Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22. 10. 2019 o 14:38 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 22. 10. 2019 14:38 - 14:39 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. V krátkosti iba, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladanej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, to jest zo zdrojov podnikateľského prostredia.
V krátkosti sú zadefinované hlavné parametre, ktoré by mali spĺňať. Napríklad daňovník, ktorý zamestná viac ako 49 zamestnancov a je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, môže odpisovať budovy zaradené do odpisovej skupiny počas šiestich rokov.
Taktiež bude tam regulované nájomné. Bytová výmera nemôže presiahnuť viac ako 100 metrov štvorcových. Takto bude regulované nájomné daňovo uznateľné a zamestnanec so zamestnávateľom sa budú môcť takýmto spôsobom, alebo zamestnávateľ bude takýmto spôsobom môcť prispievať svojmu zamestnancovi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, taktiež medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne zatiaľ, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22. 10. 2019 14:34 - 14:37 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. V krátkosti budem reagovať na to, čo tu odznelo, pretože vo faktickej poznámke by sa nedalo obsiahnuť všetko, čo tu zaznelo.
Posledné tri roky, čo sa tu rozprávame o cestovnom ruchu, každý jeden poslanec, s ktorým som túto debatu mal; pán kolega, neodchádzajte, aj vám sa budem venovať, chvíľku. (Reakcia z pléna.) Jaj, no tak dobre, dobre, dobre, dobre.
Tak pán; sme sa bavili o tom, že cestovný ruch na Slovensku má obrovský potenciál. A keď sme sa tu rozprávali o akejkoľvek ekonomickej otázke, tak všetci ste kritizovali to, že Slovenská republika je výlučne orientovaná na automobilový priemysel a rast hrubého domáceho produktu je výsostne závislý od automobilového priemyslu a od domácej spotreby. Keď sme túto debatu mali aj pri iných zákonoch, ktoré Slovenská národná strana predniesla ohľadom cestovného ruchu, tak sme sa zhodli na tom, že cestovný ruch má potenciál byť jedna z nosných, jedno z nosných odvetví pre slovenskú ekonomiku.
A nám je ľúto, Slovenskej národnej strane, že cestovný ruch nemá takúto pozornosť v tomto volebnom období, pretože v súčasnosti cestovný ruch má na starosti ministerstvo dopravy a je to akási sekcia tam niekde zapatrošená, ktorá nemá také kompetencie, aké by sa tejto dôležitej otázke dalo. Preto prichádzame s touto iniciatívou, aby bolo zriadené ministerstvo cestovného ruchu, aby sme dali tomu strechu aj kompetenčnú, aj čo sa týka oblasti financií, aby to malo jednotnú koncepciu, aby to malo hlavu a pätu, aby sme cestovný ruch na Slovensku zdynamizovali. Pretože všetky krajiny, ktoré sa venujú cestovnému ruchu a cestovný ruch tvorí značnú časť ich domáceho, hrubého domáceho produktu, majú extra zriadené organizácie, ktoré sa výlučne venujú či už propagácii krajiny dovnútra aj navonok, ale, samozrejme, aj legislatívnej iniciatíve, ktorá následne je pretavená do zákonov tej danej krajiny.
To, že otázka športu je tiež dôležitá, súvisí s tým, že na ministerstve školstva bol zriadený tretí štátny tajomník, ale taktiež tam naráža na kompetenčné úlohy alebo kompetenčné spory so súčasným zákonom. Preto sme sa rozhodli týmto spôsobom odčleniť aj odvetvie športu, tak aby športovci mali sa na koho obrátiť a vedeli oňho, alebo mohli mať uňho rovnocenného partnera na diskusiu, aby sa prijímali opatrenia, ktorú budú mať zmysel aj do budúcna, aby sa prijímali dlhodobé stratégie na rozvoj cestovného ruchu.
