Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostí tu asi nemáme, možnože na chodbách, takže aj vážení hostia, stojím tu už siedmykrát s touto novelou zákona, ktorá myslím si, že reflektuje počas tých rokov na stále aktuálny stav neriešenia tohto problému a tento problém môžte teraz vidieť aj z našich schodov Národnej rady, keď sa pozriete smerom ku Hradu. Stoja tam traktory, stoja (zaznievanie gongu) tam poľnohospodárske stroje, ktoré svedčia o tom, že v tom našom poľnohospodárstve je to všetko, asi neni v poriadku a motto, ktoré visí na ministerstve, ktoré budem citovať: "Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka, vážte si roľníka, je základom prosperujúcej spoločnosti." - u nás vôbec nenapĺňame. Žiaľ, toto motto, ktoré visí na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, neni reálnymi činmi ministrov, nie iba terajších, ale všetky doteraz, neni vôbec, ale vôbec naplnené, pretože my sa stále hráme na niečo, čo ani Európska únia jednak nemôže chápať, lebo to nezažila, ale ona hovorí, že malo by to ísť asi trošku ináč.
O čo ide? Ide o vlastnícke právo, vážení. O nič viacej, o nič menej, len dať mu tú váhu, ktorú sme mu dali aj do Ústavy Slovenskej republiky, keď sme vznikli v roku ´93. Každý má právo vlastniť majetok, citujem článok 20: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu."
Prečo to citujem? Pretože v oblasti vlastníckeho práva a poľnohospodárstva žijeme v hlbokom socializme. V socializme, ktorý tento štatút vlastníctva zaznával a užívacie právo bolo nad vlastníckym právom. Ak mi pani ministerka povie, že tomu nerozumiem, tak, pani ministerka, som študoval na tej istej vysokej škole ako vy, pracoval som tiež vo fachu, ktorý mal s pozemkami tiež čo dočinenia, takže minimálne myslím si, že sa do toho rozumiem tak isto ako vy. A pokiaľ si myslíte, že u nás neprebehla revolúcia v ´89, tak ja hovorím, že prebehla a mnohí sa z toho sna, z toho šoku, že už tu nemôže čerpať dotácie, socialistické, ale demokraticky by ste mali čerpať, by ste sa mali prebrať.
Čoho sa týka môj zákon? Zákon sa týka možnosti výkonu vlastníckeho práva na svojom majetku voči dotáciám. Voči dotáciám, ktoré nám poskytuje európsky, európska, ja hovorím naša európska krajina, aj náš štát a my sme si to vyložili po svojom. Vyložili sme si to po svojom, pretože keď Brusel, resp. Európska únia hovorí, že užívateľovi pozemkov sa bude vyplácať, tak hurá, a naši postsocialistickí úradníci si to povedali, výborne, nič netreba meniť, všetko funguje, všetko je okej a poďme na to. Dali tomu punc stonásobnosti, resp. excelentnosti v tom, že nemusíš vôbec predkladať list vlastníctva ani nájomnú zmluvu, vôbec nemusíš deklarovať nejaký vzťah toho, ako si dostal sa k tomu vlastne užívaciemu vzťahu k nejakému majetku. Stačí, keď dáš čestné vyhlásenie, že pôdu užívaš ty a požiadal si na dotácie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Pýtam sa, je to vôbec normálne? Tvrdím, že toto nie je normálne a budem opakovať stále ten dátum, od 24. júna 1991, kedy sme ešte boli federácia, platí aj v Slovenskej republike na slovenskú pôdu, že okrem vlastníka a Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov, nikto bez súhlasu vlastníka a Slovenského pozemkového fondu nemôže užívať pôdu, nieto ešte brať na ňu dotácie, resp. iné úžitky, ktoré vyplývajú z vlastníctva k nehnuteľnosti. Hovorím konkrétne o poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, ústava chápe vlastníctvo komplexnejšie.
Preto, pani ministerka, znovu budem tento zákon dávať a môžem vám garantovať, že pokiaľ tu budú OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento zákon v zmysle úprav rokovacieho poriadku každý pol rok bude na tejto scéne. Spĺňam dlh, ktorý sme tu zanechali ešte z roku 2011, keď tu bol ešte pán Galbavý Tomáš a pani kolegyňa Tkáčová z SDKÚ, s ktorými sme tento zákon, teda oni to dali a ja som sa k nim pridal ešte v roku 2011 za pani Radičovej, keď končila a už prakticky nebola možnosť posunúť ho ďalšieho čítania, lebo bolo krátke volebné obdobie. Takže sme si vtedy povedali, že pokiaľ tu niekto z nás troch ostane, tak tento zákon bude, táto novela zákona bude stále predkladaná, pretože je nemožné a nemysliteľné v normálnej demokracii, aby ste si prišli na pozemok a povedali, že ja ho užívam a budem naňho brať dotáciu.
Západoeurópske krajiny nechápu a nemôžu, ani sa im nečudujem, že taký stav môže vôbec existovať. Lebo oni nezažili socializáciu, nezažili budovanie socializmu a následne až do komunizmu a preto u nich stáročiami sa utvrdzujúci vlastnícky a užívací vzťah, ktorý jednoznačne bol postavený na vlastníctve a až potom na užívaní, sa dodneska dodržuje. My sme to v roku ´48 pretrhli, 1948, a odvtedy sa nevieme nejakým spôsobom od tohto, tejto nadradenosti užívacieho práva vlastníckym, nevieme alebo nechceme, skôr by som povedal, nechceme sa ho nejako zbaviť, pretože to asi niekomu vyhovuje.
Nebudem polemizovať komu, vieme to asi aj všetci veľmi dobre, tým, ktorí chcú mútiť vodu, v ktorej sa bude najlepšie loviť, tým, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastnom chotári, tým, ktorí budú operovať, že 8,5 milióna, resp. 4,5 milióna listov vlastníctva nebude možno v súčasnej technickej vybavenosti a rezortu, resp. štátu zmanipulovať a dať na správnu mieru, tým, ktorí si myslia, že dotácie im budú dennodenne kvapkať iba na to, že majú dobrých známych a sú to naši ľudia, tým, ktorí si myslia, že ten malý vlastník nemá šancu a ani nebude mať šancu, aby sa domohol svojho práva atď. atď.
Vážení, toto je dehonestácia vlastníckeho práva v priamom prenose cez celé politické spektrum, ktoré tu doteraz bolo a ktoré nezdvihlo hlas od roku 2004 na čerpanie eurodotácií takýmto spôsobom. A môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože to je základ, to, čo v ústave máme. Keď hovoríme, že sme právny štát a ústavu si ctíme ako zákon zákonov, z ktorého by mali vychádzať ďalšie a nemali by byť v rozpore s touto ústavou, tak hovorím a tvrdím, že čerpanie dotácií je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá garantuje to vlastnícke právo, ako som to už citoval v článku 20.
