Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely zákona alebo teda dvoch zákonov, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Jakubom Nedobom. Je to jeho iniciatíva. Je to prvý návrh, ktorý ako novozvolený poslanec predkladá. Keď s tým nápadom prišiel, tak ja som sa k nemu hneď pripojil, pretože je to téma, ktorá je blízka aj mne. Je blízka z hľadiska toho, že tiež sa venujem samospráve, tiež som členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ktoré na podobné prípady už viackrát narazilo a poukázalo na ne, teda že prebehnú v samospráve voľby a následne sa stane niečo dôležité, je schválený rozpočet, je schválená zmluva, ktorá zaväzuje samosprávu na plnenia v období niekoľkých, niekoľkých rokov, predáva sa majetok, volí sa hlavný kontrolór, rozdeľujú sa odmeny a podobne.
Ale tá téma mi je blízka aj špecificky, pretože Občianska konzervatívna strana, ktorej som členom a predsedom, ešte v roku 2010 prišla s iniciatívou prijať, nazvali sme to zákon proti povolebnej zlodejine. Vtedy sme vychádzali z informácií o tom, že po voľbách, po parlamentných voľbách 2010 aké všelijaké zmluvy boli na ministerstvách a ďalších štátnych inštitúciách a organizáciách uzatvárané, a boli vážne pochybnosti, že tie zmluvy sú uzatvárané za podmienok nevýhodných pre štát a že odchádzajúca vládna garnitúra, ktorá vie, že odchádza, sa nimi nejakým spôsobom snažila, snažila zabezpečiť, a teda, a teda robili, robili niečo, čo keby spravili pred voľbami, vyšlo by to najavo, tak by voliči mali možnosť zvážiť, že toto robí, toto robia predstavitelia tej garnitúry, a podľa toho to prípadne aj zohľadniť vo voľbách. Keď už to urobia po voľbách, po prehratých voľbách pre vládnu garnitúru, tak sa s tým prakticky nedá nič robiť.
Chceli sme prijať legislatívnu úpravu, ktorá by zabránila uzatváraniu nevýhodných zmlúv a ďalšiemu poškodzovaniu záujmov štátu politickou garnitúrou, ktorá prehrala voľby; alebo teda, samozrejme, že v tom zákone by sa to nedalo takto napísať, aj ktorá by vyhrala voľby, proste po voľbách, mal by zákon, ktorý by ministerstvám a nimi kontrolovaným inštitúciám a organizáciám a firmám zakázal v období tesne pred voľbami, lebo však niektoré veci sa dali a ešte aj stále dajú robiť aj na tajnáša, aj keď už tu máme od tých čias aj povinné zverejňovanie zmlúv, takže, samozrejme, že už je to dnes komplikovanejšie, až do nástupu by sa zakázalo, až do nástupu novej vlády predávať a prenajímať majetok, uzatvárať zmluvy o dodávkach tovaru a služieb a prác a ďalšie zmluvy týkajúce sa nakladania s majetkom štátu a s verejnými financiami, pri ktorých by mohol byť poškodený záujem štátu. Rovnaké obmedzenia alebo podobné obmedzenia sme chceli zaviesť aj na regionálnu samosprávu a na obecnú samosprávu.
Návrh zákona, s ktorým pred chvíľou vystúpil kolega Jakub Nedoba, sa týka iba toho aspektu samosprávy, obecnej samosprávy a regionálnej samosprávy, kde je to svojím spôsobom, tento problém, ešte vypuklejší. Pretože keď niečo robí vládna garnitúra na celoštátnej úrovni, tak obvykle je to viditeľné, obvykle si to všimnú celoštátne médiá, kritizujú, kritizujú za to a aj keď ide o prípady, že predchádzajúca vládna garnitúra s hanbou odchádza, tak obvykle je to situácia, že pomýšľa aj na svoju reputáciu povedzme o štyri roky, keď nejaké zlodejiny robí, tak sa ich snaží robiť skôr skrytou formou. Kdežto v obciach a mestách niekedy pre tú garnitúru, ktorá odchádza, je to už zjavne definitívny koniec, že ani nepomýšľa na to, že by sa niekedy, niekedy vrátila.
