Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.6.2017 o 14:28 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.6.2017 9:24 - 9:33 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ako hovorieval dobrý vojak Švejk, poslušne hlásim, že jsem opět zde. A dúfam, že pre pána ministra Kažimíra čoskoro budem, povedal by som, mu žrať nervy podobne, ako žral nervy dobrý vojak Švejk tým ľuďom okolo.
Aby som zosumarizoval to, o čom sme tu včera hovorili, mám pre pána ministra financií desať otázok týkajúcich sa výberu DPH a podvodov pri DPH na Slovensku.
1. Pán minister, ste ochotný zverejniť všetky vyplatené vratky DPH nad 500-tisíc eur za posledných desať rokov?
2. Ste ochotný zverejniť všetkých dlžníkov na DPH v sume nad 500-tisíc eur za posledných desať rokov?
3. Ako je možné, že za posledné štyri roky sa vám podarilo, pán minister financií, znížiť objem podvodov na DPH iba o 25 %, hoci Finančná správa už niekoľko rokov používa špecializovaný softvér, ktorého efektívnosť pri zabránení podvodom pri DPH ešte pred vyplatením vratiek bola v Belgicku 80 %, nie 25 %, ale 80 %, a to v priebehu jediného roka.
4. Pán minister, poskytli vám alebo Finančnej správe Slovenská informačná služba alebo Policajný zbor Slovenskej republiky spravodajské informácie, z ktorých vyplynulo, že výpalné za vyplatenie podvodnej vratky DPH sa pohybuje na Slovensku až do výšky 80 % z tej vratky, ktorá je potom vyplatená?
5. Koľko informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky a zo Slovenskej informačnej služby počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra financií poskytli tieto zložky ministerstvu financií alebo Finančnej správe? A tieto informácie boli o podvodoch na DPH, prípadne subjektoch, ktoré tieto podvody realizujú?
6. Ako boli tieto informácie preverené? Koľko z týchto informácií bolo vyhodnotených ako relevantných? Aký objem podvodných vratiek bol na základe informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky stopnutý a nevyplatený?
7. Aké percento nárokovaných vratiek DPH vyhodnotil špecializovaný softvér Finančnej správy ako fraud, čiže ako podvod, ale napriek tomu boli vyplatené a potom sa ukázalo, že išlo o podvod. Aké percento spravodajských informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky týkajúcich sa podvodných vratiek DPH bolo vyhodnotených ako nerelevantných, vratky boli vyplatené, ale potom sa ukázalo, že naozaj išlo o podvod. Existuje takáto štatistika?
8. Pán minister financií, dali ste Finančnej správe nejaký finančný limit, napríklad 500-tisíc eur, kedy môže byť vratka DPH vyplatená až po vašom písomnom súhlase, ktorý je udelený až po prekontrolovaní celej finančnej transakcie a vyhodnotení všetkých spravodajských a policajných informácií?
9. Pán minister, položili ste nám otázku, čo je to dosť peňazí. Je pre vás dosť peňazí 1,5 mld. eur, o ktoré každý rok prichádzame na DPH v porovnaní s priemernou efektivitou výberu DPH v európskych krajinách? Je 1,5 mld. dosť peňazí? Aby sme sa tým konečne začali zaoberať, a nie sa iba spoliehať na Finančnú správu, že robí čo môže. Lebo mne to tak pripadá, že Finančná správa má v boji proti podvodom na DPH zbraň sily atómovej bomby. To je ten špecializovaný finančný softvér. Ale výsledky má, ako by používali iba luky, šípy a oštepy. Pýtam sa podobne ako vo filme Pelíšky, kde udělali soudruzi z Finančnej správy chybu. Nestrieľajú náhodou do vzduchu namiesto do daňových podvodníkov na DPH?
10. Nemáte podozrenie, pán minister, že na Finančnej správe funguje organizovaná zločinecká skupina, ktorej členovia v skutočnosti využívajú spomínaný špecializovaný softvér na vytypovanie depeháčkárov, ktorých následne vypália, a namiesto pozastavenia vratky ju nakoniec vyplatia? Ako inak sa dá vysvetliť, že ten istý typ softvéru mal v Belgicku 80 % úspešnosť pri odhaľovaní a zastavovaní nezákonných vratiek DPH v priebehu jediného roka, ale u nás má efektivitu iba 25 %, a to po niekoľkých rokoch fungovania?
Vážený pán minister financií, váš pán premiér Fico, váš šéf, rád hovorí o tom, že ste štandardná politická strana. Mne sa však zdá, že ste štandard v potláčaní v podvodoch na DPH nastavili prekliato nízko. Chápem, že s tými svinstvami na DPH nechcete mať nič spoločné. Radšej proste do toho nevŕtať, lebo tam sú veľké svinstvá. Ale 2,2 mld. eur ročne nevyplatených alebo nezaplatených na DPH, to znamená, že s priemernou daňovou medzerou na DPH v EÚ, keby sme len priemerne vymáhali DPH, tak prichádzame ročne o 1,5. mld eur. A to je príliš veľa peňazí, aby sme to prešli mlčaním. Ja to mlčaním určite prechádzať nebudem a budem sa tejto téme vytrvalo, trpezlivo a dôsledne venovať.
Viem, pán minister, že to máte ťažké, pretože máte v rezorte nanominovaných aj ľudí, ktorí sa v skutočnosti zodpovedajú niekomu inému ako vám. Mám tým na mysli najmä Finančnú správu. Viem, kto sú tí ľudia, komu sú zodpovední, komu sa zodpovedajú a ako postupujú. Ale som presvedčený, že naozaj 99 % ľudí v tejto sále, to je jedno, či sú vo vláde alebo v opozícii, nemá nič spoločné s podvodmi na depeháčkach, a preto si myslím, že je naším spoločným záujmom, aby sme sa čím skôr snažili s tým niečo urobiť. Lebo my sa tu bavíme, pán profesor Jurzyca pred chvíľou hovoril o tom, že o akú desatinku HDP by mohol byť rozpočet lepší alebo horší.
Dámy a páni, to, o čo prichádzame na podvodoch na DPH každý rok, sú takmer 2 % HDP. Keby sme neprichádzali o tieto peniaze na podvodoch na DPH, tak máme dávno vyrovnaný rozpočet. Nemusíme sa tu trápiť zoškrtávaním tam alebo onam, nemusíme sa trápiť, či zdvihneme plat zdravotným sestrám alebo učiteľom. Bolo by na všetko peňazí dosť.
Tak prečo sa nesústredíme, keď vieme, že toto je ten uzlový bod, to je to slabé miesto systému, kde odchádza jeden a 1,5 mld. ročne. Prečo sa na to spoločne nesústredíme? Ak sa na toto sústredíme, ešte raz opakujem, bude peňazí dosť na platy pre všetkých štátnych zamestnancov, ktorí si to zaslúžia, a väčšina z nich si to naozaj zaslúži a nebudeme musieť riešiť žiadne problémy s dlhovou brzdou. Toto je dlhová brzda, dámy a páni, 1,5 mld. na DPH. To je tá dlhová brzda, kde máte peniaze.
