Videokanál poslanca

Pán poslanec Budaj, ďakujem za slová podpory, aj za ten širší historický kontext. A máte úplnú pravdu, ten zákon nebráni tomu, čomu mal brániť podľa predstavy jeho tvorcov. Nie sú na to štatistiky, ale myslím si, že tie oficiálne štatistiky, ktoré hovoria o tom, že 68 osôb alebo slovenských občanov nadobudlo od účinnosti tohto zákona maďarské občianstvo, a preto stratili slovenské občianstvo, celkom nesedí, že tých, ktorí získali maďarské občianstvo, bude o čosi viac, nevieme, o koľko a zrejme sa to ani nedozvieme.
A zaujímavý bol aj ten postreh s Karlom Krylom. A to poukazuje na ďalšiu absurdnosť súčasnej právnej úpravy spočívajúcej v tom, že slovenský zákon nevylučuje dvojité občianstvo. Sú krajiny, ktoré vylučujú dvojité občianstvo a dávajú ľuďom na výber, buď budete mať naše občianstvo alebo občianstvo iného štátu. Je to možno tvrdé, ale to je korektný prístup, lebo je to rovný meter voči všetkým. Ľudia, ktorí dnes majú dvojité občianstvo, oňho neprídu. Ľudia, ktorí majú iné občianstvo a nadobudnú slovenské občianstvo, môžu mať dvojité občianstvo. Akurát, chudáci, tí ľudia, ktorí doteraz mali iba slovenské občianstvo a nadobudnú nejaké iné občianstvo, tak o slovenské občianstvo prídu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Účelom predkladaného návrhu zákona je obnoviť pôvodný právny stav vo vzťahu k strate štátneho občianstva občanmi Slovenskej republiky. Stav, ktorý tu existoval až do roku 2010, stav, ktorý bol nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené práve v zákone č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2, a o ten ide, Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať štátnej občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva, prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť.
Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, podstatný je však obsah. A z obsahového hľadiska v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Kto hovorí opak, nehovorí pravdu. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, symbolický dátum, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímame štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov Národnej rady na čele s poslancom za MOST – HÍD Gáborom Gálom s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však po dlhom otáľaní návrh z procesných dôvodov v septembri 2014 odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo o neústavnosti zákona. Teda Ústavný súd nerozhodol o tom, že návrh je v súlade s ústavou, nerozhodol ani o tom, že nie je v súlade s ústavou, jednoducho nerozhodol vôbec.
V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach bolo na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo odstrániť alebo aspoň zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov však nebol schválený. Predkladaný návrh rieši problém odnímania štátneho občianstva systémovo a obnovuje pôvodný právny stav existujúci až do júla 2010, keď jedinou formou straty štátneho občianstva bolo prepustenie zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Zároveň vytvára podmienky na to, aby všetci občania, ktorí stratili občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, mohli opätovne nadobudnúť slovenské občianstvo bez splnenia podmienok, ktoré sa inak pri nadobudnutí občianstva vyžadujú.
A dovoľte ešte pár slov k politickému kontextu tejto témy. Schválenie novely zákona o štátnom občianstve sa udialo v roku 2010 na sklonku prvej vlády Roberta Fica. Utečenci vtedy ešte neboli, tak sa ako vhodný predvolebný terč javili aj toľkokrát už vyskúšaní Maďari. Je to predovšetkým maslo na hlave dvoch zo štyroch súčasných koaličných strán SMER-u a Slovenskej národnej strany, HZDS je už na pravde božej. Zmena slovenského zákona o štátnom občianstve bola reakciou na zmenu maďarského zákona o štátnom občianstve. Tá umožnila nadobúdať maďarské štátne občianstvo Maďarom žijúcim v zahraničí, a to aj takým, ktorí nemajú aktuálne alebo v tom čase pobyt na území Maďarska. Nepopieram a nikdy som nepopieral, že ani mne sa ten Orbánov zákon nepáči. Reakciu vtedajšej slovenskej vládnej koalície reprezentovanej Ficom, Slotom a Mečiarom však považujem za neadekvátnu a nesprávnu. Pre mňa nie je podstatné, aké politické hry hrá Viktor Orbán, pre mňa je podstatné, ako sa môj vlastný štát, Slovenská republika, chová k vlastným občanom. A od roku 2010 sa k časti z nich správa v tejto veci zle a nesprávne.
