Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, začal by som takými drobnôstkami, ktoré ma, takými pikoškami, ktoré ma zaujali, možno aj pre kolegov a pre, prípadne pre občanov. Pozrel som si také pikošky a to je konkrétne, kapitálové výdavky pre ľudí, teda to, čo môžu jednotliví ministri alebo šéfovia ústredných orgánov štátnej správy minúť podľa vlastného uváženia, veľmi zjednodušene povedané. Tak som si len tak námatkovo pozrel, že kde boli najvyššie nárasty. Ministerstvo vnútra dostalo oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 170 mil. eur navyše, ministerstvo životného prostredia o 127 mil. eur navyše, ministerstvo hospodárstva o 135 mil. eur navyše a Úrad vlády, ktorý mal pôvodne plánovaný rozpočet na kapitálové výdavky 1 mil. eur, nakoniec mal 31 mil. eur. Samozrejme, že boli aj rozpočty alebo ministerstvá, ktoré boli výrazne podhodnotené, ale toto boli také, povedal by som, najviac favorizované, kto sa vyhrieval minulý rok v priazni ministerstva financií.
Ako druhú poznámku by som chcel povedať na úvod, že vláda v tomto materiále tvrdí, že hlavným motorom toho rastu ekonomiky bola spotreba domácností. A to je veľký problém, dámy a páni, vysvetlím veľmi jednoducho prečo. Pretože naše domácnosti, čiže slovenské rodiny sa zadlžujú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín, ktoré nepatrili do tej starej Európskej únie. Zadlžujú sa katastrofálne takým spôsobom, že dokonca aj Národná banka Slovenska zvolala tlačovku, kde oznámila aké opatrenia pri riešení hypoték a spotrebných úverov chce robiť a chce robiť tlak na banky, pretože nám tam vzniká bublina, ktorá môže dopadnúť na našu ekonomiku ešte horšie, ako bola kríza v 2008.
Aby sme vedeli ako na tom, ako zle na tom sme, tak skúsim povedať niekoľko faktov. Budem hovoriť celkovú zadlženosť domácností v pomere k hrubému domácemu produktu, to znamená, k tomu, čo sa za jeden rok u nás vyprodukuje ako národné bohatstvo. V Maďarsku je to 24 % HDP, hrubého domáceho produktu, v Slovinsku je to 32 %, v Česku 34 %, v Poľsku 37 % a na Slovensku 38 % HDP. Máme najviac zadlžené domácnosti a rodiny spomedzi všetkých porovnateľných krajín, s ktorými sa môžme porovnávať. Čiže celá táto spotreba domácností je, bohužiaľ, financovaná dlhom. Ľudia sa musia čoraz viac a viac zadlžovať, aby si väčšina ľudí aspoň udržala životnú úroveň, ktorú doteraz majú.
Pre vašu informáciu, 57 % slovenských domácností nedokáže ušetriť ani euro, to znamená, celý svoj príjem, ktorý v danom mesiaci majú, používajú len a len na hradenie bežných životných nákladov.
Ako ďalšiu informáciu uvádzam, že 30 % slovenských domácností nemá žiadne úspory, žiadne úspory. Pretože buď nikdy žiadne nemali, alebo v posledných rokoch proste o všetky úspory prišli, pretože nedokázali ťahať ani bežnú spotrebu svojich domácností.
Poviem dve čísla, Slovensko malo v roku 2010 27 % zadlžených domácností, v roku 2014 podľa posledných čísel, ktoré robila NBS-ka, ďalšie sa budú robiť tento a budúci rok, to už bolo 37 % domácností. To znamená, tá zadlženosť domácností stúpla o 10 percentuálnych bodov. A to nie sú dobré výsledky, to sú veľmi rizikové výsledky vzhľadom nato, čo sa stane, keď náhodu tá ekonomika sa trošku zadrhne a ľudia budú musieť platiť o trošku vyššie úroky.
