Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.12.2018 o 10:14 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Fecko, chcel by som sa krátko vyjadriť. Viem, že ste to mysleli v dobrom, a berte, že teraz budem hovoriť nahnevane trochu, ale nie na vás, ale na ten problém.
Pán kolega, povedali ste, že si máte zvyknúť na to, vládna koalícia nikdy neprijme žiaden opozičný návrh. A ja si na to nechcem zvyknúť, ani si na to nikdy nezvyknem, lebo som presvedčený, že by to tak nemalo byť, že by sme tu mali hlasovať podľa toho, či je návrh dobrý alebo zlý. A, samozrejme, ja neviem s pištoľou pri hlave donútiť žiadneho poslanca, aby hlasoval za taký alebo onaký návrh zákona. Ale chcem vám niečo povedať, takú moju predstavu o tom, ako by to tu malo fungovať. A ak po budúcich voľbách budem mať nejaký vplyv na to, aby som mohol ovplyvniť, ako to tu bude fungovať, tak vám garantujem, že budem presadzovať, ak by som bol aj vládny poslanec, aby na každej schôdzi prechádzali zákony – to je jedno, či vládne, alebo opozičné – podľa toho, či pomôžu ľuďom. A keď pomôžu, tak nech prejdú.
Ja sa nebojím toho, že keď nebodaj by som bol vládny poslanec a nejakému opozičnému poslancovi by prešiel nejaký návrh zákona, ktorý môže pomôcť ľuďom, že mne by to uškodilo. Práve naopak, ako chceme obnoviť dôveru ľudí v tento štát, keď ľudia vidia, že si darmo zvolia svojich poslancov, darmo im dajú dôveru, aj tak tá väčšina v parlamente nič neschváli? A teraz si predstavte, čo by sa stalo, akú dôveru by mali ľudia v štát, keď by vedeli, že či si zvolili takého alebo onakého poslanca, či je vo vláde alebo v opozícii, ale budú mať istotu, že keď navrhne niečo dobré, čo pomôže ľuďom, tak za to parlament zahlasuje. Tak sa obnovuje dôvera v demokraciu a dôvera v tento štát.
Nehnevajte sa, že som trochu takto ostrejšie vystúpil, nie je to na vás, ale ja sa s takýmito vecami nechcem zmieriť.
Skryt prepis
 

5.2.2019 9:29 - 9:30 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladáme opäť návrh zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu, skrátene exekučnú amnestiu.
Zmysel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu a bližšie by som ho skúsil odôvodniť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ale vzhľadom na to, že skúsime zohnať pána spravodajcu, tak by som pokračoval v odôvodňovaní tohto zákona už v úvodnom slove.
Dámy a páni, v Českej republike bolo najvýznamnejšou politickou témou, vecnou témou, ktorá mohla pomôcť ľuďom v januári a teraz na začiatku februára, tzv. oddlžovací zákon. Oddlžovací zákon sa v Česku týka 800-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. V Českej republike je táto téma vnímaná ako absolútne zásadná, pretože ohrozuje státisíce ľudí v Českej republike. Ale na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách, to znamená 23 % občanov tohto štátu, pracujúcich občanov alebo teda v dospelom veku, má problémy s exekúciami. A tu to téma nie je, absolútne to nikoho nezaujíma. Ja sa pýtam, ako je možné, že v Česku, ktoré má 10 miliónov obyvateľov, je 800-tisíc ľudí v exekúciách a považujú to za absolútne zásadný problém, ktorý treba neodkladne riešiť. Mesiac to tam bola téma v poslaneckej snemovni, v senáte a znovu v poslaneckej snemovni a poslanci sa hádali iba o jednej jedinej veci: Ako to čo najlepšie urobiť.
Na Slovensku máme milión exekúcií, milión ľudí v exekúcii a nikoho to nezaujíma, absolútne ticho po pješinke. Tak sa pýtam, kedy konečne, keď sme boli schopní oddlžiť oligarchov, Širokého, Váhostav, Doprastav, tie sme oddlžili, to bolo v poriadku. To nikto nehovoril, že je to populizmus, lebo tak sa tá politika robí.
Keď sme oddlžili za 110 miliárd banky, tak to bolo v poriadku, veď tie banky majú asi málo peňazí, keď sme ich potrebovali oddlžiť. Ale keď chceme oddlžiť ľudí, tak nám niektorí hovoria, že toto je populizmus. Kam sme sa to dostali za tie roky v politike?! Nemohli by sme v tej politike urobiť konečne aj niečo, čo pomôže normálnym, bežným ľuďom vrátiť sa do ekonomického života? Keď to mohli urobiť v Slovinsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Chorvátsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Českej republike a pomohlo to tam ľuďom, kedy to konečne urobíme aj my na Slovensku?
Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. Keď sme sľúbili, že budeme za exekučnú amnestiu bojovať, a môžme to nazvať akokoľvek, oddlžovací zákon, exekučná amnestia, zrýchlenie oddlžovacieho konania, reštrukturalizácia ľudí, je nám to úplne jedno, a dokonca je nám úplne jedno aj, kto to navrhne.
Ja vás vyzývam, páni kolegovia z vládnej koalície, pán minister spravodlivosti Gál, alebo ktorýkoľvek z vás, páni kolegovia, my to podporíme, aj keď to dáte ako váš návrh, pretože sa nepozeráme na to, že kto to navrhne, ale či to môže pomôcť ľuďom. A ak to môže pomôcť ľuďom, tak za to zahlasujeme.
Veľmi vás prosím, venujme tomu pozornosť. Máme ešte rok do skončenia volebného obdobia. V Česku máme 10 miliónov ľudí, 800-tisíc v exekúciách a považujú to za katastrofálny problém, ktorý treba okamžite riešiť. Na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách a 5 miliónov obyvateľov. Kedy sa spamätáme? Dneska už čítame správy v médiách, že ten ekonomický rast pomaly končí. A čo sa stane, keď príde znovu ekonomická kríza a banky zdvihnú o kúsoček úroky tým, ktorí majú splácať úvery? Veď my sme najzadlžujúcejšia sa krajina v Európe. Rast hypotekárnych, ale najmä spotrebných úverov, kde sú vyššie úroky, stúpa najviac v Európe. Čo budeme potom robiť, keď nám spadnú ďalší ľudia do exekúcií, ako to potom budeme riešiť?
Veľmi vás prosím, skúsme sa tomu venovať, kým je ešte čas, kým na to máme momentálne v ekonomike zdroje na to, aby sme týmto ľuďom vedeli pomôcť.