Čo sme si to, vážení, vážené kolegyne a kolegovia, v článku 44 schválili v Ústave Slovenskej republiky? Ja vám to budem znovu citovať: " Štát dbá o šetrné využívanie pôdy a o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy." Schválili sme si, že poľnohospodárska a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločností. Akú to osobitnú ochranu dávame týmto tejto ochrane pôdy? Takú, že hocikto môže hociktorú pôdu degradovať iba kvôli tomu, lebo je v správnej strane, má správnych ľudí a má svoje konexie na daných miestach, kde to má byť?
Vážení, preberme sa z tohto šoku, pretože toto dehonestuje aj ďalšie generácie, ktoré prídu po nás a budú krútiť hlavami, že akým spôsobom sme vlastnícke právo pri čerpaní eurofondov zdegradovali.
Čo odkazuje Európsky parlament? Poukazuje na to, že pravidlá týkajúce sa pôdy, jej ob-hos-po-da-ro-vania a mestského rozvoja patria do právomocí členských štátov a preto vyzýva členské štáty, aby vo svojich politikách lepšie zohľadňovali ochranu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a jej prevody.
Vážení, vstúpme si do svedomia, pretože to, čo sa deje s dotáciami v eurofondoch, nemá nič spoločné s demokraciou a s potvrdením vlastníckeho práva ako základného práva vlastniť majetok v demokratickej spoločnosti.
Preto v kocke povedané, dávam novelu zákona, ktorý hovorí: pokiaľ, pán občan, chceš čerpať dotácie na pôdu, hovorím o priamych dotáciách, momentálne sa to čerpá cez žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak pokiaľ nepreukážeš, ako ti vznikol tento užívací vzťah konkrétnou listinou, to znamená buď listom vlastníctva, že si vlastník a užívaš svoju pôdu, alebo nájomnou zmluvou, resp. podnájomnou zmluvou alebo iným dokumentom, ktorý túto, toto užívacie právo bude jednoznačne deklarovať v súlade s ostatnými zákonmi, nemáš právo, ešte raz zopakujem, nemáš právo žiadať dotácie na priamu dotáciu na plochu.
Neviem, dokedy tento hlas tu bude znieť v tejto rokovacej sále, v tejto sieni zákonnosti, koľko rokov ešte bude potrebné na to, aby sme si uvedomili, že pokiaľ sa to preklopí a začnú byť žaloby na štát, akým spôsobom pripravil mnohých vlastníkov o to, aby sa, aby mohli brať zo svojho vlastníckeho práva úžitky, neviem si ani predstaviť, čo potom sa tu stane, ako to chce štát napraviť. To, že vonku a v Bratislave nám teraz štrajkujú naši, ani moji farmári, lebo my nemáme ani v zákone zadefinované, čo je farmár. Rodinný farmár už vôbec nemáme zadefinované, vychádzame iba z európskej definície. Naši agropodnikatelia, ktorí sú vonku, oni tu nie sú preto, že by nemali čo robiť, ide žatva, každý počíta dni, hodiny, či mu náhodou už sa to tam nevysype na tom poli a on musí byť tu, pretože ministerstvo nemá záujem ich riešiť. To nie sú tí veľkí, pani ministerka, to nie sú tí 5, 8, 12-tisícoví, 27-tisícoví, to sú tí malí, to je tých 17-tisíc žiadateľov dotácií, ktorí sú pritlačení k múru. Majú 30, 50, 100, 200, 300 ha, to sú títo, ktorí hovoria, že poďme povedať ministerstvu a príslušným orgánom, že to sa už nedá, to sa už nedá.
Preto apelujem na všetkých poslancov Národnej rady skrz politické spektrá, aby uvážili, ako sa prídu pozrieť do očí týmto farmárom, nie farmárom, lebo nemáme ich v zákone, agropodnikateľom, ktorí sú tu. Ako sa im chcete rovno pozrieť do očí, že tento štát ich nedehonestuje, že tento štát ich háji, že tento štát im dáva to, na čo majú nárok? Oni sú vyháňaní z vlastných pozemkov, aj z tých, kde majú vlastnícke právo, aj tam, kde si to kúpili, aj tam, kde to majú vymerané, príde silnejší, príde väčší, príde ich človek príslušných, by som povedal, že politických strán, ale príslušných zoskupení a bačuje na ich majetku.
Vážení, toto nemá nič spoločné s demokraciou a pokiaľ chceme na Slovensku dať priechodnosť spravodlivosti, svedomitosti, vlastníckemu právu a čestnosti, tak túto novelu zákona by sme mali prijať.
Ako som už spomínal, pani ministerka hovorí, že je to nezvládnuteľné, koľko by mali prácu na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ako by sme zaťažili byrokraciou jednotlivých agropodnikateľov.
Vážení, keď ste si dávali aj majetkové priznanie, teraz ste ho museli na ten obecný úrad, čo tam všetko máte a potom len odsúhlasujete každý rok: pribudlo-ubudlo, pribudlo-ubudlo, nič viacej, nič menej. Keď sa v 90. rokoch transformovali družstvá a privatizovali štátne majetky, museli si zháňať, koľko tam majú vlastníkov, listy vlastníctva sa kopírovali z pozemkovej knihy, pozemok knižnej vložky. Povedzte mi, ako je to možné, že do dneska nie sú uzavreté zmluvy nájomné, resp. nie sú jasné vzťahy, kto čo užíva, na ktorom pozemku je kto a ktorý ten agropodnikateľ s koľkými má, resp. mal by mať podpísaných nájomných zmlúv a kde má vlastnú pôdu. Veď to je nonsens. To je dehonestácia vlastníckeho práva na nieže úroveň socializmu, ešte niekde ideme ďalej, kde už ani socializmus nedohliadol a my sme to šmahom ruky zvládli v demokracii za 24 rokov Slovenskej republiky.
Takže táto novela zákona nechce nič viacej, nič menej, len napraviť to vlastnícke právo, dať ho na správnu mieru, povedať, že vlastník si nad užívateľom a ty rozhoduješ, ty budeš brať z toho úžitok, tak ako ti to garantuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Takže, vážení, chcel by som vás všetkých poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme jednu, jeden z 18 bodov košickej výzvy a jeden zo 4 základných, ktoré aj tu prezentujú v Bratislave títo nespokojní agropodnikatelia, aby sme týmto zákonom, touto novelou zákona 504 o nájme poľnohospodárskeho podniku a poľnohospodárskej pôdy, aby sme jeden bod im už teraz mohli v priamom prenose splniť a povedať, že áno, myslíme to s nimi vážne a ich protest nebude hodený do koša a nepovie sa, to sú len tam tí, nejakí tí, čo sú na samom chvoste chvosta, čo oni tu chcú, akým spôsobom si oni predstavujú, však to sa nedá riešiť.