To najväčšie zadlžovanie sa dialo, bohužiaľ, v rokoch vášho ministrovania od roku 2012, čím nehovorím, že (reakcia predkladateľa), domácností, domácností, tak, čiže začo vás neviním zodpovednosťou, faktom ale je, že pre našu, pre našu ekonomiku je to veľký problém. Pretože ak sa zadrhne ekonomika, nebodaj, ľudia prídu o prácu, nebudú mať z čoho splácať tieto úvery a nebudeme tu mať 3,7 mil. exekúcií ako dnes, ale bude ich oveľa, oveľa viacej. A to potom si nechcem predstaviť, ako budeme fungovať.
Chcel by som ešte povedať, že my sme tu mali v posledných rokoch náš susedský štát, na juh od nás, Maďarsko, sme veľa čítali o tom, ako robí Orban nesprávnu hospodársku politiku, ako ho všetci kritizovali, tak chcel by som len uviesť, že zatiaľ čo u nás tá zadlženosť domácností rástla a to takým spôsobom, aby som to povedal veľmi presne, za posledných 15 rokov celková zadlženosť domácností stúpla 3,5-krát v pomere k disponibilným príjmom domácností, tak v Maďarsku od roku 2010 do roku 2015 dokázali znížiť zadlženosť domácností takmer na polovicu. Bola tam 42 % HDP, dneska je to už iba 24 % HDP. Čiže dá sa to robiť aj opačne, najmä keď sa ekonomika rozvíja.
Teraz by som chcel prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Finančná správa, aj pán minister, sa radi chvália tým, že ako významne sa nám podarilo – neviem, či toto nie je vaše, pán minister, nie, dobre tak to tu zostalo – že pán minister a finančná správa sa veľmi radi chvália tým, ako významne sa im podarilo zlepšiť výber DPH. Tak by som vás chcel upozorniť na niekoľko faktov, ktoré podľa mňa nasvedčujú tomu, že sa asi vytešujeme trochu predčasne, ako veľmi sa nám darí.
V samotnom materiáli, ktorý nám pán minister dal, vás upozorňujem na tabuľku č. 2 – daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2016. Naplánovaných v schválenom rozpočte a potom aj v upravenom sme mali 5,64 alebo 5,65 mld. eur, ktoré chceme vybrať na dani z pridanej hodnoty. Koľko sme vybrali reálne? Reálne sme vybrali 5,360, to znamená, ak dobre počítam, takmer 300 mil. pod plán. Vybrali sme o 300 mil. menej, ako bolo na DPH naplánované. Porovnajme si to s rokom 2015, ale aj oproti roku 2015, kedy sme vybrali 5,5 mld., sme vybrali o 140 mil. menej oproti roku 2015. Pozrime sa na to ďalej. Akú máme daňovú medzeru? To znamená to, čo oproti predpísanej DPH nevyberieme, 30 %, 29,6 % je, myslím, presné číslo. Aký je priemer Európskej únie? Približne tesne nad 10 percent. Čo to znamená? V tomto štáte by sme na DPH podľa predpísaného výberu DPH mali vybrať o 2,3 mld. viac. Ale ak rešpektujeme, že v Európskej únii je priemer daňovej medzery, to znamená, toho, čo sa, zjednodušene, rozkradne, alebo to, že firmy skrachujú a proste neodvedú DPH, keď to od toho odpočítame, že to je benchmark európsky, ako ste sa vyjadrovali, pán minister, že sa musíme niečím riadiť, tak to pre nás znamená 1,5 mld. eur, 1,5 mld. eur, ktoré nám niekde lietajú vo vzduchu.
Že to nie je nereálne dosiahnuť, tých 10 %, ktorý je európsky priemer, to vidíme napríklad aj na príklade Belgicka, kde bola katastrofa, dneska už sú takmer tesne nad európskych priemerom. My sa tu bavíme a vytešujeme, že oproti predpokladom sme mali za minulý rok o 0,25 % HDP nižší deficit. A vytešujeme sa, že dobre to išlo. Ale ten 1,5 mld., to je takmer 2-percentný podiel na HDP. Tu sa bavíme o desaťnásobne väčšom čísle, o desaťnásobne väčšom čísle, o ktoré prichádzame. Pokiaľ sa nemýlim, výdavky, alebo, pardon, daňové príjmy sme mali kalkulované na 11 mld., teraz neviem, či, myslím, že sme aj toľko vybrali v minulom roku. Dobre hovorím? No a tu máme 1,5 mld., 1,5 miliardy. To znamená, koľko to je, 13,6 %, ktoré nevyberieme? To je podľa mňa katastrofálna suma.