Viacerí sa pýtajú, či to nie je morálny hazard. No morálny hazard by to bol, keby sme tým ľuďom chceli odpustiť všetko. Ale my im nechceme odpustiť istinu. Chceli by sme to, možno podobne tak ako v Česku, že istinu musí zaplatiť každý a keď aktuálne nemá, tak by mu na to požičal štát, ale potom by ten človek už iba dosplácal istinu. Ale chceme odpustiť týmto ľuďom úroky z omeškania, poplatky exekútorom a ďalšie príslušenstvo, pretože to je práve to, čo sa nabaľuje do tej dlhovej špirály, kvôli ktorej sa ľudia z toho nemôžu dostať.
Poznáte ma asi ako človeka, ktorý sa vie aj rozčúliť a vie aj argumentovať, aj ostro argumentovať, ale verte mi, že mi ide v tomto prípade a nám všetkým o tú vec, aby sme tým ľuďom pomohli. A úprimne vám hovorím, že navrhnite to vy ako vládna koalícia, radi za to zahlasujeme v akejkoľvek podobe a je nám jedno, ako sa tu bude volať. Pretože tých milión ľudí má naozaj problém. Pol milióna ľudí na Slovensku má dve a viac exekúcií. Veď oni sa nemôžu zapojiť do ekonomického života, pretože všetko, čo by zarobili, by im zobral exekútor. A to nehovorím o 100-tisíc ľuďoch, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Keď si niekto myslí, že to sú všetko iba nezodpovední ľudia, lebo aj takí medzi nimi sú, samozrejme, tak je to omyl. Je tam veľa ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia. Napríklad im ochorel príbuzný, museli sa vrátiť zo zahraničia, starať sa o chorého otca alebo chorú mamu. Alebo pred 30 rokmi podpísali ručenie bratovi za úver. Brat zomrel a oni musia teraz splácať nielen svoje úvery, ale aj bratove. Nikdy to neposplácajú. Máme tam 30-tisíc, teda viac ako 30-tisíc dôchodcov, ktorí mnohýkrát splácajú z dôchodku exekúciu spred 20 rokov a vedia, že do konca života ju už nesplatia. Veď nerobme z našich ľudí úrokových a úverových otrokov! Nezaslúžia si to.
Myslím si, že aj ten, kto raz si zle prečítal zmluvu a pred 15 rokmi zle podpísal niečo, kde si neprečítal malé písmenká, by si zaslúžil aspoň raz v živote druhú ekonomickú šancu. Ak týchto ľudí oddlžíme, pomôžeme im vrátiť sa do ekonomického života, budú platiť dane, budú platiť odvody, budú prínosom pre celú spoločnosť. A dokonca ešte aj tie inštitúcie, ktoré im odpustia to príslušenstvo, na tom zarobia. Máme skúsenosť s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, máme skúsenosť s generálnym pardonom jednej zdravotnej poisťovne, teraz robí generálny pardon dokonca aj Úrad na verejné obstarávanie. A všetky tieto inštitúcie, ktoré to doteraz urobili, na tom zarobili. Lebo to, čo tí ľudia by už nikdy nezaplatili, tak teraz, keď vedia, že sa môžu zachrániť tým, že splatia istinu, tak sa to snažia urobiť, aby mohli začať znova. Nevykašlime sa na tých ľudí, pomôžme im.
Ďakujem vám a ďakujem aj za prípadnú podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 10:14 - 10:15 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, v Rumunsku najskôr schválili ten zákon tak a funguje stále, Európska únia ho nezrušila. Najskôr schválila tak, rumunsky parlament, že to musia byť iba rumunské výrobky. Rumunské výroby rumunských producentov atď. Samozrejme, Európska únia namietala. Takže rumunsky parlament ten zákon zmenil takým spôsobom, že tie produkty môže vyrobiť, príklad poviem, aj firma Nestlé, ale musí to byť v Rumunsku.
Takže dá sa urobiť aj v súlade s európskou legislatívou tak, aby tie produkty a potraviny, ktoré sa predávajú v našich slovenských obchodoch, boli minimálne na 50 % vyrobené na Slovensku. Ide to v súlade s európskou legislatívou. A myslím si, že by to pomohlo slovenským spotrebiteľom aj slovenským farmárom oveľa viac ako zvyšovanie cien potravín o 2,5 %. Je to jednoduchá vec.
Myslím si, že na to takúto novelu zákona vie napísať každý a nemusíme sa škrabať takto cez hlavu a vymýšľať koleso, keď je niekde vymyslené, funguje a navyše je aj odobrené Európskou úniou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2018 10:10 - 10:13 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, keď hovoríme o potravinách, tak potrebujeme na Slovensku zdravý sedliacky rozum. Nie choré pánske huncútstva.
Kázal vám niekto vo vláde, aby ste od roku 2012 znížili podiel slovenských potravín zo 42 % na 37 %? Podiel potravín v slovenských obchodoch? Nikto vám to nekázal. Kázal vám niekto, aby ste zdecimovali slovenských farmárov natoľko, že ešte aj zemiaky a mrkvu musíme dovážať z Poľska? Veď to vám nikto nekázal. To ste urobili sami. A teraz ste zistili, že slovenskí farmári majú problém?
Ale chcem byť pred Vianocami pozitívny, tak vám hovorím, vitajte v slovenskej realite. Neskoro, ale predsa. A keďže sme pred Vianocami, skúsim vám aj poradiť, že keď chcete slovenským farmárom a slovenským spotrebiteľom pomôcť, aby sa dostali ku kvalitným slovenským potravinám, čo máte urobiť. Ale ešte predtým by som chcel povedať, čo určite nemáte urobiť.
Ľudia moji, to čí bol geniálny nápad, že zdvihnime ceny potravín o 2,5 % a tým pomôžeme slovenským farmárom? To koho to napadlo? To je na Nobelovu cenu za ekonómiu. Ale možno to bude fungovať. Možno narastú ceny potravín a narastie aj podiel potravín v slovenských obchodoch. Ale iba tak, že tým ľuďom od hnevu sa tie potraviny zväčšia, lebo ich budú vidieť dvojmo. Budú tie mrkvy, jahody a zemiaky z Poľska vidieť dvojnásobne a podiel slovenských potravín sa zvýši. Ale tým problém nevyriešime.
Skúsme použiť aspoň trochu zdravého sedliackeho rozumu. Sme my Slováci hlúpejší národ ako Rumuni? Tak prečo sa od nich nepoučíme? Rumuni tento problém dávno vyriešili a nemuseli zvyšovať ceny potravín. Stanovili zákonom, že 50 % potravín musí byť z domácej produkcie. To nevieme urobiť ani my na Slovensku? To je také zložité prísť na takýto zložitý zákon? Zrušme tento zákon a prijmime, že 50 % potravín predávaných v slovenských obchodoch musí byť slovenskej produkcie. Na to treba Nobelovu cenu? Na to treba jadrovú fyziku? Veď na to stačí zdravý sedliacky rozum.
