Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak to rozdelím a teda časť toho, čo by som mohol povedať aj v úvode, poviem potom až v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Dovoľte teda, aby som uviedol návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Radovanom Pavelkom, Mariánom Viskupičom, Martinom Klusom a Petrom Osuským. Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť faktické stiahnutie najmenších mincí, teda mincí v hodnote 1 cent a 2 centy z obehu. Nejdeme zakázať používanie jednocentových a dvojcentových mincí, to nemôžeme urobiť, ale máme mechanizmus, ktorým by sme dosiahli nie zákaz, ale faktické stiahnutie týchto, týchto mincí z obehu. Budem sa tomu podrobnejšie venovať, venovať v rozprave.
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, aj keď na podnikateľské prostredie bude mať drobný pozitívny vplyv, a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko vo veľmi krátkom úvodnom slove, pokračovať budem v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Začnem odzadu.
Pán poslanec Kresák, my sme na tento problém narazili. Samozrejme, že z toho dôvodu sme ani tam nedávali, že končí mandát poslancom voľbami, lebo tam by sme sa mohli dostať do rozporu s ústavou, a teda ak by sa to malo riešiť tým spôsobom, ako ste povedali, tak zrejme by bolo potrebné upraviť to aj v ústave, nielen v zákone. To nebola, nebola naša ambícia. Myslím si, že ale nie je tam ústavný problém, lebo dnes môže teoreticky tri dni alebo štyri dni po voľbách byť zvolané, zvolané nové zastupiteľstvo, a teda tým skončí to staré a potom o štyri roky to môže odchádzajúci starosta naťahovať o ďalšie, teda o ten mesiac. Čiže tí, tí sa ujmú neskôr, o mesiac po voľbách, a potom zase o štyri roky to môže byť, môže byť o štyri dni po voľbách, čiže zase budú, budú akoby kratšie tí ďalší poslanci. Čiže presné štyri roky to nikdy nie je. Teda nikdy, málo, málokedy to je, lebo tie ustanovujúce zastupiteľstvá sú zvolávané podľa rozhodnutia starostu alebo primátora a sú zvolávané v rôznom čase.
Pán poslanec Soboňa, no áno, no my sa snažíme ošetriť tie prípady, ktoré ale reálne nastali, ktoré my sme si nevymysleli. Naozaj došlo, došlo k prípadom, keď, keď starosta odchádzajúci alebo odchádzajúce zastupiteľstvo urobili nejaké veci, ktoré by si nedovolili urobiť mesiac pred voľbami, lebo by vedeli, že by im to voliči zrátali, ale v priebehu dvoch týždňov alebo mesiaca po voľbách si to dovolili urobiť, lebo vedeli, že už skončili a že zrejme už nikdy, nikdy sa na samospráve podieľať nebudú, no tak si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely zákona alebo teda dvoch zákonov, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Jakubom Nedobom. Je to jeho iniciatíva. Je to prvý návrh, ktorý ako novozvolený poslanec predkladá. Keď s tým nápadom prišiel, tak ja som sa k nemu hneď pripojil, pretože je to téma, ktorá je blízka aj mne. Je blízka z hľadiska toho, že tiež sa venujem samospráve, tiež som členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ktoré na podobné prípady už viackrát narazilo a poukázalo na ne, teda že prebehnú v samospráve voľby a následne sa stane niečo dôležité, je schválený rozpočet, je schválená zmluva, ktorá zaväzuje samosprávu na plnenia v období niekoľkých, niekoľkých rokov, predáva sa majetok, volí sa hlavný kontrolór, rozdeľujú sa odmeny a podobne.
Ale tá téma mi je blízka aj špecificky, pretože Občianska konzervatívna strana, ktorej som členom a predsedom, ešte v roku 2010 prišla s iniciatívou prijať, nazvali sme to zákon proti povolebnej zlodejine. Vtedy sme vychádzali z informácií o tom, že po voľbách, po parlamentných voľbách 2010 aké všelijaké zmluvy boli na ministerstvách a ďalších štátnych inštitúciách a organizáciách uzatvárané, a boli vážne pochybnosti, že tie zmluvy sú uzatvárané za podmienok nevýhodných pre štát a že odchádzajúca vládna garnitúra, ktorá vie, že odchádza, sa nimi nejakým spôsobom snažila, snažila zabezpečiť, a teda, a teda robili, robili niečo, čo keby spravili pred voľbami, vyšlo by to najavo, tak by voliči mali možnosť zvážiť, že toto robí, toto robia predstavitelia tej garnitúry, a podľa toho to prípadne aj zohľadniť vo voľbách. Keď už to urobia po voľbách, po prehratých voľbách pre vládnu garnitúru, tak sa s tým prakticky nedá nič robiť.
