Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Pán poslanec, opätovne dovoľte, aby som sprostredkoval odpoveď pani ministerky zdravotníctva: Takzvanú knihu plesní, ktorú predstavili študenti, berieme s plnou zodpovednosťou na vedomie. Tieto nedostatky však nie sú len v nemocniciach, na ktoré študenti poukázali, ale aj v iných budovách, ktoré už "majú svoj vek". Faktom zároveň je, že do týchto oblastí sa v minulosti neinvestovalo, preto zmeny prichádzajú postupne. Nezakrývame si pred tým oči, práve naopak, snažíme sa veci aktívne, systematicky a konkrétnymi krokmi riešiť a vytvárame na to v nemocniciach aj konkrétne podmienky. Štát aktívne prispieva do rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckych zariadení. Realizujú sa investície zamerané na zlepšenie technického stavu budov, aby sa zamedzilo zatekaniu do priestorov nemocníc, nakoľko plesne sú následkom, nie príčinou zlého technického stavu.
Nemocnice môžu tento rok investovať do riešení v týchto oblastiach historicky najvyššiu sumu, konkrétne 100 miliónov eur z kapitálových výdavkov, ktoré majú k dispozícii. Len chcem pripomínať, že v rokoch 2017 a 2018 bolo investované zhodne po 70 miliónov eur. Za posledné tri roky je to nemalá suma určená na zlepšovanie stavu zdravotníckych zariadení, spolu 240 miliónov. Všetko sú to finančné prostriedky, ktoré sú investované do oblastí, ktoré sú pre zdravotníkov a pacientov najviac potrebné.
O situáciu v nemocniciach sa zároveň aktívne zaujímame. Na pôde ministerstva zdravotníctva sa pravidelne stretávame s riaditeľmi nemocníc, ktorí sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, a diskutujeme o aktuálnych témach, ako aj o riešeniach daných problémov. Stav budov potrebuje potrebné rekonštrukcie, náklady na opravy a údržbu patria medzi ne.
Treba si zároveň uvedomiť, že v nemocniciach ja aj mnoho pozitív a veľa dobrého sa za posledné roky urobilo. Riaditelia viacerých nemocníc dodali na našom poslednom stretnutí tzv. biele knihy, v ktorých poukazujú na to, že dobre, v zdravotníckych zariadeniach sa v posledných rokoch mnohé zrealizovalo.
K vami spomínanej Univerzitnej nemocnici Bratislava spomeniem v súčasnosti nasledovné: V tomto komplexe zdravotníckeho zariadenia došlo za posledné dva roky k masívnej obnove prístrojovej techniky, modernizácii a rekonštrukcii budov. Za posledný rok bolo do UNB investovaných 15 miliónov do rekonštrukcie, rovnaká suma do prístrojového vybavenia. Z kapitálových výdavkov bolo zakúpených takmer 90 kusov monitorov vitálnej funkcie, 3 200 kusov počítačov, tri nové CT prístroje, RTG a C-ramená, bolo komplexne zrekonštruované gynekologické, pôrodnícke oddelenie, resp. klinika v Ružinove, novorodenecké oddelenie na Kramároch, KOS v Ružinove, CPO na Kramároch, v Ružinove a v Petržalke. Vymenil sa takmer celý lôžkový fond. Aktuálne sa rekonštruujú výťahy. Prebieha komplexná rekonštrukcia Kliniky úrazovej chirurgie na Kramároch. Obnovujú sa ÁRO a JIS oddelenia, postupne vymieňajú okná na všetkých budovách nemocnice. Všetky nemocnice, ktoré sú súčasťou UNB, sa modernizujú, či už v stavebných úpravách, alebo obnove prístrojového vybavenia. Postupnými krokmi sa najväčšia slovenská nemocnica stáva moderným miestom, kde pacienti dostávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytujú špičkoví odborníci.
Ďakujem.

Budem tlmočiť pánovi ministrovi. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, v mene ministra obrany, ktorého dnes zastupujem, za položenú otázku a zároveň mi dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána ministra.
Rezort obrany pozorne analyzuje bezpečnostnú situáciu v rámci svojich aktivít, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Sme si vedomí, že otázka terorizmu, imigrácie je vysoko aktuálna a vážna. Je to však široká problematika a priamo nepatrí len pod agendu rezortu obrany.