Nedvíhajme ľuďom ceny potravín, to nikomu nepomôže, stanovme zákonom, že v každom obchodnom reťazci musí byť predávaných 50 % potravín vyrobených na Slovensku. A problém máme vyriešený a môžeme ísť domov na Vianoce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:55 - 10:56 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec, povedali ste, že v zdravotníctve chýbajú peniaze. A kde sú? Kde zmizli? Tak ja vám poviem jeden príklad čerstvý, kde tie peniaze miznú zo Slovenska. Národná banka Slovenska včera vydala správu o tom, že Slováci sú najzadlžovanejší národ v Európskej únii. Berú si čoraz viac úverov, aby si vôbec zachovali životnú úroveň, na ktorú boli zvyknutí. Slovenské banky sú najziskovejšie na úrokoch spolu s gréckymi a maltskými v celej Európskej únii. A viete, čo ja by som s tým spravil? Zdanil by som ich aspoň 30 % a ten zisk zdanený, ktorý nevyvezú zo Slovenska, by som použil na zdravotníctvo, nech z toho ekonomického rastu aj ľudia konečne aspoň niečo majú, lebo vláda sa tu tvári, že ekonomika nám šliape ako Saganov bicykel, len pravda je, že ľudia makajú ako šróby, ako ten Sagan, lenže na tých vavrínoch a na tých stupňoch víťazov sa vyhrievajú iní. Napríklad banky.
Tak konečne by sme mohli tým, ktorí zo Slovenska vyvážajú peniaze von, zobrať aspoň časť toho, čo vyvezú, a posunúť do zdravotníctva, kde by to tí ľudia najviac ocenili. Tak by som to aspoň urobil ja.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 12:03 - 12:05 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Reagovali na mňa páni poslanci Paška a Baška, tak ak sa pán poslanec Paška neurazí, pôjdem podľa abecedy a najskôr zareagujem na pána poslanca Bašku.
Pán poslanec, vy ste povedali, že to nie je o ekonomických migrantoch. Neboli ste tu, keď pán minister priznal už vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu, že to je o ekonomických migrantoch. Pretože práca je ekonomická aktivita. Tí ľudia sem prichádzajú pracovať. To nie je ekonomická migrácia? Veď to nie sú utečenci, ktorí utekajú pred vojnou alebo, ako povedal pán minister, preliezajú ploty. Pán minister priamo povedal, že my chceme riadiť a usmerňovať proces ľudí, ktorí k nám prídu pracovať. Práca je ekonomická aktivita. To sú ekonomickí migranti. Rovnako ako sú ekonomickí migranti z tohto uhla pohľadu Slováci, ktorí musia robiť v zahraničí.
K pánovi poslancovi Paškovi. Pán poslanec Paška, oceňujem, že ste sa snažili argumentovať vecne, len vám poviem niekoľko faktov, o ktorých asi neviete. Tak ten prvý fakt je, že ministerstvo práce a sociálnych vecí vedie aj štatistiku, aké kvalifikačné predpoklady majú tí ľudia, ktorí zo zahraničia u nás pracujú. A to nie sú žiadni jadroví inžinieri, myslím teraz tí ľudia zo Srbska alebo z Ukrajiny. To nie sú ani inžinieri. Tí, ktorí najmä prichádzajú, to sú väčšinovo veľmi nízko kvalifikovaní ľudia a tie firmy ich rady zaškolia.
A keď som sa bavil s ľuďmi z Jaguaru, viete, aké pracovné profesie sú najžiadanejšie na preškoľovanie, keď ich prijímajú do Jaguara? Napríklad kontrolóri kvality. Vyložene hľadajú kozmetičky a kaderníčky, ženy, ktoré majú cit pre krásu a ktoré sa im aj v Británii odskúšali ako veľmi dobré kontrolórky kvality. Ak dokáže Jaguar vyhľadávať a zaškoľovať kozmetičky a kaderníčky ako kontrolórky kvality, tak to asi nebude žiadna veda, budú vedieť zaškoliť aj našich ľudí.
Skryt prepis
 

29.11.2018 11:34 - 11:50 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, poďme si rozmeniť to, o čom rokujeme, na číslach. Budem hovoriť presne aj zdroje, aby si to ktorýkoľvek občan alebo aj vy mohli pekne nájsť a rozkliknúť na internete, aby ste si mohli overiť, kto má pravdu.
Prvé čísla, ktoré budem hovoriť, budú o tom, či máme na Slovensku, alebo nemáme na Slovensku dostatok pracovnej sily. Na Slovensku máme podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí a pridružených organizácií, ako je národný úrad práce, približne 3,5 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. To je vek od 20 do 64 rokov. Tak sa to eviduje približne v Európskej únii. Ak od nich odpočítame invalidných a predčasných dôchodcov, ktorých je spolu s mamičkami a oteckami na materskej približne 400-tisíc ľudí, dostaneme sa na číslo 3,1 mil. ľudí na Slovensku. Ak od nich odpočítame ešte 150-tisíc, približne 150-tisíc evidovaných nezamestnaných, lebo to sú uchádzači o prácu evidovaní, to nie sú všetci nezamestnaní. To sú iba tí, ktorých eviduje úrad práce. Ale v poriadku, odpočítajme ich. Dostaneme sa kdesi na číslo tesne pod 3 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. No ale podľa štatistík ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na Slovensku iba približne 2,5 mil. ľudí.
Kde nám lieta ten pol milión, kde nám lieta? Ja vám poviem, kde nám lieta. Oficiálne máme zaevidovaných približne 150-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, ale vieme o ďalších 150-tisícoch, ktorí sa nezaevidujú, že pracujú v zahraničí, pretože sú to napr. ľudia, ktorí majú exekúcie. Tu by prišli o všetko, v zahraničí si môžu zarábať a pracujú, ako môžu, legálne, ale nie je to tak, že ich tam nájde exekútor. Na Slovensku máme milión ľudí, ktorí majú exekúcie. Z toho pol milióna má viac ako dve alebo dve a viac exekúcií, ale pozor, máme minimálne 107-tisíc ľudí; a toto sú údaje od exekútorskej komory; ktorí majú sedem a viac exekúcií. Je zjavné, že človek, ktorý má sedem a viac exekúcií, nemôže legálne pracovať, aj keby chcel. Pretože už tie exekúcie nikdy nesplatí.
