Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Hneď v úvode, keďže tu bola, keďže tu zaznela výzva o tom, že iniciatíve poslancov, či koaličných, alebo opozičných, sa medze nekladú, sa hlásim ako žiak v škole, pretože považujem tento návrh zákona za kľúčový pre, áno, je to to slovo, ktoré často zaznieva momentálne v komunikácii ministerstva...
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Hneď v úvode, keďže tu bola, keďže tu zaznela výzva o tom, že iniciatíve poslancov, či koaličných, alebo opozičných, sa medze nekladú, sa hlásim ako žiak v škole, pretože považujem tento návrh zákona za kľúčový pre, áno, je to to slovo, ktoré často zaznieva momentálne v komunikácii ministerstva školstva, čiže je to dôležitý zákon pre celkový rozvoj školstva ako takého. Pretože si musíme uvedomiť, že práve toto je jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý poníma a komplexne rieši nastavenie pravidiel hry, a to, akým spôsobom sa staráme o pedagogických a odborných zamestnancov.
Učitelia a iní odborní zamestnanci sú kľúčoví pre akúkoľvek zmenu, ktorú v školstve chceme realizovať. Toto budem opakovať neustále a budem to opakovať každému, či v rámci politikov, alebo v rámci aj verejnosti. A nepripúšťam, aby ktokoľvek znevažoval učiteľský stav.
Totižto dospeli sme do situácie, kedy učiteľom sa vytýka prakticky všetko. A robíme ich zodpovedných za veci, ktorým sú vystavovaní neustále a nemôžu ich priamo ovplyvňovať. Verím a som presvedčený, že aj vďaka iniciatíve učiteľov, aj vďaka tomu, že sú aktívnymi a že nie sú ticho, dnes vôbec máme nový návrh zákona na stole. Pokiaľ by totiž boli spokojnou masou, ktorá len mlčí, neboli by politici, teda my, tlačení do toho, aby robili čokoľvek navyše, aby si uvedomovali význam tejto profesie.
Sám som si prešiel touto profesiou a veľmi dobre poznám, ako to v skutočnosti je, čiže mňa nemusí nikto presviedčať alebo obracať o tom, aká je realita. A realita je taká, ak zalovím v pamäti v minulosti ešte z čias môjho pôsobenia v Slovenskej komore učiteľov, keď sa prijímal i pôvodný návrh, keď sa zavádzal systém kreditov, ten celkový systém kontinuálneho vzdelávania, nikdy nezabúdam na pamätné slová konkrétneho jedného úradníka, ktorý mi povedal tú vetu, keď sme sa bavili práve o tom, čo tu už dnes bolo spomenuté, aký máme nízky podiel na ďalšom vzdelávaní našich pedagogických a odborných zamestnancov. "No ako donútite učiteľov, aby sa vzdelávali? No tak im ponúknite peniaze."
Písal som k tomu aj článok, kde som použil možno nie celkom presnú, ale podľa mňa dôležitú paralelu, kedy sme z kreditov vytvorili určitú virtuálnu menu, ako keby bitcoin, v ktorom sme ohýbali ľudí, ktorí jednoducho majú svoje rodiny, majú svoj život a potrebujú prežiť v súčasnom svete. Práve v situácii, kedy sa učiteľská profesia dostala až na samotný okraj spoločenského záujmu. Nemôžme sa čudovať, že to častokrát dospelo do stavu, kedy bez kontroly - a toto považujem za dôležité, že sa nachádza v tomto návrhu zákona, že tá kontrola sa zvyšuje -, bez kontroly poskytovateľov rôznych druhov vzdelávania sa vyskytovali ponuky, ktoré lámali charaktery a ktoré nútili ľudí, aby išli ľahšou cestou.
