Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.9.2019 o 11:26 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 11:26 - 11:29 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ďakujem za ústretovosť a dovoľte mi, aby som opakovane priniesla sem návrh zákona, ktorý rieši sociálne poistenie osobných asistentov. V súčasnosti sú tieto osoby poistené iba v rozsahu dôchodkového poistenia a to len za predpokladu, že asistenciu vykonávajú najmenej 140 hodín mesačne a nemajú poistenie zabezpečené z iného dôvodu. Takto upravený rozsah nezabezpečuje dôstojnú ochranu v prípade sociálnej udalosti predpokladanej poistením. Preto sa navrhuje, aby asistenti vykonávajúci asistenciu podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie boli aj povinne nemocensky poistení (zaznievanie gongu), teda nielen dôchodkovo, a boli aj povinne poistení v nezamestnanosti, pričom toto poistenie by mal hradiť štát... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec Pčolinský, poprosím.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Zároveň sa navrhuje, aby rozsah 140 hodín bol znížený na 120 hodín, nakoľko má umožniť aj rodinným príslušníkom, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu, získať sociálne poistenie. Tí môžu na základe zmluvy vykonávať osobnú asistenciu v maximálnom rozsahu štyri hodiny denne, čo je spravidla tých 120 hodín mesačne. Zvyčajne však zabezpečujú pomoc aj viac hodín, hoci bez nároku na odmenu, často v nepravidelných časoch a nemajú príležitosť vykonávať osobnú asistenciu pre niekoho ďalšieho tak, aby dosiahli ten rozsah hodín 140 hodín. Zároveň odmena nie je dostatočne vysoká na to, aby si sami z tohto príspevku mohli hradiť kompletné, kompletný balík sociálneho poistenia.
Cieľom návrhu zákona je tak zabezpečiť dôstojnú ochranu prostredníctvom systému sociálneho poistenia fyzickým osobám, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 120 hodín mesačne a nemajú iný druh príjmu.
Ani zvýšená odmena osobného asistenta nie je dostatočne motivujúca, ak dlhodobo vypadávajú zo systému sociálneho poistenia a nevedia si toto poistenie dobrovoľne zabezpečiť. Osobní asistenti potrebujú mať rovnako dôstojné a bezpečné postavenie ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, resp. iné fyzické osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť. Zároveň s ohľadom na finančnú odmenu poskytovanú za výkon osobnej asistencie je navrhované, aby toto poistenie hradil štát.
Predkladaný návrh zákona má pomerne zanedbateľný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na druhej strane prináša výrazne pozitívne sociálne vplyvy.
Pán predseda, ďakujem a hlásim sa prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 17:22 - 17:24 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, máte pravdu v tom, že bude možné si tam platiť aj dobrovoľné nemocenské poistenie. Akurát v tomto prípade nie všetci túto možnosť majú. Napríklad takí invalidní dôchodcovia alebo invalidné dôchodkyne, ktoré by si chceli doplatiť nemocenské, túto možnosť nemajú. Majú jedinú možnosť - zamestnať sa. A vieme, aké je to ťažké. Čiže zase budú, zase na to doplatia tieto skupiny ľudí. Dá sa očakávať, že ak, ak budú počúvať ženy vaše rady s tým, ako si prilepšiť na rodičovskom príspevku, objaví sa tu opäť v sále pán Vážny a ako obyčajne keď príde, tak vždy presadzuje nejaké svoje návrhy zákonov za Sociálnu poisťovňu. A môžeme očakávať, že budú potom rýchlo látať nejaký nával možno alebo zvýšený počet ľudí, ktorí poberajú ten zvýšený rodičovský príspevok. Takže z môjho pohľadu si myslím, že niekedy je jednoduchšie, aj keď už sa nepozeráme na to, že čo je spravodlivé, ale pozrieme sa aspoň na tú administratívu ponechať stále ten príspevok jednotný, nerozdeľovať ho, aby sme si zbytočne nekomplikovali administratívu a jednoducho priznávať rodičovský príspevok všetkým automaticky bez toho, aby o to museli požiadať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 15:09 - 15:11 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyniam. Ja teda som si naozaj nenechala ujsť túto príležitosť, aby som ten návrh zákona predstavila podrobne, lebo naozaj, tak ako to teraz spomínali kolegyne, tých problémov je príliš veľa a ako kolegyňa Verešová spomínala, tie pracovné príležitosti, keď sa aj vytvárajú, tak opäť sa nevytvárajú nejako univerzálne. Vytvárajú sa buď na konkrétnych ľudí alebo jednoducho tí ľudia, ktorí naozaj majú záujem pracovať, si tú prácu nájsť nevedia, práve preto, že nemajú primerané podmienky. Samozrejme, súvisí to aj s mnohými ďalšími vecami. Tí ľudia, ono sa tu iba stále hovorí o tom, ako ľudia so zdravotným postihnutím nechcú pracovať, ale reálne oni chcú pracovať, aj chcú, pretože tie invalidné dôchodky sú tak nízke, že jednoducho z toho sa žiť nedá. Čiže oni sú niekedy aj nútení pracovať a hľadajú nové a nové príležitosti. Pokiaľ sa nebudú vedieť brániť, tak ich mať nebudú.
To isté sa týka aj toho stavebného zákona, ako ďalšia kolegyňa spomínala, rôzne stavebné úpravy, nedoťahuje sa to do konca, neprihliada sa naozaj, robí sa to veľmi povrchným spôsobom a treba s tým niečo robiť. Mňa mrzí, že donekonečna musím ja stále s tým prichádzať. Ja naozaj očakávam, že to bude téma, ktorá bude zaujímať väčšiu časť ľudí, pretože je to naozaj spôsob, ktorý, alebo teda to prostredie pomôže všetkým, nielen tým, ktorí sú momentálne, ktorí majú zdravotné postihnutie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 14:32 - 15:05 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Milí kolegovia, milé kolegyne, dovoľte, aby som pokračovala v prednesení návrhu zmeny antidiskriminačného zákona, ktorého cieľom je, aby odmietnutie primeraných úprav sa považovalo za diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Ja som tu v piatok predstavila niekoľko príkladov, kedy to u nás nefunguje a kedy si človek nevie dať rady, čo s tým, a dnes by som chcela teda pokračovať v tom, že práve riešením týchto všetkých problémov môže byť zmena antidiskriminačného zákona, pretože, ako som spomínala, náš antidiskriminačný zákon má isté medzery, na ktoré nás upozornil Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím ešte v roku 2016 a keďže aj Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a je ním teda viazaná, malo by byť našou povinnosťou čo najrýchlejšie takéto odporúčania implementovať. Bohužiaľ, tak rýchlo sa to nedeje.