Takže ak hovoríme, že na Slovensku máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, tak je to lož. My máme dostatok pracovnej sily, občanov Slovenskej republiky, akurát im ekonomické subjekty nie sú ochotné ponúknuť primerané platy.
A ako tento problém chceme riešiť? Tak, že umožníme dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia, ktorá bude robiť za 500 eur mesačne? Veď to si každý vie predstaviť, keď tu mám Slováka, ktorý bude robiť za tisíc, Srba, Ukrajinca alebo Vietnamca, ktorý bude robiť za 500, koho si ten zamestnávateľ vyberie?
Druhé fakty. Keď si kliknete na stránku Eurostatu a dáte si tam produktivita práce porovnávaná na hodiny, tak to tam nájdete od roku asi 1990, ale vychádzajme z aktuálnych čísiel, ktoré sú už aktualizované aj v roku 2018, ale vychádzajme z čísel za rok 2017, ktoré sú fixnuté. Produktivita práce Slováka, Slovinca a Čecha sa pohybuje s desatinkovými rozdielmi na úrovni 81 % priemeru produktivity práce v Európskej únii. To znamená, máme – Slovinci, Česi a Slováci – máme úplne rovnakú produktivitu práce.
A teraz príde tá záhada, to čudo. Ako je teda možné, že priemerná čistá mzda, ktorú teraz uvediem; a to budú čísla z OECD, aby bolo zrejmé, že odkiaľ to mám; je v Česku 900 eur, priemerná čistá mzda v Slovinsku je 1 000 eur, len na Slovensku iba čosi vyše 700 eur? Ako je to možné? Niekde je asi v tej ekonomike chyba, asi ju máme zle nastavenú.
Ja vám poviem, kde je chyba, a znovu to dokážem na číslach. Tá chyba je v prerozdeľovaní. Zapamätajte si, prosím vás, to slovo, v prerozdeľovaní. My nemáme problém v tom, že by naša ekonomika nebola dostatočne výkonná, ale nám nepomôže sa vytešovať, že ekonomika ako celok nám rastie, lebo sa musíme kuknúť, keď vyprodukuje tá ekonomika v tomto roku predpokladaných 90 mld. eur, ako sa prerozdelia. Lebo aj slabšia ekonomika slabšieho štátu, keď dá väčšie percento ľuďom, tak tí ľudia sa budú mať lepšie. Takže naša ekonomika vyprodukuje predpokladane v tomto roku približne; sú rôzne odhady (Eurostatu, OECD, Svetovej banky a tak ďalej); približne 90 mld. eur.
A teraz si povedzme, ako sa to delí, ako sa tento koláč rozdelí. Znovu vás odporúčam, budem vychádzať z čísel Eurostatu. Posledné fixnuté sú za rok 2017, už sú aj odhady za rok 2018, ale budem vám hovoriť čísla, ktoré keď si kliknete na Eurostat, HDP, tam máte jednotlivé krajiny v rokoch, máte tam ako posledný rok 2017 a keď si v tej tabuľke zakliknete, že aké údaje chcete, máte ich tam asi desať po jednotlivých krajinách. Sú tam náklady na zamestnancov, to znamená to, čo z toho HDP ide na zamestnancov. A teraz si chytíte náklady na zamestnancov, chytíte si HDP celkový jednotlivých krajín, vydelíte a máte podiel. Koľko z tých vyprodukovaných peňazí ide ľuďom? Lebo sa to delí na tri časti: ľuďom, firmám, štátu. Až na výnimky, pre zjednodušenie, tomu štátu ide v tých štátoch EÚ zhruba okolo 10 percent. Niekde ide 10, niekde 9, niekde 13, ale je to približne, približne je to fixná konštanta, nie sú tam až také úplne zásadné rozdiely.
Ale v čom sú úplne zásadné rozdiely, je to, koľko percent HDP, vyprodukovaných peňazí za jednotlivý rok, ide zamestnancom, čiže ľuďom, a koľko ide firmám. Priemer Európskej únie je 47,5 %, ten najväčší, ten najväčší balík ide ľuďom. Veľmi dobre sú na tom Dáni, tam ide až okolo 53 % ľuďom. V Nemecku ide 51 % ľuďom. V Slovinsku ide 49 % ľuďom. Rakúsko je zhruba v priemere, tam ide 47,5 % ľuďom. Chorvátsko, ďalšia krajina, ktorá je v tomto našom rozmedzí, tam ide ľuďom zhruba 46 %, na platy ľudí.
Ako je to na Slovensku? Presný opak. Na Slovensku ide ľuďom iba 40,4 % a firmám zhruba 50 percent. Úplne presný opak. A teraz, keď som tu hovoril o tom, že platy našich ľudí sú vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky podhodnotené približne o 200 eur, tak to nie je len na základe toho porovnania, že máme rovnakú výkonnosť slovinskej, českej a slovenskej ekonomiky, ale Česi majú o 200 eur vyššie čisté platy a Slovinci o 300 eur. Už aj toto by stačilo, ale viem vám ten prepočet urobiť ešte inak. Keď si prepočítame, že by sme dávali v tom prerozdeľovaní na platy ľudí iba toľko, koľko je priemer EÚ, že by sme dokázali ten pomer, ako sa prerozdeľuje na tri časti, to, čo v tomto štáte vyprodukujeme, tak z tých 90 mld. v tomto roku by muselo ísť na platy ľudí o 6,25 mld. eur viac, ako na ne ide, o 6,25 mld. eur viac. A potom je to jednoduchá matematika. Vypočítajte si, koľko ľudí pracuje, vydeľte to 12 mesiacmi a vyjde vám suma vyššia ako 200 eur, vyššia ako 200 eur.
Všetko toto, čo hovorím, sú fakty, ktoré sú overené a používané zo zdrojov, ktoré používajú všetci rozumní ľudia, ktorí rešpektujú, že asi Eurostat dáva normálne čísla, asi ministerstvo práce a sociálnych vecí berieme, že neklame a že tam dáva čísla, za ktorými si stojí, asi OECD dáva čísla, za ktorými si stojí. A ja sa teraz pýtam, keď máme takýto stav, že vieme, že naša ekonomika je podfinancovaná v pomoci ľuďom, to, čo by malo ísť, ten podiel, ktorý by mal ísť ľuďom, je výrazne nižší, ako by mal byť na základe priemeru EÚ, pomôže nám v tejto situácii, keď namiesto tlaku na zvyšovanie platov ľudí sem pozveme desaťtisíce ľudí z krajín mimo EÚ? Prečo sme sa tu bavili o Marrákeši, načo sme sa tu o Marrákeši bavili? My sme odmietli Marrákeš, lebo tam bolo napísané, že masová migrácia je zdrojom blahobytu. Ja si to teda nemyslím. Masová migrácia rozvrátila Rímsku ríšu, 500 rokov trvalo Európe, kým sme sa dostali na rovnakú civilizačnú úroveň. Masová migrácia rozvracia Slovenskú republiku, pretože máme 300-tisíc ľudí, ktorí robia v zahraničí.
