Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcela by som sa vrátiť len k tomu, čo som spomínala aj vo faktickej poznámke, v tejto chvíli som si neni istá, či som spomenula pracovných asistentov alebo osobných asistentov, určite to mali byť osobní asistenti. To znamená, že myslím si, že aj úrady práce by mali postupovať tak, aby pomáhali evidovaným nezamestnaným nájsť si prácu, čo tu síce pán minister deklaruje, ale nie som si úplne istá, či by sa rovnako vyjadrovali aj samotní evidovaní nezamestnaní.
Stále nám chýba a vôbec všeobecne mám pocit, že ministerstvo práce má skôr opatrenia, ktoré neustále proti niekomu bojujú, ako by niekomu pomáhali. To je proste fakt. Myslím si, že by tu mal byť skôr viacej takých podporných nástrojov, ako som spomínala, ako napríklad to, že na tých úradoch práce sa poskytujú, poskytuje aj osobná asistencia, to znamená, že, že aj tie samotné pracoviská by mohli tých ľudí posielať priamo, priamo tam, či nepotrebujú ľudia osobných asistentov, a takisto by sa mali podporovať nástroje skôr, ako sú agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré tu síce máme, je ich, myslím, ako som pozerala, nejakých 65, ale podľa mňa v skutočnosti, ak fungujú dve-tri, tak je to málo. Toto by mala byť cesta, ktorá pomáha hľadať prácu dlhodobo nezamestnaným, pretože práve napríklad aj tieto agentúry dokážu hľadať prácu adresne, presne, pre, pre tých znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí, ktorí v evidencii sú. Žiaľ, tieto agentúry prežívajú a takisto, a preto práve táto spolupráca nefunguje. Samotné úrady práce podľa mňa nemajú kapacitu, aby túto úlohu vykonávali, čiže to nie je chyba samotných úradov práce, ale to je chyba tých ďalších nástrojov.
Takisto ste, pán minister, povedali, že je to namierené hlavne voči tým zamestnávateľom, ktorí, ktorí nechcú zamestnávať ľudí na pracovné zmluvy a uprednostňujú dohody, ale aj v tomto prípade, ako to už pri týchto opatreniach býva, tak zase trafia tí toho nevinného a doplácajú na to tí, tí ľudia pracujúci na dohody, ktorí síce by pracovnú zmluvu chceli, ale zamestnávatelia ju uzatvoriť nechcú.
Mne nedá, aby som, aby som v tejto súvislosti nespomenula, že napriek tomu, že sa chválite, že štatistiky dlhodobo nezamestnaných sa znižujú, tak stále tu chýba veľká skupina dlhodobo nezamestnaných z radov zdravotne postihnutých, ktorí v evidencii vôbec nie sú a nikdy neboli, pretože ich tam jednoducho ministerstvo práce nechce. Keď si zoberieme, že ľudia so zdravotným postihnutím, zamestnanosť v tejto skupine je možno okolo 17, možno 18 %, neviem teraz aktuálne, ale v roku, v roku 2015 to bolo, myslím, 16,5 %, tak ten počet dlhodobo nezamestnaných by rapídne vzrástol.
Ja rozumiem, že, že je pekné mať pekné štatistiky, ale aj takýmto záujemcom o prácu treba pomáhať. A myslím, že aj riešenie pomerne jednoduché, stačilo by, keby sa takíto ľudia mohli evidovať ako záujemcovia o prácu a nedostávali by sa do štatistiky priamo nezamestnaných, ak sa nemýlim. A ministerstvo práce by malo informáciu, koľko ľudí so zdravotným postihnutím takúto prácu hľadá.
Toto považujem aj za jeden veľký problém. Všeobecne ľudia so zdravotným postihnutím, ako v poslednej dobe zisťujem všade, kde sa pýtam na akékoľvek údaje, tak všade dostávam odpoveď, že sa nezisťuje. To znamená, my nemáme v štatistikách zdravotne postihnutých a tým pádom nemáme žiadny problém. Pritom aj zhromažďovanie príslušných informácií je úlohou dohovoru, resp. k tomu ste sa zaviazali v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, že sa takéto údaje budú získavať na to, aby sa dali robiť príslušné opatrenia na implementáciu dohovoru. Pán minister, pripomínam vám to aj preto, že vaše ministerstvo je hlavné kontaktné miesto pre problematiku dohovoru a naozaj tieto údaje nám chýbajú.
A k otázke zdravotne postihnutých sa prepracovávam aj preto, že s kolegyňami, s kolegyňou podávame pozmeňujúci návrh, aj čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím a chránených pracovísk. Treba si úprimne povedať, že podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím sa nestretáva s prioritným záujmom tejto vlády. A to aj napriek tomu, ako som už spomínala, že ratifikáciou dohovoru ste sa zaviazali uznávať právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. A to napríklad, ako sa v dohovore píše, zahŕňa právo živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce. Podotýkam, prevažne na otvorenom trhu práce. Zahŕňa právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Také miesta sa nenachádzajú ani v štátnej a verejnej správe, a pritom aj k tomuto vás dohovor zaväzuje, zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore, čl. 27 ods. 1 písm. g) dohovoru. Vzhľadom na to, že vôbec pracovné miesta pre zdravotne postihnutých vhodné nemáme, si myslím, že je potrebné a namieste podporovať výrazným spôsobom aspoň chránené pracoviská, ktoré, ktoré síce nie sú ideálny spôsob, ako zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, ale aspoň zvyšujú šance uplatniť sa.
