Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

7.2.2019 o 11:20 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:08 - 18:08 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
V súvislosti s prerokovanou otázkou ochrany života by som chcel dodať takú doplňujúcu informáciu. Pred zhruba necelou hodinou bol zverejnený prieskum verejnej mienky, ktorý v septembri robil Focus, kde respondentom položili otázku, či si myslia, že by malo byť právo na ukončenie tehotenstva aj po zmonitorovaní tlkotu srdca v maternici. Z celkového počtu viac ako tisíc respondentov 31,3 % povedalo, že áno alebo skôr áno, 59,2 % respondentov povedalo, že nie alebo skôr nie, a 9,6 % nevedelo odpovedať. Tak len do kontextu tejto debaty v tom zmysle, že aké v septembri boli zhruba aktuálne postoje k tejto otázke.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 15:38 - 15:51 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3. (Rečník zapol zvukový záznam. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, viete, že podľa rokovacieho poriadku by ste to nemali používať.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pán podpredseda, ďakujem, že ste mi to chvíľku umožnili, ale podľa § 3 tohto, § 32 ods. 3 rokovacieho poriadku je zakázané vyhotovovať zvukový záznam, je zakázané vysielať prenos. Ja som odvysielal zvukový záznam tlkotu srdca malého bábätka v brušku mamy. To, čo sme práve počuli, bol tlkot srdca bábätka v brušku mamy.
To, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia, to všetci veľmi dobre vieme. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ide o to, akej ochrany a aké práva dotknutých osôb máme pri tejto ochrane zvážiť.
Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť – otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. To je moje presvedčenie, ktoré môžete, ale nemusíte rešpektovať.
Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Jediným hlasom bábätka v brušku je jeho tlkot srdca, ktorý sme tu mali možnosť počuť.
Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka. A presne o tom tento náš návrh zákona je.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Berme na to ohľad. Ak zviera nie je vec, ako sme tu v parlamente schválili, tak chceme iba férovosť v tom, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá zachádzať podľa ľubovôle kohokoľvek, ako si to zmyslí.
Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Vecou, ktorou môže ktokoľvek disponovať čisto podľa vlastného uváženia? Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Porovnajme si to. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Iba z presne vymedzených dôvodov, vymenujem:
1. Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Ale bábätko v brušku neohrozuje nikoho.
2. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Tak k tomu asi netreba ďalej nič dodať.
3. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Ani k tomu netreba nič dodávať.
4. Deratizácie. Ani k tomu netreba nič dodávať. Ani to sa bábätka v brušku netýka.
5. Ulovenie zvieraťa. Ale ani to sa bábätka v brušku netýka.
6. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A aj pán poslanec Krajčí bude predkladať pri tomto rokovaní návrh zákona, kde sa dá pomôcť týmto mamičkám, ktoré sa neočakávane ocitnú v stave, s ktorým si nevedia samé poradiť.
A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod – bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ale ani to sa netýka bábätka v brušku, dieťaťa.
Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa? Je povolené, ak ide o nechcené tehotenstvo, aj keď preň vieme nájsť, pre to bábätko, náhradnú starostlivosť, hoci vieme, že tu máme hniezda záchrany, hoci vieme, že tu máme stovky manželských párov, ktoré čakajú na adopciu.
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka? Podľa mňa by sme sa mohli nad tým zamyslieť a skúsiť s tým niečo urobiť.
Bábätko v brušku nie je vec. Ak uznáme to, že vecou nie je žiadne zviera, uznajme ako základ našej diskusie aspoň to, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá nakladať iba čisto podľa vlastného uváženia toho alebo ktorého človeka, ktorého sa toto rozhodnutie týka.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súd Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov? Po desiatich rokoch rozhodol, že tá klauzula, že Dred Scott je človek, sa na tento prípad nevzťahuje, pretože silnejšie je majetkové právo jeho majiteľa, to znamená jeho, ten, toho, ktorý ho vlastnil.
Neurobili sme trošku možno chybu aj v tomto prípade, že nezvažujeme úplne na tých spravodlivých vážkach ten pomer práv jednotlivých aktérov, jednotlivých osôb, ktoré do tohto rozhodovania zasahujú?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal, prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť. Mali by sme byť pripravení jej pomáhať.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? V prípade tlkotu srdca máme jednoznačný argument viditeľný o tom, že táto bytosť je nepochybne ľudským tvorom, človekom, ktorého srdce tak, ako začalo biť, alebo preukázateľne, viditeľne vieme zmonitorovať, ako bije v šiestom týždni, bude biť až do jeho smrti a je jedno, či to bude rok alebo päťdesiat, alebo sto rokov po jeho počatí a po jeho narodení.
Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili. Čo ak sa mýlime aj my dnes?