Je preto kľúčové bez ohľadu na systém, ktorý chceme nastaviť, môžeme vymyslieť aj ten najlepší, či sa inšpirujeme v zahraničí, alebo vymyslíme vlastný, pokiaľ nebude zabezpečená kontrola pri poskytovaní rôznych druhov školení a rôznych druhov vzdelávaní a nebudeme sa pýtať a pozorne sledovať, aký je prínos konkrétneho vzdelávania nielen pre samotného zamestnanca, ale pre celú školu ako takú, tak sa nepohneme nikam. A budeme tu zase po rokoch preberať nový návrh a budeme hľadať spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Máme dve cesty. Prvou je, upravíme systém tak, ako je. Z čisto pragmatického pohľadu je to tá cesta menšieho odporu, ktorá sa dá ľahšie zrealizovať, to znamená, upravíme, nájdeme to, čo je lepšie, upravíme, budeme pozerať na druhy školení a vzdelávaní, ale - a tu by som povedal potom, že by sme mali byť podstatne ambicióznejší - môžeme sa vydať aj ďalšou, inou cestou hľadania úplne nového modelu.
Veď napokon včera som zachytil aj v médiách vyjadrenie pani ministerky, keďže privítala tu expertov z OECD, že sa bude v rámci pripravovanej národnej stratégie zručnosti pre Slovensko, teda bude sa pracovať v spoločných tímoch aj na zlepšovaní profesijného vzdelávania učiteľov. To znamená, buďme ambicióznejší. Môžeme teda opravovať systém a postupne vychytávať tie chyby, ale popritom paralelne pripravovať úplne nový model, ktorý bude brať do úvahy to, že jednak učitelia budú zaplatení tak, aby sa necítili na tom okraji, a pritom sa bude dohliadať aj na - áno, tu často spomínané slovo - kvalitu. To, čo konkrétne ich vzdelávanie prináša najmä, opakujem, najmä pre žiakov, pre tie deti v školách, oni sú najpodstatnejší. Tí žiaci sú najpodstatnejší, a preto pri všetkom tom, akým obsahom chceme naplniť jednotlivé druhy vzdelávania, sa práve musí prihliadať na ten dôraz, že to konkrétne vzdelanie má tú pridanú hodnotu a to konkrétne vzdelanie toto zabezpečí pre žiakov.
Ale v rámci mojich pripomienok musím spomenúť niekoľko vecí, ktoré mi chýbajú. Chýbajú mi najmä preto, lebo v pôvodnom návrhu boli. I my poslanci sme dostali predsa list komory učiteľov o tom, že vypadlo z pôvodného návrhu hodnotenie vedúcich zamestnancov pedagogickými a odbornými zamestnancami. Považoval som to a stále to považujem za dôležitý krok. Možnože sa mnohí obávali toho, z rôznych predstaviteľov organizácií, že by to bol nejaký nástroj, ktorý by ubližoval, alebo že by to bol iba nástroj, ktorý by sa dal zneužívať. Ale ja sa stotožňujem s argumentáciou, že práve takýmto spôsobom zabezpečený mechanizmus, ak vedúci zamestnanec je natoľko schopný a otvorený kritike aj a môže sa oprieť tým pádom aj proti zriaďovateľovi, pozrite sa, toto je hodnotenie, ktoré na mňa spísali moji podriadení, postupuje tým pádom aj jednoducho a má silnejšiu argumentačnú alebo má silnejšie postavenie aj v očiach zriaďovateľa, pretože sa má o čo oprieť v rámci svojho kolektívu. Je to, skrátka, o férových nastaveniach hry. A táto opora môže len prospieť.
Často sa mi zdá, že v školstve máme množstvo táborov, ktoré ako keby medzi sebou viedli neviditeľný boj, a považujem za kľúčové aj z pohľadu ministerstva školstva, aby tieto tábory jednoducho posadila za rokovací stôl a odkomunikovala s nimi rôzne opatrenia, ktoré sa prijímajú. Musí sa to jednoducho vydiskutovať a odkomunikovať, pretože potom stále sú tí, ktorí cítia určité krivdy. Možnože nie vždy sa to dá, ale treba robiť maximum pre to, aby bola čo najväčšia pravdepodobnosť, že sa dosiahne systém, že všetci sú víťazi a všetci sa cítia byť víťazmi.
Spomína sa tu, ako konkrétne ten prechod od kreditového príplatku na príplatok za profesijný rozvoj bude sa neskôr odrážať na platoch učiteľov. Ukáže to prax. Ale v prípade, že existuje čo len najmenšia možnosť, že by mohli byť ohrozené mzdy učiteľov, tak ich nezískame pre ďalšie ciele, ktoré potrebujeme urobiť v školstve. Toto je o komunikácii s tou najkľúčovejšou časťou v školstve. Pokiaľ si ich nezískame pre zmeny, ktoré chceme realizovať, nedosiahneme nič a budeme tu medzi sebou sa len hádať o tom, prečo sa nám nedarí a prečo sa to nepodarilo.
Bolo tu spomínané aktualizačné vzdelávanie. Ja si, naopak, ale myslím, že aktualizačné vzdelávanie je mimoriadne dôležité práve z toho pohľadu, že prináša efekt, že nie je to samozrejmou povinnosťou. Veď napokon aj v tom § 4 nám pribudli povinnosti pedagogických odborných zamestnancov, a to riadne. A mnohí sa pýtajú, napríklad učiteľky v materských školách, ako ony majú v rámci v tom zozname povinností, zabezpečovanie externého dozoru na maturitách. Ale to už je o aplikácii konkrétneho paragrafu a konkrétneho znenia.
Ale pokiaľ to aktualizačné hodíme aj na školy a v rámci toho, že bude naňho dávať financie zriaďovateľ, obávam sa pri súčasnom stave, aký máme dnes, kde sa každé euro obracia aj trikrát, štyrikrát, že jednoducho utlmíme podľa mňa tento dôležitý typ vzdelávania pre školy. Takže iniciatívne už teraz hlásim, že jednoducho budem sa snažiť prísť s riešením, ktoré by to vyriešilo.
Rovnako ako samotné postavenie sociálneho pedagóga, nepochopil som, prečo dochádza v presune pod iných odborných zamestnancov. Od ustanovenia tejto pozície už prešlo desať rokov a veľmi málo ich máme na našich školách a podľa mňa sú tam potrební. Tým, ak nemajú samotný paragraf, možnože sa nám do vidí banalitou, znižujeme ich význam, pretože ľudia častokrát aj na tie zákony pozerajú aj z toho formálneho hľadiska. Čiže aj toto podľa mňa treba brať do úvahy. Akým spôsobom prichádzame a s akou štruktúrou ju formulujeme v rámci tých právnych noriem.
Každopádne táto komplexná zmena je potrebná. A z mojej strany, ako som už povedal na začiatku, sa hlásim k tomu, aby sme urobili maximum pre to, aby sme vyvrátili pochybnosti toho, že učitelia budú ukrátení na peniazoch, a zároveň aby sa stanovili také nastavenia v rámci jednotlivých druhov vzdelávaní, ktoré nebudú alebo ktoré títo ľudia nebudú pociťovať ako krivdu, pretože je to citlivá vec.
Ak chceme hovoriť o zvýšení nejakej akceptácie tohto povolania v spoločnosti, buďme úprimní k sebe. Áno, je to cez tie peniaze, A jednoducho ľudia to vidia.
Zároveň ale pripomínam a podčiarkujem, že nehovorím o tom, len dať a nevyžadovať. Môj názor je jednoduchší. Treba dať a zároveň aj vyžadovať po vzájomnej dohode. A dúfam, že budeme otvorení tejto dohode najmä zo strany tých, ktorí majú tú moc, aby to presadili.
Stále hovorievam, že som skeptik, po tých skúsenostiach sa mi nemôžete čudovať. Možno, že to je teraz ten zákon, ktorý môže ukázať, že všetky politické značky pôjdu nabok a presadí sa riešenie, ktoré, a to ešte raz zopakujem, nám získa učiteľov, získa nám všetkých teda pedagogických, odborných zamestnancov pre tie zmeny, ktoré chceme presadiť. Ak toto sa podarí, tak sme všetci vyhrali a najmä naše deti.
Ďakujem.
Skryt prepis