Tento návrh zákona sa presne o toto snaží a jeho cieľom je odstrániť jeden z nedostatkov v slovenskom antidiskriminačnom práve. Medzera je spôsobená chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten v čl. 5 zakazuje diskrimináciu, pričom tou rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Právny koncept primeraných úprav je definovaný v čl. 2 Dohovoru OSN, takže ide o nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavuje neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami, aj odmietnutie nevyhnutných a adekvátnych zmien, napríklad aj fyzických úprav toaliet v nemocnici, tak ako to odznelo, by mala znamenať diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Náš antidiskriminačný zákon právny koncept primeraných úprav v plnej šírke nepozná. V § 7 zákona, teda tohoto antidiskriminačného zákona je upravená iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím. To však je veľmi reštriktívny prístup, ktorý nezodpovedá Dohovoru OSN a obmedzuje ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach publikovaných 18. apríla 2016 uviedol, že je znepokojený tým, že legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nebola rozšírená nad rámec v oblasti zamestnanosti.
Zároveň výbor odporúča, aby zmluvný štát prijal legislatívu o zákaze diskriminácie na základe zdravotného postihnutia v rámci všetkých oblastí a zabezpečil odbornú prípravu a usmernenia pre verejný a súkromný sektor. Taktiež vyslovil znepokojenie z dôvodu, že primerané úpravy sa nesprávne interpretovali ako dočasné vyrovnávacie opatrenie a že v legislatíve chýba explicitná definícia primeraných úprav. Výbor je znepokojený tým, že zamietnutie primeraných úprav nie je v zákone upravené ako diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Preto Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím výslovne odporučil, aby sa novelizoval § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona tak, aby zahŕňal odmietnutie primeraných úprav ako diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, a to práve v tomto návrhu zákona robím.
Len pripomínam, že z výboru OSN sme dostali v podstate 42 záverečných odporúčaní a veľmi by ma zaujímalo, v akom štádiu je ich implementácia do našej legislatívy a do života. Obávam sa, že veľa toho tam ešte nenájdeme. Zbytočne tu budeme viesť siahodlhé diskusie o tom, ako dôležité a záväzné sú pre nás medzinárodné zmluvy o ľudských právach, keď ich efektívnu implementáciu, bohužiaľ, ignorujeme.
Medzi týmito odporúčaniami je niekoľko ďalších, ktoré tiež zahŕňajú primerané úpravy a ktoré by som vám rada pripomenula a verím, že nebude problém podporiť zákon, ktorý nemá za cieľ nič iné, len vytvárať také právne prostredie, aby sa bežní občania mohli domôcť spravodlivosti.
Z tých odporúčaní, ktoré odzneli v záverečnej správe, je tam napríklad: "Výbor je znepokojený nedostatočným povedomím verejného a súkromného sektora o viacnásobnej diskriminácii a o povinnosti zabezpečiť primerané úpravy. Preto výbor odporúča, aby sa verejnému a súkromnému sektoru zabezpečovala povinná odborná príprava v oblasti viacnásobnej diskriminácie a zákonnej povinnosti zabezpečiť primerané úpravy v rámci všetkých oblastí." Ďalej, "výbor je znepokojený veľkým počtom osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zamestnané v chránených dielňach a nedostatkom účinných opatrení zavedených na podporu zamestnávania na otvorenom trhu práce. Výbor odporúča, aby zmluvný štát zintenzívnil úsilie o prechod od chránených dielní k otvorenému trhu práce pre všetkých. Proces musí zahŕňať akčný plán, harmonogram, rozpočet a odbornú prípravu zamestnávateľov verejného a súkromného sektora, vrátane zabezpečenia primeraných úprav.".
Výbor ďalej odporúča, aby zmluvný štát venoval pozornosť súvislosti medzi článkom 27 dohovoru a cieľom udržateľného rozvoja č. 8. Úloha 8.5. V tomto zmysle čiastočne sa tvári aj náš minister práce, že má záujem zamestnávať ľudí na otvorenom trhu práce, ale ako to chce, chce v skutočnosti robiť, keď tie podmienky sa ťažko dosahujú a tie, naozaj tie primerané úpravy nám často chýbajú, naozaj netuším.
Primerané úpravy sú zadefinované, ako som už spomínala, v článku 2 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a následne sa ne odkazuje v článku 5 - rovnosť a nediskriminácia. Na prvý pohľad to môže byť alebo sú to veľmi, veľmi nenápadné, krátke ustanovenia, ale o tom, že ide o dôležitú vec, svedčí komentár, ktorý bol vydaný k tomuto dohovoru a ktorý sa venuje práve, práve primeraným úpravám, ktorý bol vydaný v marci 2018, čiže je ešte pomerne čerstvý, a ktorý sa podrobne zaoberá pojmom primerané úpravy a vysvetľuje ho, aby nedochádzalo k mylným interpretáciám, tak ako sa to deje u nás.
Keďže na stránke ministerstva práce ešte stále nie je zverejnená slovenská verzia tohto komentáru, dovoľte, aby som vám z tohto komentáru niekoľko vecí zacitovala tak, ako ich nájdete práve, práve tam.
