Videokanál poslanca

Ďakujem. Stručne povedané, ja chcem pripomenúť anabázu tohoto zákona, ktorú rečník celkom nespomínal. Vláda Roberta Fica si kedysi pána Holjenčíka osvojila a ten jej slúžil, tak sa zdá, dosť sluhovským spôsobom. Napokon sa, zdá sa, buď stratil alebo sám sa vzdal nezávislosti. Robert Fico rovno v priamom prenose demonštroval, že Holjenčík má nulovú nezávislosť a ponížil tento inštitút ÚRSO na nulu, na prevodovú páku, ktorá poslúcha politické rozkazy. To je veľmi závažný fakt a na ten tento návrh zákona reaguje presne opačne, než by to v demokratickom štáte malo byť. On, naopak, dáva teraz premiérovi ešte väčší vplyv a robí z ÚRSO ešte menej nezávislý orgán, než bol doteraz.
Premiér chce nejak akoby dodatočne legitimizovať, že on naozaj v tom priamom prenose konal v príkrom rozpore so zákonom o ÚRSO. On preukázal, že ten zákon nerešpektuje, že ten zákon je preňho zrovna taký zdrap papiera, ako tie účty, ktoré trhal v priamom prenose. Preto musím povedať, že predkladanie takéhoto zákona po takom škandále, ktorý sa udial, kde bola pošliapaná nezávislosť inštitúcie, mne je pán Holjenčík ľahostajný, či on predal svoju osobnosť za nejaké kšefty kvôli elektronickým spoločnostiam, alebo sa len podroboval strane SMER, podstatná je inštitúcia, ktorú zosobňoval, a tá bola vysmiata najhrubším spôsobom. A zákon, ktorým, ktorý prináš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dámy a páni, prednesiem, nebudem už sa vracať k úvodným slovám, preto aj dneska som už vystupoval v písomne prihlásených poslancoch. Prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý v tom množstve návrhom, ktoré tu odznievajú, otázok alebo predlôh zákonov, je naozaj iba malým krokom, ale možno bude veľkým krokom pre schválenie zákona, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Dúfajme.
Navrhujem, aby sa doplnil vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 2 znie: 2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: „i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,".
Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).
Táto zmena má za cieľ, dovoľte stručné odôvodnenie, má za cieľ dosiahnuť legislatívnotechnickú zmenu, ktorá pomôže dosiahnuť účinky zamýšľané ústavodarcom tak, aby mohli byť tieto rozhodnutia podľa uvedených písmen aj všeobecne záväzné a zverejnené. Preto sa navrhuje výslovne zakotviť v ústavnom zákone, že takéto uznesenie má všeobecnú záväznosť a že sa vyhlasuje rovnakým spôsobom ako ústavný zákon.
2. V čl. I bode 6 v čl. 154f odsek 2 by znel: „2) Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1
a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a
b) zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú."

Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Odôvodním vopred tieto dva články, ktoré vzápätí prečítam, že ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa umožní, aby Ústavný súd vzhľadom na špecifický charakter uznesenia o zrušení amnestie alebo milosti výslovne nepokračoval neskôr než určených 60 dňoch v konaniach. Ide o to, aby táto úprava bola časovo obmedzená a aby sa nedostala do rozporu s postavením parlamentu ako jediného a suverénneho ústavodarcu. Ľudovo povedané, ak sa súd meritórne nevyjadrí do 60 dní, aby nikoho nepokúšalo, že to bude neskôr, že sa pokúsi neskôr zvrátiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vcelku ešte než prednesiem tento druhý pozmeňujúci návrh, mi dovoľte vcelku zhodnotiť, že obidva tieto návrhy majú kľúčový význam v navrhovanom vládnom návrhu, a to v tom, že jedným sa zakotvuje garancia nepremlčateľnosti trestných činov, ktoré boli amorálne amnestované. Je to veľmi dôležitý aspekt celého úsilia, ktorý obsahoval aj môj návrh v nejakej podobe, ale teraz verím, že spoločnými silami sa prejaví prijatím pozmeňujúceho návrhu ku vládnemu návrhu zmeny ústav. Takisto je dôležitý prvok ten, ktorý sa týka poriadku Ústavného súdu, pretože Ústavný súd má pomerne široké právomoci a bez jasného a pevného definovania a obmedzenia časovej pôsobnosti v rozhodovaní nad amnestiami by mohol vzniknúť dojem, že staviame Ústavný súd trvale a kedykoľvek nad ústavodarcu, ktorým je Národná rada. Tuná sa ten termín jednoznačne limituje.