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes. Preto vás prosím o podporu tohto zákona o tlkote srdca.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 24.9.2019 9:19 - 9:23 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, chcel by som uviesť návrh tohto zákona, ktorý sa týka nespravodlivosti a prílišnej prísnosti zákona o výbere mýta. Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona, ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. A ten zákon o mýte je podľa nášho názoru veľmi nespravodlivo prísny k slovenským občanom a uvediem konkrétne príklady, prečo je tomu tak.
Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výbere mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých, samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur, 1 500 eur. Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Ten rozdiel medzi tým, ako sú postihovaní za porušenie mýta slovenskí občania a slovenskí prevádzkovatelia, je podľa nás drakonický.
Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Maximálna sadzba pokút na Slovensku 2 000, v Česku 190, v Poľsku 176, v Maďarsku 485. Toto porovnanie toho, koľko musia platiť pokuty šoféri na Slovensku a prevádzkovatelia vozidiel na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, považujem za veľmi drakonické a myslím si, že by sme mohli posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme trošku v porovnaní s okolitými krajinami nezvýhodňovali, neznevýhodňovali našich občanov a našich prevádzkovateľov.
Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Čo sa týka prevádzkovateľa vozidla, to znamená majiteľa tej firmy, zákon o výbere mýta je až o 2 000 percent prísnejší ako ten zákon o diaľničnej známke. Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické, a preto by som vás chcel poprosiť o schválenie tohto zákona v prvom čítaní a o prípadnú diskusiu v druhom čítaní, že ako nanovo tieto sankcie upraviť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

12.9.2019 11:40 - 11:41 hod.

Milan Krajniak
Prosím poslancov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, pripomínam termín, o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť máme zasadnutie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 10:21 - 10:27 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

41.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, chcel by som vlastne, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, ale teraz mi vlastne umožňuje situácia iba, aby som krátko zareagoval na mojich dvoch predrečníkov, pretože v zásade to merito bolo povedané.
Čo sa týka pána poslanca Ivana, chcem povedať, že ten pozmeňovák my podporíme a zrejme, ešte si to potrebujem pozrieť presne paragrafovo, ale presne tak ako ste povedali, to znamená, že vyňať tie body na osobitné hlasovanie, a v takom prípade ten zbytok je nekonfliktný a všeobecne akceptovaný. A presne v tých bodoch, ktoré ste aj vy spomenuli, my máme pochybnosti, že či je to v poriadku. Takže aj ja oceňujem to, že ste to pripravili, lebo vyzerá mi to zatiaľ tak na prvé počutie, že by sme to presne v takom, ako ste to, ten návrh, ktorý ste pripravili, že presne tak by sme ho mohli podporiť.
Čo sa týka pána poslanca Marosza, v niečom máte pravdu, v niečom nemáte. Nemáte pravdu v tom, to vás len chcem informovať, že by pán minister alebo ministerstvo nebolo ochotné rokovať. Aj kolegovia z nášho poslaneckého klubu, keď požiadali pána ministra, že sú tu otázky, ktoré by chceli riešiť, tak ja už neviem, ako to má pán minister zorganizované, každopádne úradníci ministerstva, ktorí to majú na starosti, sa stretli v tejto veci a boli ochotní debatovať a diskutovať. Čiže v tomto by som problém – v nejakej základnej ústretovosti počúvať aj nejaké kritické návrhy – nevidel.
A to, v čom máte pravdu, je, že áno, ale niektoré z tých vecí, ktoré aj my považujeme za rozumné, akceptované neboli. A len by som zopakoval, aby si vedeli aj kolegovia predstaviť, o čo ide. My tu máme, nikto nespochybňuje veľké medzinárodné letiská s medzinárodnými letovými; letovou prevádzkou a neviem, tam nie je žiaden problém. Potom máme, nazvime to, veľké regionálne letiská, ktoré majú tiež povolenie, teraz tak poviem, že tie malé "cessničky" alebo niečo môžu pristáť aj zo zahraničia a tak. Tam vyzerá, že to tiež nie je problém. Ide naozaj o tie najmenšie letiská, ktoré v minulosti boli prevádzkované v súvislosti, to sú na tie tzv. práškovacie lietadlá, a dnes si to častokrát osvojili tí nadšenci, ktorí lietajú s tými ultraľahkými lietadlami a ďalšími vecami. A ide o to, že ako to dať do poriadku tak, aby aj oni mali možnosť v prípade, ak nemajú všetky povolenia, to zlegalizovať a aby im štát, teraz to tak poviem, nerobil zle. A tam ja vidím problém iba v dvoch veciach. A to je presne tá možnosť, že ten bývalý letecký úrad, dneska Dopravný úrad, aby som použil dobrú terminológiu, môže sám z vlastného rozhodnutia začať rozhodovať o ochranných pásmach.