Prečo sa sústreďujem na tú dépeháčku? Pretože verím v teóriu 80 : 20, keď sa sústredíte na 20 % najpodstatnejších vecí, dosiahnete 80 % očakávaného výsledku.
My sa snažíme šetriť na tom, na tom, robíme benchmarky, Hodnotu za peniaze, snažíme sa tlačiť v celej štátnej správe, aby tie organizácie šetrili, pretože nemáme peniaze, keď ste sa pýtali, čo je to dosť, tak sa mi zdá, že 1,5 mld., o ktoré prichádzame na dépeháčke, je teda sakra dosť peňazí. A najmä máme ten benchmark, že vieme, že by sme o ne nemuseli prichádzať.
Ak by som bol ministrom financií a hľadal by som nejaké peniaze, alebo rozmýšľal nad tým, na čo sa sústrediť, tak keď vidím, že mi niekde lieta 1,5 mld., asi by som sa sústredil najmä na to. Ja chápem, že sú rôzne politické, možno mocenské, záujmové a neviem, jaké vplyvy na finančnej správe, tak chcem navrhnúť takú vec, že, dobre, tak vám možno pomôžeme. Ak tí ľudia, ktorí tam sú, možno tú analytickú prácu nerobia až tak, ako by mali, tak zverejňujme neplatičov daní, tak zverejnime – a to som navrhol aj na túto schôdzu a budem vás o to žiadať, pán minister, opakovane, lebo si myslím, že je to dôležitá vec – zverejníme od roku 2012, alebo od roku 2010, alebo mne je jedno, odkedy si povieme, zoznam všetkých ľudí, ktorí dostali, všetkých firiem, subjektov, ktoré dostali vrátky DPH nad pol milióna eur, nad 500-tisíc eur. Aby sme zistili podľa pravidla 80 : 20, či náhodou väčšinou toho GEP-u, ktorý máme, teda toho čo nám tam chýba, to, čo nám mizne, vyparuje sa, nerobí istý úzky okruh subjektov, na ktoré by bolo možno potom sa sústrediť. A zase opačne, treba to porovnať s ďalším zoznamom, to je môj zoznam č. 2, tých, ktorí dlžia na jednotlivých operáciách s DPH viac ako 500-tisíc eur. Skúsme to porovnať, či tam nie sú nejaké prepojenia! Máme na to drahé softvéry, sú na to aj voľne dostupné softvéry, z ktorých by sa možno dalo niečo vypozorovať.
Ale opakujem, ak daňové príjmy tohto štátu sú 11 mld. a my tu máme 1,5 mld., ktoré nám lieta, a to nehovorím o tých 2,3, ktoré sú celkové, hovorím iba o tých, ktoré by sme mali byť schopní vybrať podľa priemeru EÚ, tak si myslím, že by sme sa tomu mali veľmi dôrazne venovať.
Pán Kamenický tu pred chvíľou povedal kolegovi Hegerovi, že no, dobre, dobre, ale teda, že ako to riešiť? Chceli by ste nejakú konštruktívnu pripomienku. Ja navrhujem, sústreďme sa na toto, sústreďme sa na toto. Ja na rozdiel možno od niektorých opozičných kolegov to hovorím úplne vážne, úprimne neverím, že veľká, veľká, veľká väčšina vládnych poslancov alebo činiteľov má niečo spoločné s nejakými dépeháčkovými podvodmi alebo, nebodaj, s nejakým krytím nejakých dépeháčkových podvodov.
Ja som o tom dokonca na 100 % presvedčený, možno aj preto, že viem, kto tvorí to mizivé percento aj spomedzi vládnych politikov, ktorí možno na krytí nejakých dépeháčkových podvodov nejaký záujem majú.