Ak chcete stavať, ak chcete budovať 1,5 mld. na DPH, tam máte tie peniaze, vezmite si ich. Stačí trošku odvahy, zoberte si ich a stavajte, budujte, rozvíjajte. Ale bez toho, aby sme čokoľvek urobili s týmito podvodmi na DPH, si neviem predstaviť, že by vláda mala mať tú ambíciu žiadať veľké peniaze a nechať toto plávať.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 19:57 - 19:59 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán Jurzyca, rád si vydiskutujem, ale len, aby sme mali ten bod, akoby nejaké, tú štartovaciu čiaru na diskusiu, áno, som presvedčený, že liberálna ekonomická politika v čase globálneho kapitalizmu absolútne zlyháva v tom, pretože nie je schopná zabezpečiť nieže rozvoj v strednej triede ľudí, ale nie je ju schopná chrániť pred decimáciou. A dá sa to dokladovať na čísla a viem to dokladovať aj na našich číslach, slovenských.
Pán kolega Uhrík, narástla tá zadlženosť veľmi, ale faktom je, že čiastočne k tomu prispelo aj to, že ľudia, ktorí predtým mali auto na lízing za 100 euro mesačne, si dneska kúpia auto na lízing za 200 eur mesačne. To znamená, platí to, čo povedal pán minister Kažimír, že ich životná úroveň sa akoby zvýšila, problém je v tom, že tých 82 % výdavkov z rodinného rozpočtu stále dávajú na nevyhnutné výdavky, v tomto prípade na splátku na lízing. A keď ju raz nezaplatia alebo teda trikrát, no tak o to auto prídu. A ten rozdiel v tej rezerve, ktorú majú, je strašne, strašne malý.
Čo sa týka pána poslanca Kamenického, ja som realista a konzervatívec, ja hľadám funkčné riešenia. Dívam sa, čo funguje, čo nefunguje. A čo nefunguje, to u nás nechcem. Čo funguje, to chcem, aby sme sem doniesli. Najdôležitejšie je vedieť zdaniť kapitál. Vedieť zdaniť kapitál, ktorý od Slovenska, zo Slovenska vyteká von. To znamená, že ja považujem za najdôležitejšie zdaniť monopoly, a keď budú chcieť odísť, kľudne, nech to štát odkúpi naspäť, ale tie peniaze vieme predsa ľuďom vrátiť aj v tom, že budú mať nižšie zdravotné odvody, nižšie odvody do poisťovní. Budú mať teoreticky nižšiu dépeháčku alebo nižšie da... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2017 19:32 - 19:52 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Tak, keďže sa bavíme o nejakej dlhodobej finančnej stabilite a bavíme sa o tom, že by sa ľudia mali mať na Slovensku, pokiaľ možno, dobre, skúste si tipnúť, pán minister, za koho sa bežný, pracujúci, zamestnaný človek má lepšie, za Ivana Mikloša alebo Richarda Sulíka, to znamená, v rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012, alebo v rokoch 2006 až 2010 a potom za vás od roku 2012 až doteraz?
Chcem len povedať, že z pohľadu bežného pracujúceho človeka to bolo úplne jedno, a dokážem vám to na číslach. A poviem potom aj prečo hospodárska politika, ktorú realizujete, škodila normálnym ľuďom približne rovnako.
Na úvod chcem povedať jednu vec. Ja nesúhlasím s tou mantrou, ktorá sa tu v liberálnych médiách rozvinula, že to, čo ficovci rozkradnú, tak potom musí tá pravicová vláda, alebo to, čo rozkradnú socialisti, potom musí tá liberálna ekonomická politika namáhavo dávať dokopy, aby to znovu tí ľavičiari mohli rozkradnúť. Čísla totižto hovoria o úplne niečom inom. Čísla hovoria o tom, že normálny pracujúci človek, žijúci zo mzdy, sa mal v podstate za oboch týchto typov ekonomickej politiky úplne rovnako zle. A poviem prečo.
Pozrime si čistý finančný majetok rodín. Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností, čiže hotovosť a peniaze na účtoch, veľmi zjednodušene pre ľudí, v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch 2000 až 2006, odkedy máme k dispozícii štatistiky, aspoň tie, ku ktorým som sa ja dostal, to sú Dzurindove vlády, a v rokoch 2010 až 2012, Radičovej vláda, dostaneme v percentuálnych bodoch číslo nula. To znamená, v pomere k disponibilnému príjmu likvidný finančný majetok domácností počas týchto vlád stúpol o nula percent, o nula percent. Za Dzurindových vlád klesal, za Radičovej trochu stúpol, ale výsledkom je nula, nula, nič.
Teraz sa pozrime na to, ako to bolo za Ficových vlád do roku 2015, kedy máme posledné čísla k dispozícii. Dostaneme sa v percentuálnych bodoch na číslo +4. To znamená, o 4 % sa zvýšil likvidný finančný majetok rodín, slovenských, za Ficových vlád. Problém je v tom, že v rokoch 2000 až 2015 v Maďarsku stúpol likvidný finančný majetok rodín o 45 %, v Česku o 71 % a v Poľsku o 98 percent. U nás nula, nula, nič.
Poďme ďalej. Čistý majetok rodín. Od roku 2000 do roku 2015 klesol približne o 9 percent. Za Dzurindových, Radičovej vlády, Ficových vlád klesol o 9 percent. Za Dzurindu pokles, za Radičovej mierny vzostup, za Ficových vlád približne vzostup o 1 percento. Ale znovu celkový pokles. Pre porovnanie: čistý majetok rodín v pomere k disponibilnému príjmu v Maďarsku za to isté obdobie plus 35 %, v Česku o 16 % viac, v Poľsku o 53 % viac. Tak akú tu robíme ekonomickú politiku v prospech ľudí?
Pozrime sa na zadlženie domácností. V roku 2000 bolo na úrovni 15 % v pomere k ich disponibilným príjmom. Viete, koľko to bolo v roku 2015? Päťdesiat tri percent. Najväčší nárast zadlžovania spomedzi všetkých zrovnateľných krajín, čiže berme staré krajiny EÚ bokom, bývalé socialistické včítane nás, tam sme úplne najhorší. Pre zaujímavosť, ten nárast zadlženia si ekonomicky liberálne vlády, zadlženia rodín, čiže Dzurindova a Radičova, rozdelili s Ficovými vládami v pomere 3 : 2. Vládli približne rovnako, 3 : 2 v neprospech ekonomicky liberálnych pravicových vlád, ktoré akože pomohli tým normálnym ľuďom.
Už som tu povedal, že nulové úspory má 30 % rodín, 57 % rodín minie mesačne všetok svoj disponibilný príjem, čiže nič neusporí, nemá nič na horšie časy.
Pán minister, to zadlžovanie, bohužiaľ, ide takým spôsobom, že v priemerných štatistických číslach to nevyzerá až tak zle, ale keď si to rozložíte, a 82 % výdavkov rodín sú tzv. nevyhnutné, tak na tej hrane, ony nie sú na úrovni chudoby, ony majú príjmy dostatočné, ale dostanú sa do previsu, nebudú mať z čoho splácať bežné záväzky, ktoré majú. A podľa štatistík NBS sa nezadlžujú tí ľudia iba, že si berú hypotéky, čo je normálne, keď som mladý človek, vezmem si hypotéku. Ale oveľa väčší je nárast spotrebných úverov, aby si udržali životnú úroveň. Čiže to je problém. Obávam sa, že to zadlžovanie je problém a môže sa nám veľmi vypomstiť.
