Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozeral som sa na zákon o lesoch aj s očami zákona o ochrane prírody, ktorý sme dneska prerokovávali. A musím povedať, že som nesmierne sklamaný.
Zákon o ochrane prírody v spolupráci so zákonom o lesoch spôsobia niekoľko závažných faktov. Za prvé by som povedal, že vyženieme turistov, cyklistov z prírody, obmedzíme ich pohyb v...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozeral som sa na zákon o lesoch aj s očami zákona o ochrane prírody, ktorý sme dneska prerokovávali. A musím povedať, že som nesmierne sklamaný.
Zákon o ochrane prírody v spolupráci so zákonom o lesoch spôsobia niekoľko závažných faktov. Za prvé by som povedal, že vyženieme turistov, cyklistov z prírody, obmedzíme ich pohyb v prírode. Za druhé, znemožníme hospodárenie v lesoch vo veľkej miere. A za tretie z lesných pozemkov urobíme lacný developerský projekt pre tých, ktorí chcú investovať a stavať nájomné byty na lesných pozemkoch. Teraz dovoľte, aby som sa k tomu jednotlivo vyjadril. Prečo si dovoľujem povedať, že vyženieme turistov z prírody?
V prvom rade, ja si to musím nájsť, sekundu. Ministerstvo zavádza nový pojem, a to lesná cesta v zmysle zákona. Chcem poukázať na to, že doteraz lesné cesty žiadnym, žiadnym zákonným spôsobom neboli zadefinované. Lesné cesty boli určené len v slovenskej technickej norme, ktorá má odporúčací charakter a nie je povinný. Keďže zákon dnes, lesný, bude rozlišovať a spresňovať, čo sa považuje za lesnú cestu, v § 2 písm. w) lesnou cestou je účelová komunikácia,3aa), ktorá znie: § 22 zákona, zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.
V poriadku, ale keď lesná cesta je takto definovaná, tak všetky ostatné lesné cesty, ktoré sú ako zemné, ktoré sú dočasné, tak tie už zákon nebude považovať, alebo je v rozpore s § 30 a § 31 ods. 1 písm. d), kde sa hovorí o zakázaných činnostiach a medzi zakázanými činnosťami je výnimka. A touto výnimkou Národná rada v roku 2006 ustanovila spôsob využívania lesných ciest, teda aj tých zemných, verejnosťou, teda cyklistami alebo jazdcami na koni. Akonáhle my zadefinujme, že čo je lesná cesta v základných pojmoch ustanovení zákona, tým pádom mám za to, že bude v zákone minimálne chaos a tí, ktorí majú dnes vyznačené cyklotrasy po tých lesných cestách, tak tie vyznačené cyklotrasy zaniknú. Oni tam nebudú môcť čo robiť, lebo to je, de facto to nie je cyklotrasa, to je lesná cesta. A len to bolo napojené na tie lesné, len to bolo napojené na § 31 ods. 1 písm. d). To bolo naviazané na tú slovenskú technickú normu. Darmo to v tomto v znení zostane nezmenené, ale keď zadefinujeme, čo je lesná cesta, tak to nebude fungovať, resp. bude v tom chaos.
Musíme si povedať, že taká lesná cesta, ktorá má teleso a má minimálne odvodnenie, tých je zhruba 10 % všetkých lesných ciest, ktoré sú obsiahnuté v slovenskej technickej norme, tým pádom my cyklistov a jazdcov na koni vylúčime z 90 % lesných ciest.
Keď k tomu poviem, že sme v zákone o ochrane prírody vytvorili možnosť, že okresný úrad môže vyhlásiť chránené územie II. stupňa a tam je tiež zakázané chodiť, kade človek zachce, kde doteraz mohol chodiť, mohol jazdiť na bicykli, bude môcť jazdiť len po vyznačených trasách, ktoré my nemáme vyznačené v chránených územiach II. stupňa z veľkej miery, lebo to je územie z hľadiska ochrany prírody, kde štátna ochrana prírody len tú prírodu sleduje, že čo sa tam deje. Nie sú tam iné obmedzenia. Ale už sme tých vlastníkov obmedzili. Keď zoberiem, že koľko pozemkov máme v druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany, tak my sme z veľkej časti územia vykázali občanov, nemajú tam čo robiť.
Teraz úprimne musím povedať, že pokiaľ sa pozriem na schvaľovanie lesných hospodárskych plánov, čo je základ tohto zákona, tak musím povedať, že riešenie, kde životné prostredie si môže dať svoje stanovisko a podmienky na konci celého toho procesu, je chybné a spôsobí z tohto zákona zákaz alebo možnosť nehospodárenia. Doteraz platilo, že na samom začiatku vytvorenia lesného hospodárskeho plánu každý z účastníkov si dal podmienky alebo požiadavky. Tie podmienky si životné prostredie stanovilo na samom začiatku, čo očakáva, alebo čo sa má, môže vykonávať na danom území. Toto dnes bude na samom konci, keď už lesný hospodársky plán bude hotový. Vtedy životné prostredie príde a povie, že ja ešte chcem toto. Všetko sa vráti na začiatok a toto sa bude nekonečne niekoľkokrát opakovať. A práve vo vzťahu k problémom financovania lesných hospodárskych plánov sa vyhotovenia lesných hospodárskych plánov enormne predražia a tým pádom hospodárenie v lesoch bude takmer nevykonateľné.