Rezort obrany má vlastné informácie na tému bezpečnosti a ohrozenia Slovenska. Tieto informácie získavame aj na základe reprezentatívnych výskumov, ktoré pre rezort obrany realizujú nezávislé výskumné inštitúcie. Posledný výskum sa uskutočnil v októbri a novembri minulého roku a realizovala ho nezávislá výskumná agentúra sociálnych analýz, a to na vzorke 1 181 respondentov. Obavy obyvateľov Slovenska z vojny je potrebné chápať v kontexte histórie územia Slovenskej republiky. Obe svetové vojny, ako aj predchádzajúce konflikty zasiahli územie Slovenska, a preto obavy obyvateľstva z vojny sú prirodzenou obavou.
Keď sa však prostredníctvom nášho výskumu konkrétne pýtame, čo považujú obyvatelia Slovenska za bezpečnostnú hrozbu, zisťujeme, že väčšina verejnosti si myslí, že nás, to znamená Slovenskú republiku, nikto neohrozuje, resp. prikláňajú sa, že bezpečnosť Slovenska nie je ohrozená, 66,8 %. To, že naša národná bezpečnosť je ohrozená, si myslí len 17 % dospelej populácie. Najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko je z pohľadu verejnosti organizovaný zločin, 71 %, a následne aj imigračná vlna v Európe, 63 %, prípadne medzinárodný terorizmus, 56 %.
Neznamená to však, že verejnosť vôbec sa neobáva vojny a vojnového konfliktu. Takéto obavy slovenskej verejnosti z medzinárodného ohrozenia Slovenska zmierňuje ale fakt, že sme členmi NATO. Potvrdzujú to aj výsledky spomínaného výskumu, podľa ktorého členstvo Slovenska v NATO hodnotí väčšina verejnosti pozitívne, konkrétne 62 %.
Rezort obrany sa snaží maximálne prispieť k tomu, aby sme boli dôveryhodným a pevným článkom NATO. Vo svojej práci sa teda aj, a úsilí, zameriavame alebo zmierňujeme obavy verejnosti v otázkach bezpečnosti štátu. Vychádzame z toho, že slovenská verejnosť je jednoznačne priklonená k názoru, že ozbrojené sily sú pre Slovensko potrebné, 85 %. Ozbrojené sily majú stabilne vysokú dôveru obyvateľov; potešujúce je, že dôveru k ozbrojeným silám má nielen staršia, ale aj mladšia generácia občanov Slovenska.
Vysoká dôvera občanov Slovenska voči ozbrojeným silám spočíva v niektorých ťažiskových faktoroch. Jadrom dôvery je ich vnímanie profesionálnych vojakov ako odborníkov, ktorí svoju odbornosť získavajú kvalitným výcvikom a účasťou na vojenských operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Ďalej to súvisí s tým, že z pohľadu verejnosti sa na ozbrojené sily dá spoľahnúť pri riešení živelných pohrôm a katastrof, takýto názor má 93,5 % obyvateľov Slovenska.
V kontexte položenej otázky by som ešte doplnil, že vo vzťahu k obyvateľstvu Slovenska je rezort obrany aktívny pri zvyšovaní prestíže vojenského povolania v organizovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy a výcviku aktívnych záloh, budovaní nových obranných spôsobilostí, tak aby nové bezpečnostné výzvy zvládali ozbrojené sily bez nedostatkov.
Rezort obrany systematicky realizuje aktivity pri vzdelávaní obyvateľstva, pri príprave mladých ľudí na obranu štátu, spolupracuje s vysokými školami na území Slovenskej republiky, v zahraničí, rozbieha sa spolupráca so strednými školami, kde sa pripravujú dohody na vykonávanie praxe žiakov v niektorých vojenských útvaroch. Na základných a stredných školách sa profesionálni vojaci podieľajú na zatraktívnení kurzov na ochranu človeka a prírody.
Záverom by som chcel poukázať na to, že o výskume, výsledky ktorého uvádzate, pán poslanec, možno viesť odbornú diskusiu. Napríklad téma vojny nie je v dotazníku bližšie špecifikovaná, nie je definované, v akom zmysle ju treba chápať. Už samotné slovo vojna je znepokojivé, téma vojny prirodzene znepokojuje takmer každého a je možné predpokladať preto, že tak mnoho respondentov v tomto výskume odpovedalo k tejto téme negatívne.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa predkladá z dôvodu naplnenia programového vyhlásenia vlády, kde sa jasne uvádza, že sa vláda zaviazala zvýšiť informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok.