Teraz prečo sme na tom takto na figu? Myslím naši ľudia, prečo sú na figu. A je úplne jedno, či sú to pravicové liberálne vlády, nazvime to liberálna ekonomika, alebo tá vaša ekonomika, pán minister. Problém je v tom, že my sme tu eldorádo pre zahraničný kapitál. Absolútne eldorádo.
Keď si vezmete, koľko sa v národnom hospodárstve Slovenskej republiky v HDP, ktoré sa vyprodukuje každý rok, prerozdelí na vládu, platy zamestnancov včítane odvodov, čiže náklady na zamestnancov, ktoré majú firmy aj štát, a na, nazval by som to, kapitál alebo firmy, tak ten pomer u nás je strašný. Päťdesiat jeden percent ide na kapitál. Iba 10 % ide vláde, 39 % za minulý rok sme dali na platy ľudí v tomto národnom hospodárstve. Vo Švajčiarku 59 % ide na platy ľudí, v Dánsku 53 %, v Nemecku 51 %, vo Francúzsku obdobne, ale, pozor, aj v takom štáte, ako je Slovinsko, ide 50 % na platy zamestnancov, v Chorvátsku 48 a okolo tej úrovne 48 %, čo je priemer v EÚ, je veľa, veľa krajín. Ako je na tom Slovensko? Tridsať deväť percent HDP dávame na platy ľudí. Čiže my sme tu výrobná fabrika lacnej pracovnej sily, zásobáreň lacnej pracovnej sily najmä pre nadnárodné spoločnosti.
A keď ste, pán minister, vyčíslili, že ten vstup do EÚ bol pre nás absolútne v poriadku, pretože za ten čas sme v previse pozitívnom oproti tomu, čo sme zaplatili a čo sme dostali z EÚ, 12 mld. eur, tak vás chcem upozorniť, že takýmto spôsobom každoročne tie nadnárodné spoločnosti sídliace v západnej Európe, či najmä v Nemecku a Francúzsku a Rakúsku, vyvezú niekoľko miliárd eur v zisku z tejto krajiny. Zneužívajú náš daňový systém v tom zmysle, že zdaňujú väčšinu pridanej hodnoty produktu vo svojej materskej krajine, a my z toho máme, povedal by som, veľmi malý podiel.
Upozorňujem, že naša produktivita práce stúpla za posledných 10 rokov najviac spomedzi všetkých krajín, s ktorými sa vieme porovnávať, o 14 % a dnes je najvyššia spomedzi všetkých bývalých postkomunistických krajín. Napriek tomu je náš priemerný čistý plat, alebo teda nie priemerný, najčastejšie priemerný, dá sa povedať priemerný čistý, 700 eur, ale v Slovinsku je napríklad 1 100 eur. Ja som sa zasmial, keď poviem takú aktuálnu vec, myslím, že to napísal Ivan Mikloš v dnešnom Denníku N, alebo včera, že veď je predsa zrejmé, že tie krajiny, ktoré robili tú liberálnu ekonomickú politiku sa majú oveľa lepšie než také "poťakrajiny" ako Maďarsko alebo Slovinsko. Opýtal by som sa pracovníka na Slovensku, zamestnanca, či chce mať minimálnu mzdu 800 eur alebo 435 ako u nás, či chce mať priemernú mzdu 1100 eur v čistom ako v Slovinsku alebo 700 eur na Slovensku. To si myslím, že ten zamestnanec by Ivanovi Miklošovi povedal, čo si o tom myslí. Spočítal by som si, o koľko klesli za posledných 5 rokov náklady, výdavky domácností na energie a ďalšie záležitosti v Maďarsku. Neviem, či by priemerný občan z východného Slovenska chcel dnes žiť na Slovensku alebo by radšej chcel žiť v tom hnusnom Orbánovom Maďarsku. Myslím si, že v tom Orbánovom Maďarsku sa dnes normálnemu bežnému človeku žije lepšie.
Keď si spočítame, keby sme na platy ľudí dávali iba európsky priemer alebo štandardnú sumu, ktorá je bežná, 50 % HDP, tak to znamená, že v tomto roku by sme na platy zamestnancov vzhľadom na HDP, to znamená, sme na výkonnosť našej ekonomiky vynaložili zhruba o 9 mld. eur viac. O 9 mld. eur viac, ako dávame na platy ľudí.
Myslím, že je, to číslo je aktuálne 32 mld., ktoré dávame na mzdy zamestnancov včítane nákladov na odvody. No to by bol setsakramentský rozdiel, keby sme vedeli dať tých 41 miliárd, tak ako to je v európskych ekonomikách bežné.
A ak teda hovoríme o tých pekných číslach, ako sa zvyšujú, tak ja upozorňujem, že pre bežného človeka, ktorý žije zo svojej mzdy, sa tá situácia nezlepšuje. Nezlepšuje sa, pretože stále dáva 82 % na nevyhnutné výdavky, stále viac sa zadlžuje a z toho hospodárskeho rastu, je mi to strašne ľúto, ale cíti strašne, strašne málo. Pretože aj u nás tie príjmy sa už prerozdeľujú nerovnomerne a tých najbohatších 20 % dostávalo pred, v roku 2010 48 % zo všetkých príjmov v tejto krajine. Teraz je to, myslím, 54 percent. Čiže stále to stúpa. Bohatí bohatnú, tí najchudobnejší chudobnejú čoraz viac, ale štatistické číslo je pekné. Hovoríme, že sa nám darí. Nedarí sa normálnym ľuďom dobre v tomto štáte. A, bohužiaľ, musím povedať bez ohľadu na to, aké vlády tu doteraz vládli. Pretože sme sa zaoberali ekonomickým rastom, štatistickými číslami, vytešovali sme sa z toho, ale majetok ľudí nerastie. Keš, ktorý ľudia majú k dispozícii, domácnosti, katastrofa. V porovnaní s okolitými štátmi úplná katastrofa. Dlhy rastú najviac spomedzi všetkých. Tak čo tí ľudia majú z toho ekonomického rastu? Nemajú z neho nič.
Musím vás trošku pochváliť. Napriek tomuto všetkému, čo som povedal, predsa len isté drobné kroky k tomu, aby sa tento nepomer v porovnaní so štandardnými európskymi krajinami aspoň trochu zmenšoval, ste urobili. V tomto zmysle ja podporujem čisto neideologicky, iba vzhľadom na to, aká je výkonnosť tejto ekonomiky, podporujem pomerne výrazný rast minimálnej mzdy. Pretože to je jedno z opatrení, ktorými môžme docieliť nejakú rovnováhu v tom, aby sa ten hospodársky rast prerozdeľoval vo vyššom percente smerom k ľuďom, k ich odmenám a platom a nie ku kapitálu, ktorý ho vyvezie okamžite zo Slovenska. Musím povedať, že v tomto zmysle ja kašlem na to, či sa tu dobre žije monopolom, napríklad energetickým, a som teda, napriek tomu, že ste zaviedli nejaké odvody, myslím si, že tieto by mali byť, monopoly a oligopoly zdaňované, výrazne, výrazne tvrdšou sadzbou a nešiel by som len do vyššej sadzby v dani z príjmov právnických osôb, ale aj do ďalších špeciálnych daní.