Takže, páni poslanci a panie poslankyne, je to na vašom svedomí, ako sa pri najbližšom hlasovaní k tejto mojej novele zákona zachováte a udržíte svoje svedomie voči farmárom buď čisté, alebo také, aké si vy teda myslíte, že by ste mali mať.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu, kde by som chcel odpoveď na určité otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu veci nájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu súkromne hospodáriacej roľníčke. Takže moja interpelácia znie:
Vážená pani generálna riaditeľka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci nájmu poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu a výberu nájomcov.
So žiadosťou o pomoc sa na mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obrátila občianka pani Hilda Hamranová, bytom Svätý Peter, okres Komárno, ktorá je samostatne hospodáriacim roľníkom. V katastri obce Chotín mala 15 rokov prenajatú poľnohospodársku pôdu od Slovenského pozemkového fondu vo výmere 120 ha. V roku 2015 jej Slovenský pozemkový fond odobral 112 ha poľnohospodárskej pôdy bez uvedenia dôvodu a ponechal jej len 8 ha, a to na piesčitej pôde. Keď sa domáhala vrátenia predmetnej pôdy do užívania, bolo jej odporučené nepokračovať v záujme o túto pôdu a prísľub prenájmu poľnohospodárskej pôdy v katastri obci Svätý Peter po ukončení ROEP, registra obnovenej evidencie práv k pozemkom.
Pani Hamranovej sa následne podarilo 20 ha tejto pôdy skutočne prenajať, avšak v súčasnosti jej odobrali aj túto. Ako pestovateľka zemiakov je od poľnohospodárskej pôdy bytostne závislá, samozrejme aj jej rodina. Aj z toho dôvodu písala dvakrát ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so žiadosťou o pomoc, avšak bez reakcie. Slovenský pozemkový fond prenajal pôdu pôvodnej nájomníčky pani Hildy Hamranovej spoločnosti Gamota z Komárna, ktorá pod obchodným menom podniká vo viacerých spoločnostiach a z dostupných informácií obrába okolo 10-tisíc ha poľnohospodárskej pôdy.
V zmysle § 13 ods. 4 zákona 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ďalej len zákon, ak ide o pozemky, s ktorými nakladá podľa osobitného predpisu fond, má ich nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy o nájme pozemkov za nájomné v obvyklej výške s výnimkou § 13 ods. 5 zákona 504 s prihliadnutím na § 13 ods. 6 zákona 504/2003 Z. z.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 sa zameriava na poľnohospodársku politiku s cieľom podpory rozvoja vidieka a zlepšovania životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala vytvárať prostredie pre ďalšie prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedného z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania k podpore a doriešeniu vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou a k vytvoreniu právneho rámca pre jednoznačnú identifikáciu pôdy a oprávnenosť žiadosti na poskytnutie podpory za účelom odstránenia nezrovnalostí v deklarácii užívateľov pôdy. Toto je z programového vyhlásenia vlády.
Zároveň vláda Slovenskej republiky deklarovala podporu rozvoja voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní.
Na základe vyššie uvedeného sa preto vás, pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu, obraciam formou tejto interpelácie a žiadam o zodpovedanie nasledovných otázok.
1. Ako postupuje Slovenský pozemkový fond pri výbere nájomcov?
2. Z akého dôvodu nebola pani Hamranovej predĺžená nájomná zmluva s prihliadnutím na znenie § 13 zákona 504 a programového vyhlásenia vlády a aký je pohľad Slovenského pozemkového fondu na tento prípad?
3. Je v záujme pracovníkov Slovenského pozemkového fondu podpora a rozvoj alebo likvidácia malých a stredných podnikateľov v agrosektore prostredníctvom inštitútu nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo nezistených vlastníkov?
Toľko z mojej strany. Tak chcem veriť, pani generálna riaditeľka, že dostanem adekvátnu odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba chcem dodať, že je to samozrejme prvé čítanie. Pokiaľ je potrebné niečo z vašej strany alebo si myslíte, že by tam bolo treba niečo doplniť, samozrejme sme k dispozícii, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania. Myslím si, že o lesoch treba hovoriť aj o novele zákona o lesoch. Takže chcem iba vyzvať, že kľudne môžu sa v druhom čítaní dať pozmeňujúce návrhy, doplňujúce, skvalitňujúce náš návrh, aby sme tie lesy dostali do štádia, ktoré si každý predstavuje, aby boli trvalo udržateľné pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás.

Ďakujem pekne. Pán kolega áno, beriem, že je to všecko o tých ľuďoch, ktorých tam máme, a to je v každom rezorte. To je jedno, kde pôjdeme, a je to možno o tej kontrole buď politickej alebo odbornej a dôslednej alebo nedôslednej pre vašich alebo našich a už začneme, neviem, do nejakých sfér ísť. Takže áno, všecko je to o tých ľuďoch.
Chcel som povedať, že ten lesný hospodár, to slovíčko "všade" sme to charakterizovali tak alebo chápeme to tak, predkladatelia, aby všade, kde je to možné, mohol ten hospodár, mal všade, kde to je možné, lebo potom je to na jeho subjektívnom názore. Keď vám môžem, ja ktorý som zarytý "socialistický lesný hospodár", no tak nedám ho, nedám ho a je to vybavené, lebo iba môžem ho tam dať. A my preto hovoríme a chceme, aby na všetkých tých, ktorí sú, samozrejme charakterizované tie plochy, kde sa dá tento spôsob realizovať, aby ten lesný hospodár, keď má v správe takúto krajinu, aby tam ten spôsob dal. To je to slovíčko, že musí tam dať "všade", kde je to ako vhodné. Takže to iba na vysvetlenie.
No a samozrejme, že ide o konské poťahy a zápravy a kade ostatné, no, žiaľ, áno, bolo to. Však sme to mali tieto a už sa to vytráca. Aj zamestnanosť v lesníctve sa vytráca, možnože aj okolo tých koní a ďalších vecí. Takže samozrejme nechcem ísť, aby sme išli do nejakej doby predhistorickej, ale myslím, že aj ten koník v tom lesníctve má svoju úlohu a môže tam ďalej fungovať a môže zvyšovať aj tú zamestnanosť v tom danom regióne. A hovorte, čo chcete, koní máme na Slovensku minimum. To sú desatinové stavy, čo sme tu mali. A aj z toho dôvodu, že nám v lesníctve odišli tie kone, už ich tam nemáme proste. Tak poďme im dať trošku aj nejakej tej renovácie koní v lesníckom hospodárstve, práve aj cez tieto možnosti približovania dreva cez konské záprahy. A ďalšie už nestihnem. Takže iba toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu stromov v danom lese a rovnoveký porast, že jedna výška, keď príde nejaká kalamita, je s tým problém. Viď naše Tatry, ktoré teraz plačú a nevedia sa z toho dostať.