Cieľom návrhu zákona v čl. I je zvýšenie informovanosti sporiteľa o jeho dôchodku z druhého piliera. Cieľom návrhu zákona je preto zvýšenie informovanosti sporiteľa v nasledovných troch opatreniach:
Po prvé, výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa. Sporiteľ na základe nového výpisu získa okrem iného aj informáciu o dôchodkovom, respektíve preddôchodkovom veku, o prognózach nasporenej sumy v čase odchodu do dôchodku a výške predpokladaného mesačného dôchodku. Nové výpisy budú zasielať DSS-ky sporiteľom od roku 2021 raz ročne a bezplatne.
Za ďalšie, informáciu o dôchodkoch. O priemernej dobe pred dovŕšením dôchodkového veku dostane sporiteľ informácie, ktoré budú koncipované tak, aby mu pomohli s jeho finančným plánovaním v súvislosti s odchodom do dôchodku.
A tretia rovina opatrení sú kľúčové informácie o dôchodkovom fonde, potencionálnym sporiteľom efektívnejšie sprostredkujú investičnú stratégiu dôchodkového fondu a úroveň rizika tak, aby bol schopný prijať rozhodnutia, ktoré sa týkajú jeho investičného sporenia v rámci druhého piliera. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby boli postupne odstraňované všetky prekážky, ktoré by mohli zabrániť DSS-kám v naplnení cieľa v oblasti zvyšovania informovanosti.
Toľko úvodom k návrhu novely zákona, ktorá nesie taký ľudový názov "oranžová obálka".
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne, pretože aj na výbore, aj v tom prvom čítaní tu bola relatívne veľká podpora tomuto návrhu zákona.
Pani poslankyňa, budem reagovať hlavne na vás, na ten návrh. V dôchodkových dávkach je celkom prirodzene zakomponovaná otázka aj zásluhovosti, aj solidarity. Je tam snaha o istý vyvážený, vyvážený pomer. Vianočný príspevok, a vy ste to sama povedala, je štátna sociálna dávka. Áno, je postavená hlavne na báze solidarity, aby riešila nižšie príjmových dôchodcov. Takto je postavená, napríklad aj, aj minimálny dôchodok, tiež sme ho postavili nie na základe zásluhovosti. Mali sme záujem ľuďom, ktorí boli 30 rokov poistení, ale mali príjem veľmi nízky, to znamená, nedosiahli nárok na dôchodok, zaviesť novú dávku, ktorá sa volá minimálny dôchodok, len na báze solidarity. Práve u týchto oblastí a u týchto kategórií ľudí to má svoju logiku a význam. Preto, a tu vás chcem podporiť, navrhujeme pre budúce obdobie 13. dôchodok, ktorý by riešil kompletne všetky kategórie dôchodcov.
Možno treba postaviť otázku k tým 30 eurám, ktoré ste zadefinovala. Čo znamená 30 eur pre dôchodcov, ktorí majú podpriemerný dôchodok, niekde na úrovni pod tých 450, možno 300, a čo znamená pre dôchodcu, ktorý poberá 1500 eur dôchodok? Je to diametrálne odlišné, a preto som toho názoru, že je potrebné pre tento rok zachovať solidárnu dávku, ktorá je v podobe tej štátnej sociálnej dávky.
Pre vás ešte informácia, osobitnú štátnu sociálnu dávku na bývanie dnes pripravujeme v pôsobnosti ministerstva práce, to znamená áno, tá bude v značnej miere riešiť aj to, čo ste naznačila vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom navrhovanej novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku je zvýšenie vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia na dvojnásobok jeho súčasnej úrovne. Maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia pre dôchodky, to znamená úhrny súm dôchodkov nepresahujúce sumu životného minima, v tom čase 210 eur, tak bude maximálne na výške 200 eur. To znamená, v porovnaní s týmto rokom je to navýšenie presne o 100 percent. Naďalej pritom platí, že stúpajúcou výškou dôchodku úhrn súm dôchodkov sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.