A pán minister sa vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu priamo priznal, veď on sa priznal, o čom tu debatujeme, on to povedal úplne natvrdo. Parafrázujem, aby som; od slova do slova to nezopakujem. Povedal, že nás nezaujímajú tí, čo preliezajú ploty, to sú nelegálni migranti, my chceme tých legálnych. My im dáme riadne pracovné povolenia, musia absolvovať zdravotné prehliadky, všetko.
Pán minister práve povedal, áno, vážení občania, my nepotrebujeme Marrákeš, táto vláda pozvala "willkommen, priatelia, willkommen" zo štátov mimo EÚ, u nás ste vítaní, dostanete pracovné povolenia, skrátime vám všetky lehoty, aby ste u nás mohli pracovať. Namiesto toho, aby táto vláda vítala a hovorila "willkommen" tým 300-tisíc Slovákom, ktorí robia v zahraničí, tak my hovoríme "willkommen" tým Srbom, Ukrajincom, Vietnamcom a ďalším, ste u nás vítaní, poďte k nám pracovať.
A teraz jednoduchá ekonomická logika. Musí Volkswagen v Bratislave, Peugeot v Trnave, Kia v Žiline alebo Jaguar v Nitre, chce obsadiť ľudí, ktorí mu robia na linke. Má na výber, buď vezme Slováka, ktorý už dnes chce, priemerná mzda je tam teraz 800, 900. Dohodli sa odborári na priemernej mzde v budúcnosti 997, čo ešte stále nie je tých sľúbených 1 200 eur, ktoré im sľubovali, ale dobre. To znamená, ten zamestnávateľ si môže vybrať. Teraz sme, rok som o tom hovoril, rok som do toho bil a tlačil, že tých 650, čo im ponúkajú, až 720, to teda neni tých 1 200. A pritom vláda, to, čo schválila, tých 1 200 eur, to všetko, čo oni od tohto štátu dostali, to by im stačilo na zaplatenie všetkej pracovnej sily na desať rokov. To je celkom slušná pomoc od štátu tomuto veľkému investorovi. Ale dobre, už sme ich za rok dotlačili, že zhruba o 150 eur v priemere museli zdvihnúť platy v Jaguari. A čo teraz urobíme? Uľahčíme, urýchlime, aby mohli povedať, no a prečo by som ja platil teba za 800, 900, tisíc eur, keď tuto môžem platiť Srba alebo Ukrajinca za 500. Prečo by som to robil? Prečo im to umožňujeme? Prečo im to chceme dovoliť? Naozaj tí zahraniční investori, tie cudzie firmy tak krvácajú, ako vyplakávajú?
A znovu vám poviem číslo overiteľné, pozrite si Finstat, pozrite si ekonomické ročenky Volkswagenu, výročné správy, kde máte analýzy, pozrite si bankové analýzy, štruktúry výrobných nákladov, štruktúry príjmov jednotlivých automobiliek a zistíte, že po tom veľkom zvyšovaní platov v bratislavskom Volkswagene sa dostanú v mzdách a v odmenách pre zamestnancov zhruba na 5,3 až možno 5,6 % z príjmov, ktoré tá automobilka má. Ja som ochotný chápať, že automobilka musí dávať veľké peniaze na vývoj, ja som ochotný chápať, že musí dávať peniaze distribútorovi, ktorý tie autá predáva, ale nie som ochotný chápať, že v Nemecku dajú na tie platy násobné percento, ako dávajú v bratislavskom Volkswagene. Ja nebudem kričať, že bratislavskí zamestnanci Volkswagenu musia mať hneď zajtra 4-tisíc eur ako v Nemecku. Som ekonomický realista. Ale aby mali 1 500 eur hneď, na to tá fabrika už dávno má, už dávno na to tá fabrika má. Ale Volkswagen, dobre, 5,3 percenta na platy zamestnancov dáva z inkasovaných peňazí. Čo taký Peugeot? 3 percentá. Oni majú nejaký nárok plakať, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To čo je, to čo je za uhol pohľadu na svet? Nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemajú dostatok naivnej a hlúpej pracovnej sily, ktorá by išla robiť za také podmienky, ktoré ponúkajú.
Trhová ekonomika je o súlade alebo súboji, vyjednávaní záujmov. Vždy tu máme záujem zamestnávateľa a záujem zamestnanca. Každé ekonomické číslo, ktoré som doteraz povedal, preukazuje, že to, čo v našej ekonomike ide zamestnancom, je výrazne, výrazne podhodnotené len s priemerom EÚ. Nemáme my už na to, aby sme, keď si vezmeme priemer starých členských krajín, nových členských krajín, nemáme my na to, nevedeli by sme dopriať tým našim ľuďom, aby dostali aspoň priemer toho, čo dostávajú ľudia v Európskej únii? A teraz nemyslím finančne v tej konečnej sume, že či to má byť 3-tisíc, 5-tisíc euro. Hovorím v tom podiele. Veď tento štát nerobíme predsa pre automobilky. Nebudujeme ho kvôli tomu, aby sa automobilkám u nás dobre darilo. Robíme to preto, lebo chceme, aby ľudia v tých automobilkách dostali dobré platy.
Zafinancovali sme Volkswagen, Peugeot, Kiu, zafinancovali sme Jaguar. V poriadku. Bavme sa o tom, či to bolo veľa, málo. Môžme sa o tom baviť a diskutovať. Ale nedovoľme im, aby nás klamali, že naša pracovná sila, to, čo Slováci chcú ako platy, že to je drahé. Neni to drahé. Naši ľudia majú ešte slabé požiadavky, než by na základe vlastnej produktivity práce a výkonnosti slovenskej ekonomiky mohli mať.
A koho my teraz podporíme? Máme tu dva cudzie záujmy, to sú cudzie automobilky, cudzie v zmysle, že ten zisk ony vyvezú von, to si nerobíme ilúziu, že ho sem prídu tí topmanažéri a akcionári spotrebovať vo Vysokých Tatrách. To asi nie, to si asi nemyslí nikto. Čiže záujmy cudzích firiem. Potom tu máme záujmy cudzích krajín, ktoré, prirodzene, chcú, aby ich ľudia, keď nevedia nájsť prácu doma, aby si ju našli aspoň v nejakej, nazvime to, spriatelenej krajine. Mne je ľúto tých Srbov a Ukrajincov. Ja chápem, že sem chcú ísť robiť. Ale nebol som zvolený Srbmi do belehradského parlamentu. Ani som nebol zvolený do kyjevského parlamentu. Tak keď som tu, tak obhajujem záujmy našich ľudí, našincov.
A teraz poďme ešte ďalej. Lebo toto sú zamestnanci. Ale predstavme si tých malých a stredných podnikateľov, ktorí nedostanú žiadnu štátnu dotáciu, pretože nevedia vytvoriť naraz 50, 100, 3-tisíc pracovných miest. Ale dane musia platiť a odvody musia platiť jak murovatí. Ako sa oni majú na to pozerať, keď vidia, že keď si veľká automobilka alebo veľký investor zapýta, dostane čokoľvek? A on nedostane nič. To je fér? Veď buďme iba fér k tým našim ľuďom! Dneska tá ekonomika ako celok vyprodukuje dosť na to, aby sa ľudia mali dobre, aby to aj pocítili na svojich peňaženkách. Ale štát musí veľmi tvrdo nebyť na strane tých veľkých automobiliek a zamestnávateľov, ale dnes musí byť na strane ľudí.
Ešte raz zopakujem tú základnú matematiku. V Česku pri rovnakej výkonnosti ekonomiky, ako máme my na Slovensku, pri rovnakej produktivite práce priemerná čistá česká mzda je 900 eur, u nás 700 eur. Prečo? Niekde je chyba. Niečo asi táto vláda robí zle. V Slovinsku rovnaká výkonnosť ekonomiky, rovnaká produktivita práce Slovincov ako u nás na Slovensku, Slovinci majú tisíceurové platy, priemerná čistá mzda. Kde je tá chyba? Kde je ten defekt?
My sa tu tvárime, že naša ekonomika šľape ako Saganov bicykel. Áno, tí ľudia robia jak murovatí, šľapú jak ten Sagan, ale na tých stupňoch víťazov tie zelené a žlté tričká si oblieka niekto iný. Nemali by sme sa zamyslieť, že prečo je to tak? Pretože zle prerozdeľujeme tých 90 mld., ktoré sa tento rok u nás vyprodukujú. Keď môžu Slovinci dať 49 % z toho koláča ľuďom, 10 % štátu a približne 40 % firmám, prečo by sme to nemohli urobiť aj my? Veď to by sme neboli neproinvestičná krajina. Akurát by sme boli trošku viac prozamestnanecká krajina, ale nijako nadštandardne. To by sme sa dostali iba na normálnu úroveň v Európskej únii.
Toto všetko, čo som vám teraz hovoril, to sú čísla takpovediac z ikskrát zverejnených zdrojov. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali, ako dotlačiť ten koláč, to, čo sa delí, tých 40 %, na Slovensku, čo je hanba, aspoň na tých 47 % priemeru EÚ, čo znamená pre každého pracujúceho človeka 200 eur mesačne v čistom viac, namiesto toho, aby sme sa bavili, ako dotlačiť tie automobilky a tých veľkých zamestnávateľov, že musia zdvihnúť tie mzdy, tak my vlastne podrazíme nohy tým našim ľuďom a pustíme im sem lacnú konkurenciu, ktorej nemôžu konkurovať. Slovák nemôže konkurovať pri výrobnej linke, keď má 900-, tisíceurový plat, nemôže konkurovať Srbovi, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. A mne je toho Srba ľúto. Ja chápem, že on sem príde robiť. Ja chápem, že sem chce prísť robiť. Ale som zvolený slovenskými občanmi v slovenskom parlamente. Tak čie záujmy by sme mali obhajovať a chrániť?
Celý tento návrh zákona alebo tieto zmeny, táto willkommens-politik pre ekonomických migrantov je postavená ekonomicky na hlavu, logicky na hlavu, zahraničnopoliticky na hlavu. Ako môže niekto pred chvíľou hlasovať proti Marrákešu, ktorý hovorí, že štáty majú povzbudzovať riadenú migráciu, a súčasne byť za túto willkommens belehradsko-kyjevskú dohodu, ktorú schválila vláda minulý týždeň v stredu a o ktorej tu dnes rokujeme? Ako tieto dve veci idú dokopy? Ako ide dokopy, že tuto pán kolega Kéry, ktorého si vážim, je to môj kolega z výboru, dať veľmi dobrý pozmeňovací návrh k marrákešskemu protokolu, za ktorý sme hlasovali, kde zvlášť vytkol a podčiarkol tú ekonomickú migráciu, ktorú ako Slovenská republika odmietame, a potom idete hlasovať za pozývací list pre 10-tisíc ekonomických migrantov s tým, že im uľahčujeme všetky pracovné povolenia, že sem môžu prísť pracovať? Ako to môžte robiť súčasne? Akú to dáva logiku? Veď to nedáva zahraničnopolitickú logiku, politickú logiku, nedáva to ekonomickú logiku.
Viete, čo za tým je? Vy hovoríte, že ekonomika nám šľape. Ekonomika nám šľape jak ten Saganov bicykel. Lenže tá ekonomika má defekt. Má defekt! A ten defekt je, že darmo vyprodukujeme tisíc zlatých a radujeme sa, že je to o sto zlatých viacej ako minulý rok, keď tým ľuďom z tých zlatých dáme rovnako málo. Ide o to, kde sa to prerozdelí. My sme eldorádo zahraničným investorom.
Viete, tu sa hovorilo, že buďme vďační Európskej únii za to, ako fantasticky nás zadotovala eurofondami. Lenže pán Piketty už dávno spočítal, že to, čo sem Európska únia doniesla ako eurofondy, keď sa započíta s tým, čo tieto veľké nadnárodné firmy odtiaľto vyviezli vo forme dividend – a častokrát nezdanených peňazí – naspäť do svojich materských krajín, tak keď si to porovnáte, tak stredná Európa je v mínuse. A ja to nehovorím preto, že nemám rád západoeurópske firmy. Ja to hovorím preto, že sme hlúpi. Že sme hlúpi, že necháme odtekať z našej krajiny peniaze, ktoré by tu mali zostať. To je to, čo sa týka firiem.