"Primerané úpravy sú neoddeliteľnou súčasťou uplatniteľnej povinnosti nediskriminácie v kontexte zdravotného postihnutia." Povinnosti dodržiavať primerané úpravy sa odlišuje, teda "povinnosť dodržiavať primerané úpravy sa odlišuje od povinnosti v oblasti prístupnosti. Cieľom oboch je zabezpečiť prístupnosť, ale povinnosť prístupnosti prostredníctvom univerzálneho navrhovania alebo asistenčných technológií je povinnosť ex ante, zatiaľ čo povinnosť poskytovať primerané úpravy je ex nunc povinnosť." A teda aký je v tom rozdiel? Ako povinnosť ex ante musí byť prístupnosť začlenená do systému a procesov bez ohľadu na potrebu konkrétnej osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými. Teda napríklad mať prístup k budove, k službe alebo k výrobku. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, musia prijať štandardy, týkajúce sa prístupnosti. Povinnosť prístupnosti je proaktívna systémová povinnosť.
Ako povinnosť ex nunc, teda primerané úpravy musia byť poskytnuté od momentu, kedy osoba so zdravotným postihnutím vyžaduje prístup k neprístupným prostrediam alebo situáciám, alebo chce uplatniť svoje práva. Primerané úpravy sú často, ale nie nevyhnutne žiadané osobou, ktorá požaduje prístup, alebo príslušnými, alebo teda s ich, vyžadujú príslušní zástupcovia, osoby, alebo skupiny osôb. Primerané úpravy musia byť dohodnuté so žiadateľom. Za istých okolností sa požadované primerané úpravy stávajú kolektívnym, teda verejným statkom. V ostatných prípadoch požadované primerané úpravy sú iba benefitom pre žiadateľa, čiže vzťahujú sa na ten konkrétny prípad. Povinnosť poskytnúť primerané úpravy je reaktívna povinnosť, ktorá sa uplatňuje od momentu prijatia požiadavky na úpravu.
Povinnosť poskytnúť primerané úpravy v súlade s článkami 2 a 5 dohovoru môžeme rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť ukladá pozitívnu právnu povinnosť poskytnúť primerané úpravy, ktoré sú zmenou alebo prispôsobením, ktoré sú nevyhnutné a vhodné v prípadoch na zabezpečenie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím. Druhá časť tejto povinnosti zabezpečuje, že primerané úpravy nepredstavujú neprimeranú alebo nadmernú záťaž pre zodpovedný subjekt.
Primerané úpravy je jeden pojem a to slovo primerané by sa nemalo chápať ako doložka o výnimke. Pojem primerané by nemal fungovať ako samostatný kvalifikátor alebo modifikátor povinnosti. Nie je to prostriedok, pomocou ktorého by bolo možné hodnotiť náklady na úpravu alebo dostupnosť zdrojov. To sa hodnotí až v neskoršej fáze, keď sa vykonáva hodnotenie neprimeranej alebo nadmernej záťaže. Primeranosť úprav je skôr odkazom na relevantnosť, vhodnosť a účinnosť pre osobu so zdravotným postihnutím. Úpravy sú primerané, ak dosahujú účel, na ktorý sa vykonávajú a sú prispôsobené tak, aby spĺňali požiadavky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Ešte jedna vec z tohoto komentáru. Primerané úpravy by sa nemali zamieňať s pojmom špecifické opatrenia, vrátane pozitívnej diskriminácie. Hoci cieľom oboch pojmov je dosiahnuť de facto rovnosť, "primerané úpravy" je nediskriminačnou povinnosťou, zatiaľ čo "špecifické opatrenia" znamenajú preferenčné zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím oproti ostatným. Príklady špecifických opatrení zahŕňajú dočasné opatrenia na boj proti nízkemu počtu zamestnávania žien napríklad so zdravotným postihnutím v súkromnom sektore a podporné programy na zvýšenie počtu študentov so zdravotným postihnutím v terciálnom vzdelávaní.
Nemalo by dôjsť tiež k zámene primeraných úprav s poskytovaním podpory, kde patria osobní asistenti na základe práva žiť nezávisle a byť začlenený do spoločnosti alebo podporovať právnu spôsobilosť.
Toľko aspoň niektoré citácie z komentára č. 6 k dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré bližšie špecifikujú primerané úpravy.
A tak opakujem, cieľom môjho návrhu je zosúladiť znenie nášho antidiskriminačného zákona so znením dohovoru OSN, a to podľa odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Zároveň tento návrh zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. A tak by som vám chcela predstaviť dva ďalšie príbehy, ktoré tento Európsky súd pre ľudské práva riešil.
Predstavte si, že nevidiace dievča, ktoré hrá na lutne, sa prihlási na umeleckú školu. Prejde talentovými skúškami, ale škola ju odmietne prijať kvôli jej zrakovému postihnutiu odvolávajúc sa na dokumenty školy vylučujúce prijatie tých žiakov, ktorí nemajú podľa školy dostatočnú zdravotnú spôsobilosť. Pôjde o diskrimináciu? Ide o prípad "Kam proti Turecku", v ktorom Európsky súd pre ľudské práva po prvýkrát jasne pomenoval, že odmietnutie prijatia primeraných úprav zakladá diskrimináciu podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach. Konkrétne, škola sa nikdy nepokúsila pomenovať potreby dievčaťa a ani nevysvetlila, ako jej slepota mohla ovplyvniť úspech v hudobnom vzdelaní. Naviac, nikdy neboli ani posúdené možné fyzické úpravy pri vyučovaní tak, aby zodpovedali jej potrebám. Preto došlo k jej diskriminácii práve z dôvodu nezaistenia primeraných úprav.
Ďalší prípad sa týka mladého študenta technickej školy, ktorý ochrnul v prvom ročníku pri nehode. Po rekonvalescencii sa chcel vrátiť do školy a požiadal o úpravu fyzického prostredia tak, aby sa mohol pohybovať po trojpodlažnej budove školy. Škola reagovala tým, že stavebné úpravy budú trvať nejakú dobu a ponúkla možnosť využiť asistenciu. Študent toto odmietol s tým, že by to bolo pre neho ponižujúce, nakoľko by ho musela iná osoba nosiť po škole. V rozsudku Enver Sahin proti Turecku Európsky súd pre ľudské práva uznal, že došlo k porušeniu jeho práv, a to konkrétne zákazu diskriminácie práve z dôvodu nezaistenia primeraných úprav.
Priznám sa, že mi na tomto návrhu zákona veľmi záleží. A tak som požiadala o podporu aj ministra práce, aj ministra spravodlivosti, aj predsedu vlády, aj vás, milí poslanci, prostredníctvom vašich predsedov klubov. Reakciu som dostala, čo ma teda teší, od ministra práce Richtera, a možno aj vďaka tomu tu môžu odznieť dnes argumenty, prečo si myslím, že jeho vyjadrenia nie sú celkom správne.
Dovoľujem si upozorniť, že podľa môjho názoru, a teda podľa názoru právnikov, s ktorými som to konzultovala, odkaz na § 2 ods. 3, tak ako sa uvádza v liste ministra Richtera, odkaz na § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona v tom zmysle, že zahŕňa, že teda antidiskriminačný zákon zahŕňa aj primerané úpravy podľa článku 2 dohovoru, je nesprávny. Paragraf 2 antidiskriminačného zákona, ktorý primárne upravuje, čo sa myslí pod pojmom "dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania", v ods. 1 je uvedené, že dodržiavanie tejto zásady spočíva v zákaze diskriminácie z vymenovaných dôvodov. V odseku 3 je potom uvedené, že zásada rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Zároveň ale neprijatie týchto opatrení podľa ods. 3 nebude samo o sebe znamenať diskrimináciu podľa § 2a antidiskriminačného zákona, teda nemôže ísť o primerané úpravy v zmysle článku 2 Dohovoru OSN. To ich odmietnutie je diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia, samozrejme za predpokladu, že nejde o neprimeranú záťaž.
Podľa odseku 2, teda podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona ide totiž o prevenciu pred diskrimináciou. Koncept primeraných úprav podľa všeobecného komentára však nie je primárne preventívny, ale ide o samostatnú formu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Ide teda o úplne iný koncept. A samozrejme, s tým súvisia aj iné možnosti ochrany.
Treba pripomenúť, že s týmto argumentom, ktorý mi napísal minister práce teraz, vystúpilo v ministerstve, ministerstvo práce aj pred výborom OSN v roku 2016 a zo stranu, zo strany Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím bol tento argument striktne odmietnutý. Takže nerozumiem tomu, prečo mi ho napísal opäť.
Členovia výboru OSN boli prekvapení nepochopením konceptu primeraných úprav zo strany zástupcov ministerstva práce a dokonca preto v záverečných odporúčaniach explicitne uviedli to, čo som už čítala, že vyjadrili znepokojenie, že primerané úpravy sa nesprávne interpretovali ako dočasné vyrovnávacie opatrenie.
A teda znovu upozorňujem na komentár č. 6 k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa podrobne venuje definícii primeraných úprav a kde sa jednoznačne uvádza, že ide o jednu z foriem diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a teda nejde o preventívne opatrenie.
Dovoľujem si nesúhlasiť s tým, tak ako to napísal minister práce, že by už teraz antidiskriminačný zákon upravoval odmietnutie primeraných úprav ako formu diskriminácie. V opačnom prípade by sme to odporúčanie nemali a tak je potrebné to zapracovať. Obávam sa, že v prípadnom súdnom spore by obeť diskriminácie pravdepodobne neuspela. Verím, že o to ministrovi nejde. Predpokladám, že naším spoločným cieľom je, aby človek so zdravotným postihnutím v takýchto sporoch uspel.
Pán minister alebo jeho ministerstvo ďalej namieta, že zákon nezahŕňa všetky úpravy, ktoré by si vyžadoval, že kvantitatívne by bolo nutné novelizovať aj iné zákony. Súhlasím, sama som čítala niekoľko ďalších odporúčaní, kde boli primerané úpravy, bolo by ich treba zahrnúť viacej, ale domnievam sa, že v prvom rade je potrebné zmeniť túto všeobecnú normu, ktorá zakazuje diskrimináciu. A to tak, že sa vytvoria jasné predpoklady pre možné ďalšie novelizácie aj iných odporúčaní, ak to bude potrebné. Ale argumentovať s tým, že je to nedostatočné alebo to nie je komplexné, je vlastne podľa ministra málo a že sa tým nezmení vôbec nič. Pri všetkej úcte, pán minister, je to veľmi zvláštny argument a, bohužiaľ, tento prístup u nás sa často uplatňuje.
Tiež si dovolím nesúhlasiť s názorom, že zavedenie definície primeraných úprav bez ďalšej vykonávacej právnej úpravy, tak ako sa to píše v liste, by nemalo pridanú hodnotu.
1. Zavedenie definície primeraných úprav od nás vyžaduje výbor OSN. Je veľmi pravdepodobné, že toto odporúčanie sa bude opakovať aj (zaznievanie gongu) v ďalšej časti alebo teda pri ďalšom hodnotení a že budeme musieť pred orgánmi OSN vysvetľovať, prečo nerešpektujeme ich odporúčania. Nejde o to, nejde len o to, že zamestnanci ministerstva práce, ktorí budú toto vysvetľovať, sa budú cítiť trápne, ale ide aj o reputáciu krajiny a koniec koncov aj o slušnosť. Právnik by povedal dokonca - o právnu povinnosť akceptovať takéto odporúčania. Platí totiž, že zmluvy sa majú dodržiavať. A to, akým spôsobom sa má dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, stanovuje Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má na to jediný mandát.
2. Definícia v súlade s dohovorom, ktorá bude súčasťou antidiskriminačného zákona, môže priniesť veľmi pozitívne praktické dopady. Vyjasní sa, čo sa rozumie pod pojmom primerané úpravy a nebude nutné riešiť napríklad komplikovanú otázku vykonateľnosti dohovoru v prípadnom diskriminačnom spore.
3. Pán minister vyžaduje vykonávaciu úpravu, ale neviem, o akú vykonávaciu úpravu by sa malo jednať a tak by som bola veľmi rada, keby toto vedel vysvetliť. Takáto definícia aj bez vykonávacej vyhlášky by mala mať pridanú hodnotu.