Okrem zdvojnásobenia sumy vianočného príspevku sa navrhuje aj rozšírenie okruhu dotknutých osôb prostredníctvom zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej sumy 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65. To znamená, že v roku 2019 bude horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,5 eura. Vianočný príspevok v maximálnej sume tých 200 eur sa vyplatí za rok 2019 odhadom 128 200 osobám. Celkový počet dotknutých osôb sa odhaduje na rok 2019 na úrovni 1,3 milióna osôb. To znamená, 1,3 milióna dôchodcov by malo obdŕžať tento príspevok. V porovnaní s uplynulým rokom sa predpokladá zvýšenie počtu poberateľov vianočného príspevku v dôsledku zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok zo sumy 572,4 eura na 658,5 eura približne o 72-tisíc.
Súčasťou spoločnej správy výborov je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvyšuje ročný limit na poskytovanie dotácií na podporu rekondičných aktivít, ktorých vyplácanie je v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to z doterajších 597 490 eur na 697 490 eur. Zvýšenie limitu sa navrhuje ešte v tomto kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že tento druh dotácie sa poskytuje poberateľom dôchodku spolu so zvýšením vianočného príspevku, by tak mohol byť efektívnejšie naplnený zámer zlepšiť finančnú situáciu dôchodcov, ktorý je spoločný pre obe opatrenia. Uvedený zámer, samozrejmá vec, v plnej miere podporujem.
Ďakujem, skončil som.

Pani poslankyňa, Generálna prokuratúra bola vyňatá z toho návrhu zákona, ale sme sa dohodli na inej forme spolupráce. Možno uzavrieme nejaké memorandum, na základe ktorého bude môcť prokuratúra, lebo to sa nejedná len o Generálnu prokuratúru, tu sa jedná až po systémy na úroveň okresu spolupracovať. S ostatnými rezortami sme sa dohodli, to, čo je v návrhu zákona, je bez pripomienok jednotlivých rezortov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti ochrany detí pred násilím. Táto spolupráca podporuje možnosti využívania vlastných kompetencií každého subjektu v prospech spoločného cieľa, a to, aby každé dieťa, ktoré je ohrozené násilím alebo sa stalo obeťou násilia, dostalo adekvátnu pomoc.
Prípad úmrtia maloletej Lucky v plnom rozsahu poukázal na potrebu prepájania jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do oblasti starostlivosti o dieťa. V uvedenom prípade boli informácie o celkovom kontexte situácie dieťaťa fragmentované, chýbal celkový obraz rizík. Naopak, v prípade nedávnej krízovej situácie súvisiacej so šírením syfilisu na východnom Slovensku, sa ukázalo, že koordinácia subjektov je efektívny nástroj na výmenu relevantných informácií v súvislosti s ochranou detí pred násilím.
Predložený návrh zákona zakotvuje v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre koordináciu štátnej politiky v oblasti ochrany detí pred násilím a koordináciou plnenia úloh v tejto oblasti. Navrhovanou právnou úpravou sa nezavádza koordinácia ochrany detí pred násilím ako úplné nóvum. Naopak, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už v súčasnosti vykonáva túto činnosť prostredníctvom Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, a to na základe Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, schválenou vládou v roku 2014 a aktualizovanou v roku 2017.
Predmetná novela má za cieľ ukotviť túto činnosť aj v zákonnej podobe a to tým, že: po prvé, posilniť právnu istotu pri spolupráci subjektov ochrany detí pred násilím, a po druhé, zlepšiť prístup ku kvalitným službám pomoci pre deti ohrozené násilím vykonávaným v rámci celého územia Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, chcem, každopádne sa patrí. Chcem v prvom rade poďakovať za diskusiu, ktorá bola. Veľmi stručne, pretože sme v prvom čítaní.
Po prvé. Áno, nevieme viaceré údaje, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, a preto máme záujem zaviesť tento informačný systém, ktorý by mal odbúrať administratívu, ktorý by mal pomôcť jednotlivým zriaďovateľom a mal by zefektívniť a sprehľadniť celý systém. Napríklad aj v takej oblasti, aby sme presne vedeli, koľko je žiadateľov o sociálnu službu. My to dnes nevieme, pretože žiadateľ sa môže prihlásiť v piatich zariadeniach a evidujeme päť a v skutočnosti je to jeden. Samozrejme, je tu ďaleko, ďaleko viacej vecí, ktoré sú veľmi potrebné, a preto do toho, do toho nového informačného systému ideme.