Druhý, ďalší z takýchto problémov je náhodná ťažba a jeho schvaľovanie štátnou správou. Štátna správa pod ministerstvom vnútra, kde si úradník musí žiadať od šéfa okresného úradu, aby dostal pridelené auto, a to terénne nemá, aby mohol vyjsť do prírody, mohol skontrolovať tú náhodnú ťažbu, z tohoto opatrenia urobí len administratívnu kontrolu. To znamená, že ten úradník nevyjde, nemáme ich toľko, nemajú také zázemie, jednoducho ten úradník buď to podpíše alebo nepodpíše. Ale vidieť, že to nebude, to je setsakra isté.
Lesné hospodárske plány tu furt boli. To, že sa naše lesy preťažujú, že sa ťaží oveľa viac, tak to má za následok niekoľko tých faktov. Miestne dane, dane sa neúmerne zvyšujú, lebo máme nastavený takýto daňový systém. Ten, ktorý vlastnia hospodári v lesoch, dane musí zaplatiť každý rok. Ale keď ho nepustíme, že nemôže ťažiť, tak bude robiť všetko pre to, aby tam mal náhodnú ťažbu a neviem, čo možné, aby to, za to začal, teda aby mal nejaký ten príjem, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Na druhej strane v zákone o ochrane prírode teraz vytvárame možnosť, že si môže vlastník vyhlásiť aj sám dobrovoľne chránené územie, vyťaží les, vyhlási to ako chránené, môže to nechať vyhlásiť ako chránené územie na vlastnú žiadosť a prestane platiť obci miestne dane z pozemkov. To znamená, že ideme zruinovať obce, lebo obce následne budú musieť reagovať na to a budú musieť zaplatiť, vyberať vyššiu daň od miestnych obyvateľov.
No a teraz dovoľte, aby som išiel ešte na § 50, sekundu, 50a správa ostatného majetku, 50b. Je to nové znenie, nový paragraf, ktorý sa vkladá do tohto návrhu zákona. Využitie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené v záväznej časti územného plánu obce na bývanie formou nájomných bytov vo vlastníctve obce môže správca po ich vyňatí, § 5 a 7, previesť do vlastníctva obce. Odsek 3, ak na pozemkoch uvedených v odseku 2 budú výstavbou nájomných bytov zabezpečovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo bytové družstvá, ktoré budú vlastníkmi týchto bytov, uzavrie správca s týmito osobami zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať uvedený pozemok a uskutočniť na ňom túto stavbu na dobu predpokladanej životnosti stavby, teda sto rokov. Obdobne sa postupuje pri uzatvorení zmluvy s občianskymi združeniami, ak ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú telovýchovné zariadenia, športové zariadenia týchto občianskych združení.
Odsek 4, lesné pozemky podľa ods. 1 a 2 po ich vyňatí prevedie správca zmluvou o prevode vlastníctva bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo ich zmluvou, z ktorej vyplýva právo užívať takýto pozemok, uskutočniť na ňom stavbu, prenechá do bezplatného užívania osobám podľa odseku 3 na základe právoplatného územného rozhodnutia.
Pokiaľ si to prečítame, tak neziskové organizácie, developeri prejdú do systému neziskových organizácií. Môžete to robiť a stavať aj tam, kde nie je záväzný územný plán podľa uznesenia obce obecného zastupiteľstva.
Kde je najlukratívnejšie stavať takéto nájomné byty? V národnom parku alebo blízko Vysokých Tatier? Sú tam lesné pozemky ideálne. Nepotrebujete kúpiť za drahé pozemky stavebný pozemok. Dostanete takto zadarmo od štátu. Keď to nezisková organizácia alebo iná organizácia môže vybudovať, tam budovať nájomný byt a prevádzkovať a dostane to zmluvou na sto rokov, to je biznis jak hrom. Je tam obrovská ekonomika. Ktože to chce tam stavať? Položme si otázku. Kto mal byť riaditeľom národného, Štátnych lesov TANAP-u? Nemal to byť náhodou nejaký developer? Ako úprimne treba povedať, že táto vládna koalícia v pohode na základe tohto, ak mestské zastupiteľstvo rozhodne, že celú Kolibu chce zastavať a bude tam stavebné územie, tak štát im to dá a súkromné firmy tam môžu stavať, koľko chcú. Toto sa ide schvaľovať. Zároveň ale treba povedať, že my vyženieme cyklistov z cyklotrás, tam nemajú čo robiť.
Preto si dovoľujem dať procedurálny návrh, aby Národná rada tento návrh zákona vrátila pani ministerke na jeho dopracovanie, pretože lesníkom nepomôže, zhorší ich existenciu a hospodárenie pre vlastníkov, obmedzíme ich, znemožníme. Verejnosť vyženieme z lesných ciest, kde mohli byť doteraz a developerom odovzdáme všetko to, čo máme.
Takže keď niekto tu hovorí, že máme holoruby vyťažené, tak treba sa pozrieť, ktorá vláda odsúhlasila, aké množstvá pre spracovateľov, akí developeri, akí priekupníci dostávali drevo podľa správy NKÚ, teraz tieto pozemky idete prenechať developerom v podobe neziskových organizácií alebo bytových družstiev, ba že. Aký je to problém založiť bytové družstvo? Je to problém na Slovensku? Ktorýkoľvek developer vám ho do zajtra urobí. Príde na Štátne lesy, Andrej Danko mu, drb ho, tu ho máš a stavaj si. Takto sa dostať k štátnym pozemkom a urobiť na tom biznis? Toto je ukážka tejto vlády, ako si predstavuje ochranu prírody a hospodárenie v lesoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
