Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi teda, aby som v krátkosti zareagoval na tie veci, ktoré tu odzneli od pánov poslancov Viskupiča a Mihála. Každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v Národnej rade, má svoje plusy aj mínusy. Je bezchybne, je bezpochyby to, s čím sme prišli pred viac ako rokom, keď sme dali prvý návrh na tento zákon, vtedy bola povinnosť poskytnúť rekreačný poukaz pre všetkých. To bol prapôvodný návrh tohto zákona. Samozrejme, po diskusii potom či už so zástupcami zamestnávateľských zväzov, aj tých väčších, aj tých menších, sme v tej úvodnej fáze upustili od toho, aby tá povinnosť bola pre všetkých, a dali sme povinnosť vyhovieť svojmu zamestnancovi len tým veľkým zamestnávateľom od 49 zamestnancov vyššie. Čiže nie je to nič nové. Naša prapôvodná myšlienka bola, aby každý zamestnávateľ bol povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť takýto benefit svojmu zamestnancovi. Tento návrh zákona je platný od 1. 1. 2019 tohto roku.
Pán poslanec Mihál, každý jeden zákon má nejaké detské choroby. Ja sám osobne som bol dvakrát na stretnutí so zástupcami Finančnej správy, ktorí píšu práve tieto odôvodnenia, sídlia v Banskej Bystrici, čiže nemal som to ďaleko a mali sme niekoľkohodinové debaty, akým spôsobom odpovedajú. Viem, že tam bolo veľa dotazov, ale každý jeden zákon, ktorý prichádza na Slovensku a je nanovo uvádzaný, takýmto spôsobom prechádza. Keď už raz sa to usmernenie dá, tak sa už vie dohľadať. Keďže je to nový zákon, úplne nový zákon a nič podobné na Slovensku doteraz nebolo, tak aj preto tá výkladová stránka toho zákona sa teraz dáva do povedomia tých ľudí. Ale myslím si, že časom, keď sa ľudia naučia s tým pracovať, tak už tieto administratívne a tie výkladové otázky z tohto celého procesu odpadnú.
Aj my máme spätnú väzbu, a nielen od samotných hotelierov a zamestnávateľov, ale hlavne od zamestnancov, ktorí tento rekreačný poukaz využívajú a využívajú ich v plnej miere. A aj veľa zamestnávateľov už pochopilo, že je to istá forma odmeny pre svojich zamestnancov, tak ako sme sa bavili, je to daňovo-odvodove zvýhodnené tak, aby zamestnávateľ nebol povinný alebo nemusel platiť odvody, ktoré mu plynú, ak by v opačnom prípade platil alebo vyplácal svojho zamestnanca inou formou odmeny.
To, aký to má dopad na makroekonómiu a na národné hospodárstvo, o tom sa tu nemusíme sporiť. Jednoducho došlo k zvýšenému nárastu počtu prenocovaní, čo malo za následok, že došlo k zvýšenému obratu v sektore cestovného ruchu a aj Národná banka Slovenska konštatovala, že ekonomický rast, ktorý bol za druhý štvrťrok v roku 2019 na úrovni 1,9 HDP bol vďaka tomu, že na Slovensku boli zavedené rekreačné poukazy. A jeden z tých primárnych cieľov, ktoré sme mali pri tomto návrhu zákona, a to motivovať Slovákov, aby zostali doma, aby peniaze míňali doma a dali to do vlastnej spotreby, bolo úspešné. Čiže aj jeden z tých dôvodov, ktorých sme, ktorým sme argumentovali na tom začiatku, že chceme nechať peniaze na Slovensku, aby sme to otáčali v našej ekonomike, sa nám podarilo.
Som... Tá otázka znižovania daní, a že to škrabanie sa okolo hlavy. Určite u nás nájdete pochopenie na znižovanie priamych daní a hlavne priamych daní za prácu. Ja som toho istého názoru. Poďme sa o tom rozprávať. Ja som toho názoru, že na Slovensku treba zmeniť daňovo-odvodový mix, pretože máme tu niečo od roku 2004, a myslím si, že po 15 rokoch je najvyšší čas, akým spôsobom aj vzhľadom o to, ako sa ekonomika vyvíja nielen na Slovensku, ale na celom svete, treba zaviesť nové druhy daní, nový daňovo-odvodový mix tak, aby bol spravodlivejší pre tých, čo pracujú, aby postihoval možno viac spotrebu ako to, že niekto dostáva odmenu, a aby sme vedeli týmto spôsobom aj zabezpečiť, nazvime to, plynulé financovanie či už štátnej, alebo verejnej správy. Ja som tohto názoru. Na túto tému kedykoľvek so zástupcami Slovenskej národnej strany môžete debatovať.
Ak by sme znižovali daň z príjmov fyzických osôb, tak kľudne to môžme spraviť. Ale dobre viete, čo nastane potom. Máme tu na druhý deň zástupcov ZMOS-u, že im siahame na štátne rozpočty, pretože celá daň z príjmu fyzických osôb, tak ako je vybratá, je distribuovaná na samosprávy a vyššie územné celky v pomere 70 ku 30. Čiže myslím si, že do tejto debaty musia byť zainteresovaní aj zástupcovia samospráv, aby sme nespôsobili výpadok na rozpočtoch jednotlivých obcí a miest.
Bol tam dosť skritizovaný spôsob, akým môže byť tento príspevok vyplácaný, a to elektronickou formou alebo na priamo. Pán kolega Bernaťák už spomínal, že jednoducho je to na rozhodnutí toho zamestnávateľa, akým spôsobom sa vydá, či bude využívať služby niektorej spoločnosti, alebo na priamo mu donesie zamestnanec faktúru na preplatenie.
To, čo ste spomínali, tie provízie medzi tými poskytovateľmi a jednotlivými hotelmi, no je to trh. Pochádzate z liberálnej strany a to je vaša poučka, že trh určuje pravidlá a trh všetko vyrieši. Neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom by štát mohol zasiahnuť do súkromno-obchodných vzťahov medzi dvoma spoločnosťami. Môžme to spraviť, ale verím tomu, že v tejto sále sa nájde niekto, kto bude kritizovať, že čtá..., že štát ide určovať podmienky medzi dvoma súkromnými spoločnosťami. Aj preto... Ale tú pripomienku, ktorú ste mali ohľadom toho, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či už je taký alebo onaký spôsob, ako sme sa už pred chvíľočkou bavili.
Ja dneska ten môj pozmeňujúci návrh nepredložím a chcel by som teda ako za predkladateľa navrhnúť, aby došlo k prerušeniu rozpravy o tomto bode, aby sme vedeli vyprecizovať ten pozmeňujúci návrh, aby sme tam mohli zakomponovať tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, aby sme ich mohli brať do úvahy, a ujasniť si to aj s ministerstvom dopravy ako gesčným ministrom pre cestovný ruch, aj s legislatívou, tak aby to bolo na poriadku, pretože nám ide o to, aby ten zákon bol dobrý a funkčný, aby tam neboli zbytočné míny, ktoré by mohli znehodnotiť význam tohto samotného zákonu.
Preto navrhujem, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode do utorka do 14.00 hodiny.
Ďakujem pekne.