Prvé čítanie, pán kolega Dostál, dobre viete, že je o filozofii zákona. Nie o tom, že či to bude účinnosť mať od roku ´21. Kľudne, môžme sa dohodnúť na pozmeňujúcom návrhu, pre mňa za mňa to môže platiť aj od 1. 1. 2020. Ja s tým nemám najmenší problém. Ak sa to bude dať organizačne spraviť, ak sa nájde politická vôľa, ja som za. Len treba si uvedomiť, že takéto ministerstvo má potenciál, aby sme vytvorili nové ekonomické ministerstvo, ktoré bude mať na starosti veľmi dôležitú oblasť cestovného ruchu.
Takže druhé čítanie, ja sa teším na diskusiu určite u vás na ústavnoprávnom výbore. Určite tam prídem ako predkladateľ, môžme sa na túto tému kľudne sa rozprávať dlhé hodiny.
Pán kolega Baránik, no fakt neviem, či na vás treba reagovať alebo nie. Mňa dojíma, akú máte starosť o Slovenskú národnú stranu. Skôr by som vás, teda zameral vašu pozornosť na váš klub SaS, ktorý sa podľa mňa stýka už len kvôli tomu, aby ste sa prepočítali, koľko vás zostalo. Už iný zmysel s vami asi nemá zmysel diskutovať, pretože tie vaše stále dookola opakujúce vety o tom, ako to tu je zlé, niekto tu rozkráda, jednoducho na to fakt nemá zmysel reagovať.
A, pán kolega Poliačik, garantujem vám, že s pánom Dostálom sme sa nedohadovali, že mu spravíme ministerstvo pre OKS.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

22. 10. 2019 14:21 - 14:22 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom nami predkladanej novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády je zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky ako samostatného ústredného orgánu štátnej správy.
Zriadenie samotného ústredného orgánu štátnej správy je pre oblasť cestovného ruchu a športu, na plnenie úloh v týchto oblastiach dôležité a odbornou verejnosťou veľmi pozitívne vnímané. Je potrebné mať k dispozícii odborný a funkčný aparát, ktorý dokáže reflektovať na dôležité podnety a v tak ekonomicky dôležitých oblastiach, ako je cestovný ruch aj šport, je priam nevyhnutný. Možno konštatovať, že predovšetkým zvýšená návštevnosť našej krajiny domácimi, ale aj zahraničnými turistami, docielená zavedenými inými opatreniami, ktoré boli už prijaté v tomto volebnom období, stále má potenciál rastu. Všetky tieto aspekty prispeli k tvrdeniu a k všeobecnému názoru o potrebe zriadiť samostatné ministerstvo pôsobiace v tejto oblasti, aby boli kvalitne plnené úlohy v oblasti nielen cestovného ruchu, ale aj športu.
Návrh zákona má negatívne, ale aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, primárne by malo dôjsť k preskupeniu existujúcich presúvaných kapacít a finančných zdrojov z existujúcich ministerstiev na novovytvorené ministerstvo.
Návrh zákona je v súlade s ústavou a inými zákonmi, taktiež medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež je v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 10. 2019 14:00 - 14:06 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako minulý týždeň som nedokončil moje vystúpenie v rámci ústnej rozpravy, dovoľte, aby som dokončil moje vystúpenie a to z toho dôvodu, že predložím pozmeňujúci návrh, ktorý sme avizovali už na minulotýždňovej schôdzi. Dovoľte mi teda jeho krátke odôvodnenie.
K novovloženému bodu 2 upravujeme ustanovenie o poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu. Zavádza sa povinnosť zamestnávateľa prerokovať poskytovanie príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu so zástupcami zamestnancov, aby sa mohol aj v tomto smere lepšie uplatniť kolektívny názor zamestnancov, či o rekreačné poukazy ako formu príspevku na rekreáciu majú kolektívny záujem.