Od známej novely zákona o službách zamestnanosti, kedy došlo ku kráteniu finančných prostriedkov na podporu chránených dielní a chránených pracovísk, sa nič pozitívne v tejto oblasti neudialo. Hovoríme pritom o sfére, ktorá nemusí byť orientovaná len na zisk, ale sleduje hlavne zamestnávanie, ako aj istý druh rehabilitácie a sociálneho začlenenia týchto ľudí. Nuž a práve táto oblasť bola vtedy postihnutá napríklad zrušením § 56a, resp. nie zrušením, ale veľmi veľkým obmedzením, a tým pádom to priame hradenie mzdových nákladov už viac nie je možné. Rovnako došlo k zníženiu podpory zamestnávania pracovných asistentov, z pôvodných 90 % celkovej ceny práce sa v súčasnosti prepláca 40 až 70 % celkovej ceny práce. Rovnako bol zrušený § 57a, čo je príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, a najzaujímavejší je tento dôvod, prečo tak bolo urobené. Príspevok bol zrušený preto, že sa za niekoľko rokov neposkytoval, a neposkytoval sa preto, že v rozpočtovej kapitole naňho neboli vyčlenené prostriedky, a to bolo, takto sa dialo v rokoch 2008 až 2013. Táto informácia je doteraz uvedená na stránke ústredia práce.
Súčasná situácia chránených dielní a chránených pracovísk preto vôbec nie je ružová a postoj ministerstva práce k zamestnávaniu osôb s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odzrkadľuje v podmienkach fungovania týchto pracovísk. Keď sa pozrieme na štatistiky z júna 2014 a porovnáme ju so štatistikou ku konca roka 2016, tak pokles chránených pracovísk je o 20 %. A to nielen chránených pracovísk, ale aj samotných tých pracovných miest, resp. osôb zamestnaných v týchto chránených dielňach a chránených pracoviskách. Jedna vec sú možnosti dané zákonom o službách zamestnanosti, druhá je aplikačná prax, kedy dochádza k nezmyselným kráteniam príspevkov, či už z dôvodu, že podľa úradu práce napr. do prevádzkových nákladov, stretávame sa s takými absurdnosťami, že sa do prevádzkových nákladov nepočítajú priestory ako chodba alebo kuchyňa.
Rovnako udeľovanie pokút za nezamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je v tomto prípade pre mnohé firmy najlacnejšie riešenie, a preto si volia práve túto formu. Naopak, lacnejšie by malo byť napr. náhradné plnenie, resp. samotné zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. A tak efektívnejšie by bolo, keby aj príspevky, ktoré sa poskytujú, sa poskytovali aj od počtu osôb, ktoré v tom chránenom pracovisku osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v tom chránenom pracovisku sú aj, pretože, pretože, samozrejme, čím, čím viac osôb so zdravotným postihnutím chránené pracoviská, chránené dielne zamestnávajú, tak tým väčšie riziko na seba prenášajú, a toto by sa malo zohľadňovať v príspevkoch a v dotáciách, ktoré sa poskytujú hlavne aj preto, že, že tým sa vytvárajú šance pre týchto ľudí uplatniť sa.
Chránené pracoviská si naozaj vyžadujú a chránené dielne si vyžadujú väčšiu pozornosť, ako sa jej doteraz venovala, aj preto my prichádzame aspoň s malým návrhom, aby, aby sa znížila lehota pri vyplácaní príspevku na prevádzkové náklady, ktorá v súčasnosti je 60 dní od predloženia dokladov, a my ju navrhujeme znížiť na 30 dní. Je to z toho dôvodu, že prevádzkové náklady chránených dielní a chránených pracovísk sa vyplácajú za štvrťrok. No v skutočnosti musia chránené dielne, chránené pracoviská dokázať ufinancovať celý polrok na to, aby, aby sa dostali k nejakej dotácii alebo k príspevku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to len na začiatku, ale problém je, že často dochádza k rôznym usmerneniam, interným pravidlám, zmenám pravidiel pri vyplácaní príspevkov, ktoré sa menia za pochodu, ktoré sa zmenia na začiatku, na konci štvrťroka, a tie chránené pracoviská sa znova musia potýkať s novým problémom.
Takýmto bol napríklad, bola napríklad usmernenie ministerstva práce minulý rok, kedy sa malo zjednotiť zahŕňanie mzdových nákladov do príspevku, a tým pádom chráneným pracoviskám vypadlo, vypadol jeden celý mesiac, kedy si vlastne nemohli uplatniť príspevok na mzdu, resp. nemohli si uplatniť mzdové náklady v príspevku na prevádzkové náklady. A toto je často existenčný problém týchto pracovísk. Zdá sa mi, že štát by mal prihliadať na takéto situácie a mal by, mal by, mal by pristupovať veľmi citlivo k aj, aj k príspevkom, ktoré vypláca, aj k pravidlám. Aj preto chceme, aby tá lehota na vyplatenie príspevku bola kratšia, a v prípade, že, že úrady práce budú mať problém a bude sa im zdať, že, že tá lehota je príliš krátka na to, aby stihli vybaviť všetky žiadosti, resp. na základe zmlúv. Je potrebné upraviť tie pravidlá tak, aby tá administratíva nebola tak náročná, pretože často sú tam mnohé zbytočné doklady, ktoré tie chránené dielne, chránené pracoviská musia dokladovať a, samozrejme, aj potom ich musia následne aj pracovníci kontrolovať. Pritom samotné doklady si, alebo samotné informácie vedia získať alebo mohli by získať aj iným spôsobom tieto jednotlivé úrady práce.
A tak dovoľte na záver, aby som prečítala samotný pozmeňovací návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad a Anny Verešovej:
V čl. 1 v doterajšom bode 44 v § 60 ods. 10 sa slovo "šesťdesiat" nahrádza slovom "tridsať".
Ďakujem pekne.