Takže zavádzame, alebo chceme, aby všade tam, kde sa dá, pán Martinák ma asi doplní, pretože je lesný hospodár, že na všetkých územiach sa nedá tento spôsob, ktorý sa volá podrastový a výberkový spôsob hospodárenia, nedá sa všade realizovať, ale všade tam, kde sa dá na našom území, aby sme ho teda realizovali, pretože je to o tom, že vyberáme tie stromy z toho porastu. Nieže robíme holoruby, robíme doslova, že, ja hovorím, že diery v porastoch. A potom si predstavte, že keď máte takéto, sledujete Slovensko, kde máte holorub, les, holorub, les. Predstavte si, že hubári tvrdia, že v týchto lesoch medzi tými holorubmi nerastú huby, nerastú huby. To znamená, to je ďalší vplyv toho holorubu, ktorý si ani neuvedomujeme možno, čo spôsobujeme, a prakticky nikto o tom nehovorí.
Takže, vážení, my navrhujeme a myslím, že aj legislatíva do budúcna bude tuto tento spôsob hospodárenia propagovať, výberkový a podrastový spôsob, ktorý som mal tú česť vidieť na Muráni a v okolici, kde teraz už nebohý pán Ladislav Holzbauer tento spôsob, lesník, tento spôsob, že za celého svojho života praktizoval, a musím vám povedať, že ten les, les hýri životaschopnosťou. Jednak je heterogénny, to znamená, že rôzne druhy, a jednak máte tam od tej omladiny až po ten 20-ročný strom. A to je krása. To je krása, ľudia boží! To doporučujem sa ísť pozrieť do týchto končín. Vyzerá, že na území Slovenska, teraz nech ma pán Martinák opraví, keď budem klamať, okolo 5 až 12 %, možnože 20 % by sa dalo realizovať výchovu našich lesov ďalších pre naše ďalšie generácie. To, že dneska tu lesy máme, je vďaka našim predkom, ktorí sa k tomu správali nie komerčne, že to vyhubili počas svojej existencie, ale nechali aj nám, aby z toho niečo bolo. Takže to je prvý bod, ktorý chceli by sme teda akože opraviť, aby bol ten výberkový a podrastový spôsob hospodárenia.
Ďalším bodom, ktorý je neuralgickým podľa mňa, je fiktívne robenie kalamít. Viete, že, hlavne tí, ktorí po 40 rokov sa dostali znovu k tomu svojmu majetku, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, je to pravda, keď zistili, že majú les a ten les možnože má 50, 80, 100 rokov, tak si povedal: no tak keď ho už konečne mám, tak poďme na to! A potom zisťujeme, že sa rúbe hlava nehlava. Kalamity sa robia účelovo, z hektára sú zrazu, 5 hektárov a biela farba, ktorá sa značí X-kom alebo ležiacim krížom, ako som sa poučil, znamená kalamitu, tak tá hranica kalamity ide účelovo, kde je potrebné ju dať. A potom sa čudujeme, aké stromy sa z tej kalamity dostávajú preč a vlastne ten les trpí.
Takže my meníme súčasný spôsob nahlasovania kalamity, ktorý hospodár bol povinný nahlásiť, pokiaľ kalamita vznikla nad 20 % zásob dreva v tomto dielci lesníckom, ktorý tam bol, to znamená, viacej ako 20 % toho dreva tam padlo v tom dielci tou kalamitou, či je to veterná alebo nejaká iná, lykožrútová a iná, alebo keď je to nad pol hektára. To znamená, tam sa dalo veľmi účelovo hýbať aj s tými kubíkmi, aj s tou výmerou, aj s kadečím proste, a iba nad tým, na tieto nivy 20 % zásob dreva a pol hektára výmery bolo povinnosťou ohlásiť túto kalamitu. Takže my hovoríme, že má sa ohlásiť každá kalamita, ktorá vznikne, áno, aj ten jeden strom, ktorý tam bude tým lykožrútom napadnutý. Pretože všetko začína od jedinca. a potom nastupujú tie ďalšie veci. Takže dávame, že každá kalamita sa musí hlásiť príslušným orgánom, aby sa vedelo príslušne a včas zasiahnuť.
Ďalším bodom, ktorý sa často, by som povedal, že stretávajú tie styčné plochy, je ochrana prírody a lesný hospodár. To znamená, hospodárenie v lesoch, hlavne v tých hospodárskych. Vieme, ako dopadla Kôporová, Tichá dolina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, to je na dlhšiu debatu. Ale my navrhujeme, aby lesáci, ktorí majú na starosti mimo 4. a 5. stupňa ochrany prírody, teda tie lesy, ktoré hraničia s týmto stupňom ochrany lesov, ktoré sú, dajme tomu, napadnuté kalamitou, tak aby tie hospodárske lesy a tí hospodári v nich mohli v tých susediacich s tými lesmi 4. a 5. kategórie ochrany prírody, aby mohli urobiť príslušné opatrenia, keď sa kalamita vyskytne v týchto porastoch, kde je ochrana prírody. To znamená v 4., 5. stupni ochrany prírody, aby tie ostatné porasty, ktoré nie sú v chránenej oblasti, ale sú susediace, aby tiež nepadli, dá sa povedať, ladom, nepadli tou kalamitou, aby mohol hospodár robiť príslušné opatrenia, samozrejme aj s vyjadrením tej ochrany prírody a mohol takýmto spôsobom zabrániť šíreniu do ďalších hospodárskych a iných lesov tejto kalamity. Hlavne tu sa týka, o tú kalamitu, sa týka, lykožrútovú a ďalšiu. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť naše lesy.
Ďalší bod týka sa hospodára. V súčasnosti je stav, že pokiaľ nie ste sám lesný hospodár, tak samozrejme musíte, a ste majiteľom lesa, tak musíte mať ako majiteľ lesa lesného hospodára, ktorý vám povie, ako máte v tom lese gazdovať. Niekedy to boli LHP, lesohospodárske plány, teraz je to plán starostlivosti o les. V minulosti týchto lesných hospodárov platil štát, teraz to platí majiteľ lesa, alebo ten obhospodarovateľ, ktorý tam je. Takže viete si asi predstaviť, aké tendenčné možnosti sa vynorujú, ak chcete toho hospodára nejako umravniť, usmerniť, koľko dreva máme v tomto decéniu, lebo sa to robí na decénium 10 rokov, koľko toho dreva tam má vyrúbať. Pokiaľ si ho platí sám ten majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa, tak je tam veľká možnosť korupcie, čo sa týka, na úkor dreva a lesa ako takého, a potom kubíky môžu lietať hore-dole a ťažba sa nájde, akú si len vymyslíte.