Ďalej sa v prvej vete tohto ustanovenia za bodkočiarkou zamestnancovi zavádza možnosť individuálneho odmietnutia príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu, pričom sa na toto zamestnancovi ustanovuje desaťdňová lehota, aby zamestnávateľ následne mohol vydané rekreačné poukazy vrátiť ich vydavateľovi a bol u týchto zamestnancov pripravený na priame poskytovanie príspevku na rekreáciu. V dôsledku uvedenej úpravy bude závisieť forma poskytnutia príspevku na rekreáciu len na včasnom individuálnom rozhodnutí zamestnanca.
Ďalej v prípade, že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu, vzniká v aplikačnej praxi otázka, či je zamestnanec ako držiteľ rekreačného poukazu oprávnený tento rekreačný poukaz ešte využiť aj po skončení jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa, nakoľko rekreačné poukazy sú spravidla platné do konca kalendárneho roka, v ktorom boli vydané.
S ohľadom na skutočnosť, že u zamestnanca, ktorému je poskytnutý príspevok na rekreáciu priamo na základe predloženia účtovných dokladov, nie je možné o tomto prípade uvažovať, sa navrhuje spresniť, že platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, a teda zamestnanec tento rekreačný poukaz nemôže dodatočne po skončení pracovného pomeru využiť. Uvedená úprava zároveň umožní zamestnávateľom úplne alebo čiastočné stornovanie vydaného rekreačného poukazu v prípade skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, čo môže zmierniť náklady zamestnávateľa spojené s poskytovaním príspevku na rekreáciu.
K novovloženému bodu 3, nový odsek 6, tam je zdôvodnenie nasledovné: Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky zamestnanca súvisiace s rekreáciou, na ktorú mu poskytne zamestnávateľ príspevok. Oprávnenými výdavkami sa stanú aj také výdavky zamestnanca, ktoré zamestnanec vynaloží na rekreáciu svojich rodičov, keďže v týchto prípadoch sa zväčša jedná o osoby vyššieho až dôchodkového veku, ktoré samé spravidla nie sú v zamestnaneckom pomere, a teda samé nemajú nárok na príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa. Zároveň sa v niektorých prípadoch jedná aj o osoby, ktoré si samé z poberanej dôchodkovej dávky dlhodobo nemôžu dovoliť ísť na rekreáciu.
K novovloženému bodu 3, nový odsek 7: Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe súvisiace s posudzovaním oprávnenosti vynaložených výdavkov zamestnanca a rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa tieto oprávnené výdavky môžu vzťahovať, sa navrhuje spresniť, v akej lehote a v akom rozsahu je zamestnanec povinný poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje, ktoré sa zúčastnili rekreácie.
Teraz mi dovoľte predložiť samotný pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1565).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1565), sa dopĺňa takto:
Doterajší text v čl. I sa označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 152a odsek 2 znie:
"(2) Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu, to neplatí, ak zamestnanec najneskôr do 10 dní od prijatia rekreačného poukazu zamestnávateľovi rekreačný poukaz vráti a oznámi, že príspevok na rekreáciu využil alebo má v záujme využiť podľa odseku 8. Platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu."
3. V § 152a sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na rodiča zamestnanca, a to aj bez účasti zamestnanca na rekreácii.
(7) Zamestnanec najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie poskytne zamestnávateľovi osobné údaje každej osoby, ktorá sa zúčastnila rekreácie podľa odseku 5 alebo 6, a to v rozsahu meno, priezvisko a jeho rodinný alebo obdobný pomer k zamestnancovi."."
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 8.
Novovložené body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020, čo sa premietne do článku o účinnosti. V nadväznosti na doplnenie nových bodov sa upraví názov zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 10. 2019 13:40 - 13:40 hod.