Dovolím si teda prečítať túto časť pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I bode 2 § 48b odsek 6 znie: "(6) Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví."
2. V čl. I bode 2 v § 48b dopĺňa sa odsek 7, ktorý znie: "(7) Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej republiky."
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, moja rola v tomto bola naozaj iba jedného z pokračovateľov tých, ktorí sa usilovali o zrušenie Mečiarových amnestií. Boli predo mnou mnohí, jedna z nich bola aj pani ministerka, aj mnohí z vás, poslanci, ktorí ste boli v uplynulom desaťročí v Národnej rade, chcem veriť, že sa možno práve dnes dočkáme zdarilého ukončenia tejto dekády, ba až dvoch dekád, kedy v Slovenskej republike je podozrenie, že sa stal zločin, ktorý bol prikrytý amorálnymi amnestiami, nebol dodnes vyšetrený a vytvára tak kriminalizáciu verejného života a permanentné sklamanie občanov, ktorí očakávajú od verejného života a od politiky, že zákony platia pre všetkých.
Nie je to stará kauza, nie je to kauza spred 20 rokov, je to dnešná kauza, dnes budete rozhodovať a dnes poviete, či majú platiť zákony pre všetkých, alebo môžu byť tí, ktorí majú moc, môžu sa samoamnestovať a vyviniť sa zo zodpovednosti za trestné činy, ktoré sa udiali z rozhodnutí štátu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, blížime sa do finále a ja by som chcel pripomenúť, že opozícia sa usilovala a usiluje presvedčiť koalíciu o tom, aby sme napravili spoločne v druhom čítaní nedostatky, ktoré vidíme v predkladanom návrhu.
Predkladali sme na politických grémiách najmä návrhy, ktorými by sa zabezpečila nepremlčateľnosť amnestovaných trestných činov.
Ďalej sme upozorňovali na problém, na potrebu pripustiť, aby sa prezident stal vedľajším účastníkom aj vo veciach amnestií, nie iba milostí.
Ďalej sme požadovali, aby sa konanie pred Ústavným súdom dialo štandardným spôsobom, ktorý pozná náš ústavný systém. Ten spôsob je na podnet pána prezidenta, na podnet vlády alebo na podnet 30 sudcov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť, na podnet 30 poslancov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť presne, v čom je spor, a jednak iba týmto spôsobom sa zabezpečí, že podanie bude pridelené cez elektronickú podateľňu a nie svojvoľným spôsobom, povedzme s nejakým bočným úmyslom.
Ďalej sme požadovali opatrenia, ktoré by definovali a vylúčili sudcov Ústavného súdu z rozhodovania sudcov Ústavného súdu, ktorí sú v konflikte záujmov alebo sa vo veci už verejne ako politici vyhranili. Rozsiahle pripomienky, ktoré sme odovzdali, nakoniec mnohé z nich tu budú, ako som vyrozumel, aj od iných kolegov predložené, vyústili do dohody na pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím prečítať a vzápätí predložiť.
K vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 v znení neskorších predpisov, navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len sa chcem opýtať v zmysle rokovacieho poriadku, že procedurálne...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Nemusím čítať, hej?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nie, nie, práveže áno, musíte, lenže na konci potom už nevystupujete v rozprave. Na záver rozpravy sa prečíta.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Okej, okej, ďakujem za upozornenie.
Predsa len by som v tejto rozprave ešte dve-tri vety povedal a potom prečítam ten pozmeňovací.
A ja som tých viet tuná na tomto mieste k presadeniu amnestie hovoril hodne, preto nechcem nadužívať trpezlivosť poslaneckého zboru, najmä hneď takto po ráne, a chcem z tých všetkých argumentov pripomenúť, že sme v procese, ktorý niektorí politici koalície nazvali historickým kompromisom, skôr sa dá ale nazvať historickým predelom, že sa koalícia, opozícia v tomto volebnom období pokúsi zrušiť to, čo sa mnohým politikom demokratických síl za minulých 20 rokov nedarilo. Domnievam sa, že ak sa to podarí, budeme môcť hodnotiť toto volebné obdobie aj s týmto momentom, samozrejme, že hodnotiť tento moment ako jednoznačný úspech a víťazstvo zdravého rozumu.
Samozrejme na to, aby sme prešli k hodnoteniu, musíme si všetci, musíme si všetci, musíme si všetci uvedomiť, ako dopadnú vlastne pozmeňujúce návrhy, či už ide o pozmeňujúci návrh v mojom prípade, alebo aj pozmeňujúce návrhy ďalších kolegov, ktorí mali starosť o to, aby vládny návrh na zmenu ústavného zákona, ako aj na zmenu organizácie Ústavného súdu naozaj dosiahol ten cieľ, ktorý sa verejne proklamuje.
Odpustím si patetické poukázania na to všetko, čo toto hlasovanie, ktoré sa pravdepodobne dnes udeje, čo to hlasovanie všetko môže signalizovať. Môže to byť, ako mnohí hovoria, úskok a pasca, môže to byť trik a môže to všetko vyfučať do a premeniť sa na ešte väčší argument neštandardných a extrémistických politických síl, ktorí budú poukazovať na to, že snemovňa nie je schopná zabezpečiť v Slovenskej republike spravodlivosť, a môže to byť aj prvé svetlo na konci tunela, kedy sa 20 rokov takpovediac medzi smrťou Remiáša a smrťou Gauliedera pohybujeme vo svete, v ktorom nevieme celkom zbaviť Slovensko kriminalizácie verejného života. Kriminalizácia verejného života, ktorá má najrôznejšie podoby. V posledných rokoch najmä tú kriminalitu bielych golierov, kriminalitu v podobe korupcie a zneužívania vysokých úradov, ale častokrát aj podobu násilia, vydierania, zastrašovania a niekedy aj naozaj veľmi bezohľadných činov, ako bol únos alebo vražda Remiáša, a ja sa domnievam, že aj zabitie Františka Gauliedera. To všetko ukazuje, že kdesi v koreňoch slovenského politického systému je problém, ktorého odstránenie... (Zaznel zvuk mobilu.) Prepáč, prepáč.
Ktorého odstránenie nie je v ničích iných rukách, než je v rukách parlamentu. Ak sa jedného dňa občania presvedčia, že parlament iba zatvára oči nad kriminalizáciou verejného priestoru a že on zlyhal v tejto historickej úlohe, hoci je suverénom a jediným reprezentantom vôle verejnosti, v tej chvíli vlastne vyprší trpezlivosť a ukončí sa obdobie šance Slovenska na demokratickú štátnosť, ktorú sme získali v roku 1998. Stále sme akoby v stave, v teológii sa to hovorí, v dobe milosti, stále sme v dobe, kedy našimi činmi môžme písať ešte stále demokratický príbeh Slovenska. Hoci je doba pohnutá a v mnohom znepokojivá v štátoch okolo nás, ale aj ďalej od nás a sú to európske štáty, sa sťahujú mračná nad slobodou, nad občianskou participáciou, nad otvoreným vládnutím, predsa Slovensko nie je na tom tak zle, aby sme spoločnými silami nevyslali jeden pozitívny signál.
Možno nielen mňa a možno aj pani ministerku a mnohých z vás oslovovali aj zahraniční novinári, lebo, pochopiteľne, Mečiarove amnestie pripomínajú celú epochu, kedy Slovensko bolo hrozivým príkladom nepochopiteľného, nevypočítateľného štátu, ktorý má na čele vodcu snívajúceho o iných pravidlách, o vlastnej diktatúre, o tom, že jeho moc obsiahne aj parlament ako premiéra a obsiahne aj parlament, aj prezidenta, aj Ústavný súd, aj tajnú políciu, aj súdnictvo. Tento pokus o zvrátenie rovnováhy medzi demokratickými inštitúciami uzavreli občania v roku ´98, ale praktické dôsledky nie sú uzavreté dodnes a k tým praktickým dôsledkom sa dostávame až teraz.
Sekundu, prepáčte. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu, prišiel za ním poslanec Matovič.) Upozornil ma kolega, že na to, aby bol pozmeňujúci návrh opatrený všetkými náležitosťami, si jeho prečítanie odložím do ústnej rozpravy, a preto v tejto písomnej zostanem bez toho, aby som ho predložil, aby som to nemusel potom znovu opakovať. Je tomu tak preto a budem veľmi otvorene s vami hovoriť, že sa nám nepodarilo ešte do tejto chvíle sa stretnúť aj s druhou stranou, ale sme pripravení prednášať pozmeňujúce návrhy a rokovať o druhom čítaní, aj keď sme dúfali, že pred tým ešte prebehnú ďalšie politické grémiá aj za prítomnosti predsedov poslaneckých klubov, na ktorých príde k úplne jasnej zhode. Napriek k tomu, že sme v tomto štádiu rokovania, budeme usilovať o to, aby proces dneska druhého čítania prebehol, aby sme svoje návrhy mohli predkladať.
Ďakujem teda v tejto chvíli za vašu pozornosť. Je to taký polkrok, prihlásim sa v ústnej rozprave na to, aby som ten polkrok dokončil a návrh na pozmenenie ústavného zákona aj zákona o organizácii Ústavného súdu predniesol.
Ďakujem pekne.

Ja neviem rátať jeho lety, ale chcem upozorniť a naozaj aj pána predsedu Danku, aj vy ste, pán predseda, ústavný činiteľ, ale celkom iného druhu, pretože pán prezident je inštitút, kde v osobe bol priamo zvolený, tak ako my všetci. Čiže celá Národná rada verzus voľba prezidenta je tá istá voľba občanov. Požíva rešpekt a vy sa usilujete ako iný ústavný činiteľ ten rešpekt znížiť. Znížiť obvinením z niečoho, čo nie je žiaden trestný čin, neporušil ústavu, chodí do práce a z práce, pretože je to ústavný činiteľ, ktorý si neprenajal u Bašternáka superbyt, aby mal blízko, ale žije v regióne, žije v regióne, kde sa narodil, kde má rodinu. A možno v budúcnosti, keďže Slovenská republika neponúka svojim prezidentom prezidentské sídlo, tak budeme mať prezidentov naozaj, ktorí nebudú chcieť žiť v papalášskych bytoch v Bratislave, ale budú chcieť žiť v regióne medzi ľuďmi.
Keďže mu jeho funkcia naozaj neumožňuje mať ktovie aké súkromie a jeho pohyb vlastne vo verejnom priestore podlieha reglementácii, nemôže si dovoliť robiť čo chce, je to celkom iná situácia. A vy by ste to ako ústavný činiteľ mali vedieť a neusilovať sa vrátiť nás do čias, keď bol konflikt medzi vládnucou mocou a prezidentom. Nechceme natáčať ďalší film Únos (reakcie z pléna) o pánovi prezidentovi Kiskovi.

Ďakujem. Na stole je zrušenie alebo návrh zrušenia zákona, ktorým niekdajšia koalícia tvorená lídrami Mečiar – Slota – Fico pripravila akýsi svojrázny brexit pre slovenských občanov. Nebol namierený, ako počujeme, natoľko na menšinu, aj keď oni si to možno predstavovali, ale skomplikoval a komplikuje život slovenským občanom, či už sú maďarskej národnosti alebo akejkoľvek inej. Dosť veľa rokov, ktoré uplynulo, ako poukázal aj rečník, ktorý má aj osobnú skúsenosť, na ktorého reagujem, dosť veľa rokov potvrdilo, že bez, že tá hystéria z tej doby, kde sa nachádzali bezpečnostné riziká, v ľuďoch, ktorí sú v Slovenskej republike absolútne lojálni, že je dosť dlhá doba, aby sme toto, toto rozhodnutie revokovali. A pripájam svoj hlas k tým, ktorí apelujú práve na Bélu Bugára, pretože v tej trojici SNS – HZDS – SMER dnes on nahradil toho tretieho, dnes je to trojica MOST – SNS – SMER, má dostatočný vplyv nato, aby presvedčil svojich koaličných partnerov, aby ukončili rozpornú existenciu zákona, ktorý sa nakoniec minul ešte aj toho cieľa, podotknime, že dosť obskúrneho, ktorý zrejme jeho tvorcovia sledovali.
Prosím vás, pán Bugár, iste máte, iste máte v koalícii svoju stoličku a svoje slovo, zasaďte sa za záujmy aj svojich spoluobčanov maďarskej národnosti, aj všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých otravuje tento zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Svet je už dole hlavou. Igor Matovič vystupuje za štandardné ústavné postupy, a ak sa v druhom čítaní návrh vylepší, je pripravený zrušiť amnestie aj vaším koaličným návrhom. Naopak, niektorí koaliční poslanci tu vystupovali proti návrhu Roberta Fica, že to je demontáž ústavnosti. Ja som takéto premety naozaj ešte v parlamente nezažil, niektoré sú vítané, to, že Robert Fico chce zrušiť amnestie aspoň formálne, dúfajme, že aj ozajstne, ale to, že poslanci jeho vlastnej koalície to obvinia z demontáže ústavnosti, to je naozaj trochu prehnané. V každom prípade, páni a dámy z koalície, kto tu má teda zdravý rozum ešte, kto tu je štandardný, kto tu má pevný postoj, všetko sa nám to nejak zmotalo, kto vie a kto nevie jasne vysvetliť, za čo, za čo sa chceme zasadiť.
Ja veľmi verím, že zajtra nám koalícia povie jasné slovo a budeme, budeme môcť si urobiť názor, či je táto snaha úprimná alebo či to bol iba marketingový ťah.

Pani poslankyňa mala odvahu menovať sudcu Ústavného súdu a ja chcem len dodať, že naozaj je to naše trápenie a naša povinnosť hovoriť otvorene, že mali sme a máme prokurátorov, ktorí zametajú kauzy pod koberec, namiesto aby strážili zákonnosť. Mali sme a má..., mali sme šéfa tajnej polície, ktorý namiesto aby občanov chránil, tak sa zdá, že ich unášal. No a máme dnes sudcu Ústavného súdu, ktorý v tejto sále bol schopný hlasovať za vylúčenie a odvolanie poslanca, ktorý pred nimi stál a potvrdzoval, že nikam nechce odísť, znásilnil ústavu takpovediac za bieleho dňa a pred celou verejnosťou. Jak sa, preboha, mohlo stať, že ten človek je na Ústavnom súde?! Vy sa dožadujete, že máme mať rešpekt k Ústavnému súdu. Ja skláňam hlavu pred inštitúciou Ústavného súdu, ale ten, túto otázku nám nikto nemôže zobrať. Ako sa tento človek ocitol už desiaty rok na Ústavnom súde?

Ďakujem pánovi kolegovi, že poukázal na ten problém Ústavného súdu. Naozaj pri rokovaniach s koalíciou to bol pán Beblavý, ktorý zdôrazňoval neuralgický bod tohto problému, ako je zložený Ústavný súd, a nakoľko má opozícia šancu namietať zaujatosť jednotlivých sudcov. Hovorili ste, pán Beblavý, dlho, ale k odpovedi na to ste sa nedostali, lebo my ju tu ani sformovať zrejme nevieme.
Mne sa vynárajú aj iné otázky v súvislosti s Ústavným súdom, napríklad ako a kto sformuje spor, ktorý Ústavný súd bude rozhodovať. Má nastúpiť rozhodovanie ex offo? Ale tým pádom vlastne ostáva tak trochu tajničkou, kde je ten spor, o ktorom bude hovoriť, kto ho sformuje, kto bude, keď by nemalo byť 30 poslancov, ktorí sformujú podanie na Ústavný súd. Tento mechanizmus ex offo zatiaľ nikto nespomínal, ale takisto súvisí s tým, ak hovoríme o Ústavnom súde, tak vzniká táto otázka, ktorej sa doteraz diskusia nevenovala.

Páči sa mi, že zase v tejto sále všetci rečníci, napríklad pani Ďuriš Nicholsonová aj pani ministerka sme sa zhodli, že sa v tom necítime komfortne. Šarmantné bolo tiež to, že pani ministerka naznačila, citujem teraz, že "v tejto sále", čím jemne poukázala na to, že niekde mimo tejto sály sa niekto cíti komfortne a... (Reakcia z pléna.) To ste povedala. V tejto sále sa necítite... (Reakcia z pléna.) Pozrite si to. Ale veď dobre. (Reakcia z pléna.) V tejto sále. Tak ja len hovorím, že mimo tejto sály sa možno niekto cíti veľmi komfortne.
Z toho, na čo upozorňuje pani Ďuriš Nicholsonová, a že totiž parlament má pod tlakom vlády, ktorá, ktorá tu má silnú vládnu väčšinu medzi poslancami, má odovzdať nejakú kompetenciu. Má odovzdať kompetenciu vo veci veľmi závažnej, veľmi historickej, ako zdôrazňujú aj mnohí predkladatelia, prelomovej. Preto úplne chápem tón aj spôsob, akým, akým hovorila pani podpredsedníčka parlamentu, predsa však vsádzam na to, že aj v koalícii zvažujú dôsledky zmarenia tohoto celého úsilia a že nakoniec sa priklonia k tomu, že amnestie zrušené budú.

Ďakujem pekne. Som rád, že si rozumieme v otázke pohľadu na demokraciu, ja by som ani to nenazval liberálnu demokraciu, ale jednoducho demokraciu. A som rád, že je vo vás ochrankyňa a obrankyňa takejto demokracie. Ale k tomu, čo ste povedali, pár poznámok.
Ak som povedal, že Ústavný súd je zložený zo straníckych nominantov, to predsa nebola nejaká urážka, to bolo konštatovanie toho, jak sa kreuje, a vy ste potvrdila, že mám pravdu tým, že ste si posťažovala, že počas vlády Ivety Radičovej pravica zanedbala možnosť kreovať svojich straníckych nominantov, preto je súčasný Ústavný súd nerovnovážny a je prakticky nominovaný stranami, ktoré som vymenoval, ktoré odjakživa mali negatívny vzťah k zrušeniu Mečiarových amnestií, a nepočul som od nich, že by v tomto urobili nejakú konverziu. Ja som nehovoril teda o nedôvere apriori ku Ústavnému súdu ako k inštitúcii, preboha, to mi iste nemôžte vkladať do úst, ale o nedôvere ku konaniu, kedy od..., prenášate z tohoto ústavodarného zhromaždenia kontrolu na takto vykreovaný Ústavný súd, ktorý nepochybne je vytváraný straníckymi nominantami, lebo taký máme demokratický mechanizmus.
Cítim, no poznámka k tomu, že materiálne jadro ústavy, vy sama ste priznala, že o tom ani nezačala v tejto sále diskusia. Nezačala, nikdy nezačala, zbytočne to zalievať pánovi Osuskému, ak spomenie, že žiadne materiálne jadro nie je, lebo nie je. Verím, že vy ste o ňom uvažovala, ale nie je.
A ešte k tomu komfortnému pocitu, no, cením si naozaj na tom vašom prejave otvorenosť férovosť, komfortný pocit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)