Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1595. Výbor pre financie, rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1998 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru, a zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Taktiež určil lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 502 z 15. októbra 2019 a týmto uznesením ma zároveň výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predložil uvedený návrh zákona. Naším cieľom je rozšíriť povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce všetkými zamestnávateľmi, nielen tými, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov.
S účinnosťou od 1. 1. 2019 bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite 24 mesiacov, na ich žiadosť sú zamestnávatelia povinní poskytnúť, ak zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia môžu, ale nemusia svojím zamestnancom tento príspevok na rekreáciu poskytnúť. Zavedenie tohto príspevku okamžite prinieslo očakávaný pozitívny dopad na domáci cestovný ruch, napríklad v podobe zvýšeného počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach a taktiež aj zlepšení ich ekonomických výsledkov v rozvoji..., a rozvoji nadväzujúcich služieb.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovatelia navrhujú rozšírenie tohto inštitútu tak, aby mal na príspevok na rekreáciu zamestnanec, každý zamestnanec nárok, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite 24 mesiacov, a to bez ohľadu na počet zamestnávateľom zamestnávaných ľudí. Podmienka, že zamestnanec, ktorý má nárok na príspevok na rekreáciu, musí u zamestnávateľa pracovať nepretržite 24 mesiacov zostáva v nezmenenej podobe. To znamená, že povinnosť poskytnúť takýto príspevok na rekreáciu všetkými zamestnávateľmi sa u niektorých zamestnávateľov nemusí týkať aj prevažnej časti jeho zamestnancov.
Navrhované rozšírenie príspevku na rekreáciu bolo už pri jeho zavedení, na rekreáciu, už jeho, pri jeho zavedení prerokované so zástupcami aj zamestnancov, aj zamestnávateľov a pri každej možnosti a príležitosti sme zdôrazňovali, že máme ambíciu tento inštitút rozšíriť na všetkých zamestnávateľov. Navrhovatelia zároveň s ohľadom na finančné dopady tohto rozšírenia a poskytnutie dostatočnej časovej rezervy na prípravu zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, navrhujú účinnosť tohto zákona od 1. 1. 2021.
Zároveň je možné zdôrazniť, že príspevok na rekreáciu predstavuje vďaka jeho oslobodeniu od daní a odvodov štátom finančne zvýhodnený nástroj na poskytnutie odmeny pre zamestnanca vo forme domácej rekreácie. Predkladaný návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Taktiež má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi, spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Antošovej, Pašku, Zelníka, Soboňu a Kmeca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. (tlač 1347).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1925 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Antošovej, Pašku, Zelníka, Soboňu a Kmeca na prerokovanie týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor pre hospodárske záležitosti nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa, spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 471 z 10. septembra 2019 a týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní tohto návrhu zákona predkladal návrhy príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorý by som odôvodnil nasledovne.
Navrhovanou úpravou reagujeme na zmenu sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktorej výška za dané zdaňovacie obdobie závisí od výšky dosiahnutých príjmov a preto počas zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, nebude ešte známa sadzba dane. Preto sa navrhuje zmeniť výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania. Zo zmeneného spôsobu výpočtu preddavkov vyplýva, že pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020 sa použije sadzba dane vo výške 21 %.
Teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Radovana Baláža k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1346.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Bod č. 1. K čl. I nové body. Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 42 ods. 6 sa slová «platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň» nahrádzajú slovami «uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň».
3. V § 42 ods. 7 v druhej vete sa slová «platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky» nahrádzajú slovami «podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím».".
Doterajší bod 2 sa primerane prečísluje.
2. K čl. I, doterajší bod 2. Doterajší bod 2 znie:
"2. Za § 52zy sa vkladá § 52zz, ktorý vrátane nadpisu znie:
«§ 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020.
(2) Ustanovenia § 42 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.».".
To bol môj celý pozmeňujúci návrh. Ešte by som poprosil pána spravodajcu vyňať na osobitné hlasovanie body 3 a 4 zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom nami predkladanej novely zákona o dani z príjmov ja zavedenie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Sadzbu dane navrhujeme znížiť z úrovne 21 % na 15 %. Zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovať prílev nových investícií, aj dodatočné stimuly a taktiež aj daňové úľavy pre podnikateľov. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky našej krajiny v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou.
Slovensko sa po prijatí tohto zákona zaradí medzi krajiny s najnižšou sadzbou dane z príjmu, ktorá týmto pádom sa stane atraktívnejšia voči ostatným krajinám, pretože si myslíme, že znižovanie dane z príjmu pomáha ekonomike a prílevu nových podnikateľských subjektov.
Chcel by som upozorniť, že na finančnom výbore bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý znižuje počet subjektov, ktorých sa táto znížená sadzba dane bude týkať. Bude sa, znížená sadzba na úrovni 15 % sa bude týkať subjektov právnických osôb a živnostníkov, ktorých obrat nepresiahne 100-tisíc euro. Všetky ostatné subjekty, ktoré budú nad hranicou obratu 100-tisíc euro, budú mať zachovanú pôvodnú sadzbu dane, tak ako to bolo doteraz.
Ešte aby som vyhovel kolegovi Hegerovi, tak po prijatí tohto návrhu zákona v takomto znení výpadok na príjmovej stránke rozpočtu pre právnické osoby bude 41 miliónov a pre živnostníkov výpadok to bude znamenať 17 miliónov.
Ďakujem, zatiaľ to je nateraz všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Termín hlasovania o tomto návrhu stanovujem na dnes na jedenástu hodinu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Karola Farkašovského, Dušana Tittela, Magdalény Kuciaňovej, Juraja Soboňu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1341.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1922 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Karola Farkašovského, Dušana Tittela, Magdalény Kuciaňovej, Juraja Soboňu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K tomuto návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu predmetný návrh zákona odporúča schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru pod č. 469 z 10. septembra 2019 a zároveň ma týmto uznesením poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní tohto návrhu predkladal návrhy v zmysle rokovacieho poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, jednu vec možno ste opomenuli a to je účinnosť toho návrhu zákona, ktorý dávame. Tá je od 1. 1. 2020, čiže mne sa zdalo, že sa stále bavíme o roku 2019, a či nie je ohrozený deficit v tomto roku, ale toto opatrenie patrí až od roku 2020. Štátny rozpočet na rok 2020 sa ešte teraz koncipuje, uvidíme v septembri, aká bude daňová prognóza, a na základe toho budú vedieť presne ministerstvá, s akými peniazmi počítať môžu, a, samozrejme, určite budú sa snažiť a ministerstvo určite financií do toho bude mať čo povedať, aby sme dosiahli tie ciele, ktoré sú stanovené aj v programe, pakte a stability. Čiže, pán kolega, túto tému, čo si teraz navrhol, že kde tie peniaze sa nájdu, môžme to rozoberať jesenne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu a tam budete konkrétne vedieť, v ktorých položkách sa ubralo, ktoré ministerstvá ako efektívnejšie využívajú svoje zdroje na to, aby vedelo poskytnúť ľuďom menšie daňové zaťaženie na Slovensku.
A dneska rozprávať o tom, že toto opatrenie bude mať vplyv na rok 2019, to proste tak nie je. Tento návrh zákona platí od 1. 1. 2020. A o konkrétnych číslach sa môžme baviť, keď sa budeme tu rozprávať o štátnom rozpočte na rok 2020.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, na začiatok, ja som veľmi rád, že zhodneme sa na tom, že treba podať pomocnú ruku hlavne tým malým a stredným podnikateľom. Aj drvivá väčšina našich ekonomických návrhov, ktoré Slovenská národná strana dáva, sú práve orientované, práve orientované na týchto malých a stredných. Môžeme začať daňové licencie, zvýšenie paušálnych výdavkov a podobné opatrenia. Čiže preto všetky tie naše aktivity, ktoré smerujeme, smerujeme na to, aby sme rozvíjali tých malých a stredných. Čiže aj toto opatrenie po tých zmenách, ktoré budú prijaté v tom druhom čítaní, budú primárne orientované na malých a stredných.
A teraz sa dostávam k tej vašej obave alebo k otázke, ktorú ste položili vo vašom vystúpení, a bola iba jediná. Očakával som toho viacej, priznám sa. Akým spôsobom to zasiahne štátny rozpočet, tak aby sme splnili tú príjmovú stránku štátneho rozpočtu a mali na konci roka ten deficit rovný nule. Preto sme ustúpili z našej požiadavky, že nezavedieme plošne daň z príjmu pre právnické osoby 15 %, ale bude tam obmedzenie do určitej výšky obratu. To je náš ústupok a zároveň aj naša zodpovednosť voči štátnemu rozpočtu, aby sme neohrozili tú príjmovú stránku, pretože vieme, že keby sme dali na 15 % en bloc pre všetkých, aj pre tých veľkých, ktorí sú najväčší platitelia dane z príjmu, tak naozaj by to v štátnom rozpočte urobilo značnú dieru, ktorá by sa ťažko kompenzovala, a nevedeli by sme ju zaplátať. Preto sme ustúpili z nášho požiadavku, požiadavky, vedomí si svojho záväzku, ktorý sme si schválili aj v programovom vyhlásení vlády, že bude vyrovnaný štátny rozpočet.
Vykompenzovať, ja si myslím, že ekonomika stále rastie, na európske pomery veľmi dobre. Niečo máme cez 3 % z hrubého domáceho produktu, čiže myslím si, že v budúcom roku budú vyššie daňové príjmy, ako sú očakávané. Aj tie ostatné balíčky, ktoré budú prijímané, budú do značnej miery kompenzované s tým vyšším výberom daní. Bez toho, aby sme zvyšovali sadzby, samozrejme, ale v tej efektivite, ktorá je.