Ak by som rozmýšľal nad tým, že na čo sa v tej ekonomickej politike zamerať, to, čo je najdôležitejšie, myslím, že to tu povedal aj prezident, a ja som rád, že to povedal, že výkonnosť tejto ekonomiky je taká, že bežný zamestnanec by mal mať výrazne vyšší plat, ako momentálne naši ľudia majú. Považujem za nehorázne, že minister hospodárstva dáva do médií vyjadrenia, keď idú štrajkovať zamestnanci automobilky, že to je iracionálne, že požadujú zvyšovanie miezd. Kedy majú žiadať zvýšenie miezd, ako vtedy, keď sa darí aj ekonomike, aj tej konkrétnej automobilke? Kedy majú žiadať o zvýšenie mzdy? Minister hospodárstva sa zastáva takýmto spôsobom zamestnávateľov, ktorí tu tvoria veľmi slušný zisk? To sa mi zdá byť veľmi zvláštne.
Ak by sme prepočítali platy alebo sumu, ktorú dávame na platy, a dávali by sme na ňu iba 50 % HDP, tak ako je to v Európe bežné, tak to v priemere znamená, keďže v našom štáte momentálne robí okolo 2,5 milióna ľudí, o 200 eur v čistom každému človeku mesačne viac. Ja viem, že sa to nedá nariadiť uznesením vlády, ale uvedomme si, že platy ľudí sú v tejto ekonomike podhodnotené o 200 eur mesačne v čistom. V porovnaní s výkonnosťou slovenskej ekonomiky, v porovnaní s našou efektivitou produktivity práce, výkonom ekonomiky ako takej sú podhodnotené platy ľudí o 200 eur v čistom mesačne už dnes. A toto ja považujem za strategickú otázku, ako toto vyriešiť.
Tak ako som v tom prvom svojom vystúpení hovoril o jeden a pol miliardovom GEP-e na DPH, pretože všetko ostatné, čo riešime, by som povedal, sú takmer smiešnosti, lebo to sú tie peniaze, kde treba ísť, tak aj v tej ekonomickej politike, keď si vezmeme, aká je výkonnosť tohto štátu ekonomická a aké majú ľudia platy, tak ten rozdiel 200 eur mesačne v čistom pre každého pracujúceho človeka v tomto štáte, to je to najkľúčovejšie, čo potrebujeme urobiť. Keď sa nám toto podarí vyriešiť, ako nastaviť tú ekonomiku tak, aby sme stiahli tie zisky z kapitálu alebo tie peniaze, ktoré majú minimálne energetické monopoly dvakrát, niektoré trikrát tak vysoké zisky ako v západnej Európe, a to sú monopoly, kde ten zisk im garantuje štát, ÚRSO im garantuje tie zisky, tak nebudeme musieť riešiť žiadny extrémizmus. Prečo by, pre boha živého, ľudia riešili extrémizmus, keď by im v priebehu krátkeho času narástli platy o 20, tým chudobnejším o 30 percent? Načo by riešili nejaký extrémizmus? Medzi nami, bolo by im úprimne jedno, či smeráci kradnú, alebo čo robia, bolo by im to úprimne jedno. Ak by ľudia mali o 20, 30 % vyššie čisté mzdy, tak by si povedali, okej, systém funguje, nepotrebujeme žiadne protisystémové strany, veď systém funguje. Toto je ten hlavný problém.
A teraz jedna nepríjemnosť pre vás, pán minister, vrátim sa k tej dépeháčke. Povedali ste, že urobíme ten register odpočtov DPH. V poriadku, to ja veľmi vítam. Ale urobíme aj register tých, ktorí nezaplatili dépeháčku, aby sa to dalo spárovať? Tak to potom vieme porovnať, že kto je ten, kto dostal a či nie je náhodou ten istý, kto mal odviesť z inej firmy, ale neodviedol. Povedali ste, že o miliardu viacej vyberáme. Podľa informácií z Finančnej správy a Inštitútu pre finančnú politiku 730 mil. eur ročne je to, čo sa vyberá lepšie. Ale je tu takýto problém: keď ste nastúpili teraz v tom strašnom roku 2012, a ja súhlasím, ten dávam bokom, od roku 2013 do roku 2016 ste mali štyri roky, ako s tou dépeháčkou niečo urobiť. GEP na DP, alebo teda celková neodvedená DPH bola približne 2,9 miliardy. Vy ste ju stiahli približne o tých 730 miliónov. Zjednodušene povedané, podvody ste znížili o 25 percent. O 25 % ste znížili objem podvodov alebo teda peňazí, ktoré zbytočne štátu unikli. Za štyri roky.
Belgicko v roku 2002 bolo na tom veľmi podobne, ako sme dnes my. Mali strašný výber dépeháčky. Nasadili na to jeden špecializovaný softvér a tento špecializovaný softvér, odborne sa tomu hovorí Data Mailing, ktorý spracováva všetky operácie na DPH, spôsobil to, že za rok dokázali odhaliť vopred, pred vyplatením, 80 % karuselových podvodov. Osemdesiat percent karuselových podvodov za rok. Keď by som to tak mal povedať, a začíname z tých 2,9 mld. a dokázali by sme 80 % tam podvodov zabrániť, no tak by sme nemali dnes tých 2,2 až 2,3 mld., ktoré ešte stále nám utekajú, ale mali by sme 600 miliónov. To je veľký rozdiel.
No a teraz ten problém. Pán minister, finančná správa, ten softvér belgický, v úvodzovkách, ja ho tak volám, už niekoľko rokov má. Neklamú vás náhodou tí ľudia, ktorí s ním robia? Každý rok vám zvýšia výber DPH o nejaké drobné, aby preukázali, že si zaslúžia svoju prácu, ale ten softvér má mať účinnosť 80 percent. A on má za štyri roky účinnosť 25 percent. Obávam sa, že vás tam niekto klame.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 18:30 - 18:31 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega Kamenický, to je práve omyl, ktorý sa často uvádza, že sme v pohode, pretože naše domácnosti sú zadlžené ešte menej, ako je priemer EÚ. Problém je v tom, ešte sme nedosiahli tú priemernú úroveň, problém je v tom, že ja som si dal tú námahu a z roku 2015 z dostupných informácii štatistického úradu NBS-ky a všetkých dát, ktoré boli, som prepočítal, aká je štruktúra výdavkov týchto domácnosti z hľadiska toho, nie tí, ako sa hovorí, že ošatenie, bývanie a energie a potraviny, čo sa berie ako základ, ale aké sú všetky nevyhnutné. Lebo napríklad aj obed v školskej jedálni musíte zaplatiť dieťaťu. Nekúpite mu električenku? Musíte kúpiť električenku. Čiže napočítal som všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné. Viete, aké percento je nevyhnutných výdavkov priemernej slovenskej rodiny. A to tie chudobnejšie sú na tom ešte horšie? Osemdesiatdva percent. Osemdesiatdva percent výdavkov sú nevyhnutné. Čiže akonáhle pri tejto zadlženosti sa trochu pohnú úrokové miery, a pekné počasie nikdy nie je natrvalo, tak tí ľudia nebudú mať z čoho tie záväzky platiť. A toto ťahá našu ekonomiku. To je podľa mňa veľký problém, ktorého by sme sa mali vyvarovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2017 18:04 - 18:26 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, začal by som takými drobnôstkami, ktoré ma, takými pikoškami, ktoré ma zaujali, možno aj pre kolegov a pre, prípadne pre občanov. Pozrel som si také pikošky a to je konkrétne, kapitálové výdavky pre ľudí, teda to, čo môžu jednotliví ministri alebo šéfovia ústredných orgánov štátnej správy minúť podľa vlastného uváženia, veľmi zjednodušene povedané. Tak som si len tak námatkovo pozrel, že kde boli najvyššie nárasty. Ministerstvo vnútra dostalo oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 170 mil. eur navyše, ministerstvo životného prostredia o 127 mil. eur navyše, ministerstvo hospodárstva o 135 mil. eur navyše a Úrad vlády, ktorý mal pôvodne plánovaný rozpočet na kapitálové výdavky 1 mil. eur, nakoniec mal 31 mil. eur. Samozrejme, že boli aj rozpočty alebo ministerstvá, ktoré boli výrazne podhodnotené, ale toto boli také, povedal by som, najviac favorizované, kto sa vyhrieval minulý rok v priazni ministerstva financií.
Ako druhú poznámku by som chcel povedať na úvod, že vláda v tomto materiále tvrdí, že hlavným motorom toho rastu ekonomiky bola spotreba domácností. A to je veľký problém, dámy a páni, vysvetlím veľmi jednoducho prečo. Pretože naše domácnosti, čiže slovenské rodiny sa zadlžujú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín, ktoré nepatrili do tej starej Európskej únie. Zadlžujú sa katastrofálne takým spôsobom, že dokonca aj Národná banka Slovenska zvolala tlačovku, kde oznámila aké opatrenia pri riešení hypoték a spotrebných úverov chce robiť a chce robiť tlak na banky, pretože nám tam vzniká bublina, ktorá môže dopadnúť na našu ekonomiku ešte horšie, ako bola kríza v 2008.
Aby sme vedeli ako na tom, ako zle na tom sme, tak skúsim povedať niekoľko faktov. Budem hovoriť celkovú zadlženosť domácností v pomere k hrubému domácemu produktu, to znamená, k tomu, čo sa za jeden rok u nás vyprodukuje ako národné bohatstvo. V Maďarsku je to 24 % HDP, hrubého domáceho produktu, v Slovinsku je to 32 %, v Česku 34 %, v Poľsku 37 % a na Slovensku 38 % HDP. Máme najviac zadlžené domácnosti a rodiny spomedzi všetkých porovnateľných krajín, s ktorými sa môžme porovnávať. Čiže celá táto spotreba domácností je, bohužiaľ, financovaná dlhom. Ľudia sa musia čoraz viac a viac zadlžovať, aby si väčšina ľudí aspoň udržala životnú úroveň, ktorú doteraz majú.
Pre vašu informáciu, 57 % slovenských domácností nedokáže ušetriť ani euro, to znamená, celý svoj príjem, ktorý v danom mesiaci majú, používajú len a len na hradenie bežných životných nákladov.
Ako ďalšiu informáciu uvádzam, že 30 % slovenských domácností nemá žiadne úspory, žiadne úspory. Pretože buď nikdy žiadne nemali, alebo v posledných rokoch proste o všetky úspory prišli, pretože nedokázali ťahať ani bežnú spotrebu svojich domácností.
Poviem dve čísla, Slovensko malo v roku 2010 27 % zadlžených domácností, v roku 2014 podľa posledných čísel, ktoré robila NBS-ka, ďalšie sa budú robiť tento a budúci rok, to už bolo 37 % domácností. To znamená, tá zadlženosť domácností stúpla o 10 percentuálnych bodov. A to nie sú dobré výsledky, to sú veľmi rizikové výsledky vzhľadom nato, čo sa stane, keď náhodu tá ekonomika sa trošku zadrhne a ľudia budú musieť platiť o trošku vyššie úroky.
To najväčšie zadlžovanie sa dialo, bohužiaľ, v rokoch vášho ministrovania od roku 2012, čím nehovorím, že (reakcia predkladateľa), domácností, domácností, tak, čiže začo vás neviním zodpovednosťou, faktom ale je, že pre našu, pre našu ekonomiku je to veľký problém. Pretože ak sa zadrhne ekonomika, nebodaj, ľudia prídu o prácu, nebudú mať z čoho splácať tieto úvery a nebudeme tu mať 3,7 mil. exekúcií ako dnes, ale bude ich oveľa, oveľa viacej. A to potom si nechcem predstaviť, ako budeme fungovať.
Chcel by som ešte povedať, že my sme tu mali v posledných rokoch náš susedský štát, na juh od nás, Maďarsko, sme veľa čítali o tom, ako robí Orban nesprávnu hospodársku politiku, ako ho všetci kritizovali, tak chcel by som len uviesť, že zatiaľ čo u nás tá zadlženosť domácností rástla a to takým spôsobom, aby som to povedal veľmi presne, za posledných 15 rokov celková zadlženosť domácností stúpla 3,5-krát v pomere k disponibilným príjmom domácností, tak v Maďarsku od roku 2010 do roku 2015 dokázali znížiť zadlženosť domácností takmer na polovicu. Bola tam 42 % HDP, dneska je to už iba 24 % HDP. Čiže dá sa to robiť aj opačne, najmä keď sa ekonomika rozvíja.
Teraz by som chcel prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Finančná správa, aj pán minister, sa radi chvália tým, že ako významne sa nám podarilo – neviem, či toto nie je vaše, pán minister, nie, dobre tak to tu zostalo – že pán minister a finančná správa sa veľmi radi chvália tým, ako významne sa im podarilo zlepšiť výber DPH. Tak by som vás chcel upozorniť na niekoľko faktov, ktoré podľa mňa nasvedčujú tomu, že sa asi vytešujeme trochu predčasne, ako veľmi sa nám darí.
V samotnom materiáli, ktorý nám pán minister dal, vás upozorňujem na tabuľku č. 2 – daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2016. Naplánovaných v schválenom rozpočte a potom aj v upravenom sme mali 5,64 alebo 5,65 mld. eur, ktoré chceme vybrať na dani z pridanej hodnoty. Koľko sme vybrali reálne? Reálne sme vybrali 5,360, to znamená, ak dobre počítam, takmer 300 mil. pod plán. Vybrali sme o 300 mil. menej, ako bolo na DPH naplánované. Porovnajme si to s rokom 2015, ale aj oproti roku 2015, kedy sme vybrali 5,5 mld., sme vybrali o 140 mil. menej oproti roku 2015. Pozrime sa na to ďalej. Akú máme daňovú medzeru? To znamená to, čo oproti predpísanej DPH nevyberieme, 30 %, 29,6 % je, myslím, presné číslo. Aký je priemer Európskej únie? Približne tesne nad 10 percent. Čo to znamená? V tomto štáte by sme na DPH podľa predpísaného výberu DPH mali vybrať o 2,3 mld. viac. Ale ak rešpektujeme, že v Európskej únii je priemer daňovej medzery, to znamená, toho, čo sa, zjednodušene, rozkradne, alebo to, že firmy skrachujú a proste neodvedú DPH, keď to od toho odpočítame, že to je benchmark európsky, ako ste sa vyjadrovali, pán minister, že sa musíme niečím riadiť, tak to pre nás znamená 1,5 mld. eur, 1,5 mld. eur, ktoré nám niekde lietajú vo vzduchu.
Že to nie je nereálne dosiahnuť, tých 10 %, ktorý je európsky priemer, to vidíme napríklad aj na príklade Belgicka, kde bola katastrofa, dneska už sú takmer tesne nad európskych priemerom. My sa tu bavíme a vytešujeme, že oproti predpokladom sme mali za minulý rok o 0,25 % HDP nižší deficit. A vytešujeme sa, že dobre to išlo. Ale ten 1,5 mld., to je takmer 2-percentný podiel na HDP. Tu sa bavíme o desaťnásobne väčšom čísle, o desaťnásobne väčšom čísle, o ktoré prichádzame. Pokiaľ sa nemýlim, výdavky, alebo, pardon, daňové príjmy sme mali kalkulované na 11 mld., teraz neviem, či, myslím, že sme aj toľko vybrali v minulom roku. Dobre hovorím? No a tu máme 1,5 mld., 1,5 miliardy. To znamená, koľko to je, 13,6 %, ktoré nevyberieme? To je podľa mňa katastrofálna suma.
Prečo sa sústreďujem na tú dépeháčku? Pretože verím v teóriu 80 : 20, keď sa sústredíte na 20 % najpodstatnejších vecí, dosiahnete 80 % očakávaného výsledku.
My sa snažíme šetriť na tom, na tom, robíme benchmarky, Hodnotu za peniaze, snažíme sa tlačiť v celej štátnej správe, aby tie organizácie šetrili, pretože nemáme peniaze, keď ste sa pýtali, čo je to dosť, tak sa mi zdá, že 1,5 mld., o ktoré prichádzame na dépeháčke, je teda sakra dosť peňazí. A najmä máme ten benchmark, že vieme, že by sme o ne nemuseli prichádzať.
Ak by som bol ministrom financií a hľadal by som nejaké peniaze, alebo rozmýšľal nad tým, na čo sa sústrediť, tak keď vidím, že mi niekde lieta 1,5 mld., asi by som sa sústredil najmä na to. Ja chápem, že sú rôzne politické, možno mocenské, záujmové a neviem, jaké vplyvy na finančnej správe, tak chcem navrhnúť takú vec, že, dobre, tak vám možno pomôžeme. Ak tí ľudia, ktorí tam sú, možno tú analytickú prácu nerobia až tak, ako by mali, tak zverejňujme neplatičov daní, tak zverejnime – a to som navrhol aj na túto schôdzu a budem vás o to žiadať, pán minister, opakovane, lebo si myslím, že je to dôležitá vec – zverejníme od roku 2012, alebo od roku 2010, alebo mne je jedno, odkedy si povieme, zoznam všetkých ľudí, ktorí dostali, všetkých firiem, subjektov, ktoré dostali vrátky DPH nad pol milióna eur, nad 500-tisíc eur. Aby sme zistili podľa pravidla 80 : 20, či náhodou väčšinou toho GEP-u, ktorý máme, teda toho čo nám tam chýba, to, čo nám mizne, vyparuje sa, nerobí istý úzky okruh subjektov, na ktoré by bolo možno potom sa sústrediť. A zase opačne, treba to porovnať s ďalším zoznamom, to je môj zoznam č. 2, tých, ktorí dlžia na jednotlivých operáciách s DPH viac ako 500-tisíc eur. Skúsme to porovnať, či tam nie sú nejaké prepojenia! Máme na to drahé softvéry, sú na to aj voľne dostupné softvéry, z ktorých by sa možno dalo niečo vypozorovať.
Ale opakujem, ak daňové príjmy tohto štátu sú 11 mld. a my tu máme 1,5 mld., ktoré nám lieta, a to nehovorím o tých 2,3, ktoré sú celkové, hovorím iba o tých, ktoré by sme mali byť schopní vybrať podľa priemeru EÚ, tak si myslím, že by sme sa tomu mali veľmi dôrazne venovať.
Pán Kamenický tu pred chvíľou povedal kolegovi Hegerovi, že no, dobre, dobre, ale teda, že ako to riešiť? Chceli by ste nejakú konštruktívnu pripomienku. Ja navrhujem, sústreďme sa na toto, sústreďme sa na toto. Ja na rozdiel možno od niektorých opozičných kolegov to hovorím úplne vážne, úprimne neverím, že veľká, veľká, veľká väčšina vládnych poslancov alebo činiteľov má niečo spoločné s nejakými dépeháčkovými podvodmi alebo, nebodaj, s nejakým krytím nejakých dépeháčkových podvodov.
Ja som o tom dokonca na 100 % presvedčený, možno aj preto, že viem, kto tvorí to mizivé percento aj spomedzi vládnych politikov, ktorí možno na krytí nejakých dépeháčkových podvodov nejaký záujem majú.
A preto si myslím, že je celospoločenským proste konsenzom, že ak nám tu uchádza 1,5 mld. a my sa naťahujeme, či zdvihneme zdravotným sestrám plat o 30 euro alebo o 50, či zdvihneme dôchodok o 2 eurá alebo o 2,30, a tuto máme 1,5 mld. každý rok na stole, tak poďme o ne zabojovať. Ale veď ak sa nám teraz, myslím ako aj opozícii, podarí prispieť k tomu, že sa tých 1,5 mld. vyberú, veď to je 1,5 mld. pre vás, pre vládnu koalíciu, ktorú môžte podľa vlastných priorít rozpočtových použiť na zlepšenie života ľudí. Ale je to spoločensky prospešné, tak to urobme! To je strašne veľká suma, 1,5 mld., 1,5 mld. eur na dépeháčke.
To si myslím, že stojí zato, aby sme tomu dali absolútnu prioritu. A mne je teraz jedno, neni mi jedno ako občanovi, ale z rozpočtového hľadiska mi je úplne jedno, či za to niekoho zavrú, alebo nezavrú, ja chcem mať tie peniaze v kešeni, v štátnej kešeni. Za 1,5 mld. dokážeme robiť také veci, že keby sme tuto spočítali všetky podnety, to, čo aj pán minister hovoril, že čo je to dosť, bolo by treba tam, neviem kde, peňazí, možno by sme ani nemuseli rozmýšľať, že čo je to dosť. Možno by sme nevedeli čo s tými peniazmi spraviť tak narýchlo, lebo si nevieme predstaviť, že by sme mali o 1,5 mld. eur viacej v rozpočte.
A to je taký problém? Skočme sa opýtať do Švédska, do Belgicka, do iks iných krajín, ktoré majú daňovú medzeru na DPH, čiže to, čo sa rozkradne, alebo firmy skrakujú, 8 percent, 9 percent. My máme 30. Nemohli by sme sa ísť opýtať, ako to robia? Určite by som sa nešiel opýtať do Česka, kde sa teraz honosia, že ako bojujú. Tam sa im až tak veľmi nedarí. Asi by som sa určite nešiel opýtať do Talianska, kde robia nejakých 24 %, pokiaľ si dobre pamätám, ale aj 24 % by pomohlo. Keby sme to znížili iba o tú jednu šestinu, aj to by boli veľmi pekné peniaze, aj to by boli stovky a stovky miliónov.
Ja som taký človek, že keď so do niečoho zahryzne, tak ma to pomerne dlho baví, najmä ak som presvedčený, že je to dôležitá vec. A ja som presvedčený, že 1, 5 mld. v štátnom rozpočte, ktoré tam nie sú, je superdôležitá vec. Ja som stopercentne presvedčený, že ak si občania myslia, že najviac sa rozkráda, čo ja viem, pri diaľniciach, alebo najviac rozkrádame pri IT tendroch, alebo pri čomkoľvek ďalšom, možno sa mýlia. Možno sa mýlia, lebo 1,5 mld., ktoré nám chýbajú v štátnom rozpočte na DPH, to je strašne veľká suma peňazí. To napríklad by sme mohli z toho, teraz len tak od očka poviem, tak mi to tak vychádza, že asi by sme všetkým policajtom a vojakom bez, bez tentokrát Slovenskej informačnej služby a ďalších bezpečnostných zložiek, dvojnásobne zvýšiť plat. Alebo učiteľom by sme mohli dvojnásobne zvýšiť plat bez akýchkoľvek problémov. To je strašne veľká suma peňazí.
A my sme ticho, tichučko už roky. Všetci sú zvyknutí na to, že, dokonca aj médiá a novinári, že niekto povie no tak musíme vyberať viacej DPH, no tak to je jasné, to sú také kecy, no však to každý hovorí, a nikto to neurobí. Ale prečo je to vlastne tak? Ako je to možné, že my tu škrabeme, minister tu dáva rozpočtové opatrenia, naháňa obce, však to je správne, ja s tým súhlasím, keď niekto urobí nejakú chybu, a tu máme 1,5 miliardy? To je strašná suma, to tu nikoho nezaujíma?
No ja som sa rozhodol, že z tejto témy si ja urobím taký koníček, pretože si myslím, že je to veľmi verejne prospešný koníček, a som presvedčený, že 99 % ľudí, čo sa v tejto sále mihnú, nemá nič spoločné s tým, že sa tu dejú nejaké podvody na DPH. Ja som pevne presvedčený, že 99-celé, dobre, poviem, 7 % z tých ľudí, čo tu v sále sedia, to je jedno na ktorej strane, si len neuvedomuje, že vlastne keď tu rozprávame o zefektívňovaní, poviem príklad, pán podpredseda vlády Pellegrini sa snaží tie IT projekty nejako, aby boli efektívne, pán minister sa tu snaží, aby nejaká Hodnota za peniaze a Inštitút finančnej politiky robil nejaké analýzy. Koľko ušetrili tie analýzy za tie roky? Ja verím, že veľa, ale ušetrili 1,5 mld. ročne? Lebo tu sa bavíme ročne o 1,5 mld. eur. Každý rok 1,5 mld. eur, to keď si predstavím, že by napríklad aj táto vláda, keď sa bude blížiť do budúcej predvolebnej kampane, chcela jednoducho pridať oprávnene nejakým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, tak si myslím, že to by bolo veľmi prínosné a hodnotné.
Dúfam, že vedieme 1:0 nad Anglickom, keďže som počul krik.
Pán minister, toto považujem, viem, že máte veľa problémov, ale toto ja považujem za absolútnu prioritu, ktorej by sa váš rezort mal venovať. A ja som pripravený vám pomôcť a hovorím to aj s tým, že naozaj tie peniaze pomôžu vám. My sme teraz v opozícii, my nebudeme mať dosah na to, ak tých 1,5 mld. eur nájdeme, ako sa použijú. Ale možno nebude možno treba ani odbrzďovať dlhovú brzdu alebo robiť nejaké opatrenia v tejto súvislosti.
Pokiaľ tomu správne rozumiem, teraz, keď to narýchlo vypočítam, tak 1 % posunutia dlhovej brzdy by bolo zhruba, zhruba 800 miliónov. Dobre hovorím? Tak tu máme dvakrát 800 mil., zjednodušene povedané. Čo keby sme sa dohodli na tom, že tie strategické investície, ktoré potrebujeme, ak ich teda potrebujeme urobiť, tak poďme sa sústrediť na tú dépeháčku?! Mňa už nebaví stále len počúvať, že, aha, to sú také frázy a neviem čo. Tak vidím tu jedno číslo, ktoré vyberieme, vidím druhé číslo, ktoré nevyberieme, to je 2,3 mld., a vidím, že ak by sme to robili iba štandardne v priemere EÚ, tak vyberieme o jeden a pol miliardy viacej. Vidím, že sme v štandarde EÚ, napríklad čo sa týka deficitu verejných financií. To sme urobili, to sme dosiahli. Prečo by sme nemohli byť v štandarde EÚ aj čo sa týka výberu DPH?
Veľmi vás žiadam a prosím, pán minister, začnime sa tomu venovať. Ale myslím teraz všetci. Zverejnime tých, ktorí na vratkách DPH profitujú dlhé roky! Je mi jedno od ktorého roku. Zverejnime tých, ktorí dépeháčku mali zaplatiť a nezaplatili! A mňa teraz vôbec nezaujíma, či si našli právnu kľučku alebo nenašli, či je to legálne alebo nelegálne. Mňa zaujíma, aby sme mali v štátnom rozpočte o jeden a pol miliardy viac. A to pomôže úplne každému.
Znovu sa na vás odvolám, povedali ste, že vás nebaví také, že kto za to môže a ten a ty zlodej a tam zlodej. V poriadku. Teraz ma pracovne nezaujíma, kto za to môže, zaujíma ma, čo vieme urobiť pre to, aby tých jeden a pol miliardy každý rok, každý boží rok sme mali v rozpočte o jeden a pol miliardy viacej. Ako bude rásť ekonomika, tak to bude aj viacej ako jeden a pol miliardy a minimálne o jeden a pol miliardy viac.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 16:01 - 16:03 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ja ti teraz, pán poslanec, poviem, že v čom je táto tvoja predstava úplne pokrivená. Ty si niekoľkokrát povedal, že a tým pádom nebude musieť ten človek sa stať členom politickej strany. Veď on môže spolupracovať, len sa nebude musieť stať členom politickej strany. To je, ako keby politika mala byť niečo prašivé, človek, ktorý vstúpi do nejakej strany, bol nejaký prašivec skorumpovaný. To je tá predstava o politike, ktorú živia tí, ktorí dnes vládnu. Aby sa slušný človek hanbil za to, že je nebodaj členom nejakej politickej strany. Ale my by sme snáď mali chcieť spoločnosť, kde ľudia, keď niečomu veria, tak sú hrdí na to, že sa k tomu prihlásia, pretože vedia, že sa nemusia ničoho báť, že ich za to nebude nikto postihovať. A my namiesto toho, aby sme riešili tento problém, vyrábame z človeka, ktorý napríklad dnes je ochotný stať sa členom politickej strany, vyrábame z neho nejakého špinavca, ktorý potom nebude môcť realizovať svoje profesné a iné odborné zázemie iba preto, že mal tú odvahu, že v čase, keď naňho všetci pľuli a keď tým strácal, si nebodaj dovolil vstúpiť do nejakej opozičnej strany. To považujem za strašne nefér.