Ale to, čo považujem za úplne neprijateľné a sociálne nespravodlivé, je, že my máme 300-tisíc ľudí vonku. Tristotisíc! Tým nepovieme "willkommen", poďte domov, poďte robiť, poďte konečne k svojim rodinám, pracujte doma na Slovensku! My povieme "willkommen" Srbom a Ukrajincom. Poďte k nám, nemáme dostatok pracovnej sily. Čo si o tom musí myslieť ten chlap, ktorý robí v Nemecku alebo v Anglicku vo fabrike? On nie je kvalifikovaná pracovná sila? Ale veď je, inak by sa tam nemohol presadiť. Inak by ho nezobrali v tom Anglicku alebo v Nemecku. On je vysokokvalifikovaná pracovná sila. Akurát chce dostať aspoň trochu slušné peniaze aj u nás doma na Slovensku. Týchto ľudí mi je ľúto.
Mám viacerých príbuzných, ktorí robia takto po fabrikách alebo robili dlhé roky po fabrikách v západnej Európe, v Anglicku, v Nemecku, najmä v týchto dvoch krajinách. Veď oni, oni sa chcú vrátiť domov. Oni by išli robiť bez akýchkoľvek problémov aj do tých automobiliek alebo do iných takýchto veľkých investorov. Ani nechcú taký istý plat, ako mali v Nemecku alebo v Anglicku. Ale chcú aspoň trošku slušný prístup. Aspoň trošku slušný prístup.
A keď som vám spočítal, že to, čo nám chýba v tom priemere EÚ, že koľko percent z tých vyprodukovaných peňazí ide u nás na platy zamestnancov, iba 40 %, a v priemere EÚ 47,5 %, ten rozdiel je 6,25 mld. eur v tomto roku. 6,25 mld. eur! To keby sme dokázali dotlačiť tých veľkých zamestnávateľov, lebo o nich najmä tu ide, aby to aspoň čiastočne rozpustili medzi ľudí. No tak dobre, nech je to, nech je to 100 eur navyše. Ale veď tým ľuďom by to reálne pomohlo. To by mohla byť presne tá motivujúca zložka, že si povie, no dobre, tak už nebudem robiť vonku, nebudem dochádzať do Rakúska zo Svidníka, zostanem doma. Prečo im nechceme pomôcť? Prečo hovoríme "willkommen" Srbom a Ukrajincom a našim ľuďom, ktorí robia v Rakúsku a v Nemecku, hovoríme "auf wiedersehen"? Prečo? Veď štát by z toho mal rovnako daní, či tu budú zamestnaní Srbi alebo Slováci. Tak prečo Srbom a Ukrajincom hovoríme "willkommen" a týmto hovoríme "bye-bye", zostaňte tam. Nikdy nebudete mať slušné platy na Slovensku, lebo tých cudzincov, ktorí sem budú ochotní prísť robiť za 500 eur, bude furt dosť. Vždy nájdeme krajinu, kde je životná úroveň horšia ako u nás. Koho môžme pozvať, keď nebudú už ani Srbi a Ukrajinci chodiť, tak sa nájdu Bangladéšania, ktorí prídu radi a vždy. Prečo to robíme? Akú to dáva logiku? Nedáva to žiadnu logiku.
Preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili pánovi ministrovi a vláde na prepracovanie, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 10:35 - 10:36 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Vaľová, to máte pravdu, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Tak prečo ju chcete zjesť v skrátenom legislatívnom konaní? Však dajme tomu čas, dajme to odstáť, prečo chcete skrátené legislatívne konanie? Veď my proti tomu protestujeme. Tak to stiahnite!
A druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo? Lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a nebudú robiť pri páse za 500 eur mesačne. Chvalabohu, že nie sú hlúpi, ale namiesto toho, aby sme tie automobilky dotlačili k zvyšovaniu miezd, my im dovolíme doviezť Srbov a Ukrajincov, ktorí budú robiť za 500 eur. A už nikdy tie automobilky nezvýšia platy Slovákom. Načo by to robili? Lebo keď nebudú za 500 eur ochotní robiť Srbi a Ukrajinci, tak prídu Bangladéšania. Úplne legálne, podľa tohto návrhu zákona, ktorý ste práve predložili. A to je hanba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 10:23 - 10:32 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, na úvod by som chcel podotknúť, k čomu budem vystupovať, aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť, že budem vystupovať k meritu toho, o čom rokujeme. Predkladacia správa tohto skráteného legislatívneho konania. Odôvodnenie: Naliehavosť tohto zákona vyplýva z aktuálnej ekonomickej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité účinné riešenie nedostatku pracovnej sily.
Budem sa vyjadrovať k údajnému nedostatku pracovnej sily. Môžem, pán spravodajca? Vy ste nás vyzvali, že sa máme vyjadrovať k meritu veci. Čiže k nedostatku pracovnej sily sa môžem vyjadriť? Je to tam? (Reakcia spravodajcu.) To je dôvod na skrátené legislatívne konanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci!

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
A po druhé, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky. K tomu sa môžem tiež vyjadriť? K finančným stratám? Lebo máte pravdu. Na Slovensku vznikajú rozsiahle finančné straty v našom hospodárstve. Konkrétne, každý slovenský pracujúci občan stráca priemerne 200 eur mesačne, o ktoré prichádza vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky. Prečo? Pretože táto vláda nepomáha ľuďom, ale pomáha zahraničným, cudzím firmám, aby zvyšovali na Slovensku svoje zisky. A to nie sú rozprávočky. To sú čísla.
Ešte raz to zopakujem. V každom štáte sa delia zarobené peniaze, ktoré sa za rok vyprodukujú, na tri časti. Na ľudí, na ich platy a mzdy. Po druhé, na firmy, po tretie, štátu.
V Nemecku je to napríklad tak, že ľuďom ide 50 % HDP, 50 % z vyprodukovaných peňazí ide na platy ľuďom, 40 % ide firmám a 10 % ide štátu.
Pozrime sa napríklad na také Rakúsko. To je čistý priemer EÚ. Tam ide 47,5 % na platy ľudí. Približne 12 % na štát a zbytok ide firmám.
Pozrime si Slovinsko. Tam ide 49 % z toho, čo sa v štáte vyprodukuje, na platy ľudí.
A ako je to na Slovensku? Ako je to na Slovensku? 40 % ide na platy ľudí a tých 50 %, ten najväčší diel, ide firmám, dámy a páni, firmám. A my ideme riešiť problém firiem, ktoré ujúkajú a vyplakávajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To je lož. Absolútna lož a nezmysel a nehoráznosť. Tristotisíc ľudí robí v zahraničí. To sú nekvalifikovaní ľudia? Našli si prácu v zahraničí, ale pre naše automobilky nie sú kvalifikovaní. Dvestotisíc ľudí je nezamestnaných. Ďalšie státisíce nemôžu pracovať legálne, pretože majú exekúcie. Ale ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia načierno. Na tých my kašleme.