Chceli sme prijať legislatívnu úpravu, ktorá by zabránila uzatváraniu nevýhodných zmlúv a ďalšiemu poškodzovaniu záujmov štátu politickou garnitúrou, ktorá prehrala voľby; alebo teda, samozrejme, že v tom zákone by sa to nedalo takto napísať, aj ktorá by vyhrala voľby, proste po voľbách, mal by zákon, ktorý by ministerstvám a nimi kontrolovaným inštitúciám a organizáciám a firmám zakázal v období tesne pred voľbami, lebo však niektoré veci sa dali a ešte aj stále dajú robiť aj na tajnáša, aj keď už tu máme od tých čias aj povinné zverejňovanie zmlúv, takže, samozrejme, že už je to dnes komplikovanejšie, až do nástupu by sa zakázalo, až do nástupu novej vlády predávať a prenajímať majetok, uzatvárať zmluvy o dodávkach tovaru a služieb a prác a ďalšie zmluvy týkajúce sa nakladania s majetkom štátu a s verejnými financiami, pri ktorých by mohol byť poškodený záujem štátu. Rovnaké obmedzenia alebo podobné obmedzenia sme chceli zaviesť aj na regionálnu samosprávu a na obecnú samosprávu.
Návrh zákona, s ktorým pred chvíľou vystúpil kolega Jakub Nedoba, sa týka iba toho aspektu samosprávy, obecnej samosprávy a regionálnej samosprávy, kde je to svojím spôsobom, tento problém, ešte vypuklejší. Pretože keď niečo robí vládna garnitúra na celoštátnej úrovni, tak obvykle je to viditeľné, obvykle si to všimnú celoštátne médiá, kritizujú, kritizujú za to a aj keď ide o prípady, že predchádzajúca vládna garnitúra s hanbou odchádza, tak obvykle je to situácia, že pomýšľa aj na svoju reputáciu povedzme o štyri roky, keď nejaké zlodejiny robí, tak sa ich snaží robiť skôr skrytou formou. Kdežto v obciach a mestách niekedy pre tú garnitúru, ktorá odchádza, je to už zjavne definitívny koniec, že ani nepomýšľa na to, že by sa niekedy, niekedy vrátila.
A je tam jedno špecifikum, čo sa týka parlamentu, resp. zastupiteľstva. Mandát poslancov Národnej rady končí voľbami. A teda keď sa najbližšie po voľbách zíde parlament, tak sa zíde parlament v novom zložení. Mandát poslancov zastupiteľstiev končí až ujatím sa funkcie nového zastupiteľstva, a teda zložením sľubu novozvolených poslancov, kde je 30-dňová lehota, počas ktorej starosta alebo primátor majú povinnosť zvolať nové zastupiteľstvo, na ktorom, na ktorom zložia sľub novozvolení poslanci aj novozvolený starosta a primátor. Ale dovtedy mu v zásade nič nebráni, aby zvolal jedno alebo prípadne aj viac zastupiteľstiev, zastupiteľstiev, a to zastupiteľstvo môže prijímať aj veľmi dôležité, dôležité rozhodnutia.
Takže my navrhujeme, aby v období od vykonania volieb do obecného zastupiteľstva do ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva – toho nového – sa nemohlo uskutočniť zasadnutie obecného zastupiteľstva zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Lebo nevidíme na to vecný dôvod.
Odporcovia takejto úpravy alebo, alebo tí, ktorí obhajujú súčasný stav proti kritike, hovoria, že no, ale veď staré zastupiteľstvo je logické, aby schválilo, schválilo rozpočet, keďže, keďže tí starí poslanci sa vyznajú a tí noví sa potrebujú častokrát iba zorientovať. A termín komunálnych aj krajských volieb je u nás stanovený tak, že krátko po nich alebo dokonca niekedy aj pred nimi je potrebné prijať rozpočet. Tak na túto kritiku môže byť veľmi jednoduchá odpoveď. Pokiaľ má dosluhujúci starosta, primátor, župan a dosluhujúce zastupiteľstvo pocit, že je potrebné, aby ono, to staré zastupiteľstvo, schválilo rozpočet aj na nasledujúci kalendárny rok, vôbec nič nebráni tomu zastupiteľstvu, aby bol rozpočet schválený ešte pred termínom volieb. Môže byť pokojne začiatkom novembra schválený rozpočet, ale potom voliči vedia, aký rozpočet, aký rozpočet bol schválený, a ak sú tam nejaké míny, ak sú tam nejaké problémy, tak to voliči budú vedieť. Ak to nestihne zastupiteľstvo, tak potom, bohužiaľ, buď bude fungovať samospráva nejaký čas v provizóriu, alebo sa treba spoľahnúť na to, že do konca roka dokáže schváliť rozpočet na budúci kalendárny rok aj nové zastupiteľstvo.
Keby sme si skúsili premietnuť túto situáciu do celoštátnej úrovne a na úroveň, na úroveň parlamentu, tak ak by prebehli voľby, tie voľby by dopadli tak, že sa zmenia politické pomery a bolo by trebárs na predsedovi Národnej rady, kedy zvolá tých novozvolených poslancov a dovtedy by ešte mohol zopárkrát zvolať Národnú radu v starom zložení a tá by ešte prípadne mohla dokonca v skrátenom legislatívnom konaní ešte zopár zákonov, zákonov prijať, tak pravdepodobne by sme takúto možnosť považovali za značne absurdnú. Na úrovni komunálnej aj regionálnej samosprávy takáto možnosť existuje, dlhodobo existuje a nevravím, že všade, ale v niektorých prípadoch sa aj zneužíva.
Účelom nášho návrhu je, aby sme dostali stav do normálu. Teda nehovoríme, že mandát, mandát poslancov zaniká zvolením nových alebo termínom konania volieb, ale že ak sa má zísť po voľbách zastupiteľstvo, tak sa už má zísť v novom zložení.
To je asi všetko, čo by som chcel k tomu povedať, a ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kresák, s mnohým sa dá súhlasiť. Nepochybne systém alternatívneho hlasovania je taký volebný systém, ktorý spája v sebe výhody jednokolového aj dvojkolového, teda skutočnosť, že voliči idú k hlasovacím urnám iba raz, stačí im to, a zároveň že sa nestane, že niekto, koho podporí 15 % voličov, je automaticky zvolený, lebo ten druhý v poradí mal iba 14. Čiže je tam, vytvára sa tam nejaké poradie a to poradie až umožní dospieť ku kandidátovi, ktorý cez prvé, druhé alebo tretie hlasy získal väčšinovú podporu.
Považujem však trošku za nespravodlivé, aby som to tak povedal, vyčítať opozičným poslancom, že oni nerozprúdili nejakú veľkú debatu. Až bude po voľbách, my budeme vo vláde, tak predpokladám, že ak sa budeme pokúšať novelizovať volebný zákon, tak to nebudeme robiť cez poslanecké návrhy, ale bude to robiť ministerstvo vnútra, bude tomu predchádzať nejaká odborná debata, bude riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Možnosti opozičných poslancov sú v tomto smere značne obmedzené. To, že sa vraciame k niečomu, čo tu bolo, je pravda, ale zase keď si môžme vybrať medzi niečím, čo je lepšie a čo tu bolo, a medzi tým, čo tu je teraz, tak aj ten návrat môže mať nejaký zmysel.
Vecne jednu pochybnosť mám ohľadom alternatívneho hlasovania, a síce že ten systém je trochu zložitejší, jednokolový aj dvojkolový systém je pre voličov úplne jednoduchý, prídu, zakrúžkujú jedného a tým je tá voľba vybavená, v tom alternatívnom sa s tým musia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom opozičným kolegom za reakcie, aj keď teda, pravdupovediac, ja som sa nádejal, že nejakú reakciu budú, bude mať aj pán predkladateľ a teda vysvetlí to.
Kolega Baránik, no ja myslím, že však to nebude žiadny problém, veď zrušiť ministerstvo alebo teda upraviť, upraviť ten zákon bez ohľadu na to, kedy bude mať účinnosť tá budúca vláda, vláda bude môcť. A myslím si, že všetci rozumní ľudia dokážu porozumieť tomu, že nemôže byť ministerstvo na úplne každú oblasť, každú tému a tých ministrov je aj tak, aj tak dosť. Takže keď si oni chcú robiť agendu na tom, že starajú sa o cestovný ruch a šport až tak, že o rok a štvrť chcú vytvoriť nejaké ministerstvo, no tak my môžme v rámci našej agendy štíhleho štátu a šetrenia verejných zdrojov jedno nadbytočné ministerstvo zrušiť. A myslím si, že na tomto nájdeme pomerne rýchlo zhodu aj s ostatnými dnes opozičnými stranami.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážení spolupredkladatelia, budem pomerne stručný. Chcem sa len spýtať, že prečo. Preboha, prečo prinášate na pôdu parlamentu takýto návrh zákona? Ak by sa malo niečo s ministerstvami robiť, tak by sa mal ich počet znižovať, nie zvyšovať. Myslím si, že ministerstiev máme dosť. Ale ak tvrdíte, že je potrebné mať dostatočné kapacity odborné a neviem aké, aby sa zaoberali cestovným ruchom a športom, tak ja myslím, že poslanecký klub SNS svoje kapacity už preukázal a toľko návrhov z týchto dvoch oblastí predložil, že je úplne zbytočné vytvárať nejaké nové ministerstvo.
Ale teda nerozumiem, môžme sa vecne sporiť o tom, že čo má štát robiť v oblasti cestovného ruchu a športu, ako má do nich zasahovať, koľko ma do nich liať peňazí, akým spôsobom má používať verejné zdroje na ne, akým spôsobom ich má regulovať, koho má akým spôsobom zvýhodňovať alebo nemá zvýhodňovať. Sú úplne legitímne debaty v demokratickej spoločnosti, to nespochybňujem, len nerozumiem, a teda v dôvodovej správe som sa to nedočítal, prečo je potrebné vytvoriť kvôli tomu nové ministerstvo. Prečo to nie je možné robiť v rámci existujúcich rezortov, ktoré už dnes majú tieto oblasti na starosti a môžu všetko to, čo zrejme očakávate, že by robilo samostatné ministerstvo, robiť?
A potom mám druhú otázku, že prečo predkladáte takýto návrh zákona na konci volebného obdobia s účinnosťou od 1. januára 2021. Je úplne legitímne, ak príde nejaká vláda a povie, že my potrebujeme zriadiť dve nové ministerstvá, tak na začiatku volebného obdobia upraví zákon o organizácii činnosti vlády a vytvorí dve nové ministerstvá, alebo príde iná vláda, ktorá povie, že chceme zrušiť tri ministerstvá alebo zlúčiť nejaké ministerstvá, a spraví to na začiatku volebného obdobia. Je už trošku zvláštne, ale povedzme že ešte ako-tak akceptovateľné, ak vláda v priebehu volebného obdobia dospeje k záveru, že potrebuje zmeniť štruktúru ministerstiev a nejaké vytvoriť alebo zlúčiť a urobí to napríklad v polovici volebného obdobia. Ale na konci volebného obdobia až pre nasledujúce volebné obdobie, ktoré v tejto chvíli nevieme, kto bude tvoriť, tvoriť vládnu väčšinu. A samozrejme, že strany, ktoré budú tvoriť vládnu väčšinu, si povedia, ktoré ministerstvá chcú a ktoré ministerstvá nechcú. Čiže tento zákon je úplne nezmyselný, je čisto píár aktivita, lebo ak má ministerstvo vzniknúť 1. januára 2021, tak vláda, ktorá vzíde z volieb 29. februára 2020, si tak či tak povie, či také ministerstvo chce alebo nechce, a keď ho nechce, tak ho jednoducho zruší.
Tak neviem, zrejme si nedôverujete, že sa budete podieľať aj na nasledujúcej vláde a budete môcť ovplyvniť, či také ministerstvo bude alebo nebude, ale nevidím iný dôvod, prečo zákonom v roku 2019, pred voľbami, ktoré sa uskutočnia vo februári 2020, navrhujete vytvoriť nové ministerstvo od 1. januára 2021. Ja by som bol teda naozaj veľmi rád, keby ste mi toto mohli vysvetliť, lebo jasné, máme rôzny názor na to, či má byť to ministerstvo, alebo nemá byť to ministerstvo. Rešpektujem, že vy máte na niektoré veci a mnohé veci iný názor ako ja, ale tomuto naozaj úprimne nerozumiem a príde mi to úplne absurdné.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, no ja ale pripúšťam debatu, môžme sa, normálne sa môžme vecne baviť o tom, aké majú byť limity, či pre niektoré typy obstarávania nemajú byť limity iné. Nie tak dávno sme sa tu bavili o obstarávaní potravín pre školské jedálne a iné, iné verejné zariadenia. A ja pripúšťam, že môžu byť situácie, keď postupovať podľa, podľa rigidného systému verejného obstarávania môže byť praktický problém a tie praktické problémy môžu prevažovať nad tým, že sa zabezpečí, zabezpečí transparentnosť a súťaž. Ale malo by to byť vždy riadne zdôvodnené. Keď sa hýbe s limitmi a keď hovoríme, že na toto už verejné obstarávanie nepotrebujeme, na toto stačí, keď, keď... A nieže spravíme nejakú zjednodušenú formu verejného obstarávania, lebo osloviť tri subjekty, tak dobre, no tak keď nakupujem, nakupujem nejakú škatuľu ceruziek, no tak dobre, tak zavolám do troch papiernictiev a zistím, že kde je to najlacnejšie, a tie si kúpim alebo prípadne, keď niekde sú nejaké kvalitnejšie, tak si kúpim, tak si kúpim tie. Pri jednej ceruzke nebudem robiť asi ani to, ale pri stavebných prácach v hodnote do troch miliónov eur aby som postupoval spôsobom, akým je v poriadku, keď si kupujem škatuľu ceruziek alebo, alebo nejakú, nejakú tlačiareň, tak to mi už naozaj príde neprimerané a hlavne, na čo som chcel poukázať svojím vystúpením, neodôvodnené. Aké, aké vážne problémy chcete týmto návrhom riešiť?

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, vládna koalícia pokračuje v robení si trhacieho kalendára zo zákona o verejnom obstarávaní. Ako už predo mnou povedala pani poslankyňa Cigániková, minulý týždeň v rámci schvaľovania vládnej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola pripravená Úradom pre verejné obstarávanie, prešla dlhodobou diskusiou, prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, kde sa Úrad pre verejné obstarávanie veľmi poctivo a podrobne zaoberal všetkými pripomienkami. Viem to, keďže aj ja som bol pri predkladaní jednej z pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Úrad s nami rokoval. Nezhodli sme sa, a teda nemal ten návrh našu podporu ani v tej pôvodnej podobe, ale bol pripravený korektným spôsobom, bol korektne, korektne prerokovaný a prešiel riadnym legislatívnym postupom.
A zrazu tu koaliční poslanci, resp. pán poslanec Marček a koaliční poslanci v druhom prípade úplne od boku predložili ani nieže na rokovaní výborov, ale na rokovaní pléna pozmeňujúce návrhy, a to pozmeňujúce návrhy také, proti ktorým, keď boli schválené, sa ozval samotný Úrad pre verejné obstarávanie. Jeho predseda pán Hlivák, ktorý pokiaľ viem, nezvykne veľmi komentovať, čo sa deje v Národnej rade, tak už považoval za potrebné povedať, že sa nestotožňuje so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, a dokonca vyzval prezidentku, aby zákon vetovala. Upozornil, že neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, a upozornil na to, že Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý zodpovedá za to, aby verejné obstarávanie prebiehalo korektne, mal zásadné právne výhrady. Napriek tomu koaliční poslanci ten návrh, tie dva pozmeňujúce návrhy a potom celý zákon schválili.
Teraz prichádzajú poslanci za SNS zasa s pozmeňujúcim návrhom, ktorým dosť zásadným spôsobom menia celý systém verejného obstarávania. Menia ho poslaneckým návrhom. Nechcem tu opäť rozvíjať tú debatu, že takáto vec by mala prejsť riadnym pripomienkovým konaním, lebo ak posuniete zákon do druhého čítania, tak bude síce pripomienkové konanie, ale to nebude pripomienkové konanie k návrhu zákona, to bude pripomienkové konanie skrátené a bude len k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
Prichádzate s návrhom, aby verejné obstarávanie, normálne verejné obstarávanie sa pri stavebných prácach, ktoré súvisia s rekonštrukciou školského internátu, študentského domova, polikliniky alebo nemocnice nemuselo uskutočniť v prípade, že predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako 3 milióny. Doteraz je tá hodnota stanovená na 180-tisíc. Čiže viac ako 16-násobne idete zvýšiť predpokladanú hodnotu zákazky, pri ktorej sa nemusí konať žiadne verejné obstarávanie. Lebo ten mechanizmus, ktorý tam navrhujete, teda predloženie troch ponúk, teda keby to bolo aspoň so zverejnením, ale tuto navrhujete, aby to bolo rokovacie konanie bez zverejnenia, ak je to nad limit 180-tisíc a teda menej ako 5 miliónov, priamo dotyčný verejný obstarávateľ osloví tri ľubovoľné hospodárske subjekty, ktoré mu predložia ponuku. A dokonca ani nemusí vybrať tú najvýhodnejšiu ponuku, stačí, ak to bude jedna z tých prvých troch, čo bude pomerne ľahko splniteľná podmienka v prípade, že budú oslovené tri subjekty a viacej subjektov oslovovať netreba, a v prípade, že tá ponuka nebude o 20 % vyššia ako tá najlepšia, najlepšia ponuka. Čo pri stavebných prácach by tiež nemal byť až taký problém a najmä v situácii, keď si samotný verejný obstarávateľ bude určovať, ktoré tri subjekty osloví, nič nebude brániť tomu, aby sa to robilo formou malých domov, formou toho, že tí, tie oslovené subjekty budú dohodnuté a dajú také ponuky, aby to vyhral, vyhral ten správny.
Priznám sa, že z dôvodovej správy mi nijako nie je jasné, prečo, prečo prichádza takáto zmena. Ak sa má zmeniť limit, a však môžme sa baviť o tom, že ako sa má zmeniť limit, tak by som skôr očakával, že s takýmto návrhom by prišiel Úrad pre verejné obstarávanie. Ale Úrad pre verejné obstarávanie prišiel s návrhom novely, ktorý parlament schválil minulý týždeň, a v tom návrhu to nebolo. Prečo? Prečo Úrad pre verejné obstarávanie nevníma ako problém to, čo vnímajú poslanci? A tá dôvodová správa hovorí iba o tom, že cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie rekonštruovania školských internátov, študentských domovov, polikliník a nemocníc tak, aby pri prevádzke, pri zákazke na rekonštrukciu do zákonom ustanovenej hodnoty tri milióny eur v prípade stavebných prác bolo možné namiesto štandardných postupov verejného obstarávania využiť postupy pre zákazky s nízkou hodnotou a zároveň, aby pri zákazkách nad ustanovenú hodnotu muselo dôjsť k tomu veľmi zvláštnemu osloveniu troch subjektov, pričom ani v tom prípade nemusí vyhrať tá najlepšia ponuka, stačí, ak to bude tretie miesto.
No, ja by som očakával, že keď prichádzate s takouto zmenou, tak budete považovať za potrebné to nejako zdôvodniť. Poviete prečo, aké sú tam komplikácie, ako stavebné práce meškajú a nie je ich možné realizovať. Dáte na stôl nejaké čísla, urobíte nejakú analýzu, že v čom je problém, kde sa to zasekáva. Vám stačí povedať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie rekonštruovania. Nepovažujem to za dostatočný dôvod na tak významnú zmenu na 16, viac ako 16-násobné zdvihnutie limitu predpokladanej hodnoty zákazky, pri ktorom už nie je potrebné robiť normálne verejné obstarávanie.
Ja pevne verím, že pani prezidentka vráti tú novelu, ktorú ste schválili minulý týždeň a kde ste vsunuli prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Vážneho a pána poslanca Marčeka veci, ktoré neboli odsúhlasené, prerokované ani Úradom pre verejné obstarávanie, ani neprešli, neprešli riadnym procesom, a to len z dôvodu, že ste mohli, lebo máte väčšinu. Ale tu sa môžme, môžme zastaviť ešte skôr a môžme, môžme ten zákon stopnúť, stopnúť ešte skôr. A teda verím, že parlament nebude hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý nie je nijako – ani vecne, ani právne – odôvodnený ani v dôvodovej správe, ani v úvodnom vystúpení pani predkladateľky, a teda nevidím prihláseného do rozpravy žiadneho koaličného poslanca, od ktorého by sme mohli očakávať, že nám objasní, že aké sú tie problémy, aké sú tie čísla. A teda vyzývam týmto pani predkladateľku, aby nám k tomu niečo povedala, lebo budeme tu hlasovať o návrhu zákona, ktorý nie je riadne odôvodnený.