A preto si myslím, že je celospoločenským proste konsenzom, že ak nám tu uchádza 1,5 mld. a my sa naťahujeme, či zdvihneme zdravotným sestrám plat o 30 euro alebo o 50, či zdvihneme dôchodok o 2 eurá alebo o 2,30, a tuto máme 1,5 mld. každý rok na stole, tak poďme o ne zabojovať. Ale veď ak sa nám teraz, myslím ako aj opozícii, podarí prispieť k tomu, že sa tých 1,5 mld. vyberú, veď to je 1,5 mld. pre vás, pre vládnu koalíciu, ktorú môžte podľa vlastných priorít rozpočtových použiť na zlepšenie života ľudí. Ale je to spoločensky prospešné, tak to urobme! To je strašne veľká suma, 1,5 mld., 1,5 mld. eur na dépeháčke.
To si myslím, že stojí zato, aby sme tomu dali absolútnu prioritu. A mne je teraz jedno, neni mi jedno ako občanovi, ale z rozpočtového hľadiska mi je úplne jedno, či za to niekoho zavrú, alebo nezavrú, ja chcem mať tie peniaze v kešeni, v štátnej kešeni. Za 1,5 mld. dokážeme robiť také veci, že keby sme tuto spočítali všetky podnety, to, čo aj pán minister hovoril, že čo je to dosť, bolo by treba tam, neviem kde, peňazí, možno by sme ani nemuseli rozmýšľať, že čo je to dosť. Možno by sme nevedeli čo s tými peniazmi spraviť tak narýchlo, lebo si nevieme predstaviť, že by sme mali o 1,5 mld. eur viacej v rozpočte.
A to je taký problém? Skočme sa opýtať do Švédska, do Belgicka, do iks iných krajín, ktoré majú daňovú medzeru na DPH, čiže to, čo sa rozkradne, alebo firmy skrakujú, 8 percent, 9 percent. My máme 30. Nemohli by sme sa ísť opýtať, ako to robia? Určite by som sa nešiel opýtať do Česka, kde sa teraz honosia, že ako bojujú. Tam sa im až tak veľmi nedarí. Asi by som sa určite nešiel opýtať do Talianska, kde robia nejakých 24 %, pokiaľ si dobre pamätám, ale aj 24 % by pomohlo. Keby sme to znížili iba o tú jednu šestinu, aj to by boli veľmi pekné peniaze, aj to by boli stovky a stovky miliónov.
Ja som taký človek, že keď so do niečoho zahryzne, tak ma to pomerne dlho baví, najmä ak som presvedčený, že je to dôležitá vec. A ja som presvedčený, že 1, 5 mld. v štátnom rozpočte, ktoré tam nie sú, je superdôležitá vec. Ja som stopercentne presvedčený, že ak si občania myslia, že najviac sa rozkráda, čo ja viem, pri diaľniciach, alebo najviac rozkrádame pri IT tendroch, alebo pri čomkoľvek ďalšom, možno sa mýlia. Možno sa mýlia, lebo 1,5 mld., ktoré nám chýbajú v štátnom rozpočte na DPH, to je strašne veľká suma peňazí. To napríklad by sme mohli z toho, teraz len tak od očka poviem, tak mi to tak vychádza, že asi by sme všetkým policajtom a vojakom bez, bez tentokrát Slovenskej informačnej služby a ďalších bezpečnostných zložiek, dvojnásobne zvýšiť plat. Alebo učiteľom by sme mohli dvojnásobne zvýšiť plat bez akýchkoľvek problémov. To je strašne veľká suma peňazí.
A my sme ticho, tichučko už roky. Všetci sú zvyknutí na to, že, dokonca aj médiá a novinári, že niekto povie no tak musíme vyberať viacej DPH, no tak to je jasné, to sú také kecy, no však to každý hovorí, a nikto to neurobí. Ale prečo je to vlastne tak? Ako je to možné, že my tu škrabeme, minister tu dáva rozpočtové opatrenia, naháňa obce, však to je správne, ja s tým súhlasím, keď niekto urobí nejakú chybu, a tu máme 1,5 miliardy? To je strašná suma, to tu nikoho nezaujíma?
No ja som sa rozhodol, že z tejto témy si ja urobím taký koníček, pretože si myslím, že je to veľmi verejne prospešný koníček, a som presvedčený, že 99 % ľudí, čo sa v tejto sále mihnú, nemá nič spoločné s tým, že sa tu dejú nejaké podvody na DPH. Ja som pevne presvedčený, že 99-celé, dobre, poviem, 7 % z tých ľudí, čo tu v sále sedia, to je jedno na ktorej strane, si len neuvedomuje, že vlastne keď tu rozprávame o zefektívňovaní, poviem príklad, pán podpredseda vlády Pellegrini sa snaží tie IT projekty nejako, aby boli efektívne, pán minister sa tu snaží, aby nejaká Hodnota za peniaze a Inštitút finančnej politiky robil nejaké analýzy. Koľko ušetrili tie analýzy za tie roky? Ja verím, že veľa, ale ušetrili 1,5 mld. ročne? Lebo tu sa bavíme ročne o 1,5 mld. eur. Každý rok 1,5 mld. eur, to keď si predstavím, že by napríklad aj táto vláda, keď sa bude blížiť do budúcej predvolebnej kampane, chcela jednoducho pridať oprávnene nejakým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, tak si myslím, že to by bolo veľmi prínosné a hodnotné.
Dúfam, že vedieme 1:0 nad Anglickom, keďže som počul krik.
Pán minister, toto považujem, viem, že máte veľa problémov, ale toto ja považujem za absolútnu prioritu, ktorej by sa váš rezort mal venovať. A ja som pripravený vám pomôcť a hovorím to aj s tým, že naozaj tie peniaze pomôžu vám. My sme teraz v opozícii, my nebudeme mať dosah na to, ak tých 1,5 mld. eur nájdeme, ako sa použijú. Ale možno nebude možno treba ani odbrzďovať dlhovú brzdu alebo robiť nejaké opatrenia v tejto súvislosti.
Pokiaľ tomu správne rozumiem, teraz, keď to narýchlo vypočítam, tak 1 % posunutia dlhovej brzdy by bolo zhruba, zhruba 800 miliónov. Dobre hovorím? Tak tu máme dvakrát 800 mil., zjednodušene povedané. Čo keby sme sa dohodli na tom, že tie strategické investície, ktoré potrebujeme, ak ich teda potrebujeme urobiť, tak poďme sa sústrediť na tú dépeháčku?! Mňa už nebaví stále len počúvať, že, aha, to sú také frázy a neviem čo. Tak vidím tu jedno číslo, ktoré vyberieme, vidím druhé číslo, ktoré nevyberieme, to je 2,3 mld., a vidím, že ak by sme to robili iba štandardne v priemere EÚ, tak vyberieme o jeden a pol miliardy viacej. Vidím, že sme v štandarde EÚ, napríklad čo sa týka deficitu verejných financií. To sme urobili, to sme dosiahli. Prečo by sme nemohli byť v štandarde EÚ aj čo sa týka výberu DPH?
Veľmi vás žiadam a prosím, pán minister, začnime sa tomu venovať. Ale myslím teraz všetci. Zverejnime tých, ktorí na vratkách DPH profitujú dlhé roky! Je mi jedno od ktorého roku. Zverejnime tých, ktorí dépeháčku mali zaplatiť a nezaplatili! A mňa teraz vôbec nezaujíma, či si našli právnu kľučku alebo nenašli, či je to legálne alebo nelegálne. Mňa zaujíma, aby sme mali v štátnom rozpočte o jeden a pol miliardy viac. A to pomôže úplne každému.
Znovu sa na vás odvolám, povedali ste, že vás nebaví také, že kto za to môže a ten a ty zlodej a tam zlodej. V poriadku. Teraz ma pracovne nezaujíma, kto za to môže, zaujíma ma, čo vieme urobiť pre to, aby tých jeden a pol miliardy každý rok, každý boží rok sme mali v rozpočte o jeden a pol miliardy viacej. Ako bude rásť ekonomika, tak to bude aj viacej ako jeden a pol miliardy a minimálne o jeden a pol miliardy viac.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.