Treba otvorene povedať, že tento zákon bol a je predovšetkým protimaďarský. Je namierený proti tým občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí svoju väzbu s maďarským národom cítia tak, že majú záujem nadobudnúť aj maďarské občianstvo. Mne neprináleží hodnotiť ich pocity a ich rozhodnutie, tak ako by väčšine Slovákov asi nevadilo, keby sa napríklad Slováci žijúci v Kanade, ktorí nemajú slovenské občianstvo, rozhodli nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky, ak by im to legislatíva oboch štátov umožňovala. Preto by nám nemala prekážať ani silná dvojitá identita Maďarov žijúcich na Slovensku. To, že sa cítia Maďarmi, dokonca ani to, že to cítia tak silne, že sa chcú stáť maďarskými občanmi, ich predsa nespochybňuje ako občanov Slovenskej republiky. Až do roku 2010 nám neprekážalo, keď naši spoluobčania nadobúdali občianstvo iného štátu. Začalo nám to prekážať až v roku 2010 a čírou zhodou okolností práve vtedy, keď sa to týkalo našich Maďarov. Nedostatok empatie a vzájomného pochopenia je jedným z hlavných problémov porozumenia medzi ľuďmi rôznych národností, v tomto prípade medzi Slovákmi a Maďarmi. Nejde pritom len o nejakú teoretickú dišputu o protiústavnosti právnej úpravy. Zákon spôsobuje aj praktické problémy ľuďom, ktorých sa týka. Pôsobí ako zastrašovací prostriedok, vytvára stav právnej neistoty. Niektorí z občanov, ktorí nadobudli cudzie štátne občianstvo a oznámili to úradom, sa naďalej cítia aj slovenskými občanmi, lebo považujú zákon za protiústavný. Iní to radšej slovenským úradom ani neoznámili v obave, aby o slovenské štátne občianstvo neprišli. Slovenské úrady nemajú spôsob, akým by zistili, či títo ľudia nadobudli alebo nenadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon tak v podstate nabáda ľudí, aby klamali, zatajovali informácie, a dostáva ich do stavu neistoty.
V praxi sa vyskytli dokonca problémy, keď v dôsledku získania cudzieho štátneho občianstva a teda v zmysle platného zákona straty slovenského štátneho občianstva bolo spochybňované zdravotné poistenie, či dokonca trvalý pobyt dotyčných osôb. Niektorí z nich vedú s úradmi súdne spory, čo priamo vyvracia tézu, že nadobudnutím štátneho občianstva prejavili vôľu vzdať sa slovenského štátneho občianstva. Evidentne neprejavili. Keby prejavili, tak sa nesúdia.
Ďalším problémom právnej úpravy z roku 2010 je, že síce bola namierená primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti, ktorí žijú na území Slovenska a chceli získať maďarské občianstvo, v skutočnosti však tuto platí ono známe: mieril na líšku, trafil Marišku. Podľa agentúrnej správy zo začiatku apríla zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1331 ľudí. Z nich najviac prijalo občianstvo české – 403, nemecké – 312, rakúske – 182, maďarské – 68, americké – 49, nórske – 31, holandské – 29, belgické – 26, írske – 20 a tak ďalej. Čiže ten zákon mal postihovať primárne slovenských občanov maďarskej národnosti, Maďarov žijúcich v Dunajskej Strede, Komárne, Rimavskej Sobote, a miesto toho postihuje slovenských občanov, ktorí žijú v Berlíne, Prahe alebo Londýne. Vyskytli sa návrhy a niektoré z tých návrhov, o ktorých v minulosti rokoval parlament, riešili tento problém čiastočne, teda neobnovovali pôvodný právny stav, ale odstraňovali práve toto, aby väčšina ľudí, ktorí žijú v inej krajine a nadobudnú občianstvo toho štátu, nestratili automaticky občianstvo Slovenskej republiky. Ja s tými návrhmi nie som stotožnený, ale bola možnosť, aby parlament opravil to aspoň čiastočne. Parlament to neopravil, preto spolu s pánom poslancom Osuským a s pánom poslancom Poliačikom predkladáme návrh, ktorý má obnoviť ten stav, ktorý tu bol až do roku 2010, a obnoviť ho dôsledne.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som len upresnil, že tá slovná hračka s menom pána poslanca a vtedajšieho podpredsedu vlády Vážneho, že "problém s čerpaním eurofondov je Vážny", nepochádza od pána poslanca Beblavého, on ju tu iba pripomenul, pochádza z bilbordov, predvolebných bilbordov strany MOST – HÍD, súčasného koaličného partnera strany SMER – sociálna demokracia. Preto možno by sme mohli trochu vážiť slová aj s tým, že "keď ťa hlupák haní, ako by ťa chválil". Nazývať koaličných partnerov hlupákmi, myslím, že to neprispeje k dobrej atmosfére v rámci vládnej koalície.
Ten obraz, ktorý tu pán poslanec a bývalý podpredseda vlády Vážny načrtol, je úplne iný ako ten, ktorý je obsiahnutý v dôvodovej správe k návrhu zákona a hlavne v dôvodovej správe k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je taký oveľa pozitívnejší, pokojnejší a lepší. Pán poslanec Simon tu opakovane vyzýval pána podpredsedu vlády Pellegriniho, aby povedal, na ktorých ministerstvách je ten alarmujúci stav, ako je to napísané v dôvodovej správe. Doteraz nedostal odpoveď. Možno ju dostane v rámci záverečného slova. Ale aj pán poslanec Vážny hovorí, že nesúhlasí s tým hodnotením, že stav je alarmujúci, a asi k tomu má čo povedať ako bývalý podpredseda vlády pre investície, asi o tom niečo vie. Takže aj ja sa pýtam, je, alebo nie je ten stav alarmujúci? Lebo ak je, tak pán poslanec Vážny sa mýli a nehovorí pravdu a vlastne asi je on tiež za to zodpovedný. Ale ak nie je, ak má pravdu, tak potom neexistujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie vôbec žiadne.

Pán poslanec Krajniak, povedal si, že odmietaš takýto kapitalizmus, ja sa, naopak, ku kapitalizmu hlásim. Hlásim sa k slobodnému trhu, k súkromnému vlastníctvu, hlásim sa k otvorenosti ekonomiky. Kapitalizmus totiž funguje, trh funguje lepšie ako štát, slobodné konania, individuálna iniciatíva prináša lepšie výsledky, ako štátne plánovanie, regulácie a súkromné vlastníctvo funguje lepšie ako štátne alebo verejné. Otvorenosť, slobodný obchod sú lepšie pre ekonomiku aj pre život ľudí ako uzavretosť a protekcionizmus. Nemám síce, na rozdiel od teba, spočítané všetky malé pekárničky, koľko ich pribudlo a koľko ich ubudlo, ale dnes jeme lepší chlieb a môžeme si viac vyberať ako pred štvrťstoročím. Kapitalizmus určite nie je dokonalý a nerieši všetky problémy, ale funguje. Tie problémy, ktoré si spomínal, oligarchovia, finančné skupiny, monopoly, no však to nie je dôsledok kapitalizmu, ale, naopak, je to dôsledok popierania kapitalizmu, dôsledok štátneho zasahovania, štátnych regulácií v prospech konkrétnych firiem alebo odvetví, biznisu štátnych podnikov a štátom ovládaných firiem, eurofondov a ich rozdeľovania, verejného obstarávania, rozdeľovania verejných prostriedkov. To nie je problém, že je veľa kapitalizmu, ale málo kapitalizmu.

Pán podpredseda vlády, my by sme si veľmi radi ten návrh zákona a jeho dôvodovú správu dopodrobna preštudovali a nefabulovali tu, ale vy nám to nechcete umožniť. Veď my sme boli proti tomu, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Keby sme išli normálnym štandardným procesom, tak by bolo dostatok času, aby si aj poslanci, aj médiá, aj verejnosť ten návrh preštudovali, pouvažovali o ňom, dali ho do súvislostí a mohli k nemu s väčšou sumou informácií kvalifikovane debatovať. Ale vy nám to nechcete umožniť. Veď sme tu celý minulý týždeň až do včera rokovali o programovom vyhlásení vlády. Rokovali sme vo zvláštnom režime, tiež v nejakom zrýchlenom, lebo boli skrátené obedňajšie pauzy. V pondelok, ak ma pamäť neklame, schválila vláda tento návrh aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Dnes sme ho teda dostali, začali sme dnes o ňom rokovať a dnes alebo zajtra ho máme už aj schváliť. Tak nám nevyčítajte, že nemáme niečo podrobne naštudované, keď nám nechcete vytvoriť priestor na to, aby sme si to podrobne naštudovali, aby sme o tom aj mohli dlhšie debatovať. A tie výhrady, ktoré tu zazneli, či už od pána poslanca Simona alebo od ktoréhokoľvek iného z diskutujúcich, nevyplývali z toho, že by to nemal podrobne naštudované, napriek tej krátkosti času.