My si musíme konečne vybrať, či chceme pomáhať našincom alebo cudzincom. Našinci sú naši ľudia, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú a chcú dostávať konečne slušné mzdy. Vláda sa rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní dať vianočný darček. Komu ho dáva, našincom alebo cudzincom? Samozrejme, Srbom a Ukrajincom. Veď naša vláda sa má starať o to, aby Srbi a Ukrajinci mali prácu. To je úloha našej slovenskej vlády?
Staráme sa aj o cudzie firmy, ktoré tu ujúkajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Naozaj nemajú? My, našťastie a chvalabohu, nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, lebo iba hlupák v tomto stave ekonomiky by išiel robiť za 500 eur do automobilky k pásu. A namiesto toho, aby sme tie automobilky donútili, že dáš mu tých sľubovaných 1 000 – 1 200 eur, ktoré ste sľubovali, keď ste sem prichádzali a od tejto vlády ste dostávali stimuly, tak my, viete čo, my – prepáčte – ukazujeme tým našim ľuďom, tým našincom, vztýčený prostredník. My ti tu postavíme vedľa teba Srba, ktorý je ochotný robiť za 500 eur, alebo Ukrajinca, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. Nielenže Slováci nebudú mať vyššie platy, ešte ich budú vyhadzovať, pretože nepomáhame našincom, ale pomáhame tým cudzím firmám zvyšovať zisk.
A aby sme vedeli presne, o čom hovoríme. Viete, koľko percent v bratislavskom Volkswagene z príjmov tej fabriky ide na platy ľudí? Už som sa to včera pýtal, viacerí ste tu neboli. Tipnite si, koľko percent. Päť percent, dámy a páni, 5 % z príjmov bratislavskej fabriky Volkswagenu ide na platy ľudí. To keby urobili v Nemecku, tak im tú fabriku podpália.
Ale poďme k Peugeotu. To je ďalšia fabrika, ktorá ujúka, že nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a treba ju dovážať zo Srbska alebo z Ukrajiny. Viete, koľko percent z príjmov trnavskej fabriky Peugeotu ide na platy ľudí? Tri percentá, dámy, páni, tri percentá. To je adekvátne v Európskej únii? A my počúvame to ich ujúkanie, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Veď je to lož. Veď je to podvod. Oni nemajú dostatok hlúpej pracovnej sily. A chvalabohu, že ju nemajú.
Keď sa vyrába v bratislavskej fabrike Tuareg, ktorý sa predáva, berme, že v priemernej sume 50-tisíc euro, viete, koľko tá fabrika zaplatí ľuďom za výrobu Volkswagenu Tuareg v hodnote 50-tisíc eur? Skúste si tipnúť. Koľko z toho ide ľuďom? Dámy a páni, 2-tisíc eur. Tuareg stojí 50-tisíc, na platy ľuďom za výrobu jedného Tuaregu 2-tisíc eur.
Tak sa pýtam, komu chceme pomáhať. Chceme pomáhať našincom? Chceme pomáhať našim ľuďom, ktorí sú tu zamestnaní a ktorí chcú dostať slušnú mzdu? Chceme pomáhať našim domácim malým a stredným podnikateľom, ktorých iba ždímame a ždímame? Platia jak murovatí. Našinci tu robia jak šróby, a to je jedno, či sú zamestnanci, alebo podnikatelia. Oni môžu vyplakávať, koľko chcú, nikto ich nepočúva. Ale keď sem príde zahraničná fabrika, ktorá dostane stimuly, tak to je v pohode, to je v pohode, jasné, a čo by si ešte potreboval? Ešte by si chcel lacnejšiu pracovnú silu? Je ti málo to, čo tu zarábaš? Jasné, pomôžeme ti. To je dnešná vláda. Kam sme sa to dostali?!
Tak si musíme vybrať. To je v protiklade. To nemôžeme byť za pekného voči každému. Buď podporíme našich ľudí, našich zamestnancov, našincov, alebo ideme podporovať cudzie firmy a riešenie nezamestnanosti v cudzích štátoch. Máme na výber iba tieto dve možnosti. A vy v skrátenom legislatívnom konaní pred Vianocami, od 1. 1. to má platiť, aby tie firmy nemali ani týždeň straty, aby tie zisky proste plynuli ako plynule, stále. V skrátenom legislatívnom konaní im dáme vianočný darček. A našim ľuďom dáme čo? Našim ľuďom urobíme to, že keď stojí pri páse vo Volkswagene za tisíc eur, v Peugeote za 900 eur, v Jaguari za 800 eur, tak bude vedieť, že od 1. januára, dámy a páni, tam vedľa neho bude stáť Srb, ktorý bude chcieť robiť za 500 eur, bude naňho kukať a pán fabrikant povie, však keď sa ti nepáči, ja tu mám 10 Srbov, ktorí prídu na tvoje miesto. Takto podporujeme našincov? Takto má fungovať štát, ktorý sa o seba stará?
Slovenská ekonomika má rovnakú výkonnosť ako slovinská a česká. Máme rovnakú produktivitu práce. Čistá priemerná mzda na Slovensku je 700 eur, v Česku 900, v Slovinsku 1 000. Asi je niečo zhnité v tej našej ekonomike. A viete čo? Iba to, že sa nestaráme a nepomáhame tým našincom v našej ekonomike, ale pomáhame cudzincom. A to je hanba. Vy ste tu rozprávali o Marrákeši? Vy ste tu rozprávali o tom, že treba odmietnuť, že ekonomická migrácia je zdrojom blahobytu? Ale veď vy ste pozvali desaťtisíce ľudí zo Srbska, z Ukrajiny od 1. januára budúceho roku, aby sem prišli legálne s pracovnými povoleniami brať prácu a znižovať mzdy slovenským občanom! To ste urobili od 1. januára 2019. Čo vy máte aké právo rozprávať o Marrákeši? Veď vy ten Marrákeš robíte sami dobrovoľne od 1. januára. Legálne pracovné povolenia, uľahčiť, zrušiť lehoty, povoliť a ešte aj agentúram dočasného zamestnávania. Nech tých Slovákov šľak trafí! Toto je vianočný darček, ktorý ste prichystali našincom, slovenským občanom.
Nikdy to nepodporím. Nikdy nebudem ticho, keď sa deje takéto ekonomické svinstvo a ekonomický podvod na platoch slovenských občanov. A vyzývam vás, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a stiahli to, kým sa to ešte dá.
Skryt prepis