Preto navrhujeme, aby sa späť lesný hospodár dostal, múdro povedané, pod výplatu štátu, pretože štát by mal byť ten, ktorý by mal garantovať udržateľný rozvoj aj lesného hospodárstva. Áno, u mnohých súkromníkov vidíme demoláciu, či už urbariáty, ale aj cirkevné niektoré, aj fyzické osoby. Tak štát by mal garantovať cez tých lesných hospodárov, aby sa v každej forme vlastníctva obhospodarovania lesov tá udržateľnosť v lesníctve garantovala. Čím iným, ak nie tým, že toho lesného hospodára bude priamo platiť štát?
Takže navrhujeme takúto zmenu. Niekto povie: no skade štát bude mať na to peniaze? Tam navrhujeme, aj tu riešenie, a síce, že budú takzvané povinné odvody z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe. To znamená, tam, kde sú v ziskoch, kde majú plánovanú ťažbu, tak tieto kubíky budú odvádzať určitú časť financií do spoločného rozpočtu štátu, z ktorého sa bude financovať táto lesohospodárska činnosť pre lesných hospodárov a, samozrejme, že aj plány starostlivosti o les.
Aká to bude výška? – pýtali sa novinári na našej tlačovke. Tam samozrejme to bude závisieť od toho prepočtu, koľko tam bude, budú, tých lesných hospodárov potrebných, aké tam budú asi kalkulácie a na základe toho sa bude aj tento prepočet odvodov z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe zavádzať. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť prácu do budúcna v našich lesoch.
No a ten posledný, neviem, či to je 5. alebo 6., a myslím si, že to je ten, jeden z tých možnože najdôležitejších, aby sme tú funkciu lesa nechápali iba veľmi jednostranne, iba v tých kubíkoch dreva a v tej komercii, koľko za ten kubík dostanem, alebo nedostanem, či musím si ho niekde podržať alebo si ho už môžem teraz predať, a síce, aby tam boli všetky funkcie toho lesa chápané a adekvátne aj ocenené. Možno aj tým odvodom zo štátu späť do lesa, pretože ak si niekto myslí, že je prirodzené, že keby sme nemali tu les, tak tu možnože máme aj ten čistý vzduch, že máme tu aj nejakú pôdoochrannú funkciu, že nebude nám lézia po tých brehoch a veľkých vrchoch fungovať, že ochránime tú pôdu, že tu nebudeme mať nejaký ten tepelný, svetelný, vodný režim celkom iný, ako keby tie stromy neboli, tak sa asi hlboko mýli a doporučujem mu naštudovať si environmentalistiku lesa a ďalšie tie funkcie, ktoré les dáva každému človeku.
Snažíme sa to dostať tiež do zákona, aby tieto funkcie lesa, nie iba tie ťažobné a drevárske, boli ohodnotené štátom, aby do toho štátu išli nejaké financie, ktoré budú môcť nanovo oživiť tento les. Nehovorím už o stromoch rastúcich mimo les a ochrany prírody ďalších, ktoré by samozrejme si tiež zaslúžili možnože väčšiu finančnú dotáciu aj zo strany štátu.
Vážení, toto je zhruba, čo chceme v tejto novele zákona novelizovať a prijať, myslím, že ku skvalitneniu ďalších lesných porastov pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Odporúčam, aká je sila lesa, jednu knihu. Volá sa Muž, ktorý sadil stromy. Je to neskutočne dobrá kniha, čo sa dá urobiť z nehostinnej krajiny, ak si niekto vezme do hlavy, že ju vysadí stromami. Je to na rozhraní Španielska a Francúzska, územie, ktoré bolo aj vojnami, prvou a druhou, opomenuté, lebo tam nebolo nič, tam nebolo kvôli čomu ísť normálne. A tento človek, ktorý žil v 20. storočí, si povedal, že celý svoj život sa bude venovať výsadbe stromov v týchto, by som povedal, nehostinných podmienkach európskych a urobil z toho kultúrne, civilizačné a životné prostredie pre vznik miest a dedín v danom regióne. Vysadil niekoľko 10-tisíc stromov za svoj život. A to je krásna kniha, ktorá povie, čo znamená mať pevnú vieru, svoje presvedčenie a čo znamená dať strom do krajiny.
Takže, vážení, doporučujem každému a chcem veriť, že aj vy chcete nechať našim deťom a vnúčatám krajinu aj lesohospodársky prijateľnú a udržateľnú pre ďalšie generácie, aby sme tu mohli čerpať aj do ďalších desiatok a stovák rokov, ktoré, dúfam, že prídu aj po nás na slovenskej zemi, aby ten les dotváral slovenskú krajinu. Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o vstúpenie si do svedomia, či má zmysel takto novelizovať tento zákon o lesoch a potom podľa svojho svedomia a presvedčenia sa rozhodnúť pri hlasovaní. A chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.
Ďakujem pekne. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Či sa nám to páči, alebo nepáči, rastliny bez nás vyžijú, my bez nich nevyžijeme. A keď túto filozofiu si ľudstvo neosvojí, bude mať veľký problém. Preto dovoľte, aby som zdôvodnil, prečo dávame my z nášho hnutia novelu zákona o lesoch, zákona č. 326/2005. Škoda, že tu nemáme nášho bývalého kolegu Janka Mičovského, ktorý je lesníkom a lesákom celým srdcom. Dávam to myslím, že už štvrtýkrát v pléne Národnej rady, tento zákon o lesoch. V čom je jeho filozofia?
To, že je les najvýznamnejším prírodným, kultúrnym a krajinotvorným prvkom s mimoriadnym vplyvom na život ľudí a ostatných organizmov, nemusím asi nikoho presviedčať. Cieľ návrhu zmien zákona o lesoch by som charakterizoval do štyroch oblastí a budem to najprv citovať z dôvodovej správy a následne v rozprave by som to rozviedol na drobné. Takže v ktorých takýchto nejakých častiach tento zákon sa snažíme zlepšiť?
Po prvé, meníme priority v lesohospodárskych postupoch, čo zásadne má strategický význam pre lesníctvo a budúcnosť Slovenska a jeho lesníctva. Druhá oblasť, reagujeme na akútny stav v lesníckej praxi, kde dochádza k častým deformáciám. Tie deformácie, máme na mysli kalamity a účelové ťažby dreva z nášho lesa. Po tretie, uzákoňujeme po prvýkrát komplexné vnímanie lesnej produkcie a to v súlade s modernými trendmi, tak ako ich prezentujú významní zahraniční i naši lesnícki odborníci, napríklad profesor Papánek, profesor Zachar, profesor Čaboun a ďalší. Štvrtá oblasť, ktorej sa chceme dotknúť, mení sa financovanie lesných hospodárov a v súvislosti s tým zavádza sa odvod pre obhospodarovateľov lesa.
Týmto naším návrhom reagujeme na aktuálne poznatky lesníckej praxe a zároveň legislatívne potvrdzujeme rámec strategickej orientácie lesného hospodárstva v záujme napĺňania nadčasových celospoločenských cieľov, v intenciách akútnych potrieb a výziev 21. storočia. Snažíme sa chápať drevo a hlavne les ako komplexne, to znamená, aj v iných jeho funkciách, nie iba v tej drevoťažnej a iba v tej komerčnej.
Návrh zákona nemá v konečnom dôsledku vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pani zastupujúca pani ministerku. Áno, len ja som možnože uvažoval, či nebude ministerstvo na základe skutočností, ktoré teraz, ako viete, že nás, bijú našich poľnohospodárov na pôde, či nebude uvažovať, aby aj do toho zákona vstúpilo ministerstvo, pretože je to kompetencia poľnohospodárstva. Nehovoríme ani o vodnom hospodárstve, ani lesníckom poľnohospodárstve. Takže viem, že je to pod okresným úradom, ale myslím si, že malo by to nejakým spôsobom sa prepojiť aj po tej stránke odbornej. Lebo okresný úrad, okresný úrad, viete ako. Ale rezort by mal myslím, že aj v tomto zákone nejakým spôsobom zasiahnuť.
Takže ďakujem pekne za odpoveď. Nemôžem ďalej, pretože asi by ste nevedeli odpovedať. Takže ďakujem pekne veľmi

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za vaše reakcie. Samozrejme, s tými pozemkami to budeme asi na veky vekov sa tu naťahovať. Štát verzus hospodár, vlastník, užívateľ. Takže som rád, že aj pani kolegyňa Zemanová má rovnaký názor.
A asi zareagujem na tú petíciu, to znamená, ja by som teraz bol veľmi rád, keby minister povedal, akým spôsobom s tou petíciou mieni alebo nemieni, keď teda už o nej vie, naložiť alebo nenaložiť. A prakticky ja som mal, samozrejme, tiež to znenie tej petície, a pokiaľ tí rybári, tých 50-tisíc prakticky neviem, či ju už vôbec niekde dalo, či prišla niekde na ministerstvo alebo do Národnej rady. Takže prakticky, keď pán minister o tom niečo vie, bolo by veľmi dobré, keby teraz tu, kde inde, by mal povedať národu slovenskému rybárskemu, ako to vlastne stojí, ako sa vec má.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň sa praje. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ako som avizoval už v prvom čítaní, že budem asi mať, by som povedal, nejaké také doplňujúce pripomienky aj v druhom čítaní, tak dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Pán minister, začneme asi od slovenčiny, keď dovolíte, a pán spravodajca síce ide preč, ale chcel by som, nie som puntičkár, ale myslím si, že keď úplná správa spoločná, tak úplná správa spoločná. To znamená, na výbore som nebol, mal som zahraničnú cestu, takže prakticky som nemohol tam reagovať a zdá sa mi, že keď slovenčina je trošku, ako neni (správne "nie je") úplná, tak by sme ju mali ju doplniť.
Takže dávam na vedomie aj pánu spravodajcovi, potom to ešte zopakujem, že v čl. VII spoločnej správy, teda v bode 7 máme tam iba také, treba doplniť pod vodnou plocho "u". Nič viacej, že by tu slovenčina fungovala, lebo keď to preberieme do zákona, tak budú sa z nás smiať. Takže doplniť "u" v tej spoločnej správy (správne "správe"), aby tam bolo.
Takže začal som týmto a poďme ďalej.
Pán minister, mne sa osobne to, že sme mali v § 3 uvedené, odsek 3, všetky tie jednotlivé vody aj s druhmi jednotlivých rýb, zdalo veľmi super, pretože každý si hneď mohol, nemusel hľadať vyhlášku. Teraz ste ho v spoločnej správe vyhodili z toho s odôvodnením, že tieto konkrétne druhy rýb sa uvedú vo vykonávacom právnom predpise. Ja by som ho chcel vidieť, že kde je, či je tu už urobený, alebo bude niekedy a nie možnože a neviem, ešte aké tu budú výhovorky. Pretože keď si niekto teraz pozrie tento zákon, ktorý je tu, veď vlastne je predložený vami, tu to máme, iba v pozmeňovacom návrhu sa mení, tak prakticky okamžite niektoré druhy sa toho týkajú a myslím si, že to je, áno, okej, ale keď už chcem to hodiť do vykonávacej vyhlášky, hneď to musí byť pri tom zákone, aby bolo jasné, že korešpondujeme.
Takže to je moja druhá výhrada, ktorá, myslím, že by mohla stáť za zmienku, aby vykonávacia vyhláška uzrela svetlo sveta čo najskôr. Možnože už je, opravte ma, pán minister, keď trepem bludy, ale zatiaľ som tú vyhlášku nevidel.
Poďme ďalej. Bol som zaskočený tým, že vlastne ani som si to neuvedomil doteraz, že my vlastne nemáme vysporiadané pozemky pod vodnými nádržami a vodnými plochami mnohými. Veď to je katastrofa. Podľa údajov, teda rybárov, čo mi bolo tlmočené, keď sú zlé, tak aj môj údaj bude zlý, že až 96 nádrží vôbec nemá vysporiadané pozemky pod týmito vodnými plochami, a preto by som sa chcel opýtať, pán minister, že akým spôsobom chce štát túto filozofiu vlastníckeho práva pozemkov pod vodnými plochami ďalej riešiť. Pre mňa, keď je to pravda, že nemáme to vysporiadané, pre mňa to znamená, že ďalší tlak na štátnu pôdu, ktorú tu máme a máme ju okolo 220-tisíc hektárov, že prakticky sme mali zameniť, aby keď sme majiteľom vody ako štát, tak aj tie pozemky, veď to je stavba, tá voda to je stavba, to je tá nejaká nádrž, priehrada alebo čo tam všecko máme, takže, pán minister, ja by som teda chcel od vás počuť, aký nejaký rezort zaujme postoj k tomuto vysporiadavaniu, lebo to je asi, tiež sme to zdedili po socializme a máme problém. Tak ako máme problém s chránenými územiami, kde nás žalujú, že nemôžu plnohodnotne hospodáriť, tak tu máme ďalší problém. Neviem, koľko je žalôb na súde v tejto veci, lebo pre mňa je to novinka. Takže, pán minister, dávam na zváženie, aby sme aj tu niečo začali robiť, lebo je to proste problém vo vodných nádržiach a vodných plochách.
Ďalej, veľký problém je aj s tým, že kto má čo na vodnom toku robiť. Máme tam rybárov, máme tam aj správcov vodného toku a vyzerá tak, že momentálne aj teraz bolo posledne, že úhyn nejakých rýb bol tu na nejakých vodných tokoch a vlastne vyplývalo to zo zanesenia tých vodných tokov, ktoré sú zanesené mnohé v neskutočných ako objemoch a tým pádom dochádza aj k úhynu týchto rýb. A nikto sa k tomu nejako nemá, aby sme tie vodné toky, resp. tieto vodné nejaké či už nádrže nejakým spôsobom ich čistili, vybagrovali a urobili z nich nejaké tie pre život rýb reálne životné prostredie vo vode. A tu je kontrast rybári, kontrast správcovia týchto vodných nádrží teda, ktoré sú tam, a preto sa pýtam, že keď správcovia aj vodných tokov majú iba plavebné dráhy nejako upravovať, ostatné nie, takže či to neni veľmi tak akože iba cielene a ostatné proste ich nezaujíma, a pritom podľa údajov niektoré firmy by boli ochotné na základe toho, že ten materiál z toho si vyberie a ešte ho zhodnotí, lebo ho preoseje a použije kade-tade, prakticky bolo by to v stave za nejaké minimálne náklady ísť do toho. Neviem, či také iniciatívy existujú, či nie, pán minister, to by som bol veľmi rád, keby ste sa aj k tomu vyjadrili, či takýmto smerom chceme ísť, s malým "s", samozrejme, aby sme zvládli aj túto, by som povedal, tento život vo vode možný alebo nemožný. Lebo tie nádrže a vodné toky ohrozia a to bude stále, vážení. Žiaľ, pri súčasnom hospodárení na pôde, pôdna erózia tu bude stále. Tie vodné toky a plochy budú stále zanášané pri každej búrke, pri každom nejakom tom krupobití, pri každej nejakej tej prietrži mračien, takže, vážení, toto, my len takto odsúvame takú guľu, že niekto to bude čistiť niekedy v budúcnosti.
Takže bol by som rád, keby sme na túto otázku povedali aj rybárom, lebo aj ich sa to týka, lebo tie ryby žijú v týchto nádržiach, v týchto vodných tokoch, kde sú tí správcovia, ktorí momentálne sa o tie vody veľmi nestarajú, aby tam nejaký život bol.
Ďalej, pán minister, by som sa chcel opýtať, ako bola, či tá petícia za záchranu toho všeľudového rybárstva na Slovensku, že vraj 50-tisíc rybárov to podpísalo, akým spôsobom bola, neviem, či doručená, alebo nedoručená, či viete, alebo neviete o nej a či vôbec je tam nejaká na to odozva, pretože zdá sa mi, že aj keď je to 50-tisícová nejaká, 50-tisícový hlas ľudu, tak malo by zaznieť, čo s ním chceme robiť. Hovoria, že najväčší problém majú s tým, že dochádza pri vodných nádržiach, že správcovia dostanú právo výkonu rybárskeho teda práva v týchto, takže správca bude môcť, teraz to má Slovenský rybársky zväz, teraz to bude môcť správca robiť, či neni takzvaná skrytá privatizácia rybárskeho práva na týchto, ako cez týchto správcov, ktorí tam budú.
Takže vyjadrite sa, pán minister, k tomu, lebo toto je gro tejto petície, ktorá bola, neviem, či vám bola doručená alebo nebola, ale existuje, na Slovensku je. Neverím, že rybári, 50-tisíc rybárov klame, tomu neverím, takže asi tak. Bol by som veľmi rád, keby ste sa k tomuto vyjadrili.
No a, vážení, keď si, keď dovolíte, tak perlička na koniec, ktorú, ja keď som si prečítal včera, resp. predvčerom spoločnú správu, ktorá hovorí v bod 33 a, pán spravodajca, dovolím si tento bod vyňať na osobitné hlasovanie s doporučením mojím hlasovať proti, pretože sa zosmiešnime pred odborníkmi z katastra, čo sme tam v pozmeňujúcom návrhu dali. Ja to vysvetlím za chvíľu, takže, pán spravodajca, 33-ku zo spoločnej správy navrhujem samostatné hlasovanie a chcem veriť, že vaše svedomie po mojom vysvetlení bude tak, že budeme hlasovať proti.
Takže poďme na ten bod 33 zo spoločnej správy, kde sa hovorí, budem citovať: "V čl. I § 33 ods. 3 písm. c) sa za slovo "kópiu" vkladajú slová "geometrického plánu".
Zdôvodnenie: Navrhuje sa formulačné spresnenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu.
Okamžite sa smejem, okamžite sa smejem a všetci geodeti a všetci tí, čo s katastrom robia, sa musia pousmiať, pretože v pôvodnom znení tohto zákona sa hovorí: Žiadosť, ak chceme dať na pridelenie rybárskeho práva na osobitnú plochu, tak musíme, ten žiadateľ musí okrem iného doložiť "geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy". Tak to je v pôvodnom znení, alebo kópiu z katastrálnej mapy. My tam dodávame "alebo kópiu geometrického plánu z katastrálnej mapy".
Vážení, neviem, ktorý horlivec, aktivista to do tohto pozmeňováku dal, ale si uvedomme, geometrický plán je zdrap papiera, pokiaľ neni zapísaný na katastri. Môžte si urobiť geometrický plán, aký chcete, načo chcete, kde chcete, pokiaľ to kataster nezapíše, neni. Akonáhle ho kataster zapíše, to znamená cez nejakú listinu, ktorá k nemu ide, to znamená či už vkladovú, záznamovú alebo inú, to znamená kúpna zmluva, darovacia, zámenná, dedičská a neviem, všecko možné, čo tam budete robiť, tak prakticky vtedy sa to stáva súčasťou katastrálneho operátu, ten geometrický plán. Stáva sa súčasťou katastrálneho operátu.
To znamená, my týmto, touto citáciou, ktorú máme v zákone pôvodne, je vecne a odborne správna. Predložiť geometrický plán, to znamená, ide robiť novú parcelu s novým číslom, lebo geometrický plán hovorí o novom stave, ktorý má vzniknúť, o nejakom stave, ktorý má vzniknúť. A chcete mi povedať, že všecky vodné plochy, ktoré, a ja budem citovať, o ktoré vodné plochy sa jedná, ktoré predstavujú ostatnú vodnú plochu, a to je: štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa najmä, a my to teraz novelizujeme cez spoločnú správu, napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia. To sú tie ostatné vodné plochy, ktoré, mi chcete povedať, že doteraz nemajú parcelné číslo? Nemajú urobený geometrický plán a zaevidovaný do katastra nehnuteľností, vážení? Chcete mi povedať, že na tieto plochy bude si musieť každý robiť nový geometrický plán? Overený - neoverený? Vážení, to je (ironický smiech rečníka), to je smiešne. Lebo máte tri geodetáky, prvý je s kolkom a dva sú originály takisto, viete ako. Takže berte takto, že toto, odborná prax povie proste, čo vy tam stvárate?