Lebo ja ťa ubezpečujem, pán kolega, že všetci tí špinavci, ktorým sa snažíš zabrániť, aby tu mohli bačovať, oni majú žiadny problém s tým, či sú, alebo nie sú v strane, oni si to vybavia inak. Ale práve ten slušný človek sa bojí dnes angažovať, aby ho neoznačili za špinavca. A ty podporuješ toto vedomie v tej spoločnosti, že každý človek, ktorý sa stane nebodaj členom aj slušnej politickej strany alebo slušného politického hnutia, je vlastne niečo, čoho sa treba strániť, čo je fuj. Malo by to byť obmedzené. To je pokrivená predstava, úplne pokrivená predstava.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2017 15:57 - 16:00 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán kolega navrhovateľ, ja viem, že ste si dali veľkú námahu, aby ste tento návrh zákona pripravili a snažili ste sa vychytať tie jednotlivé muchy, ktoré tam boli, ale musím vás upozorniť na jednu vec, ktorú ste nedomysleli.
Pretože z vášho návrhu zákona vyplýva, že človek, ktorý si v dnešnej dobe trúfne stať sa členom politickej strany, nebodaj ešte aj opozičnej, nebodaj aj takej, na ktorú všetci útočia, je prašivý pes, ktorý keď náhodou, tá jeho strana, ku ktorej sa nebál verejne prihlásiť a nie iba tak niekde potajme povedal, že ja vám držím palce, sa stane vládnou stranou a nedajbože má možnosť nominovať nejakého odborníka aj do nejakých štátnych funkcií, tak tento človek bol prašivý pes, lebo on tam nemôže byť podľa vášho návrhu zákona. A s týmto ja teda hlboko nesúhlasím.
Ja, samozrejme, si myslím, že vo funkciách majú byť ľudia, ktorí problematike rozumejú. Ale urobiť prašivých psov z niekoho, kto má tú odvahu dnes stať sa členom opozičnej politickej strany, pán kolega, to neni veľmi primerané.
A nemôžem si práve v súvislosti s tým, že keďže vás mám rád, tak vás nemenujem, aby ste neboli v tomto zázname, pretože viem, že to myslíte dobre, ale byť členom politickej strany, ktorá má štyroch členov, a rozprávať, že straníci, členovia strany nemôžu byť nominovaní do žiadnej významnej štátnej funkcie, to považujem za také pokrytectvo, že je to až neuveriteľné. Viem, že ste to takto nemysleli, preto to neustále opakujem.
Ale ja keď počujem, viete, tie reči o, neustále, o nestraníckych odborníkoch, nezávislých odborníkoch, tak upozorňujem, že väčšina tzv. nezávislých odborníkov sa ukázala, že sú to iba nezávislí podvodníci, ktorí nie sú viazaní ničím, nikto nad nimi nemôže vykonávať žiaden dohľad. Ako sme sa tu v tomto štáte vysporiadali s tým? Však sme tu mali rôzne, viete, samosprávy takých orgánov, hentakých, aby boli nezávislí, aby boli nestranícki. Ako to dopadlo? Boli nezávislí a nestranícki v tom zmysle, že idú proti celému systému, všetkým ľuďom sa vysmievajú do očí a bez ohľadu na to, že voľby-nevoľby, oni povedia: "Ale my tu sedíme, veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci. Čo vy nám rozprávate po voľbách, kde občania vyjadria nejakú vôľu, že by sa snáď mohlo niečo zmeniť? Veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci."
Toto je jediné, čo mi na tom vadí, pán kolega.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 15:42 - 15:44 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, mimochodom, ja to podporujem, je to správny návrh, ale ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, buďte tu v štvrtok, buďte tu v utorok od deviatej, keď tu bude pán minister Kažimír, budeme sa o tom rozprávať.
Poviem vám jeden konkrétny a veľmi jednoduchý prípad. Slovenská republika prichádza na dépeháčke ročne o 2,2 mld. eur, o 2,2 mld. ročne, 30 % dépeháčky sa nevyberie. Tak poďme iba na štandardnú európsku úroveň kdesi tesne nad 10 %. Tak tam hneď máme 1,5 mld., a to sú teda konské peniaze, ktoré sa dajú použiť na všetko, čo potrebujeme.
A navyše ešte by som chcel upozorniť na taký drobný fakt, že, tak ako ste povedali, ja si myslím, že väčšinu z toho, čo na tie obnoviteľné zdroje dávame, by sme mali rovno zrušiť, pretože to nikomu nepomáha, iba to zvyšuje energetickú náročnosť, zbytočne do toho všetci dávajú oveľa viacej peňazí, než by bolo treba. Podľa našich prepočtov tá suma, ktorú by ušetrili domácnosti, je vyššia ako 60 eur. Ale o tom sa môžeme pobaviť.
Ale to najpodstatnejšie, čo je, že čo sa týka tých podnikateľov, o ktorých ste hovorili, že by sa im znížili výrobné náklady, my navrhujeme, aby to, o čo by sme im takýmto spôsobom znížili výrobné náklady, mohli premietnuť do miezd tých zamestnancov. A tým pádom, ak by boli mzdy vyššie, odvody do štátneho rozpočtu sú vyššie atď., dane atď. atď., to znamená, pomohlo by to každému, a preto ten ja váš návrh podporujem a absolútne sa nebojím o to, že by sme tie peniaze nevedeli nájsť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 15:15 - 15:16 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Mihál, s väčšinou toho alebo dokonca so všetkým, čo ste povedali, súhlasím, ale mám iba jednu priateľskú poznámku.
Nenavážajte sa vy do nás fajčiarov. My fajčiari sme pre túto spoločnosť neuveriteľne spoločensky prospešní. Keď uvidíte nejakého najbližšieho vojaka alebo policajta, tak si uvedomte, že my ročne platíme na spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov toľko, že platíme de facto každého príslušníka bezpečnostných zložiek v tomto štáte. Bez nás fajčiarov by vás nemal kto chrániť, ani vašu rodinu.
A po druhé aj ten argument o tom, že zdravotná starostlivosť fajčiarov stojí viacej ako nefajčiarov, je veľmi pochybný. Veď my sme si predsa túto zdravotnú starostlivosť bohato predplatili práve platením spotrebnej dane z tabaku. Vy by ste sa mali snažiť, aby sme žili čo najdlhšie, pretože financujeme značnou čiastkou výdavky štátneho rozpočtu tohto štátu a myslím si, že by sme si zaslúžili za to aj primeranú vďačnosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 14:28 - 14:29 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec, teraz ste otvorili otázku, ktorá by si žiadala dlhšiu diskusiu, ale poviem iba poznámku. Trh funguje vtedy, keď je chápaný ako priestor, kde každý môže ponúknuť svoje tovary a služby a ľudia si môžu slobodne vybrať, ktorý z tých tovarov a služieb si kúpia. V tomto zmysle je pre mňa prirodzeným trhom územie Slovenskej republiky, kde by som si rád pozrel, ktorý z našich výrobcov nábytku alebo ďalších spracovateľov dreva vyrobí najkrajšie skrine, najkrajšie výrobky, a nech sa ľudia rozhodnú, ako sa medzitým, ako si vyberú jednotlivé veci, ktoré sa im páčia. Problém je v tom, že v medzinárodnoekonomických vzťahoch trh nefunguje, v medzinárodnoekonomických vzťahoch fungujú iba záujmy a my na svoje ekonomické záujmy trestuhodne zabúdame.
Skryt prepis