Preto prosím ministra Richtera o prehodnotenie stanoviska, ktoré mi zaslal a podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčená, že argumenty, ktoré som uviedla, by mu mali dovoliť zmeniť názor. Samozrejme, že tieto argumenty som mu už poslala.
Myslím si, že je dôležité urobiť aspoň nejaké kroky a teda zmeniť túto všeobecnú normu. V tomto prípade nejde o žiadny zásah do rozpočtu, ide hlavne o dobrú vôľu, lebo návrh zákona nemá vplyv na rozpočet. Verím, že sa tá vôľa nájde, teda predovšetkým v pléne tohoto parlamentu a že mi pomôžete posunúť návrh zákona do druhého čítania. Veď predsa máme ďalší legislatívny proces, v ktorom si môžeme vydiskutovať a doplniť možno tie chýbajúce ďalšie úpravy, ktoré, o ktorých sa aj pán minister zmieňoval.
Ja, samozrejme, spoluprácu len privítam, preto by som chcela požiadať spravodajkyňu, aby sa hlasovanie o tomto návrhu zákona odložilo na zajtra o sedemnástej a v súvislosti s tým by som ešte, ešte uviedla jeden ďalší prípad zo Slovenska, a to konkrétne tento.
Rodičia majú dcérku Elu, ktorá má Downov syndróm. Rozhodli sa, že Elu zapíšu v mieste jej bydliska do školy. Zdalo sa im prirodzené a poznali už viaceré príklady dobrej praxe od rodín, ktoré mali deti s Downovým syndrómom integrované. Vedeli, že je možnosť, aby mala v triede asistenta učiteľa a tiež to, že môže mať vypracovaný individuálny vzdelávací plán. Samozrejme, pri takomto type vzdelávania je nevyhnutná spolupráca všetkých zainteresovaných strán, čiže rodina, škola (zaznievanie gongu), špeciálna pedagogická poradňa plus ďalší odborníci podľa potreby. Je potrebné takéto kľúčové vytvorenie tých podmienok na to, aby mohla Ela nastúpiť do základnej školy. S týmto teda išli na zápis a škola odmietla Elu prijať, pretože má Downov syndróm a poruchu sluchu. Nastalo sklamanie a rozčarovanie. Rodičia sa rozhodli konať.
Obrátili sa na advokáta a zažalovali správnou žalobou rozhodnutie Mestského úradu Bratislava - Rača a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí Ely do školy na krajskom súde, kde však neuspeli. Koncom októbra 2015 však Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil všetky napadnuté rozhodnutia, vrátane rozhodnutia riaditeľa školy a povedal, že bolo v najlepšom záujme Ely, aby s náležitou podporou bola vzdelávaná inkluzívne. Najvyšší súd teda rozhodol , že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aj právo na zaistenie primeraných úprav podľa čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V rozsudku Najvyšší súd uviedol, že ak by napríklad škola trvala na tom, že musí zamestnávať psychológa, pričom ale dieťa by potrebovalo iba prítomnosť asistenta, mohlo by ísť o diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Išlo by práve o odmietnutie prijatia primeraných úprav, v tomto konkrétnom prípade najmä zaistenie podpory zo strany asistenta. Problém by bol ale ten, že náš antidiskriminačný zákon túto situáciu vlastne nedokáže dobre pomenovať napriek očividnej diskriminácii. A preto je potrebné antidiskriminačný zákon zmeniť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, takže ešte raz zhrnutie. Odmietnutie primeraných úprav je diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia. Slovenské právo túto situáciu takto nechápe a neumožňuje sa efektívne brániť. Preto je tu táto novela, ktorá mení antidiskriminačný zákon tak, že odmietnutie primeraných úprav je vyslovene chápané ako diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Verím, že vám rovnako ako mne záleží na tom, aby tu nedochádzalo k diskriminácii, a preto prosím o podporu tohto návrhu, ktorý zlepší právnu ochranu ľudí so zdravotným postihnutím a umožní im v prípade potreby efektívne bojovať o svoje práva.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.4.2019 11:27 - 11:28 hod.

Silvia Shahzad
Ďakujem. Chcela by som poprosiť o opravu hlasovania č. 120. Chcela som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.3.2019 13:37 - 14:00 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Tak, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedla ešte raz návrh zákona, ktorým sa mení, alebo teda dopĺňa antidiskriminačný zákon. Rada by som tento návrh zákona predstavila predovšetkým na príbehoch, ktoré vás, dúfam, oslovia a takto na piatok popoludnie, ale ešte predtým by som chcela povedať, že akurát v tejto chvíli pred pár minútkami mi prišlo vyjadrenie, aj vyjadrenie ministra práce k tomuto návrhu zákona, tak, bohužiaľ, som si ho ešte nestihla prečítať veľmi celé a neviem naň reagovať momentálne v tejto chvíli, ale vyplýva tam niečo v zmysle, že sa odvoláva na, na to, že tu máme medzinárodnú zmluvu, dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má prednosť pred zákonmi. Takže je to trošku také paradoxne, že kým sa tu dva dni rozprávame o medzinárodnej zmluve, ktorú nechceme prijať, tak zrazu nám vyhovuje, že sa môžeme odvolávať na nejakú inú medzinárodnú zmluvu. Predpokladám, že takto to bude u nás fungovať vždycky.
Takže napriek tomu, že, že teda, ešte čo som si tam stihla prečítať, je, že, že naozaj v tom slovenskom práve nám táto úprava chýba a budeme sa odvolávať len na tú medzinárodnú zmluvu, zatiaľ. Neviem, či, či ten môj návrh pán minister podporuje alebo nie, tak ďaleko som sa nedočítala, ale verím, že to tak bude.
Ako som spomínala, malo by to byť o, a teda hlavne o tých príbehoch ľudí. A prečo tento návrh zákona predkladám? Bohužiaľ, stále tu ja prichádzam s témami, ktoré sa týkajú prístupnosti, bezbariérovosti a podobne, a je to, je to na jednej strane logické, na druhej strane veľmi rada by som prijala, keby, keby nemusíme riešiť vlastné problémy my a rieši to niekto z kolegov a ktorý, a že nás v tom naozaj výrazne podporujete, ale zatiaľ asi inú možnosť nemáme.
Takže k tým spomínaným príbehom.
Skúste si predstaviť, že sa vyberiete na nákup do obchodného centra, ktorých tu máme, na nejaké stretnutie. Až donedávna boli tieto, aj tieto obchodné centrá sa stávali také, také najprístupnejšie aj z pohľadu ľudí so zdravotným postihnutím, ale musím povedať, že aj vplyvom toho, že sa v tejto krajine toho veľa nemení, čo sa týka prístupnosti, bezberiérovosti a vôbec ponímania, alebo teda ako sa ten priestor chápe z pohľadu ľudí so zdravotným postihnutím, tak sa aj tieto priestory výrazne menia. V nákupných centrách, v jednom konkrétnom momentálne pribudla oddychová zóna, rekonštruovaná, úplne nová, nová gastropasáž, ktorá na prvý pohľad vyzerá veľmi pekne, sú tam vysoké drevené schody, vkusne vypĺňajú priestor pod sklenenou strechou, vedú do poschodia, je, dá sa tam dostať do reštaurácie hore, alebo teda je tam nejaká kaviareň, je tam nejaký výťah, ale celé to schodisko, ktoré slúži ako relaxačná zóna, je bariérové. Je to obrovský priestor, kde sa dá proste sedieť, kde sú, kde sú nabíjacie stanice, kde sú proste zásuvky, človek na vozíku proste nemá šancu.
Okrem toho sú tam, samozrejme, sú tam, sú tam niektoré prvky, niektoré kaviarne, ktoré sú úplne nedostupné a ktorými sa inak veľmi chvália práve, práve prevádzkovatelia tohto obchodného centra, že aký to je vkusný priestor, ale, ale z pohľadu človeka na vozíku zrazu zistíte, že keď tam niekde hore uvidíte svojho kolegu, svojho priateľa, svojho známeho a chcete sa s ním porozprávať, tak musíte to riešiť tak, že a len jedine opustí ten priestor a zíde k vám dole. Takisto je tam aj priestor na jedenie, ktorý, ktorý je kompletne skoro celý bariérový. Dole sú možno nejaké také symbolické dva-tri stoly, ale inak celá časť je postavená na schodisku.
Možno si to neuvedomujete do tej chvíle, dokiaľ sa vás to netýka, ale keď zistíte, že takýchto priestorov nám pribúda bežne, tak zistíte, že vás to potom obťažuje, a zistíte potom, že ono to má mnohé ďalšie nedostatky a vy jednoducho s tým neviete pohnúť. Zistíte, že, áno, aj dizajn býva často k vám krutý a momentálne aj mnohé ocenenia, myslím, že dokonca majú prebehnúť nejaké ďalšie ocenenia stavbárov a podobne práve v týchto dňoch, neviem, či aj nie dneska zrovna, alebo nejako takto, som veľmi zvedavá, koľko z týchto ocenených objektov bude naozaj bezbariérových.
Je to vizitka tejto spoločnosti. A myslíte si, že toto nie je diskriminácia, ak tieto priestory, ktoré, ktoré sú určené verejnosti a hoci sú súkromné, myslíte si, že by nemali byť bezbariérové? Ony pritom doteraz bezbariérové v podstate kompletne boli.
Možno tento, toto nákupné centrum ešte nie je až taký problém sám osebe, lebo, okej, stále je tam ešte dosť priestoru, kde sa dá realizovať, ak teda nespomeniem tie konkrétne, tie nabíjacie stanice, ktoré tam sú. Dnes už všetci chodíme s notebookmi, s mobilmi a všetci sa potrebujeme neustále dobíjať, tak tieto zásuvky sú naozaj úplne všetky nedostupné. Takže toto je ešte stále ten menší problém.
Máme tu, máme tu omnoho horšie situácie. Máme tu, máme tu budovy, ktoré boli skolaudované, ktoré boli bezbariérové a ktoré, ktoré sa časom, časom sa z nich tie bezbariérové prvky jednoducho strácajú. Jednu takú budovu máme napríklad na Einsteinovej, je to, je tam nejaké fitnescentrum, je tam nejaké zdravotnícke stredisko, a v tejto budove, určite bola celá budova bezbariérová, lebo naozaj tam bolo aj označenie, aj miesta, aj všetko, aj pekný prístup, najprv zanikla bezbariérová toaleta, bolo to ešte v roku 2015, teda resp. tá neviem, kedy zanikla, ale v roku 2015 tam ešte mala aspoň označenie na dverách, ale toaleta tam už nebola v tom čase. Neskôr zmizla už aj táto ceduľka, už tam nie je žiadna a už vás odkazujú už len na bežné verejné toalety. No a asi pred mesiacom zmizlo asi podľa mňa už aj posledné parkovacie miesto, ktoré, postupne sa to rozpredáva, postupne sa prenajíma prevádzkovateľom, a ak tam boli v garážach nejaké vyhranené parkovacie miesta pre vozičkárov, tak dnes ich tam už ťažko nájdete a naozaj, fakt to posledné tam ešte pred mesiacom bolo, dnes tam už nie je.
Takže potrebujeme sa proste proti tomu brániť, lebo zisťujeme, že takéto, takýto prístup tých prevádzkovateľov, ktorí si, ktorí si robia s tou budovou, čo chcú, je úplne bežný. Myslíte si, že toto nie je diskriminácia?
To isté sa stáva pri, pri súkromných bytoch, pri ktorých sú vyhradené parkovacie miesta, ale tie vyhradené parkovacie miesta, ako sme sa už niekoľkokrát rozprávali aj na stavebnom úrade, ony sú vyhradené pre návštevy, nie, nie na to, aby sa rozpredávali potom s bytmi. Lenže v našej praxi je skúsenosť iná a rozpredávajú sa aj tie parkovacie miesta, ktoré, ktoré tam bežne by mali fungovať proste pre návštevy, pre, pre ľudí, ktorí tam prichádzajú do týchto objektov. Jednoducho sa predajú a po čase sa tá ceduľka stratí a značka, označenie, že je to vyhradené miesto pre vozičkára, všeobecné, zanikne, ani nie je tam žiadne, ani už potom ani vodorovné, ani žiadne zvislé značenie. Stavebné úrady, vyzerá, že sú na toto prikrátke.