A, pán minister, aby bolo jasné, tak si uvedomte, že takéto znenie predloženia žiadosti určitého materiálu, to znamená geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy v tomto zákone o rybárstve sa nachádza aj v § 4 ods. 7, kde to nenovelizujeme, v § 4 ods. 9, kde ho takisto nenovelizujeme, a ešte aj v § 34, kde takisto nenovelizujeme. Pán minister, to má byť čo? Mi povedzte, čo to má byť, veď to je výsmech normálne (ironický smiech rečníka), nepochopenie veci. A keď mi niekto povie, že formulačné spresnenie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu, tak ja to už, ja to už nechápem vôbec.
Či chceme túto, túto časť rybárskeho práva na tých osobitných plochách niekomu nahrať, sprivatizovať, že si bude robiť samé geometrické plány nejakým geodetom, aby tam robili geodetáky a nevie si ani vysvetliť, čo to malo byť?
Takže, vážení, dúfam, že sa nechcete hanbiť vaším hlasovaním pri tomto bode, keď ostatné ustanovenia v tom istom zákone pri tých istých žiadostiach, ale na iných plochách majú jasné a identické aj s katastrom definíciu, že pri týchto ostatných plochách dáme takto pozmenenú definíciu, že aj kópia geometrického plánu. Vážení, nie, neviem, kto to navrhoval, ale mal by si prejsť, čo znamená geometrický plán a čo znamená kópia a originál a čo znamená katastrálna mapa a kataster nehnuteľností.
Takže preto chcem, aby sme neostali v hanbe, všeckých 150 poslancov Národnej rady, ktorí budú hlasovať za tento bod 8 spoločnej správy, a aby zostalo pôvodné znenie. To znamená, že predloží žiadosti ten pán, ktorý chce podnikať na osobitných plochách a chce mať tam rybárske právo, predloží geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy. Vybaveno, skončeno, finito! Nič viacej, nič iné.
Takže, vážení, toto by som veľmi rád, keby ste vo vašom svedomí si nejako zvážili, môžte si to aj vykonzultovať s vašimi nejakými kolegami geodetmi, ale ja keď som to čítal proste, tak to sa nedá na to nereagovať, lebo to je trošku mimo misu a toto hovorí o nepochopení, čo znamená geometrický plán a čo znamená kataster, katastrálna mapa a číslo parcely, ktoré tam nie je.
Takže, pán minister, toľko asi z mojej strany. A ešte pánu spravodajcovi doplním, že čo som hovoril tú slovenčinu na začiatku, neviem, či ste si to všimli, či nie, že v bode 7 chcem, aby tam bolo, že "plochou" aj s tou (pozn. red,: správne "s tým") "u", lebo ste tam, proste v spoločnej správe sa nachádza slovenský prešľap, má iba "plocho" a tam má byť "plochou". Tak aj to "u" doplniť. Áno, je to v § 4 ods. 8, ale v spoločnej správe bod č. 7. Tam si to prečítajte, je to slovensky proste nesprávne, takže doplniť to učko, lebo mohlo by sa to asi v treťom čítaní tieto, ale už nechám na vás ako na spravodajcu, ako sa s tým vysporiadate, takže asi tak, lebo toto pôjde do zákona, tak by som nerád sa hanbil za tento.
Takže, pán minister, v takomto duchu. No a chcel by som teda veriť, že na tie body, ktoré som tu možnože niečo načrtnul, čo by to malo byť, hlavne ma zaujíma tá stratégia vykupovania tých pozemkov. Lebo keď pani ministerka tvrdí, pani Matečná teda, že tvrdí, že máme dosť štátnej pôdy, aby sme mohli aj predávať v nejakom objeme, tak, pán minister, vám poviem iba jedno, že iba v 5-ke ochrane prírody, ktorú chceme tiež nejakým spôsobom zachovať, máme okolo 100-tisíc hektárov; 100-tisíc hektárov, ktoré proste nám z tých 220-tisíc hneď zhltnú, keby sme sa dojednali s tými vlastníkmi ako za náhradu. Takže tých hektárov, ktoré bude mať na predaj, keď ešte máme reštitúcie záhradkárske osady, tak máme ešte aj vodné plochy, odkazujem ministerke takto na diaľku, nemáme dosť. Takže minimalizovať predaj štátnej pôdy a poriešiť veci, ktoré naši občania žalujú štát, že nemôžu reálne vykonávať výkon vlastníckeho práva, pretože štát to nejakým spôsobom zabral a nechce sa k tomu nejakým spôsobom priznať.
Takže, pán minister, toľko z mojej strany, chcem veriť, že aj tá petícia, ktorú napísali rybári, bude z vašej strany zodpovedaná a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

No, áno, Lucia, to si teda chytila zajaca, ktorý nám stále uteká a nie je iba na vrcholovej, to je aj po tých regionálnych odboroch. Ty keď sa opýtaš ľudí, ako charakterizujú Slovenský pozemkový fond, tak hneď ti povedia okamžite, že ako, keď mali s ním do činenia.
Na jednu ešte, by som povedal upresnenie, ja som pracoval na pozemkovom úrade, na pozemkovom odbore, teda to, čo Igor spomínal, takže nie na fonde, takže ja som proste pracovník pozemkového úradu. A ja som si raz uvedomil, že vlastne, keď sme boli asi pred šiestimi rokmi na pozemkovom úrade, som teda tu v Koš..., v Preš..., do Bratislavy išiel pozrieť, koľko majú nevybavených reštitúcií. Viete, koľko mali? 3 200; 3 200 nevybavených reštitúcií na pozemkovom úrade. Neskutočné! Uplatnených mali asi 3,5-tisíc, za 20 rokov vykonaných 200 žiadostí.
A ja teraz si kladiem otázku, že prečo? Či náhodou tam neni ďalšie prepojenie, čo budeme s tými pozemkami, ktoré mali byť možnože vydané v roku´92, ´93, lebo tam bola orná pôda, a zrazu tam postavili garáž, bytovku, ja neviem, všecko možné a zrazu ten vlastník nemá nárok, lebo už je zastavaná, ale má nárok, lebo mal naň aj vrátené v roku ´92, ´93, nie v roku 2015, ´18. A, referenti, to som aj vyzýval v rozprave, chcem veriť, že ste svedomití, vráťte túto pôdu tým pôvodným reštituentom, lebo zákon vám prikazuje, že všetky úkony, ktoré boli urobené po uplatnení príslušného nároku, ne-pla-tia. Ne-pla-tia. Takže, vážení, tu je ďalší útok na určitú tú reštitučnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)