To, že cieľom je zjednodušenie rekonštruovania, to snáď nepovažujete za dostatočné odôvodnenie ani vy. Tak keď ste to nespravili v dôvodovej správe, keď ste to nespravili v úvodnom slove, tak prosím, prihláste sa do rozpravy a vysvetlite nám, v čom je teda taký problém a prečo ten problém nie je možné riešiť v rámci súčasného právneho stavu, ale je potrebné meniť podľa vášho názoru zákon o verejnom obstarávaní viac ako 16-násobným zdvihnutím limitu pre obstarávania, pri ktorých nie je potrebné robiť štandardný proces obstarávania.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, ja by som chcel reagovať v podstate na tie isté dve veci, na ktoré reagoval aj pán poslanec Kresák. Ja súhlasím s tým, že mnohé z tých vecí sa dnes dá robiť aj na základe existujúcej legislatívy. A keď sa nekoná, napríklad v tých disciplinárnych konaniach, ako sa to rôzne zdôvodňovalo, že prečo to nejde, tak ja to vnímam skôr ako také vyhováranie sa. Špeciálne to je zaujímavé napríklad u predsedníčky Súdnej rady, ktorá pani Jankovskú navrhovala na Ústavný súd, tak ona by mala mať špeciálnu motiváciu, aby očistila súdnictvo od takýchto, takýchto ľudí čo najskôr. Ale nedá sa, nedá sa povedať, že je to iba zlyhanie niekoľkých jednotlivcov, ako sa to občas pokúšajú prezentovať či už niektorí sudcovia, alebo predstavitelia vlády. Toto je systémový problém, toto je potrebné riešiť. Je to možné riešiť, niečo z toho, aj v rámci existujúcich zákonov, ale vyžaduje si to aj zmenu zákonov a rovnako, rovnako si to vyžaduje aj personálne zmeny, lebo iba zmena zákonov, iba zmena pravidiel nemôže viesť k systémovej zmene. Sú tam potrebné aj personálne zmeny.
Pokiaľ ide o tú voľbu členov Súdnej rady, no tak však niektorí tušíme, koho parlamentná väčšina, alebo teda menšina 62 poslancov zvolila do Súdnej rady pána Pohančeníka, lebo sme tu boli a počúvali sme aj vystúpenie pána poslanca Kresáka, ktorý mal iný návrh, a zaujímali sme sa o to a hlasovali sme.
A ja len pripomínam, že ja som navrhol, aby boli verejné vypočutia, tak ako bolo pri ústavných sudcoch alebo možno v menšom rozmere. ústavnoprávny výbor to odmietol a potom to aj plénum parlamentu odmietlo a navolili väčšina tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik, problematika disciplinárneho stíhania sudcov, ktorej sa týkajú naše pozmeňujúce návrhy, resp. ten druhý z nich, je teraz vysoko aktuálna najmä v súvislosti s informáciami, s informáciami, ktoré sa prevalili z Kočnerovej Threemy. Dokonca včera sa stretol pán premiér Pellegrini s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, ktorý je teraz zamestnaný niečím iným ako počúvaním faktickej poznámky. A mňa by; avizovali tiež opatrenia, ktoré by mali zefektívniť disciplinárne stíhanie a tie opatrenia by mali prísť už v blízkej dobe. Tak mňa by veľmi zaujímalo, aké tie opatrenia majú byť, lebo toto je, toto je práve vhodný zákon, kde sa, kde sa také opatrenia majú realizovať, a teda by bolo vhodné, aby sme, ak sa má niečo zmeniť a ak sa má niečo zmeniť veľmi rýchlo, to zrealizovali práve prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona, nie zase nejakým skracovaním legislatívneho konania.
Čiže ma zaujíma pohľad pána ministra aj na ten návrh, ktorý si, ktorý si predniesol, aj na (reakcia z pléna); no veď sa pýtam na názor pána ministra na pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Baránik a ktorý odôvodnil, ale teda aj širšie na to, čo by sa malo zmeniť v disciplinárnych konaniach. A teda upozorňujem, že ten návrh pána poslanca Baránika sa netýka iba pozastavenia výkonu funkcie sudcu v súvislosti so začatím, ale celkového zefektívnenia disci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)