Predstavte si to tak, že vy zainvestujete, postavíte, v úvodzovkách, malé letisko; to nie je letisko, že tam staviate budovy, ale musíte tam mať nejakú infraštruktúru, aby tie lietadlá tam mohli pristávať, tankovať, aby keď olej unikne náhodou alebo niečo; proste zainvestujete do toho. Necháte si vytýčiť tie tzv. ochranné pásma, ako mi pán kolega poslanec povedal odborne, tie kužely, v ktorých sa tam nalietava a odlietava a prilietava, aby sa nič nestalo. A je logické, že keď vám niekto, na to potrebujete tie ochranné pásma, že sa tam nesmie nič postaviť. Dokonca ani že keď tam staviate niečo legálne, tak musíte tam postaviť iba žeriavy do nejakej výšky, aby ten letecký koridor bol zachovaný. Čiže musíte s tým počítať aj v úplne bežnej činnosti, ktorá sa všade na Slovensku deje.
A teraz si predstavte, že vy ste zainvestovali nejaké peniaze, venujete sa tomu a teraz Dopravný úrad sám od seba vám povie, my vám tuto rušíme ochranné pásmo. No tak ale, tak čo s tým už potom urobíte, tak už potom darmo tam všetko ostatné máte, lebo nemôžete, nemôžete lietať. A ja teraz nehovorím, že sa to musí stať. Teraz nepredpokladám zlý úmysel pána ministra konkrétne, teda pána ministra už vôbec nie, lebo si myslím, že pánovi ministrovi je to v zásade jedno, len chce, aby to bolo pokiaľ možno čo najlepšie urobené. Ale prečo chceme dať možnosť akoby nejakému, nazvime to, štátnemu úradníkovi, že to môže urobiť z vlastného rozhodnutia a takýmto spôsobom niekomu, nazvime to, pokaziť letisko a niekomu nepokaziť letisko. Najmä ak vieme, že dobre viete, že keď niekto právomoc má, okrúhlu pečiatku má, no tak sa to dá aj zneužiť. Čiže toto je, toto je tá moja hlavná otázka alebo niečo, prečo podporím aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol, že prečo to neurobiť tak. Však keď obec sa nesťažuje, že tam to, nazvime to, malé letisko má, majitelia alebo prevádzkovatelia, alebo ten aeroklub, alebo ako to nazveme, sa nesťažuje, občania sa nesťažujú, tak prečo, prečo ten Dopravný úrad teraz akože má mať tu pečiatku a že just vám to zruším. Toto sú moje otázky, ktoré dávam.
Ako vravím, oceňujem to, že sme sa naozaj posunuli. Niektoré veci boli zakceptované už v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý je pripravený. Niektoré veci sú tam ďalej, ktoré dával pán kolega Ivan. Len by som chcel apelovať, že hlasovať o tom asi budeme až v utorok, že či by sa to ešte nedalo nejako prejsť, aby tam došlo k nejakej zhode. Nech neurobíme zle niekomu, kto tomuto štátu, myslím tým prevádzkovateľov tých najmenších letísk, kto tomuto štátu nič zlé neurobil, tak prečo im komplikovať život.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.5.2019 11:18 - 11:18 hod.

Milan Krajniak
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie sa uskutoční o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 18:05 - 18:07 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Klus, ja si myslím, že tie dve pripomienky, ktoré ste povedali o vyskúšaní miestnych referend a znížení kvóra a znížení počtu potrebných podpisov, aby mohli byť vyhlásené, rovnako ako o spojení refend s parlamentnými voľbami, to sú dobré pripomienky a ja si myslím, že to môžme skúsiť. Ale to sa nevylučuje s tým, že vieme referendum sfunkčniť aj tým spôsobom, že znížime kvórum a môžme sa teraz baviť o tom, či to má byť 25, 30 %, 33 %, ale je nám asi všetkým zrejmé, že to 50-percentné kvórum je nefunkčné.
Takže ja oceňujem vecnosť vašej debaty a už iba jednu poznámku, tiež vecnú na záver, čo sa týka toho brexitového referenda. Ono je to tak, že keď sme demokrati a ctíme vôľu ľudu, tak ju musíme ctiť aj vtedy, keď výsledok sa nám nepáči. A to sa stane v demokracii, že niekedy ľudia budú hlasovať tak, ako chceme my, niekedy budú hlasovať inak, ako chceme my. A nerobme si žiadne ilúzie o tom, že napríklad tak citlivé otázky, ako je brexit, obe strany nepoužívali aj úplne unférové argumenty.
A keď ste spomenuli to referendum opakované v Írsku, tak tam znovu v tej kampani by som chcel upozorniť na to, v prvej aj v druhej boli obomi stranami používané veľmi unférové argumenty. To sa proste v takýchto kampaniach deje, len si nezakrývajme to, že občas tí ľudia zahlasujú aj tak, že sa nám to nepáči, za to, že to preto, lebo ich niekto podviedol. Niekedy tí ľudia možno tak chcú hlasovať, pretože s niečím nesúhlasia, a to si myslím, že bola väčšinová mienka ľudí v Británii a prieskumy ukazujú, že ani dnes by to referendum nedopadlo veľmi inak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 17:46 - 17:47 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec, máte pravdu v tom, že ide len o to, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli hlasovať alebo nie. Pretože keby sme chceli im umožniť, aby sa mohli vyjadriť k tým otázkam, ktoré považujú za dôležité, tak máme niekoľko možností. Toto je najlepšia a najjednoduchšia.
Máme aj druhú možnosť, ktorú tiež môžeme ponúknuť ľuďom, aj našim kolegom poslancom. Môžeme spojiť referendum s parlamentnými voľbami. Pretože ak by ani s parlamentnými voľbami nebola dostatočná účasť, ktorú by považovali ostatní za legitímnu, no tak potom už neviem, že akú zámienku si vymyslíme, len aby sme ľuďom nedali rozhodovať. Ale, samozrejme, férovejšia a čistejšia možnosť je znížiť kvórum a rešpektovať potom výsledok. Keď to mohli urobiť v Maďarsku a každý to považuje za normálne, prečo by sme to nemohli urobiť my?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.2.2019 11:20 - 11:20 hod.

Milan Krajniak
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som len upozorniť, pripomenúť poslancom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie výboru bude o 12.15 hod. v zasadačke brannobezpečnostného výboru. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:40 - 10:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Keďže opakovanie je matka múdrosti, tak skúsim ešte raz.
Dámy a páni, banky minulý rok na Slovensku zarobili na slovenských občanoch 640 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku zvýšili svoj zisk o 4,7 percenta. A čo tento zisk tvorilo alebo ten nárast zisku? Človek by si myslel, že banka žije z poskytovania úverov, a teda žije z tzv. čistého úrokového výnosu. Ale na Slovensku nie, čistý úrokový výnos stúpol iba o 3,7 %, tak na čom tie banky zarobili na slovenských občanoch? Dámy a páni, na zvýšení poplatkov, pretože minulý rok sa v porovnaní s predchádzajúcim bankové poplatky a provízie na Slovensku zvýšili o 12 percent. To je ten nárast zisku slovenských bánk.
A čo je úplne najhoršie, po Novom roku znovu banky zvyšujú ďalšie a ďalšie bankové poplatky, vytvárajú nové dokonca. Veci, za ktoré sa v bankách 150 rokov neplatilo, odkedy začali otvárať bankové účty bežným občanom v celej Európe, tak dneska na Slovensku sú spoplatňované a my sa už na to nechceme pozerať.
Čo s tým vieme urobiť? Kedysi tu bol zavedený taký návrh zákona, že by občan mohol mať nárok na bezpoplatkový bankový účet. Lenže stanovili sa také minimálne limity, že 95 % slovenských občanov nikdy tento zákon nemôže využiť. Týmto naším návrhom zákona robíme to, že každý slovenský občan, ktorý dostáva na svoj bankový účet mesačne menej ako 1 250 eur, čo je teda absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky, a súčasne má príjem ročný úhrnný menej ako 20-tisíc eur, bude mať právo na bezpoplatkový bankový účet vo svojej banke, v ktorej o to požiada.
Prečo to chceme urobiť? Pretože považujeme za nemorálne, aby banky nezarábali na tom, čo je ich predmetom činnosti, a to je poskytovanie úverov, ale aby zarábali na neustále sa zvyšujúcich poplatkoch a neustále nových a nových vytváraných poplatkoch a províziách. Myslím si, že 640 miliónov eur je dostatočný zisk bankového sektora na to, aby sme aspoň v tých poplatkoch tým bankám ubrali v tom, aby tieto zisky mohli ďalej zvyšovať.
Ja chápem, že banky patria k ekonomickému systému krajiny, ale mali by sme asi dbať o to, aby ten zisk bol primeraný a vytváraný nie výpalným, lebo tie poplatky, to je bankové výpalné. Keď raz tie peniaze máte na účte a chcete ich niekam poslať, vložiť, vybrať, potom už nemáte na výber. Každý z nás asi nejaký ten bankový účet mať musí už v dnešnej dobe a asi k tomu musí mať aj nejakú minimálne platobnú kartu, aby si mohol občas vybrať peniaze z bankomatu. Ak chceme ľudí chrániť, dajme im právo, aby každý slovenský občan mal nárok aspoň na jeden bezpoplatkový bankový účet. A nerobíme to pre milionárov, robíme to pre ľudí s mesačným príjmom do 1 250 eur, to znamená, to je absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za vypočutie aj za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis