Videokanál poslanca

Ďakujem; čo je tiež teda účasť laického prvku, ale spôsob vytvárania toho laického prvku je zaujímavý, totižto lebo my sme si zvykli, že po zavedení vlastne demokracie všetci máme iba práva a nemáme povinnosti. Povinnosť byť súčasťou laického prvku je občianska povinnosť v mnohých krajinách. Zvažoval by som možno aj túto cestu, pretože my vlastne nemáme žiadne povinnosti. A ja viem, aký je problém s laickými sudcami, ale dala by sa možno nájsť cesta, ako to zatraktívniť, ako to viac priblížiť občanom a ako odstrániť ten problém s nezáujmom. Asi nie tá cesta predlžovania tej, tej sadzby, pri ktorej vlastne začínajú pracovať, asi nie je najsprávnejšia. Ja podporím tú novelu. Ja chápem, že teraz je problém baviť sa o tých troch bodoch, ale možno by stálo za to ich vyňať a nechať ich na neskoršie riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za, za opravu. Ja iba veľmi krátko chcem veľmi podporiť to, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská, pretože tiež si myslím, že vlastne presúvanie toho problému tým spôsobom, že vlastne sa iba predĺži výška trestnej sadzby, pri ktorej sa bude uplatňovať ten laický prvok, že vlastne to nie je správna cesta.
Samozrejme, tých dôvodov je na to strašne veľa, ale možno iba doplním pani kolegyňu v tom, že tá účasť toho laického prvku, čo pán minister určite vie, samozrejme, predstavuje v demokratickom štáte pomerne veľmi významnú kontrolu súdnej moci, ktorá, jeden z prvkov kontroly súdnej moci, ktorých by sme sa nemali zbavovať vo všetkej úcte, samozrejme, k sudcom a súdom. Teda cesta predlžovania, predlžovania alebo zvyšovania tej sadzby asi nie je tá správna. Ja iba možno veľmi krátko upozorním na inú možnosť. Viem, že, samozrejme, my sme v kontinentálnom právnom systéme a že ten anglosaský je typický pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu a predovšetkým z toho, čo povedal pán podpredseda vlády ako jeho predkladateľ, je zjavný účel tejto navrhovanej právnej úpravy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú práve z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zároveň navrhujem, aby Národná rada, teda aby tento návrh zákona prerokovali vo výboroch, a to Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory Národnej rady prerokovali tento návrh zákona do 3. mája 2019 a gestorský výbor aby prerokoval tento návrh do 7. mája 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja iba v krátkej reakcii na to, ako uviedol a ako sa vyjadril v návrhu zákona jeho predkladateľ, poviem, že áno, sám mám osobnú skúsenosť aj zo Slovenska, aj zo zahraničia, že v podstate treba povedať, že ani na Slovensku sa už nie vo všetkých zariadeniach tento zákaz realizuje a uplatňuje. Bol som aj vlastne teraz cez prázdniny na lyžovačke a v zariadení, kde sme boli ubytovaní, bol, bolo viacero psov, ktoré tam mali prístup, tam boli so svojimi majiteľmi. V zahraničí, samozrejme, je to tzv. pet friendly hotel, hotely alebo, alebo reštauračné zariadenia už dlhodobo fungujú, čiže mám pocit, že skutočne aj na Slovensku by sme mohli pohnúť týmto smerom, aj keď zase na druhej strane chápem, že môžu byť ako to predkladateľ spomínal, aj, aj opačné názory.
Čo mi ale, hoci troška predbehnem, len chcem na to upozorniť v rámci prvého čítania, možno by som nemal hovoriť, ale keď som si prečítal ten návrh, tak čo mi tam chýbalo, je vlastne isté spresnenie toho, ako sa to zviera, teda ten pes môže dostať, za akých konkrétnych podmienok, pretože tam predkladatelia hovoria iba o vstupe so psom, ale ja by som teda - a to je tiež moja skúsenosť - sa prikláňam k tomu, aby sa to precizovalo, asi by tam mala byť vôdzka alebo niečo, aby ten pes predsa len nemohol úplne voľne pobehovať, pretože to by mohlo spôsobiť isté problémy, psy sa chovajú rôzne za rôznych situácii a ten majiteľ by ho mal kontrolovať, čiže mám pocit, že to znenie, ako sa navrhuje, je pomerne voľné a asi by som odporúčal rozmýšľať, ak teda návrh prejde do druhého čítania, spresniť ten pohyb toho psa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja iba chcem teda ubezpečiť všetkých poslancov, ale zároveň aj občanov Slovenskej republiky, že tie zmeny, ktoré sa navrhujú, skutočne smerujú k posilneniu ich vlastníckych práv a k ich ochrane. Čiže tá individuálna povinnosť ústredného orgánu štátnej správy, či ministerstva v tomto prípade skúmať tieto veci je tam nová a slúži iba kvôli tomu, aby to konanie bolo spravodlivé a aby bolo prínosom pre celú spoločnosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi stručne iba reagovať na to, tie veci, ktoré uviedol pán kolega poslanec Fecko. Písmeno "j", gramatika, chyba, pisárska chyba. Môže sa stať, dá sa odstrániť, nie je problém. Ďakujem pekne za upozornenie.
Troška za závažnejšie pokladám, za závažnejšiu alebo treba sa vyjadriť k tej poznámke ohľadne toho verejného záujmu, ktorý sa tam dostal v prípade oprávnenia ministerstva začať konanie z vlastného podnetu. No práve preto je tam ten verejný záujem, aby tam niečo muselo byť, na základe čoho to ministerstvo začne.
Všeobecne treba povedať najprv jednu vec, že verejný záujem sa nedá definovať v zákone, podobne ako sa v zákone nedá definovať iný termín, ktorý je napríklad primeraná hodnota. Verejný záujem sa musí zisťovať v každom jednotlivom konkrétnom prípade, a práve obmedzenie ministerstva na verejný záujem slúži a smeruje k tomu, aby sa práve posilnila ochrana vlastníctva. To je naším spoločným cieľom. A samozrejme, my tak môžeme urobiť, keď stanovíme isté limity, ktoré sú legislatívne priechodné a patria a platia pre všetky prípady. A to je práve ten verejný záujem. Takže, takže samozrejme, zdôvodňovať verejný záujem sa bude musieť v každom jednotlivom prípade, ale už to nebude svojvoľné rozhodovanie. Bude tam limit toho verejného záujmu, čo je veľmi, veľmi dôležité a ja s tým samozrejme a naprosto súhlasím.
Čo sa týka tej poslednej poznámky, ktorá hovorila o vypustení počtu vyhotovení, tak to je, samozrejme, niečo, tých päť paré bolo často zbytočných, bolo to byrokratické. Takže vypúšťa sa a v prípade potreby sa bude požadovať možno, možno viac kópií, ale zbytočne vopred sa päť kópií nebude vyžadovať, čo je tiež iba zjednodušenie celého postupu. Takže toľko zatiaľ z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som využil túto príležitosť a vystúpil v rámci druhého čítania ešte s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa dotýka teda návrhu poslancov Petra Antala, Petra Kresáka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 o geologických prácach.
Dôvodom predkladania tohto pozmeňujúceho návrhu je vlastne iba snaha po konzultáciách s ministerstvom, ale aj dotknutými subjektami prispieť k čo najvyššej kvalite a technicky vlastne zdokonaliť predložený legislatívny návrh. Predložený pozmeňujúci návrh pozostáva zo štyroch bodov. Dovolím si teraz tieto jednotlivé body uviesť.
Bod č.1. V čl. I, bod 1 § 23 ods. 1 prvej vete sa za slová „prieskumného územia" vkladajú slová „a konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia".
Odôvodňujem tento návrh snahou, aby sa úpravou odstránil nedostatok spočívajúci v absencii stanovenia momentu začatia konania o predĺžení platnosti prieskumného územia. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa tak vlastne stane.
Bod č. 2. V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 23 sa ods. 11 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
„h) určenie prieskumného územia by bolo v rozpore s verejným záujmom.".".
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie navrhovaného § 23 ods. 1 písm. h)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán predkladateľ, preruším, poprosím, zastavte časomieru pánovi poslancovi. Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku sa v čase, ktorý sa vám započítava v ústnej rozprave, to je čas vymedzený na odôvodnenie, potom sa časomiera zastaví a vy čítate technickú časť toho poslaneckého návrhu. Mne teraz ide len o to, aby ste to stihli predniesť.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, uvedomujem si, viem o tom, o čom hovoríte, keďže je to krátky pozmeňujúci návrh...

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Ja len aby, aby vy ste nemali potom nejaký problém. Dobre, nech sa páči.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za upozornenie. Ešte raz sa vrátim k odôvodneniu.
Navrhuje sa vypustenie textu § 21 ods. 1 písm. h), podľa ktorého má dôjsť k zamietnutiu návrhu na určenie prieskumného územia z dôvodu, že sa nepreukáže možnosť budúceho využitia výhradného ložiska. Účelom prieskumného územia je totiž umožniť v prípade ložiskového geologického prieskumu zistenie a overenie existencie výhradného ložiska.
Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I, bode 5 § 45f vrátane nadpisu sa slová „1. decembra 2018" nahrádzajú slovami „1. januára 2019" a slová „30. novembra" sa nahrádzajú slovami „31. decembra".
Jedná sa, odôvodnenie, úprava prechodného ustanovenia súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona na neskorší termín.
Posledný bod č. 4. predloženého pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa slová „1. decembra 2018" nahrádzajú slovami „1. januára 2019".
Odôvodnenie. S ohľadom na priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje týmto zachovanie primeranej legisvakačnej doby a dodržanie ústavných lehôt, preto sa účinnosť posúva na neskorší termín.
To je všetko, pani predsedajúca, ďakujem pekne a skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno, prajem, dámy a páni. Takže dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania veľmi stručne zopakoval, čo je cieľom predloženého návrhu zákona. Ide, ako ste už mali možnosť počuť, predovšetkým o posilnenie postavenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s agendou, ktorú má na starosti, a to je agenda prieskumných území, najmä z pohľadu možnosti rozšírenia, rozšírenia možností pre ministerstvo zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia z dôvodov objektívnej nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu a z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Cieľom predloženého návrhu zákona je taktiež určenie povinnosti ministerstva ako správneho orgánu, ktoré koná vo veci núteného obmedzenia vlastníckeho práva, dôkladne sa v konaniach podľa § 29 ods. 4 a 5 geologického zákona zaoberať sa otázkou prevažujúceho verejného záujmu, nakoľko doterajšia úprava takúto povinnosť ministerstvu výslovne neukladá.
Navrhovaná právna úprava tak bude mať vplyv na kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva a súčasne aj na zlepšenie postavenia vlastníka záujmovej nehnuteľnosti.
Ešte možno v rámci tohto vystúpenia mi dovoľte konštatovať, že predloženým návrhom zákona sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením s ním vyslovila súhlas. Toľko na úvod.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Musím sa ospravedlniť za toto meškanie. Ja som tu za dvermi riešil nejaké právne veci. Úplne mi ušlo, že už sme pri tomto návrhu. Takže dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegyne, kolegovia, aby som vystúpil ako určený spravodajca k predloženému návrhu, návrhu zákona.
Chcem vás informovať, že tento návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 1335 z 12. septembra roku 2018 pridelila tento vládny návrh zákona, ktorým sa teda mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa ešte aj menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, čo je teda tlač 1063, na prerokovanie jednak ústavnoprávnemu výboru, ktorý je určený zároveň aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Tiež vás musím informovať, že poslanci, ktorí nie sú členmi tohto výboru, ktorému bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny návrh, ústavnoprávny výbor tento vládny návrh prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavného výboru vyplýva celkovo 8 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých návrhoch spoločne s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť tento vládny návrh zákona aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1063a) bola schválená ústavnoprávnym výborom č. 460 zo dňa 16. októbra 2018. Týmto svojím uznesením ma zároveň ústavnoprávny výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a aby som predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko z mojej strany.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok možno iba drobné upresnenie. Ja som sa prihlásil nie za klub MOST - HÍD, ale ako poslanec Národnej rady, ale hádam to nič nemení na situácii. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No to mení niečo na situácii, lebo máte viacej času, keď ste prihlásený za klub.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Čas, ja rozumiem. Ale ja, samozrejme, hovorím to aj preto, že ja nevyčerpám ten čas, pretože moje vystúpenie nebude dlhé.
Takže dovoľte, aby som povedal na úvod, že vlastne ja som využil možnosť prihlásiť sa do rozpravy, aby som v rámci druhého čítania predložil pozmeňovací návrh, ktorý tvorí súčasť vlastne troch pozmeňujúcich návrhov, dva z nich mi prešli na ústavnoprávnom výbore, tretí sa ešte legislatívne dopracúval, tak preto ho predkladám aj teraz, a preto som sa aj prihlásil vlastne do rozpravy v tejto súvislosti.
Na úvod by som vlastne iba chcel ozrejmiť, prečo predkladám tento pozmeňujúci návrh. V podstate on vychádza z mojej praxi poznania činnosti a rozhodujúcej praxe Ústavného súdu a reflektuje na jeden jav, ktorý sa tam objavoval pomerne často a ktorý spôsoboval isté problémy nielen v spoločnosti, ktorá čakala na právoplatné a účinné rozhodnutia Ústavného súdu, ale často, samozrejme, aj právnickej obce. Ten problém, ktorý, ktorého sa dotýka môj pozmeňujúci návrh, ten súvisí s tým, čo máme v právnom poriadku, a to je možnosť, aby ktorýkoľvek zo sudcov, či už v pléne, pokiaľ súd rozhoduje v pléne, alebo v senáte, mal možnosť v prípade svojho nesúhlasu predložiť to svoje tzv. votum separatum, čiže odlišné právne stanovisko, v ktorom buď vyjadrí nesúhlas so samotným rozhodnutím, zdôvodní, prečo vyjadruje svoj nesúhlas, alebo napríklad má odlišné stanovisko k odôvodneniu samotného rozhodnutia. Čiže vytvára táto možnosť, ktorú máme a ktorú veľmi oceňujeme v našom právnom poriadku, vytvára vlastne, by som povedal, takú širokú databázu názorov jednotlivých sudcov, ktorí neuspeli trebárs pri hlasovaní, boli prehlasovaní, ale pokladajú za potrebné, aby isté právne názory a argumenty predložili aj formou tohto osobitného hlasovania. Vecne vlastne narážam na to, že tá prax nám ukázala, že vzhľadom na to, že právny poriadok vyžaduje, aby, ako som už spomínal, platnosť a účinnosť rozhodnutia bola, vlastne sa nadobudla buď doručením obidvom stranám v spore, alebo v prípade osobitne dôležitých rozhodnutí Ústavného súdu, ako je napríklad posudzovanie ústavnosti zákona, prípadne medzinárodnej zmluvy alebo ústavnosti referenda a mnohých ďalších otázok, okamihom publikovania v Zbierke zákonov. Len tieto skutočnosti narážajú alebo narážali na ten problém, že sudca niekedy ohlásil svoje votum separatum po rozhodnutí pléna, ale niekedy mu pomerne dlho trvalo, nechcem povedať, či úmyselne, žiaľ, niekedy to vypadá, že úmyselne, pokiaľ dodal to svoje zdôvodnenie odlišného stanoviska. Ale problém bol v tom, že či už to bol nález alebo či to bolo uznesenie, nemohlo byť publikované, pokiaľ ten sudca alebo sudcovia nedodali text svojho odlišného stanoviska.
Na základe poznania teda tejto skutočnosti ja musím povedať, že aj po konzultácii tak s pánom predkladateľom, s ministrom spravodlivosti, ako aj so sudcami Ústavného súdu si dovolím teda predložiť pozmeňovací návrh, ktorý určuje presnú lehotu sudcovi, 30-dňovú lehotu sudcovi, aby, pokiaľ ohlási, že teda bude uplatňovať svoje právo, a pripraví si to tzv. votum separatum, aby tak urobil v lehote 30 dní od vlastne spísania, od vyhotovenia samotného rozhodnutia Ústavného súdu. Očakávam a myslím, že to tak bude, že toto rozhodnutie neobmedzí príliš jednotlivých sudcov k tomu, aby, aby vlastne vypracovali votum separatum, pretože je to pomerne dlhá doba. Na druhej strane je to zasa doba, ktorá zaručí, že, žiaľ, nedôjde k tomu, k čomu dochádzalo niekoľkokrát v minulosti, že vlastne rozhodnutie Ústavného súdu bolo hotové, ale nemohlo byť publikované, nemohlo nadobudnúť platnosť ani účinnosť, nemohlo ísť do Zbierky zákonov, pretože sudca XY svoje ohlásené votum separatum nevyhotovil aj niekoľko mesiacov. Toľko teda k odôvodneniu môjho návrhu.
A teraz, pani predsedajúca, dovoľte, aby som prečítal text môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene, o Ústavnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1061).
1. V čl. I § 67 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Sudca Ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia Ústavného súdu, ku ktorému odlišné stanovisko pripojil.“
2. V čl. I sa za § 67 dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia ods. 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu písomne vyhotovené v lehote podľa ods. 1.“
Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.