Radovan Baláž
Pán kolega, mne sa fakt sníva. Otázka, kto zvolal tú nezmyselnú schôdzu na odvolávanie pána predsedu vlády? A vedeli ste, že aj tak nebude odvolaný, aj napriek tomu ste to zvolávali ixkrát dookola. Takže vlastne vďaka vám tu navarili zbytočne. Aj my všetci ostatní sme museli tú cestu merať z iných krajov Slovenska.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18. 10. 2019 11:41 - 11:42 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajca (spravodajcu, pozn. red.) k tomuto návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 10. 2019 11:41 - 11:43 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Shahzad, začnem vami, vy ste sa tam zamerali na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude podaný, a nechceme meniť ten spôsob ohľadom tej materskej, rodičovskej dovolenky, pretože vtedy dostáva, keď je mamička na materskej alebo rodičovskej dostáva príspevok zo Sociálnej poisťovne, nedostáva od zamestnávateľa. Čiže z tohto dôvodu nám príde trošku nelogické, ak je platená zo štátu, nazvime to tak, tak prečo by mala poberať výhody aj od svojho zamestnávateľa, keď v podstate jej, nazveme to príspevok, dáva štát prostredníctvom svojich organizácií.
A, pán kolega Mihál, k tým daniam, súhlasím s vami. Je to na veľmi širokú diskusiu. Ja dúfam, že v budúcom volebnom období takáto diskusia prebehne naprieč všetkými politickými stranami, aby tu bol stabilný daňový systém, ktorý bude spravodlivý aj voči tým, ktorých sa to bude týkať, aj tých, ktorí budú poberať. My si tiež myslíme, že treba sa zamerať aj na tých, ktorí sú veľkí a bohatí, napr. banky a bankový odvod, pretože dobre vieme, že bankový sektor ako jediný z finančného sektoru ako takého, koniec koncov sme mali na poslednom výbore pre financie a rozpočet správu Národnej banky za prvý polrok a tam jasne bolo deklarované, že banky každý rok zvyšujú svoju ziskovosť jednoducho a narastajú ich tržby, zvyšujú poplatky. Tak si myslíme, že by tie peniaze nemali odchádzať do cudziny, pretože všetky banky sú v zahraničných rukách, a mali by zostať na Slovensku. Preto aj ten zámer, ktorým chceme presadiť, aby bankový odvod bol zachovaný aj po roku 2020, naďalej pretrval.
A určite by sme sa mali zamerať aj na tie spoločnosti, ktoré tie peniaze majú a jednoducho musíme nájsť spôsob a systém, ako tie peniaze zamedziť, ako tie peniaze dostať a nechať ich na Slovensku, keď tu na Slovensku tie obraty, tržby vznikajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 10. 2019 11:31 - 11:37 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi teda, aby som v krátkosti zareagoval na tie veci, ktoré tu odzneli od pánov poslancov Viskupiča a Mihála. Každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v Národnej rade, má svoje plusy aj mínusy. Je bezchybne, je bezpochyby to, s čím sme prišli pred viac ako rokom, keď sme dali prvý návrh na tento zákon, vtedy bola povinnosť poskytnúť rekreačný poukaz pre všetkých. To bol prapôvodný návrh tohto zákona. Samozrejme, po diskusii potom či už so zástupcami zamestnávateľských zväzov, aj tých väčších, aj tých menších, sme v tej úvodnej fáze upustili od toho, aby tá povinnosť bola pre všetkých, a dali sme povinnosť vyhovieť svojmu zamestnancovi len tým veľkým zamestnávateľom od 49 zamestnancov vyššie. Čiže nie je to nič nové. Naša prapôvodná myšlienka bola, aby každý zamestnávateľ bol povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť takýto benefit svojmu zamestnancovi. Tento návrh zákona je platný od 1. 1. 2019 tohto roku.