Dám námietku a teda dúfam, že bude dané o nej hlasovať. Ale súčasťou toho uznesenia, ktoré ideme teraz schvaľovať, je aj určenie termínu pre prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. My sme schválili, že bude skrátené legislatívne konanie, ale teraz môžeme upraviť tie termíny tak, ako to bude zodpovedať vôli väčšiny parlamentu. Darmo krútite hlavou, pán podpredseda vlády, neskorším zákonom možno meniť ten predchádzajúci a neskorším uznesením možno meniť to predchádzajúce. Ak by v návrhu uznesenia nebol žiadny termín, kedy majú byť prerokované, áno, tak je to pasé. Ale ten termín tam je a predsa toto nebolo predmetom debaty v tom návrhu o tom, či sa má alebo nemá prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem. A kým budem pokračovať tam, kde som skončil, tak by som si ešte rád niečo ujasnil s pánom spravodajcom, ktorý spochybnil, že môžem podať návrh na zmenu uznesenia, čo sa týka termínov prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore. Ja trvám na pozmeňujúcom návrhu vo vzťahu k uzneseniu, ktoré som predložil. A tak ako je v návrhu, že má byť prerokovaný ten návrh zákona ihneď, tak je v súlade s rokovacím poriadkom a dokonca je v súlade aj so krátenou formou legislatívneho konania, ak sa určí iný termín. Ja konkrétne som navrhol, aby bol vo výboroch, ktorým bude pridelený, prerokovaný do 13. mája a v gestorskom výbore do 16. mája. (Reakcia spravodajcu.) Keď si pozriete harmonogram, keď si pozriete harmonogram, je to možné. Do 13. mája je možné, no... Ale takisto v tom istom návrhu uznesenia sa hovorí o tom, že majú byť prerokované ihneď. Čiže opäť, opäť to riešime v tom uznesení. Tak nehovorte, že sme to už schválili. Neskorším uznesením môžme skoršie uznesenie zmeniť. Teda výbory sa majú konať 10. až 13. mája a 16. mája sa majú konať schôdze gestorských výborov a potom od 17. mája je plánovaná schôdza. Ak 17. mája bude v druhom a treťom čítaní schválený tento návrh zákona, sú ešte dva týždne do 1. júna, kedy má ten zákon nadobudnúť účinnosť. Samozrejme, že majú koaliční poslanci právo odmietnuť ten návrh, ale netvárme sa, že to nie je možné z nejakých procesných dôvodov alebo z nejakých technických dôvodov. Možné to je.
Doobeda som bol prerušený, keď som hovoril o tom vzťahu majstra a jeho učňa, teda pána Vážneho a pána Pellegriniho a o tom, že učeň v tomto prípade prerástol svojho majstra. Ten vzťah bol najprv poslanec – asistent, potom minister – poslanec Národnej rady, ktorý veľmi šikovne presvedčil aj vtedajšiu opozíciu, aby zahlasovala za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý tá istá opozícia považovala za protiústavný, dokonca ho napadla na Ústavnom súde. Ide o výstavbu diaľnic. Podľa mňa sa tak udialo podvodom, pretože uviedol ich do omylu, ale teda z technického hľadiska to naozaj bolo veľmi šikovné.
No, a teraz dochádza k vyvrcholeniu celého toho. Keď vznikla druhá vláda Roberta Fica, tak pre pána Ľubomíra Vážneho, ktorý odišiel z ministerstva dopravy, pred časom bola špeciálne vytvorená funkcia podpredsedu vlády pre investície, no a pán Pellegrini to teraz ide dotiahnuť ešte ďalej, že to nebude iba funkcia podpredsedu vlády, ale dostane k tomu aj úrad, ktorý bude de facto ministerstvom, a bolo by poctivejšie nazvať to ministerstvom. A ak by sme sa tak strašne neponáhľali, ale prerokovali to v normálnom postupe alebo aspoň v tom, ktorý som ja navrhol, teda na ďalšej schôdzi, tak by bol priestor aj na to, aby sme toto upravili, aby sme si vydiskutovali, že či to má byť iný ústredný orgán štátnej správy, alebo to má byť ministerstvo. Ale prosím, valcovať môžete.
Tiež som už uviedol, že po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014 – 2020 je percento zazmluvňovania a čerpania balíka eurofondov veľmi malé, blízke nule. A plnú zodpovednosť za to nesie vláda Roberta Fica. Teraz sa už nemôže na nikoho vyhovárať, lebo to obdobie nebolo prerušené žiadnou inou vládou. Celý ten čas od začiatku tu vládne vláda, na ktorej čele stojí Robert Fico.
Či navrhovaná zmena zákona povedie k zlepšeniu situácie a k lepšiemu a efektívnejšiemu a transparentnejšiemu čerpaniu eurofondov, tá situácia, ktorá je podľa samotnej vlády alarmujúca, možno pochybovať. Viac než unáhlenej zmene kompetenčného zákona by sa vláda mala podľa môjho názoru venovať efektívnemu a skutočne transparentnému nastaveniu procesov pri prerozdeľovaní peňazí daňovníkov členských krajín Európskej únie. To však týmto zákonom podľa môjho názoru nijako nerobí.
Rovnako je príkladom zlého manažmentu práce vlády aj ďalšie ustanovenie v navrhovanej novele kompetenčného zákona, ktorou sa dá umožniť rozšírenie počtu štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách na troch. A to je odôvodňované tým, že niektorí bývalí štátni tajomníci ministerstiev, ktorí pôsobili v predchádzajúcom období, by mohli využiť svoju odbornosť získanú pri príprave predmetného predsedníctva aj v bezprostredne nadväzujúcom volebnom období. Ak si druhá Ficova vláda natoľko cenila ich odbornosť, mala ich na svojich postoch tretia Ficova vláda ponechať aj počas predsedníctva Slovenska v Európskej únii. Keď tak neurobila, tak je absurdné, aby sme kvôli konkrétnym ľuďom menili zákon. Kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí majú dostať konkrétne funkcie, tak tieto funkcie napasujeme do zákona. Nie preto, že to treba, že oni sú na to najlepší, lebo ak by to bolo treba a oni by boli na to najlepší, tak by na tých pozíciách sedeli. A my kvôli nim, kvôli niekoľkým konkrétnym ľuďom ideme meniť zákon, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme im vytvorili priestor, aby mohli byť štátnymi tajomníkmi.
Tak ako neexistuje dôvod pre skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, to bolo myslím, že dosť jednoznačne preukázané a odmietnuté iba s tým, že však aj vy ste to robili v minulosti, tak neexistuje ani vecný dôvod samotný tento návrh zákona schváliť. Slovensko nepotrebuje viac ministerstiev, ani viac štátnych tajomníkov, ale potrebuje lepšie a transparentnejšie pravidlá, ktoré budú zužovať korupciu a zužovať priestor pre korupciu tak, ako o tom počas rozpravy o programovom vyhlásení vlády hovorila pani ministerka Žitňanská. To tento zákon nerieši, a preto ho treba odmietnuť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ospravedlňujem sa za tú kartu. Niekedy karty, karty blbnú aj poslancom, nielen zdravotné karty.
Ja nechcem nejako siahodlho diskutovať, ani nechcem spochybňovať potrebu odložiť účinnosť niektorých ustanovení zákona a posunúť celý ten proces. To si asi všetci uvedomujeme a na rozdiel od toho druhého návrhu zákona, ktorý tu prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sa vo vzťahu k tomuto zákonu neobjavili pochybnosti o tom, že nejakým spôsobom je potrebné túto problematiku upraviť.
Bol by som ale rád, keby, keby aj tuto na pléne zazneli tie veci, o ktorých sme hovorili v ústavnoprávnom výbore, a myslím si, že majú zmysel aj pre širšiu verejnosť. A teda sú to tri okruhy otázok. Jedna sa týka určenia zodpovednosti za to, kto vlastne spôsobil, že teraz v skrátenom legislatívnom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Môžem vás poprosiť? Je nás tu asi päť a pol, že keby sme sa utíšili a vytvorili pánovi poslancovi priestor, aby mohol odprezentovať, čo chce povedať. Veľmi pekne ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Čiže vzhľadom na výsledky kontroly NKÚ je potrebné posunúť ten proces a my kvôli tomu musíme v skrátenom legislatívnom konaní meniť zákon a posúvať jeho účinnosť. Tak bolo by dobré, keby sa verejnosť dozvedela aj v čo najväčšej miere o tom, čo to spôsobilo a aj kto to spôsobil, a prípadne, ak je to aktuálne, aj aké dôsledky boli voči nemu alebo ním vyvodené.
A druhý okruh otázok, o ktorých sme hovorili na ústavnoprávnom výbore, sa týkal možného spochybnenia vypovedania tej zmluvy o dodávke informačného systému, ktorá bola uzavretá, bola zverejnená, teda stala sa platnou. Či si dodávateľ nebude uplatňovať zmluvnú pokutu a či nás to teda nevyjde svojím spôsobom ešte drahšie. Aké je tam to riziko, že, že zaplatíme. Napriek tomu, že za to nič nedostaneme. A tretia otázka smerom do budúcnosti, ku ktorej sa už vlastne pán minister aj čiastočne vyjadril vo svojom príhovore, je otázka, ktorá sa týka možnosti využitia elektronických občianskych preukazov aj na účely zdravotného poistenia, teda aby nedochádzalo k duplikácii alebo multiplikácii rôznych kariet, pretože tých systémov je plno, a keď každý rezort bude mať vo vzťahu k vlastným agendám nejaké vlastné karty, tak to bude aj asi zbytočne predražené, ale aj nepraktické z hľadiska občanov. Čiže by som poprosil, ak by sa pán minister mohol vyjadriť aj k týmto témam.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, prvé znásilnenie legislatívnych pravidiel protizákonným schválením skráteného legislatívneho konania máte už teda za sebou, gratulujem, podarilo sa a ani to nebolelo. Verím, že nabudúce vám to pôjde ešte lepšie. Ak si však myslíte, že týmto to skončilo, tak vás sklamem, nie, ešte to neskončilo. Ešte teraz budete musieť rozhodnúť o tom, či ostanete pri tom jednorazovom znásilnení, ktorého ste sa už dopustili tým hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní, alebo z toho spravíte znásilnenie takpovediac hromadné a viacnásobné. Predpokladám, že väčšina poslancov, novinárov i občanov je presvedčená, že skrátené legislatívne konanie znamená, že sa návrh zákona prerokuje vo všetkých troch čítaniach na jednej schôdzi, v priebehu jedného, maximálne dvoch dní. Vychádzajúc z ustálenej a neblahej praxe tohto parlamentu, sa tomu ani nemožno čudovať. Priznávam, že ustálenej a neblahej, žiaľ, vo všetkých volebných obdobiach.
Skrátené legislatívne konanie však neznamená, že je nevyhnutné ignorovať všetky lehoty, ktoré zákon o rokovacom poriadku stanovuje pre prerokovanie návrhu zákona v troch čítaniach v štandardnom režime. Skrátené legislatívne konanie znamená iba toľko, že niektoré lehoty stanovené pre štandardné konanie nemusia byť dodržané. Nie však nutne všetky. Dnes návrh novely kompetenčného zákona prerokujeme a hlasmi poslancov vládnej koalície, nepochybujem o tom, schválime v prvom čítaní. Navrhovaná účinnosť zákona je však stanovená až na 1. júna 2016. Znamená to teda, že nič nebráni tomu, aby sme po schválení návrhu zákona v prvom čítaní, prestali s tým ponáhľaním a v druhom čítaní ho vo výboroch a následne aj v pléne prerokovali až na májovej schôdzi, ktorá bude riadne zvolaná. Poslanci, ale aj verejnosť tak budú mať dostatok času oboznámiť sa s navrhovanými legislatívnymi zmenami, bude môcť prebehnúť normálna, nie skrátená diskusia vo výboroch Národnej rady a budú sa môcť k tomu vyjadriť občania, dozvedia sa o tom z médií skôr, ako bude ten návrh schválený. A keď bude potom v druhom a treťom čítaní schválený na májovej schôdzi, lebo na to hlasy máte, môže pokojne nadobudnúť účinnosť 1. júna 2016, presne tak, ako to predpokladá vládny návrh zákona. Dá sa to. A keď návrh prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi a nič nebráni tomu, aby sme ho prerokovali na májovej schôdzi v druhom a v treťom čítaní a aby nadobudol účinnosť 1. júna 2016. Nenavrhujete účinnosť 1. mája 2016, navrhli ste účinnosť 1. júna 2016.
Dovoľujem si preto predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, pán spravodajca, ktorým sa lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch upraví nasledovne, v tej časti myslím, že je to C uznesenia, dávam to aj písomne: Národná rada určuje lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 13. mája 2016 a v gestorskom výbore do 16. mája 2016. Odovzdávam písomne. Podľa môjho názoru neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by návrh zákona musel nadobudnúť účinnosť už 1. júna 2016. Ale prosím, ak vláde a poslancom vládnej koalície ide naozaj iba o to, aby bol zákon účinný od 1. júna 2016, nič nebráni tomu, aby bol v druhom a treťom čítaní prerokovaný a schválený na májovej schôdzi. Ak tento postup, ku ktorému smeruje môj pozmeňujúci návrh, odmietnete, ukážete tým, že vám nejde o termín účinnosti navrhovaného zákona, ale len o ďalšiu demonštráciu sily, o ukážku toho, že môžete beztrestne porušovať platné pravidlá a znásilňovať zákon o rokovacom poriadku.
Chcel by som sa zároveň uistiť, že platia ustálené pravidlá rokovania a že teda medzi 12.00 a 14.00 je prestávka a že to hlasovanie bude o 17.00, lebo na ničom inom sme sa zatiaľ nedohodli a aj to hlasovanie, ktoré sme pred chvíľou absolvovali a ktorým sme sa odchýlili od tej všeobecnej zhody na začiatku rokovania, sa týkalo iba novely zákona o zdravotnom poistení. Takže neviem, či je prestávka, alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, dokončite, bude prestávka.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Čo sa obsahu navrhovaného zákona týka, ako tu už zaznelo, ide tu v podstate o návrh zákona o zriadení ministerstva pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Nebude sa to tak volať, formálne to bude úrad podpredsedu vlády, ale de facto pôjde o zriadenie ďalšieho ministerstva. A bolo by poctivejšie, keby to vláda a vládna koalícia aj priznala a nekamuflovala to označením ministerstva za úrad. Aj prípadne pán minister Pellegrini môže byť aj zároveň podpredsedom vlády, aby sa mu neznížil status. A nedá mi v tejto súvislosti nepovedať aj to, že toto je jeden z prípadov, keď učeň prerástol svojho majstra. Tým majstrom mám na mysli pána Vážneho a učňom pána Pellegriniho. Keď bol pán Vážny poslancom, tak pán Pellegrini bol jeho asistentom. Keď bol pán Vážny ministrom dopravy, pán Pellegrini bol poslancom Národnej rady a jeho styčným dôstojníkom. A bol veľmi úspešný, dokonca sa mu raz podarilo presvedčiť aj opozičných poslancov, aby schválili rozšírenie pôsobnosti zákona o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic. Návrhu zákona alebo zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keďže sme sa dohodli na tú prestávku, budete pokračovať o druhej, alebo?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No môžem pokračovať o druhej, áno.

Pán poslanec Beblavý má pravdu, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to ministerstvo. Viacerí z kolegov poslancov oslovili pána podpredsedu vlády Pellegriniho slovami pán minister. Pán podpredseda vlády sa pritom vždycky tak, neviem, či skromne alebo blahosklonne usmieva. Pán podpredseda parlamentu Bugár nás dokonca poučil, že pán Pellegrini nie je pán minister, ale pán podpredseda vlády. Ono to však zrejme nie sú len také prerieknutia, ktoré boli spôsobené čisto omylom. Možno aj tu zafungovalo nejaké podvedomie a to oslovenie pán minister má nejakú logiku, lebo ten úrad podpredsedu vlády, ako to vo svojom príspevku jasne pomenoval a preukázal pán poslanec Beblavý, bude de facto ministerstvom a bude sa na ministerstvo podobať svojím charakterom oveľa viac ako na iné ústredné orgány štátnej správy, medzi ktoré má byť formálne zaradený. A či už je dôvodom to, že sa vláda obáva reakcie verejnosti na vytvorenie nového ministerstva a má pocit, že keď to bude len nejaký taký úradík, tak sa to tak prepečie a nikto si, nikto si to ani poriadne nevšimne, lebo však úrad je ministerstvo, alebo je za tým tá, priznávam, geniálna konštrukcia, ktorá ma až do vystúpenia pána poslanca Beblavého nenapadla, podľa ktorej pán Pellegrini bude aj nebude mať ten úrad, lebo tam bude stáť na čele niekto iný, ale to je v zásade jedno. Ministerstvo to de facto bude.