Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja tiež k tej prvej časti vystúpenia kolegu Dostála musím povedať, že to, o čom ste hovorili, pán kolega, je samozrejmosť. Je samozrejmosťou odvtedy, čo pracuje ten ústavnoprávny výbor, ktorého mám česť byť členom. Za samozrejmosť beriem to, že plníme svoju funkciu vlastne takého strážneho psa zákonnosti a ústavnosti v tejto Národnej rade, nech už je to pri prerokovaní návrhu koaličného alebo opozičného poslanca. Áno, som rád, že ste vyslovili isté uznanie našej činnosti, len niekedy ma mrzí, že ste to boli aj vy a niektorí vaši ďalší opoziční kolegovia, ktorí pri takej istej objektívnej práci tohto ústavnoprávneho výboru ho neoprávnene kritizujete. Takže ja chcem iba povedať, že počítajte aj do budúcna vy aj vaši kolegovia z opozície s tým, že ústavnoprávny výbor, minimálne teda tá jeho väčšina a dúfam, že aj s vašou podporou, sa vždy bude snažiť o to, aby každé rozhodnutie bolo podľa práva a nie podľa politiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som teda v prvom čítaní vyslovil zopár myšlienok... (Pretrvávajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím o kľud v sále.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
... vyslovil zopár myšlienok k filozofii predloženého návrhu zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Situácia je troška ťažká, pretože v prvom čítaní sa má hovoriť o filozofii samotného návrhu, ale v tomto prípade sa nedá, aby som nevenoval pozornosť aj niektorým jeho samotným ustanoveniam. Musím to tak urobiť, pretože, priznám sa veľmi otvorene, ja v tomto predloženom návrhu zákona vidím viacero veľmi vážnych ústavných problémov. Samozrejme, to, čo bolo povedané... (Neustály ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážení páni poslanci, ešte raz poprosím o kľud v sále aj z úcty ku kolegovi, ktorý naozaj vystupuje, poprosím vás o kľud.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Nechcem spochybniť, spochybniť cieľ, ktorý, alebo účel predloženého návrhu zákona, ktorý bol tlmočený teda predkladateľom vlastne aj predo mnou v rozprave, musím však ale povedať, že platí stále to známe, že niekedy aj cesta do pekla je dláždená vynikajúcimi úmyslami.
Návrh zákona je podľa predkladateľov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Musím však upozorniť, že už samotný jeho názov vyvoláva prvú a základnú otázku. Cieľom návrhu podľa dôvodovej správy je posilnenie ochrany obyvateľov Slovenskej republiky a ich majetku a majetku obce pred neprispôsobivými osobami. Ten termín "obyvateľov", obyvateľ sa objavuje aj v samotnom texte.
Ja sa pritom ale musím opýtať predkladateľov, vy si myslíte, že majetok osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemá požívať rovnakú ochranu majetku? Pretože vieme dobre, že v zmysle slovenského právneho poriadku je vlastne viacero kategórií osôb... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prepáčte, ešte raz, pán poslanec, ospravedlňujem sa vám, ale chcem vám zabezpečiť kľud v sále.
Vážení poslanci, vážené poslankyne, ešte raz vás poprosím o kľud. Už ani neviem identifikovať, koho by som mal upozorniť. Tak vás poprosím naozaj všetkých. Ďakujem.
A nech sa páči, pán poslanec.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Rozumiem situácii.
Teda chcel som povedať, že samozrejme v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky majetok na území Slovenskej republiky môžu vlastniť nielen cudzinci, ale aj osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt, ale dokonca prechodný pobyt. Čiže už prvý problém, na ktorý som sa snažil nájsť odpoveď, nenašiel som, je, prečo sa snažíme chrániť majetok vlastne obyvateľov Slovenskej republiky.
Čo je ale podľa mňa oveľa závažnejšie a tu sa, žiaľ, a veľmi sa ospravedlňujem, nevyhnem istej citácii z práve navrhovaného právneho predpisu, čo je však podľa mňa oveľa závažnejšia skutočnosť, koho a ako definujú predkladatelia v tomto návrhu za "neprispôsobivú osobu". Ak ste si mali možnosť pozrieť predložený návrh zákona, tak iste neušlo vašej pozornosti, že predkladatelia vlastne na definíciu tejto neprispôsobivej osoby v § 2 v navrhovanom vlastne vyžadujú splnenie, kumulatívne splnenie celého radu podmienok.
Ak by som to chcel veľmi zjednodušiť, tak poviem, že prvý balík predstavuje charakteristiku alebo definuje charakteristiku sociálneho postavenia tejto osoby: dlhodobo nepracuje, nemá príjem z činnosti, nepripravuje sa na povolanie, prijala táto osoba z verejných zdrojov viac finančných prostriedkov vo forme sociálnych dávok, ako prispela do odvodov. Sociálna charakteristika. Druhá charakteristika, ktorú musí takáto osoba splniť, aby mohla byť podľa predkladateľov pokladaná za neprispôsobivú osobu, to sú znaky, ktoré súvisia s trestným právom, pretože tá osoba mala v minulosti, musela opakovane spáchať trestný čin ublíženia na zdraví, lúpeže, krádeže a ďalšie, spáchala nejaký trestný čin voči majetku obci, v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo dopustila sa nejakého priestupku proti verejnému poriadku a uvedené neviedlo k náprave.
Tu, žiaľ, ale sa musím hneď na prvom mieste opýtať, že ako to vlastne predkladatelia mysleli. Znamená to, že vlastne podľa ich navrhovanej definície sa za neprispôsobivú osobu nemôže pokladať osoba, ktorá pracuje, ktorá má príjem, ktorá vlastne nepoberá sociálne dávky, ale dopustila sa, spáchala trestný čin ublíženia na zdraví, krádeže, neoprávneného zásahu, spáchala niektorý z ďalších trestných činov voči majetku obce. A tu vlastne narážame na prvý alebo na ďalší vážny problém, pretože vlastne máme tu kategorizáciu. Za neprispôsobivú osobu môže byť označená iba vlastne osoba sociálne slabá, ak to mám tak povedať, ktorá spáchala nejaké trestné činy a priestupky, ale na druhej strane osoba, ktorá nepatrí do kategórie sociálne slabých, ktorá spáchala presne všetko to isté, za takúto neprispôsobivú osobu považovaná nebude.
Čiže aký je teda cieľ, dôvod, cieľ, zmysel nezaradenia osôb, ktoré sa nachádzajú v lepšej sociálnej alebo majetkovej situácii, medzi neprispôsobivé osoby, a teda sú takýmto spôsobom zvýhodnené, ak to tak môžem povedať?
Za ďalšie, čo pokladám takisto za ústavný problém, za ďalšiu skutočnosť pokladám vlastne sankciu, ktorú obsahuje tento predložený návrh zákona. Predkladatelia používajú termín vlastne "vyhostenie". Osoba, ktorá je neprispôsobivá, môže byť vyhostená na základe istého procesného postupu, nie je teraz podstatné, vyhostená z miesta svojho trvalého pobytu, teda zo svojho bydliska, ale nehovoríme napríklad, že kam. Inými slovami, tá osoba sa vlastne stane bezdomovec. My ju chceme niekde vyhostiť, ale nehovoríme na ako dlho a nehovoríme kam. Tu zase, samozrejme, musím sa zamýšľať, či uvedený nápad môže byť v súlade s ústavou garantovaným právom slobody pobytu a pohybu, ako ju pozná čl. 23 ústavy a, samozrejme, aj ako ju pozná Európsky dohovor o základných právach a slobodách.
Mohli by sme argumentovať, a tam, samozrejme, buďme ale veľmi opatrní, že, samozrejme, aj do slobody pohybu a pobytu sa dá zasiahnuť. Dá sa zasiahnuť pri splnení istých podmienok. Samozrejme, prvá podmienka materiálna je, že to musí byť zákonom, návrh zákona mám pred sebou. Tie ďalšie podmienky sú, že vlastne tie slobody, teda táto sloboda pobytu môže byť obmedzená alebo môže byť do nej zasiahnuté, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochrany zdravia alebo ochrany slobody práv iných osôb, prípadne vo vymedzených územiach v záujme ochrany prírody.
No, ale zasa tu musím upozorniť na to, že ak je to nevyhnutné. A tu zase, samozrejme, musíme brať na zreteľ to, ako sa v demokratickom a právnom štáte vyhodnocuje tento test nevyhnutnosti a čo všetko sa musí splniť na to, aby sme mohli povedať, že skutočne zákonom môžme do tohto ústavného práva zasiahnuť.
Nebudem, mám prichystané viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré to bližšie špecifikujú, ale zjednoduším to. O nevyhnutnosti môžme hovoriť vtedy, ak ten cieľ nie je možné dosiahnuť ináč. Čiže otázka môže stáť, nie je možné v dnešnej spoločnosti na Slovensku dosiahnuť ochranu majetku ináč než vyhostením tej divnej kategórie neprispôsobivých osôb? Samozrejme, moja odpoveď je, že to možné je, a teda že tento zásah a to, čo sa navrhuje, nie je nevyhnutným zásahom, a tým pádom je to niečo, čo podľa môjho názoru nemôže byť označené za v súlade so základným zákonom, ale zároveň aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ak by som mal teda svoje vystúpenie skrátiť, pretože nechcem venovať, nechcem otravovať ctenú snemovňu citátmi právnych predpisov a ich výkladov, tak ešte upozorním na dve ďalšie otázky, ktoré pri čítaní predloženého návrhu zákona musia podľa môjho názoru človeka napadnúť.
Sankcia "vykázanie" neprispôsobivej osoby. Predkladatelia sa nezaoberajú vlastne tým, či táto sankcia má charaktery trestnoprávnej sankcie alebo či je to sankcia, ktorá má iný charakter. Ja ale teda dospievam k presvedčeniu, že práve tým, že prepájajú predkladatelia svoj návrh s novelou zákona o Policajnom zbore, kde vlastne vkladajú jedno nové ustanovenie, zaraďujú túto sankciu vlastne do oblasti trestného práva, čiže jedná sa o sankciu, ktorá má trestnoprávny charakter.
Ale potom sa zasa musím opýtať na niečo iné, a to je, ako je to vlastne alebo ako by to malo byť s čl. 50 ústavy, ktorý hovorí o tom, že nikoho nemožno vlastne dvakrát stíhať za čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Pretože v tej definícii tej neprispôsobivej osoby, v tej časti, ktorá vlastne vypočítava, čoho všetkého sa mala tá osoba dopustiť v minulosti, tak, samozrejme, musíme vychádzať z toho, že spáchala trestný čin a bola v minulosti za ten trestný čin aj odsúdená.
A teraz sa musím pýtať, či vyhostenie, ktoré má charakter trestnej sankcie, neni vlastne ďalšie potrestanie. Samozrejme, moja odpoveď je, že s veľkou pravdepodobnosťou tak je, a preto mám aj problém so zákazom dvojitého potrestania, tak ako ho definuje vlastne Ústava Slovenskej republiky.
Nuž, ale na záver ešte jedna vec. Dovoľte mi poukázať na tú skutočnosť, že vlastne tento predložený návrh zákona hovorí, ako som spomínal, počíta teda s tým vykázaním. Nedáva nám ale odpoveď, dokedy a ako sa vlastne zistí, že je potrebné, že je nevyhnutné vykázanie. S týmto sa vôbec nepracuje, a tak sa zdá, ako keby vlastne tá sankcia, ktorá sa navrhuje, bola tiež vlastne, počítalo sa s ňou ako s časovo neobmedzenou. Ale to je to najmenej.
Tie prvé výhrady, ktoré som uviedol, pokladám za oveľa vážnejšie a oveľa dôležitejšie. Samozrejme, nebudem vás teraz zdržovať, ctené dámy a páni, s ďalšími otázkami, ktoré prináša tento návrh zákona, s jeho ďalšími nedostatkami, pretože nedáva odpoveď napríklad, či by sa malo pristupovať rovnako k mladistvým osobám alebo k osobám, ktoré už nie sú blízke veku mladistvému. Vôbec sa nezaoberáme tým, že ako sa bude počítať sumár tých trestných činov a priestupkov v prípade, že na niektoré z nich sa napríklad už bude vzťahovať buď zaniklá trestná zodpovednosť, alebo sa na ne vzťahuje amnestia a ďalšie veci.
Čiže z môjho pohľadu je tam množstvo právnych nedokonalostí, ale hlavne tam vidím minimálne tri zásadné ústavné problémy. Nuž, a preto mi dovoľte hneď teraz konštatovať, že ja nebudem môcť podporiť prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní, pretože by som konal v rozpore so svojím vedomím a svedomím právne vzdelaného človeka.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá.
Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá.
Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja iba veľmi stručne chcem poukázať na jeden z právnych aspektov toho diskutovaného, tej diskutovanej témy a chcel by som pána kolegu, pána kolegu by som chcel v jeho prejave iba doplniť v súvislosti s akousi analýzou toho Karácsonyiho, ktorý sa tu tak často spomína. Každý si asi z neho vyberá to, čo sa mu hodí. Samozrejme nebudem vysvetľovať kolegom právnikom, oni to veľmi dobre vedia, že aké má postavenie rozhodnutie a stanovisko veľkej komory. Ale keďže už sme z toho Karácsonyiho, sme citovali, tak skúsme byť, skúsme byť presní, aj keď Karácsonyiho bol vecne o niečom úplne inom, ale musím, musím niečo prečítať, čo nebolo prečítané doposiaľ a čo do istej miery naznačuje odpoveď aj na tému, o ktorej hovoríme.
A teraz si dovolím citovať. "Súd je toho názoru, že štáty, a teda parlamenty, sú v princípe oprávnené nezávisle upravovať čas, miesto a formy prejavu v parlamente, a v týchto otázkach je právomoc súdu obmedzená." Opakujem ešte raz, čas, miesto a formy prejavu v parlamente. Pokračujem v citáte. "Na druhej strane štáty môžu iba obmedzene regulovať obsah parlamentného prejavu, obmedzenia prejavu sa nemôžu, teda sa musia týkať prejavov, ktoré buď priamo alebo nepriamo vyzývajú k násiliu." Čiže obsah, forma je v zásade daná parlamentom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením zo dňa 16. júna 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský pritom určila práve ústavnoprávny výbor a zároveň určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Môžem oznámiť, že poslanci, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona teda prerokovali obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský ústavnoprávny výbor odporúča teda Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu tohto zákona (tlač 123a) bola schválená ústavnoprávnym výborom pod č. 46 dňa 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma zároveň tento výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledkoch rokovania obidvoch výborov a pri rokovaní o návrhu aby som predkladal návrhy v zmysle pridelených ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, to je všetko. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba veľmi stručne.
V rozprave vystúpilo celkove päť poslancov. Traja na základe písomnej prihlášky, dvaja na základe ústnej alebo teda ústnej prihlášky.
Ja som veľmi rád, že, samozrejme, je to politická diskusia, ale som veľmi rád, že vlastne každý z tých vystupujúcich, áno, odzneli hlasy, ktoré pochválili návrh, vyzdvihli jeho pozitíva. Odzneli hlasy, ktoré poukázali na isté nedostatky, tých, ktorí to konštatovali, subjektívne teda, a boli hlasy aj kritické. Ale to je asi v poriadku. Dôležité ale podľa môjho názoru je v prvom rade to, že vlastne, samozrejme, v rámci prvého čítania nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale nikto z tých, ktorý vystúpil, ani len nenaznačil, že by bol za to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Asi si, a tomu som veľmi rád, asi si, tak ako sme v koalícii, tak ako aj kolegovia v opozícii, uvedomujeme si význam toho.
Nemá význam hovoriť o tom, samozrejme, že jeden zákon nezmení svet alebo že sa všetko zrazu stane ideálnym. To je dlhý proces. Takže to nebudem opakovať, ale rozhodne predložený návrh zákona bol hodnotený a myslím, že právom je hodnotený ako významný posun v transparentnosti, ale aj v ochrane verejných financií.
Preto možno iba úplne na záver dovoľte, aby som, chcel by som poďakovať pani ministerke za predloženie tohto návrhu, ani nielen jej, ale aj celému tímu pracovníkov ministerstva a aj ľudí mimo ministerstva, ktorí sa podieľali na jeho príprave. Takže vďaka a ja, samozrejme, potom, keď bude čas, dám návrh na to, aby sme pokračovali v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem stručný. Ja teda chcem sa iba opýtať, pán poslanec Baránik, vy ste aký návrh zákona čítali? Lebo to, čo ste povedali, to nebolo vôbec, vôbec o tomto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja skutočne chcem oceniť, že väčšina toho príspevku, ktorý sme si mali možnosť vypočuť, mala vecný charakter. Samozrejme, asi, asi to politické patrí do parlamentu a nedá sa tomu celkom vyhnúť, že? Hoci ja stále hovorím, bol by som rád, keby sme to dokázali urobiť, keď sa bavíme o vážnych vecných problémoch. A vy sami ste naznačili, a s tým, samozrejme, nedá sa nesúhlasiť, že to je globálny problém, ktorý sa pokúša, ku ktorému riešeniu sa pokúša prispieť tento návrh zákona.
Ale ja som chcel vecne iba možno na jednu vec upozorniť, že vy ste začali ten svoj príspevok akousi takou obavou alebo výhradou, že niektorých tých oprávnených osôb, ktoré budú oprávnené robiť tú registráciu, že nedokážu identifikovať a tých dvadsať vrstiev nedokážu rozpoznať. Len na to sa dá povedať veľmi jednoducho, však nikto nemá povinnosť byť tou oprávnenou osobou a registrovať sa. Ak ten advokát alebo ten notár zistí, že vlastne nedokáže alebo nie je spokojný s tými informáciami, ktoré dostane, tak nemusí konať. Čiže nikto nikoho nenúti. A potom sú tam samozrejme aj tie sankcie, keď sa rozhodne konať, tak si musí byť vedomý toho, do akého rizika ide. Takže ja by som túto vašu výhradu asi celkom sám za seba nemohol akceptovať, pretože mám pocit, že skutočne to neni povinnosť nikoho. Keď mám problém právny a nemám dostatok informácií, tak to nemusím urobiť.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a tiež aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento vládny návrh zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor bol navrhnutý ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona, ale aj z úvodného slova pani podpredsedníčky vlády a ministerky je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Na tomto mieste iba pokladám snáď za potrebné zvýrazniť, že sa jedná nielen teda o významný krok pri plnení vládneho programu, ale jedná sa o krok, ktorý má za cieľ skutočne zvýšiť transparentnosť v obchodných vzťahoch, ale najmä zvýšiť a smerovať k ochrane, k lepšej ochrane verejných financií. Samozrejme, ako už povedala pani navrhovateľka, jedná sa o tému, ktorá sa neobmedzuje na územie Slovenskej republiky. Ide o globálnu tému, globálny problém, s ktorým musí dnes zápasiť nielen naša krajina, ale aj ďalšie krajiny, nielen v Európskej únii, ale dá sa povedať, vo svete.
Čo je osobitne pozitívne z tohto pohľadu, je, že vlastne tento predložený návrh zákona prichádza ambiciózne s novými inštitútmi, ktoré majú dosiahnuť ten stanovený cieľ. Či už je to ten zmienený register partnerov verejného sektora, ale aj inštitúty, ktoré súvisia s novou formou kontroly plnenia obsahu tohto zákona, ale samozrejme aj s potrebnými následnými sankciami.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom preto odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch v zmysle toho rozhodnutia a návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, máme pomerne vzácnu príležitosť rokovať o prerokovaní petície, ktorú predložili občania Slovenskej republiky. Parlament, Národná rada Slovenskej republiky sa nie veľmi často zaoberá takýmto materiálom. Dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokovaní petície, ktorú vlastne podali dňa 14. decembra 2015 občania Slovenskej republiky s požiadavkami osobnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom (tlač 18), aby sme nestranne informovali o prerokovaní tejto petície v ústavnoprávnom výbore.
Na začiatku musím konštatovať, že petícia spĺňa a splnila všetky formálne náležitosti podľa zákona o petičnom práve, rovnako aj, rovnako ako aj podmienku podľa § 133 ods. 3 zák. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a bola pridelená na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Ústavnoprávny výbor túto petíciu prerokoval na svojej 10. schôdzi dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 22 túto petíciu vzal na vedomie a konštatoval, že požiadavky uvedené v petícii sú obsiahnuté v programe vlády na roky 2016 až 2020. Ústavnoprávny výbor ďalej odporúčal Národnej rade, aby petíciu prerokovala a zároveň ma poveril, aby som vás informoval o prerokovaní petície a navrhol uznesenie. Navrhujem teda nasledovné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície občanov podanej Národnej rade dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom
a) berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky podanú dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom,
b) konštatuje, že požiadavky uvedené v petícii občanov Slovenskej republiky podanej dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020.
Toľko teda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k obsahu tejto petície.
Ďakujem pekne.