A je tam jedno špecifikum, čo sa týka parlamentu, resp. zastupiteľstva. Mandát poslancov Národnej rady končí voľbami. A teda keď sa najbližšie po voľbách zíde parlament, tak sa zíde parlament v novom zložení. Mandát poslancov zastupiteľstiev končí až ujatím sa funkcie nového zastupiteľstva, a teda zložením sľubu novozvolených poslancov, kde je 30-dňová lehota, počas ktorej starosta alebo primátor majú povinnosť zvolať nové zastupiteľstvo, na ktorom, na ktorom zložia sľub novozvolení poslanci aj novozvolený starosta a primátor. Ale dovtedy mu v zásade nič nebráni, aby zvolal jedno alebo prípadne aj viac zastupiteľstiev, zastupiteľstiev, a to zastupiteľstvo môže prijímať aj veľmi dôležité, dôležité rozhodnutia.
Takže my navrhujeme, aby v období od vykonania volieb do obecného zastupiteľstva do ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva – toho nového – sa nemohlo uskutočniť zasadnutie obecného zastupiteľstva zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Lebo nevidíme na to vecný dôvod.
Odporcovia takejto úpravy alebo, alebo tí, ktorí obhajujú súčasný stav proti kritike, hovoria, že no, ale veď staré zastupiteľstvo je logické, aby schválilo, schválilo rozpočet, keďže, keďže tí starí poslanci sa vyznajú a tí noví sa potrebujú častokrát iba zorientovať. A termín komunálnych aj krajských volieb je u nás stanovený tak, že krátko po nich alebo dokonca niekedy aj pred nimi je potrebné prijať rozpočet. Tak na túto kritiku môže byť veľmi jednoduchá odpoveď. Pokiaľ má dosluhujúci starosta, primátor, župan a dosluhujúce zastupiteľstvo pocit, že je potrebné, aby ono, to staré zastupiteľstvo, schválilo rozpočet aj na nasledujúci kalendárny rok, vôbec nič nebráni tomu zastupiteľstvu, aby bol rozpočet schválený ešte pred termínom volieb. Môže byť pokojne začiatkom novembra schválený rozpočet, ale potom voliči vedia, aký rozpočet, aký rozpočet bol schválený, a ak sú tam nejaké míny, ak sú tam nejaké problémy, tak to voliči budú vedieť. Ak to nestihne zastupiteľstvo, tak potom, bohužiaľ, buď bude fungovať samospráva nejaký čas v provizóriu, alebo sa treba spoľahnúť na to, že do konca roka dokáže schváliť rozpočet na budúci kalendárny rok aj nové zastupiteľstvo.
Keby sme si skúsili premietnuť túto situáciu do celoštátnej úrovne a na úroveň, na úroveň parlamentu, tak ak by prebehli voľby, tie voľby by dopadli tak, že sa zmenia politické pomery a bolo by trebárs na predsedovi Národnej rady, kedy zvolá tých novozvolených poslancov a dovtedy by ešte mohol zopárkrát zvolať Národnú radu v starom zložení a tá by ešte prípadne mohla dokonca v skrátenom legislatívnom konaní ešte zopár zákonov, zákonov prijať, tak pravdepodobne by sme takúto možnosť považovali za značne absurdnú. Na úrovni komunálnej aj regionálnej samosprávy takáto možnosť existuje, dlhodobo existuje a nevravím, že všade, ale v niektorých prípadoch sa aj zneužíva.
Účelom nášho návrhu je, aby sme dostali stav do normálu. Teda nehovoríme, že mandát, mandát poslancov zaniká zvolením nových alebo termínom konania volieb, ale že ak sa má zísť po voľbách zastupiteľstvo, tak sa už má zísť v novom zložení.
To je asi všetko, čo by som chcel k tomu povedať, a ďakujem za pozornosť.