Pán poslanec Mihál, každý jeden zákon má nejaké detské choroby. Ja sám osobne som bol dvakrát na stretnutí so zástupcami Finančnej správy, ktorí píšu práve tieto odôvodnenia, sídlia v Banskej Bystrici, čiže nemal som to ďaleko a mali sme niekoľkohodinové debaty, akým spôsobom odpovedajú. Viem, že tam bolo veľa dotazov, ale každý jeden zákon, ktorý prichádza na Slovensku a je nanovo uvádzaný, takýmto spôsobom prechádza. Keď už raz sa to usmernenie dá, tak sa už vie dohľadať. Keďže je to nový zákon, úplne nový zákon a nič podobné na Slovensku doteraz nebolo, tak aj preto tá výkladová stránka toho zákona sa teraz dáva do povedomia tých ľudí. Ale myslím si, že časom, keď sa ľudia naučia s tým pracovať, tak už tieto administratívne a tie výkladové otázky z tohto celého procesu odpadnú.
Aj my máme spätnú väzbu, a nielen od samotných hotelierov a zamestnávateľov, ale hlavne od zamestnancov, ktorí tento rekreačný poukaz využívajú a využívajú ich v plnej miere. A aj veľa zamestnávateľov už pochopilo, že je to istá forma odmeny pre svojich zamestnancov, tak ako sme sa bavili, je to daňovo-odvodove zvýhodnené tak, aby zamestnávateľ nebol povinný alebo nemusel platiť odvody, ktoré mu plynú, ak by v opačnom prípade platil alebo vyplácal svojho zamestnanca inou formou odmeny.
To, aký to má dopad na makroekonómiu a na národné hospodárstvo, o tom sa tu nemusíme sporiť. Jednoducho došlo k zvýšenému nárastu počtu prenocovaní, čo malo za následok, že došlo k zvýšenému obratu v sektore cestovného ruchu a aj Národná banka Slovenska konštatovala, že ekonomický rast, ktorý bol za druhý štvrťrok v roku 2019 na úrovni 1,9 HDP bol vďaka tomu, že na Slovensku boli zavedené rekreačné poukazy. A jeden z tých primárnych cieľov, ktoré sme mali pri tomto návrhu zákona, a to motivovať Slovákov, aby zostali doma, aby peniaze míňali doma a dali to do vlastnej spotreby, bolo úspešné. Čiže aj jeden z tých dôvodov, ktorých sme, ktorým sme argumentovali na tom začiatku, že chceme nechať peniaze na Slovensku, aby sme to otáčali v našej ekonomike, sa nám podarilo.
Som... Tá otázka znižovania daní, a že to škrabanie sa okolo hlavy. Určite u nás nájdete pochopenie na znižovanie priamych daní a hlavne priamych daní za prácu. Ja som toho istého názoru. Poďme sa o tom rozprávať. Ja som toho názoru, že na Slovensku treba zmeniť daňovo-odvodový mix, pretože máme tu niečo od roku 2004, a myslím si, že po 15 rokoch je najvyšší čas, akým spôsobom aj vzhľadom o to, ako sa ekonomika vyvíja nielen na Slovensku, ale na celom svete, treba zaviesť nové druhy daní, nový daňovo-odvodový mix tak, aby bol spravodlivejší pre tých, čo pracujú, aby postihoval možno viac spotrebu ako to, že niekto dostáva odmenu, a aby sme vedeli týmto spôsobom aj zabezpečiť, nazvime to, plynulé financovanie či už štátnej, alebo verejnej správy. Ja som tohto názoru. Na túto tému kedykoľvek so zástupcami Slovenskej národnej strany môžete debatovať.
Ak by sme znižovali daň z príjmov fyzických osôb, tak kľudne to môžme spraviť. Ale dobre viete, čo nastane potom. Máme tu na druhý deň zástupcov ZMOS-u, že im siahame na štátne rozpočty, pretože celá daň z príjmu fyzických osôb, tak ako je vybratá, je distribuovaná na samosprávy a vyššie územné celky v pomere 70 ku 30. Čiže myslím si, že do tejto debaty musia byť zainteresovaní aj zástupcovia samospráv, aby sme nespôsobili výpadok na rozpočtoch jednotlivých obcí a miest.
Bol tam dosť skritizovaný spôsob, akým môže byť tento príspevok vyplácaný, a to elektronickou formou alebo na priamo. Pán kolega Bernaťák už spomínal, že jednoducho je to na rozhodnutí toho zamestnávateľa, akým spôsobom sa vydá, či bude využívať služby niektorej spoločnosti, alebo na priamo mu donesie zamestnanec faktúru na preplatenie.
To, čo ste spomínali, tie provízie medzi tými poskytovateľmi a jednotlivými hotelmi, no je to trh. Pochádzate z liberálnej strany a to je vaša poučka, že trh určuje pravidlá a trh všetko vyrieši. Neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom by štát mohol zasiahnuť do súkromno-obchodných vzťahov medzi dvoma spoločnosťami. Môžme to spraviť, ale verím tomu, že v tejto sále sa nájde niekto, kto bude kritizovať, že čtá..., že štát ide určovať podmienky medzi dvoma súkromnými spoločnosťami. Aj preto... Ale tú pripomienku, ktorú ste mali ohľadom toho, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či už je taký alebo onaký spôsob, ako sme sa už pred chvíľočkou bavili.
Ja dneska ten môj pozmeňujúci návrh nepredložím a chcel by som teda ako za predkladateľa navrhnúť, aby došlo k prerušeniu rozpravy o tomto bode, aby sme vedeli vyprecizovať ten pozmeňujúci návrh, aby sme tam mohli zakomponovať tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, aby sme ich mohli brať do úvahy, a ujasniť si to aj s ministerstvom dopravy ako gesčným ministrom pre cestovný ruch, aj s legislatívou, tak aby to bolo na poriadku, pretože nám ide o to, aby ten zákon bol dobrý a funkčný, aby tam neboli zbytočné míny, ktoré by mohli znehodnotiť význam tohto samotného zákonu.
Preto navrhujem, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode do utorka do 14.00 hodiny.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 10. 2019 10:04 - 10:06 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti, vážení kolegovia, vážené kolegyne, s účinnosťou od 1. 1. 2019 bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút príspevok na rekreáciu zamestnancov v takom rozsahu, že tí zamestnanci, ktorí majú pracovný pomer u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov nepretržite, tak na ich žiadosť sú povinní poskytnúť mu takýto rekreačný poukaz tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia, ktorí patria pod túto hranicu, nemusia svojim zamestnancom tento príspevok poskytnúť, aj keď budú o to žiadať.
Touto, týmto návrhom, ktorý dneska predkladáme, chceme zrušiť tú podmienku, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa, to znamená, každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, aký je veľký, bude musieť vyhovieť svojmu zamestnancovi za tých istých podmienok, ktoré sú už v súčasnosti stanovené v tomto zákone. Čiže všetky ostatné podmienky, ktoré v tom zákone sú, a to je to, že pracovný pomer musí trvať najmenej 24 mesiacov nepretržite, aj ten pomer príspevku zamestnanca zamestnávateľovi vo výške 55 % k 45 zostáva nezmenené, čiže jedinú vec, ktorú v tomto zákone meníme, je oblasť alebo množina zamestnávateľov, ktorých sa to bude týkať, a nebude tam stanovená žiadna podmienka, ktorá sa týka veľkosti zamestnávateľa.
Ďakujem, zatiaľ je to všetko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16. 10. 2019 18:49 - 18:51 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2018.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1760 zo dňa 28. augusta 2019 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 10. septembra 2019. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výsledok rokovania vo výbore. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2018 a prijal k nej uznesenie č. 463 zo dňa 5. septembra 2019. Uvedený výbor správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 475 zo dňa 10. septembra 2019 a zároveň ma určil za spravodajcu výboru. Výbor ma taktiež poveril predniesť túto správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pán Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis