Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem v úvode povedať, že k tomuto zákonu dneska bolo toho povedané až-až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali, aj gestorský aj normálny, alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť, alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška iný názor, ako aj moji predchodcovia, alebo aj to, k čomu sa vyjadrila pani prezidentka. Preto vás poprosím, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto téme a...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem v úvode povedať, že k tomuto zákonu dneska bolo toho povedané až-až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali, aj gestorský aj normálny, alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť, alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška iný názor, ako aj moji predchodcovia, alebo aj to, k čomu sa vyjadrila pani prezidentka. Preto vás poprosím, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto téme a predostrel svoj názor a svoje výhrady k tomu, čo pani prezidentka uviedla, pretože na základe toho potom aj daný zákon vrátila späť na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnenia návrhu zákona, diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy.
Nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu, a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a v hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky.
Samozrejme, každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne trištvrte roka, kým sa samotný zákon v podobe vládneho zákona (správne "vládneho návrhu", pozn. red.) dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon, ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019, je potrebné sa pozerať zo širšieho uhla pohľadu, nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019, považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkom niekoľkých diskusií okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti, ako aj so zástupcami z odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť.
V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovanie vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov-lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov-lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku, systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné v záujme predísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov.
Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať z pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území.
Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje z katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiada kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie, či už z popisných informácií katastra z nehnuteľností, alebo zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29, dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu: "§ 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. «ak je menej ako 50 účastníkov konania, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou»." Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov.
Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku, je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité, či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu, došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou.
Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svojej výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde, ako to bolo prezentované, o rozhodnutie, ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov, resp. dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úprav je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované.
Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky, konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde, a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov.
Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal za svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