No a môžem ešte pritvrdiť. Predstavte si, že ste v nemocnici, nie v súkromnej, ale v štátnej, predstavte si, že sa dostanete do našeho najväčšieho komplexu na Slovensku, na Kramáre, a potrebujete ísť s niekým, kto je na vozíku, na bezbariérovú toaletu. Čo myslíte, koľko bezbariérových toaliet nájdete na Kramároch? Keď som sa na to pýtala aj na ministerstve zdravotníctva, odpoveď bola, že jedna, niekde pri vrátnici. Čiže vy keď potrebujete ísť na nejaké, neviem ktoré poschodie, tak pokiaľ ste na vozíku, tak sa nenachodíte, ale pokiaľ ste doprovod, tak sa nachodíte.
Našťastie ja som si to teda trošku zmapovala a bola som sa tam pozrieť. Je tam aj Detská fakultná nemocnica, ktorú do tohoto nezahrnuli, sú tam ďalšie dve, lenže problém je, že ani tieto, všetky tieto tri priestory, ktoré tam sú, neviem, či sa tam nejaké ďalšie nachádzajú, ale nikto vás nevie nasmerovať bežne. Ani jeden z týchto troch priestorov nespĺňa parametre podľa vyhlášky. Tá vyhláška tu je od roku 2002. Tá jedna toaleta, ktorú spomínalo ministerstvo zdravotníctva, je tam údajne osem rokov. Čiže niekde v polovici platnosti tej vyhlášky. Napriek tomu pre mňa neuveriteľným spôsobom tam umiestnili umývadlo, kde sa vozičkár k nemu vôbec nedostane, čo akože neviem, neviem, ako čo, čo to bolo za, za projektanta, ale naozaj mám pocit, že by si mal zopakovať nejaké štúdium.
Okrem toho v tej detskej časti je jeden priestor, ktorý je označený ako prebaľovací pult. Na to ma upozornili mnohí rodičia, ktorí tam chodia, a teda potrebujú naozaj takýto priestor mať. Mala by to mať každá verejná inštitúcia. Verím, že sa takýto priestor podarí vybudovať napríklad na, na hlavnej autobusovej stanici, lebo naozaj to je miesto kľúčové, kde by takéto miesta mali byť, aj ten prebaľovací pult pre väčšie deti a pre dospelých ľudí, lebo, lebo naozaj nie všetci potrebujú len tie bezbariérové toalety, ale aj takýto väčší priestor, kde je lôžko a kde proste naozaj môžu tú hygienu celú vykonať.
Úplne na výsmech je, že keď otvoríte dvere na Kramároch, tak hneď medzi dverami sa vám zjaví posteľ a aj človek chodiaci má problém vedľa tej postele stáť, nieto ešte, aby ste sa tam dostali s vozíkom. Jednoducho ten rodič alebo tá osoba, ktorá potrebuje využiť tento priestor, jediná šanca je nechať vozík pred dverami a neviem, čo tam vlastne ako keby mal robiť.
Takže, takže takéto priestory my máme a je to naozaj tragédia.
Samozrejme, keby sme sa tu začali baviť o hygiene, lebo sa bavíme o zdravotníckom zariadení, tak by sme mali ďalší obrovský problém, hygienu neskúma už vôbec nikto. Napriek tomu, že máme veľmi prísne nároky, keď chceme otvárať akékoľvek prevádzky a teraz máme tam požiadavky na hygienu zariadení, tak v týchto prípadoch to vôbec nikto nerieši.
Myslíte si, že keď chcete ísť do tohoto zdravotníckeho zariadenia a nemáte proste možnosť ísť na, teda na, napríklad na tú toaletu, že to nie je diskriminácia?
Bohužiaľ, je to slovenská realita a možno aj z tohto dôvodu mnoho ľudí naozaj reálne odkladá svoje zdravotné problémy, pretože má problém sa vôbec do toho zdravotníckeho zariadenia dostať a vôbec tam fungovať. A naozaj toto je často problém, že teda nielen, nielen, samozrejme, takéto podružné veci, ale aj to, že, že nemáte ani ten prístup k tým, k tomu, k tým vyšetreniam a k, nevedia vám poskytnúť odbornú starostlivosť, lebo nemajú na vás priestory, nemajú na vás vybavenie, nemajú na vás personál, a ľudia naozaj sa tomuto vyhýbajú.
Myslíte si, že sú tieto situácie v poriadku? Som presvedčená, že nie. Myslíte si, že ide o diskrimináciu? Určite áno.
Ale ako sa proti tomu brániť? Lebo všade vám povedia, že však máme, ale nikto nepozerá na to, že ako to vyzerá, v akom je to stave, že či to spĺňa podmienky, nespĺňa. Nemáme sa ako brániť.
A dokonca tu nemá byť ani rozdiel medzi verejným a súkromným subjektom, pretože tieto podmienky by mali platiť pre všetkých rovnako, tak, tak to hovorí dohovor a takto by sme to mali mať nastavené aj v našej legislatíve.
Ešte by som spomenula jeden prípad, lebo toto ma celkom zaujalo. Kolegyňa Zuzana Zimenová, už som videla minulý týždeň, že mala uverejnený status, ktorý tiež veľa hovorí o tej spoločnosti a ochote riešiť problémy, a to, že na školskom výbore sa ministerky Martiny Lubyovej pýtala, teda citujem z jej statusu, že prečo nenasmeruje eurofondy v školstve tam, kde peniaze zúfalo chýbajú. Za 5 rokov vyčerpal totiž rezort školstva len 5 % z ponúkaných peňazí. Ako príklad teda uviedla kolegyňa debarierizáciu škôl a odborný servis pre učiteľov v základných školách, kde je čoraz viac žiakov so špeciálnymi potrebami. Ministerka odpovedala k tej debarierizácii, podľa teda statusu kolegyne, že "debarierizáciu ministerstvo riešiť nemusí, lebo školské budovy nie sú majetkom štátu a štát nie je zriaďovateľom škôl, preto to majú riešiť obce". Samozrejme, podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány však už predtým na výbore upozornil, že samospráva nemá z čoho zaplatiť ani Ficove obedy zadarmo, ani Dankove rekreačné poukazy pre zamestnancov, takže debarierizácia fakt nehrozí. Toto bolo presne z jej statusu a verím tomu, a nie nadarmo som tu pred časom predkladala zmenu kompetenčného zákona, ktorý mal zaviazať tak ministerstvo školstva, ako aj ministerstvo zdravotníctva, aby sa zajímali o to, v akých priestoroch sú ich kľúčové inštitúcie, teda školy a nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ktoré patria do týchto rezortov, a nevyzúvali sa zo zodpovednosti, pretože stav, ktorý tu máme, je aj preto taký, že túto činnosť nikto nekoordinuje.
