.) Tak o to lepšie, ak to takto je, že sa to dostane do spoločnej správy, tak uvidíme, či to bude odsúhlasené.
Ale je to ojedinelý prípad, kedy si ministerka Matečná osvojila môj návrh, ale, samozrejme, nebola som jediná, pretože už v predchádzajúcom volebnom obdobe (období, pozn. red.) sa našli ekológovia, ktorí na toto poukazovali.
Takže teraz poukážem na tie jednotlivé kapitoly.
Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra, ktoré spravuje okresné úrady. Napriek valorizácii platov dochádza k poklesu výdavkov zabezpečenie účinnej štátnej správy v životnom prostredí. Preto ma prekvapuje, ma naozaj znižovanie výdavkov pre činnosť okresných úradov. Ľudia utekajú z týchto pracovísk a tí, čo zostávajú, sa delia na dve skupiny. Tých, ktorí sú zavelenou, zavalení agendou a robia, čo môžu. Potom sú aj takí, ktorí alibisticky rozhodujú na základe politických objednávok a objednávok rôznych subjektov, až na úrovni trestnoprávnej. Boli sme tomu svedkami. Takto sa to nedá dosiahnuť nejaká efektívna a spoľahlivá štátna správa. Konania sa naťahujú. Rastie nedôvera vo výkon štátnej moci. Verejnosť nahrádza kontrolu a výkon štátnej správy. Ľudia sa boja veriť, že projekty, ktoré by mali pomôcť napríklad aj ochrane životného prostredia, budú realizované v súlade s princípmi trvalo udržateľnosti bez udeľovania výnimok, a že bude štát vykonávať dôslednú kontrolu.
Ďalší rezort, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je doprava a tá má aj najväčšie dopady zo znečistenia na zdravie obyvateľstva. Nedostatok obchvatov, zlá kvalita, to sú príčiny, ktoré zvyšujú mieru znečistenia v našich obciach a miest. Je smutné, že Slovenská správa ciest má rozpočtované znížené výdavky oproti roku 2018 o 15 mil. eur. Chýbajú financie na údržbu a opravu ciest I. tried a plánované výdavky na rok 2020 zostávajú na rovnakej úrovni. Navrhovaným rozpočtom preto nie je možné zabezpečiť dostatočný štandard údržby a opráv ciest I. tried, čo bude mať negatívny dopad na udržanie prevádzkyschopnosti ciest, bezpečnosti na cestách a v konečnom dôsledku aj na zhoršenie životného prostredia.
Chýbajú výdavky na opravy mostov, ktoré sa nám v čoraz väčšej miere dostávajú do havr..., do havarijného stavu. A to, že mosty padajú, a nielen v zahraničí, ale aj v Európe a na Slovensku, žiaľ, sme smedkami (svedkami, pozn. red.) aj v uplynulých dňoch. V rozpočte mi chýbajú výdavky na budovanie cykloinfraštruktúry, teda na cyklodopravu.
Všeobecne budovanie infraštruktúry je na Slovensku mimoriadne neefektívne, neefektívne. Vláda nedokáže využiť ani schválené kapitálové výdavky. Na posledné, napríklad za posledné dva roky vo výške 1,1 mld. eur.
Na cestnú infraštruktúru je na rok 2020 vyčlenených 325,758-tisíc eur. Oproti návrhu rozpočtu na rok 2019 to predstavuje pokles o 15 mil. Pritom najväčšiu položku v rozpočte sú na cestnú infarštruktúru, kde sú, sú výsdavky (výdavky, pozn. red.) s PPP projektmi v oblasti cestnej infraštruktúry. Tu chcem poukázať aj na situáciu, ktorá nie je v rozpočte zahrnutá, to je v súvislosti s ťažkosťami aj hrozbami rôznych vysokých kompenzácií zo strany neschopnosti štátu pri príprave diaľnice D4, R7, kde naďalej pretrváva nezákonný stav vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy nerešpektujú rozhodnutie krajského súdu. S týmto, samozrejme, budú následne súvisieť vysoké výdavky na zdržiavanie stavby a kompenzácie zo strany, zo strany staviteľa a tieto nie sú zahrnuté ani len nieže v tomto ka..., v tejto rozpočte, ale ani v tých podmienených záväzkoch.
Osobitne poukazujem na tunel Višňové, kde ťarchy s tým vyhodením staviteľa z tejto investície sa predražia niekoľko nám násobne a už dnes sú známe miliónové výšky, sa o nich hovorí, ako pokuty v konaniach arbitrážnych voči, ktoré si uplatňuje staviteľ voči Slovenskej republiky (republike, pozn. red.). Ani tieto výdavky, hoci sú už aj vyčíslené, sa ani len o nich nehovorí v podmienených záväzkoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zaujala ma v správe jedna poznámka k hospodáreniu štátnych lesov, citujem: „Hospodárenie štátnych lesov je horšie ako neštátnych lesov. Dôvodom je odlišná štruktúra výnosov aj nákladov a miera verejnoprospešných činností. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prejde hĺbkovým auditom, ktorý navrhne opatrenia na zlepšenie ziskovosti na meter kubický ťažby.“
Oceňujem poznámku síce, že „plocha lesov na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje, ale náhodná ťažba tvorila v roku“, teda „je nadmerne vysoká. Dôvodom sú hlavne lykožrútové kalamity spôsobované veternými smršťami a klimatickými zmenami.“
A teraz počúvajte: „Pre zvýšenie transparentnosti budú všetky programy starostlivosti o lesy zverejnené na portáli Data.gov v úplnom znení.“
Pýtam sa, prečo je táto poznámka v zákone o rozpočte a nebola súčasťou zákona o lesoch, ktorý sme pred pár týždňami schvaľovali v Národnej rade, a tu sa dočíta..., čítame o takejto dôležitej veci v štátnom rozpočte?
Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii 455 mil. eur, avšak z toho rozpočtové prostriedky by mali tvoriť len 74,5 mil. eur. Je to pokles bežných aj kapitálových výdavkov. Celkové výdavky štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom klesajú o jedna, o 11,2 mil. eur, čo predstavuje v tomto rezorte 13 %. Výdavky sú jedna tragédia. Pokles okrem vodného hospodárstva v každej jednej kapitole.
Poviem k vodnému hospodárstvu, citujem, áno, "cieľom v oblasti vodného hospodárstva je dobrý stav všetkých vôd najneskôr do roku 2027“. Hovoria o tom, že budú dbať o to, aby bolo dôsledné dodržiavanie prioritizácie projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, kde sa zvýši vytvorená hodnota a posilní potenciál na zabránenie škôd z povodní. No tak budeme si to dôsledne sledovať a verím, že teda nová vláda naozaj sa týmto bude riadiť, pretože papier znesie všetko a doteraz sa tak nedialo. Bola (Bol, pozn. red.) to aj jeden z hlavných dôvodov, kde implementačná jednotka poukázala na to, že Slovenský vodohospodársky podnik, ale ani envirorezort sa neriadi hodnotou za peniaze, neriadi sa výberom priority projektov.
Je absolútny výsmech, že napríklad Výskumný ústav vodného hospodárstva má pokles vo svojich výdavkoch napriek tomu, že mu bol (bola, pozn. red.) v zákone o vodách priradená osobitná, veľmi závažná úloha, tzv. § 16, ktorý má posudzovať každý jeden projekt z pohľadu dopadov na ochranu, ochranu vôd. Tá interpretácia, že sa zvyšujú výdavky na vodné hospodárstvo, je tendenčná, pretože klesajú nielen výdavky VÚVH, ale aj SHMÚ, a pritom im narastajú úlohy zo zákona. Pri SHMÚ je to najmä v oblasti, v oblasti ovzdušia.
Prekvapujú ma aj znížené výdavky na štátnu geologickú službu a najmä na štátnu ochranu prírodu (prírody, pozn. red.) práve v čase prijatia nového zákona s riadnou dávkou nových kompetencií pre tento, pre túto organizáciu. Majú množstvo nových úloh, majú množstvo nových povinností s vyhlasovaním nových kategórií hranených (chránených, pozn. red.) území a klesá rozpočet, výdavkový rozpočet pre túto organizáciu. Táto situácia bude nezvládnuteľná a bude to mať veľký negatívny dopad na zabezpečenie ochrany prírody.
Nuž, ale aby sa nepovedalo, v rozpočte sa nachádza taká zaujímavá kapitola Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy. Zaujímavá položka na neurčité projekty. A zvláštna je aj položka Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá sa nachádza v kapitole životného prostredia.
Avšak tu si treba povedať, že niektoré opatrenia, ktoré sa nachádzajú prierezovo v množstvoch, v množstvo sektoroch (v množstve sektorov, pozn. red.), napríklad túto istú úlohu má aj rezort ministerstva hospodárstva, ale nakoniec aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napokon teda aj rezort životného prostredia a Environmentálny fond. Takéto roztrieštenie týchto projektov vlastne nasvedčuje k nesystémovému potom, nesystémovým opatreniam a plytvaniu prostriedkov.
Hovorí sa, že dôvodom poklesov výdavkov pre rezort životného prostredia je dôvod zníženia alokovaných prostriedkov z Európskej únii (únie, pozn. red.) na spolufinancovanie v rámci tretieho programového obdobia ministerstva životného prostredia.
Chcem poukázať na absurdnosť, že napriek vysokému výberu ekologickej dane, kde sa, samozrejme, rátajú rôzne, rôzne dane podľa metodiky, ktorá je spracovaná na, na úrovni Európskej únie, sa do rezortu životného prostrava..., á, životného prostredia dostáva tak žalostne málo.
Ako sa môžu napĺňať ambiciózne plány zákona o ochrane prírody, keď kapitálové výdavky by mali klesnúť o 75,5 %, teda o 2,87 mil.? Súvisí to najmä s tým, že v roku 2019 bol vytvorený priestor na výkup chránených území v chránených oblastiach. To znamená, že keď teraz tam je takýto veľký pokles, výkupy sa už nebudú realizovať? Bol (Bolo, pozn. red.) to naozaj len predvolebné divadlo minulého roka? Chcela by som veriť, že tak nebude a že vlastne je koncepcia, že sa to vyrieši prostredníctvom poz..., á, usporiadania pozemkov cez pozemkové úpravy. Avšak, pravdu povediac, neverím tomu, pretože tie pozemky, ktoré by mohli slúžiť na tento účel, už dávno neexistujú, lebo boli rozkšeftované cez Slovenský pozemkový fond rôznym tzv. zástupcom reštituentov.
Ešte sa chcem zmieniť k slovenskému, á, Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Slovenský vodohospo..., financovanie z tohto, tohto podniku je dlhodobo podfinancované. Znižovanie platieb za neregulované služby dostáva Slovenský vodohospodársky podnik do každoročnej straty. Je to podnik, ktorý má za..., má zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Ale nielen to. Má zabezpečovať aj splavnosť rieky Dunaj a práve to sú tie neregulované služby, ktoré si objednáva u tohto podniku štát a štát za ne neplatí. Je absurdné objednávať zo služby, objednávať služby od štátu a následne za ne neplatiť.
Taktiež treba si poukázať na to, že Slovenský vodohospodársky podnik prehĺbil, prehlbuje neustále svoju stratu. Má aj svoje medzery, samozrejme, v hospodárení tento podnik, avšak nie je to práve pri týchto, zabezpečovaní služieb. Je pravdou, že realizuje rôzne projekty nie na základe priority hodnoty za peniaze, ale za (na, pozn. red.) základe rôznych objednávok zo strany, zo strany štátu. Napríklad ako v minulosti priorita bola Land Rover Jaguar, zabezpečenie rieky Nitry a nie tie priority, ktoré mali byť.
Ale má aj svoje medzery. Sú to napríklad pri správe majetku. Nedávno, nedávno medializované podozrivé zmluvy o nájme pod vodnými tokmi, a to nie ako relikt minulosti, ale množstvo zmlúv, ktoré sa dostali pozemky pod vodné toky po pozemkových úpravách.
Chcem poukázať aj na to, že hmotný majetok štátu v správe SPP dosahuje hodnotu 1,4 mld. eur.
Poprosila by som, keď mi skončí čas, ešte tri minútky naviac, keby som mohla dostať, aby som mohla dokončiť svoj príspevok, ak budete všeobecne súhlasi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Klus, Martin, podpredseda NR SR
Na to by som musel požiadať o všeobecný súhlas.
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre, tak rýchlo pokračujem.
Dôsledkom, hodnota majetku má viac ako jednu miliardu. Avšak majetok sa bezpečnosť...
Pardon, tak môžem dokončiť štyri vety? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Klus, Martin, podpredseda NR SR
Štyri vety, nech sa páči.
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno? Ďakujem pekne.
Dôsledkom, veľký problém je starnutie majetku vodných stavieb. Sú to niekoľkomiliónové podmienené výdavky na uchovanie bezpečnosti vodných stavieb, ktoré súvisia so starnutím. Tento materiál bol predložený vo vláde, avšak bol stiahnutý, pretože vláda sa nevedela chlapsky postaviť voči tomuto, tomuto problému, avšak je to veľké riziko, ktoré nám hrozí.
A úplne na záver rozpočet Environmentálneho fondu, ktorý, ktorý do roku 2021 predpokladá celkový prebytok na úrovni 1 mld. eur a v roku 2021 1,3 mld. Hospodárenie európsk..., Environmentálneho fondu je, naozaj si zaslúži lepšiu pozornosť a nielen, nielen vlády, ale, opakovane hovorím, aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tieto prostriedky by mali byť vynakladané pre životné, pre ľudí a pre zabezpečenie ochrany životného prostredia a zmiernenie dopadov klímy na obyvateľov a na našu krajinu.
Ďakujem pekne.
A ešte teraz na záver prečítam pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto: § 7 sa vypúšťa. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne za pozornosť aj za trpezlivosť tých, dve minútky.