Áno, pani poslankyňa, zlepšenie ekonomického postavenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je po dohode so županmi a vyššími územnými celkami, pretože sa uskutočnili viaceré stretnutia aj na úrovni pána premiéra. S novým vzorcom, ktorý je výhodný pre neverejných poskytovateľov, majú istý problém obce a mestá, ale v takto citlivej oblasti, ako sú sociálne služby a jednotliví zriaďovatelia, verejní, neverejní, nájsť absolútnu zhodu všetkých vždy ani nie je možné. Každopádne však chcem povedať, že vysoko oceňujú a podporujú tento návrh, vrátane zavedenia nového vzorca, hlavne neverejní poskytovatelia. Možno je trošku prekvapujúce, že posledné roky, ak sme vylepšovali isté veci, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, tak sa v hlavnej miere hlavne týkali neverejných poskytovateľov. My sme zrovnoprávnili to postavenie a som tomu rád, že je to tak, lebo z hľadiska budúcnosti je to nevyhnutné.
Pani poslankyňa, no, hovorila ste o všetkom alebo o všeličom, len nie konkrétne k tejto, návrhu novely, ktorú tu momentálne ponúkame. Ale každopádne vám chcem povedať jednu vec, gro vecí, ktoré ste namietala, ktoré ste ponúkala, sú všetko v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Možno pre vás informácia, na budúcu schôdzu je pripravený návrh zákona, ktorý by mal riešiť otázky, nazvem to, dlhodobo zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal riešiť aj také veci, že tie chybné rozhodnutia, ktoré sa tu urobili, ja nechcem teraz pomenovávať ministrov zdravotníctva v období, keď sa zrušila geriatria, liečebne dlhodobo chorých a v podstate tí pacienti sa automaticky presunuli do sociálnych zariadení, sa idú znovu zaviesť do zdravotníckych zariadení, pretože sú potrebné, sú nevyhnutné. Do sociálnych zariadení môžu prísť klienti, až keď sú medicínsky preliečení. To znamená, človek, ktorý potrebuje zdravotnú starostlivosť, po operácii nejakú dobu pobudnúť v zdravotníckom zariadení, bude tam etablovaný a k nám príde až následne. No a my v tom zákone zavádzame nový príspevok na ošetrovné, po ktorom je, myslím si, že veľmi dlho volané, pretože ak sa rodina dostane do problémov a niekto z rodiny vážne ochorie, dajme tomu onkologicky, týmto opatrením ideme zaviesť pomoc, aby tá rodina vedela prežiť počas toho obdobia, keď niekto, dajme tomu, musí skončiť s prácou a venovať sa rodinnému príslušníkovi, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Tým dávam trošku odpoveď na tie niektoré otázky, že bude to predmetom budúcej schôdze Národnej rady z dielne ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Prioritným cieľom predkladaného návrhu novely zákona o sociálnych službách je vytvoriť podmienky na nový systém zberu údajov o sociálnych službách, a to v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ide o zabezpečenie aktuálnych dát pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb, skvalitňovania procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a tým súvisiaceho spolufinancovania a to na všetkých úrovniach riadenia od miestnej cez regionálnu až po národnú. Zavedením informačného systému sociálnych služieb sa vytvoria predpoklady pre zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov a znižovania administratívnej záťaže podávaním žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Návrh zákona v ďalšej časti reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. V tejto súvislosti obsahuje zvýšenie finančnej podpory neverejným poskytovateľom sociálnych služieb z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov a to s plánovanou účinnosťou od 1. októbra tohto roku. Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa, na príslušný rozpočtový rok sa navrhuje, aby sa tento finančný príspevok neznižoval o, po prvé, príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, po druhé, skutočne dosiahnuté vyššie príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ak boli dosahované v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rok.
Ďalej návrh zákona zavádza zmeny pri poskytovaní finančnej podpory vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhované zmeny zabezpečujú posilnenie plnenia účelu tejto finančnej podpory, ako aj jednoznačnosť interpretácie tejto právnej úpravy a ich plánovanou účinnosťou od 1. januára budúceho roku.
Ďakujem, skončil som.