Možno by sa našlo aj na tom ministerstve školstva alebo zdravotníctva alebo kdekoľvek inde oveľa viac finančných prostriedkov aj na tento účel, keby sme zistili, akú zúfalú situáciu tu máme. Lenže my si len zakrývame oči pred tým, že však to nie je náš problém, a keďže to nemáme na papieri, nemáme to nikde zrátané, spočítané, tak sa to proste nerieši.
Obávam sa, že pokiaľ sa tento problém, hlavne čo sa týka škôl a čo sa týka zdravotníckych zariadení, bude hádzať iba na zriaďovateľov, tak sa nikam nepohneme. Proste to sú, to sú väčšinou zariadenia, ktoré majú problém prežiť bežnú existenciu a nieto ešte riešiť debarierizáciu, ktorá naozaj v tom čase nebola a jednoducho tieto veci väčšinou alebo tieto objekty väčšinou zdedili.
Čiže nám zase nič iné neostáva, bežným občanom, ako sa sťažovať na diskrimináciu, lebo tak nedostanete sa tam, tam, tam, neviete si vybrať školu podľa toho, čo naozaj chcete, a vyberáme si donekonečna stále len to, kde sa dostaneme.
Riešenie v mnohých prípadoch by mohol byť práve tento antidiskriminačný zákon. Ale aj náš antidiskriminačný zákon má isté medzery, na ktoré nás upozornil Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím ešte v roku 2016. A keďže aj Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a je teda ním viazaná, malo by byť našou povinnosťou čo najrýchlejšie implementovať takéto odporúčania. A tento návrh zákona sa presne o toto snaží. Jeho cieľom je odstrániť jeden z nedostatkov v slovenskom antidiskriminačnom práve. Medzera je spôsobená chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten v čl. 5 zakazuje diskrimináciu, pričom to rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Právny koncept primeraných úprav je definovaný v čl. 2 Dohovoru OSN tak, že ide o nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavuje neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami, aj odmietnutie nevyhnutných a adekvátnych zmien, napríklad aj fyzických úprav toaliet v nemocnici tak, aby sa dala používať vozičkárom, by mala znamenať diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Náš antidiskriminačný zákon právny koncept primeraných úprav v plnej šírke nepozná. V § 7 zákona, antidiskriminačného zákona je upravený iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím. A to je veľmi reštriktívny prístup, ktorý nezodpovedá Dohovoru OSN a obmedzuje ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach, publikovaných 18. apríla 2016, uviedol, že je znepokojený tým, že legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nebola rozšírená nad rámec oblasti zamestnanosti.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.3.2019 13:33 - 13:34 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Môžem poprosiť niekoho? (Poslankyňa Remišová pomáha rečníčke uviesť do chodu mikrofón pri rečníckom pulte.) Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z., tzv. antidiskriminačný zákon.
Návrh zákona vypĺňa medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve spôsobenú chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor OSN v čl. 5 zakazuje diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím, pričom diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia sa podľa čl. 2 Dohovoru OSN rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Keďže toto sa v našom antidiskriminačnom zákone nenachádza, cieľom návrhu zákona je tak zosúladiť znenie antidiskriminačného zákona so znením Dohovoru OSN, a to podľa odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tým dôjde nielen k naplneniu povinnosti, ktorá Slovenskej republike vyplýva z ratifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ale aj k posilneniu ochrany osôb so zdravotným postihnutím.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet aj verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 7.2.2019 14:30 - 14:32 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pán minister, za odpoveď. Toto ste, žiaľ, citovali len zákon a tie podmienky, ako sú v zákone nastavené, áno, máte pravdu, nebola tam uvedená informácia, že napríklad aj v tomto prípade sa jedná o invalidný dôchodok z mladosti, a tam sa potom už ťažko zohľadňujú tie, tie odpracované roky postupne.
Moja otázka však bola, resp. to ani nie je moja otázka, týchto, naozaj, naozaj ste si dobre všimli, že tých otázok bolo niekoľko, pretože tých otázok sa, sa nám v poslednej dobe kopia a tieto štyri otázky som naozaj dostala len tento týždeň. A tá otázka bola, že tie invalidné dôchodky sú v takto nastavenom zákone strašne nízke, a vidíte tam tie dôsledky, že ten človek nedokáže z invalidného dôchodku samostatne fungovať. Že ako má postupovať v tomto prípade, a či už nestojí za zváženie, keď sa tu bavíme o obrovských investíciách, napríklad do ministerstva obrany, keď sa tu už bavíme o novom leteckom dopravcovi a podobných témach, či by nebolo dobré, keby ste aj vy otvorili za ľudí so zdravotným postihnutím tému podpory, a teda prekopania celého systému aj dôchodkového poistenia, tak aby zaručovala, zaručoval tento príjem dôstojný život, lebo spomínali ste aj percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bohužiaľ, aj v tomto prípade, viete, že ak toto už niekto má, tak je problém sa zamestnať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 7.2.2019 11:16 - 11:17 hod.

Silvia Shahzad
!!! Vymazať rámček !!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie 7.2.2019 11:15 - 11:15 hod.

Silvia Shahzad
!!! Vymazať rámček !!!
Skryt prepis